Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by Mgr. Mária Černáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119392084
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:6119392084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobkyne: JUDr. Alžbeta Čalfová,

so sídlom Tatranská Lesná 10, Vysoké Tatry, zastúpenej: AGM partners s. r. o., Hlavné námestie 3,
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: R. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. V. P. X, K.,
zastúpeného JUDr. Pavlom Koczánom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Leviciach, Ľ.
Štúra 33, o zaplatenie 620,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.10.2019 domáhala, aby

súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 620,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 620,50 eura od 04.10.2016 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že ako advokátka poskytovala pre žalovaného a pani J. Y. ako klientov právne
služby vo veci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/368/2015, a to v
období rokov 2015 a 2016. Za poskytnuté právne služby si vyčíslila odmenu v súlade s § 11 a § 13a ods.
1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Dňa 16.09.2016 vystavila žalovanému a pani J. Y. faktúru č. OP201610 za poskytnuté právne

služby znejúcu na sumu 620,50 eur, splatnú dňa 03.10.2016. Na zaslanie predmetnej faktúry reagoval
žalovaný dňa 07.10.2016 s tým, že predmetnú faktúru obdržal, avšak ani napriek tomu nebola zo strany
žalovaného uhradená a to ani len čiastočne. Žalobkyňa preto zaslala žalovanému upomienku, v ktorej
ho vyzvala na splnenie povinnosti a uhradenie predmetnej faktúry v dodatočnej lehote do 20.11.2016
s tým, že pokiaľ k tejto úhrade v dodatočnej lehote nedôjde, bude žalobca nútený svoj nárok vymáhať
súdnou cestou.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 23.10.2019 platobný rozkaz sp. zn.: 21Up/1320/2019,
proti ktorému podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že žalobu považuje
v celom rozsahu za nedôvodnú a nárok žalobkyne za nepreukázaný. Poukázal na skutočnosť, že
z prehľadu úkonov právnej služby je zrejmé, že na viaceré z nich nevznikol žalobkyni nárok vôbec,
nakoľko nešlo o účelné a dôvodné poskytovanie právnej služby, ako v prípade predĺženia lehoty na
poskytnutie úkonu právnej služby, ak dôvod na predĺženie lehoty je na strane advokáta a nie na strane
klienta. Poukázal ďalej na skutočnosť, že nárok na plnenie za ostatné žalobkyňou uplatnené úkony je

s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka premlčaný a voči žalobkyňou uplatnenému
nároku vzniesol v celom rozsahu námietku premlčania. Argumentoval, že nárok na jednotlivé úkony
právnej služby si mala žalobkyňa v súlade s § 72 a § 73 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov uplatňovať tak, že faktúry mala vystavovať priebežne (tak akoboli jednotlivé služby poskytované) a to v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa poskytnutia služby. V
prípade, ak by mal súd za to, že nárok žalobkyne na plnenie mal vzniknúť až po ukončení zastupovania,
vyššie uvedené platí obdobne. Poukázal na vyúčtovanie výdavkov a trov právneho zastúpenia zo

dňa 20.08.2016 a na faktúru vystavenú dňa až dňa 16.09.2016 a stanovenie dátumu splatnosti dňa
03.10.2016. Argumentoval, že všeobecná trojročná premlčania lehota začína plynúť odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.
Túto dobu nie je možné za žiadnych okolností predlžovať účtovnými dokladmi, a to platí o to viac v

prípade, ak tieto neboli vystavené v lehotách stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Nebolo mu ďalej zrejmé, prečo súd priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 620,50 eura od 04.10.2016 do zaplatenia, keď na faktúre, z ktorej má vyplývať žalobkyňou tvrdený
nárok, je uvedený iný údaj o výške úrokov z omeškania.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedla, že oprávnenosť jej nároku preukazujú

listinné dôkazy, ktorými disponuje aj žalovaný. Poukázala na skutočnosť, že všetky úkony, ktoré ňou
boli vykonané, boli robené so súhlasom klienta, vopred bol o nich informovaný a skôr ako boli zaslané
súdu, boli zaslané jemu na schválenie, pričom žalovaný sa doposiaľ žiadnym spôsobom nevyjadril v
tom zmysle, že s navrhnutým postupom nesúhlasí, ba dokonca že si ho neželá. Argumentovala, že v
konaní nastal stav, kedy z dôvodu PN sa nemohla pojednávania zúčastniť a taktiež nastala situácia, v

