Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Jozef Angelovič

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611204656
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8611204656.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: G4S Security Systems (SK), s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Višňová 16, IČO: 31 398 979, zastúpeného: Mgr. Martinom Berecom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 42142440 a Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.
r. o., Hodžovo námestie 1/A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 659 746, proti žalovanému KOREX networks,
s.r.o., so sídlom Giraltovce, Fučíková 371, IČO: 36 683 710, zastúpenému: Vojčík & Partners, s.r.o., so
sídlom Košice - mestská časť Juh, Rázusova 13, IČO: 36 866 563, o vzájomnej žalobe o zaplatenie
66.049,46 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5Cb/47/2011-807

z 24.7.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému titulom vzájomnej
žaloby istinu v sume 66.049,46 eur a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53.550,- eur od
17.9.2009 do zaplatenia, 0,05 % z omeškania denne zo sumy 11.359,06 eur od 14.11.2008 do 3.4.2018,
0,05 % z omeškania denne zo sumy 10.000,- eur od 1.1.2009 do 3.4.2018, 0,05 % z omeškania denne

zo sumy 6.359,06 eur od 4.4.2018 do zaplatenia, 9 % z omeškania ročne zo sumy 6.140,40 eur od
9.10.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalovanému náhradu trov
konania proti žalobcovi vo vzťahu k žalobe podanej žalobcom. Priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi ohľadom vzájomnej žaloby v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že čo sa týka projektu skutočného vyhotovenia, bez existencie tohto projektu
dodaného žalovaným, by nikdy nemohlo dôjsť ku kolaudácii jednotlivých objektov Eurovea v zmysle

kolaudačných rozhodnutí. Žalovaný predložil súdu správu o prvej odbornej prehliadke a skúške
elektrického zariadenia zo dňa 27.10.2009, pričom uvedená prehliadka a skúška boli vykonané v dňoch
1.10.2009 - 27.10.2009. Odborná prehliadka sa vykonala na zariadení elektrická požiarna signalizácia
(EPS) v objekte SO 07 Eurovea Trade center Bratislava. Na strane 2 tejto správy sa uvádza, že
projektová dokumentácia bola vypracovaná organizáciou Korex, projektantom H.. X. S.. V závere správy
sa na str. 6 jednoznačne konštatujte, že všetky posudzované zariadenia sú z hľadiska bezpečnosti
v zmysle STN 33 1500 č.l. 6.1.2. schopné bezpečnej prevádzky v rozsahu jednotlivých meraní. Z

uvedeného je zrejmé, že žalovaný vykonal svoje činnosti v zmysle zmluvy o dielo riadne a včas,
výsledkomjehoprácebolfunkčnýsystém,anazákladetohomohlodôjsťajkukolaudáciiceléhoProjektu
Eurovea.3. Uvedený objekt SO 07 bol skolaudovaný na základe Kolaudačného rozhodnutia č. SÚ/2009 /18310-4/
Zar zo dňa 25.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2009. Vyššie uvedená odborná skúška
na tomto zariadení prebehla 27.10.2009, čiže priamo predchádzala vydaniu kolaudačného rozhodnutia

k objektu SO 07. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, s prihliadnutím na mimoriadne krátky časový
odstup je evidentné, že to bol žalovaný, kto riadne dodal dokumentáciu potrebnú na vydanie príslušného
kolaudačného rozhodnutia k objektu SO 07, čo dokazuje spomínaná Správa o prvej odbornej prehliadke
a skúške elektrického zariadenia zo dňa 27.10.2009, ktorá bola jedným zo základných podkladov na
vydanie kolaudačného rozhodnutia.

4. Navyše, to, že žalovaný odovzdal projekt skutočného vyhotovenia riadne dňom 20.7.2009, čím došlo
k odovzdaniu celého diela v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, a to v mene žalobcu na základe
jeho žiadosti a vzájomnej dohody, priamo generálnemu dodávateľovi projektu Eurovea, spoločnosti
ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., potvrdzuje potvrdenie generálneho dodávateľa zo dňa 22.9.2009, ktorým
potvrdzuje, že žalobca odovzdal riadne a včas úplnú požadovanú projektovú dokumentáciu k projektu

EUROVEA INTERNATIONAL TRADE CENTRE BRATISLAVA pre realizáciu a pre kolaudáciu v zmysle
zmluvy a zároveň potvrdzuje, že odovzdaná projektová dokumentácia pre realizáciu a pre kolaudáciu
bola úplná a zahrňovala všetky výkresy špecifikované v Zmluve.

5. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca prostredníctvom H.. S., ktorý v mene

žalobcu vystupoval počas realizácie Projektu Eurovea, zaslal žalovanému e-mailom zo dňa 18.9.2009
naodsúhlasenienávrhzneniapotvrdeniagenerálnehododávateľaoriadnomavčasnomodovzdanícelej
projektovej dokumentácie na účely realizácie a kolaudácie. V prípade, že by žalobca mal za to, že dielo
nie je zo strany žalovaného vykonané riadne a včas, resp. že dielo vykazuje vady a nie je kompletné,
nikdy by žalovanému nezaslal na odsúhlasenie návrh znenia potvrdenia generálneho dodávateľa o

odovzdaní projektovej dokumentácie.

6. Svedok H.. S. na pojednávaní konanom dňa 15.11.2020 uviedol, že počas jeho pôsobenia u žalobcu
si nespomína na žiadne problémy so žalovaným, pričom svedok pracoval u žalobcu ako riaditeľ
od februára do novembra 2009, t.j. v rozhodnom období, kedy mal vzniknúť medzi žalovaným a

žalobcom spor týkajúci sa projektu Eurovea, ktorého bol svedok imanentnou súčasťou, nakoľko ho ako
riaditeľ riadil. Svedok zároveň uviedol, že si nespomína na žiadne reklamácie, ktoré by spochybňovali
pôsobenie žalovaného na projekte Eurovea. Svedok taktiež uviedol, že žalovaný vykonával projektovú
dokumentáciu k technológiám, pričom poukázal aj na test funkčnosti požiarnej signalizácie, na výsledku
ktorého záležala ďalšia spolupráca žalobcu a generálneho dodávateľa projektu Eurovea - spoločnosti

ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., pričom tento test funkčnosti požiarnej signalizácie, ktorý zastrešoval a
projektoval žalovaný, dopadol, podľa tvrdení svedka, úspešne.

7. K odovzdaniu projektovej dokumentácie svedok uviedol, že voči projektovej dokumentácii
vypracovanej žalovaným neboli zo strany generálneho dodávateľa projektu Eurovea žiadne výhrady

(str. 4 zápisnice). Zároveň uviedol, že vyššie spomínaný test funkčnosti požiarnej signalizácie
bol nevyhnutným predpokladom pre začiatok kolaudačného konania, pričom svedok popísal proces
schvaľovacieho procesu žalobcu tak, že žalobca požadoval od generálneho dodávateľa projektu
Eurovea potvrdenia správnosti prác žalobcu, na základe čoho sa vyplácali finančné prostriedky
žalovanému, pričom poukázal na existenciu písomných dokladov, resp. potvrdení, ktoré potvrdzujú

odovzdávanie dokumentácie a ktoré boli vyhotovené generálnym dodávateľom.

8. Svedok Ing. Knieža potvrdil, že žalovaný odovzdával projekt skutočného vyhotovenia v elektronickej a
ajtlačenejforme,anielenžalobcovi,aleajgenerálnemudodávateľovi(str.7zápisnice).Svedokskutočne
na základe predloženého dokumentu - preberacieho protokolu, na pojednávaní verifikoval, že žalovaný

odovzdal žalobcovi vyhotovený projekt skutočného vyhotovenia, o čom svedčí podpísaný preberací
protokol, ktorý je za žalobcu podpísaný p. X., konajúcim za žalobcu, ktorého svedok podľa vlastných
slov poveroval na preberanie dokumentácie a procesy okolo projektu Eurovea.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností, a rovnako tak z výpovede svedka Ing. S., možno

vyvodiť záver, že žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy o dielo vykonal riadne a včas, odovzdal všetky
potrebné dokumenty, na podklade ktorých prebehli kolaudačné konania, a taktiež odovzdal projekt
skutočného vyhotovenia žalobcovi. Generálny dodávateľ nikdy vo vzťahu k žalovanému nerozporoval,
že by neobdržal projekt skutočného vyhotovenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že k odovzdaniu projektuskutočného vyhotovenia došlo, a preto žalovanému vznikol nárok na úhradu sumy, zaplatenia ktorej sa
domáha.

