Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118206586
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4118206586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: W. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. N., H. P. B. XXX/XX, zast. JUDr. Mariánom Mackom, advokátom, so sídlom Nitra, Koceľova
2, proti žalovanej: M. T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. N., U. XXX, zast. Mgr. Štefanom Slováčikom,
advokátom so sídlom Nitra, Mostná 46, o zaplatenie 6 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 01. 2020 č. k. 17C/66/2018-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 6 200 eur
s 5 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 14. 03. 2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, proti povinnosti žalobkyne vydať žalovanej osobné motorové vozidlo značky X., rok výroby
XXXX čiernej farby, výrobné číslo Z. J., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobkyni priznal ich náhradu v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, po pripustení jej zmeny, domáhala
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej 6 200 eur s 5 % úrokom z omeškania do zaplatenia oproti
povinnosti vrátiť žalovanej osobné motorové vozidlo značky X., r. v. XXXX, čiernej farby, výrobné číslo Z.
XXZXCXXXXXXX a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, čo odôvodnila tým, že so žalovanou
uzatvorila dňa 18. 09. 2017 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa tohto osobného motorového
vozidla za kúpnu cenu 6 200 eur, pričom preverením cez autorizovaný servis zistila, že predmetné
motorové vozidlo malo najazdený iný počet kilometrov, ako bolo prezentované zo strany žalovanej. V

čase predaja malo vozidlo na tachometri stav 158 001 km, avšak stav km v čase, keď vozidlo bolo
servisované v X. bol 370 177 km, preto odstúpila od kúpnej zmluvy písomným prejavom zo dňa 12.
10. 2017.

3. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 45 ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, § 588, § 598 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ). Výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu
uzavreli dňa 18. 09. 2017 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná ako predávajúca odpredala

žalobkyni ako kupujúcej osobné motorové vozidlo zn. X. r. v. XXXX, čiernej farby, X.: Z za kúpnu cenu
vo výške 6 200 eur. Uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, jej obsah, ako aj vyplatenie
kúpnej ceny sporné neboli. Konštatoval, že strany sporu sa dohodli na podstatných náležitostiach
zmluvy a to na predmete kúpy, na kúpnej cene, ako aj na tom, že predávajúci poskytuje kupujúcemuzáruky na právne vady, t. j. že zakúpené (ojazdené) motorové vozidlo nepochádza z trestnej činnosti,
že pred jeho predajom kupujúcemu nedošlo k neoprávnenému pozmeneniu, prípadne k neoprávnenej
manipulácií s číslom podvozku a s číslom motora a že v dobe predaja nebolo na predmetné motorové

vozidlo uplatňované záložné právo registrované v Centrálnom notárskom registri záložných práv. V
Uznesení OO PZ SR Nitra ČVS: ORP-605/3-VYS-NR-2018 zo dňa 14. 05. 2018 bolo konštatované,
že na vozidle došlo k stočeniu kilometrov, a to v období od 23. 01. 2017 do 31. 05. 2017, pričom
nebolo zrejmé kto to urobil, a že na základe rozhodnutia bolo vozidlo dňa 16. 08. 2017 zaevidované na
Okresnom dopravnom inšpektoráte v Nitre na žalovanú, so stavom kilometrov 159 290. Podľa protokolu

o technickej kontrole vozidla a Protokolu o emisnej kontrole motorového vozidla zo dňa 31. 05. 2017
stav tachometra bol 158 001 km a podľa Odborného posudku o kontrole originality vozidla zo dňa
28. 07. 2017 bol stav tachometra 158 059 km. Zo správy z autorizovaného servisu X. vyplývalo, že
preverovaním vozidla bolo zistené, že predmetné vozidlo bolo v autorizovanom servise v X. dňa 23.
01. 2017 a malo stav tachometra 370 000 km, pričom posledná servisná prehliadka bola vykonaná dňa
09. 10. 2017 na Slovensku a stav tachometra bol 159 446 km. P zistení tejto skutočnosti žalobkyňa

odstúpila od zmluvy, keď odstúpenie bolo dohodnuté aj v kúpnej zmluve, písomným prejavom dňa 12.
10.2017.Sohľadomnaskutočnosť,žepredmetnávadaexistovalaužvdobe,kedydošlomedzistranami
sporu k uzavretiu kúpnej zmluvy, a vyšla najavo až dodatočne dôvodil, že došlo zo strany žalobkyne k
platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, keďže stav kilometrov na tachometri v čase kúpy predmetného
motorového vozidla nezodpovedal skutočnému stavu najazdených kilometrov. Poznamenal, že práve

