Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018203649
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0018203649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne G.. C. V., J. E. G., I. Č.. XXXX/XX, Č. O.,
zastúpenej JUDr. Jánom Farkašom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Nám. slobody č. 7 proti
žalovanému B. Č., J. E. G. G. E. Č.. XX, zastúpenému Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, so
sídlom v Michalovciach, M. Gorkého č. 1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.12.2019 č.k. 19C/38/2018
- 170 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu
tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti T.- Q. Č.. XXX, T.- Q. Č.. XXX S. O. K.
D..Č.. XX L. G. T.- Q. XXX, E. G. T..Ú.. X. L. B. Č.. X T..Ú.. G. s tým, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 2.175,- eur ako náhradu na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu a zároveň
stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi hore uvedených nehnuteľností a to žalobkyňou v rozsahu 3/4 a žalovaný v rozsahu 1/4
k celku. Žalobkyňa je zároveň výlučnou vlastníckou parciel T.-Q. Č.. XXX/X - X. S. T.- Q. Č.D. XXX/X -
P. P. G. T.. Ú.. G., ktoré tvoria jednotný kompaktný celok priľahlý k domovej nehnuteľnosti strán sporu.
ĎalejprirozhodovanívychádzalzoZnaleckýmposudkomčísloXX/XXXX,ktorýmznalecurčilvšeobecnú
hodnotu sporných nehnuteľností v sume 8.700,- eur a zo Stanoviska Stavebného úradu - obce G..

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, svedkov, dospel
súd k záveru, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný.

4. Pri úvahách o tom, či rodinný dom je reálne deliteľný súd dospel k záveru na základe Posudku
Stavebného úradu obce G., ako aj Znaleckého posudku znalkyne W.. O.R. Y., že nehnuteľnosť -
rodinný dom nie je reálne deliteľný podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z uvedeného dôvodu
preto do úvahy prichádzalo prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému z podielových

spoluvlastníkov. Pri takomto spôsobe vyporiadania súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov
a účelné využitie veci. V tejto súvislosti vzal na zreteľ, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou
3/4 vyporiadavaných nehnuteľnosti a žalovanému patrí podiel v 1/4. Zohľadnil pritom aj požiadavku
účelnosti využitia veci. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa okrem vyporiadavaných nehnuteľnostije výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na B. Č.. XXX, pričom z predloženej katastrálnej
mapy je preukázané, že uvedené nehnuteľnosti plynulo nadväzujú na prikázané parcely Č.. XXX
S. XXX a tvoria s nimi kompaktný celok. Súd preto nepovažoval za účelne prikázať vyporiadanie

nehnuteľnosti žalovanému. Žalovanému k nehnuteľnostiam na B. Č.. XXX nepatrí žiadne právo a
prikázaním vyporiadavaných nehnuteľností jemu by žalobkyňa na nehnuteľnosti zapísanej na B. Č.. XXX
nemala prístup. Podľa katastrálnej mapy je prístup na nehnuteľnosti iba cez vyporiadané G. Č.. XXX
S. XXX.

5. Pokiaľ išlo o ostatné kritéria vyporiadavania napr. bytové potreby spoluvlastníkov, finančnú
solventnosť, kto ako sa podieľa na udržiavaní nehnuteľnosti, prípadne na ich opravách, kto je schopný o
tútoúdržbusaďalejstaraťalebonainéokolnosti,súduviedol,žeanijedenzpodielovýchspoluvlastníkov
dotknuté nehnuteľnosti neobýva. Žiaden z účastníkov nie je na bývanie vo vyporiadavaných
nehnuteľnostiach odkázaný. V prospech žalobkyne tak svedčí veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu a
pokiaľ ide o citový vzťah k nehnuteľnosti, tento bez ďalšieho nemôže byť rozhodujúcim kritériom pre

rozhodnutie vo veci, pretože ani jedna zo strán sporu nehnuteľnosť dlhodobo neobýva. Vyporiadavané
nehnuteľnosti možno považovať za rodičovské tak zo stany žalobkyne aj žalovaného. Žalovaný a matka
žalobkyne boli súrodenci, žalobkyňa je teda vnučkou matky žalovaného. Ide o najbližšie príbuzenstvo
vo vzťahu k pôvodnej vlastníčke nehnuteľnosti - matke žalovaného a babke žalobkyne.