10. Zároveň je potrebné poukázať na argument žalobcu, že znalecký posudok má uvádzať, že projekt
skutočného vyhotovenia bol dokončený až v marci 2010. Vzhľadom na doposiaľ predložené dôkazy, ako
aj vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, tento záver nie je správny, nakoľko bez projektu skutočného
vyhotovenia by nemohlo prebiehať kolaudačné konania v zmysle predložených dôkazov. Znalec síce
konštatuje, že má k dispozícii dôkaz o tom, že prebiehali nejaké práce ohľadom projektu skutočného

vyhotovenia, ale nešpecifikuje bližšie, na základe čoho má takúto vedomosť (pravdepodobne len na
základe informácie od žalobcu na základe jeho ničím nepodloženého tvrdenia). V zmysle uvedených
skutočností ako aj dôkazov, uvedených vyššie preto tento znalecký posudok nemôže mať žiadnu
relevanciu pre akceptáciu procesnej obrany žalobcu a tieto uvedené skutočnosti a dôkazy žalovaného
spoľahlivo vyvracajú pochybnosti prezentované v bodoch 61 a 65 odôvodnenia Rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/40/2017 zo dňa 15.2.2018 (ďalej len „Rozsudok KS v Prešove“) týkajúcich

sa vypracovania a odovzdania projektu skutočného vyhotovenia.

11. K nároku na úhradu faktúry č. 2091100074 súd uviedol, že v súvislosti s faktúrou č. 2091100074
vystavenou na sumu 6.140,40 eur žalobca tvrdí, že dané práce neboli objednané, no vtedajší zástupca
žalobcu, Ing. Knieža, potvrdil ich objednanie i rozsah vykonaných prác. Uvedené tvrdenie preukazuje

žalovaný e-mailovou komunikáciou medzi zástupcom žalobcu, H.. S., a žalovaným, ktorej prílohu tvoril
pracovný výkaz EV001/2009 s uvedením rozsahu, zoznamu a termínu vykonaných prác. Žalobca
nevyprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie H.. S. vyvrátil, pričom žalovaný uvádza, že
vykonanie prác potvrdili svojimi výpoveďami na pojednávaní konanom dňa 15.11.2019 svedkovia, H..
S. a H.. K.. Svedkovia tak potvrdili skutočnosti, ktoré vo vzťahu k tejto faktúre uviedol žalovaný, a ktoré

žalobca doposiaľ nedokázal žiadnym argumentom, ako len tvrdením o neodovzdaní prác, vyvrátiť.

12. Svedok H.. V. K. jednoznačne uviedol, že bol priamo súčasťou tímu žalovaného, ktorý v septembri
2009 vykonával predmetné práce, ktoré sa vyfakturovali uvedenou faktúrou a zaznamenali v pracovnom
výkaze EV001/2009, pričom svedok detailne opísal z akého dôvodu sa predmetné práce museli vykonať

a taktiež opísal samotný priebeh prác vykonaných v období od 5.9.2009 do 7.9.2009 (str. 11 zápisnice).
Svedok H.. S. vo svojej výpovedi potvrdil, že podľa dátumu ide o práce, ktoré boli objednané v súvislosti
s vykonávaním testu funkčnosti v septembri a že rozsah prác uvedený v pracovnom výkaze môže
zodpovedať skutočnosti, keďže práce boli reálne vykonané (str. 5 zápisnice). Vo svetle uvedených
dôkazov a ich vzájomnej súvislosti je súd presvedčený o oprávnenosti a dôvodnosti nároku žalovaného,

o preukázaní ktorého vyslovil odvolací súd pochybnosť v bodoch 62 a 66 odôvodnenia Rozsudku KS
v Prešove.

13. K nároku na úplnú úhradu faktúr č. 2080000029, č. 2080000011 a č. 2091100069 súd uviedol, že
žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 2080000011 na sumu 3.626.765,38 SK (116.620,- eur, použitý kurz