údaj o počte najazdených kilometrov je jedným z rozhodujúcich údajov, ktoré potenciálneho zákazníka
ovplyvňuje pri rozhodovaní o kúpe vozidla, hlavne v prípade staršieho ojazdeného motorového vozidla,
čo má vplyv na opotrebovanie vozidla a na neskôr možné vzniknuté vady ako aj náklady na ich opravu.
K obrane žalovanej o rozpore nároku žalobkyne s § 597 OZ argumentoval, že ust. § 596 OZ zakotvuje
povinnosť predávajúceho upozorniť kupujúceho na určité konkrétne vady (faktické aj právne) predmetu

kúpy a to ako na skryté, tak aj na zjavné vady. Pri predaji použitej veci je potrebné rozlišovať, či ide o
skutočnú vadu veci alebo o prejav bežného opotrebenia. Ak si predávajúci túto povinnosť splnil, za vady,
na ktoré kupujúceho upozornil, nezodpovedá. Za vady, na ktoré kupujúceho neupozornil, predávajúci
zodpovedá bez ohľadu na to, či o nich vedel, resp. mohol alebo nemohol vedieť. Ak kupujúci napriek
tomutoupozorneniuzmluvuuzatvorí,prejavísúhlasstým,abyvecmalatietovadyapretotoupozornenie

nie je forma predpísaná, preto aj v prípade písomnej kúpnej zmluvy nemusí byť upozornenie na vady
veci obsiahnuté priamo v zmluve. Ustanovenie § 597 OZ predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu
k § 507 ods. 1 OZ a týka sa zodpovednosti za skryté alebo zjavné vady existujúce v dobe plnenia, na
ktoré predávajúci v zmysle ust. § 596 OZ kupujúceho neupozornil. Pokiaľ vada existovala už v dobe
plnenia (v dobe prevzatia veci kupujúcim) nie je rozhodujúce, že sa prejavila až neskôr. Okolnosť,

či predávajúci vedel o vade, na ktorú kupujúceho neupozornil alebo nevedel, že jeho ubezpečenie
o tom, že predmet kúpy má určité vlastnosti je nesprávne alebo sa domnieval, že vec je bez vád,
nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam. Táto zodpovednosť má totiž objektívnu povahu a
predávajúci zodpovedá za vady aj v prípade, keď nemohol vedieť, že vec má vady a preto na ne
kupujúceho neupozornil. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe

uzavretia kúpnej zmluvy i keď vyšli najavo až dodatočne. Kupujúci môže úspešne uplatniť právo zo
zodpovednosti len za tie vady kúpenej veci, ktoré vyšli najavo síce dodatočne, ale ktoré existovali
v dobe plnenia, aj keď v tej dobe neboli ešte zistiteľné. Zodpovednosť sa však nevzťahuje na vady,
ktoré vznikli neskôr. Uzavrel, že žaloba žalobkyne je dôvodná, čo argumentačne podporil i uznesením
Najvyššieho súdu Českej republiku sp. zn. 25 Cdo/1454/2000, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

Dodal, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedka navrhnutého žalovanou, pretože svedok by sa
vedel vyjadriť len ku kúpe motorového vozidla od tretej osoby, čo v konaní medzi stranami sporu nebolo
ani sporné a predmetná skutočnosť vyplývala aj z Uznesenia OO PZ SR Nitra ČVS : ORP-605/3-VYS-
NR-2018 zo dňa 14. 05. 2018. Poznamenal, že žalovaná predmetné motorové vozidlo kúpila od tretej
osoby už so zmeneným počtom kilometrov na tachometri, preto sa tiež môže domáhať vrátenia kúpnej

ceny oproti vydaniu motorového vozidla od pôvodného vlastníka. Ďalej uviedol, že obe zmluvné strany
sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením
podľa zrušenej zmluvy. Pokiaľ si strany plnili podľa zrušenej kúpnej zmluvy, jej zrušením vznikol medzi
nimi zo zákona synalagmatický záväzok podľa § 457 OZ a obe strany sú povinné toto vzájomné plnenie
vrátiť, t. j. žalobkyňa je povinná vrátiť žalovanej predmet kúpy - motorové vozidlo a žalovaná je povinná

vrátiť žalobkyni zaplatenú kúpnu cenu vo výške 6 200 eur. Zároveň žalobkyni priznal i 5 % úrok z
omeškania opierajúc sa o ust. § 517 ods. 1 a 2, 559 ods. 2 OZ. Dôvodil, že žalovaná mala sumu 6 200
eur vrátiť na základe predžalobnej výzvy v termíne do 5 dní od jej obdržania, čo však neurobila, čím sa
dostala do omeškania s plnením počnúc od 14. 03. 2018, pričom výška úrokov z omeškania vyplýva zustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP,
domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý
dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcej skutočnosti týkajúcej sa zmluvného vzťahu založeného medzi

