Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 20, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/147/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200418
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5018200418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: EMTEST,
a.s., so sídlom Bánovská cesta č. 7, Žilina, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová,
s.r.o., so sídlom Piaristická č. 46, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:

101864295/2018 zo dňa 20.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 101864295/2018 zo dňa
20.09.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina rozhodnutím číslo: 101030454/2018 zo dňa
24.05.2018 rozhodol s poukazom na ust. § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní

(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
Daňový poriadok) tak, že vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 6 818,20 € za nezaplatenie dane
z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej
lehote a v ustanovenej výške. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán citoval ust. §
49 ods. 2, § 156 ods. 1, 2 a § 161 Daňového poriadku a s poukazom na citované zákonné ustanovenia
obsiahol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia aj presný výpočet úroku z omeškania s vyjadrením

dlžnej sumy, dňa splatnosti dane, dňa, ku ktorému bol žalobcovi úrok z omeškania vyrubený, počet dní
omeškania a celkovú výšku úroku z omeškania.

2. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101864295/2018 zo dňa 20.09.2018 rozhodujúc o odvolaní žalobcu
potvrdil vyššie citované prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s poukazom na ust. § 74 ods.
4 Daňového poriadku. Nakoľko žalobca z priznanej dane z príjmov zo závislej činnosti vo výške 76
542,10 € nezaplatil v lehote splatnosti, t. j. do dňa 30.04.2013, daň vo výške 68 933,82 €, správca

dane postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 6 818,20 €.
Žalovaný poukazuje na ust. § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), v zmysle ktorého podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z
príjmov hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „hlásenie“) sa
podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V lehote na podanie hlásenia je povinný
platiteľ daň aj zaplatiť. Termín na podanie hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 uplynul dňa 30.04. 2013

a v tomto termíne bol žalobca povinný daň zaplatiť. Žalobca podal hlásenie za zdaňovacie obdobie 2012
dňa 29. 04. 2013. Priznaná daň predstavovala sumu 76 542, 10 € z ktorej 68 933, 82 € žalobca
v lehote splatnosti nezaplatil (do dňa 30. 04. 2013). Uznesením Okresného súdu v Žiline č. 3R/5/2013zo dňa 27. 01. 2014 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka - spoločnosti EMTEST, s.r.o. Uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 22/2014 zo dňa 03. 02. 2014. Účinky zverejnenia nastali
dňom 04.02.2014. Uznesením Okresného súdu v Žiline č. 3R/5/2013 zo dňa 16, 12. 2013 bolo začaté

reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - spoločnosti EMTEST, s.r.o. Uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 248/2013 zo dňa 27. 12.2013. Účinky zverejnenia nastali dňom 28. 12.2013.
Uznesením Okresného súdu v Žiline č. 3R/5/2013 zo dňa 08. 10. 2014 bol potvrdený reštrukturalizačný
plán a skončená reštrukturalizácia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 197/2014 zo
dňa 15.10.2014. Účinky zverejnenia nastali dňom 16.10.2014. V Obchodnom vestníku č. 134/2017 bolo

dňa 14. 07. 2017 zverejnené Oznámenie Y.. R. X., dozorného správcu dlžníka - spoločnosti EMTEST,
a.s. o úplnom splnení reštrukturalizačného plánu a splatenia všetkých záväzkov vyplývajúcich z
reštrukturalizačného plánu. Účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu zanikli zverejnením
oznamu o ukončení dozornej správy v Obchodnom vestníku. Nakoľko žalobca z priznanej dani z
príjmov zo závislej činnosti vo výške 76 542,10 € nezaplatil v lehote splatnosti, t. j. do dňa 30. 04.
2013 daň vo výške 68 933,82 €, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď

