Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Michaela Sedláková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/29/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118207608
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118207608.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Š. U., O.. XX.XX.XXXX,
bytom B. X, Prešov, právne zastúpený JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou, so sídlom Hlavná
137, Prešov, proti žalovanej: PhDr. U. Š., O.. XX.XX.XXXX, bytom B. X, Prešov, právne zastúpená
PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930, o zriadenie
vecného bremena, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníka nebytového priestoru č. 2-2, druh
nebytového priestoru - garáž, vo vchode č. 8, suterén, nachádzajúceho sa v stavbe - bytovke so
súp. č. XXXX postavený na parcele č. CKN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Prešov, obec:
Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor spočívajúce v práve cesty - prechodu peši a prejazdu
osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. CKN XXXX/XX, druh pozemku: zastavené plochy
a nádvoria, o výmere 108 m2 zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. Prešov, obec Prešov, Okresný
úrad Prešov, katastrálny odbor bez časového obmedzenia tak ako je toto vecné bremeno uvedené
a zakreslené v geometrickom pláne č. 103/2018 na vyznačenie práva prechodu cez pozemok CKN
č. XXXX/XX vyhotoveného dňa 12.11.2018 vyhotoviteľom L. X. - GEOMAP autorizačne overenom
dňa 13.11.2018 C.. U. U. a úradne overenom Okresným úradom Prešov katastrálnym odborom Ing.
Andrejom Tarasovičom dňa 21.11.2018, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
II. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníka bytu č. X vo vchode č. X na prízemí
nachádzajúci sa v stavbe, bytovke zo súp. č. XXXX postavenej na parc. č. CKN XXXX/X zapísanej na
LV č. XXXX, v kat. úz. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, spočívajúce v
práve cesty prechodu peši cez pozemok parc. č. CKN XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 32 m2 , ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX v kat. úz. Prešov, obec Prešov, Okresný
úrad Prešov, katastrálny odbor bez časového obmedzenia.
III. Žalobca j e p o v i n n ýzaplatiť žalovanej jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena
vo výške 2.460,08 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa navrhovaného rozsahu vecného bremena žalobu z
a m i e t a .
V. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.08.2018 domáhal voči žalovanej zriadenia
vecného bremena v prospech vlastníka nebytového priestoru č. 2-2, druh nebytového priestoru -
garáž, vo vchode ě. 8, suterén, nachádzajúceho sa v stavbe - bytovke so súp. č. XXXX postavenejna parcele č. C KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad
Prešov, katastrálny odbor spočívajúce v práve cesty - prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými
vozidlami cez pozemok parcelu č. CKN XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
303 m2 , zapísanú na LV č. XXXXX, k.ú. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny
odbor bez časového obmedzenia tak ako je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v diele č.
1 v geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok
p.č. XXXX/X vyhotovenom dňa 20.03.2018 vyhotoviteľom GEOTOP Košice s.r.o., L. Z. XX, 040 17
Košice, autorizačne overenom dňa 20.03.2018 C.. L. M. a úradne overenom Okresným úradom Prešov,
katastrálnym odborom C.. R. Z. dňa 05.04.2018, č. G1-565/18, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Ďalej
žiadal zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka bytu č. 2, vo vchode č. 8, na prízemí, nachádzajúceho
sa v stavbe - bytovke so súp. č. 6019 postavenej na parcele ě. C KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX,
k.ú. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor pod 82 spočívajúce v práve testy
- prechodu peši cez pozemok parcelu č. CKN XXXX/X, druh pozemku: zastarané plochy a nádvoria,
o výmere 303 m 2 , zapísanú na LV č. XXXXX, k.ú. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov,
katastrálny odbor bez časového obmedzenia tak ako je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené
v diele č. 2 v geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez
pozemok p.č. XXXX/X vyhotovenom dňa 20.03.2018 vyhotoviteľom GEOTOP Košice s.r.o., L. Z. XX,040
17 Košice, autorizačne overenom dňa 20.03.2018 C.. L. M. a úradne overenom Okresným úradom
Prešov, katastrálnym odborom dňa 05.04.2018, č. G1-565/18 C.. R. Z., ktorý je účasťou tohto rozsudku.
Žiadal, aby ho súd zaviazal zaplatiť žalovanej jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena o
výške 1.530 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností a to bytu č. X, vo vchode č. X, na
prízemí, nachádzajúceho sa v bytovke so súp. č. XXXX postavenom na parcele č. C KN XXXX/2,
zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor pod 82 vo
veľkosti 1/1 k celku, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v bytovke so súp. č. XXXX postavenej na parcele č. C KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú.
Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor vo veľkosti 10914/25393 k celku. Ďalej
je vlastníkom aj nebytového priestoru č. 2-2 suterén, druh nebytového priestoru - garáž, vo vchode č.
8 nachádzajúceho sa v bytovke so súp. č. XXXX postavenej na parcele č. C KN XXXX/X, zapísanej
na LV č. XXXX, k.ú. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor vo veľkosti 1/1
k celku, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v
bytovke so súp. č. XXXX postavenej na parcele č. C KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Prešov,
obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor vo veľkosti 1792/25393 k celku. Žalovaná je
výlučným vlastníkom priľahlého pozemku - parcely č. CKN XXXX/X, druh pozemku: zastarané plochy
a nádvoria, o výmere 303 m2, zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad
Prešov, katastrálny odbor vo veľkosti 1/1 k celku. Jediný možný prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobcu a to pešo, ako aj motorovými vozidlami je výlučne cez parcelu č. CKN XXXX/X zapísanú na LV č.
XXXXX, k.ú. Prešov vo vlastníctve žalovanej ako cez priľahlý pozemok. Žalobca nemá žiaden vlastnícky
vzťah k predmetnej parcele a rovnako ani žiaden iný právny titul k jej užívaniu. Parcela č. CKN XXXX/
X zapísaná na LV č. XXXXX, k.ú. Prešov vo výlučnom vlastníctve žalovanej je ako celok oplotená a
vstup na ňu je možný cez uzamykateľnú bránu. Na bráne je umiestnená tabuľa s nápisom "Súkromný
pozemok - Cudzím osobám vstup zakázaný“. Od toho času, kedy sa žalovaná stala vlastníkom parcely
č. CKN XXXX/X vznikajú vážne problémy s užívaním nehnuteľností zo strany žalobcu. Žalovaná od
počiatku aktívne bránila žalobcovi v prístupe k nehnuteľnostiam žalobcu a to tak pešo, ako aj motorovými
vozidlami. Pred vstupnú bránu do garáže vo vlastníctve žalobcu umiestnila žalovaná drevené palety a
iné veci, ktorými úplne zabránila žalobcovi vo vstupe do predmetnej garáže. Napriek výzvam zo strany
žalobcu žalovaná odmietala tieto veci odstrániť. Opakovane bol žalobca nútený privolať hliadku PZ
za účelom riešenia vzniknutej situácie. Žalovaná rovnako opakovane robí v tejto súvislosti žalobcovi
aj iné schválnosti. Svoje motorové vozidlá, resp. aj vozidlá jej blízkych osôb odparkujú priamo pred
garážovú bránu žalobcu a to napriek tomu, že vedľajšia garáž je vo vlastníctve žalovanej a motorové
vozidla môžu parkovať pred garážou žalovanej. Žalobca bol v dôsledku správania žalovanej nútený
so svojím motorovým vozidlom parkovať pred vstupnou bránou a to pred vstupom na parcelu č. CKN
XXXX/X, k.ú. Prešov na mieste, ktoré nie je určené na parkovanie a to napriek tomu, že žalobca vlastní
garáž, ktorá je prázdna. Z uvedeného dôvodu bol žalobca nútený domáhať sa nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd uložil žalovanej umožniť žalobcovi prístup k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.
Až v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia žalovaná odstránila všetky veci brániace žalobcovi v
prístupe do jeho garáže a žalobca mohol prejsť cez parcelu CKN Č. XXXX/X do svojej garáže. Žalobcatak s poukazom na vyššie uvedené nemá právne zabezpečený prístup ku garáži a rovnako ani k bytu
v jeho vlastníctve, pričom iný prístup k ním ako prístup cez parcelu CKN č. XXXX/X daný nie je. Hoci
žalovaná v súčasnej dobe už aktívne nebráni žalobcovi v prejazde a prechode peši cez parcelu č. CKN
XXXX/X a tým v užívaní nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Je splnená zákonná podmienka, že cestu
nie je možné zriadiť inak, pretože inak by bol žalobca ponechaný v neistote ohľadne prístupu, ktorý
by mu mohla žalovaná opätovne kedykoľvek znemožniť. Žalobca poukazuje, že totožný právny názor
zaujal aj Najvyšší súd ČR v právnej veci sp.zn.: 25Cdo/2317/2004 a to v rozsudku zo dňa 30.08.2005.
Snaha o vyriešenie tejto právnej veci cestou dohody ostala do dnešného dňa bezvýsledná. Žalobca
je toho názoru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa ust.
§ 151o ods. 3 OZ. Žalobca navrhuje. aby vecné bremeno bolo zriadené v rozsahu ako je vymedzené
a zakreslené v predloženom "geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena práva prechodu a
prejazdu cez pozemok p.č. XXXX/X" vyhotovenom dňa 20.03.2018 vyhotoviteľom GEOTOP Košice
s.r.o., ktorý zohľadňuje podmienku, aby vlastnícke právo žalovanej bolo obmedzované v čo najmenšej
možnej miere. Výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 1.530 eur žalobca
odvodzujeodznaleckéhoposudkuč.170/2018zodňa25.06.2018vypracovanéhoznalcomIng.Milanom
Vinklerom. Takúto výšku náhrady považuje žalobca za primeranú a plne zodpovedajúcu miere zásahu
do vlastníckeho práva žalovanej a v plnom súlade s čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.
3. Žalobkyňa pripojil k žalobe aj listinné dôkazy, a to listy vlastníctva č. XXXX a č. XXXXX, k.ú. Prešov,
katastrálnu mapu, fotografie, uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 32C 14/2018, geometrický plán
a znalecký posudok č. 170/2018.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že s navrhnutým rozsahom vecného bremena a
výškou náhrady za jeho zriadenie nesúhlasí. Žalobca sa v prejednávanej veci domáha voči žalovanej
zriadenia vecného bremena na pozemku parc. č. XXXX/X v rozsahu vymedzenom Geometrickým
plánom č. 66/2018, a to na časti pozemku označenom ako diel 1 vo výmere 47m2 a diel 2 vo
výmere 19m2. Geometrický plán č. 66/2018, na základe ktorého sa žalobca domáha zriadenia vecného
bremena, vychádza z neaktuálnych údajov katastra. Ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú.
Prešov, žalovaná je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 163m2 (ďalej len „pozemok parc. č. XXXX/X“), pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 108m2 (ďalej len „pozemok parc. č. XXXX/XX“), pozemku parc.
č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 32m2 (ďalej len „pozemok parc.
č. XXXX/XX“). Žalovaná predložila súdu geometrický plán na oddelenie a určenie vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam C KN p.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX č. 28/2018, ktorý dňa 17.05.2018 vypracoval
L. X. - GEOMAP; geometrický plán bol overený príslušným katastrálnym úradom dňa 24.05.2018 (ďalej
len „Geometrický plán č. 28/2018“). Na pozemku parc. č. XXXX/XX v zmysle Geometrického plánu č.