NBS 1,- eur = 31,099 SK) za autorský dozor za mesiac 09/2008 a realizačnú projektovú dokumentáciu
pre SO 03, 08, 05, 10. Žalovaný taktiež vystavil žalobcovi faktúru č. 2080000029 na sumu 1.835.337,-
SK (59.500,- eur, použitý kurz NBS 1 eur = 30,846 SK) za autorský dozor za mesiac 11/2008 a realizačnú
projektovú dokumentáciu pre SO 01. Žalovaný k dňu podania vzájomnej žaloby evidoval nedoplatok z
faktúry č. 2080000029 vo výške 10.000,- eur a z faktúry č. 2080000011 vo výške 11.359,06 eur, spolu v

sume 21.359,06 eur. Nedoplatok z uvedených faktúr mohol vzniknúť jednak z titulu zádržného v zmysle
článku VII. zmluvy o dielo, resp. z neuhradenia časti jednotlivých položiek uvedených v jednotlivých
faktúrach, keďže fakturované sumy sú niekoľkonásobne vyššie ako nedoplatky, ktoré do dnešného dňa
žalobca neuhradil žalovanému. Nejde tak len o odmenu za autorský dozor, nakoľko spolu s autorským
dozorom boli predmetnými faktúrami fakturované najmä realizačné projektové dokumentácie, pričom

cenazaautorskýdozortvorilalenzlomokfakturovanýchsúm.Podľauvedenýchfaktúr,autorskýdozorza
mesiac 09/2008 a 11/2008 bol fakturovaný sumou spolu vo výške 147.429,10 SK (súčasných 4.893,75
eur), čo v žiadnom prípade nepokrýva zmluvne dohodnutú sumu za autorský dozor vo výške 15.000,-
eur, nakoľko autorský dozor bol žalobcovi fakturovaný aj v iných mesiacoch. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca neuhradil žalovanému vykonané práce na projekte vrátane autorského dozoru v plnej výške tak,

ako si tieto práce oprávnene vyfakturoval žalovaný. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že aj
v prípade uplatnenia zádržného zo strany žalobcu podľa článku VII. zmluvy o dielo, zadržané finančné
prostriedky bol žalobca povinný, v zmysle predmetného článku Zmluvy o dielo, vyplatiť žalovanému po
celkovom odovzdaní diela. Ako uvádzal a dôkazmi potvrdil žalovaný počas celého priebehu súdnehokonania, dielo bolo odovzdané riadne a včas, preto má žalobca povinnosť zaplatiť žalovanému celkovú
cenu za vyhotovenie diela.

14. Žalobca žalovanému taktiež neuhradil faktúru č. 2091100069 za projekt skutočného vyhotovenia,
splatnú dňa 16.9.2009 na sumu 53.550,- eur. V zmysle uvedených skutočností považuje súd za riadne
preukázané, že projekt skutočného vyhotovenia bol riadne odovzdaný, a to prostredníctvom preberacích
protokolov, potvrdenia generálneho dodávateľa, ako aj skutočnosti, že na jeho základe došlo ku začatiu
kolaudačných konaní vo vzťahu k projektu Eurovea už v roku 2009.

15. Súd prvej inštancie zdôraznil, že bez projektu skutočného vyhotovenia žalovaného by nikdy
nedošlo ku kolaudácii jednotlivých častí projektu Eurovea, ako to vyplýva z predložených kolaudačných
rozhodnutí a popísanej časovej súslednosti. Žalovaný si splnil všetky svoje povinnosti v zmysle Zmluvy
o dielo riadne a včas, a preto mu vznikol nárok na odplatu za takto vykonané práce vrátane úrokov z
omeškania za doposiaľ neuhradené faktúry.

16. Nakoľko žalovaný uhradenú sumu vo výške 15.000,- eur započítal ako celkovú úhradu skôr splatnej
faktúry č. 2080000011 (žalobou uplatňovaný neuhradený zostatok faktúry vo výške 11.359,06 eur) a
čiastočnú úhradu faktúry č. 2080000029 (žalobou uplatňovaný neuhradený zostatok faktúry vo výške
10.000,- eur), predmetom konania naďalej ostáva nárok žalovaného predstavujúci:

- istina: 66.049,46 eur
- 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 53.550 eur od 17.9.2009 do zaplatenia
- 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 11.359,06 eur od 14.11.2008 do 3.4.2018
- 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 10.000,- eur od 1.1.2009 do 3.4.2018

- 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 6.359,06 eur od 4.4.2018 do zaplatenia
- 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6.140,40 eur od 9.10.2009 do zaplatenia

17. Keďže úroky z omeškania medzi zmluvnými stranami, pokiaľ ide o projekt skutočného vyhotovenia,
zádržného a odmenu za autorský dozor boli zmluvne dohodnuté, tieto si žalovaný uplatnil v zmluvne

dohodnutej výške 0,05 %. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z dlžných súm za práce naviac (6.140,40 eur),
ktoré neboli dohodnuté v zmluve a ktorých vykonanie bolo dohodnuté osobitne medzi žalobcom
a žalovaným, tieto sa spravujú ustanoveniami príslušných právnych predpisov, t.j. aplikuje sa úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne.

18. Žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie predmetnej sumy vyššie uvedenými faktúrami. V danom
prípade treba vychádzať zo splatností uvádzaných vo faktúrach. Ak v tento deň táto suma nebola
zaplatená, nasledujúcim dňom sa žalobca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Z
uvedených dôvodov, súd prvej inštancie čo sa týka príslušenstva pohľadávky, vzájomnej žalobe vyhovel.

19. Preto súd žalobe vyhovel.

20. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný mal úspech tak
pokiaľ ide o konanie o pôvodnej žalobe podanej žalobcom, ako aj pokiaľ ide o ním podanú protižalobu.

21. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením § 365 ods. 1 písm.

f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch znalcov tak, ako to bolo žalobcom

navrhnuté, avšak vykonal výsluch svedkov, pričom najmä výsluch svedka Nagyho nemožno považovať
za opodstatnený, keďže tento ako zamestnanec žalovaného preukázateľne manipuloval zamestnancov
žalobcu.24. Súd vec zjednodušil pokiaľ konštatoval, že bez existencie projektu skutočného vyhotovenia
dodaného žalovaným by nikdy nemohlo dôjsť ku kolaudácii jednotlivých objektov Eurovea v zmysle
kolaudačných rozhodnutí. Nie je možné v tomto smere od žalobcu žiadať predkladanie dôkazov,

ktoré by preukázali, že skutočnosť nenastala, teda, že nedošlo k vyhotoveniu projektu skutočného
vyhotovenia. Žalovaný má dokázať, že žalobcovi tento projekt skutočného vyhotovenia odovzdal v
zmysle zmluvy o dielo. Ako dôkaz na preukázanie tvrdení žalobcu slúži Znalecký posudok č. 129/2015
z 26.5.2015, vypracovaný znaleckým ústavom - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline,
v ktorom je konštatovaný záver, že dokumentácia označená ako - Projektová dokumentácia skutočného

prevedenia, nezodpovedá skutočnému prevedeniu, nakoľko obsahuje všetky nezrovnalosti u systémov
EPS a nie je projektom skutočného vyhotovenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaným uplatnený nárok
je neopodstatnený. Súdom pertraktovaná kolaudácia sama o sebe nemôže byť podkladom pre dané
rozhodnutie. Súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so žalobcovým tvrdením ohľadom reklamácií
jednotlivých chýb v realizácii diela, a teda aj s vadami projektu skutočného vyhotovenia. Žalobca
reklamoval jednotlivé chyby v realizácii diela, a preto, ak časti diela trpia vadou, trpí vadou aj projekt

skutočného vyhotovenia, pričom tento projekt skutočného vyhotovenia nebol žalobcovi nikdy v zmysle
zmluvy o dielo odovzdaný.

25. Jednotlivé vady diela žalobca u žalovaného reklamoval, čo preukazujú listiny zo 16.11.2009,
27.11.2009 a 11.2.2010. Až po tom, ako bolo zrejmé, že žalovaný tieto vady odmieta odstrániť, žalobca

nechal vykonať predmetné práce na odstránenie vád u tretej osoby - BMSJ Elektro, s.r.o.. Obrana
žalovaného, ktorý namieta odstránenie vád treťou osobou je účelová, nakoľko tieto vady žalovaný
odmietol odstrániť.

26. Pokiaľ ide o faktúru pod č. 2091100074 na sumu 6.140,40 eur, dôvodnosť priznania tejto sumy

žalovanému nie je preukázaná žiadnym dôkazným prostriedkom.

