Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200368
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4013200368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. K. D., bytom C. X. E.
XXXX/XX, F., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. apríla 2013 č. 25937-1/2013-BA, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán podľa § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej
len Správny poriadok), rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobcu a

potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č. 19993-10-2013-KN zo dňa 15. marca
2013 a č. 19993-14/2013-KN zo dňa 18. marca 2013 z dôvodu, že sa nestotožnil s prezentovaným
názorom žiadateľa o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., pokiaľ ide o definíciu
orgánu verejnej moci a k zverejnenie informácii o vedúcich zamestnancoch.

Žalobca žalobou zo dňa 25. 04. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. apríla
2013 č. 25937-1/2013-BA, ako i rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno č. 19993-10/2013-

KN zo dňa 15. 03. 2013 a č. 19993-14/2013-KN zo dňa 18. 03. 2013 a vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Žalobca nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu
odôvodnil ukrátením na svojom základnom ústavnom práve na informácie. Rozhodnutím pobočky
žalovaného v Komárne č. 19993-10/2013-KN zo dňa 15. 03. 2013 správny orgán odmietol:
- sprístupnenie osobných údajov vedúcich zamestnancov Sociálnej poisťovne s miestom výkonu práce
v pobočke, v rozsahu uvedenom v § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z toho dôvodu, že pracovný

poriadok Sociálnej poisťovne neurčuje obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov na
základe výberového konania,
- sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky od 1. septembra 2012 do 23. februára 2013,
vrátane všetkých príloh.

Žalobca ďalej uviedol, že druhým rozhodnutím pobočky č. 19993-14/2013-KN zo dňa 18. 03. 2013
správny orgán odmietol všetky písomnosti súvisiace s poverením JUDr. A.. X.. výkonom funkcie

vedúcej kancelárie riaditeľa pobočky z toho dôvodu, že pracovný poriadok sociálnej poisťovne neurčuje
obsadenie pracovných miest vedúcich zamestnancov na základe výberového konania. Poukázal na ust.
§ 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, lebo žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia je povinnou osobou
v zmysle tohto ustanovenia a je aj orgánom verejnej moci. V žalobe cituje jednotlivé state rozhodnutiažalovaného správneho orgánu s poukazom na ust. § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ktorý
odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. a konkrétne ust. § 47 ods. 3, ktoré upravuje náležitosti odôvodnenia
rozhodnutia. S odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia nesúhlasí, pokiaľ žalovaný tvrdí, že

zápisnice z porád riaditeľky pobočky obsahujú informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré podliehajú obmedzeniu prístupu k informáciám, pretože zákon
o slobode informácií takýto dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám neustanovuje a s touto
námietkou sa žalovaný nijak nevyrovnal, a preto porušil Správny poriadok. Žalovaný poukazuje na § 5
ods. 1 zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, avšak vo svojom rozhodnutí neuviedol,

ako sa vyrovnal s mojou námietkou, že mal použiť pravidlo selekcie podľa § 12 zákona o slobode
informácií a následne zápisnice z porád riaditeľky pobočky žalovaného v Komárne sprístupniť. V tejto
súvislosti poukázal na článok 26 Ústavy SR a dôvodovú správu zverejnenú na internetovej stránke
Národnej rady SK (v žalobe odcitovaná jej časť), v zmysle ktorého orgány verejnej moci majú povinnosť
primeraným spôsobom poskytnúť informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob
vykonania ustanoví zákon (ods. 5 článku). Uviedol, že kritériom pre určenie, či určitý subjekt v konkrétnej

situácii koná ako orgán verejnej moci, je skutočnosť, či tento rozhoduje o právach a povinnostiach
iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností
zasahovať. Sociálna poisťovňa je orgánom verejnej moci, pretože ako zákonom zriadená verejnoprávna
inštitúcia rozhoduje o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb. V ústave vymedzená
povinnosť orgánov verenej moci poskytnúť informácie o svojej činnosti je premietnutá do ust. § 2 ods. 1

zákona o slobode informácií, ktoré ustanovenie definuje povinné osoby. Riaditeľka pobočky, poverená
vedúca kancelárie riaditeľa pobočky, atď. spĺňajú legálnu definíciu § 9 ods. 3 Zákonníka práce, podľa
ktorej vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia
zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné
úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Na vedúcich

zamestnancov žalovaného sa teda vzťahuje § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií podľa názoru
žalobcu.