žalobcovi rozhodnutím č. 101030454/2018 zo dňa 24.05.2018 vyrubil úrok z omeškania vo výške 6 818,
20 € Úrok z omeškania správca dane vypočítal za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom
nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane, resp. do dňa začatia reštrukturalizačného
konania a to v nadväznosti na ustanovenie § 156 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný
úrok z omeškania, úrok, pokutu považuje za samostatnú daň (istinu), ktorá je na účely zákona o

konkurze a reštrukturalizácii pohľadávkou. V prípade, ak tieto nároky vznikli a neboli daňovým subjektom
uhradené, stávajú sa podľa Daňového poriadku daňovým nedoplatkom. Daňový poriadok v šiestej časti
(ustanovenia § 158 a 159) obsahuje osobitnú úpravu pre konkurz a reštrukturalizáciu. O tejto časti
právnej úpravy možno hovoriť ako o lex specialis voči zákonu o konkurze a reštrukturalizácii,
ktorý je lex generalis. Vzhľadom na to, že začatím konkurzného konania, vyhlásením konkurzu,

začatím reštrukturalizačného konania, povolením reštrukturalizácie, ako aj v procese oddlženia sa
daňové konanie neprerušuje, tieto ustanovenia majú prednosť pred úpravou zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že právna úprava § 158 ods. 1 Daňového poriadku
ako lex specialis má prednosť pred právnou úpravou zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Teda,
z hľadiska kategorizácie nároku správcu dane aj úrok z omeškania, úrok, pokuta (§ 2 Daňového

poriadku) je daňou (istinou). Ich neuhradením sa stávajú daňovým nedoplatkom a daňový nedoplatok
(z hľadiska výkladu lex specialis) sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku
(istinu). V nadväznosti na uvedené, namietaná skutočnosť žalobcom, že správca dane, ako
veriteľ si do reštrukturalizácie neprihlásil napadnutým rozhodnutím vyrubenú daň je právne irelevantná,
nakoľko podľa podmienok zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno do reštrukturalizácie prihlasovať

len pohľadávku. Pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1
Daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku dlžná suma po
lehote splatnosti dane. Podľa § 2 písm. b) daňového poriadku daňou sa rozumie daň podľa osobitných
predpisov, vrátane úroku z omeškania. Každý nedoplatok je na účely konkurzu a reštrukturalizácie
pohľadávkou, bez ohľadu na to, či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných predpisov alebo

o daňový nedoplatok na sankcii. Daňový poriadok, ako osobitný predpis upravujúci vznik, povahu
a vnútornú charakteristiku verejnoprávnych pohľadávok, daňové nedoplatky s povahou sankcií za
príslušenstvo pohľadávky nepovažuje a to ani na účely konkurzného a reštrukturalizačného konania.
Vyrubením úroku z omeškania vzniká správcovi dane daňová pohľadávka. Ak uvedené nároky správcu
dane nebudú daňovým subjektom uhradené, stávajú sa daňovým nedoplatkom a podľa § 2 Daňového

poriadku daňou (istinou) a nie príslušenstvom pohľadávky. Na vznik daňovej pohľadávky nepostačuje
naplnenie podmienok ustanovených v zákone (napr. omeškanie so zaplatením dane, poznanie výšky
platieb a úrokových sadzieb), ale významnou skutočnosťou je až právoplatné rozhodnutie. Tým, že
úrok z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2012 v
lehote splatnosti, vyrubený rozhodnutím č. 101030454/2018 zo dňa 24. 05. 2018 vo výške 6 818,

20 € je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, nemohol byť prihlásený
ako pohľadávka do reštrukturalizácie podľa podmienok zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže
účinky reštrukturalizačného konania nastali dňa 04.02.2014. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom
zániku daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, žalovaný uvádza, že podľa
uvedeného ustanovenia daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok

správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré
daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno
v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli
riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožnododatočne vyrubiť. Zverejnením v Obchodnom vestníku č. 197/ 2014 (sp. zn. 3R/5/2013) bol okresným
súdom potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka, na základe ktorého bol dlžník povinný splniť platenie
záväzkov vyplývajúcich z reštrukturalizačného plánu vo výške 20 % z celkovej sumy prihlásených

daňových nedoplatkov. Z celkovej sumy prihlásených daňových nedoplatkov vo výške 108 862, 00
€ bola schválená miera uspokojenia podľa reštrukturalizačného plánu vo výške 20 %, t.j. vo výške
21 772, 38 €. Z dôvodu, že posledná platba - záväzok vyplývajúci z reštrukturalizačného plánu bola
vykonaná dňa 11. 07. 2017, odvolávajúci sa splnil všetky záväzky vyplývajúce z reštrukturalizačného
plánu, čo bolo potvrdené oznámením dozorného správcu uverejnené v Obchodnom vestníku pod č.