ňou a žalobkyňou kúpnou zmluvou zo dňa 18. 09. 2017. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci najmä z dôvodu, že skutkové a právne okolnosti
predaja predmetného motorového vozidla dojednané v kúpnej zmluve nemôžu a ani nekorešpondujú
s odstúpením od kúpnej zmluvy žalobkyňou. V odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 12. 10. 2017
žalobkyňa vytkla viacero vád, ktoré sa mali začať prejavovať po kúpe motorového vozidla, pričom podľa
jej tvrdenia, ktoré v konaní preukazovala správou autorizovaného servisu X., malo mať motorové vozidlo

pozmenený stav kilometrov na tachometri. Zvýraznila, že prvoradou povinnosťou predávajúceho, bolo
upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie, pričom je rozhodujúce, či ide o vady faktické (t. j. napr.
vady funkčnosti, akosti a pod.), alebo o vady právne (t. j. vady, ktoré bránia predávajúcemu disponovať
vecou, prípadne dispozíciu obmedzujú). Argumentovala, že v zmysle kúpnej zmluvy výslovne upozornila
žalobkyňu, že predáva použitý automobil a že žalobkyňa kupuje automobil v tom stave, v akom si ho

osobne prevzala. Vyzdvihla, že z ust. § 499, 501, 502, 597 OZ vyplýva, že pre posúdenie rozsahu
vád, za ktoré má zodpovedať scudziteľ (predávajúci), je predovšetkým rozhodujúci obsah zmluvy, na
ktorej sa zodpovednosť zakladá a že podľa obsahu tejto zmluvy, resp. prejavov vôle toho či onoho
účastníka, môže scudziteľ nadobúdateľa o určitých vlastnostiach ubezpečiť, nadobúdateľ si mohol určité
vlastnosti vymieniť, prípadne mohla byť dohodnutá bezvadnosť, alebo naopak nedostatok akýchkoľvek

zaručených vlastností. Záver o tom, či scudziteľ (predávajúci) zodpovedá za určité vady, je tak v prvom
rade otázkou výkladu príslušného právneho úkonu, ktorý zodpovednosť za vady zakladá, teda spravidla
samotnej scudzovacej zmluvy. Zvýraznila, že vo vzťahu k podpisu písomnej zmluvy judikatúra uvádza,
že konajúca osoba je povinná venovať náležitú pozornosť obsahu listiny, ktorú podpisuje, a nemôže
sa následne dovolávať toho, že listina ním podpísaná nevyjadruje jeho vôľu, ak tejto listine nevenoval

pozornosť, poukazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 179/2011. Konštatovala, že v čl. IV. zmluvy
bolo explicitne uvedené, že kupujúci prehlasuje, že pozná technický stav kupovaného vozidla, kupuje
si automobil v tom stave, v akom si ho osobne či prostredníctvom ním určenej osoby prezrel a vykonal
skúšobnú jazdu. Kupujúca tak jednoznačne vyhlásila, že sa zoznámila so stavom vozidla, predmet
kúpy kupuje v stave v ktorom sa nachádza ku dňu jeho prevzatia a podpisom listiny žalobkyňa ako

kupujúca prijala jej obsah za svoj, čím účastníci jasne prejavili vôľu, aby bolo vozidlo predané tak,
ako sa nachádza v čase uzatvorenia zmluvy resp. jeho prevzatia. Zastala názor, že takáto dohoda
sa nedá vyložiť inak než ako dohoda v zmysle § 501 OZ o tom, že vec sa predáva ako stojí a leží,
keď podstatou tejto dohody je prenechanie veci ako stojí a leží a následná nezodpovednosť scudziteľa
(predávajúceho) za vady veci s výnimkami výslovne ustanovenými v citovanom ustanovení. Obe tieto

podstatné dohody sú obsiahnuté práve v častiach kúpnej zmluvy. V kúpnej zmluve boli jednoznačne
uvedené vady, na ktoré poskytla žalobkyni záruku, t. j. na vady právne, a tiež poskytla záruku na to,
že vozidlo nebolo poškodené povodňami, ktoré by spôsobili nefunkčnosť elektroinštalácie a poškodenie
interiéru nánosmi z povodní (Čl. IV. zmluvy). Mala za to, že len porušenie prehlásení o poskytnutí záruky
na vymenované vady, oprávňovalo žalobkyňu odstúpiť od kúpnej zmluvy, tieto však neporušila a ani

