Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/124/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010173
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4219010173.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov JUDr.
StanislavaLibantaaJUDr.IngridKišacovej,PhD.,vtrestnejveciprotiodsúdenémuF.A.prezločintýrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, o sťažnostiach
odsúdeného a K. A. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 06.08.2018 sp. zn. 17Nt/2/2019,
na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 09.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosti odsúdeného F. A., narodeného
XX.XX.XXXX a K. A., narodenej X.X.XXXX z a m i e t a, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 399 odsek 2 Trestného
poriadku zamietol návrh K. A. a odsúdeného F. A., na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo
rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 11T/66/2014-2951 zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/98/2016-3118 zo dňa 12.01.2017 zamietol, pretože nezistil podmienky
obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťami napadli odsúdený a K. A. (ďalej len
navrhovateľka), ktoré aj písomne odôvodnili (pričom viaceré podania boli podpísané oboma).

Odsúdený v písomnom zdôvodnení sťažnosti a jej doplneniach sám vytýkal súdu I. stupňa, že sa
nevysporiadal s tým čo predložil, s lekárskymi správami, zmenou zákona, uvádzal, že predchádzajúce
konania o návrhoch nemajú žiaden súvis s teraz podaným. Namietal výmeru pôvodne uloženého trestu
odňatia slobody a poukazoval na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno c/, g/, j/ Tr. zák. na
ktoré súd neprihliadol ale účelovo použil § 38 odsek 5 Tr. zák. Vytýkal súdu I. stupňa aj to, že vôbec
neodôvodnil nevykonanie dôkazov, namietal zaujatosť súdu i prokurátora, ďalej to, že procesné predpisy

boli používané „formalisticky“, súd mal vyžiadať vyšetrovacie spisy, neprihliadol na jeho syna, ktorého
práva neboli rešpektované. Domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vyhovenia návrhu.

Prostredníctvom obhajkyne poukazoval na výpoveď poškodenej, ktorá sa priznala ku krivému obvineniu
jeho osoby a na to, že výpovede zmenili aj ďalšie osoby. V porovnaní s rozhodovacou praxou mu
bol uložený neprimerane vysoký trest. Vytýkal súdu I. stupňa, že za dostatočný dôvod nepovažoval

zhoršenie zdravotného stavu jeho manželky a syna, s čím sa nikto doposiaľ nezaoberal. Domáhal sa
prehodnotenia výroku o treste čo do jeho výšky i keď sa necíti byť vinným. Navrhol zrušiť napadnuté
uznesenie a povoliť obnovu konania alebo vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľka, v písomných dôvodoch sťažnosti a jej doplneniach, uvádzala svoj nesúhlas s
napadnutým uznesením, uložený trest považovala za neprimerane vysoký, domáhala sa zrušenia

napadnutého uznesenia a vrátenia veci okresnému súdu. Namietala zamietnutie návrhu na znalecké
dokazovanie ohľadne vplyvu trestu na „náš zdravotný stav, duševné zdravie“, nerešpektovanie §34 odsek 3 Trestného zákona. Domáhala sa, aby Smernica č. 2012/29/EÚ, Medzinárodný pakt o
občianskych a politických právach a rozsudku Súdneho dvora EÚ boli považované za dôkazy skôr
neznáme.

Krajský súd v Nitre, na podklade riadne a včas podaných sťažností oprávnenými osobami, podľa §
192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i
konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosti nie sú dôvodné.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem iného aj)
právoplatným rozsudkom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelomtrestu,alebovzhľadomnaktoréupustenieodpotrestaniaaleboupustenieoduloženiasúhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v
zrejmom rozpore s účelom trestu resp. ak je daná existencia právoplatného rozsudku, z ktorého vyplýva,
že policajt alebo prokurátor alebo sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti
spáchal trestný čin.

Nadriadený súd zistil, že v minulosti už rozhodoval ohľadne predchádzajúcich sťažností odsúdeného i
navrhovateľky (ktorá bola v trestnej veci poškodenou) a to pod sp.zn. 1Tos/79/2017 a 1 Tos/109/2018,
kde predmetom konania boli nimi podané návrhy na povolenie obnovy konania proti citovaným
rozhodnutiam. Na tieto konania súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia síce poukázal ale
neskúmal či sa nejedná o návrhy podané v zmysle § 402 ods. 2 Tr. por. S týmto zistením, ktoré sa dotýka

zásady „ reformatio in peius“ disponoval nadriadený súd.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na právne úvahy na základe ktorých
dospel k správnemu záveru o nesplnení zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania v
horeuvedenej právoplatne skončenej veci, na obsah, ktorých v podrobnostiach ako na správne len

odkazuje. Opätovne však musí nad ich rámec zopakovať, a tak aj doplniť správnu argumentáciu súdu
I. stupňa, o nasledovnú argumentáciu, ktorá platí aj v súčasnosti.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania striktne neplatí tzv.
revízny princíp, ale toto sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v

citovanom zákonnom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je
rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale
či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr súdu známe.

Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom,

a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na
povolenie obnovy konania treba preukázať novými dôkazmi.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom
konaní (môže to byť aj výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní

vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede v pôvodnom konaní vypočutého svedka).

Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z
obsahu spisov. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť
postupu v pôvodnom konaní, nakoľko, ako je zrejmé aj z § 394 odsek 1 Trestného poriadku, inštitút

obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku slúži primárne na nápravu rozhodnutí, ktoré
sú nesprávne preto, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových zistení (práve ako dôsledku
nezohľadnenia nových dôkazov a skutočností súdu skôr neznámych).