134/2017. Vzhľadom na pomerné uspokojenie vo výške 20 % z celkovej prihlásenej sumy daňového
nedoplatku, boli správcom dane odpísané daňové nedoplatky zo zostávajúcej sumy prihlásených
daňových nedoplatkov vo výške 87 089,62 € v súlade s ustanovením § 84 ods. 1 písm. g) Daňového
poriadku. K námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
žalovaný uvádza, že podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,

aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa žalovaného námietka nedostatočného odôvodnenia je právne irelevantná, nakoľko v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia č. 101030454/2018 zo dňa 24.05.2018 sú uvedené skutočnosti, ktoré boli
podkladom rozhodnutia a taktiež aj dôvody vyrubenia úroku z omeškania a to nezaplatenie daňovej
povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške 68 933,82 € za zdaňovacie

obdobie 2012 (z priznanej daňovej povinnosti vo výške 76 542, 10 €) v ustanovenej lehote. Zároveň
bolo uvedené použitie právnych predpisov - použitie ustanovení § 156 ods. 1 a ods. 2 Daňového
poriadku a ustanovení zákona o dani z príjmov, podľa ktorých správca dane rozhodoval
pri vyrubení úroku z omeškania. Lehota na zaplatenie daňovej povinnosti uplynula podľa zákona o dani
z príjmov dňom 30.04.2013, pričom daňová povinnosť nebola v ustanovenej lehote a

v ustanovenej výške zaplatená. Úrok z omeškania bol vypočítaný v súlade s § 156 ods. 2 Daňového
poriadku do dňa platby vrátane, t. j. do dňa 20. 07. 2013 z dlžnej sumy 563,73 € a do dňa vstupu
daňového subjektu do reštrukturalizácie, t.j. do dňa 28. 12. 2013 z dlžnej sumy 68 370,09 €. Vzhľadom
na absenciu úhrady splatnej daňovej povinnosti zo strany žalobcu nebolo pre správcu dane rozhodujúce
skúmať, či boli platby žalobcu vykonané v správnom poradí, prípadne ktoré platby boli použité na úhradu

pohľadávky, ako uvádza daňový subjekt v odvolaní. Na základe uvedených skutočností vyplýva, že
správcadanebolpovinnýzazdaňovacieobdobie2012,ododňanasledujúcehopodnisplatnostidanedo
dňa platby vrátane, t.j. do dňa 20. 07. 2013 z dlžnej sumy 563,73 € a do dňa začatia reštrukturalizačného
konania, t.j. do dňa 28. 12. 2013 z dlžnej sumy 68 370,09 € vyrubiť úrok z omeškania aj po skončení
reštrukturalizácie a po úplnom splnení reštrukturalizačného plánu úrok z omeškania (celková dlžná

suma daňových nedoplatkov prihlásená do reštrukturalizácie bola vo výške 108 862, 00 €, v nej bola
zahrnutá aj suma nezaplatenej daňovej povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie
obdobie 2012 vo výške 68 370,09 €). Úrok z omeškania možno vyrubiť za predpokladu, že neuplynula
lehota na jeho vyrubenie. Úrok z omeškania sa vypočítava z dlžnej sumy, ktorá bola prihlásená v
reštrukturalizácii,dodňazačatiareštrukturalizačnéhokonania,niedodňazaplateniajednotlivýchsplátok

podľa reštrukturalizačného plánu, ako uvádza žalobca. Zákaz dodatočného vyrubenia pohľadávky alebo
ich časti po skončení reštrukturalizácie uvedený v § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku platí pre
pohľadávky, ktoré neboli riadne a včas prihlásené.

