Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619201491
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8619201491.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci navrhovateľky: R. V., O. X.X.XXXX, bytom
M. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, Sov. hrdinov 200, 089 01
Svidník a mal. Z. V., O. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, za účasti matky: L. V., O. XX.X.XXXX, V.

M. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, Sov. hrdinov 200, 089
01 Svidník, proti osobe povinnej z výživného - otec R. V., O. X.X.XXXX, V. T.. F. XXX/XX, XXX XX F.,
P. X. U. XX, XXX XX U., právne zastúpený 4JUSTICE advokátska kancelária, s. r .o., Kominárska 2,4,
831 04 Bratislava, IČO: 51 320 959, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky voči rozsudku
Okresného súdu Svidník č.k. 6P/72/2019-52 zo dňa 20.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1.PredmetomkonaniajezmenarozsahuvýživnéhopremaloletúZ.avčasepodanianávrhupremaloletú
R., ktorá sa v priebehu konania stala plnoletou. Matka poukazovala na podstatnú zmenu pomerov na
strane detí, ktoré súvisia s ich pribúdajúcim vekom. Zvýšené potreby súvisia s ich rastom, potrebami na

vzdelanie a ide o navýšenie ich základných životných potrieb. Otec s návrhom na zvýšenie výživného
nesúhlasil, resp. v priebehu konania súhlasil s navýšením o 10 Eur pre každé dieťa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej len“ súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,

že návrh zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že zo skutočného stavu mu vyplynuli závery o tom, že
otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 176,70 eura mesačne a z potvrdenia o výške
dôchodkových dávok vyplynulo súdu, že mu boli vyplatené dôchodkové dávky v roku 2018 vo výške
2.170,56 eura, z potvrdenia o príjme otca zo dňa 10.9.2019 vyplynulo súdu, že od januára 2018 do

júla 2019 bol príjem otca 7.837,69 eur. Vzhľadom na zistený skutočný stav konštatoval, že došlo s
pribúdajúcim vekom k nárastu výdajov na strane detí, avšak príjem otca mierne klesol. Nie sú na strane
otca dané zistené pomery pre zmenu rozhodnutia a návrh zamietol.

4. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 121, § 111 písm. c) CMP, § 26, § 78 ods. 1, 3,
§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalaodvolaniematka.Odvolanieodôvodňujetým,žesúddospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože preukázateľne je v schopnostiach a možnostiach otca
platiť výživné, súd neskúmal jeho majetkové pomery, otec nezabezpečuje životnú úroveň svojich detí,
je možnosťou aj partnerky otca sa zamestnať. Navrhuje, aby súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie,
alternatívne ho zmenil.

7. Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Poukazuje na to, že súd
dostatočným spôsobom zistil jeho pomery.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom

(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodné.

9. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v
zmysleustanovení§111až§122CMP.Okruhúčastníkovtohtokonaniatrebaposúdiťpodľaustanovenia

§ 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o
koho právach a povinnostiach sa má konať. Navrhovateľka R. bola účastníčkou predmetného konania
aj pred dovŕšením 18-teho roku svojho veku. V priebehu konania navrhovateľka nadobudla procesnú
spôsobilosť, kedy pred súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 67 CSP). Od tohto obdobia teda navrhovateľka

získala spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia
vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca v čase, keď bola ešte maloletá. Na základe jej súhlasu
s pokračovaním v konaní sa stala účastníkom konania na strane navrhovateľa. Ak bol návrh na
určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti
o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní

samostatné procesné postavenie. Odvolací súd tak pokračoval vzhľadom na jej súhlas v konaní s
navrhovateľkou.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania
a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre

spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje
odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento

nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti
súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti
záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

11. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti

v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom

návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili
okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o
rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je možné konštatovať, že naposledy bolo o
výživnom pre v tom čase maloleté deti Z. a R. rozhodované rozsudkom v konaní Okresného súdu
Svidník pod sp.zn. 4P/50/2017-49. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že v tomto konaní došlo k

uzavretiu rodičovskej dohody a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí na každé z nich
sumou 65,- eur mesačne od 1.6.2007 do budúcna. Otec bol v čase pôvodného rozhodnutia zamestnaný
v spoločnosti B. so sídlom M. v pracovnom pomere a bol poberateľom invalidného dôchodku. Matka
v čase pôvodného rozhodovania bola zamestnaná v spoločnosti E. so sídlom M. Maloleté deti v
čase pôvodného rozhodovania boli žiačkami X. F. V súčasnosti súd prvej inštancie zistil, že otec je

zamestnancom spoločnosti E., K. XX, V. (č.l. 23 spisu) a dosahuje príjem z tohto pracovnoprávneho
vzťahu. Súd konštatoval príjem vo výške 653,14 eura mesačne. Zistil príjem otca vo forme dávky
- invalidného dôchodku. Znížená miera schopnosti otca pracovať nebola zistená v pôvodnom, ani
súčasnom konaní.

14. Súd prvej inštancie porovnáva pomery oprávnených a povinného rodiča vo svojom rozhodnutí len
pomerne stroho. V odôvodení bodu č. 22 porovnáva pomery v čase pôvodného a nového konania.
Konštatuje sa, že pomery na strane deti oprávnených sa zmenili a na strane povinného konštatuje, že
jeho pomery sa zmenili, že dochádza k zníženiu jeho príjmov.

15. Zákonodarca nestanoví striktný spôsob určenia výživného, a preto musia súdy v jednotlivých
prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto
kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného.

