Uznesenie – Trestné činy proti republike ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 1, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420010140
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6420010140.5

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa
1.6.2021 v trestnej veci proti obž. X. S., pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods.
3 písm. b/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postupuje trestnú vec obžalovaného X. S., nar. XX.X.XXXX v J., trvale
bytom V., Za školou XXX/X, stíhaného pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3

písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe že:

dňa 6.6.2019 asi o 20,30 hod. v katastrálnom území obce Dekýš, na mieste zv. Janov vrh, v časti zv.
Beňove lúky, okres Banská Štiavnica, ako člen poľovného združenia v čase ochrany zastrelil dlhou
guľovou zbraňou zn. Blaser R8, kal. XXX, WIN, 2 samcov jeleňa lesného (Cervus elaphus), obidvoch vo
veku cca 1 rok, následne obidvoch jeleňou odborne vyvrhol, odstránil im hlavy, samčie pohlavné orgány

a ratice, potom odstránenú hlavu z jedného jeleňa naložil do motorového vozidla zn. Ford Ranger, ev.
č. LV XXX CO a odviezol ju do obce Pukanec, okres Levice, aby tak zmaril alebo sťažil identifikovanie
ulovenej zveri, čím Poľovnému združeniu Vysoká - Višničky, so sídlom Pukanec, spôsobil škodu 381,42
eur, pričom spoločenská hodnota ulovenej zveri bola stanovená na 6.800 eur,

Disciplinárnej komisii Slovenskej poľovníckej komory, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok
by mohol iný orgán prejednať ako disciplinárne previnenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 6.3.2020 na tunajšom súde obžalobu sp.
zn. 1 Pv 204/19/6613 zo dňa 5.3.2020 na obvineného X. S., nar. XX.X.XXXX v J., pre prečin pytliactva
podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie
výsluchom obžalovaného X. S.; výsluchom svedkov J. Z., H.. Q. D., PaedDr. H. B. PhD., X. O., Q.
G., Ing. X. Q.; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov X. J., Ing. B. T. a MVDr. Q. T., podľa § 263
ods. 1 Tr. por., so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním znaleckého posudku KEÚ PZ
Slovenská Ľupča pod č. ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2019/2225 a odborných vyjadrení MVDr. Q. T., OÚ

Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, Lesy Slovenskej republiky, š.p. a Plemenárske služby
Slovenskej republiky, š.p., podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora;
oboznámením fotodokumentácie zo spisu podľa § 270 Tr. por.; ako i prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise, podľa § 269 Tr. poriadku.

ObžalovanýX.S.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníosvojichprávachvzmyslepríslušných

ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že v poľovnom združení Vysoká
- Višničky zastáva funkciu poľovného hospodára. Pracuje ako technik - ťažbár u štátnych lesov. Napoľovačku išiel na základe mimoriadneho lovu na jeleniu zver. Mal povolenku, lístok, zapísal sa do
elektronickej knihy, tak ako je štandardný postup. V tomto čase ich neustále upozorňoval starosta obce
Dekýš, že zver vchádza do dediny a majú škody na záhradách. Prišla mu jelenia zver, tak strelil. Bol na

posede. Tento prvý kus bol asi na 150 metrov. Zhodnotil to tak, že bola jelenica a jelienča. Jelenica mala
tak 80 kilo, jelienča 15 kilo a vedľa neho bol nejaký kus, ktorý bol niekde medzi tým, tak to zhodnotil, že je
to presne ten jednoročný kus, ktorý je povolený strieľať. Nevidel žiadne paroženie. Ako strelil, tak z ľavej
strany, ako od dediny vybehli ďalšie 4 kusy. Zhodnotil, že sú tam úplne slabé kusy po telesnej schránke,
na hlave nemali žiadne paroženie. Vybral najmenšieho kusa z tých štyroch a s kľudným svedomím na to