28/2018 sa nachádza po celej jeho dĺžke a šírke prístupový chodník k nehnuteľnostiam postaveným
na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Výmera pozemku, na ktorom
sa nachádza prístupový chodník, je 32m2. Žalobca sa však domáha zriadenia vecného bremena len
k časti tohto chodníka, resp. pozemku parc. č. XXXX/XX v zmysle Geometrického plánu č. 28/2018
tak, ako je to vyznačené v Geometrickom pláne č. 66/2018, diel 2, a to v rozsahu 19m2. Je viac než
pravdepodobné,žežalobca,jemublízkeosoby,návštevy,resp.právninástupcovia(ďalejlen„inéosoby“)
budú využívať celý pozemok parc. č. XXXX/XX v zmysle Geometrického plánu č. 28/2018, na ktorom
sa nachádza prístupový chodník, nielen jeho časť (rozsah), ako to požaduje žalobca (napr. pri potrebe
prenesenia veci širšej ako 80cm bude žalobca nútený užívať celý pozemok). V prípade, ak by súd žalobe
vyhovel a vecné bremeno by zriadil len k časti pozemku parc. č. XXXX/XX v zmysle Geometrického
plánu č. 28/2018, na ktorom sa nachádza prístupový chodník, žalovaná by nemala k dispozícii žiadne
prostriedky na zabezpečenie a kontrolu, či žalovaný a iné osoby, využívajú daný pozemok (chodník)
vo vymedzenom rozsahu; hranica chodníka/pozemku, ku ktorému žalobca žiada zriadenie vecného
bremena, totiž nie je nijakým spôsobom vyznačená, resp. oddelená od zvyšnej časti pozemku parc.
č. XXXX/XX v zmysle Geometrického plánu č. 28/2018, na ktorom sa nachádza prístupový chodník, a
tak nie je možné sledovať a kontrolovať, či žalovaný a iné osoby prekročili túto hranicu chodníka alebo
nie. V prípade, žeby žalovaný a iné osoby užívali pozemok parc. č. XXXX/XX v zmysle Geometrického
plánu č. 28/2018, na ktorom sa nachádza prístupový chodník, nad rámec zriadeného vecného bremena,
vzhľadom na neexistujúcu hranicu, bola by taktiež podstatne sťažená ochrana jej vlastníckych práv,
keďže preukázanie užívania predmetného pozemku, na ktorom sa chodník nachádza, nad rámec
zriadeného vecného bremena by si vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov, napr. na inštaláciukamerového systému a denné sledovanie a uchovávanie záznamov o užívaní pozemku parc. č. XXXX/
XX žalobcom a inými osobami. Žalovaná je toho názoru, že nie je možné od nej spravodlivo požadovať
vynaloženie akýchkoľvek nákladov potrebných na odčlenenie časti chodníka/pozemku, ku ktorému by
mal mať žalovaný bremeno, a sledovanie, či žalovaný užíva práva z vecného bremena v stanovenom
rozsahu alebo nie. Z vyššie uvedených dôvodov preto v prípade, že súd dospeje k záveru, že sú splnené
podmienky pre zriadenie vecného bremena, žalovaná navrhuje, aby vecné bremeno bolo zriadené
na celom pozemku parc. č. XXXX/XX v zmysle Geometrického plánu č. 28/2018, nielen k jeho časti.
Žalovaná nesúhlasí s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena, nakoľko jej výška bola vypočítaná
len za obdobie 20 rokov, pričom žalobca žiada zriadenie vecného bremena na dobu neurčitú. Zároveň
žalovaná nesúhlasí s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena z dôvodu namietaného rozsahu
vecného bremena. Žalovaná nesúhlasí s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena aj z dôvodu, že
na základe konzultácií s iným znalcom, predložený znalecký posudok obsahuje viacero nesprávností,
ktoré v konečnom dôsledku mali vplyv na určenú výšku náhrady za zriadenie vecného bremena. K
vyjadreniu priložila aktuálny list vlastníctva č. XXXXX a geometrický plán č. 28/2018.
5. Žalobca v replike poukázal na to, že v čase podania žaloby žaloba vychádzala z aktuálnych údajov
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX kat. úz. Prešov, kedy parcela č. CKN XXXX/X mala výmeru
303 m2 a novovytvorené parcely č. CKN XXXX/XX a CKN XXXX/XX, ktoré vznikli oddelením od
parcely č. CKN XXXX/X neboli v rozhodnom čase na liste vlastníctva zapísané. Svedčí o tom aj výpis
z LV č. XXXXX kat. úz. Prešov, ktorý bol súdu spolu so žalobou predložený. Rovnako z aktuálneho
stavu v katastri nehnuteľností vychádzal aj spolu so žalobou predložený znalecký posudok, ktorého
súčasťou je aj výpis z LV č. XXXXX. Príčinu následnej zmeny tohto právneho stavu však dala výlučne
žalovaná, nie je možné preto pričítať na ťarchu žalobcu, že žaloba zo dňa 28.6.2018 a spolu s ňou
predložený geometrický plán nezodpovedá stavu platnému k dnešného dňu. Ako vyplýva so žalovanou
predloženého geometrického plánu na oddelenie a určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam CKN
parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, tak ten bol vyhotovený dňa 17.5.2018 a úradne overený
dňa 24.5.2018, teda v krátkom časovom úseku pred podaním žaloby a zároveň v krátkom časovom
úseku potom, čo došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Prešov sp.
zn. 32C/14/2018 zo dňa 18.4.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené časové súvislosti, ako aj na doterajšie
správanie žalovanej, žalobca usudzuje, že toto jej konanie smerujúce k vytvoreniu nového právneho
stavu bolo zo strany žalovanej výlučne účelovým, aby týmto sťažilo uplatňovanie práv žalobcu v súdnom
konaní. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že žalovaná namieta rozsah zriadenia vecného bremena, ale
len vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena k časti označenej v geometrickom pláne č. 66/2018 ako diel
2. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaný rozsah vecného bremena tak ako je zakreslený v geometrickom
pláne č. 66/2018 v časti diel 1 je medzi stranami sporu nesporný. Pokiaľ ide o rozsah zriadenia vecného
bremena v diele č. 2 geometrického plánu, žalobca k tomu uvádza, že pri vymedzení rozsahu vecného
bremena vychádzal zo zákonnej požiadavky, aby pri zriadení vecného bremena bolo vlastnícke právo
žalovanej obmedzované v čo najmenšej možnej miere a aby išlo o tzv. nevyhnutnú cestu. Argumentácia
žalovanej, že žalobca, resp. aj jemu blízke osoby a právni nástupcovia budú využívať celý pozemok
nie je ničím podloženou domnienkou. Predmetná parcela č. CKN XXXX/XX je široká skoro 2,5 metra,
pričom slúži ako prístupový chodník k vchodovým dverám do stavby bytovky. Z týchto skutočnosti
je dôvodný záver, že na prechod peši po chodníku k stavbe nie je potrebná a nevyhnutná plocha
takej šírky a to ani ak by išli dve osoby vedľa seba. V žiadnom prípade nebude žalobca za žiadnych
okolnosti nútený využívať celú šírku tejto parcely, ako to tvrdí žalovaná. Žalobca je presvedčený, že
žalovaná má záujem na zriadenie vecného bremena v tejto časti vo väčšom rozsahu v skutočnosti len z
dôvodu, aby získala vyššiu náhradu za zriadenie vecného bremena. Žalobca zotrváva na predloženom
znaleckom posudku č. 170/2018 o všeobecnej hodnote vyhotoveného Ing. Milanom Vinklerom a na
navrhovanej výške jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na dobu neurčitú. Žalobca
podotýka, že predložený znalecký posudok pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena v
časti 4 bod 4.1, diel 1.2 znaleckého posudku vychádza z predpokladu, že vecné bremeno má byť
zriadené na dobu neurčitú. Osobitne poukázal aj na vyhlášku č. 492/2004 Z.z., prílohu č. 3, bod F2,
výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena písmena b/. Pokiaľ žalovaná len všeobecne poukazuje
na to, že v predmetnom znaleckom posudku je viacero nesprávnosti, avšak tieto nijakým spôsobom
nešpecifikuje, nie je objektívne možné sa k tejto námietke relevantne vyjadriť a je nutné ju považovať
za neopodstatnenú.
6. Podaním zo dňa 29.10.2018 navrhol žalobca pripustiť zmenu žaloby v znení: „Súd zriaďuje vecné
bremeno v prospech vlastníka nebytového priestoru č. 2-2, druh nebytového priestoru garáž vo vchodeč. 8, suterén, nachádzajúceho sa stavbe - bytovke so súpisným číslom č. XXXX, postavený na parcele
č. C KN XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Prešov, obec Prešove, Okresný úrad
Prešov, katastrálny odbor, spočívajúci v práve cesty - prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými
vozidlami cez pozemok parc. č. CKN XXXX/XX, druh pozemku, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
108 m2 , zapísané na LV č. XXXXX katastrálne územie Prešov, obec Prešov, Okresný úrad Prešov,
katastrálnyodborbezčasovéhoobmedzeniatakakojetotovecnébremenouvedenéazakreslenévdiele
č. 1 v geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena práv a prechodu a prejazdu cez pozemok,
parc. č .XXXX/XX a práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/XX vyhotoveného dňa 18.10.2018
vyhotoviteľom GEOTOP Košice, s.r.o., Južná trieda 82, 040 17 Košice, autorizačne overenom dňa
22.10.2018 C.. L. M. a úradne overenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, Ing.
Andrejom Tarasovičom dňa 29.10.2018 č. G1-2124/18, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Súd zriaďuje
vecné bremeno v prospech vlastníka bytu č. X, vo vchode č. X, na prízemí, nachádzajúceho sa v stavbe
- bytovke zo súpisným číslom XXXX postavenej na parcele č. C KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX,
katastrálne územie Prešov, obec Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor pod B2 spočívajúce
v práve cesty prechodu peši cez pozemok parc. č. C KN XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 32 m2 , zapísanú na LV č. XXXXX, katastrálne územie Prešov, obec Prešov, Okresný
úrad Prešov, katastrálny odbor, bez časového obmedzenia tak ako je toto vecné bremeno uvedené
a zakreslené v diele č. 2 v geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena práva a prechodu a
prejazdu cez pozemok p. č. XXXX/XX a práva prechodu cez pozemok p.č. XXXX/XX vyhotovenom dňa
18.10.2018 vyhotoviteľom GEOTOP Košice s.r.o., L. Z. XX, 040 17 Košice, autorizačne overenom dňa
22.10.2018Ing.JánomKavuličomaúradneoverenomOkresnýmúradomPrešov,katastrálnymodborom
Ing. Andrejom Tarasovičom dňa 29.10.2018, č. G1-2124/18, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Žalobca
je povinný zaplatiť žalovanej jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.530 eur
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.“ K vyjadreniu priložil geometrický plán č. XXX/XXXX. Súd uvedenú zmenu žaloby pripustil na
pojednávaní konanom dňa 07.03.2019.