neboli namietané v odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 12. 10. 2017. Poukázala na to, že žalobkyňa si
v kúpnej zmluve nevymienila, že vozidlo má na stave počítadla kilometrov 158 001 km ako deklarovala
v žalobe, túto skutočnosť nepreukázala, v kúpnej zmluve sa počet kilometrov neudával a žalobkyňa tiež
nepreukázala, že vada, ktorá sa mala na motorovom vozidle prejaviť, a ktorou vozidlo trpelo v čase
jeho predaja, teda pozmenený stav tachometra robí vec neupotrebiteľnou ako to vyplýva z § 597 ods.

1 OZ. Dôvodila, že z tohto ustanovenia vyplývajú v prípade dodatočne zistených vád veci dva nároky,
ktoré si môže kupujúci uplatniť. Ide o právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny a v prípade
vady, ktorá robí vec neupotrebiteľnou aj právo na odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa však v konaní
nepreukazovala a nepreukázala, že by vytknutá vada robila vec neupotrebiteľnou. Prezentovala, že bolo
potrebnéposúdiť,čipozmeneniestavutachometranajazdenýchkilometrovzakladáprávonaodstúpenie

od zmluvy, nakoľko podľa jej názoru na takéto prípady zákon zakladá právo na primeranú zľavu z
kúpnej ceny, keďže vytknutá vada nerobí vec neupotrebiteľnou, pričom podľa jej vedomosti žalobkyňa
vozidlo stále užíva. Namietla preto platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 12. 10. 2017, a teda aj
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s ním súvisiaci. Konštatovala, že žalobkyňa postupovala priuplatnenísvojichnárokovtitulomvádnesprávne,čosamoosebezakladalodôvodnazamietnutiežaloby.
Sumarizovala,ženebolomožnéuplatniťnárokyzvád,ktorénebolivýslovnevymienenévkúpnejzmluve,
keďže vec bola predaná ako stojí a leží, že pozmenený stav tachometra nerobil vec neupotrebiteľnou,

a teda nebol naplnený ani zákonný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Namietala tiež nevykonanie
podstatného dôkazu na preukázanie stavu motorového vozidla a to výsluch osoby, ktorá sprostredkovala
predaj motorového vozidla, a ktorá by sa vedela vyjadriť k jeho stavu, prípadným vadám a k okolnostiam
uzatvorenia kúpnej zmluvy. Vytkla, že súd prvej inštancie jej návrh zamietol, napriek tomu, že výsluch
svedka Y. T. navrhla už v podanom odpore, svedok bol v čase pojednávania prítomný pred pojednávacou

miestnosťou a bol pripravený k veci vypovedať. Za nepravdivé označila tvrdenie súdu prvej inštancie, že
navrhnutý svedok sa vedel vyjadriť len ku kúpe motorového vozidla od tretej osoby, ale zabezpečoval
aj predaj priamo žalobkyni. V neposlednom rade odôvodnenie rozsudku o jej procesnej obrane ohľadne
nároku žalobkyne označila za nedostatočné, čo zapríčinilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zvýraznila, že z ust. § 597 OZ vyplýva objektívna zodpovednosť
predávajúceho za vady predávanej veci, a teda o vady, o ktorých nemusel ani predávajúci vedieť, a
ktoré mala vec v čase jej predaja. Mala za to, že v danom prípade zmena počtu najazdených km je
vadou, ktorá zásadne mení vec ako celok, má vplyv na celkovú životnosť veci a náklady spojené s jej
údržbou. Tvrdila, že takejto zodpovednosti sa predávajúci nemôže zbaviť, resp. sa môže zbaviť len v

prípade, ak kupujúceho na takúto vadu upozornil. Vyjadrenie žalovanej, že počet km nebol žalobcom
v zmluve vymienený, označila za irelevantné. Poukázala na to, že žalovaná v rámci trestného stíhania
vo veci spáchania prečinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 2 TZ uviedla, že o predmetnom motorovom
vozidle nemá vedomosť, jeho kúpu zabezpečoval jej partner, pričom vozidlo už pri dovoze malo mať
najazdených 150 000 km. Konštatovala, že pozmenenie stavu počtu najazdených km je skutočnosťou,

