Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 13, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/138/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112220853
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8112220853.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkýň 1./ Ľ. W., rod. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. Š. - K. XXX, 2./ V. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Š. - K. XXX, obe
právne zastúpené JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov proti žalovaným 1./ F. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M.Ý. Š. - K. XXX, právne zastúpený JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou,
Jarková 89, Prešov, 2./ Š. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že parcela KNC XXXX/X záhrada o výmere 520 m2 a parcela KNC XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 80 m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. M. Š. patria do dedičstva po poručiteľovi

Š. X., nar. XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX v podiele 1/2.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.08.2000 sa žalobkyne spolu so žalobkyňou M. X., nar.
XX.XX.XXXX domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy a určenia neplatnosti oprávnenej držby.
Konanie bolo vedené pod sp. zn. 7C/271/2000.

2. M. X. podaním zo dňa 03.01.2001 vzala žalobu späť z dôvodu, že so synom (žalovaným v 1. rade)

budúsporriešiťmimosúdne. Uznesenímzodňa18.02.2004bolaM.X.pribratádokonaniaakožalovaná
v 2. rade.

3. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 7C/271/2000 - 317 zo dňa 30.04.2012 zamietol žalobu o určenie,
že darovacia zmluva týkajúca sa prevodu vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám KN XXXX/X

zastavaná plocha 269 m2, KN XXXX/X záhrada o výmere 657 m2, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom, odborom katastrálnym pod č. V 3997 dňa 22.01.1999, je neplatná. Predmetným rozsudkom
súd zároveň vylúčil na samostatné konanie žalobu o určenie, že žalovaný nie je oprávneným držiteľom
k novovytvorenej parcele KN 1919/4 záhrada o výmere 600 m2 vytvorenej z pôvodnej parcely XXXX/X
- ovocný sad 2729 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. M. Š. s tým, že o trovách konania súd rozhodne v
konečnom rozsudku. Vylúčené konanie sa viedlo ďalej pod sp. zn. 17C/138/2012.

5. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 17C/138/2012 - 36 zo dňa 18.11.2013 pripustil zmenu žaloby
tak, že znie: Súd určuje, že parcela KNC XXXX/X záhrada o výmere 520 m2, parcela KNC XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. M. Š. patria do dedičstva po
poručiteľovi Š.C. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX.6. Rozsudkom č. k. 17C/138/2012 - 68 zo dňa 31.03.2014 súd určil, že parcela KNC XXXX/X záhrada
o výmere 520 m2 a parcela KNC XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2 zapísané na LV

č. XXXX k.ú. M. Š. patria do dedičstva po poručiteľovi Š. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX v
podiele 1 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

7. V odôvodnení súd poukázal na to, že vydržanie predstavuje originálny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva a jeho účelom je dať do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným
držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve.
K zákonným predpokladom vydržania patria tieto podmienky, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu
dobu: spôsobilý predmet držby, dobrá viera, oprávnená držby po zákonom stanovenú dobu, uplynutie
vydržacej doby. Následky vydržania spôsobujú, že oprávnený držiteľ, u ktorého boli splnené aj ostatné
podmienky vydržania, nadobúda vlastníctvo veci, a to pôvodným spôsobom. Základnou podmienkou

vydržania je, že pri držbe veci musí ísť o oprávnenú držbu, teda držiteľ musí byť so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, nestačí detencia, t.j. faktické nakladanie s vecou. Za
oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v
tomto zmysle dobromyseľný. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,

že mu vec patrí, teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu
právavyžadovať,máalebomoholmaťpochybnostioexistenciisvojhopráva.Ajkeďjedržiteľsubjektívne
presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ sú mu, alebo

musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je
subjektom práva, o vydržanie ktorého ide. Dobrá viera držiteľa sa posudzuje objektívne, t.j. so zreteľom
na konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa. Toto presvedčenie držiteľovi chýba,
ak je pochybné, či je držba oprávnená alebo je treba mať za to, že je oprávnená. Dobromyseľnosť
držiteľa musí trvať po celú dobu zákonom predpísanú na vydržanie. V prípade nehnuteľnosti vydržacia

doba je 10 rokov dobromyseľnej držby a uvedená doba začne plynúť od momentu dobromyseľného
uchopenia držby veci. Pre plynutie vydržacej doby platí, že táto musí byť nepretržitá. Akákoľvek strata
držby v uvedenej dobe má za následok koniec plynutia vydržacej doby...Vlastníckeho právo žalovaného
v 1. rade k parcelám XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXXX k.ú. M. Š.Š. bolo zapísané na základe
osvedčenia N412/99 zo dňa 09.07.1999. Už v tomto osvedčení pod IV. sa uvádza, že nehnuteľnosť

