Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200728
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720200728.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: Stredoslovenská

distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanej: S. B.,
L.. XX.XX.XXXX, P. J.P. D. X, XXX XX D., P. Č. T. A.Ě. XX, T., XXX XX G. XX, o zaplatenie 221,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 221 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 221 eur od 29.10.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.02.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 221,- eur s príslušenstvom. V
odôvodnení žaloby žalobca uviedol, žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia verejný rozvod
elektrickú energiu na odbernom mieste D. Č.. X, podľa ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon
o energetike“). Žalobca faktúrou č. 9191007200, splatnou dňa 28.10.2019 vyfakturoval žalovanej za
neoprávnený odber elektriny sumu vo výške 221,- eur. V zmysle ust. § 46 zákona o energetike

je pri neoprávnenom odbere ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1, písm. i) zákona o energetike, spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo Vyhláške Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „Vyhláška č. 292/2012 Z. z.“).

2. Okresný súd Martin rozhodol platobným rozkazom č. k. 5C/12/2020 - 21 zo dňa 24.03.2020, ktorým
návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súd uznesením č. k. 5C/12/2020 - 33 zo dňa 26.08.2020
platobný rozkaz zrušil, nakoľko žalovaná podala dňa 14.08.2020 odpor.

3. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že nie je povinná platiť tzv. neoprávnený odber, ktorý nebol
uskutočnený. Žalovaná uviedla, že zásuvka vonkajšej inštalácie nebola ňou namontovaná, nemala

vedomosť o napájaní zásuvky. Ďalej uviedla, že nie je vyštudovaný elektrikár, zásuvka spomínaná
v návrhu aj s fotodokumentáciou nebola nainštalovaná zo strany žalovanej, ale predchádzajúcim
majiteľom. Ak má žalobca nárok na náhradu škody, žalovaná ma za to, že túto treba vymáhať od
osoby, ktorá vedome uvedenú zásuvku na 400V nainštalovala. K odvolaniu, ktoré napísala žalovanážalobcovi nedostala odpoveď. Ďalej žalovaná uviedla, že papier na čierny odber musela podpísať, inak
by zamestnanci žalobcu neopustili pozemok žalovanej, odpojili by hodiny a keďže má žalovaná malé
dieťa, nemohla si dovoliť zostať bez elektrickej energie, ktorú potrebovala najmä pre maloletú dcéru.

4. Žalobca sa písomným podaním zo dňa 03.09.2020 vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že nárok
predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že z nemeranej
časti hlavného vypínača fázy č. L1, L2, L3 boli napojené vodiče na istič mimo elektrometra, resp.
spotrebovaná elektrina nebola vôbec nameraná elektrometrom. Žalobca má za to, že na odbernom

mieste bola neoprávnene odoberaná elektrina v zmysle ust. § 46 ods. 1, písm. a) a b) zákona o
energetike, pričom zároveň poukázal na ust. § 39 ods. 13 zákona o energetike, v zmysle ktorého je
akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa
distribučnej sústavy zakázaný. Žalobca ďalej poukazuje na protokol o zistení neoprávneného odberu
elektrickej energie zo dňa 09.10.2019, ktorý žalovaná podpísala. Z obsahu tohto protokolu je zrejmé,
že žalovaná uznala, že neoprávnene odoberá elektrickú energiu na predmetnom odberom mieste a

uznala správnosť skutkových okolností týkajúcich sa zistenia neoprávneného odberu, jeho popisu a
spôsobu vykonania a zároveň vyhlásila, že zaplatí svoj dlh ako jej bude vyúčtovaný v zmysle faktúry za
neoprávnenýodberelektrickejenergie.Svojimpodpisomzároveňpreukázalatúskutočnosť,žesavčase
trvania neoprávneného odberu elektrickej energie na odbernom mieste zdržiavala a elektrickú energiu
neoprávneným spôsobom odoberala. Vzhľadom na uvedené uznanie záväzku zo strany žalovanej má