7. Žalovaná v duplike zo dňa 02.11.2018 uviedla, že už v roku 2010 vyzvala žalobcu na vysporiadanie
práv a povinnosti v súvislosti s užívaním pozemkov v jej výlučnom vlastníctve. V auguste 2014 žalovaná
zaslala žalobcovi návrh nájomnej zmluvy, na základe ktorej by bol žalobca oprávnený nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovanej užívať. Žalobca návrh žalovanej na uzavretie nájomnej nepristúpil. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti je žalovaná toho názoru, že žalobca mal možnosť zabezpečenia prístupu k
stavbe iným spôsobom (uzatvorením nájomnej zmluvy za obvyklé nájomné) a sám žalobca zavinil, že k
jeho stavbe nie je riadny prístup. S prihliadnutím na tieto skutočnosti je žalovaná toho názoru, že nie sú
splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena súdom podľa § 151o Občianskeho zákonníka. Ak je
žalobca toho názoru, že žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, je povinný túto skutočnosť riadne
preukázať. Nestačia pochybnosti (subjektívny pocit) žalobcu, že sa jedná o konanie v rozpore s dobrými
mravmi, takýto rozpor musí reálne existovať a musí byť vykonanými dôkazmi nepochybne preukázaný.
Žalobca žiaden dôkaz o svojom tvrdení nepredložil. Vypracovanie Geometrického plánu č. 28/2018
súviselo s prejednávanou právnou vecou a to v tom zmysle, že predmetným Geometrickým plánom č.
28/2018 bol vyčlenený prístupový chodník k bytovke súp. č. XXXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva
č. XXXX pre k. ú. Prešov (ďalej len „bytovka“), ktorý sa nachádza na pozemku pôvodnej parc. reg. „C“
č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXXX (ďalej len „prístupový chodník“). Žalovaná má záujem na tom,
aby v prípade zriadenia vecného bremena, rozhodnutie súdu korešpondovalo so skutkovým stavom a
aby nedošlo k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva v rozsahu prevyšujúcom rozmery, resp.
celkovú výmeru prístupového chodníka. V žiadnom prípade nebolo úmyslom žalovanej poškodzovať
práva žalobcu, resp. sťažovať uplatnenie jeho práv. Poukázala na to, že pri zriaďovaní nevyhnutnej
cesty treba dbať o to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Právo nevyhnutnej
cesty predstavuje vážny zásah do vlastníckych práv (pokles ceny nehnuteľnosti, obmedzenie, resp.
pozbavenie práva užívať nehnuteľnosť, narušenie súkromia a pod.) a preto treba vždy porovnávať
výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla zriadením vecného bremena. Je povinnosťou
súdu zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník
čo najmenej obmedzený. Preto v prípade, ak vlastník stavby má možnosť prístupu k stavbe bez
obmedzeniažalovanej,ajkeďnepôjdeoužívaniekomfortné,niejemožnévecnébremenozriadiť.Garáž,
resp. nebytový priestor č. 2-2 zapísaný na LV č. 6853 pre k. ú. Prešov, je vstavanou súčasťou domu, t.j.
garáž je s bytom žalobcu prepojená tak, že žalobca má priamo z garáže prístup do obytnej časti. Preto
je žalovaná toho názoru, že ak by súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena
je dôvodný, tak pre účely zabezpečenia prístupu k bytu ako aj ku garáži je postačujúce zriadenievecnéhobremenakDielu1/.ZriadenímvecnéhobremenakDielu1/bybolzabezpečenýsúčasnýprístup
ku garáži (nebytovému priestoru č. 2-2) ako aj bytu k č. 2, ktorých je súčasným vlastníkom žalobca.
Aj keď by z pohľadu žalovaného nešlo o komfortné riešenie vchádzať do bytu cez garáž, prístup k
nehnuteľnostiam by bol zabezpečený a k zásahu do vlastníckych práv žalovanej by došlo v minimálnej
miere. Žalovaná si za účelom určenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena dala vypracovať
súkromný znalecký posudok č. 114/2018, a to znalcom Ing. Milanom Gardošom, znalcom pre odbor
Stavebníctvo a odvetvia Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností (ďalej len „Znalecký posudok
č. 114/2018“). V súvislosti s jeho vypracovaním bola žalovaná znalcom upozornená na skutočnosť, že
žalobca žiada zriadenie vecného bremena k Dielu 1/ o rozlohe 47m2. Žalovaná je toho názoru, že
žalobca požaduje zriadenie vecného bremena v širšom rozsahu, ako je to potrebné na výkon práva
prechoduaprejazdu.Garáž,ktorejježalobcavlastníkom,mášírku2,40mavtakejtošírkejevybudovaný
prístup k nej (na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX je vybudovaný prístup z položených betónových
kociek). Žalovaná žiada súd, aby v prípade, ak súd dospeje k záveru, že žalobe vyhovie, aby v prospech
žalobcu zriadil vecné bremeno len k časti pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX o celkovej výmere 34m2
s tým, že šírka takéhoto pozemku bude 2,40 m a nie 3,37 m ako navrhuje žalobca. V prípade, ak by
sa súd s vyššie uvedeným názorom žalovanej nestotožnil a dospel by k záveru aj o dôvodnosti návrhu
žalobcu na zriadenie vecného bremena k Dielu 2/, žalovaná uvádza nasledovné skutočnosti. Žalobca
sa v prejednávanej právnej veci domáha zriadenia vecného bremena len k časti tohto chodníka tak, ako
je to vyznačené v Geometrickom pláne č. 66/2018, diel 2, a to v rozsahu 19m2. Svoj postup žalobca
odôvodňuje tým, že pri vymedzení rozsahu vecného bremena vychádzal zo zákonnej požiadavky, aby
prizriadenívecnéhobremenabolovlastníckeprávožalovanejobmedzenévčonajmenejmožnejmierea
preto požaduje zriadenie vecného bremena k časti prístupového chodníka. Žalovaná uvádza, že žalobca
a jemu blízke osoby užívali a do dnešného dňa aj užívajú prístupový chodník v celom rozsahu bez
toho, aby žalovanej poskytoval primeranú náhradu za užívanie pozemku, resp. jeho časti a bez toho,
aby sa podieľal na úhrade akýchkoľvek nákladov spojených s jeho údržbou. Takýto stav trvá od doby,
kedy žalovaná nadobudla nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Žalovaná preto nesúhlasí so zriadením
vecného bremena k časti chodníka, nie však z dôvodu získania vyššej náhrady, ako to tvrdí žalobca.
Pri zriaďovaní vecného bremena je potrebné zohľadniť aj účel a povahu nehnuteľnosti, ku ktorej sa
vecné bremeno zriaďuje. V prípade, ak by k bytovke prístupový chodník zriadený nebol a žalovaná
by bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X o celkovej
výmere 303m2, bolo by možné zaoberať sa argumentáciou žalobcu o zriadení vecného bremena v
ním požadovanom rozsahu. Ako však už bolo uvedené, prístupový chodník bytovke je zrealizovaný, a
to na pozemku parcela č. XXXX/X, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. Prešov.
Jeho realizáciou došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovanej k pozemku parcela č. XXXX/X v
nevyhnutnej miere. Rozsah takéhoto obmedzenia sa zriadením vecného bremena v prospech žalobcu
nezmení. Z tohto dôvodu žalovaná trvá, aby v prípade, ak súd žalobe vyhovie, aby zriadil vecné bremeno
k celému prístupovému chodníku. Žalovaná nesúhlasí s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena
určenej na základe Znaleckého posudku č. 170/2018 predloženého žalobcom. Žalovaná trvá na tom,
že Znalecký posudok č. 170/2018 obsahuje viacero nesprávností, ktoré mali vplyv na výšku náhrady
určenej týmto znaleckým posudkom. Na strane č. 7 znalec v textovej časti (kap. 3.1.1.) uvádza, že
daň z príjmu je 19 %, avšak vo výpočte uvádza daň 0% a teda aj koeficient kn použil vo výške 1,0
namiesto 1,19, čím znížil nájom o 19%. Ak by teda použil správny koeficient kn=1,19 dospel by ku
všeobecnej hodnote nájmu VŠHNPMJ = 4,04 Eur/m2/rok a za výmeru 66 m2 by stanovil nájom 267,30
eur namiesto 224,60 eur/rok. Táto chyba sa následne preniesla aj do výpočtu všeobecnej hodnoty
vecného bremena, ktorá vychádza zo všeobecnej hodnoty nájmu (správna hodnota vecného bremena
po odstránení chyby vo výpočte je 1 824,86 eur namiesto znalcom uvádzanej hodnoty 1531,90 eur).
Žalovaná namieta tiež znalcom uvádzanú „odhadovanú stratu“. Jedná sa o stratu nájmu pri bežnom
prenajímaní, keď určitú dobu nie je možné nehnuteľnosť prenajať (napr. z dôvodu striedania nájomcov).
Znalec uvažuje stratu vo výške 30%, t.j. predpokladá, že 30 % roka nie je možné pozemok prenajať. Táto
situácia by mohla nastať pri prenájme neatraktívneho nebytového priestoru, avšak v danom prípade sa
jedná o jediný prístup k bytovému domu a ku garáži v lukratívnej oblasti na bývanie v krajskom meste,
preto táto strata sa blíži k nule, avšak pre účely výpočtu je možné pripustiť hodnotu 5 %. Po dosadení
tejto hodnoty do vzorcov uvedených v znaleckom posudku je všeobecná hodnota vecného bremena 2
476,52 eur. Taktiež žalovaná namieta nesprávnosť výpočtu všeobecnej hodnoty vecného bremena v tom
zmysle,žeznalecpoužilrovnakúmetodikuprivýpočtevecnéhobremenaprávaprechoducezchodníkku
vchodu do bytového domu a práva prechodu a prejazdu do garáže. Obidva typy vecného bremena majú
odlišný charakter a preto je potrebné oceniť ich zvlášť. Rozdiel je v obmedzení vlastníka pri využívaní
svojho pozemku v dôsledku existencie vecného bremena. Kým prístupový chodník využívajú žalobcaaj žalovaný rovnakou intenzitou, pozemok na prístup do garáže môže vlastník využívať iba teoreticky a
to len krátkodobo, aby neznemožnil príjazd do garáže žalobcovi. Vyvstáva preto otázka, či pri existencii
vecného bremena práva prechodu a prejazdu vôbec môže vlastník túto časť svojho pozemku využívať. Z
uvedeného dôvodu mal znalec rozdeliť výpočet na dve časti a pri výpočte všeobecnej hodnoty vecného
bremena práva prechodu a prejazdu do garáže mal stanoviť mieru obmedzenia vlastníka namiesto 50 %
minimálne 80 %. Pri takto uvažovanej miere obmedzenia vlastníka by dospel k podstatne vyššej hodnote
vecného bremena. Po zohľadnení chyby vo výpočte, nesprávne stanovenej odhadovanej straty z nájmu
a nesprávne stanovenej miery obmedzenia vlastníka je všeobecná hodnota vecného bremena práva
prejazdu do garáže 60,04 eur/m2, namiesto znalcom stanovenej hodnoty 23,21 eur/m2 a všeobecná
hodnota práva prechodu cez chodník ku vchodu do bytového domu 37,52 eur/m2 namiesto 23,21
eur/m2. Žalovaná týmto súdu predkladá Znalecký posudok č. 114/2018 a navrhuje, aby pri určovaní
náhrady za zriadenie vecného bremena vychádzal zo záverov uvádzaných v tomto znaleckom posudku.