3. V zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia

žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe poukazoval najmä na
skutočnosť, že žalobca bol ako dlžník účastník reštrukturalizačného konania, pričom uznesením
Okresného súdu Žilina č. k. 3R 5/2013-293 zo dňa 27.01.2014 mu bola povolená reštrukturalizácia s
účinkami ku dňu 04.02.2014. Daňový poriadok obsahuje úpravu týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok
správcu dane ako veriteľa, avšak len v individuálnej rovine. Preto je možné charakterizovať zákon č.

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych
predpisov(ďalejlenzákonč.7/2005Z.z.)akošpeciálnyprávnypredpispreoblasťtýkajúcusavymáhania
a uspokojovania pohľadávok dlžníka. Daňový úrad Žilina ako veriteľ si do reštrukturalizácie žalobcu
neprihlásil napadnutým rozhodnutím vyrubenú sumu. Žalobca poukazuje ďalej na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky premietnutú napr. v rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso 10/2013 zo

dňa 28.04.2014, v zmysle ktorého ak na základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného súdom,
došlo podľa § 155 ods. 3 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. k zmene výšky a lehoty splatnosti v ňom
uvedených pohľadávok Sociálnej poisťovne, potom pred uplynutím zmenenej lehoty splatnosti nemožno
predpísať penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskoršíchpredpisov. Žalobca ďalej namietal, že sa prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí vôbec
nezaoberal po právnej stránke odôvodnením, prečo dospel k záveru, že daň nebola zaplatená včas a
riadne. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú dôležité skutočnosti týkajúce sa účinkov možných zmien

pohľadávok na dani vyvolaných v reštrukturalizácii. Správca dane ani len opisným spôsobom neuviedol,
že pohľadávky na daň neboli prihlásené v reštrukturalizácii daňového subjektu, a táto skutočnosť nebola
v napadnutom rozhodnutí a jej dopady na rozhodnutie analyzované či zdôvodnené. Správca dane pri
už aj tak nesprávnom vyrubovaní úroku z omeškania postupoval chybne, keď pri výpočte úrokov z
omeškania vychádzal z celej sumy prihlásenej pohľadávky, a to bez toho, že by zohľadnil zmenu práv

a záväzkov obsiahnutých v záväznej časti plánu potvrdeného súdom. Predpísať úroky z omeškania
za oneskorenú úhradu je možné len vtedy, ak by sa žalobca dostal do omeškania s úhradou týchto
pohľadávok v rámci novej lehoty splatnosti stanovenej reštrukturalizačným plánom. Žalobca je toho
názoru, že správca dane nebol oprávnený vyrubiť úroky z omeškania z dôvodu zmeny splatnosti
pohľadávok Daňového úradu Žilina, v zmysle ktorej žalobca nebol v omeškaní s platením dane z príjmov
zozávislejčinnostizaobdobie2012.Žalovanýrozhodnutiesprávcudanepotvrdilbeztoho,žebyuviedol,

v ktorej časti správny orgán prvého stupňa obsiahol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v
podrobnostiach rozvádzajúc jednotlivé skutkové a právne dôvody totožne, ako boli obsiahnuté v žalobou
napadnutom rozhodnutí (bod 2 tohto rozsudku). Opakovane zdôrazňuje, že žalobcom namietaná

skutočnosť, že správca dane ako veriteľ si v reštrukturalizácii neprihlásil napadnutým rozhodnutím
vyrubenú daň, je právne irelevantná, nakoľko podľa podmienok zákona č. 7/2005 Z.z. možno do
reštrukturalizácie prihlasovať len pohľadávku. Pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je
v nadväznosti na § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f)
Daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku daňou

sa rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania. Ako je zrejmé z citovaných
ustanovení, každý nedoplatok je na účely konkurzu a reštrukturalizácie pohľadávkou, bez ohľadu na to,
či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných predpisov alebo daňový nedoplatok na sankcii.