27. Pokiaľ ide o projekt skutočného vyhotovenia, žalovaný uvádza, že tento odovzdal v mene žalobcu na
základe jeho žiadosti a vzájomnej dohody priamo generálnemu dodávateľovi projektu Eurovea. Je preto
nepochybné,žežalovanýneuniesoldôkaznébremenovovzťahukpreukázaniusvojichtvrdení,keďžezo

zmluvy o dielo na zhotovenie projektu z 15.1.2008, konkrétne z čl. VIII vyplýva dohoda zmluvných strán
na odovzdaní a prevzatí diela zmluvnými stranami v sídle objednávateľa. Dielo alebo akákoľvek jeho
časť musí byť odovzdaná zhotoviteľom a prevzatá objednávateľom písomne vo forme odovzdávacieho
a preberacieho protokolu. V tomto protokole musí byť uvedený predmet prevzatia, zodpovedná osoba
za zhotoviteľa a zodpovedná osoba za objednávateľa, ako aj dátum, pričom žalovaný nepreukázal,

že by došlo k zmene týchto ustanovení zmluvy o dielo. Preto možno konštatovať, že nikdy nedošlo k
odovzdaniu tzv. projektu skutočného vyhotovenia v zmysle zmluvy o dielo a nárok žalovaného je v tomto
smere neopodstatnený.

28. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vyhlásenie generálneho dodávateľa potvrdzuje odovzdanie projektu

skutočného vyhotovenia, je nepochybné, že generálny dodávateľ nebol zmluvnou stranou zmluvy o
dielo. Len žalobca mohol dielo prevziať a následne posúdiť jeho kvalitu.

29. Žalovaným predložená listina zo 4.5.2009 označená ako vyhlásenie zhotoviteľa stavby, nemá pre
konanie žiadnu relevanciu. Nie je z nej zrejmé, kto je jej autorom, komu je adresovaná, na aký účel

bola vyhotovená a nie je na nej ani čitateľný podpis. V preberacom protokole z 22.9.2009, ktorý
prevzal generálny dodávateľ, sa výslovne uvádza, že ide o odovzdanie projektovej dokumentácie.
Z predložených dokumentov však nijako nevyplýva, že by mohol byť prijatý záver, že ide o projekt
skutočného vyhotovenia v zmysle čl. I písm. c) zmluvy o dielo. Žalovaným predložené preberacie
protokoly z 15.6.2009, 29.6.2009 a 20.7.2009, ako aj preberací protokol z 22.9.2009 sa vzťahujú na

odovzdanie a prevzatie projektovej dokumentácie podľa čl. I písm. a) zmluvy o dielo, nie však na
odovzdanie a prevzatie projektu skutočného vyhotovenia podľa čl. I písm. c) zmluvy o dielo.

30. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

31. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 1, 2 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších
stanoviskách.32. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

33. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie

a rozsah dokazovania, ktorý zvolil súd prvej inštancie, je pre rozhodnutie vo veci dostatočný.

34. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)
zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
za jeho vykonanie.

35. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

36. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

37. Podľa § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť
zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy
malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o
ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo
vykonávať.

38. Podľa § 554 ods. 4 Obchodného zákonníka v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3,
uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne
bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.

39. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

40. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa

neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

41. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne
ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

42. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke

uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

43. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.44. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,
b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiťpriprehliadke,ktorújepovinnýuskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na

ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

45. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

46. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú

dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

47. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva
podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru

a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

48. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu
patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však
ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,
môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného

odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v
primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

49. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci

nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

50. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej
ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a
odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo

dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu
vynaloženie neprimeraných nákladov.

51. Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže
pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu,

uplatniťinénárokyzvádtovaru,okremnárokunanáhraduškodyanazmluvnúpokutu,ibažepredávajúci
oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

52. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo
neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni

v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi
predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

53. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote
vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy

odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3
alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu
predávajúceho meniť.54. Podľa § 438 Obchodného zákonníka pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci oprávnený
požadovať, aby mu na jeho náklady kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave, v akom sa mu dodal.
Ustanovenie § 441 platí obdobne.

55. Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi
hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie
hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

56. Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú
predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy
spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.

57.Podľa§439ods.3Obchodnéhozákonníkaakvadanebolavčasoznámená(§428ods.1a§435ods.
1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na

zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách
vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.

58. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť
časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

59. Podľa § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu
škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je
oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava
vzťahuje.

60. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením
niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného
právneho dôvodu.

61. Podľa § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas
neoznámil predávajúcemu.

62. Podľa § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú,
ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

63. Podľa § 441 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 však neplatí,
a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím
kupujúceho, alebo
b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.

64. Podľa § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením
vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil
pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo
pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia

tovaru prospech.

65. V prejednávanej veci bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie č.k.
5Cb/47/2011-577 z 27.3.2017, ktorým bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobcu o zaplatenie sumy
459.883,16 eur s prísl. a žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému 81.846,76 eur s prísl.