žalobca, za to, že dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovanú v tej časti, pokiaľ sa týka
tvrdenia, že na odbernom mieste bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie. Celková škoda,
ktorá vznikla žalobcovi bola vyfakturovaná faktúrou č. 9191007200 vystavenou dňa 10.10.2019 na sumu
221,- eur. Žalobca v podaní uviedol spôsob výpočtu dennej spotreby vypočítanej podľa § 1 ods. 6, písm.
a) zákona o energetike a škodu vypočítal v zmysle § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., celková škoda

tak bola vyčíslená na sumu 35,- eur. Súčasťou vyčíslenej škody bol aj zisťovací poplatok vo výške 186,-
eur, pričom oprávnenosť jeho fakturácie žalobca opiera o ust. § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z..
Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby pri
odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného
odberu. Celkový výpočet škody za neoprávnený odber žalobca vyčíslil v sume 221,- eur (35,- eur + 186,-

eur = 221,- eur).

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 03.12.2020, ktorého sa zúčastnil poverený zamestnanec
žalobcu. Žalovaná, ktorá bola predvolaná z miesta bydliska a doručenie mala riadne a včas vykázané
sa pojednávania nezúčastnila. Súd tak pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovanej. Žalobca na

pojednávaní uviedol, že trvá na žalobcom návrhu, ktorý pozostáva zo škody, ktorá bola spôsobená
neoprávneným odberom a to tak, že žalovaná bola pre nezaplatenie odpojená dňa 02.10.2019 a dňa
09.10.2019 pri kontrole odberného miesta sa zistilo, že odberné miesto je pod napätím aj napriek tomu,
že bolo odpojené z dôvodu neplatenia za dodávku a distribúciu elektrickej energie. Zamestnanci žalobcu
dňa 09.10.2019 zistili, že na elektromerovej doske chýba plomba a z nemeranej časti z hlavného prívodu

bol napojený vypínač do fázy L1, L2, L3 mimo elektrometra, čiže tiekla elektrická energia do rodinného
domu, ktorá nebola nameraná, zaznamenaná prostredníctvom elektrometra ako aj zásuvka na rodinnom
dome. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná zasiahla do nemeranej časti s poukazom na ust. § 46 ods. 1
písm. a) zákona o energetike, čo je v rozpore so zmluvou, nedovoľuje akýkoľvek zásah odberateľovi.
Žalobca vypočítal celkovú škodu, ktorá bola v zmysle platnej a účinnej Vyhlášky č. 292/2012 Z. z.

špecifikovaná vo vyjadrení zo dňa 26.10.2020. Nárok pozostáva zo škody a z nákladov na zistenie,
odstránenie a administráciou a iné úkony, ktoré boli vynaložené. Záverom žalobca uviedol, že úrok si
uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry a navrhuje, aby bol priznaný celkový nárok
vo výške 221,- eur ako aj uvedený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.10.2019 do zaplatenia
a z trov konania si uplatňuje len súdny poplatok.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to faktúrou č.
9191007200, výzvou na zaplatenie zo dňa 07.11.2019, fotodokumentáciou z odberného miesta č. l. 8 a
nasl., výpočtom dlžnej sumy č. l. 38 a nasl., protokolom o zistení neoprávneného odberu z 09.10.2020
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. 312303 zo dňa 09.10.2019 a priloženej
fotodokumentácie vyplýva, že na odbernom mieste č. 312303 D., D. X, odberateľ S. B. bol zistený
neoprávnený odber elektriny - z nemeranej časti hlavného vypínača fázy č. L1, L2, L3 boli napojenévodiče na istič mimo elektrometra, na elektromerovej doske chýbala plomba. Faktúrou č. 9191007200 zo
dňa 10.10.2019, splatnou dňa 28.10.2019, žalobca vyfakturoval žalovanej cenu za neoprávnený odber
vo výške 221,- €. Z faktúry vyplýva neoprávnený odber elektriny 276 kWh vo výške 35,- € a náklady

spojené so zisťovaním a odstránením NO vo výške 186,- €. Žalovaná doposiaľ predmetnú pohľadávku
neuhradila.

7. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia

alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. Podľa 39 ods. 13 zákona o energetike, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým
prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej
sústavy, je zakázaný.

9. Podľa § 40 ods. 5 zákona o energetike, akýkoľvek zásah do určeného meradla a obvodov určeného
meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

10.Podľa§46ods.1,písm.a) zákonaoenergetike,neoprávnenýmodberomelektrinyjeodberelektriny,
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy

alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky
alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny
alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

11. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu

odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).

12. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny
sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny
určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

13. Podľa § 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné

náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu
elektriny.

14. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalovaná neoprávnene odoberala zo
zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste D. X. Z protokolu o zistení

neoprávneného odberu elektriny č. 312303 mal súd preukázané, že predmetný protokol bol spísaný dňa
09.10.2019 poverenými zamestnancami žalobcu, ktorí zistili, že na elektromerovej doske chýba plomba
a z nemeranej časti z hlavného prívodu z hlavného vypínača z fázy č. L1, L2, L3 sú napojené vodiče
na istič mimo elektrometra a aj do zásuvky. Žalovaná predmetný protokol o zistení neoprávneného
odberu elektrickej energie podpísala, pričom v spodnej časti tohto protokolu žalovaná svojim podpisom

potvrdila, že si je vedomá následkov spojených s neoprávneným odberom elektrickej energie, potvrdila
správnosť a pravdivosť údajov a opisu skutkového stavu tak, ako tieto boli uvedené v protokole a
zároveň skutočnosť, že elektrinu za uvedených podmienok odoberala a bola oboznámená s tým, že
spôsob určenia výška náhrady škody spôsobenej zisteným neoprávneným odberom elektriny je určená
všeobecne záväzným právnym predpisom. V ďalšej časti sa zaviazala voči žalobcovi zaplatiť sumu,

ktorá sa určí ako výška škody, uznala, že zaplatí svoj dlh vyplývajúci zo skutočností uvedených v tomto
protokole, a to vo výške určenej podľa predchádzajúceho odseku, tento dlh zaplatí v lehote splatnosti
tak, ako bude vyplývať z príslušnej faktúry. Podaním zo dňa 10.10.2019 žalobca oznámil žalovanej, že
dňa 09.10.2019 bol zistený neoprávnený odber elektriny s tým, že v priloženej faktúre č. 9191007200 je
vyčíslená škoda za neoprávnený odber za obdobie od 05.10.2019 - 09.10.2019 pri spotrebe 276KWh v

sume 35,- eur , pričom súčasťou takto vyčíslenej škody sú náklady spojené so zisťovaním a odstránením
NO v sume 186,- eur, čo celkovo predstavuje sumu vo výške 221,- eur, ktorej zaplatenia sa žalobca voči
žalovanej domáhal. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
konštatuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je založená naobjektívnom princípe, a teda v danom smere ide o objektívnu zodpovednosť. Súd mal za to, že žalovaná
v rámci popretí skutkových okolností neuniesla dôkazné bremeno. Súd mal dostatočným spôsobom
preukázané, že na strane žalovanej došlo k neoprávnenému odberu elektriny, a to s poukazom na

protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny, a preto vzhľadom uvedené považoval nárok žalobcu
na zaplatenie sumy vo výške 221,- eur v plnom rozsahu za dôvodný.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so
zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi voči žalovanej aj nárok na
úrok z omeškania zo sumy 221,- eur, a to odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti sumy 221,-
eur vyúčtovanej faktúrou č. 9191007200. Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb

Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku dňu 29.10.2019, bola platná úroková sadzba vo výške 0,00
%, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
predstavuje 5,00 % ročne.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd, v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.