Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 7, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413226200
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4413226200.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 357 248 03, proti povinnej: Y. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, XXX XX T., o vymoženie pohľadávky v sume 2.264,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/1566/2013-29 zo dňa 30.07.2014

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2 tretej vety zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný

poriadok), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SR 02152/13 zo dňa 16.05.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"), ktorým bola povinnej uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.264,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 116,74
eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 578,86 eura od 22.06.2012 do zaplatenia, poplatok
za rozhodcovské konanie vo výške 161,66 eura, náklady inkasného konania vo výške 149,37 eura
a trovy právneho zastúpenia vo výške 356,76 eura, to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere uzatvorená dňa 31.07.2002, na
základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej finančné prostriedky. Súčasťou Zmluvy o úvere

sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku.

2. Súd prvej inštancie predmetný vzťah posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho posudzoval právny
vzťah aj v kontexte príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd zastal názor, že
ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci,

akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda

dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky súd nemôže akceptovať ani exekučný titul, pretože tento je nevykonateľný,keďže ho vydal orgán, ktorý na to nebol zmocnený, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi
rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre

vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci. Súd podľa neho prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný

poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Súdy zastávajú
nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu povinnosť preskúmať platnosť
rozhodcovskej doložky. Exekučný súd by bol povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako
nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil
rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu. V
slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý

rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak
tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.
Vzhľadom na uvedené nemožno zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho
stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul
a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V závere

podaného odvolania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa
26.09.2011, z ktorého vyplýva, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným
súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.
(rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood01.07.2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,

že odvolanie nie je opodstatnené. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného
poriadku ako aj zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“), ktorý bol dňom 01.07.2016 zrušený. Odvolací súd
vo veci rozhodujúc v čase účinnosti Civilného sporového poriadku postupoval v súlade s ustanovením
§ 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v
ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich

s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku:
(1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných

opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona
sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017

Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

6. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 15.10.2013, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná

zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vyššie uvedený
rozhodcovský rozsudok. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 21.10.2013,
doručeným súdu dňa 29.10.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 30.07.2014
súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia navykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia a proti ktorému oprávnený
podal odvolanie.

7. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver o
nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Rozhodcovský
súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o kontokorentnom úvere uzatvorenej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s., a povinnou dňa 31.07.2002 v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami,
a konanie pred rozhodcovským súdom už prebiehalo na základe žaloby oprávneného v dôsledku

postúpenia pohľadávky. Dňa 07.03.2012 došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 1260623. Rozhodcovský súd si svoju právomoc
odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy/

doložky. Podľa Zmluvy o kontokorentnom úvere bol povinnej poskytnutý úver vo výške 20.000 Sk s
úrokovou sadzbou 11,85 % p.a. Povinná dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil
so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti rozsudku
rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

8. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej doložky, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011). Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov
urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť

právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným podmienkam v
§ 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v
akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky
a či mala reálnu možnosť jej znenie ovplyvniť, či jej bolo aj vysvetlené, čo znamená možnosť voľby v

prípade súhlasu, resp. nesúhlasu s touto rozhodcovskou doložkou. V akom rozsahu jej boli vysvetlené
podmienky rozhodcovského konania, či bola informovaná aj o možnosti riešiť vec pred všeobecným
súdom a tiež o rozdieloch medzi týmito dvomi spôsobmi konania. Dojednanie Rozhodcovskej doložky
tak nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
tom čase. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky (či už

uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o
neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť.

9. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd
prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).