vystrelil. Keď vystrelil, išiel si po auto, ktoré mal odstavené 50 - 60 metrov od posedu za kríkmi a s autom
išiel ku tomu kusu, že ho vyvrhne a naloží. Zostal sám prekvapený, že to malo také 4-5 centimetrové
púčkyvkoži.Jeleňsastrieľaod1.augusta.Vtedyužmajúvyrastenéväčšieparohy,aksúzdravéjedince.
Toto museli byť jelienčatá narodené neskôr, lebo ruja prebieha od septembra, ale majú skúsenosti, že
sa jelene pária ešte aj v decembri - januári. Keď zbadal, že to má púčky, že je to vlastne samec a nie
samica, tak ostal sám prekvapený, že si to nevšimol. Keď sa niečo takéto stane, tak ostatní členovia

poľovného združenia by to mali v prvom rade nahlásiť poľovnému hospodárovi. Keďže on bol poľovný
hospodár, sám nevedel čo má robiť. Zobral telefón a volal svojmu kolegovi, čo sa mu stalo, že strelil dva
kusy a či mu príde pomôcť. Telefonoval mu, že strelil jelienka. V prvom rade to musí vyvrhnúť, spratať,
musí to zaniesť do mraziaku, dohodnúť sa s predsedom. To je štandardný postup na ošetrenie diviny,
ktorý robia stále takisto. Povedal tomu kolegovi do telefónu, reku sadneme s predsedom, že čo budeme

s tým robiť, či to nahlásime potom dodatočne, ale zver nemôže nechať tam ležať, lebo sa to zaparí. Dal
dole hlavu, lebo tá sa musí vyvariť a potom predkladať na prehliadku. Začal to vyvrhovať a vtedy prišli tí
D.. Začali na neho, že čo tam robí, kto mu dovolil vchádzať na tieto pozemky. On im hovoril, že pozemky
sú zahrnuté do revíru, tak tu môže vykonávať právo poľovníctva. Bol z toho troška v šoku, začalo sa to
tak vyostrovať, boli na neho ataky, tak im povedal, že má strelený ešte jeden kus a ide si pre kolegu. Oni,

že zavolajú policajtov. Reku tak zavolajte policajtov. On si bol vedomí toho, že nič protiprávne nespravil,
že sa pomýlil, z toho bol sám v šoku. Nemal žiaden záujem na čo by išiel pytliačiť. Nejedná sa mu ani o
divinu, veď majú také stanovy, že keď potrebuje niektorý člen divinu ani platiť za to nemusia. To vôbec
neprichádza v úvahu z jeho strany, že by išiel niečo zatajovať alebo pytliačiť. Na otázku, že svedok Ing.
Q. D. sa vyjadril, že zver nebola označená plombou a túto založil až na jeho upozornenie, odpovedal,

že to nebolo na jeho upozornenie, v žiadnom prípade. On vie, že by sa to nemalo tak robiť, ale prax je
trošku iná. Už sa viackrát stalo, že založili plombu a pri manipulácii s tou zverou, že ju nakladali, ťahali
ku autu, že sa tá plomba utrhla. Tak podľa okolností sa to niekedy spraví tak, že to najprv vyvrhnú a
keď si očistí ruky, vyberie z ruksaku tú plombu a založí. Zver neprevážal bez plomby. Uvedomuje si, že
pochybil. Keď idete strieľať na toho zvera, vždy je to len taký profesionálny odhad, lebo sa to na 100 %

nedá určiť. Aj vo vekových triedach sa pomýlia poľovníci. Ale určite nie, že by mal zámer ísť pytliačiť a
nemal to záujem ani zatajiť. Chcel to riešiť s predsedom. Aj tým D. povedal, že keď si myslíte, tak reku
zavolajte policajtov. Keby mal minimálne podozrenie, že to je jeleň, určite by nestrieľal, no zhodnotil, že
je to jelenička jednoročná. Stalo sa mu to prvýkrát. To sa všetko zomlelo rýchlo. Išiel pre toho kolegu a
keď sa vrátili naspäť z Pukanca, už tam bola polícia alebo prišla zároveň s nimi. A keď prišli policajti,