5. Žalobca v replike zo dňa 18.03.2019 opakovane poukazoval na skutkové a právne dôvody obsiahnuté

v podanej žalobe (bod 3 tohto rozsudku) opakovane uvádzajúc, že vzhľadom na skutočnosť, že aktuálne
sú všetky záväzky žalobcu z reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k pohľadávkam Daňového úradu
Žilina prihlásených do reštrukturalizácie uhradené, považuje žalobca predpísanie úrokov z omeškania
z prihlásenej sumy správaním contra legem.

6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku v súdom stanovenej lehote nepodal.

7. Žalobca v podaní zo dňa 19.03.2021 doručil do súdneho spisu elektronickou formou rozhodnutie
veľkého senátu Správneho kolégia NS SR zo dňa 27.01.2021 sp. zn. 1Vs/3/2020 poukazujúc na
skutočnosť, že žalovaný si mal vyrubené úroky z omeškania prihlásiť do reštrukturalizácie žalobcu

(v tejto časti teda namieta nevymáhateľnosť podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
Správny súd uvedené podanie doručil na vedomie žalovanému.

8. Vo veci pôvodne správny súd rozhodol rozsudkom č. k. 30S/144/2018-83 zo dňa 05.11.2019, ktorým
zrušil rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dôvodiac nepreskúmateľnosťou

výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti
označenému rozsudku správneho súdu rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. 9Sžfk/9/2020 zo dňa
30.09.2020 tak, že rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie
vysloviac záväzný právny názor,
v intenciách ktorého je z rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v spojení s rozhodnutím

orgánu verejnej správy druhého stupňa celkom zrejmý výpočet úroku s poukazom na § 156 ods.
2 Daňového poriadku. Tento výpočet vyplýva aj zo samotnej tabuľky výpočtu (táto je súčasťou
odôvodnenia rozhodnutia správcu dane), kde je uvedená dlžná suma, deň splatnosti dane, deň platby,
resp. deň vstupu do reštrukturalizácie, počet dní omeškania s platbou a samotný úrok z omeškania,
ktorého celková vyrubená suma vo výške 6 818,20 € je totožná so sumou uvedenou vo výrokovej časti

rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného. Aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného je celkom zjavne
a zrozumiteľne uvedené, z čoho pozostáva vyrubený úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 DP.9. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137
ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm.
a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. apríla 2021, o čom bola spísaná

zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako
aj rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134
ods. 1 a § 183 SSP) a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm.

c) SSP a vrátil vec žalovanému podľa ustanovenia § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z
nasledovných dôvodov:

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu

verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Podľa § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia

žalovaného, t. j. k 28.09.2018 (ďalej len „DP“) a k tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej
právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej
právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového
subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická

osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak
ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o
zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci
túto právnickú osobu.
1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej

núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení
zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení

neskorších predpisov.
Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 253/2015 Z.z.
Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 84 ods. 1 DP daňový nedoplatok zanikne dňom
a) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník
zomrel,b) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské
konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o
pohreb alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok,

c) zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu,

d)právoplatnostirozhodnutia,ktorýmsprávcadanepovolilúľavualeboodpustildaňovýnedoplatokalebo
jeho časť podľa § 70 alebo § 157, alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení
vlády vydanom podľa § 160 ods. 3,

e) nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok,
f) zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v
rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré
zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia,
g) nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného
reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného

reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť;
rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto
pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

Podľa § 156 ods. 2 DP správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte

úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň
vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň
zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku
9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti
členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková
sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc
dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového
preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania;
pripodanídodatočnéhodaňovéhopriznaniasprávcadanevyrubíúrokzomeškaniazdlžnejsumydodňa

podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca
dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa § 158 ods. 1 DP daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za
pohľadávku.

Podľa § 158 ods. 3 DP ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo
v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí
reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po
začatí reštrukturalizačného konania.

Podľa § 158 ods. 5 DP po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane
postupuje podľa osobitného predpisu. 48)
48) Zákon č. 7/2005 Z.z.o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len „ZKR“)
ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len
veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v

reštrukturalizáciiriadneavčasneuplatniaprihláškou,právovymáhaťtietonárokyvočidlžníkovivprípade
potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 120 ods. 2 ZKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,
pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k

začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s
tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vznikuprávanaplneniepodľa§488Občianskehozákonníkabezohľadunato,čiužnastalčasplnenia.Vznikom
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť
takúto pohľadávku.