na základe ktorej začali orgány činné v trestnom konaní stíhanie osôb, ktoré sa takéhoto skutku dopustili.
V danom prípade z dôvodu prezumpcie neviny nedošlo k odstíhaniu páchateľa trestného činu, aj keď
výpovede svedkov navzájom nekorešpondovali a bolo zrejmé, pre koho bolo vozidlo dovezené na
územie SR a za akým účelom. Vyzdvihla, že súdna prax na základe existujúcich skutočností dospela k
záveru, že pozmeňovaním údajov na stave počítadla km je takým zásahom do majetkových práv, kedy

je potrebný zásah štátu na ich ochranu a z tohto dôvodu začali predmetné činy trestať. Akcentovala,
že zmena počítadla stavu km z pôvodných 370 170 km na 158 059 km je takým zásahom, ktorý je
dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy, čím došlo jej písomným prejavom zo dňa 12. 10. 2017,
pričom námietky žalovaná vzniesla až pri podaní odporu proti platobnému rozkazu a to približne rok po
odstúpení od kúpnej zmluvy. Naviac žalovaná odstúpenie od zmluvy riadne prevzala, bola účastníkom

trestného konania, a ak bola toho názoru, že stačí poskytnúť zľavu z kúpnej ceny, mohla to navrhnúť,
čo nespravila ani na pojednávaní, ale žiadala žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. K zamietnutiu návrhu
na vypočutie svedka uviedla, že svedok sa dostatočne k veci vyjadril ako svedok v trestnom konaní, a
s jeho výpoveďou boli všetky strany i súd riadne oboznámení.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. V súdenej veci sa žalobkyňa žalobou po pripustení jej zmeny voči žalovanej, domáhala uloženia
povinnosti zaplatiť jej sumu 6 200 eur s 5 % úrokom z omeškania od 14. 03. 2018 do zaplatenia oproti
jej povinnosti vrátiť žalovanej osobné motorové vozidlo značky X., r. v. 2012, čiernej farby, výrobné číslo
Z. XXZXCXXXXXXX a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na tom skutkovom základe, že

so žalovanou uzatvorila dňa 18. 09. 2017 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa tohto osobného
motorového vozidla za kúpnu cenu 6 200 eur a preverením cez autorizovaný servis zistila, že motorové
vozidlo má najazdený iný počet kilometrov ako malo v čase predaja uvedený stav km na tachometri,
preto odstúpila od kúpnej zmluvy písomným prejavom zo dňa 12. 10. 2017.

8. S ohľadom na žalovanou tvrdené odvolacie dôvody, odvolací súd úvodom uvádza, že žalovanou
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daný, ak súd prvej inštancie
nevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.Vyhodnoteniepotenciálnej
relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena

a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočíva v tom, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, a vyvodzuje zo skutkových zistení právne závery. Nesprávne právne posúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Žalovaná tiež označila napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Vady zakladajúce
nepreskúmateľnosť a zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane sporu spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces

a odnímajú jej možnosť konať pred súdom. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu

vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,

lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia;
zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žalovanou namietané odvolacie dôvody nie
sú dané. Súd prvej inštancie totiž v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie

uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil,
čím dospel k správnym skutkovým zisteniam a vo veci i správne rozhodol. Jeho rozhodnutie je skutkovo
a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

11. V prejednávanej veci z hľadiska skutkového stavu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
strany sporu uzavreli dňa 18. 09. 2017 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná ako predávajúca
odpredala žalobkyni ako kupujúcej osobné motorové vozidlo zn. X., rok výroby XXXX, čiernej farby,
VIN: Z za dohodnutú kúpnu cenu 6 200 eur. V čl. IV kúpnej zmluvy bolo okrem iného uvedené, že
predávajúci nezodpovedá za vady, ktoré vznikli predchádzajúcim použitím a opotrebením motorového

vozidla alebo jeho súčastí a materiálu; za vady ktoré vznikli po prevzatí vozidla kupujúcim; za vady,
resp. nedostatky, na ktoré bol kupujúci výslovne upozornený; za vady o ktorých kupujúci vedel alebo
musel vedieť v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy a to z osobnej obhliadky motorového vozidla alebo z
vykonanej skúšobnej zmluvy - tzv. vady zjavné. Ďalej, že predávajúci poskytuje kupujúcemu záruky na
právne vady, t. j. že zakúpené (ojazdené) motorové vozidlo nepochádza z trestnej činnosti, že pred jeho