bola nadobudnutá darom od rodičov, avšak zlým zameraním bola opomenutá parcela 1919/4 a táto bola
nadobudnutá vydržaním ku dňu vydania osvedčenia 09.07.1999. Toto osvedčenie bolo vydané po úmrtí
poručiteľa Š. X., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Z predchádzajúceho konania o neplatnosť darovacej zmluvy
vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi Š. X., M. X. a obdarovaným F. X. 13.07.1998 a predmetom
darovania bola garáž, stodola, chliev, parcely KN XXXX/X zastavaná plocha 269 m2, parcela XXXX/X

záhrada o výmere 657 m2 v celosti k.ú. Š. - K., ktoré boli zamerané geometrickým plánom č. 151/1998.
Tieto nehnuteľnosti boli pôvodne vedené na LV č. XXX. Vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený dňa
22.01.1999 pod č. V3997/1998. Už porovnaním týchto dvoch právnych úkonov vyplýva, že k zameraniu
parcely XXXX/X došlo geometrickým plánom č. 151/1998, ktorý bol vypracovaný pre účely darovacej
zmluvy uzatvorenej 13.07.1998. Súd považoval za pravdivý argument žalobkýň, že pokiaľ poručiteľ

aj žalovaná v 2. rade chceli darovať žalovanému v 1. rade parcelu XXXX/X, bolo potrebné to urobiť
vo forme písomnej darovacej zmluvy, pretože vlastníctvo k nehnuteľnej veci podľa § 133 ods. 2 OZ
sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu argumentácia žalovaných, že došlo
k darovaniu parcely XXXX/X v r. 1986 súd nepovažoval za pravdivú, pretože k takémuto úkonu bolo
potrebné pristúpiť predpísaným spôsobom. Vykonaným dokazovaním žalovaný v 1. rade nepreukázal,

že sa ujal držby ako dobromyseľný držiteľ v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, pretože
mohol mať pri zachovaní opatrnosti sa k okolnosti konkrétneho prípadu, alebo mal mať pochybnosti
o existencii svojho práva, pretože zo známych skutočností akým spôsobom sa nadobúda vlastníctvo
pri vydržaní, musel poznať, že nie je subjektom tohto práva. Táto dobrá viera sa posudzuje z hľadiska
objektívneho so zreteľom na konkrétne okolnosti a nemožno vychádzať len zo subjektívnych predstáv

žalovaného v 1. rade. Napokon ani svedeckými výpoveďami nebolo preukázané, že došlo k vydržaniu
týchto nehnuteľností, pretože svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že poručiteľ dal tento svoj
majetok do užívania žalovanému v 1. rade. Napokon poručiteľ tesne pred svojou smrťou urobil darovaciu
zmluvy, ktorou previedol na žalovaného v 1. rade nehnuteľnosti k parcelám XXXX/X, XXXX/X, alepráve tým, že bol nesprávne urobený geometrický plán, bola opomenutá parcela XXXX/X, ktorá práve
na základe svedčenia mala prejsť do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Pokiaľ žalovaní poukazovali
na to, že žalobkyne mali vedomosť o tomto osvedčení a nenamietali ho v dedičskom konaní, nič

nemení na skutočnosti, že osvedčenie z 09.07.1999 napadli súdnou žalobou 18.08.2000, resp. keď sa
domáhali určenia neplatnosti osvedčenia, resp. podaním z 27.08.2012 zmenili žalobu na určenie, že
do dedičstva patria parcely KNC XXXX/X, XXXX/X vedené na LV č. XXXX k.ú. M. Š.. Z uvedeného
vyplýva, že podaním takejto žaloby prestala plynúť vydržacia doba žalovanému v 1. rade od 18.08.2000
až do rozhodnutia o tejto žalobe. Otec žalovaného v 1. rade, resp. poručiteľ Š. X. pokiaľ bol známy

vlastník, takisto aj žalovaná v 2. rade, boli zapísaní ako vlastníci týchto nehnuteľností, už aj z toho
vyplýva, že žalovaný v 1. rade nemohol sa stať ich držiteľom, pretože k takémuto úkonu bol potrebný
prevod písomnou zmluvou a vlastnícke právo sa nadobudlo až zápisom vlastníckeho práva na katastri
nehnuteľnosti. Keďže žalovaní nepreukázali, že žalovaný v 1. rade splnil všetky podmienky vydržania,
súd musel žalobe vyhovieť, avšak vyhovel len v časti, pretože druhá polovica týchto nehnuteľností patrí
žalovanej v 2. rade z titulu BSM. Z tohto dôvodu v tejto časti súd žalobu zamietol.