V prípade, ak súd dospeje k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, s prihliadnutím na požiadavku, aby
zásah do jej vlastníckych práv bol minimálny, žalovaná žiada, aby súd zriadil vecné bremeno len k časti
pozemku parc. reg. „C“ č. 4688/96. Keďže garáž je vstavanou súčasťou domu a cez ňu má žalobca
priamy prístup k svojmu bytu, zriadením vecného bremena len k tejto časti pozemku bude mať žalobca
zabezpečený zároveň prístup do garáže ako aj k bytu. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že je dôvodný
ajnávrhžalobcunazriadenievecnéhobremenakpozemkuparc.č.4688/97,žalovanánavrhuje,abysúd
zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka bytu č. X, vo vchode č. X, na prízemí, nachádzajúceho sa v
stavbe - bytovke so súp. č. XXXX postavenej na parcele č. C KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, pre
k.ú. Prešov, obec Prešov, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor spočívajúce v práve
cesty - prechodu peši cez pozemok parc. č. C KN XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
o výmere 32 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX. Vo vzťahu k náhrade za zriadenie
vecného bremena žalovaná priznaná náhrada vo výške m2 pozemku, vo vzťahu ku ktorému dôjde k
zriadeniu vecného bremena. K vyjadreniu priložila znalecký posudok č. 114/2018, podanie žalovanej
zo dňa 14.07.2010 s doručenkou, podanie žalovanej zo dňa 05.11.2012 s doručenkou, návrh nájomnej
zmluvy s doručenkou, podanie žalobcu zo dňa 21.08.2014, podanie žalovanej zo dňa 08.10.2014.
8. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2018 uviedla, že so zriadením vecného bremena v zmysle
žaloby a jej zmeny nesúhlasí. Jednou zo zákonných podmienok na zriadenie vecného bremena je,
že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne. Žalovaná zotrváva na
svojom stanovisku, že v prejednávanej právnej veci nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného
bremena súdom podľa § 151o Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca mal možnosť zabezpečenia
prístupu k stavbe iným spôsobom (uzatvorením nájomnej zmluvy za obvyklé nájomné) a sám žalobca
zavinil, že k jeho stavbe nie je riadny prístup. Je nepochybné, že z hľadiska odplaty za užívanie
pozemkov vo vlastníctve žalovanej je pre žalobcu výhodnejšie zriadenie vecného bremena súdom,
avšak táto skutočnosť nie je významná. Žalovaná je naďalej ochotná riešiť otázku prístupu žalobcu
k nehnuteľnostiam zmluvne. Žalovaná je toho názoru, že na zabezpečenie prístupu žalobcu k stavbe
(garáži a bytu) je postačujúce zriadenie vecného bremena v rozsahu 34m2 cez pozemok parcelu č. CKN
XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 108m2, zapísaný na LV č. XXXXX, k.
ú. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor bez časového obmedzenia tak, ako je
toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne na vyznačenie práva prechodu cez
pozemok CKN p.č. 4688/96 vyhotovenom dňa 12.11.2018 vyhotoviteľom L. X. - GEOMAP, autorizačne
overenom dňa 13.11.2018 C.. U. U. a úradne overenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym
odborom Ing. Andrejom Tarasovičom dňa 21.11.2018, č. 103/2018 (ďalej len „Geometrický plán č.
103/2018“). Prístup ku garáži je zabezpečený cez pozemok parc. č. XXXX/XX s tým, že cesta je
vyhotovená prostredníctvom položených betónových kociek. Garáž je vstavanou súčasťou domu, t.j.
garáž je s bytom žalobcu prepojená tak, že žalobca má priamo z garáže prístup do obytnej časti. Preto je
žalovaná toho názoru, že ak by súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena je
dôvodný, tak pre účely zabezpečenia prístupu k bytu ako aj ku garáži je postačujúce zriadenie vecného
bremena v rozsahu vymedzenom Geometrickým plánom č. 103/2018. Žalovaná preto žiada súd, aby v
prípade, ak súd dospeje k záveru, že žalobe vyhovie, aby v prospech žalobcu zriadil vecné bremeno
len k časti pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX o celkovej výmere 34m2 tak, ako je toto vecné bremeno
uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne č. 103/2018. V prípade, ak by sa súd s vyššie uvedeným
názoromžalovanejnestotožniladospelbykzáveruajodôvodnostinávrhužalobcunazriadenievecného
bremena k Dielu 2/, žalovaná zotrváva na svojich doterajších písomných podaniach a žiada, aby vecné
bremeno cez pozemok parc. č. XXXX/XX bolo zriadené po celej jeho dĺžke a šírke o celkovej výmere
32m2 tak, ako je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne č. 28/2018, a abyžalovanej bola priznaná náhrada vo výške uvedenej v Znaleckom posudku č. 114/2018, t.j. v sume
1.134,16 eur. Žalovaná navrhuje, aby súd pri určovaní náhrady za zriadenie vecného bremena v rozsahu
uvedenom v Geometrickom pláne č. 103/2018 vychádzal zo záverov uvádzaných v Znaleckom posudku
č. 114/2018 a žalobcu zaviazal na zaplatenie náhrady vo výške 2.169,08 eur. Ako dôkaz žalovaná
pripojila geometrický plán č. 103/2018 a fotodokumentáciu.
9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.03.2019 naviac uviedol, že popiera, aby zo strany žalovanej bola
vyvinutá maximálna snaha dohodnúť sa ako to pred súdom prezentuje. Žalovaná bola ochotná sa
dohodnúťlenvprípadebezvýhradnejakceptáciejejpodmienokbezmožnostíakejkoľvekpripomienky,či
návrhuzostranyžalobcu.Jepravdou,ževminulosti,t.j.päťrokovspätneaviaczasielalažalovanávýzvu
na finančné vyrovnanie za užívanie pozemkov, ako aj návrh nájomnej zmluvy. Je nutné poznamenať,
že nároky uplatňované nemohli byť pri rozumnej úvahe zo strany žalobcu akceptované. Z predloženej
výzvy na finančné vysporiadanie za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti zo dňa 5.11.2012 žalovaná
požadovala náhradu za obdobie 7 rokov spätne, a to aj vrátane úrokov z omeškania, celkovo v sume
4.158,21 eura, pričom nie je zrejmé, na základe čoho žalobkyňa dospela k výške náhrady v sume 594,03
eura ročne. Keďže išlo o výzvu s požiadavkou o úhrady v lehote 3 dní od doručenia výzvy, nebolo
možné v danom prípade hovoriť o snahe dohodnúť sa. Taktiež nebolo možné akceptovať ani návrh
nájomnej zmluvy zo dňa 6.8.2014 spolu s dodatkom č. 1, ktorý bol už vopred žalovanou aj podpísaný
a to s poukazom na výšku nájomného, ktoré nebolo obvyklé, ako aj s poukazom na požiadavku úhrady
nájomnéhozapozemokpodbytomvrozsahu109m2celkovejvýmerypozemkupodbytovkou167m2pri
súčasnej požiadavke úhrady náhrady za neoprávnené užívanie pozemku za obdobie troch rokov spätne.
Nie je preto možné konštatovať, že žalobca mal možnosť zabezpečiť prístup k svojim nehnuteľnostiam
inak ako súdnym rozhodnutím. Žalobca uvádza, že nevidí reálny opodstatnený dôvod, pre ktorý by sa
mal podieľať na údržbe a úprave veci vo vlastníctve žalovanej napr. prístupového chodníka. Za iných
okolností, keby vzájomné vzťahy so žalovanou boli korektné, a tá by mu nebránila v prístupe k jeho
nehnuteľnostiam by nemal žiaden problém prispieť k oprave a údržbe. Sám by ochotne pomohol. Zo
súčasného skutkového stavu však nie je táto požiadavka žalovanej opodstatnená. Pre úplnosť žalobca
dodáva, že nie je pravdou, aby nikdy neprispel na úpravu spoločných častí a spoločných zariadení domu.
Ako odborník v stavebníctve si bol vedomý potreby tej ktorej opravy, prípadne úpravy, avšak problémy
s opravou strechy, o ktorých sa zmienila žalovaná vznikli v dôsledku toho, že žalovaná trvala na oprave
v rozsahu a spôsobom podľa svojich predstáv, s čím sa žalobca nestotožnil. Podľa názoru žalobcu sa
žalovaná snaží vytrhávaním k skutočnosti z kontextu a prispôsobovaním si skutočnosti podľa vlastných
potriebúčelovovykresliťžalobcuvzlomsvetle.Žalobcavprílohepredkladáfotografiepriestorusuterénu,
ktoré by podľa názoru žalovanej mali predstavovať po vstupe garáže, cez bránu garáže priestor garáže,
následne cez priestor pivnice a chodby zobrazenej na fotografii dôstojný prístup do bytu. S týmto sa
žalobca nemôže stotožniť. Všetky veci umiestnené v suteréne, ktoré sú viditeľné na fotografii č. 1 v
pravej časti patria žalovanej. Žalobca poznamenáva, že takto má žalovaná rôzne veci, krabice a vrecia
s rôznym odpadom umiestnené počas celého roka.
10. Vo vyjadrení zo dňa 21.03.2019 žalovaná poukázala na to, že žalobca uviedol, že nehnuteľnosti,
ktoré v súčasnej dobe vlastní, užíva od roku 1977. Až do podania žaloby (t.j. viac ako 40 rokov)
žalobca neprejavil vôľu zabezpečiť si prístup k nehnuteľnostiam zriadením vecného bremena právnymi
predchodcamižalovanej.Podľanázoružalovanejjetoajztohodôvodu,žežiadnyvlastníknehnuteľností,
vrátane žalovanej, v prechode a prejazde cez pozemky nebránil. Na podporu svojho tvrdenia žalovaná
predložila na pojednávaní konanom dňa 07.03.2019 aj fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že žalobca
užíval pozemky vo vlastníctve žalovanej aj nad rozsah, ktorý požaduje pre účely zriadenia vecného
bremena. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v roku 2005. Ako to žalovaná uviedla
vo svojej výpovedi a zároveň preukázala listinnými dôkazmi, žalovaná sa minimálne od roku 2010
pokúšala dohodnúť so žalobcom na vysporiadaní vzájomných práv a povinností. Žalobca však na
výzvy a návrhy žalovanej nereagoval a žalovanej nepredložil žiaden návrh vysporiadania vzájomných
práv, ktorý by bol z jeho strany akceptovateľný. Túto skutočnosť žalobca svojou výpoveďou potvrdil.
V decembri 2016 žalovaná podala voči žalobcovi žalobu o zaplatenie sumy 1.784,01 Eur s prísl.
Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 08.12.2017 sp. zn. 14C/245/2016 žalobe vyhovel a zaviazal
žalobcu (v predmetnom konaní v postavení žalovaného) na zaplatenie sumy 1.774,73 Eur s prísl.
Žalovaná považuje za potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že aj v tomto prípade sa pokúšala so žalobcom
mimosúdne dohodnúť, avšak bezúspešne, čo nakoniec vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 08.12.2017 sp. zn. 14C/245/2016. Podľa názoru žalovanej je podanie návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia a následne žaloby o zriadenie vecného bremena výlučne reakciou(„pomstou“) na jeho neúspech v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
14C/245/2016 a teda dôvodom pre podanie žaloby o zriadenie vecného bremena nie je skutočnosť, že
žalovaná bráni žalobcovi v užívaní nehnuteľností v jeho vlastníctve a preto nie je možné zabezpečiť
prístup k nehnuteľnostiam inak. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol podaný 20.03.2018, t.j. v krátkej dobe po doručení písomného vyhotovenia rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 08.12.2017 sp. zn. 14C/245/2016. Rovnako o tom svedčí aj tá
skutočnosť, že žalobca pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyzval žalovanú
na uzatvorenie žiadnej dohody, predmetom ktorej by bolo zabezpečiť prístup žalobcu k nehnuteľnostiam,
čo žalobca potvrdil aj vo svojej výpovedi. Vyššie uvedenému presvedčeniu žalovanej nasvedčuje aj
tá skutočnosť, že ak aj žalovanému bolo z nejakého dôvodu bránené v danom okamihu vstupu do
garáže, žalobca nikdy nepožiadal žalovanú o odstránenie prekážky, napriek tomu, že tak mohol urobiť,
čo žalobca opätovne potvrdil svojou výpoveďou. Žalovaná je toho názoru, že zo strany žalobcu sa
tak jedná minimálne o konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. o zneužitie práva, keďže účelom
výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov žalobcu, ale snaha
výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Zriadenie vecného bremena je krajným
riešením a možno k nemu pristúpiť len v prípade, ak neexistuje iný spôsob riešenia veci, a to aj
prípadným predajom pozemku, resp. nájmom pozemku (napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 20.07.2005
sp. zn. 22Cdo/1897/2004, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.05.2018 sp. zn.