Žalobca v súvislosti s prvým rozhodnutím pobočky žalovaného (zápisnice z porád riaditeľky pobočky
od 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013) namieta argumentáciu žalovaného, že nie je možné sprístupniť

takúto informáciu z dôvodu „zabezpečenia aktív patriacich do pôsobnosti systému riadenia informačnej
bezpečnosti, aby sa zabránilo narušeniu dôvernosti, dostupnosti a integrity vlastných aktív Sociálnej
poisťovne, ako aj zverených aktív tretích strán - právnických osôb a fyzických osôb, ako aj z dôvodu,
že zápisnice obsahujú informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných
údajov, ktoré podliehajú obmedzeniu k informáciám“, s poukazom na § 8, § 9, § 10, § 11, § 12 zákona

o slobode informácií (ustanovenia paragrafov, ktoré v žalobe v celom rozsahu cituje, vrátane dôvodovej
správy zverejnenej na internetovej stránke www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocument?documentld=289724).

Žalovaný správny orgán na výzvu súdu, podal písomné vyjadrenie k žalobe a predložil administratívny
spis vzťahujúci sa na danú vec, v zmysle ktorého žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo

vyjadrení uviedol, že dňa 24. 02. 2013 bola sociálnej poisťovni - pobočka Komárno doručená žiadosť
navrhovateľa o sprístupnenie informácií vo veci hodnotenia a priznania odmien zamestnancom tejto
pobočky a všetkých mzdových nárokov, vrátane osobného ohodnotenia JUDr. A.. X.. a ďalších vedúcich
zamestnancov tejto pobočky a zápisnice z porád riaditeľky pobočky od 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013.

Dňa 15. marca 2013 táto pobočka rozhodnutím o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie č.
19993-10/2013/KN nevyhovela tejto žiadosti a s poukazom na § 3 a § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode
informácií a § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. citovaného zákona.

Dňa 18. marca 2013 bola pobočke doručená ďalšia žiadosť navrhovateľa o sprístupnenie informácií

vo veciach súvisiacich s organizáciou výkonu práce navrhovateľa, jeho osobným hodnotením,
interpersonálnymi vzťahmi v pobočke vo vertikálnej a v horizontálnej línii, ďalej vo veci sprístupnenia
zápisnice o prijímacom konaní JUDr. A.. X.. z roku 2012, ako aj všetkých ostatných písomností
súvisiacich s jej poverením na výkon funkcie vedúcej kancelárie riaditeľa pobočky, úplné znenie
interného predpisu, Zásady výberu a prijímania zamestnancov sociálnej poisťovne, vrátane jeho

všetkých prípadných príloh. Uvedená pobočka rozhodnutím o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia
informácie č. 19993-14/2013/KN nevyhovela tejto žiadosti navrhovateľa opäť s poukazom na
ustanovenia, ako sú uvedené pri prvom rozhodnutí. Navrhovateľ podal voči obidvom uvedeným
rozhodnutiam pobočky odvolanie, ktoré boli doručené pobočke v zákonom stanovenej lehote uvedenejv § 19 ods. 1 prvej vety zákona o slobode informácií. Odvolací orgán preskúmal okrem včasnosti
podania odvolania, i obsah uvedených rozhodnutí a ich dôvody, celý postup pobočky v konaní o
predmetných žiadostiach a stotožnil sa s právnym posúdením týchto žiadostí z dôvodov uvedených

v § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, keďže účelom § 9 citovaného zákona je
chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia
je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti jej
osobnéhosúkromiasprístupnenéinýmosobám.Podľa§3zákonaoochraneosobnýchúdajovosobnými
údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takouto osobu je osoba,

ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora
alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú,
psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Z ust. § 9 ods. 3 zákona o slobode
informácií vyplýva, akú informáciu povinná osoba môže sprístupniť na účely informovania verejnosti
v súvislosti s osobnými údajmi fyzickej osoby. Ide o informácie, ktoré sú spracúvané v informačnom
systéme, a to za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným

funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej správe atď., kde sú uvedení
i vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadení v služobnom pomere,
ktorí sa zúčastňujú na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Žalovaný s poukazom na
citované stanovenie zákona zdôraznil, že podľa prvej vety § 9 ods. 3 zákona sa sprístupňujú osobné
údaje v rozsahu uvedenia titulu, mena, priezviska, funkcie a deň ustanovenia alebo vymenovania do

funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo
pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové
pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú
uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Žalovaný v súvislosti s definovaním
orgánu verejnej moci a k zverejneniu informácií o vedúcich zamestnancoch uviedol, že zastáva zhodný

názor, ako pobočka a požadované informácie o vedúcich zamestnancoch sociálnej poisťovne, ktorí
vykonávajú práce vo verejnom záujme, nie je možné psístupniť s poukazom na § 5 ods. 1 zák. č.
552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, s odkazom na § 9 ods. 3 zákona o slobode
informácií, v súvislosti s vedúcimi zamestnancami vykonávajúcimi práce vo verejnom záujme, podľa
ktorého je možné sprístupniť požadované informácie iba o vedúcich zamestnancoch, ktorých pracovné

miesta sa obsadzujú na základe výsledkov výberového konania v prípade, ak to určí pracovný poriadok.
Pracovný poriadok Sociálnej poisťovne neurčí obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov
na základe výsledkov výberového konania, preto požadovanú informáciu žiadateľom v tomto smere a
rozsahu nie je poisťovňa oprávnená sprístupniť.

V súlade s politikou informačnej bezpečnosti sociálnej poisťovne poisťovňa žiadateľovi nesprístupnila
v navrhovateľom požadovanom rozsahu, ani všetky zápisnice z porád riaditeľky tak, ako ich žalobca
žiadal vo vymedzenom časovom rozpätí, vrátane všetkých príloh z dôvodu zabezpečenia ochrany
aktív, patriacich do pôsobnosti systému riadenia informačnej bezpečnosti, aby sa zabránilo narušeniu
dôvernosti, dostupnosti a integrity vlastných aktív sociálnej poisťovne, ako aj zverených aktív tretích

strán - právnických osôb a fyzických osôb, ako aj z dôvodu, že zápisnice obsahujú informácie, ktoré sa
dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré podliehajú obmedzeniu prístupu
k informáciám.

Je toho názoru, že pobočka správne rozhodla, keď žiadostiam navrhovateľa podľa § 18 ods. 2 zákona

o slobode informácií, v spojitosti s § 46 a § 47 Správneho poriadku, nevyhovela a vydala rozhodnutia
o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií z dôvodu, že ide o informácie, ktoré sa dotýkajú
osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ku ktorým je prístup obmedzený podľa § 9 ods. 1 zákona o
slobode informácií, o informácie obsahujúce osobné údaje, ku ktorým je prístup obmedzený podľa §
9 ods. 2 citovaného zákona. Žalovaný správny orgán preto nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie

rozhodnutí, ktoré boli predmetom odvolacieho konania. Navrhovateľ neuviedol na prípadnú zmenu alebo
zrušenie predmetného rozhodnutia v odvolacom konaní relevantné skutočnosti, na základe ktorých by
požadované informácie mohli byť sprístupnené a sociálna poisťovňa v predmetnom prípade postupovala
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov
žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalobca a
žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez pojednávania. Rozsudok súd dňa 24. 09. 2013 verejne vyhlásil
(§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).
Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov žalovaného v danej veci.

Podľa čl. 26 ods. 1, 5 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v
štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov platnom v čase

rozhodovania žalovaného, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len
"povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické
osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa§3ods.1vyššiecitovanéhozákona,každýmáprávonaprístupkinformáciám,ktorémajúpovinné
osoby k dispozícii.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona: informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej
osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy

týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to
ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá
osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie
sú dotknuté.
Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za

podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá
spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba
nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú

spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej
osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej
službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej
republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej
republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom

zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom
hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o
použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu : a) titul, b)
meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie
a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán,

v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné
náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho
rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

Podľa § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa

určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo
nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých
charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú,
kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie
musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak
sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,

než ustanovuje osobitný zákon.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Zákon o slobode informácií v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu
k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v § 8 až 13
citovaného zákona, pričom súd sa v danom prípade zaoberal obmedzením na prístup k informáciám
podľa § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v znení účinnom v rozhodnom čase, výklad
ktorého je v preskúmavanej veci sporný.