8. Na odvolanie oboch procesných strán Krajský súd v Prešov rozsudkom č. k. 7Co/13/2015 - 131 zo
dňa 30.03.2015 potvrdil rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku
o trovách konania. Zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že v časti, ktorou bolo žalobe žalobkýň čiastočne vyhovené sa v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré

v plnom rozsahu odkázal. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v jeho vyhovujúcej
časti uviedol, že vydržanie predstavuje jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva.
V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými
podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobúdania vlastníctva pripúšťa, vo
všeobecnosti sú oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet

vydržania. Pritom, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, právne následky nastávajú len vtedy, ak sú
zároveň splnené všetky jeho podmienky. Kto je držiteľom oprávneným, upravuje Občiansky zákonník v
ust.§ 130 ods. 1. Podľa tohto ustanovenia, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.Pripochybnostiachsapredpokladá,žedržba
je oprávnená. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej

usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim
kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
všetky okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti
o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, z ktorých
možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ

práva. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo
vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Právny poriadok
platný na území Slovenska od 01.01.1951 pri právnych úkonoch týkajúcich sa nadobúdania vlastníctva
k nehnuteľnostiam vyžadoval osobitnú písomnú formu. Je to zrejmé z ust.§ 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníkač.141/1950Zb.účinnéhood01.01.1951do31.03.1964,akoajzust.§46ods.1Občianskeho

zákonníka č. 40/1964 Zb. účinného od 01.04.1964. V čase uzatvárania neformálnej darovacej zmluvy,
na základe ktorej mal žalovaný v 1. rade nadobudnúť nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto sporu už
niekoľko desaťročí platila zákonná povinnosť uzatvárať zmluvy o prevode nehnuteľností v písomnej
forme. Išlo o tak všeobecne známu právnu povinnosť, ktorá vylučovala, aby sa žalovaný v 1. rade mohol
považovať za vlastníka nehnuteľností získaných na základe neformálnej darovacej zmluvy. Ak sa teda

žalovaný v 1. rade uchopil držby na základe neformálnej darovacej zmluvy, nemohol byť vzhľadom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom nehnuteľností, a to ani v prípade, ak bol presvedčený,
že takáto neformálna zmluva na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti stačí. Držba nehnuteľností
opierajúca sa o neformálnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu. Žalovaný v 1. rade navyše v osvedčení
zo dňa 09.07.1999 (č. l. 4 spisu 7C/271/2000) uviedol, že nehnuteľnosti získal darom od svojich rodičov,

avšak zlým zameraním boli opomenuté sporné nehnuteľnosti. Medzi žalovaným v 1. rade a jeho rodičmi,
nebohým Š. X. a žalovanou v 2. rade, bola preukázateľne uzatvorená len jedna darovacia zmluva, a
to dňa 13.07.1998 (č. l. 5 spisu 7C/271/2000), predmetom ktorej ale boli iné nehnuteľnosti, a to garáž,
stodola, chliev, parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X. V zmluve boli jej účastníci upozornení na to, žeprávna účinnosť tohto právneho úkonu nastane udelením vkladu do katastra nehnuteľností. Žalovaný v
1. rade teda mal vedomosť o potrebe nielen zachovania písomnej formy darovacej zmluvy, ale aj vkladu
do katastra nehnuteľnosti ako predpokladu pre nadobudnutie vlastníctva. Ani vydanie osvedčenia

podľa ust. § 2 a nasl. zákona č. 293/1992 Zb. nezbavovalo súd povinnosti skúmať, či boli splnené
zákonné podmienky nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností vydržaním a či boli odstránené pochybnosti
o oprávnenej držbe pred vydaním osvedčenia alebo aj po jeho vydaní. Okrem toho novelizáciou zákona
č. 293/1992 Zb. uskutočnenou zákonom č. 393/2000 Z. z. boli vypustené ust. § 2 - § 9 tohto právneho
predpisu upravujúce podmienky a postup pri zápise za vlastníka do evidencie nehnuteľností. Stalo

sa tak ešte predtým ako vôbec mohla uplynúť 10-ročná doba počítaná odo dňa zápisu do evidencie
nehnuteľností, po uplynutí ktorej sa zapísaná osoba mala stať vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na
základe vydržania podľa ust.§ 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyne v lehote do 30.11.2000 spochybnili postavenie žalovaného
v 1. rade ako oprávneného držiteľa, a to žalobou podanou dňa 18.08.2000. Hoci neskôr žalobu na
určenie, že žalovaný v 1. rade nie je oprávneným držiteľom zmenili na žalobu o určenie, že sporné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Š. X., prebiehajúce konanie, v ktorom sa spochybňuje
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade bráni tomu, aby počas tohto konania mohlo dôjsť
k zavŕšeniu procesu vydržania. Pre začiatok a trvanie vydržacej doby sa v zmysle ust. § 134 ods.
4 Občianskeho zákonníka primerane použijú ustanovenia o plynutí premlčacej doby, teda i ust.§ 112
Občianskeho zákonníka upravujúce spočívanie plynutia premlčacej doby.

10. Odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti z dôvodu
jeho nepreskúmateľnosti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie
konanie. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom a či vôbec
bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo nebohého Štefana Gumana a žalovanej v 2. rade k

sporným nehnuteľnostiam. Smrťou jedného z manželov dochádza k zániku manželstva v súlade s ust.§
21 Zákona o rodine. Takýto zánik manželstva má za následok i zánik BSM, čo vyplýva z ust. § 148 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Pri takomto zániku BSM nemôže dôjsť k vyporiadaniu BSM v akomkoľvek
konaní. Platí totiž ust. § 175l ods. 1 O. s. p., podľa ktorého, ak má poručiteľ v čase svojej smrti s
pozostalým manželom majetok v BSM, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada

sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu. Ak nehnuteľnosti tvoriace predmet
sporu patrili do BSM nebohého Š. X. a žalovanej v 2. rade a o ich vyporiadaní sa nezačalo konanie na
súde, pre čiastočné zamietnutie žaloby neexistoval dôvod, nakoľko k vyporiadaniu dedičstva nemohlo
dôjsť v žiadnom inom konaní než v rámci konania o dedičstve.

11. Po vrátení veci súd prvej inštancie zistil, že žalovaná v 2. rade M. X. dňa XX.XX.XXXX zomrela a
preto uznesením č. k. 17C/138/2012 - 207 zo dňa 04.06.2019 rozhodol o pokračovaní s jej dedičom Š.
X., nar. XX.XX.XXXX ako žalovaným v 2. rade. Ostatní dedičia žalovanej v 2. rade už v konaní vystupujú
ako procesné strany, preto súd nerozhodoval o pokračovaní v konaní s týmito dedičmi.

12. Uznesením č. k. 17C/138/2012 - 208 zo dňa 05.06.2019 súd opravil zrejmú nesprávnosť - chybu v
písaní v prvom výroku rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/138/2012 - 68 v časti špecifikácie
parcely KNC XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2.

13. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.14. Podľa § 70 ods. 1 zák. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti v znení noviel, údaje katastra uvedené
v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

15. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ak zaniklo
manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

16. Po zrušení rozsudku v zamietavej časti bolo úlohou súdu prvej inštancie zistiť, akým spôsobom a

či vôbec bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo neb. Š. X. a jeho manželky M. X. k sporným
nehnuteľnostiam. Procesné strany na pojednávaní zhodne uviedli, že sporné nehnuteľnosti neboli
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ich právnych predchodcov.

17. Súd poukazuje na záväzný právny názor odvolacieho súdu v tejto veci, v zmysle ktorého pri zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov smrťou jedného z manželov nemôže dôjsť k vyporiadaniu

bezpodielového spoluvlastníctva manželov v akomkoľvek konaní. Platí totiž ust. § 175l ods. 1 O. s.
p., podľa ktorého, ak má poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v BSM, o
ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve
podľa osobitného predpisu. Predmetné ustanovenie bolo nahradené ust. § 195 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou, vyporiada sa

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Podľa názoru odvolacieho
súdu, ak nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nebohého Š. X. a jeho manželky M. X. a o ich vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, pre čiastočné
zamietnutie žaloby neexistoval dôvod. K vyporiadaniu dedičstva nemohlo dôjsť v žiadnom inom konaní
než v rámci konania o dedičstve. Z dôvodu, že bolo preukázané, že sporné parcely neboli predmetom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva právnych predchodcov strán sporu, súd určil, že parcela
KNC XXXX/X záhrada o výmere 520 m2 a parcela KNC XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
80 m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. M. Š.P. patria do dedičstva po poručiteľovi Š. X., nar. XX.X.XXXX,
zomrelý XX.X.XXXX v podiele 1/2. O zvyšnom podiele 1 bolo vo veci právoplatne rozhodnuté na
základe rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/138/2012 - 68 zo dňa 31.03.2014. Do dedičstva po

poručiteľovi Š. X. tak patrí celý podiel na predmetných nehnuteľnostiach.
18. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
19. O trovách tohto konania ako aj konania vedeného pod sp. zn. 7C/271/2000 súd rozhodol na základe
vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Žalobkyne boli úspešné v časti o vyslovenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi Š. X. a žalovaní boli úspešní v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, lebo žaloba v

tejto časti bola zamietnutá. Z dôvodu procesnej ekonómie súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania, keďže každá z procesných strán mala čiastočný úspech v konaní.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).