15Co/201/2017). Žalobca mal možnosť zabezpečiť prístup k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní. Ako to
žalovaná preukázala dôkazmi zaslanými súdu ako príloha k podaniu zo dňa 06.11.2018, žalobca bol
vyzývaný na uzatvorenie dohody o odplatnom užívaní nehnuteľností, resp. žalobcovi bol predložený
návrh nájomnej zmluvy (podaním zo dňa 14.07.2010 žalovaná vyzvala žalobcu na osobné stretnutie
ohľadom prejednania podmienok uzatvorenia dohody o užívaní pozemkov, v auguste 2014 žalovaná
zaslala žalobcovi návrh nájomnej zmluvy a pod.). K uzavretiu nájomnej zmluvy, resp. inej dohody
medzi stranami sporu nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalobcu, keďže na návrhy žalovanej na
uzatvorenie zmluvy nereagoval, resp. nepredložil jej protinávrh zmluvy s podmienkami, ktoré by boli pre
neho akceptovateľné. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanou navrhnuté podmienky nájmu neboli
obvyklé v danom mieste a čase predloženého návrhu nájomnej zmluvy. Ako už žalovaná na pojednávaní
uviedla, je toho názoru, že uzatvorením nájomnej zmluvy by bolo žalobcovi zaistené užívanie stavby
za podmienok nájmu obvyklých v danom mieste a čase nájmu. S prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti žalovaná je toho názoru, že v prejednávanej právnej veci nie sú splnené podmienky pre
zriadenie vecného bremena súdom. Zákonná podmienka pre zriadenie vecného bremena súdom podľa
§151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (t.j., že prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak),
nie je splnená v prípade zriadenia vecného bremena k pozemku parc. č. XXXX/XX, keďže prístup
žalobcu k stavbe (garáži a bytu) je možné zabezpečiť zriadením vecného bremena v rozsahu 34m2 cez
pozemok parcelu č. CKN XXXX/XX. Ako už žalovaná niekoľkokrát uviedla, garáž vo vlastníctve žalobcu
je vstavanou súčasťou domu, t.j. garáž je s bytom žalobcu prepojená tak, že žalobca má priamo z garáže
prístup do obytnej časti. Ako žalobca na pojednávaní uviedol, tento prístup si vybudoval žalobca sám.
Z tohto dôvodu sa javí ako „nelogické“ a výlučne účelové tvrdenie žalobcu, že takýto spôsob prístupu k
nehnuteľnosti je pre neho urážajúci a nedôstojný. Naviac, žalobca tento prístup využíva aj v súčasnej
dobe. Je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že šírka vchodových dverí je 60cm. Ako to vyplýva z priloženej
fotodokumentácie,šírkavchodovýchdverímáštandardnýrozmer80cmatedacezdanývchodjemožné
preniesť aj veci väčších rozmerov (vrátane nákupu). Žalovaná nesúhlasí so zriadením vecného bremena
k pozemku parc. č. XXXX/XX nielen preto, že na zriadenie vecného bremena nie sú splnené zákonné
podmienky, ale aj z dôvodu, že žalobca sa odmieta finančne spolupodieľať na akýchkoľvek nákladoch
spojených s údržbou a opravou nehnuteľností, čo potvrdil aj na konci pojednávania konanom dňa
07.03.2019. V súčasnej dobe je nevyhnutná rekonštrukcia chodníka nachádzajúceho sa na pozemku
parc. č. XXXX/XX. Napriek tomu, že žalobcovi (za predpokladu zriadenia vecného bremena) vznikne
zákonná povinnosť podieľať sa na nákladoch na opravu a údržbu nehnuteľností (§ 151n ods. 3
Občianskeho zákonníka), je žalovaná, vzhľadom na doterajšie skúsenosti, presvedčená, že žalobca
si túto povinnosť dobrovoľne plniť nebude a opätovne bude žalovaná nútená domáhať sa ochrany
svojich práv súdnou cestou.. Zriadením vecného bremena výlučne k pozemku parc. č. XXXX/XX (za
predpokladu, že súd dospeje k záveru, že v danom prípade sú pre jeho zriadenie splnené zákonné
podmienky) bude zabezpečený prístup žalobcu k obom nehnuteľnostiam (byt a garáž) a zároveň sa
minimalizuje možnosť vzniku ďalších sporov medzi stranami sporu (najmä vo vzťahu k nákladom na
opravu a údržbu nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiada zriadenie vecného bremena).11. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní vyjadril názor, že na základe
vykonaného dokazovania bolo v dostatočnej miere preukázané, že sú splnené všetky zákonné
podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o) ods. 3 Občianskeho zákonníka. Má
za to, že je teda dôvod na zriadenie vecného bremena v zmysle podanej žaloby. Pokiaľ ide o rozsah
a náhradu za zriadenie vecného bremena uviedli, že žalobca trvá na svojom predošlom vyjadrení a
akceptuje rozsah zriadenia vecného bremena ku garáži cez parcelu CKN XXXX/XX v rozsahu podľa
geometrickéhoplánupredloženéhožalovanouarovnakopokiaľideorozsahzriadeniavecnéhobremena
kbytucezparceluCKNXXXX/XXvrozsahu32m2podľageometrickéhoplánupredloženéhožalovanou.
Pokiaľ žalovaná namieta zriadenie vecného bremena k bytu cez túto parcelu, tak poukazuje na písomné
vyjadrenie žalovanej zo dňa 2.11.2018, v ktorom takéto zriadenie vecného bremena samá žalovaná
navrhovala. Žalobca má za to, že je dôvodné, aby bolo zriadené vecné bremeno tak cez parcelu XXXX/
XX a to ku garáži, ako aj cez parcelu XXXX/XX k bytu. Žalobca teda ako vlastník týchto nehnuteľnosti
má právo na vstup bytu cez riadnu vstupnú bránu a teda vchod na to určený a vstup cez garáž je
nedôstojný. Zároveň poukazuje na to, že žalobca je vlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení
domu a teda má právo aj tieto užívať a teda aj vstupnú bránu do stavby domu. Taktiež poukazuje na
to, že nehnuteľnosti a to garáž ako aj byt sú samostatné nehnuteľnosti, samostatne prevoditeľné a v
budúcnosti môžu mať rôznych vlastníkov a teda nie je možné potom zabezpečiť prístup cez garáž, ktorý
by mohol mať prípadne iného vlastníka. Zároveň má za to, že takýto návrh pre rozsah zriadenia vecného
bremena nebude žalovanú obmedzovať nad nevyhnutnú mieru. Pokiaľ ide o jednorazovú náhradu za
zriadenie vecného bremena a to výšku, žalobca rovnako trvá na svojom predošlom vyjadrení a súhlasí
s výškou náhrady stanovenou v znaleckom posudku Ing. Milana Gardoša č. 114/2018.
12. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že s podanou žalobou
nesúhlasí v celom rozsahu. Je toho názoru, že nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného
bremena tak ako to uviedla vo svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. Žalobca užíva
nehnuteľnosti počnúc od roku 1977 a od tej doby nemá záujem vysporiadať si prístup k svojim
nehnuteľnostiam ani so žalovanou, ani s jej právnymi predchodcami. Pritom tam došlo k zmene majiteľa
predmetných pozemkoch minimálne dvakrát. Čo sa týka nadobudnutia nehnuteľnosti žalovanou, nie je
pravdou, že spory vznikli medzi žalobcom a žalovanou odo dňa kedy tieto nehnuteľnosti nadobudla.
Tieto spory vznikli až začatím súdneho konania, ktoré iniciovala žalovaná voči žalobcovi a hneď
po právoplatnosti, resp. po vydaní rozhodnutia v predmetnej veci bol podaný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalovaná preukázala svojimi písomnými podaniami sa žalobcu viackrát snažila
kontaktovaťzaúčelomvysporiadaniavzájomnýchprávapovinnosti.Predkladalamunávrhynauzavretie
nájomnej zmluvy, vyzývala ho na zaplatenie finančného vyrovnania. Žalobca však na tieto výzvy
nereagoval, čo potvrdil aj vo svojej ústnej výpovedi v tomto konaní. Nepredložil žalovanej žiaden
protinávrh a nepredložil žalovanej ani návrh, že by bol ochotný riešiť túto situáciu zriadením vecného
bremena k pozemku vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná preto vyvinula maximálne úsilie, aby k tomuto
konaniu nedošlo, avšak sám žalobca zavinil, že toto konanie začalo bez toho, aby žalovanú pred
podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyzval mimosúdne riešiť danú situáciu. Čo
sa týka nariadenia neodkladného opatrenia, od jeho vydania žalovaná nebráni v prístupe žalobcovi
ku garáži. Treba si uvedomiť, že žalovaná napriek vydanému neodkladnému opatreniu je vlastníčkou
predmetných pozemkov a má právo tieto pozemky v celom rozsahu užívať. To znamená, že má právo aj
parkovať predmetné vozidlá na predmetných pozemkov a v prípade, že by bránili v prístupe, žalobca má
možnosť vyzvať žalovanú, že chce prístup, čo by žalovaná samozrejme umožnila. Žalobca však sám
na pojednávaní povedal, že nemal dôvod, a ani nikdy žalovanú nevyzýval na samotný prístup k týmto
priestorom. Čo sa týka spoločných priestorov, žalovaná nespochybňuje právo žalobcu užívať spoločné
priestory, je však toho názoru, že užívanie chodníka, ako nehnuteľnosti XXXX/XX nebráni užívaniu
spoločných priestorov, nakoľko sa jedná o dve rôzne nehnuteľnosti a užívanie pozemku nepodmieňuje
automaticky právo na užívanie spoločných priestorov. Žalovaná je toho názoru, že minimálne vo vzťahu
k chodníku a nie sú splnené podmienky a to základná podmienka pokiaľ nie je možné zabezpečiť
prístup inak, keďže tento prístup má možnosť zabezpečiť si žalobca cez garáž. Zákon nestanovuje,
že tento prístup musí spĺňať nejaké zákonné podmienky, resp. náležitosti. Tento prístup si vybudoval
sám žalobca v rozsahu dverí, ktoré umožňujú prechod riadne dospelej osoby. Umožňujú mu prechod s
vecamiajpodobneazároveňžalovanánikdymunebránilavprípade,žebybolopotrebnéprednášaťveci
nadrozmerné, že by mu neumožnila prístup cez svoje nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu žalovaná nesúhlasí
so zriadením vecného bremena, lebo má za to, že nie sú splnené podmienky pre jeho zriadenie. Čo sa
týka nákladov trov konania, žalovaná ešte raz zdôrazňuje, že ona mala záujem riešiť toto mimosúdnou
cestou, avšak žalobca jej takúto možnosť nedal. Preto nesúhlasí, aby bola povinná znášať trovy tohtokonania,čiužtrovyžalobcu,alebočivlastnétrovy,ktorémuselaúčelnevynaložiťnapreukázanérozsahu
vecného bremena, ako aj náhrady, pretože tak ako to vyplynulo z predmetného dokazovania, boli tieto
trovy na geometrické plány, alebo znalecký posudok vynaložené dôvodne. Preto žalovaná z dôvodov,
ktoré boli doteraz uvádzané v priebehu konania, žiada žalobu zamietnuť, resp. aby súd zriadil vecné
bremeno len v rozsahu parcely XXXX/XX a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu určenej
znaleckým posudkom č. 114/2018. V prípade úspechu si žalovaná uplatňuje nárok na náhradu trov
konania.