66. Odvolací súd rozsudkom č.k. 7Cob/40/2017-627 z 15.2.2018 potvrdil tento rozsudok súdu prvej
inštancie pokiaľ ide o sumu 797,30 eur s prísl. a 15.000,- eur istiny a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie pokiaľ ide o protižalobu žalovaného.

67. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a vychádzajúc z tohto dokazovania, najmä z výpovedí
svedkov H.. V. S. a V. K., ako aj oboznámením listinných dôkazov (predovšetkým preberacích
protokolov), pričom z tohto dokazovania vyplynulo, že tzv. Projekt skutočného vyhotovenia bol skutočne
žalobcovi zo strany žalovaného odovzdaný, čo potvrdzuje najmä preberací protokol z 22.9.2009. Tentopreberací protokol je podpísaný zástupcom žalovaného. Okrem tohto listinného dôkazu v zmysle vyššie
uvedeného, bolo odovzdanie tohto projektu skutočného vyhotovenia potvrdené aj výpoveďami svedkov
S. a K., ktorí tieto okolnosti zhodne potvrdili vo svojich výpovediach na súde prvej inštancie.

68. Pokiaľ ide o reklamovanie tohto projektu skutočného vyhotovenia, treba konštatovať, že žalobca
preukázal celkom tri reklamácie uplatnené v písomnej forme vo vzťahu k žalovanému, a to listami zo
16.11.2009 (č.l. 485 spisu), z 27.11.2009 (č.l. 489 spisu) a z 11.2.2010 (č.l. 493 spisu).

69. Vo vzťahu k týmto reklamáciám treba konštatovať, že list zo 16.11.2009 nemožno považovať za
riadnu reklamáciu projektu skutočného vyhotovenia, pretože tento list obsahuje špecifikáciu zistených
vád týkajúcich sa tzv. ozvučovacieho systému Bose, objekt SO 09, a taktiež tzv. Fire function matrix.
Neobsahuje teda okrem špecifikácie vád riadne uplatnenie práva vyplývajúceho zo zodpovednosti
žalovaného za tieto vady, teda čo vlastne v rámci reklamácie žalobca ako oprávnená osoba požaduje
(§ 564 a § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zároveň treba konštatovať, že z listu zo 16.11.2009

nevyplýva, že sa týka projektu skutočného vyhotovenia, pretože v tomto liste, ktorého obsahom je
vytknutie vád projektovej dokumentácie, sa spomína realizačná projektová dokumentácia.

70. List z 27.11.2009 obsahuje vytknutie vád realizačnej projektovej dokumentácie (teda nie projektu
skutočného vyhotovenia), pričom tieto vady by sa mali týkať tzv. označovania prvkov EPS, ESSERNET

a zároveň sa v tomto liste konštatuje, že táto realizačná projektová dokumentácia bola už žalobcovi
odovzdaná. Z uvedeného vyplýva, že tento reklamačný list (z 27.11.2009) nie je reklamáciou projektu
skutočného vyhotovenia. V závere tohto listu je uvedená požiadavka na odstránenie vád realizačnej
projektovej dokumentácie.

71.Pokiaľideolistz11.2.2010,tentoobsahujekonštatovanie,žepôvodnázmluvaodielouzavretámedzi
sporovými stranami ohľadom predmetnej projektovej dokumentácie v čl. XV stanovuje 24 mesačnú
záručnú dobu a požiadavku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, aby odstránil vytýkané vady projektovej
dokumentácie. V závere tohto listu je uvedená požiadavka žalobcu vo vzťahu k žalovanému, aby
tento uznal oprávnenosť pohľadávky žalobcu na náklady súvisiace s projektom skutočného vyhotovenia

systému, pretože tento projekt vypracovala tretia strana.