Podľa § 121 ZKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť
doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada.
Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

Podľa § 132 ods. 1 ZKR reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina upravujúca vznik, zmenu
alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"), ako aj rozsah a spôsob
uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi
dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 138 ods. 2 ZKR pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo

prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu
nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.

Podľa § 159 ZKR ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a
včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva

voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

12. V prejednávanej veci je podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným otázka, či neprihlásenie
daňovejpohľadávkynaúrokochzomeškaniavcelkovejvýške6818,20€zanezaplateniedanezpríjmov
zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 v reštrukturalizačnom

konaní malo za následok zánik jej vymáhateľnosti.

13. Žalovaný prezentuje názor, že si úrok z omeškania nemohol prihlásiť do
reštrukturalizácie, keďže účinky reštrukturalizačného konania nastali už dňa 04.02.2014, avšak úrok
z omeškania vyrubený rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24.05.2018 je splatný

do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný prezentuje názor, že na
vznik daňovej pohľadávky nepostačuje naplnenie podmienok stanovených zákonom (napr. omeškanie
so zaplatením dane, poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb), ale významnou skutočnosťou je až
právoplatné rozhodnutie.

14. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal hlásenie o vyúčtovaní dane
a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2012 dňa 29.04.2013. Termín na podanie
hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 uplynul dňa 30.04.2013 a v uvedenom termíne bol žalobca
aj povinný daň zaplatiť. Medzi účastníkmi konania niet sporu o tom, že žalobca z priznanej dane
76 542,10 € nezaplatil v lehote splatnosti (t. j. do dňa 30.04.2013) sumu 68 933,82 €. Uznesením

Okresného súdu v Žiline č. 3R/5/2013 zo dňa 27.01.2014 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 22/2014 zo dňa 03.02.2014. Účinky zverejnenia
nastali dňom 04.02.2014. Uznesením Okresného súdu Žilina č. 3R/5/2013 zo dňa 16.12.2013 bolo
začaté reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 248/2013 z 27.12.2013. Účinky zverejnenia nastali dňom 28.12.2013. Uznesením Okresného súdu

Žilina č. 3R/5/2013 z 08.10.2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a skončená reštrukturalizácia. V
Obchodnom vestníku č. 134/2017 bolo dňa 14.07.2017 zverejnené Oznámenie Y., dozorného správcu
žalobcu o úplnom splnení reštrukturalizačného plánu a splatenia všetkých záväzkov vyplývajúcich z
reštrukturalizačného plánu. Správcom dane vyrubený úrok z omeškania v celkovej výške 6 818,20 € za
nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie

2012 pozostáva z úroku z omeškania z dlžnej sumy 563,73 € od 01.05.2013 (prvý deň omeškania)
do 20.07.2013 (deň platby) a úroku z omeškania z dlžnej sumy 68 370,09 € od 01.05.2013 (prvý
deň omeškania) do 28.12.2013 (deň začatia reštrukturalizačného konania). Z obsahu rozhodnutia
žalovaného, ako aj administratívneho spisu ďalej plynie, že žalovaný si pohľadávku vo výške 6 818,20
€ vyrubenú rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v reštrukturalizácii neprihlásil.

15. Správny súd na tomto mieste vo vzťahu k nastolenej podstate sporu, t. j. či pohľadávka štátu na
úroku z omeškania vzniká priamo na základe zákona a správca dane rozhodnutím o vyrubení úroku
z omeškania len deklaruje existenciu tejto pohľadávky, alebo či je rozhodnutie o vyrubení úroku zomeškania konštitutívnej povahy a rovnako pre posúdenie otázky, či je správca dane povinný prihlásiť
pohľadávku na úroku z omeškania za obdobie do začatia reštrukturalizačného konania prihláškou
podľa § 121 ZKR, aj keď dovtedy nerozhodol o jej vyrubení, s následkom, že ak ju v stanovenej lehote