predajom kupujúcemu nedošlo k neoprávnenému pozmeneniu, prípadne k neoprávnenej manipulácií s
číslompodvozkuasčíslommotora,ževdobepredajaniejenapredmetnémotorovévozidlouplatňované
záložné právo registrované v Centrálnom notárskom registri záložných práv a tiež poskytuje záruku,
že vozidlo nebolo poškodené povodňami, nestálo dlhšiu dobu v zatopenom území, nebolo pod vodou,
ktoré by spôsobovali nefunkčnosť elektroinštalácie vozidla alebo iného jeho zariadenia s tým, že v

opačnom prípade je kupujúci oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy. V prípade odstúpenia kupujúceho
od kúpnej zmluvy, vráti predávajúci kupujúcemu cenu motorového vozidla a kupujúci vráti motorové
vozidlo aké ho od predávajúceho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, spolu so všetkým
príslušenstvomasúčasťami.Vprípadeodstúpeniaodkúpnejzmluvynemákupujúcivočipredávajúcemunárok na náhradu vzniknutej škody, či na úhradu nákladov s vrátením motorového vozidla. Zároveň
kupujúci prehlasuje, že pozná technický stav vozidla a kupuje automobil v tom stave, v akom si ho
osobne či prostredníctvom neho určenej osoby prezrel a vykonal skúšobnú jazdu s vedomím, že ide o

použitý automobil, ktorý je opotrebovaný úmerne vzhľadom na vek automobilu a najazdené kilometre.
Uznesením OO PZ SR Nitra ČVS: ORP-605/3-VYS-NR-2018, zo dňa 14. 05. 2018, rovnako bolo
preukázané, že predmetné motorové vozidlo bolo kupované v X. a prevážané na Slovensko, pričom stav
tachometra bol cca 150 000 kilometrov. Z Protokolu o technickej kontrole vozidla a Protokolu o emisnej
kontrole motorového vozidla zo dňa 31. 05. 2017 vyplýva, že stav tachometra bol 158 001 km a podľa

odbornéhoposudkuokontroleoriginalityvozidlazodňa28.07.2017vyplýva,žestavtachometrabol158
059 km. Dňa 14. 08. 2017 bolo vydané rozhodnutie o uznaní typového schválenia jednotlivo dovezeného
vozidla z členského štátu a na základe rozhodnutia bolo vozidlo dňa 16. 08. 2017 zaevidované na
Okresnom dopravnom inšpektoráte v Nitre na žalovanú, pričom v evidencii vozidiel stav kilometrov v
čase, keď predmetné motorové vozidlo nadobudla žalovaná bol 159 290. Autorizovaným servisom X.
bolo zistené, že predmetné vozidlo bolo v ich autorizovanom servise v X. dňa 23. 01. 2017, kedy malo

stav na tachometri 370 000 km, a jeho posledná servisná prehliadka bola vykonaná dňa 09. 10. 2017 na
F. a stav tachometra bol 159 446km. Po zistení tejto skutočnosti žalobkyňa listom zo dňa 12. 10. 2017
od kúpnej zmluvy odstúpila, poukazujúc aj na skutočnosť, že počet skutočne najazdených kilometrov
nezodpovedal stavu najazdených kilometrov na tachometri vozidla.

12. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

13. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný

kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

14. Medzi základné povinnosti predávajúceho patrí predávať len takú vec, ktorá má vlastnosti
požadovanékupujúcim,resp.vlastnosti,akémožnoodveci,ktorájepredmetomkúpy,obvykleočakávať.
Pokiaľ vec takéto vlastnosti nemá, ide o vec vadnú. Vadami sa pritom všeobecne rozumie všetko,

čo znižuje možnosť použitia veci, jej upotrebenia alebo čo ju znehodnocuje. Keďže subjektom, od
ktorého možno dôvodne očakávať dôkladnú znalosť stavu predávanej veci, je predávajúci, zákon práve
predávajúcemu ukladá povinnosť upozorniť kupujúceho na vady, ktoré sa prejavili pri používaní veci
a o ktorých predávajúci má vedomosť. Táto tzv. notifikačná povinnosť predávajúcemu vzniká už v
procese dojednávania kúpnej zmluvy, t. j. ešte v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Zákon neurčuje

formu upozornenia, do úvahy preto prichádza akákoľvek vhodná forma. Z hľadiska obsahu musí byť
upozornenie dostatočne konkrétne, určité a zrozumiteľné na to, aby bolo možné bezpečne identifikovať
vadu, na ktorú sa toto upozornenie vzťahuje. Všeobecné a neurčité vyhlásenie o tom, že vec je vadná,
preto nebude postačujúce a bude porušením notifikačnej povinnosti. Notifikačná povinnosť sa týka
všetkých vád, o ktorých predávajúci pri predaji vie, t. j. faktických aj právnych bez ohľadu na to, či sú

zjavné alebo skryté. Za vady, na ktoré predávajúci kupujúceho pred predajom upozornil, predávajúci
nebude zodpovedať. Naopak, nesplnenie notifikačnej povinnosti bude mať za následok vznik práva
uplatňovať nároky z vadného plnenia.