16. Súdom zistený skutočný príjem otca, ako aj jeho reálne schopnosti, možnosti dosahovať príjem, nie

je zistený dostatočne. Pre zistenie súčasného príjmu na strane otca súd zistil jeho príjem ako invalidný
dôchodok a priemernú mzdu otca 653,14 eura (bod 4 rozsudku). Vychádzal z listinného dôkazu na
č.l. 23 vo vzťahu k jeho príjmom z pracovnoprávneho pomeru. Tento listinný dôkaz nepostačuje pre
náležitézistenieskutočnéhovzťahuvovzťahukreálnympríjmomotca.VychádzajúczlustrácieSociálnejpoisťovne realizovanej odvolacím súdom vyplýva, že otec v čase rozhodnom, kedy teda súd porovnáva
pomery, bol zamestnancom spoločnosti R. od 9.8.2018, avšak v tomto čase mal aj príjem na základe
dohody o pracovnej činnosti od tejto spoločnosti v čase od 9.8.2018 do 31.12.2018, čo navyšuje jeho

príjem oproti príjmu ním tvrdeného a zisteného súdom. Následne aj v kalendárnom roku 2019 pracuje
otec v pracovnoprávnom vzťahu v tejto spoločnosti a vykonáva práce aj na dohodu o pracovnej činnosti,
z ktorej má príjem. Tieto skutočnosti však pred súdom otec neuviedol a ani súd nevenoval dôslednému
zisťovaniu príjmu otca náležitú pozornosť.

17. Pre objektívne určenie rozsahu výživného je nevyhnutné, aby súd zistil možnosti a schopnosti
príjmov povinného rodiča zo strany zamestnávateľa a zabezpečí si opisy mzdových listov aj za obdobie
aspoň 1 kalendárneho roka pred podaním návrhu, minimálne o 6 mesiacov spätne ku dňu, keď sa tieto
pomery zisťujú. Potrebné je uviesť, že potvrdenie o príjme nie je často vypovedajúcim dostatočným
dôkazom o celkových príjmoch. Súd v danej prejednávanej veci zistí teda príjmy otca zo strany
zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy a na základe dohody o pracovnej činnosti, zabezpečí

si listinné dôkazy preukazujúce aj vznik týchto pracovnoprávnych vzťahov. Treba tu len podotknúť, že
neexistuje mnoho obmedzení, ktoré by bránili mať počas pracovného pomeru aj iný príjem, preto je
povinnosťou súdu zistiť všetky prostriedky, ktoré povinný získava a ktoré tvoria jeho príjem.

18. Ďalej je potrebné, aby súd prvej inštancie na strane povinného rodiča rovnako zistil pomery spolu

žijúcej osoby, jej možnosti a schopnosti sa zamestnať a dosahovať príjem, mieru spolupodieľania sa
na výdajoch otca, jej majetkové pomery . Zistí oprávnené potreby maloletého dieťaťa, ku ktorému má
otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

19. Zistí pomery matky a porovná ich v čase pôvodného a nového rozhodnutia. Zistí jej oprávnené

vydaje. Ďalším kritériom, ktorým sa súd musí zaoberať, je podiel osobnej starostlivosti matky a osobnej
starostlivosti otca o maloletú dcéru Z. a podiel osobnej starostlivosti matky, ktorá v dôsledku stúpajúceho
veku a samostatnosti R., síce nie je tak markantná ako v čase poslednej úpravy výživného, nemožno ju
však opomínať. Ak R. žije v spoločnej domácnosti s matkou, nemožno konštatovať jej osamostatnenie
a nezávislosť. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon

starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV.ÚS 489/2011).

20. Zistí súd výsluchom navrhovateľky jej oprávnené potreby a výdaje. Bez pochýb vzhľadom
na vek navrhovateľky sa jej výdaje navýšili oproti stavu v čase pôvodného rozhodovania. Berúc

do úvahy spoločenský vývin navrhovateľky, ktorý z nej učinil mladú ženu zaradenú do školského
kolektívu, športového, kultúrneho a pod. Očakávania spoločnosti prirodzene kladú požiadavky na
úpravu vonkajšieho vzhľadu, preto sa prirodzene navýšil určitý nárast výdavkov na hygienické potreby,
oblečenie,obuv,kozmetiku,kaderníctvoapod.Dopoprediavšakvystupujúvýdavkyspojenésoštúdiom.
Tieto záležitosti sú finančne náročné, k tomu je potrebné prirátať výdavky nepravidelné, spojené so

školskou alebo mimoškolskou aktivitou. Na strane maloletej Z. rovnako zistí súd jej oprávnené potreby.
Potrebné je zdôrazniť, že v špecifikácii výdajov pre oprávnené deti sa zahrňujú aj náklady, teda ich
pomer, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s daňovými
povinnosťami, na ktorých by sa maloleté dieťa a plnoleté dieťa malo podieľať.

21. Predmetom vyživovacej povinnosti je plnenie výživného. Pojem výživné nie je definovaný v Zákone
o rodine alebo v inom právnom predpise úplne. Možno však vyvodiť, že ide o majetkové plnenie, ktoré
poskytuje osoba povinná osobe oprávnenej za účelom zabezpečenia úhrady jej životných potrieb. Nejde
teda len o zabezpečenie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale o zabezpečenie všetkých nákladov
oprávnenej osoby v materiálnej i nemateriálnej sfére v rozsahu, ktorý je stanovený Zákonom o rodine

pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Výživné je teda označované ako výživné v užšom slova
zmysle a v širšom význame sa rozumie ako označenie celého inštitútu rodinného práva, teda označenie
pre súhrn práv a povinností. Súčasťou tohto právneho vzťahu je potom povinnej osoby plniť vyživovaciu
povinnosť a tomu korešponduje nárok na výživné osoby oprávnenej.

22. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má
relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby
sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa
a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedkya aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym
spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v
najlepšom jeho záujme.

23. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených
odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).