13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a v súlade s § 204 CSP aj listinnými dôkazmi, ktoré
sú obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:
14. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností a to bytu č. X, vo vchode č. X, na prízemí, nachádzajúceho
sa v bytovke so súp. č. XXXX postavenom na parcele č. C KN XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú.
Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor pod 82 vo veľkosti 1/1 k celku, ako aj
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v bytovke so súp.
č. XXXX postavenej na parcele č. C KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Prešov, obec: Prešov,
Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor vo veľkosti 10914/25393 k celku.
15. Rovnako je žalobca aj vlastníkom nebytového priestoru č. 2-2 suterén, druh nebytového priestoru
- garáž, vo vchode č. 8 nachádzajúceho sa v bytovke so súp. č. XXXX postavenej na parcele č. C KN
XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor vo
veľkosti 1/1 k celku, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v bytovke so súp. č. XXXX postavenej na parcele č. C KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú.
Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor vo veľkosti 1792/25393 k celku.
16. Žalovaná je výlučným vlastníkom priľahlého pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 163 m2 (ďalej len „pozemok parc. č. XXXX/X“), pozemku parc. č. XXXX/
XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2 (ďalej len „pozemok parc. č. XXXX/
XX“), pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 (ďalej
len „pozemok parc. č. XXXX/XX“) zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. Prešov, obec: Prešov, Okresný úrad
Prešov, katastrálny odbor vo veľkosti 1/1 k celku.
17. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 32C 14/2018 zo dňa 18.04.2018 súd nariadil neodkladné
opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovanej umožniť žalobcovi prístup peši, ako aj motorovými
vozidlami po parcele CKN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXXX kat. územie
Prešov,obecPrešovknebytovémupriestoruč.2-2suterén,druhnebytovéhopriestoru:garáž,vovchode
č. 8 nachádzajúceho sa v bytovke so súp. č. XXXX postavený na parcele č. CKN XXXX/X, zapísanej na
LV č. XXXX, kat. územie Prešov, obec Prešov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Zároveň žalobcovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na
príslušnom súde voči žalovanej žalobu o zriadenie vecného bremena.
18.Znávrhudohodyoužívanínehnuteľností(pozemok)zaúplatuzodňa14.7.2010vyplýva,žežalovaná
ako vlastníčka nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXXX vyzvala žalobcu, jeho manželku,
ajichsynanauzatvoreniedohodyoužívaníčastinehnuteľnostizanáhradu.Navrhlaosobnéstretnutieza
účelom prejednania predmetnej veci. Z pripojených doručeniek vyplýva, že tieto zásielky neboli prevzaté
v odbernej lehote.
19. Z výzvy na finančné vysporiadanie za oprávnené užívanie nehnuteľnosti zo dňa 5.11.2012 vyplýva,
že žalovaná vyzvala žalobcu, ako aj jeho manželku k úhrade dlžnej sumy 4.917,68 eur, keďže doposiaľ
nedošlo kvôli neochote zo strany vlastníkov bytu č. 2 na prízemí, B. H. Č.. X k uzavretiu dohody o
užívaní pomernej časti nehnuteľnosti za úplatu (pozemok pod domom a pred domom parc. č. XXXX/
X) zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXXX. Dlžná suma bola vypočítaná nasledovne: úhrada za
užívanie pomernej časti nehnuteľnosti činí za jeden rok 594,03 eura, úhrada za užívanie pomernej časti
nehnuteľnosti za 7 rokov od 1.8.2005 do 31.7.2012 činí 4.158,21 eur. Úroky z omeškania tvoria 759,47
eur. Vrátane úroku je ku dňu 31.7.2012 celková suma 4.917,68 eur. Žiada to uhradiť v lehote 3 dní od
doručenia zásielky. Predmetné zásielky neboli prevzaté v odbernej lehote.20. Z návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 6.8.2014 podpísanej iba žalovanou ako prenajímateľkou vyplýva,
že prenajímateľ, a teda žalovaná, touto zmluvou prenecháva do nájmu nájomcovi, a teda žalobcovi, za
odplatu nehnuteľnosti v katastrálnom území Prešov za účelom ich užívania za podmienok stavených
touto zmluvou a to pozemok pod bytom na ulici B. Č.. X, časť parcely č. XXXX/X o rozlohe 109 m2
zapísaných na LV č. XXXXX, pozemok pred vstupom do obytného domu na ulici B. Č.. X, časť parcely č.
XXXX/X o rozlohe 31,2 m2 zapísaných na LV č. XXXXX a pozemok pred garážou na ulici B. Č.. X, časť
parcely č. XXXX/X o rozlohe 56 m2 zapísaných na LV č. XXXXX. Nájomca bude užívať nehnuteľnosti
uvedené v článku 1, odsek 1 tejto zmluvy za účelom uspokojovania svojich potrieb súvisiacich s bývaním
v byte na ulici B. Č.. X. Táto nájomná zmluva sa uzatvára s účinnosťou od 1.9.2014 na dobu neurčitú.
Zmluvné strany sa dohodli na výške nájomného za predmet zmluvy špecifikované v čl. 1 ods. 1 tejto
zmluvy vo výške 7 eur za 1 m2 ročne, t.j. za pozemok pod bytom (109 m2 x 763 eur ročne), za pozemok
pred vstupom do obytného domu (31,2 m2 x 7 eur = 218,40 eur ročne) a za pozemok pre garážou (56
m2 x 7 eur = 392 eur ročne). Rovnako bol 6.8.2014 podpísaný zo strany žalovanej ako prenajímateľky aj
dodatok č. 1 k danej nájomnej zmluve, z ktorého naviac vyplýva, že celková suma za nájom predstavuje
3.597,06 eura, t.j. od 1. septembra 2011 do 1.5.2013.
21. Z odpovede žalobcu k nájomnej zmluve zo dňa 21.8.2014 vyplýva, že žalobca prijal od žalovanej
návrhy nájomnej zmluvy, ako aj dodatok č. 1 k nej týkajúci sa užívania pozemkov pod bytovým
domom a pred vstupom do obytného domu a pred garážou na ulici B. Č.. X, zapísaných na LV č.
XXXXX. Predložené návrhy však vracia bez ich akceptácie a to z nasledovných dôvodov: na základe
zák. č. 182/1993 Zb. zákonov o vlastníctve bytových a nebytových priestorov je s vlastníctvom bytu
a nebytového priestoru v dome nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k
pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. V prípade ak vlastník domu nie je
vlastníkom pozemku vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, t.j. vlastník pozemku
bytu je oprávnený z uvedeného vecného bremena užívať dotknuté nehnuteľnosti a to aj bezodplatne.
Osoba povinná z vecného bremena je povinná umožniť vlastníkovi bytu prístup k svojmu vlastníctvu
a bez ohľadu na vlastníctvo pozemku pod bytom, resp. k priľahlým pozemkom. Uvedenú skutočnosť
potvrdzuje aj judikatúra súdov Slovenskej republiky. V zmysle vyššie uvedeného nemôže teda prijať
predložený návrh, oznamuje, že v prípade záujmu o kúpu bytu v jeho vlastníctve, vrátane príslušenstva
je otvorený k rokovaniu o predaji za aktuálnu trhovú hodnotu.
22. Z listu žalovanej adresovaného žalobcovi zo dňa 8.10.2014 vyplýva, že žalovaná poukazuje, že
zákon č. 182/1993 Zb. zákonov upravuje právne vzťahy, ktoré vznikli v bytovom dome. Z § 2 ods. 2
tohto zákona je zrejmé, že predmetný dom nespĺňa náležitosti bytového domu, a preto nie je možné
na právne vzťahy vyplývajúce z jeho vlastníctva a užívania aplikovať ust. zákona č. 182/1993 Z.z., ale
príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu trvá na pôvodnom návrhu na uzavretie
nájomnej zmluvy.
23. Z geometrického plánu č. 66/2018 na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez
pozemok p.č. XXXX/X vyhotovenom dňa 20.03.2018 vyhotoviteľom GEOTOP Košice s.r.o., vyplýva, že
rozsah dielu 1 predstavuje 47 m2 a rozsah dielu 2 predstavuje 19 m2.
24. Z geometrického plánu č. 28/2018 na oddelenie a určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
CKN p. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX vyhotoveného dňa 17.05.2018 vyhotoviteľom L. X. - GEOMAP
vyplýva, že parcela č. XXXX/X o výmere 303 m2 bola rozdelená na p. č. XXXX/X o výmere 163 m2,
XXXX/XX o výmere 106 m2, XXXX/XX o výmere 32 m2.
25. Zo znaleckého posudku č. 170/2018 zo dňa 25.06.2018 vypracovaného znalcom Ing. Milanom
Vinklerom, ktorý si dal vyhotoviť žalobca, súd zistil, že všeobecná hodnota vecného bremena práva
prechodu a prejazdu po vyznačených parcelách na základe geometrického plánu č. 66/2018, t.j. diel 1
(47 m2) a diel 2 (19 m2), je 1.530 eur.
26. Z geometrického plánu č. 276/2018 na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez
pozemok p. č. XXXX/XX a práva prechodu cez pozemok p.č. XXXX/XX vyhotovenom dňa 18.10.2018
vyhotoviteľom GEOTOP Košice s.r.o., vyplýva, že rozsah dielu 1 predstavuje 48 m2 a rozsah dielu 2
predstavuje 19 m2.27. Z geometrického plánu č. 103/2018 na vyznačenie práva prechodu cez pozemok CKN p.č. XXXX/
XX vyhotoveného dňa 12.11.2018 vyhotoviteľom L. X. - GEOMAP vyplýva, že rozsah dielu 1 predstavuje
34 m2.
28. Zo znaleckého posudku č. 114/2018 zo dňa 25.10.2018 vypracovaného znalcom Ing. Milanom
Gardošom, ktorý si dala vyhotoviť žalovaná, súd zistil, že všeobecná hodnota vecného bremena práva
prechodu a prejazdu cez pozemok KN C č. XXXX/XX v rozsahu 34 m2 je 2.169,08 eura a všeobecná
hodnota vecného bremena práva prechodu cez pozemok KN C č. XXXX/XX v rozsahu 32 m2 je 1.134,16
eura, teda spolu 3.300 eur.
29. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že od roku 1977 žije v predmetnom byte. Vlastníkom tohto bytu boli
pôvodne inžinierske stavby. Do osobného vlastníctva mu bol byt predaný v roku 1992. Predchádzajúci
vlastník toho druhého bytu C.. E. si v podstate nechal nejakým spôsobom vypracovať geometrický plán,
kde sa stalo, že súčasťou príslušenstva jeho bytu nebol aj pozemok v okolí tohto bytu. Až následný
vlastník druhého bytu po pánovi C.. E., C.. M.Š., ho upozornil na to, že nie je vlastníkom priľahlého
pozemku. Nevadilo mu však, aby ho využíval. Od C.. M. odkúpila byt následne žalovaná, až vtedy
vznikli problémy. Nemohol sa dostať do garáže. Inú ako súdnu cestu teda nemal, musel to uplatniť
žalobou. Uráža ho chodiť cez garáž do svojho bytu a to cez 60 cm zárubňu. Poukazujem tiež na to, že
do roku 1993 neplatilo, že patrí k bytu alikvotná časť pozemku, až od 1993 to začalo platiť. Potvrdil,
že zo strany žalovanej mu boli zasielané nejaké výzvy na uzatvorenie nájomnej zmluvy, pripadne
mimosúdnevyriešeniesporu.Žalobkyňamudalanávrhatonaplochupodbytovýmdomomanachodník
vychádzajúc zo sumy 7 eur za 1 m2 . On mal však za to, že v tomto prípade je lepšie, aby to bola
aplikovaná jednorázová náhrada v prípade, že by chcel byt predať, aby nezanechal nasledujúcemu
vlastníkovi problém. Poukazuje na to, že nemohol akceptovať platiť nájomné aj za plochu pod samotnou
stavbou. Ak by vecné bremeno bolo zriadené len k stavbe garáže nevedel by preniesť veci väčšieho
rozsahu, je tam šesťdesiatka zárubňa, problém je tam ísť s nákupnými taškami. Žalobca nedal žiadne
návrhy vo vzťahu k výzve adresovanej zo strany žalovanej, rovnako potvrdil, že pred podaním návrhu
sa nepokúsil skontaktovať so žalovanou. Prvé konflikty medzi ním a žalovanou vznikli približne 10 rokov
späť, cca v roku 2009.
30. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že od roku 2005 je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu,
aj pozemkov. Od roku 2005 do roku 2007 tam nebývali. Ona nikdy nebránila žalobcovi vojsť alebo vyjsť
z garáže. Od roku 2007 tam všetko opravuje a upravuje na vlastné náklady. Žalobca sa nikdy nepodieľal
na týchto nákladoch. Z predložených fotografií vyplýva, že žalobca užíval pozemky bez obmedzenia.
Syn žalobcu tam býval aj parkoval, nielen prechádzal cez tieto pozemky. Strecha na tomto dome nikdy
nebolaopravenáazačalojejzatekaťdobytu.Žiadaliodžalobcu,abysaspolupodieľalnaúpravestrechy,
avšak nikdy neprispel. Tým sa im aj zhoršovali spory, a preto bola nútená podať aj žalobu. Mimosúdne
sa ním mohla dohodnúť. Dávala mu termíny, volala aj jeho manželke a synovi. Nikdy však žalobca
nekonal. Vyzývala ho aj listami, prosila ho aj cez syna, nikdy však nedošlo k stretnutiu. V roku 1992 kúpil
žalobca svoj byt. V predmetnej zmluve boli aj návrhy na vyporiadanie podielu. Mohol si teda vysporiadať
tieto pozemky aj s predchádzajúcimi vlastníkmi môjho bytu. Mohol si tak trikrát dať do poriadku tieto
vzťahy. Z ich strany bolo maximálne úsilie dohodnúť sa. Poukázala na to, že zo strany pána žalobcu
bola volaná niekoľkokrát polícia. Väčšinou išlo o nedôvodné námietky, kde polícia vzápätí odišla. Raz sa
stalo, že pán žalobca roztrhal aj zápis vyhotovený políciou. V roku 2013 zavolal na nich hliadku, že pred
garážou stojí zaparkované auto. Predtým ich však ani nevyzval. Po výzve polície auto odparkovali. O
návrhu na neodkladné opatrenia sa dozvedela až v momente, keď jej prišlo. Už predtým však chceli riešiť
rozdelenie parcely. Geodet, ktorého však oslovili, nemal v tom čase priestor, preto tento geometrický
plán z 28.5.2018 vypracoval až v tom čase. Pokiaľ ide o návrhy na uzatvorenie nájomných zmlúv, ktoré
boli dané žalobcovi, nájomné bolo určené tak, že oslovili znalca, od neho dostali určité vyjadrenie, kde
boli vypočítané ceny nájmu v danej lokalite a v danom čase. Ona sa so žalobcom vždy chcela dohodnúť,
avšak on nemal záujem. Trvá na tom, že nikdy nebránila žalobcovi vstupovať do garáže. Potvrdila že na
určitú chvíľu tam boli umiestnené predmety. Nevedeli čo si počať s pánom žalobcom. Myslela si, že je
to impulz, aby sa im ozval. Tieto veci boli odstránené hneď na prvú výzvu zo strany žalobcu. Chcela len
uľahčiť situáciu žalobcovi a dať mu priestor, aby sme sa dohodli, preto mu predložila nájomnú zmluvu
už podpísanú zo strany žalovanej. Poukázala na to, že sám žalobca a jeho syn využívajú prístup cez
garáž, pretože vojdú do garáže, ďalej idú cez suterén a potom do bytu.
31. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:32. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
33. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
34. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
35. Podľa § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
36. Podľa § 151n ods. 3 OZ, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.
37. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
38. Podľa § 151o ods. 2 OZ zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný
zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
39. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka stavby k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
40. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu výnimočný zásah do súkromných práv a povinností
vlastníka priľahlého pozemku. Zákonodarca týmto ustanovením sledoval i verejný záujem na tom,
aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané. Legislatívny základ verejného
záujmu v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd umožňuje
obmedziť vlastnícke právo vlastníka priľahlého pozemku pre účely zriadenia nevyhnutnej cesty v
prospechvlastníkastavby.Zustanovenia§151oods.3Občianskehozákonníkavyplýva,ženazriadenie
práva cesty je potrebné splnenie dvoch podmienok: po prvé, vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom
priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie a po druhé, prístup
vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak. Predmetné ustanovenie teda slúži na riešenie situácií,
kedy vlastník stavby nemá žiadne právo, ktoré by mu umožňovalo využívať prístup k stavbe po priľahlých
pozemkoch z verejnej komunikácie.
41. V prejednávanom spore mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca je vlastníkom
bytu č. 2, ako aj nebytového priestoru č. 2-2 (garáže), zapísaných na liste vlastníctva č. 6853 v
katastrálnom území Prešov. Zároveň bolo preukázané, že žalobca nie je vlastníkom priľahlého pozemku
a nemá zmluvne zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Jediný možný prístup k
týmto nehnuteľnostiam je cez parcely CKN 4688/96 a CKN 4688/97, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej.
42. Nebolo sporným, že žalobca odkúpil predmetný byt do osobného vlastníctva v roku 1992. V tom
čase nevedel, že nie je aj vlastníkom priľahlého pozemku. Upozornil ho na to až predchádzajúci vlastník
druhého bytu, t.j. právny predchodca žalovanej, Ing. Katuščák, ktorému ale nevadilo, aby žalobca
priľahlý pozemok využíval. So zreteľom na to nemal žalobca dôvod riešiť právnu otázku prístupu k
nehnuteľnostiam. V tomto smere súd poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť, aby bolo možné
stavbu riadne užívať, preto žalobu nie je možné zamietnuť len preto, že nadobúdateľ stavbu kúpil bez
zabezpečeného prístupu. Zabezpečiť užívanie stavby je totiž vo všeobecnom záujme, ale aj v záujmevlastníkov susedných nehnuteľností, keďže neudržiavaná stavba by mohla byť zdrojom rôznych imisií
a zároveň ohrozovať aj ľudí.
43. Pokiaľ ide o prístup žalobcu k jeho nehnuteľnostiam, tento začal byť problémový až v čase, kedy
nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, teda k priľahlým pozemkom, žalovaná. Z vykonaného
dokazovania je totiž zrejmé, že žalovaná žalobcovi bránila v užívaní garáže v jeho vlastníctve, čo
potvrdzuje aj skutočnosť, že Okresný súd Prešov v konaní sp. zn. 32C 14/2018 nariadil neodkladné
opatrenie,ktorýmuložilžalovanejpovinnosťumožniťžalobcoviprístuppeši,akoajmotorovýmivozidlami
po parc. č. CKN XXXX/X kat. úz. Prešov k nebytovému priestoru č. 2-2, suterén zapísaného na LV č.
XXXX. V súvislosti s uvedeným je však potrebné uviesť, že podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej
cesty sú dané aj v prípade, že vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí, hoci
by vlastníkovi stavby vzniklo nejaké právo. V takom prípade je totiž vlastník stavby v neistote ohľadom
trvania možnosti prístupu k stavbe, ktorému môže vlastník pozemku kedykoľvek zabrániť. (porovnaj
rozsudok NSČR zo dňa 30.8.2005 sp. zn. 25Cdo/2317/2004)
44. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť
prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúka
jeho odpredaj vlastníkovi stavby alebo zriadenie vecného bremena cesty za všeobecnú (trhovú) cenu.
(porovnaj rozsudok NSČR sp. zn. 22Cdo 1897/2004 a sp. zn. 22Cdo 2854/2010)
45. V priebehu konania sa žalovaná bránila tým, že v prejednávanej právnej veci mal žalobca možnosť
zabezpečenia prístupu k stavbe iným spôsobom, a to uzatvorením nájomnej zmluvy za obvyklé
nájomné. Nebolo sporné, že žalovaná v minulosti zaslala žalobcovi výzvu na finančné vyrovnanie za
užívanie pozemkov, ako aj návrh nájomnej zmluvy. Z predloženej výzvy na finančné vysporiadanie za
neoprávnené užívanie nehnuteľnosti zo dňa 5.11.2012 vyplýva, že žalovaná požadovala náhradu za
obdobie 7 rokov spätne, a to aj vrátane úrokov z omeškania, celkovo v sume 4.917,68 eura, pričom
nie je zrejmé, na základe čoho žalovaná dospela k výške náhrady v sume 594,03 eura ročne. Keďže
išlo o výzvu s požiadavkou o úhradu v lehote 3 dní od doručenia výzvy, nebolo možné v danom prípade
hovoriť o snahe dohodnúť sa. Taktiež pokiaľ ide o nájomnú zmluvu zo dňa 6.8.2014 spolu s dodatkom
č. 1, ktorý bol už vopred žalovanou aj podpísaný, možno prisvedčiť názoru žalobcu, že takáto zmluva
by bola pre neho neprijateľná, a to najmä s poukazom na požiadavku úhrady nájomného za pozemok
nielen pred vstupom do obytného domu a pred garážou, ale aj pod bytom v rozsahu 109 m2 z celkovej
výmery pozemku pod bytovkou 163 m2 (viď LV č. 11840) pri súčasnej požiadavke úhrady nájomného
za užívanie predmetu nájomnej zmluvy za obdobie troch rokov spätne.
46. Ďalej je potrebné upriamiť pozornosť na to, že zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom nemožno
zamieňať so „zaťažením“ na základe obligačného právneho vzťahu, najmä nájomnej zmluvy. Vznik,
obsah i zánik užívania veci na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na jednej strane
a na základe nájomnej zmluvy na strane druhej sa líši (napr. práva a povinnosti účastníkov a spôsob
zániku právneho vzťahu). Vecné bremeno poskytuje oprávnenému podstatne väčšiu istotu, pokiaľ ide
o možnosť ukončenia právneho vzťahu. Preto sú dané podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej
cesty v prípade, že by vlastník stavby mal aj zmluvne zabezpečený prístup, pretože vlastník pozemku
môže prípadne takúto zmluvu kedykoľvek aj vypovedať (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 14Co/112/2013 zo dňa 29.5.2014). S ohľadom na uvedené preto nemôže podľa názoru súdu obstáť
argumentácia žalovanej, že nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena súdom.
