Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/185/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118309594
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118309594.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobkyne BerCar s.r.o.,
Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, práv. zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm
s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast.:
JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, konaní o zaplatenie 126,24
EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
26Cb/69/2018-138 zo dňa 24.4.2019 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/69/2018-138 zo dňa 24.4.2019
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 126,24
EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 9.5.2018 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na poistné
plnenie titulom zmluvy o havarijnom poistení. Poistné plnenie bolo žalobcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi krátené, len s poukazom na to, že pri likvidácii poistnej udalosti likvidátor priznal poistné
plnenie podľa „kalkulácie vypracovanej spoločnosťou Slovexperta“ a cena práce normohodiny bola
priznaná len vo výške 16,67 EUR. Žalobca, ako servis vykonávajúci opravu poškodeného motorového
vozidla účtoval cenu práce vo výške 23,- EUR/NH. Žalobca spolu so žalobným návrhom predložil do
konania cenníky iných autoservisov čím preukázal, že cena práce ktorú účtoval je obvyklá, primeraná

a dokonca výhodnejšia oproti cenám iných autoservisov. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu požadoval uhradiť titulom poistného
plnenia. Žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, a to
výšku tzv. normohodín. Oprávnenosť tejto námietky však súdu ničím nepreukázal. Žalovaný vo svojich
všeobecných poistných podmienkach nikde nestanovil aký kalkulačný program by mal byť použitý,
pričom kalkulačný program používaný žalovaným, je prístupný predovšetkým poisťovniam a je otázna
jeho objektivita. Takéto znenie všeobecných poistných podmienok je nejasné, neurčité, pripúšťajúce

rôzny výklad, pričom však by sa mal použiť výklad v neprospech toho, kto dané ustanovenia použil. Z
toho dôvodu mal súd za to, že žalovaný tak nepreukázal dôkazné bremeno svojich tvrdení.3. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca preukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie, keď s
poukazom na § 524 a § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, a tiež Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 7.3.2018 preukázal odplatné postúpenie nároku poškodeného na náhradu škody voči žalovanému

na žalobcu. V prejednávanej veci predmetom sporu bola reálna, skutočná škoda podľa § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, a to v podobe nákladov
spojených s odstraňovaním následkov poškodenia motorového vozidla. Súd sa stotožnil s názorom, že
v danom prípade postúpenie pohľadávky poškodeného a následné započítanie pohľadávok žalobcu a
poškodeného v zmysle § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka nahrádza úhradu vystavenej faktúry, a

teda predstavuje skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže pohľadávka
poškodeného voči poisťovateľovi nespadá pod pohľadávky, ktorých postúpenie je v zmysle § 525 ods. 1
Občianskehozákonníkavylúčené,súdmalzato,žekpostúpeniupohľadávkydošlovsúladesozákonom
a žalobca je aktívne vecne legitimovaný v konaní. K namietanej výške normohodín a k dôvodom
krátenia plnenia zo strany žalovaného súd musel prisvedčiť názoru žalobcu, že neexistuje zákonná ani
zmluvná povinnosť poškodeného zisťovať cenové ponuky a preukázateľne hľadať najlacnejší autoservis

motorových vozidiel. Úvahy žalovaného o výške normohodín, ktorá by podľa jeho prepočtov bola
primeraná, podľa názoru súdu nemajú oporu v zákonných ustanoveniach, preto súd dospel k záveru, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia
v uplatnenom rozsahu, ktorej výšku naopak žalobca hodnoverne preukázal predloženými listinnými
dôkazmi. Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj úrok z omeškania. Žalovaný spochybnil uplatnený úrok

z omeškania a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2017, podľa ktorého
povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručeným právoplatného rozhodnutia súdu. Žalovaný
by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého súd vyslovil právne
závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne
posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne
odôvodnil. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom
vysporiadalsosamotnouaktívnouvecnoulegitimáciužalobcuvovedenomspore.Uviedol,žepoškodený

postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi,
čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie
pohľadávku, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 OZ. Z uvedeného
potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v
predmetnom súdnom konaní. Poukazuje na skutočnosť, že v samotnej ZoPP absentuje konkrétny prejav

vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. Zároveň
poukazuje na skôr už uvedené skutočnosti, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za
rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z predmetu zrealizovaného
postúpenia (ZoPP) pritom vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči
žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikli ako krátenie fakturovanej

sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozpornosť týkajúca sa
predmetu postúpenia, spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že
poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje
záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť
predmetného právneho úkonu - t.j. ZoPP. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.

5. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
správne a riadne odôvodnené a navrhuje, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil. K aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu uviedol, že je iba zhoda okolností, že servis vykonávajúci opravu a žalobca, ktorý
nadobudol pohľadávky je tá istá osoba. Právne postavenie žalovaného sa postúpením pohľadávky

nijako nezmenilo. Pre toto konanie je irelevantné, či pohľadávka autoservisu (a zároveň žalobcu) bola
poistenými uhradená a žalovaný tento vzťah nemá ani právo spochybňovať alebo nejako doň vstupovať.
Konásaopohľadávkepoistenéhovočižalovanému,ktorávzniklamomentomvznikupredmetnejpoistnej
udalostí, a ktorá bola postúpená žalobcovi, tá je predmetom konania a žalovaný sa môže vyjadrovať iba
k tejto pohľadávke ako takej, nie však ku vzťahu žalobcu a poškodeného. Taktiež zmluva o postúpení

pohľadávky medzi postupcom P. M. ako poškodeným a postupníkom (žalobcom) zo dňa 7.5.2018
obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná
pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj
čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktoréhopotreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti), pričom má za to, že postupcovia v uvedenom
prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a
špecifikáciou postupovanej pohľadávky.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa26.8.2020.Pooboznámenísa

s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a
odvolaniažalovanéhodospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilvpotrebnomrozsahuskutkovýstavna
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

10. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka, že rozsudok súd prvej inštancie
dostatočne neodôvodnil. Tento odvolací dôvod žalovaného krajský súd nevyhodnotil ako relevantný. Po
oboznámení sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, jeho odôvodnením je nevyhnutné konštatovať, že toto
má náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2, C.s.p. Súd prvej inštancie jasným a dostatočným

spôsobom vysvetlil závery svojho rozhodnutia, a to nielen skutkové, ale aj právne. Zo strany súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsudku boli dané odpovede na všetky podstatné okolnosti sporovej
právnej veci, ktoré boli v konaní pred okresným súdom namietané. Už je rozhodovacou činnosťou
nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR ustálené, že pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia
súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z

tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je nedostatočne odôvodnený, tak ako
to namietal žalovaný v odvolaní. Opätovne krajský súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú
judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý za protiústavné a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých
odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané

skutkové a právne skutočnosti, o ktorý prípad tu v danej sporovej právnej veci nešlo (IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06,uznesenieÚstavnéhosúduSRč.k.III.ÚS476/2017-14zodňa1.augusta2017).Krajskýsúdna
základe rozsahu odvolacích dôvodov a odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nezistil, že
by závery súdu prvej inštancie boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a zo záverov okresného súdu
nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov (poznamenáva krajský súd v

rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,
že sa žalovaný v rámci ním podaného odvolania a vyjadrených odvolacích dôvodov nestotožňuje so
závermi okresného súdu, sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom sporovej strany konania, vrátane jej dôvodov a námietok.
11. Odvolací súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči
poisťovni, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za opravu motorového

vozidla, ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol veriteľom, pretože
mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za opravu vozidla,
ktorú postúpil žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 7.5.2018 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanoveniaObčianskeho zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi
z krátenia normohodín. Nie je na mieste odvolací argument žalovaného, že predmetom Zmluvy o
postúpenípohľadávkyzodňa7.5.2018bolopostúpenieniepohľadávky,alezáväzkupoškodeného,ktorý

podľa faktúry vystavenej žalobcom predstavuje práve pohľadávku žalobcu, pretože zvýrazňuje krajský
súd to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie.

12. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti. K
neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2018 odvolací súd uvádza, že tá mala spôsobilý

predmet postúpenia a ide o platný právny úkon, nakoľko bola vyhotovená v písomnej forme, nepochybne
z nej vyplývalo kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedeným právneho dôvodu vzniku
pohľadávky. Zo zmluvy vyplýva, že bola postúpená za odplatu s tým, že výška odplaty je uvedená v
osobitnej dohode. Keďže zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti, žalobca
je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Odvolacia námietka žalovaného o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná. Na základe uvedeného

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255
ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).