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, nedefinuje pojem informácia. Za informáciu však vo všeobecnosti možno
považovať správu, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej
alebo právnickej osobe, ktorej dovtedy známa nebola. Zo znenia vyššie citovaného zákona však

nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť zhromažďovanie, vyhľadávanie, resp. spracovanie
údajov podľa požiadaviek a pokynov tohto, kto o poskytnutie informácie žiada. Rovnako tak z neho
nevyplýva povinnosť vykonať šetrenia alebo dokonca vyhodnocovanie údajov na požiadanie oprávnenej
osoby. Oprávnená osoba v zmysle zákona o slobode informácií môže požadovať len také informácie,
ktoré má povinná osoba v reálnej dispozícii v originálnej podobe a ktoré je povinná poskytnúť bez toho,

aby musela tieto informácie spracovať a vyhodnotiť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba
musela požadované informácie spracovať do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú a vyhodnotiť
ich, by zmenil žiadosť o poskytnutie informácie na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom
zákona o slobode informácií. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť oprávnenej osobe
jej neznáme údaje bez toho, aby sa stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej

osoby.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v žiadnom prípade neukladá povinnej osobe povinnosť
vytvárať na základe žiadosti oprávnenej osoby informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú.
Povinná osoba v zmysle tohto zákona nie je povinná, ani oprávnená vykonávať s informáciami, ktoré má

k dispozícii také operácie, ktoré by viedli k vzniku nových informácií, ktoré sú požadované oprávnenou
osobou, ale v momente podania jej žiadosti neexistujú, čo znamená, že nemôže spracúvať už existujúce
informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú nové informácie. Ide najmä o prípad
poskytnutia údaju alebo prehľadu, ktorý povinná osoba nemá vytvorený a sprístupnenie informácie by
si vyžiadalo jeho vytvorenie, a teda vytvorenie novej informácie.

O takýto prípad, podľa názoru súdu, v danej veci ide v súvislosti so žiadosťami žalobcu, adresovanými
pobočke žalovaného so sídlom v Komárne dňa 24. 02. 2013 a dňa 15. 03. 2013. Vo veci
hodnotenia a priznania odmien zamestnancom tejto pobočky a všetkých mzdových nárokov, vrátane
osobného ohodnotenia JUDr. A.. X.. a ďalších vedúcich zamestnancov, keďže podľa § 2 ods. 1 zák.

č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov žalovaný a jeho pobočka v Komárne sú orgánmi verejného zdravotníctva,
ktoré vykonávajú práce vo verejnom záujme na úseku zdravotného poistenia, avšak podľa § 9 ods.
1, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám požadovanú informáciu bolo možné poskytnúť iba v
rozsahu tohto ustanovenia, teda iba v rozsahu údajov, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme.

Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že informáciu povinná osoba je povinná poskytnúť iba v
rozsahu uvedenia titulu, mena, priezviska, funkcie, deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej
činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie
finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, a to za podmienky,

že sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Žalovaný a jeho pobočka
sú inštitúcie, ktoré vykonávajú svoju činnosť vo verejnom záujme na úseku verejného zdravotného
poistenia. Podľa názoru súdu, nejde o orgán verejnej moci, ako to tvrdí žalobca. Činnosť zdravotných
poisťovní, ich organizácia a riadenie je upravená v § 1 citovaného zákona o zdravotných poisťovniach aposkytovať informácie môžu iba o svojej rozhodovacej činnosti, ktorú im zveruje zákonodarca v zmysle
konkrétneho zákona, avšak s prihliadnutím na obmedzenia podľa § 9 zák. č. 211/2000 Z. z. a zákona
č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Z administratívneho spisu žalovaného nie je sporné a

vyplýva, že žalobca v čase mailového podania žiadosti niekoľko krát v priebehu dňa požadoval detailné
informácie na zamestnancov pobočky o ich činnosti, zaradení a mzdových nárokoch, vrátane seba,
keďže nie je sporné, že u tejto pobočky žalobca pracoval a žiadal informácie i na svoju osobu, ktoré
obsahovo možno zaradiť do výmeny názorov medzi ním a riaditeľkou pobočky, so zistením, prečo bol
ukončený jeho pracovný pomer, aké dôvody k tomu viedli zamestnávateľa a kto zaujme jeho miesto,

resp. prečo vybraná osoba zaujme jeho miesto, resp. prečo iná osoba bola obsadená, resp. menovaná
do konkrétneho miesta na tejto pobočke. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca pod rúškom
zákona č. 211/2000 Z. z. viedol akési dokazovanie o skončení jeho pracovného pomeru v pobočke
žalovaného a požadoval informácie, ktoré rozsahom a obsahovo patria do civilného súdneho konania,
ak zamestnanec nie je spokojný s ukončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Zo spisu
vyplýva, v ktorých bodoch správny orgán vyhovel jeho žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. a ak