6. Súd ďalej dospel k záveru, že starostlivosť o nehnuteľnosti strán sporu nie je možné
hodnotiť ako rozhodujúce kritérium pre účely vyporiadania spoločného majetku strán sporu. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že na udržiavanie nehnuteľnosti sa podieľal každý z podielových
spoluvlastníkov, avšak žalovaný vo väčšej miere iba do roku 2001. Po smrti jeho matky v roku 2001 sa
kvôli dedičstvu vzťahy strán sporu zhoršili a prevažnú časť údržby vykonával brat žalobkyne. Súd preto

dospel k záveru, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a účelnosť využitia nehnuteľnosti
je na mieste prikázať vyporiadavané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pri určení
hodnoty vyporiadaných nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým bola stanovená cena
nehnuteľnosti v sume 8.700,- eur. Žalovanému tak prináleží na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu v
1/4 suma 2.175,- eur.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 257 C.s.p. a stranám
sporu náhradu trov konania nepriznal majúc za to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
je spravodlivé, aby strany sporu znášali svoje trovy.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. V odvolaní uviedol, že nesprávnosť rozhodnutia vidí v tom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o spôsobe vyporiadania dostatočne nezohľadnil zákonné hľadiská uvedené v § 142 Občianskeho

zákonníka a preto nesprávne zvolil spôsob vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci žalobkyni.

10. Podľa jeho názoru pri posudzovaní otázky, či je reálne rozdelenie veci možné, nemožno vychádzať
len z technického stavu, či právneho hľadiska, ale je nutné prihliadať aj k iným okolnostiam z
hľadiska ďalšieho možného spolužitia účastníkov. Súd postupoval nesprávne pri hodnotení dôkazov,

vec neskúmal detailnejšie. Má za to, že výlučne záver znalkyne W.. O. Y., že rozdelenie nehnuteľnosti
si vyžaduje vysoké náklady, ktoré sú vyššie ako všeobecná hodnota samotnej nehnuteľnosti, nemôže
predstavovať rozhodujúci podklad pre rozhodnutie o nereálnej deľbe nehnuteľností. Porovnávanie
hodnoty rekonštrukčných prác so všeobecnou hodnotou nehnuteľností uvádza aj relatívny pojem,
pretože neráta s možnosťou odborných svojpomocných prác. Ide len o predpokladanú hodnotu

realizačných prác, vyjadrených v cenníkových cenách materiálov a stavebných prác. Konštatovanie
znalca, že hodnota prác súvisiacich s rozdelením nehnuteľností predstavuje 15.000,- eur, s poukazom
na vyššie uvedené preto neobstojí. V danej veci vyslovil súhlas, že je ochotný znášať náklady na
rekonštrukciu nehnuteľností spojenú s jej rozdelením podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.

11. Ďalej v odvolaní uviedol, že i napriek tomu, že má menšinový spoluvlastnícky podiel k spornej
nehnuteľnosti, má o túto nehnuteľnosť trvalý záujem aj citové väzby k nej a je ochotný do nehnuteľnosti
naďalej investovať a starať sa o jej riadnu údržbu a do budúcna má záujem túto nehnuteľnosť užívať.
Pre neho hodnota nehnuteľnosti nie je vyčísliteľná peniazmi, pretože má k nej vážny citový vzťah ahodnota tohto putá ďaleko prevyšuje hodnotu vyjadrenú v peniazoch. Jediným záujmom žalobkyne je
túto nehnuteľnosť predať na rozdiel od neho, keď chce nehnuteľnosť užívať pre svoju potrebu. Ide o
rodinný dom, kde vyrastal a kde má veľa priateľov a rodinných príslušníkov na rozdiel od žalobkyne.