47. Za situácie, kedy medzi stranami sporu nedošlo k uzavretie zmluvy týkajúcej sa odpredaja
nevyhnutnej cesty vlastníkovi stavby alebo zriadenia vecného bremena cesty za všeobecnú (trhovú)
cenu, je súd toho názoru, že je splnená podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nie je možné zriadiť
inak, pretože žalobca by žil v neistote ohľadom prístupu, ktorý by mu žalovaná ako vlastníčka pozemku
mohla kedykoľvek znemožniť (a to aj s ohľadom na nepriaznivé vzťahy medzi stranami sporu, ktoré
sú zrejmé z vykonaného dokazovania). Žalobca nemôže podľa súdu vykonávať svoje vlastnícke právo
plnohodnotne za situácie, kedy nemá jasne právne usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k svojej
nehnuteľnosti. Takéto riešenie môže žalobcovi ako vlastníkovi stavby zabezpečiť požadovanú istotu,
keďže na nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je potrebný zápis do katastra
nehnuteľností.48. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že sú splnené podmienky § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka pre zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby - nebytového priestoru č. 2-2
(garáž)zapísanéhonaLVč.XXXX,k.ú.Prešov,akoajvprospechvlastníkastavby-bytuč.2zapísaného
na LV č. XXXX, k. ú. Prešov spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok tak, ako to vymedzil vo
výroku I. a II. rozsudku (viď odôvodnenie nižšie).
49. Súd považoval za dôvodné zriadiť pre vlastníka nebytového priestoru č. 2-2 (garáže) zapísaného
na LV č. XXXX, k. ú. Prešov, vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu
osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. CKN XXXX/XX, avšak nie v rozsahu 48 m2 ako
to požadoval žalobca, ale v rozsahu 34 m2 podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX na vyznačenie
práva prechodu cez pozemok CKN č. XXXX/XX. Právo cesty totiž nemôže slúžiť na iný účel, než na ktorý
je určený zákonom, t.j. na nevyhnutný prístup k stavbe, pričom nevyhnutnú cestu treba trasovať takým
spôsobom, aby vlastníka pozemku čo najmenej obťažovala. V predmetnom prípade sa jedná o právo
prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovanej do garáže žalobcu. Nebolo sporným,
že garáž, ktorej je žalobca vlastníkom, má šírku 2,40 m a v takej šírke je vybudovaný aj prístup k nej - na
pozemkuparc.č.CKNXXXX/XXjetotižvybudovanýprístupzpoloženýchbetónovýchkociek.Zhľadiska
požiadavky minimalizácie zásahov do vlastníckeho práve žalovanej by nebolo aj s ohľadom na uvedené
skutočnosti opodstatnené zriadiť vecné bremeno v širšom rozsahu, preto súd žalobu v prevyšujúcej časti
(týkajúcej sa navrhovaného rozsahu vecného bremena, t.j. nad 34 m2) zamietol.
50. Rovnako za opodstatnené považoval súd zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka bytu
č. 2 zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. Prešov spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok parc.
č. CKN XXXX/XX a to v celej jeho šírke, t.j. 32 m2. Súd v danom prípade zohľadnil účel a povahu
nehnuteľnosti, ku ktorej sa vecné bremeno zriaďuje, ako aj skutočnosť, že na pozemku, ktorý pripadá
do úvahy pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty (prístupu do bytovky, a teda aj do predmetného bytu),
je už vybudovaný chodník. Úlohou vecných bremien je usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom stavby a
vlastníkom priľahlej nehnuteľnosti tak, aby medzi nimi nedochádzalo k ďalším sporom s tým súvisiacim.
Zriadením vecného bremena k časti prístupového chodník by však tento účel naplnený nebol. Nemožno
mať pochýb o tom, že nevyhnutná cesta slúži nielen pre potreby vlastníka stavby a príslušníkov jeho
domácnosti, ale aj pre príležitostné návštevy. Je viac než pravdepodobné, že žalobca, jemu blízke
osoby, návštevy, resp. právni nástupcovia (ďalej len „iné osoby“) budú využívať celý prístupový chodník,
nielen jeho časť (rozsah), ako to požaduje žalobca. V prípade, ak by súd zriadil vecné bremeno len
k časti prístupového chodníka, žalovaná by nemala k dispozícii žiadne prostriedky na zabezpečenie a
kontrolu, či žalobca a iné osoby, využívajú daný pozemok vo vymedzenom rozsahu. Hranica pozemku -
chodníka, ku ktorému žalobca žiadal zriadiť vecné bremeno, nie je totiž žiadnym spôsobom vyznačená,
resp. oddelená od zvyšnej časti prístupového chodníka. Od žalovanej nie je podľa názoru súdu možné
spravodlivo požadovať vynaloženie akýchkoľvek nákladov potrebných na odčlenenie časti prístupového
chodníka, rovnako tak aj za účelom ochrany svojich vlastníckych práv kontrolovanie, či žalobca a iné
osoby užívajú právo z vecného bremena v stanovenom rozsahu alebo nie.
51. Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že postačujúce pre účely vstupu do bytu, ako aj nebytového
priestoru(garáže)vovlastníctvežalobcu,budezriadenieprávanevyhnutnejcestylencezpozemokparc.
č. CKN XXXX/XX podľa geometrického plánu č. 103/2018 (viď bod 49 rozsudku). Napriek skutočnosti,
že v danom prípade ide o vstup do garáže, cez ktorú sa dá ďalej dostať aj do obytnej časti vo vlastníctve
žalobcu, súd považoval takýto vstup nielen za nekomfortný, ale predovšetkým aj za ľudsky nedôstojný.
Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. Prešov, má totiž právo na vstup do
bytu cez riadnu vstupnú bránu, a teda vchod na to určený. V tomto smere je treba poukázať na to, že
žalobca je aj vlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu, a teda má právo aj tieto užívať,
t.j. aj vstupnú bránu do stavby - bytovky. V neposlednom rade nie je možné opomenúť, že nehnuteľnosti,
a to garáž ako aj byt, sú samostatné nehnuteľnosti, samostatne prevoditeľné a v budúcnosti môžu
mať rôznych vlastníkov, a teda by nebolo potom možné zabezpečiť prístup do bytu cez garáž, ktorý by
mohol mať prípadne iného vlastníka. Podľa názoru súdu súdom určeným rozsahom a spôsobom výkonu
nebude žalovaná ako povinná z vecného bremena zaťažovaná nad nevyhnutnú mieru (nad mieru, s
ktorou povinní z vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci počítať).
52. V neposlednom rade považuje súd za potrebné zdôrazniť (a to predovšetkým s ohľadom na
nepriaznivévzťahymedzistranamisporu,akoajpredošlésporymedzinimiprebiehajúce),žeaksaobaja
vlastníci nedohodnú inak, je oprávnený subjekt (vlastník stavby) povinný znášať primerané náklady nazachovanie a opravy prístupovej cesty a chodníka. Ak cestu využíva aj vlastník pozemku, znášajú obaja
vlastníci tieto náklady spoločne.
53. Tak ako je už konštatované vyššie, pre výklad § 151o ods. 3 OZ je základnou interpretačnou pomôckou čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd, ktorá je ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., či čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. S prihliadnutím na
tieto možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 OZ len za náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo
už z citovaných ústavných noriem bez toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom
nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia
práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty. Pri
stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena cesty podľa § 151o ods. 3 OZ nemožno vychádzať z ceny len určenej podľa cenových
predpisov. Je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu k
verejnej komunikácii, rovnako ako všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty
pre zaťažený pozemok prinesie. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahrňuje aj náhradu
za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty
svedčiaceho vlastníkovi stavby spravidla klesne i cena zaťaženého pozemku a že jeho vlastník bude
výkonom tohto práva obmedzený.
54. Pri ustálení výšky finančnej náhrady vychádzal súd zo skutočností, ktoré vyplynuli
zo znaleckého posudku Ing. Milana Gardoša č. 114/2018 predloženého žalovanou ako pomôcky pre
určenie tejto náhrady, ktorá sa v podstate určuje úvahou súdu, tak ako je uvedené vyššie s tým, že
sa nevychádza len striktne z cenových predpisov. V predmetnej veci bolo nutné pri určení primeranej
náhrady prihliadnuť predovšetkým na tú skutočnosť, že oba typy vecných bremien (právo prechodu cez
chodník do bytového domu a právo prechodu a prejazdu do garáže) majú odlišný charakter, a preto
ich bolo potrebné oceniť zvlášť. Uvedené okolnosti majú totiž nesporne vplyv na mieru obmedzenia
povinného z vecného bremena. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd v celom rozsahu
stotožnil s výsledkami znaleckého dokazovania Ing. Gardoša, pričom jeho závery napokon prijali obe
sporové strany, keďže aj žalobca voči tomuto znaleckému posudku už nemal žiadne námietky a vyjadril
súhlas s výškou náhrady v ňou stanovenou. So zreteľom na uvedené súd uložil povinnosť žalobcovi
zaplatiť žalovanej v súlade so znaleckým posudkom č. 114/2018 náhradu za zriadenie vecného bremena
vo výške 3.300 eur (č.l. 97 spisu) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
55. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté zo strany sporových strán týkajúce sa výsluchu nimi
navrhnutých svedkov, pretože dokazovanie k otázke vzťahov medzi stranami sporu a k otázke
bránenia prístupu žalobcovi do bytu a garáže nemá relevanciu k predmetu sporu, a teda k otázke
splnenia podmienok pre zriadenie vecného bremena. Rovnako nebolo dôvodné vykonať aj dokazovanie
obhliadkou nehnuteľností na mieste samom, ktoré by bolo so zreteľom na fotografie a katastrálne
mapy predložené do spisu nadbytočné a nehospodárne. Obdobne s ohľadom na skutočnosť, že strany
sporu súhlasili s výškou jednorázovej náhrady, ktorá bola určená znaleckým posudkom Ing. Gardoša
predloženého zo strany žalovanej, nevykonal súd ani dokazovanie výsluchom uvedeného znalca.
56. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
59. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhradetrov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné
okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14)
60. V prejednávanej veci mal žalobca v prevažnej miere úspech vo veci, pretože súd vyhovel jeho
žalobnému návrhu a zriadil in rem vecné bremeno spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty cez priľahlé
pozemky vo vlastníctve žalovanej. Mierny neúspech žalobcu sa prejavil iba čo sa týka navrhovaného
rozsahu vecného bremena. Pokiaľ ide o určenie primeranej náhrady, tá závisela od úvahy súdu. Z
obsahu spisu je zrejmé, že pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vychádzal súd
predovšetkým z geometrických plánov a znaleckého posudku predložených zo strany žalovanej, na
ktorých zabezpečenie žalovaná nesporne vynaložila aj vlastné finančné prostriedky. So zreteľom na
zásadu spravodlivého usporiadania vzťahov a tieto výnimočné okolnosti predstavujúce dôvody hodné
osobitného zreteľa súd v súlade s § 257 CSP vyslovil, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.