15. Podľa § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci

kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy
odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité
vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa
ukáže nepravdivým.

16. Toto ustanovenie nadväzuje na § 596 OZ a upravuje práva kupujúceho v prípade, ak v čase po
uzavretí kúpnej zmluvy vyjde najavo vada, na ktorú nebol predávajúcim upozornený. Zodpovednosť
predávajúceho za dodatočne prejavenú vadu má charakter objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu
na zavinenie, ktorej sa predávajúci nemôže zbaviť a nie je preto rozhodujúce, či o vade vedel alebo

nevedel. Ak vyjde dodatočne najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci
právo na a) primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny, b) odstúpenie od kúpnej zmluvy. Podmienkou na
vznik práva na zľavu z kúpnej ceny je, že kúpená vec je aj naďalej upotrebiteľná, t. j. môže slúžiť svojmu
účelu. Zákon neustanovuje všeobecne platný návod na určenie výšky zľavy z kúpnej ceny. Rozsahzníženej ceny musí byť vždy posúdený s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a výška zľavy
bude závisieť najmä od povahy vady a rozsahu vady, do akej miery táto vada komplikuje používanie
vadnej veci, od rozsahu zníženia funkčných vlastností veci, ďalšej použiteľnosti, životnosti či vzhľadu

veci, ceny potrebných opráv a pod. Predpokladom vzniku práva odstúpiť od zmluvy je výskyt takej
vady, ktorá robí vec neupotrebiteľnou. Pôjde o takú neodstrániteľnú a trvalú vadu, pre ktorú vec vôbec
nemožno používať dohodnutým alebo obvyklým spôsobom. Neupotrebiteľnou bude i taká vec, ktorá síce
má odstrániteľnú vadu, no náklady na jej odstránenie (opravu veci) by boli v pomere ku kúpnej cene
samotnej veci ekonomicky neúčelné. Kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak predávajúci

kupujúceho ubezpečil, že vec ma určité vlastnosti, najmä ktoré boli vymienené kupujúcim, alebo že vec
nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivé. V tomto prípade sa nevyžaduje, aby
vec bola neupotrebiteľná, na vznik práva odstúpiť od zmluvy stačí, aby sa ubezpečenie predávajúceho
následne ukázalo ako nepravdivé. Nepravdivým je ubezpečenie, ktoré nezodpovedá skutočnosti. Nie je
pritom rozhodujúce, či predávajúci o vade veci vedel alebo nevedel, t. j. ide o objektívnu zodpovednosť
bez ohľadu na zavinenie. K zrušeniu kúpnej zmluvy z dôvodov zodpovednosti za vady dochádza

okamihom, kedy predávajúcemu došiel prejav vôle kupujúceho odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od
zmluvy je jednostranným právnym úkonom kupujúceho, ktorým sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48
ods. 2 OZ) a účastníci kúpnej zmluvy sú si povinní vrátiť to, čo podľa zrušenej zmluvy dostali, podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení.

17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Ust. § 457 OZ upravuje okrem spôsobu aj rozsah povinností účastníkov neplatnej alebo zrušenej
zmluvy na vrátenie vzájomného plnenia a uplatní sa v prípade, že na základe obojstranne zaväzujúcej

zmluvy si obe strany plnili. Typický obojstranne zaväzujúcou zmluvou je zmluva kúpna, kedy práva a
povinností oboch účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené, a rovnako tak sú vzájomne podmienené
ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak ich zmluva bola neplatná. Ide o ich synalagmatické práva
vyplývajúce priamo zo zákona.

