Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2020

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-9Csp/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118354938
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:6118354938.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu:

KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové,
Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnickeho 4012/30, Martin, IČO: 36715352, proti žalovanej: J. F., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt:
L. Ú. Q. - D., Q., o zaplatenie 637,60 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 637,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 637,60 € od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých
výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a tunajšiemu súdu dňa 24.05.2019
domáhal voči žalovanej zaplatenia 637,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 637,60 € od 17.12.2016 do zaplatenia, titulom porušenia záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 11.12.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou
Provident Financial, s.r.o. a žalovanou.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel v plnom rozsahu vydaním

platobného rozkazu pod sp. zn. XXUp/XXX/XXXX-X zo dňa 15.11.2018. Platobný rozkaz sa žalovanej
nepodarilo doručiť.
3. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak platobný rozkaz nebolo možné
žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku.
4. Podľa § 10 ods. 3, prvá veta, zákona č. 307/2016 Z.z., ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh

na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu
príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP.
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP, pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli
prítomní

7. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 11.12.2014, vyhlásenie ku karte, výpis splátok a úhrad, oznámenie o postúpení pohľadávky s
podacím hárkom, predžalobné výzvy žalobcu.
8. Žalovaná sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadrila.9. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, vyhlásením ku karte,
potvrdením o vyplatení pôžičky, predžalobnou výzvou, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky,

výpisom splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.12.2014 súd zistil, že právny
predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovanou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.000 Eur
žalovanej. Úver bol žalovanej poskytnutý jednorazovo, formou predplatenej platobnej karty. Žalovaná sa

zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 60 týždenných splátkach po 22,48 Eur, výška poslednej splátky
22,04 Eur. V zmluve bol tiež dohodnutý úrok vo výške 26,50 % p.a. zo sumy úveru, t.j. 170,64 Eur,
poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 177,72 Eur, celkové náklady spotrebiteľa -
RPMN vo výške 71,15 %, celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť 1348,36 Eur, priemerná
hodnota RPMN vo výške 36,30 %.
11. Podľa výpisu splátok a úhrad žalovaná na splatenie úveru uhradila 362,40 Eur.

12. Listom zo dňa 16.12.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpil pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní na žalobcu.
13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,
na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

16. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd považoval právny vzťah medzi stranami
za spotrebiteľský, preto bolo potrebné na tento zmluvný vzťah právnu úpravu zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo

preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď na
jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri
uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetnú zmluvu teda súd
považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny predchodca

žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1000 Eur jednorazovo, formou predplatenej platobnej karty a
žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 60 týždenných splátkach vo výške 22,48 Eur s tým, že posledná
splátka bola vo výške 22,04 Eur.
18. Súd mal za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.000 Eur, pričom podľa tvrdení
žalobcu a výpisu splátok a úhrad žalovaná vykonala úhrady, spolu vo výške 362,40 Eur. Žalovaná

skutkové tvrdenia žalobcu ani predložené listinné dôkazy nepoprela. Žalobca si v konaní uplatnil istinu
637,60 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom (1.000 Eur) a sumou, ktorú žalovaná
z úveru podľa tvrdení žalobcu uhradila (362,40 Eur). Z uvedeného dôvodu súd návrhu v plnom rozsahu
vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy 637,60 Eur s príslušenstvom.
19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

neplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Vzhľadom na to, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojich povinností, súd priznal
žalobcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania, tak ako si ich uplatnil žalobca, t.j. od 17.12.2016, odo
dňa nasledujúceho po účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore plne úspešný, preto mu súd priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2

vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).