Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201226
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1521201226.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne:
I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XX, Q., adresa na doručovanie F. XXX/X, Q., zastúpená
advokátskou kanceláriou Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231
157 proti žalovanému: J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt hlásený od 21.11.2012 Q.-U., adresa

na doručovanie Z. XX, Q., na návrh žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C/27/2021-12 zo dňa 22. marca 2021
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia; žalobkyni neodkladného opatrenia nepriznal nárok na náhradu trov konania.
1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že strany sporu spoločne postavili z finančných prostriedkov
žalobkyne celoročne obývateľnú záhradnú chatku. Pozemok je vo vlastníctve Hlavného mesta SR
Bratislavy a je v užívaní záhradkárskej organizácie. Nehnuteľnosti nie je pridelené súpisné číslo. Strany
sporu nehnuteľnosť spoločne užívali nepretržite od jej vybudovania až do 20.02.2021, kedy žalobkyňu

žalovaný z obydlia vyhodil, pričom v chate jej ostali aj všetky jej osobné veci a znemožňuje jej prístup
do nehnuteľnosti. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že nemá iné bydlisko, evidenčne je hlásená na A. XX
F. Q., avšak súčasní vlastníci nájomcom neumožňujú byt užívať, pretože ich odpojili od energií. Tým,
že žalovaný žalobkyni znemožňuje prístup do obydlia a k jej osobným veciam, porušuje jej právo na
nerušené užívanie majetku garantované Ústavou SR a tieto pomery je potrebné bezodkladne upraviť.

1.2. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, s odkazom na ust. § 324
ods. 3; § 325 ods. 1, 2 písm. c/ a d/ ; § 328 ods. 1., § 329 ods. 1 a § 228 ods. 2 a § 132 C.s.p.
dôvodiac, že z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape pod parcelným číslom 725/1 až 36 sú vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR
Bratislavy.Právnyvzťahkstavbámevidovanýmnaviacerýchpozemkoch,jeevidovanýnasamostatných
listoch vlastníctva. V prípade pozemku parc.č. XXX/XX nie je na ňom evidovaná žiadna stavba a spôsob

využitia je v katastri nehnuteľnosti uvedený ako (37) - „pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny,
výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Z katastra
nehnuteľnosti pritom vyplýva, že v prípade, že sú na pozemku evidované stavby, ktorých vlastníkom nie
je vlastník pozemku, tieto stavby majú pridelené súpisné čísla a uvedený účel využitia ako aj samostatné
parcelné číslo zastavaného pozemku (napr. záhradná chatka XXm2 zastavaná plocha a nádvorie).
Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dokonca uvádza XXm2 obytnej plochy,

pričom zastavané plochy v katastri evidovaných záhradných chatiek majú XX až XXm2. Z lustrácie vregistri obyvateľov má žalovaný hlásený pobyt od 21.11.2012 Q.-U. a žalobkyňa má hlásený trvalý pobyt
A. XXX/XX Q.-D..

1.3. Žalobkyňa v návrhu neosvedčila existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorému má byť poskytnutá
súdna ochrana, existenciu právneho vzťahu k uvádzanej stavbe - záhradnej chatke, spôsobilej na
celoročné bývanie, skutočnosť, že je podielovou alebo výlučnou vlastníčkou záhradnej chatky, že jej
vzniklo právo užívania, ktorého nerušeného užívania sa neodkladným opatrením voči žalovanému
domáha, ako ani právny titul užívania parcely č. XXX/XX k.ú. D., ktorá je vo výlučnom vlastníctve

Hlavného mesta SR Bratislavy, v dôsledku čoho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.4. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu vo
veci. Keďže súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nepriznal jej nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému. Žalovanému žiadne trovy nevznikli.
2. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalobkyňa dôvodiac tým, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je arbitrárne a odmietajúce poskytnúť súdnu ochranu fyzickej osobe, ktorej
právo na nerušené bývanie je znemožňované svojvoľným postupom ďalšieho užívatelia nehnuteľnosti.
Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že nehnuteľnosť nemá pridelené
súpisné číslo. Táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že nehnuteľnosť neexistuje. Ako dôkaz
existencie nehnuteľnosti predložila 4 fotografie nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa , spolu so

žalovaným, nehnuteľnosť od jej vybudovania spoločne užívali ako ich obydlie na trvalé bývanie, vedia
preukázať aj užívatelia susediacich nehnuteľností ako aj matka žalobkyne V. J., bytom Q.-D., F. XXX/
X. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola žalobkyni odopretá právna ochrana,
pretože, aj „čierna stavba" slúžiaca ako obydlie, požíva ochranu podľa ustanovenia § 194 Tr. zák..
Žalobkyňa navrhla, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovel.
3. Žalovaný sa s poukazom na ustanovenie § 331 ods. 1 C.s.p. k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné.

5. Súd sa pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia zamerá len na
existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku
uplatňovaného v súdnom konaní, ktorým je preukázanie, alebo aspoň osvedčenie ohrozeného práva, a

z neho plynúci právny vzťah medzi stranami sporu. Ak medzi stranami nie je vzťah ktorý je upravený
právom, ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia ani netreba skúmať, pretože chýba
základ na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia.

6. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 C.s.p. výslovne neukladá žalobkyni povinnosť označiť

dôkazy vo vzťahu k vlastným tvrdeniam, avšak táto povinnosť vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a 3
C.sp. v rámci všeobecných náležitostí žaloby. Pokiaľ sa žalobkyňa nariadením neodkladného opatrenia
domáha ochrany svojho údajne porušeného užívacieho práva, bolo jej povinnosťou existenciu tohto
práva, a z neho plynúci právny vzťahu medzi stranami osvedčiť. Bez osvedčenia týchto základných
skutočností nemôže súd poskytnúť žalobkyni ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia,

pretože by prekračoval rozsah svojej právomoci.
7. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobkyne, že aj „čierna stavba" slúžiaca ako obydlie,
požíva ochranu. Avšak k tomu aby mohol súd poskytnúť ochranu musí mať aspoň v rovine
osvedčenia preukázanú existenciu porušeného práva. V odvolacom konaní založený dôkaz - fotografia
nehnuteľnosti - nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť o existencii právneho vzťahu žalobkyne k stavbe;

či k tejto stavbe žalobkyni svedčí užívacie/vlastnícke právo, ako aj o existencii právneho vzťahu medzi
stranami.
8. Ak teda súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre absenciu
hodnoverného dôkazu (aspoň v rovine osvedčenia) o existencii hmotnoprávneho nároku, ktorému má
byť poskytnutá súdna ochrana, o existencii právneho vzťahu k stavbe, skutočnosť, že je podielovou

alebo výlučnou vlastníčkou stavby, že jej vzniklo právo užívania, je jeho záver vecne správny.
9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ktorým návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto by mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na

základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového

poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.
zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanému v odvolacom
konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude
potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).