19. V súdenej veci, vo svetle zhora uvedených teoreticko-právnych východísk, za situácie, že bezo-
sporu strany uzatvorili platnú kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa nadobudla od žalovanej motorové vozidlo,
na tomto dodatočne vyšlo najavo, že už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existoval rozdiel v počte
skutočne najazdených kilometrov oproti stavu vykazovanom na tachometri vozidla (rozdiel cca 200 000
km) a žalobkyňa od kúpnej zmluvy odstúpila písomným prejavom zo dňa 12. 10. 2017 doručeným

žalovanej, bolo potrebné posúdiť, či žalobkyni vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle §
597 OZ. I podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené podmienky na využitie práva žalobkyňou od
kúpnej zmluvy odstúpiť. Je tomu tak z dôvodu, že ako dokladuje obsah kúpnej zmluvy, žalobkyňa
kupovala vozidlo použité a opotrebované úmerne jeho veku a najazdeným kilometrom. Z elementárnej
logiky veci tak vyplýva, že práve kilometrom vykazovaným na tachometri vozidla v čase jeho predaja

a že o tejto skutočnosti bola týmto spôsobom žalobkyňa ubezpečená aj žalovanou ako predávajúcou.
Toto ubezpečenie o vlastnosti vozidla, za čo počet najazdených kilometrov je nutné považovať, keďže
výraznou mierou ovplyvňuje technický stav vozidla, jeho životnosť, opotrebovanie a pod. sa však
dodatočne nepochybne ukázalo nepravdivým, keď už v januári 2017 malo vozidlo najazdených 370 000
km, oproti stavu tachometra v čase jeho nadobudnutia samotnou žalovanou, ktorý vykazoval dňa 16.

08. 2017 počet 159 290 km a podľa posudku o kontrole originality vozidla ku dňu 28. 07. 2017 158
059 km. Znamená to, že pokiaľ i v samotnej kúpnej zmluve nebol uvedený presný počet kilometrov
zaznamenaných na tachometri vozidla v čase jeho predaja, posudzujúc kúpnu zmluvu podľa jej obsahu,
je nutné vyvodiť, že žalobkyňa bola žalovanou ubezpečená, že počet reálne najazdených km zodpovedá
počtu km vykazovaných na tachometri vozidla, o čom svedčí aj samotné prehlásenie žalovanej v kúpnej

zmluve, že si vozidlo prezrela a vykonala skúšobnú jazdu (resp. prostredníctvom určenej osoby), ktorou
mohla zistiť len ten stav najazdených km, ktorý bol zaznamenaný na tachometri vozidla. Tento záver
nie je spôsobilá spochybniť ani námietka žalovanej, že žalobkyňa si v kúpnej zmluve nevymienila počet
vozidlom najazdených km 158 001, pretože v tomto smere postačovalo ubezpečenie žalovanej, ako
predávajúcej o počte najazdených km vyplývajúcich zo stavu na tachometri, ktoré sa následne ukázalo

nepravdivýmaaniokolnosť,žesamotnážalovanáomanipuláciistachometrompredodpredajomvozidla
nemala žiadnu vedomosť. Žalobkyni tak v intenciách § 597 ods. 2 OZ vzniklo právo na odstúpenie od
sporom dotknutej zmluvy, čo i účinne využila, čím došlo k jej zrušeniu od začiatku. V nadväznosti na tento
záver potom súd prvej inštancie správne vyvodil, že pokiaľ si strany sporu plnili podľa zrušenej kúpnejzmluvy, jej zrušením vznikol medzi nimi zo zákona synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho
zákonníka a obe strany sú povinné toto vzájomné plnenie si vrátiť, a preto správne zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu vozidla proti povinnosti žalobkyni vydať žalovanej osobné motorové

vozidlo značky X. rok výroby 2012 čiernej farby, výrobné číslo Z. XXZXCXXXXXXX.

20. Odvolací súd k námietke žalovanej o nevykonaní podstatného dôkazu súdom prvej inštancie, teda
výsluchu osoby, ktorá sprostredkovala predaj predmetného motorového vozidla, a ktorá by sa vedela
priamo vyjadriť k jeho stavu, prípadným vadám a celkovo k okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy

(od ohliadky vozidla, vykonaniu skúšobnej jazdy až po podpísanie kúpnej zmluvy) uvádza, že súd
prvej inštancie jeho nevykonanie v rozhodnutí odôvodnil. Je v kompetencii súdu rozhodnúť, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná, preto nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhované dôkazy, najmä
ak pôjde o dôkazy týkajúce sa nerozhodných skutočností a právne bezvýznamných. O takýto prípad
ide i v súdenej veci, keď výsluch žalovanou navrhovaného svedka, i pokiaľ zabezpečoval predaj vozidla
žalobkyni, nemohol byť s ohľadom na okolnosti veci dôkazom o rozhodujúcej skutočnosti, ktorou bol

práve nepravdivý údaj počtu najazdených km na tachometri odpredávaného vozidla.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % vzhľadom na jej plnú úspešnosť v odvolacom konaní. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).