Žalobkyňa začala prejavovať záujem o nehnuteľnosť približne pred dvoma rokmi, kedy zamedzila vstup
do nehnuteľnosti výmenou zámku na dverách nielen pre neho ale aj svojmu bratovi B. T. bývajúcemu v
susedstve, ktorý sa doposiaľ o túto nehnuteľnosť staral. Je toho názoru, že pre rozhodnutie súdu, komu
nehnuteľnosť prikáže nie je teda absolútne rozhodujúca len výška podielov a účelné využitie veci, ale
musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné.

12. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že sporná nehnuteľnosť je reálne nedeliteľná a následne aj
správne zhodnotil všetky právne významné okolnosti, ak za náhradu prikázal nehnuteľnosti žalobkyni.

Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

15. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z

názoru,žespornánehnuteľnosťjereálnedeliteľnáasúdnedostatočneprivyporiadanízohľadnilzákonné
hľadiská uvedené v § 142 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť.

17. Ako vyplýva z citovaného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prvoradým spôsobom
vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich

podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú
vec a jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, to je vtedy, keď rozdelením vzniknú samostatné veci,
ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému
poslaniu. Záver o reálnej deliteľnosti predpokladá zodpovedajúce spravidla znalecké dokazovanie a v
tomto smere musí byť i vykonané znalecké dokazovanie.

18. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne ustálil, že sporný rodinný dom nie je reálne deliteľný
ak pritom vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne W.. O. Y., ktorá v závere znaleckého posudku
skonštatovala, že sporný rodinný dom nie je podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov reálne deliteľný
tak, aby vznikli samostatné a funkčné nehnuteľnosti, a to dve samostatné bytové jednotky v rodinnom

dome.RovnakýzávermožnovyvodiťajposudkuStavebnéhoúradu-obceG.,ktorýrovnakokonštatoval,
že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

19. Za takejto situácie ak zo záveru znaleckého posudku W.. O. Y. ale aj Stavebného úradu vyplýva,
že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby vznikli

samostatné a funkčné nehnuteľnosti a teda rozdelením nevzniknú samostatné veci, ktoré by stranám
sporu aj naďalej slúžili spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe, správne uzavrel súd prvej inštancie ak
pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že dom nie je reálne deliteľný a to bez ohľadu na to, či a koľko bol
žalovaný ochotný investovať do prípadného rozdelenia rodinného domu.

20. Aj keď žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne zvolil spôsob vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, ak spornú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne majúc
za to, že súd nezohľadnil všetky právne významné okolnosti a skutočnosti, ktoré sa viažu k samotnejnehnuteľnosti, ako aj k vzájomným vzťahom medzi stranami sporu, neuvádza konkrétne, ktoré právne
významné okolnosti a skutočnosti, na ktoré súd pri rozhodovaní nezohľadnil.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na detailné dôvody v rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal a hodnotil pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalobkyne. V tejto súvislosti súd hodnotil nielen zákonné hľadiská ako veľkosť
podielov a účelné využitie veci, ale aj celý súhrn skutočností, ktoré boli pre rozhodnutie relevantné, ako
napríklad okolnosť, že žalobkyňa je vlastníčkou susediacich parciel zapísaných na B. Č.. XXX T..Ú.. G.,

starostlivosť o udržiavanie spornej nehnuteľnosti každého zo spoluvlastníkov, bytové možnosti, finančnú
solventnosť, ako aj citový vzťah strán sporu k nehnuteľnosti.

22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody
spočívajúce v nesprávnom skutkovom zistení a následne v nesprávnom právnom posúdení veci, preto
odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade
žalobkyňa, preto je súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).