spolupracoval s nimi, dal im aj hlavu, ku všetkému sa priznal. Na otázku prečo zapísal do knihy a do
povolenky, že ulovil jelenice 2 kusy odpovedal, že to bol tiež jeden z tých stresov. Bol si vedomí, že
tam nemôže napísať jeleňa, keď nie je povolený, tak napísal jelenicu, ktorá bola povolená. A poľovať
išiel na jelenicu.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu ( prečinu ) pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene
zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví
zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto
ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo

nájdené. Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin.

Po zhodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že skutok, pre ktorý
bola podaná obžaloba nie je trestným činom, ale vykazuje znaky disciplinárneho previnenia v zmysleDisciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory ( ďalej len „DP SPK“ ), vydaného podľa § 77
ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v platnom znení. Podľa súdu sa obžalovaný dopustil
konkrétne porušenia § 3 písm. e/ DP SPK tým, že, vykonával lov zveri bez dokladov podľa § 53 ods. 1

zákona; § 3 písm. j/ DP SPK, teda porušil povinnosti podľa § 55 zákona a § 3 písm. p/ DP SPK tým, že
nevykonal označenie zveri podľa § 64 ods. 1 až 7 zákona. V rámci právnej úvahy prečo sa nejedná o
trestný čin pytliactva súd považuje za podstatné, že obžalovaný v čase ulovenia zveri mal platný poľovný
lístok, vydané povolenie na lov, doklady k strelnej zbrani, nelovil zver zakázaným spôsobom ani v čase
ochrany, keďže Ministerstvom pôdohospodárstva bola určená výnimka na lov a bol riadne zapísaný

do elektronickej knihy návštev poľovného revíru. Obžalovaný tiež disponovali značkami - plombami na
označenie zveri. Je pravdou, že obžalovaný ulovil 2 ks jelenej zveri samčieho pohlavia, hoci výnimka
bola udelená na lov samičej zveri - jednoročná jelenica. Pred súdom vypovedal, že na túto zver v zmysle
udelenej výnimky išiel poľovať, avšak došlo z jeho strany k pochybeniu, keď nesprávne vyhodnotil, že
sa jedná o jelenice, pričom až následne pri ošetrení zveri zistil, že ide o samce. Prvý kus, ktorý ulovil mal
malé výrastky asi 4-5 centimetrové púčky v koži, ktoré si jednoducho na vzdialenosť, na ktorú strieľal

nevšimol a druhý kus nemal vôbec žiadne paroženie a skutočnosť, že ide o samca bolo možné zistiť
len pri bližšej ohliadke podľa pohlavných orgánov. Nemožno preto hovoriť o úmyselnom konaní, ale
o nedbanlivosti. Je síce pravda, že prvý ulovený kus začal vyvrhovať, odrezal mu hlavu a ratice, čo
je však štandardný postup, aby sa divina neznehodnotila. Nebolo preukázané, že jeho úmyslom bolo,
aby túto zver zatajil, ukryl či znemožnil jej identifikáciu. Svedkovia potvrdili, že obž. ešte na mieste

telefonoval kolegovi - poľovníkovi Lukášovi Halajovi, ktorý je i členom poľovníckej stráže, že príde po
neho, nech mu ide pomôcť ešte s druhým uloveným kusom, pričom mu povedal čo sa mu stalo, že
strelil jelienka. Štandardne sa musí ulovenie zveri oznámiť poľovníckemu hospodárovi a keďže v tomto
revíri bol poľovníckym hospodárom on sám, nevedel ako má postupovať. Zákon o poľovníctve pritom
takúto situáciu nerieši. Vec chcel teda riešiť s predsedom poľovníckeho združenia. Svedok H.. Q. D.