Na základe uvedeného treba konštatovať, že posudzovanie splnenia podmienok obnovy konania v

zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku v posudzovanom prípade a následne aj dokazovanie pred
súdom I. stupňa bolo determinované len návrhmi odsúdeného a navrhovateľky na povolenie obnovy
konania.V uvedenom rozsahu nadriadený súd konštatuje, že hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom
konaní, t.j. dôkazov známych v pôvodnom konaní, súdmi I. resp. II. stupňa, ( v ktorom boli vypočutí
navrhovaní svedkovia ) nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania, tak ako si to nesprávne

vykladá odsúdený a navrhovateľka. Tento záver vyplýva z dikcie vyššie citovaného § 394 odsek 1
Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že povolenie obnovy môže byť dôsledkom zistenia existencie
výlučne dôkazov v pôvodnom konaní súdu (resp. súdom oboch stupňov) neznámych resp. existencia
právoplatného rozsudku, z ktorého vyplýva, že policajt alebo prokurátor alebo sudca alebo prísediaci v
pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.

Hodnotenie v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov prichádza do úvahy pri posudzovaní podmienok
obnovy konania len v rovine ich vzťahu k novopredloženého dôkazu súdu skôr neznámemu, a to v tom
zmysle, či tento dôkaz, či už sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu
známymi, môže odôvodniť iné rozhodnutie vo výroku o vine alebo treste.

Existencia nových skutočností a dôkazov súdu v pôvodnom konaní neznámych je totiž len jednou
z podmienok pre povolenie obnovy konania, nakoľko, aby bolo možné obnovu konania povoliť, je
nevyhnutné(akotovyplývaz§394odsek1Trestnéhoporiadku),abyknejpristúpilaajďalšiapodmienka,
že ide o skutočnosti a dôkazy spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Súd I. stupňa a rovnako ani nadriadený

súd však splnenie tejto ďalšej podmienky nezistili.

Posúdenie, či novonavrhovaný dôkaz ( ktorý predkladá navrhovateľ ) má takúto povahu je vecou súdu,
ktorý je pri tom povinný zohľadňovať jeho obsah v zmysle tvrdení navrhovateľa (t.j. aká skutočnosť má
byť týmto dôkazom preukázaná), ako aj to akým spôsobom a za akých okolností bol tento dôkaz zistený

alebo získaný.
Nie je tak správna predstava navrhovateľky a odsúdeného o tom, že súd v konaní o návrhu na povolenie
obnovy konania je povinný vykonať akýkoľvek navrhovaný dôkaz o to viac ak tento už v pôvodnom
konaní bol súdu známy. Právo navrhnúť vykonanie dôkazu nemožno automaticky stotožňovať s tým, že
takýto dôkaz súd musí vykonať. Takéto chápanie jurisdikcie súdu by bolo v rozpore s nestrannosťou a

nezávislosťou súdu. To, čo je potrebné považovať za dôkaz určuje ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por.,
nepatria sem iné rozhodnutia súdov, judikatúra, ani rozhodnutia iných vnútroštátnych a zahraničných
orgánov ( ak nie sú významné napr. z hľadiska naplnenia znaku skutkovej podstaty trestného činu, pri
recidíve a pod.)

Porovnaním teraz podaného návrhu s návrhmi, o ktorých bolo rozhodované v minulosti, je potrebné
konštatovať, že terajší návrh prioritne smeruje voči výroku o treste odňatia slobody, konkrétne voči jeho
výmere v trvaní 11 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. V tomto smere odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje len stručné
právne úvahy. Nad ich rámec nadriadený súd uvádza, že k rozhodovaniu súdu o druhu a výmere trestu

prichádza v rámci porady a hlasovania o rozsudku ( § 169 Tr. por. ), kde posudzuje zákonné kritériá to
aj podľa § 34 Tr. zák. a to so stavom existujúcom v čase rozhodovania.

Súd I. stupňa v odsudzujúcom rozsudku konštatoval, že pri určení trestu odňatia slobody výmere 11
rokov nepodmienečne prihliadol na to, že obžalovaný spáchal opätovne zločin a to i napriek tomu, že v

roku 2002 bol odsúdený za trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
k trestu odňatia slobody vo výmere 11 rokov s výkonom III. NVS, z výkonu ktorého bol podmienečne
prepustený v roku 2010 na skúšobnú dobu 7 rokov, teda prejednávaný opätovný zločin spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Nezistil u neho poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti len
to, že opätovný zločin spáchal pod vplyvom alkoholu. Aj odvolací súd v uznesení pod sp.zn. 4To/98/2016

poukázal na to, že neboli u neho splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1
Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom upravenej
trestnej sadzby. Tieto právne úvahy boli a sú plne platné aj v súčasnej dobe a nie je možné na ich základe
konštatovať, že by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom
páchateľa alebo, že by uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V danom prípade

iný druh trestu ako trest odňatia slobody nepodmienečný u odsúdeného neprichádza do úvahy ( § 34
ods. 6 Tr. zák.). Zmena alebo až zhoršenie v rodinných pomeroch, vrátane zdravotného stavu manželky
a syna, na ktoré poukazoval odsúdený i navrhovateľka, nie je možné považovať za také dôvody, ktoré by
odôvodňovali zmenu ( zníženie ) výmery pôvodne uloženého trestu, ktorý spĺňa všetky zákonné kritériá.Nadriadený súd zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu, ktoré bolo vydané
zákonným a nestranným sudcom ( o námietke zaujatosti odsúdeného sa nekoná vzhľadom na § 32 ods.

6 Tr. por., pretože bola podaná len z procesných dôvodov a nie bezodkladne), nedošlo k procesným
nedostatkom a pretože nezistil žiadne dôvody na zmenu výroku napadnutého uznesenia, obe sťažnosti
podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny
opravný prostriedok. (§ 185 ods. 2 Tr. por.).