nevyhovel, uviedol vecne a logicky dôvody, pre ktoré nemôže vyhovieť jeho žiadosti na sprístupnenie
informácii vo vzťahu k vedúcim zamestnancom. Pokiaľ ide o sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky
pobočky žalovaného 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013, vrátane všetkých príloh, išlo by o informáciu, ktorá
nesúvisí s činnosťou zdravotnej poisťovne podľa článku 26 ods. 5 Ústavy SR, čl. 17 ods. 1, 5 ústavného
zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd, ako i § 1 písm. b/ zák. č.

581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, ale išlo by o informáciu, ktorá sa týka organizácii a riadenia
tejto inštitúcie oprávnenej rozhodovať o právach a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb. Naviac treba prisvedčiť žalovanému, že v záznamoch z požadovaných porád sa môžu nachádzať
i informácie, ktoré sa týkajú tretích osôb, ktorých integrita je chránená práve zákonom č. 428/2002 Z. z.

Pokiaľ žalobca poukazoval v podanej žalobe na základné princípy práva na slobodu prejavu a práva na
informácie uvedené v i náleze Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že rešpektuje tieto
princípy a pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z ustálenej súdnej praxe, judikatúry Najvyššieho
súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 27. 05. 2009 v konaní pod sp. zn. 2 Sžo 190/2008, rozsudok zo dňa
09. 12. 2010 pod sp. zn. 8Sži/2/2010), ako i nálezu Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS

184/2003, v ktorých bolo zaujaté jednoznačné stanovisko, v zmysle ktorého obsahom základného práva
na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 nie je právo dostávať informácie podľa predstáv
a očakávaní žiadateľa. Povinná osoba môže odmietnuť poskytnúť informácie, na poskytnutie ktorých
nemá žiadateľ právo, pretože sú z okruhu informačnej povinnosti vylúčené. V predmetnej veci teda

žalovaný nebol povinný vyhľadať a zhromaždiť pre žalobcu informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe
v čase podania žiadosti v jeho dokumentácii nenachádzali, a teda nedisponoval nimi. Pokiaľ ide o
zápisnice z porád v požadovanom období, a správny orgán by mienil vyhovieť tejto žiadosti žalobcu,
avšak s úpravami, vymazať informácie týkajúce sa osobnosti fyzickej alebo právnickej osoby v zmysle
§ 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa názoru súdu by jednoznačne išlo o spracovanie

informácie, teda o poskytnutie informácie, ktorou reálne nedisponuje, a preto neexistuje. Úpravami
zápisníc by vznikla úplne nová informácia.

Z týchto dôvodov sa nemožno ani stotožniť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je
nedostatočne odôvodnené. Súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu I.ÚS 241/07, č. I.ÚS

342/2010, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa
uskutočňuje v ústavnom a zákonom, procesnoprávnom, ako i hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a
nasl. ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na
riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť orgánov presvedčivo správne

vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť, čo v danom prípade podľa názoru súdu
bolo splnené zo strany žalovaného, avšak vychádzajúc zo stanoviska ESĽP, ktorý pripomína, že
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (napr. García Ruiz
c. Španielsko), avšak judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia, ale iba na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci a vyžaduje sa

špeciálna odpoveď.

Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opodstatnenia v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnéhoporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom
pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Rozsah obmedzení

základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Pri uplatňovaní práva na informácie je
podstatné,abybolototoprávožiadateľomuplatňovanéefektívne,t.j.abynedochádzalokzneužitiutohto
práva a aby žiadosti o informácie nevybočovali zo zákonnej úpravy o reálnej povinnosti povinnej osoby.

Vzhľadom na obsah a rozsah požadovanej informácie žalobcom súd dospel k záveru, že žalobcom

uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám podľa §
9 citovaného zákona, v nadväznosti na § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý
nedovoľuje žalovanému správnemu orgánu, ktorý je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy SR zverejniť iné
informácie, týkajúce sa zamestnancov vo verejnej správe, než tie, ktoré ustanovuje zákon.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
lebo nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala

vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, v spojení s rozhodnutiami pobočky žalovaného
(rozhodnutia tvoria jeden celok), a preto žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250kods.1OSPtak,žežalobcovi,ktorývkonanínemalúspech,
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).