vypovedal, že políciu privolal na miesto on. Boli vtedy na hríboch spolu s bratom a otcom. Počuli výstrel
a potom videli v strede lúky služobné auto štátnych lesov - tmavozelený Ford Ranger. Bol tam obž. S.,
ktorý vyvrhoval zver. Zver už bola vyvrhnutá, mala odrezanú hlavu, ratice, genitálie a nemala plombu.
Obžalovaného sa spýtal, či nemá plombu, ale on len pokračoval vo vyvrhovaní. Založil ju až keď skončil
s vyvrhovaním, hodil to do auta a odišiel preč. Ešte predtým mu povedal, že sa mu to nezdá štandardné,

že asi zavolá políciu a obž. povedal, tak zavolaj a odišiel. Polícia tam potom prišla, tak im povedali čo
sa stalo. Obžalovaný sa vrátil aj s pánom Z.. Prišli ku nim otvorili kufor a tam bol druhý kus, tiež tento
bol už vyvrhnutý.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul ďalej ako svedkov Ing. X. Q. a V.. H. B. PhD.. Svedok H.. Q.
v podstate uviedol, že sa venuje profesionálne problematike poľovníctva a lesného hospodárstva od

roku 1992, bol prednostom lesného úradu v Banskej Bystrici a podieľal sa i na príprave poľovníckej
legislatívy, nakoľko bol v tom čase generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva. V tomto prípade
bola udelená výnimka Ministerstvom pôdohospodárstva na mimoriadny lov samičej zveri, pretože boli
veľmi vysoké kmeňové stavy raticovej zveri a spôsobované vysoké škody. V aplikačnej praxi bolo veľa
prípadov, kedy poľovníci, ktorí inak poľovali legálne, ale sa im podarilo streliť iné pohlavie zveri. Pokiaľ

zo strany obžalovaného došlo ku takémuto porušeniu, ide podľa neho o priestupok podľa § 76 ods.
1 písm. i/ zákona o poľovníctve, teda že vykonával lov bez dokladov podľa § 53 ods. 1. Táto situácia
sa tiež dá riešiť podľa disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory. Svedok PaedDr. H. B.
PhD., riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že pracuje v tejto oblasti na profesionálnej úrovni 10 rokov ako riaditeľ kancelárie Slovenskej

poľovníckej komory a 18 rokov ako riaditeľ kancelárie Slovenského poľovníckeho zväzu. Bol od svojho
nástupu prítomný pri pripomienkovaní poľovníckej legislatívy, keď bol v roku 2009 prijatý nový zákon o
poľovníctve. Prejedávaný prípad mu je známy. Poukázal, že na Slovensku sa loví veľa druhov zveri, kde
pri love napriek odbornému prístupu a vzdelávaniu sa stávajú situácie, keď sa dotyčný strelec pomýli.
Tieto náležitosti upravuje zákon o poľovníctve v § 53, kde popisuje na čo, kedy má strieľať poľovník.

Podstatné je či môže loviť a či loví na ten druh zveri na ktorý má povolenie. Podľa neho sa evidentne
jedná o priestupok a dopustil sa aj disciplinárneho previnenia. Obž. S., keď zistil, že namiesto jelenice
ulovil paličkárov, tak prirodzene mal tento prípad nahlásiť poľovnému hospodárovi, ktorý je predĺženou
rukou štátnej správy v týchto veciach podľa zákona o poľovníctve. Keďže on sám bol hospodár, mal
to sám sebe nahlásiť a v neskoršej fáze oznámiť lesnému úradu. Podľa toho priebehu, ktorý tam

bol jednoducho na to šancu nemal. Obž. nič neporušil, lebo mal lístok, povolenku, nešiel pytliačiť a
jednoducho sa pomýlil.Svedok J. Z. potvrdil, že boli s obžalovaným dohodnutý, že pôjdu spolu na postriežku, nakoľko bola
udelená výnimka na lov zveri, avšak nakoniec sa mu nedalo ísť, tak obž. išiel sám. Večer mu telefonoval,
žemástrelené2kusy,abymuprišielpomôcťsošetrenímdiviny.Povedalčosamustalo,žestrelilsamca.