neprihlási, vymáhateľnosť tejto pohľadávky zanikne, resp. či je oprávnený vyrubiť a vymáhať úroky
za dobu omeškania so zaplatením daňového nedoplatku z pred vyhlásenia reštrukturalizácie aj po jej
vyhlásení a uplynutí prihlasovacej lehoty, zdôrazňuje, že uvedené otázky je potrebné zodpovedať v
nadväznosti na posúdenie samotného účelu reštrukturalizácie (k obdobným záverom dospel veľký senát
Správneho kolégia NS SR v rozsudku z 27. januára 2021, sp. zn. 1Vs/3/2020, na ktoré správny súd v

podrobnostiach ďalej poukazuje). Účelom reštrukturalizácie je predovšetkým usporiadanie majetkových
pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade
s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti.
Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo
strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k
obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že

na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené
v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani k ďalšej budúcnosti podnikateľského
subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky
majúce pôvod v období z pred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované
do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.

16. V reštrukturalizačnom konaní sa rozdeľujú záväzky dlžníka voči veriteľom na
predreštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 ZKR) a reštrukturalizačné (§ 120 ods. 2 ZKR), pričom za
predreštrukturalizačné sa považujú tie, ktoré vznikli v čase pred povolením reštrukturalizácie. Na tieto
pohľadávky sa viaže povinnosť ich prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť

voči dlžníkovi zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na uvedené dve
skupiny je dátum vyhlásenia reštrukturalizácie.

17. V prejednávanej veci to potom znamená, že daňová pohľadávka na úroku z omeškania
za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie

obdobie 2012 je v časti odo dňa splatnosti uvedenej dane (30.04.2013) až do dňa povolenia
reštrukturalizácie žalobcu (04.02.2014) pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred
rozhodujúcim dňom. K otázke zákonnosti vyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni
začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi je potrebné poukázať na ust. § 156 ods. 2 piata až
siedma veta DP, ktoré umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania voči daňovému dlžníkovi v

reštrukturalizácii len za dobu do začatia reštrukturalizačného konania. Za obdobie trvania omeškania
so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z
omeškania nepatria. Tie sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po
potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu za odpustené.

18. Správny súd ďalej poukazuje na závery veľkého senátu v rozsudku 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021,
v zmysle ktorých ustanovenia Daňového poriadku upravujúce otázky vzniku a splatnosti pohľadávok
daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v reštrukturalizácii je nutné vykladať
predovšetkým s prihliadnutím na vyššie spomenutý účel reštrukturalizácie sledovaný Zákonom o
konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam Daňového

poriadku. Napokon Daňový poriadok výslovne v § 158 ods. 5 stanovuje, že po povolení reštrukturalizácie
postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa ZKR.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedených právno-teoretických postulátov je možné konštatovať, že
právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úroku z omeškania stáva splatnou a

uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však
nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úroku z omeškania sa viaže na objektívne právne
skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a
trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška
tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 DP).

20. Daňová pohľadávka na úroku z omeškania preto vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky
splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku
ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Preto samotnáokolnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu
až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu danej pohľadávky v reštrukturalizačnom
konaní. Samotné rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje len autoritatívne potvrdenie

výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na
ďalší postup správcu dane pre prípad vymáhania tejto pohľadávky.

21. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že správca dane bol oprávnený ale aj povinný
pohľadávku na úroku z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej

lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola v rozhodnom čase vyrubená rozhodnutím vydaným
podľa § 63 Daňového poriadku. Toto ustanovenie Daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní
nie je možné uplatniť (obdobne závery veľkého senátu Správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/3/2020
zo dňa 27.01.2021) nebolo možné uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods.
5 Daňového poriadku. Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil (ako to vyplýva
z rozhodnutia žalovaného strana 5 odsek 5), právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči žalobcovi

potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zaniklo (§ 84 ods. 1 písm. g) DP, § 155 ods. 2 ZKR).

22. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil s poukazom na
citované ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na
ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu.

23. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo
veci úspech.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.