72. Z uvedeného vyplýva, že zo žiadneho reklamačného listu žalobcu adresovaného žalovanému,
nevyplýva vytknutie konkrétnych vád vo vzťahu k projektu skutočného vyhotovenia a predovšetkým
z toho vyplývajúce uplatnené právo týkajúce sa zodpovednosti za vady žalovaného za tento projekt

skutočného vyhotovenia. List z 11.2.2010 konštatuje, že projekt skutočného vyhotovenia nebol zo
strany žalovaného žalobcovi dodaný, preto si ho žalobca zabezpečil u tretej strany (iného dodávateľa),
avšak konkrétne reklamačné konanie týkajúce sa tohto projektu skutočného vyhotovenia tento list
nepopisuje. Ako bolo vyššie naznačené, záver o tom, že projekt skutočného vyhotovenia (či už
vadný alebo bezchybný) nebol žalobcovi odovzdaný, nemožno na základe doposiaľ vykonaného

dokazovania urobiť, nakoľko toto odovzdanie potvrdzujú výpovede svedkov, ako aj odovzdávacie
protokoly. Nemožno opomenúť ani záver súdu prvej inštancie, ktorý doposiaľ nebol vyvrátený, že projekt
skutočného vyhotovenia bol podkladom pre kolaudačné konanie, ktoré nepochybne prebehlo a stavba
bola skolaudovaná.

73. Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobca nepreukázal riadne reklamačné konanie vo vzťahu
k projektu skutočného vyhotovenia vo vzťahu k žalovanému ako dodávateľovi tohto projektu a uplatnenie
práv vyplývajúcich z eventuálnej zodpovednosti žalovaného za vady dodávaného diela. V konečnom
dôsledku existenciu projektu skutočného vyhotovenia a jeho dodanie do dispozície žalobcu potvrdzuje
aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 129/2015 z 3.4.2015,

ktorý síce vytýka vady tohto projektu skutočného vyhotovenia, ale nepopiera jeho existenciu. Nemožno
preto súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu spočívajúcou v tom, že samotné reklamačné listy zo
16.11.2009, 27.11.2009 a 11.2.2010 boli dostatočným právnym nástrojom na zbavenie sa zodpovednosti
žalobcu pokiaľ ide o jeho povinnosť zaplatiť za projekt skutočného vyhotovenia alebo že by boli dôkazom
nedodania tejto časti diela zo strany žalovaného žalobcovi. Samotná existencia vád tejto časti diela

by mohla byť predmetom riadneho reklamačného konania, ktorého obsahom by malo byť vytknutie
(oznámenie) konkrétnych vád tohto diela, ale predovšetkým aj špecifikácia požiadavky vyplývajúcej zo
zodpovednosti za vady dodávateľa za túto časť diela, čo však (v zmysle vyššie uvedeného) žalobca
nepreukázal, a to ani predloženými listami.74. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalobcu na zaplatenie tejto časti
pohľadávky žalovaného (53.550,- eur) týkajúcej sa projektu skutočného vyhotovenia a nevyhovel ďalším

návrhom na doplnenie dokazovania v podobe výsluchu znalcov, ktorí predmetný znalecký posudok č.
129/2015 vyhotovili. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na to, že súd prvej inštancie mal úmysel
tento dôkaz v podobe výsluchu znalcov vykonať a požiadal žalobcu, aby predložil otázky, vo vzťahu ku
ktorým by mal byť výsluch týchto znalcov vedený, avšak žalobca tejto požiadavke nevyhovel a otázky
nepredložil.

75. Rovnako je správny záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 6.140,40
eur, ktorá vyplýva z faktúry č. 2091100074, pretože takto fakturované práce a ich vykonanie boli
potvrdené pracovným výkazom pod č. EV001/2009 (č.l. 721 spisu), ako aj výpoveďami svedkov S. a K..
V tejto súvislosti treba konštatovať, že svedok S. bol zamestnancom žalobcu v čase existencie právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, a preto nemožno vychádzať len z tvrdení o údajnej manipulácii zo

strany svedka K. vo vzťahu k zamestnancom žalobcu, pretože povinnosťou jeho zamestnancov bolo
predovšetkým si plniť svoje pracovné povinnosti.

76. Žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil ani tretiu časť nárokov uplatňovaných v tomto konaní zo strany
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, a to pokiaľ ide o sumu 10.000,- eur (FA2080000029) a 11.359,06

eur (FA2080000011), ktoré sa týkajú jednak realizačnej projektovej dokumentácie, ako aj autorského
dozoru. Z hľadiska prieskumnej právomoci odvolacieho súdu treba konštatovať, že vo vzťahu k týmto
sumám (10.000,- eur a 11.359,06 eur) neuviedol žalobca žiadnu odvolaciu argumentáciu.

77. Za týchto okolností sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie i právne posúdenie prejednávanej veci

správne a správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalobcu na zaplatenie celkovej sumy
66.049,46 eur istiny s príslušným úrokom z omeškania.

78. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

79. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho

súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.