Je pravda, že ten kus, ku ktorému prišli nemal na hlave žiadne známky, pučnice, až keď mu roztiahli
nohy uvideli, že tiež ide o samca. Svedok ďalej uviedol, že on sám je poľovnícky hospodár v inom revíri
a v revíri, kde poľovali je poľovná stráž. Na otázku, čo ďalej plánovali robiť s ulovenou zverou odpovedal,
že keď tam prišli, vyvrhli ten jeden kus a potom prišla polícia. Keby to bola štandardná situácia, že by
neprišla polícia, tak by upovedomili užívateľa poľovného revíru, keďže hospodár - obžalovaný o tom

vedel. Upovedomili by teda predsedu združenia, ktorým je Q. G.. Svedok Q. G. pred súdom vypovedal,
že vykonáva funkciu predsedu poľovníckej organizácie Vysoká - Višničky. O tejto veci sa dozvedel ráno
na druhý deň, že sa volala polícia, teda že je to vedené vo forme trestného konania. Predtým večer
mu obžalovaný volal, že ulovil 2 kusy jelenej zveri s tým, že ide zabezpečiť odvoz odtiaľ a potom mu
zavolá, čo s tým urobia. O koľkej to bolo už presne nevie, možno okolo 20. až 22. hodiny. Presne si to
nemusí pamätať. Obž. mu hovoril, že prišli tam D. a zase robili problémy a preto išiel pre kolegu, s ktorým

to odvezú a potom mu zavolajú, že sa dohodnú čo s tým. Uvedený svedkovia teda potvrdili obranu
obžalovaného, že nemal v úmysle ulovené 2 kusy zveri zatajiť, ale naopak, sám telefonoval kolegovi
J. Z., ktorý je navyše i členom poľovnej stráže v danom revíri a telefonicky vec oznámil predsedovi
poľovníckeho združenia Q. G. s tým, že sa dohodnú ako to budú riešiť. Na miesto ale prišla polícia,
takže k tomuto postupu už nedošlo.

Podľa § 55 ods. 10 zákona o poľovníctve je poľovník povinný na individuálnej poľovačke bezprostredne
po ulovení zveri vyznačiť v povolení na lov údaje o čase a druhu ulovenej zveri, a ak ulovil raticovú zver
alebo veľkú šelmu, aj zaznačiť číslo značky, ktorú použil na jej označenie. Ulovenie zveri je povinný
oznámiť poľovníckemu hospodárovi alebo ním poverenej osobe najneskôr do 24 hodín po ulovení.

Sám obžalovaný bol poľovníckym hospodárom v danom revíri, pričom zákon nerieši situáciu, komu by
mal ulovenie zveri oznamovať poľovnícky hospodár. Riešenie, pre ktoré sa obžalovaný rozhodol teda
nemožno považovať za protiprávne. Ako súd uviedol vyššie, obžalovaný porušil ustanovenia zákona o
poľovníctve najmä tým, že nesprávne vyhodnotil pohlavie zveri, na ktorú strieľal, čím došlo k uloveniu
zveri samčieho pohlavia, namiesto zveri samičej, ktorej lov bol v tom čase výnimkou povolený; neoznačil

zver značkou ešte pred manipuláciou s ulovenou zverou a vykonal nesprávny zápis o druhu ulovenej
zveri ( pohlavia ) do povolenky. Tieto porušenia však podľa záveru súdu nenaplnili zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu pytliactva podľa § 310 Tr. zákona, ale ich možno posudzovať ako
disciplinárne previnenia v zmysle § 77 zákona o poľovníctve. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil trestnú vec Slovenskej poľovníckej komore ako orgánu príslušnému

na konanie vo veciach disciplinárnych previnení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote do 3 ( troch ) pracovných dní odo dňa
jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.