ktorej došlo ku kolízii s iným pojednávaním, no za takéto úkony voči súdu si neúčtovala úkon právnej
pomoci. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania uviedla, že zákon o DPH nemá žiaden právny
vplyv na inštitút premlčania. Začiatok plynutia premlčacej doby sa odvíja, resp. je stanovený vystavenou
faktúrou a dátumom splatnosti na nej uvedeným, pričom v predmetnom prípade vystavila faktúru v
súladesdohodoustránsporunaplnejmociposkončeníprávnehozastúpeniaatakvzmysleuvedeného,

považovala námietku premlčania za nedôvodnú. V súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania uviedla,
že nemala záujem už v žalobnom návrhu využiť všetky legislatívne nástroje pri nesplnení povinnosti
povinnými osobami. Uviedla ďalej, že v prípade, že nedôjde k splneniu povinnosti, má okrem úrokov z
omeškania nárok na tzv. penalizáciu dlžnej sumy, ktorá je uvedená aj na faktúre, a ktorú vyčíslila na 0,05
% za každý deň omeškania, pričom poukázala na skutočnosť, že žalovaný potvrdil prevzatie všetkých

faktúr a sprievodných listov a voči penalizácii nič nenamietal.

4.ŽalobkyňaďalejnavrhlapodľaZákonač.307/2016Z.z.oupomínacomkonaní,pokračovanievkonaní
na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská
Bystricapostúpilpredmetnúprávnuvectunajšiemusúduakosúdumiestnepríslušnémudňa13.02.2020.

5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a poukázal
na skutočnosť, že žalobkyňa ho neinformovala a výpočtovom základe za jednotlivé právne úkony,
ktorý bude podkladom na stanovenie tarifnej odmeny. Tiež ho neinformovala o právnych úkonoch,
ktoré ide vykonať a samozrejme ani o ich cene, pričom poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu klienta

a advokáta je ako klient v postavení spotrebiteľa. Opätovne vzniesol námietku premlčania a to s
poukazom na skutočnosť, že premlčacia doba plynie zvlášť za každý jednotlivý úkon, splatnosť ktorého
je bezprostredne po jeho vykonaní.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol, že právne

služby žalobkyňou poskytnuté žalovanému boli, čo samotný žalovaný ani v jednom zo svojich podaní
nerozporoval, dokonca pri podanom odpore doložil všetky právne úkony, ktoré podliehali vyúčtovaniu za
poskytnuté právne služby. Námietka premlčania zo strany žalovaného nie je dôvodná v tomto prípade
a taktiež má za to, že vyjadrenia v súvislosti s uvádzaním dôvodov vyúčtovania faktúry vzhľadom na
Zákon o dani z pridanej hodnoty nemá vplyv na to, že žalobkyni reálne vznikol nárok alebo nevznikol

nárok za poskytnuté právne služby, nakoľko k ich poskytnutiu preukázateľne došlo a žalovaný neuhradil
odmenu ani sčasti. Predložila súdu ďalej čestné prehlásenie podpísané J.. Ľ. P., z ktorého vyplýva, že
J.. P. bol prítomný pri takmer všetkých jednaniach so žalovaným a že tento bol oboznamovaný s výškou
tarifnej odmeny. Tiež má za to, že nárok nie je premlčaný, nakoľko aj keby sa odvolanie plnej moci
01.08.2016 reálne dostalo do dispozície advokáta, v zmysle zákona o advokácii má advokát povinnosť

ešte 15 dní vykonávať nevyhnutné úkony. Od 01.08.2016 neplynie lehota na premlčanie, nikde nie je
uvedená lehota, dokedy je advokát povinný si tieto úkony účtovať.7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný trvá v plnom rozsahu na svojom
stanovisku, ktoré prezentoval v podanom odpore a taktiež aj na skutočnosti, že v zmysle ustanovenia
§ 18 ods. 4 Zákona č. 586/2003 v platnom znení, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej

služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby
ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. K tomuto jednoznačne zo strany žalobkyne
nedošlo, neexistuje o takomto upovedomení žiadny záznam, napriek tomu, že v advokátskej praxi je
tento postup nevyhnutný. Taktiež sa pridržiava námietky premlčania v predmetnej veci, pokiaľ došlo k
výkonu jednotlivých úkonov tak, ako uvádza žalobkyňa, tak mal byť každý úkon vyúčtovaný osobitne a

žiadať o zaplatenie v čase jeho uskutočnenia, od ktorého času sa aj počíta premlčacia doba.

8. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä faktúrou OP201610, vyjadrením
žalovaného k obdržaniu faktúry, vyúčtovaním výdavkov a trov právneho zastúpenia vo veci vedenej
pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 16C/368/2015, prvou upomienkou zo dňa 04.11.2016, platobným

rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Up/1320/2019 zo dňa 23.10.2019, odporom proti
platobnému rozkazu, prílohami k platobnému rozkazu (ktoré tvoria podanú žalobu na Okresný súd
Trnava pod sp. zn. 16C/308/2015, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 01.11.2015, vyjadrenie žalobkyne zo
dňa 02.11.2015, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 02.01.2016, doklad o PN žalobkyne, vyjadrenie žalobkyne
z 20.01.2016, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 03.03.2016, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 17.06.2016,

vyjadrenie žalobkyne zo dňa 23.07.2016), oznámením o uplatňovaní osobitnej úpravy v zmysle
Zákona č. 222/2004 Z. z., faktúrou OP201610, vyúčtovaním výdavkov a trov právneho zastúpenia,
vyjadrením k odporu žalovaného a návrhom na pokračovanie v konaní, výsledkom vyhľadávania v
Obchodnom vestníku, vyjadrením PZ žalobcu, odvolaním plnomocenstva spolu s obálkou, spisom
Okresného súdu Trnava sp. zn.: 16C/368/2015 (a z neho: žalobou, odpoveďou žalobkyne na výzvu

súdu zo dňa 02.11.2015, vyjadrením žalobkyne, vyjadrením žalobkyne zo dňa 02.01.2016, vyjadrením
žalobkyne zo dňa 20.01.2016, vyjadrením žalobkyne zo dňa 03.03.2016, vyjadrením žalobkyne zo
dňa 17.06.2016, vyjadrením žalobkyne zo dňa 23.07.2016, vyjadrením žalobkyne zo dňa 25.07.2016),
čestným prehlásením podpísaným J.. Ľ. P., súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Medzi stranami sporu nebolo sporu o tom, že žalobkyňa poskytovala žalovanému a jeho matke pani J.
Y. právne služby v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.: 16C/368/2015. K ukončeniu
právneho zastupovania došlo odvolaním plnomocenstva zo strany žalovaného listom datovaným dňom
04.08.2016, pričom v rovnaký deň bolo odvolanie tohto plnomocenstva podané aj na poštovú prepravu.
Žalobkyňa listom zo dňa 20.08.2016 vyúčtovala výdavky a trovy právneho zastúpenia v predmetnom

súdnom konaní vo výške 620,50 eura. Faktúru na uvedenú sumu vystavila dňa 16.09.2016 a to s
dátumom splatnosti dňa 03.10.2016 pod číslom OP201610. Žalovaný listom zo dňa 07.10.2016 okrem
iného oznámil žalobkyni, že faktúru prevzal. Keďže žalovaný odmenu za poskytnuté právne služby
žalobkyni neuhradil, upomienkou zo dňa 04.11.2016 vyzvala žalobkyňa žalovaného na úhradu dlžnej
sumy a to najneskôr do 20.11.2016. Z čestného prehlásenia podpísaného J.. Ľ. P. vyplýva, že tento

bol osobne prítomný pri tom, keď bol žalovaný zo strany žalobkyne poučený o tom, z čoho pozostáva
odmena advokáta a že táto bude účtovaná podľa tarifnej odmeny.

10. Podľa § 724 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník,
že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

11. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba
vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

12.Podľa§730ods.2Občianskehozákonníka,príkazcajepovinnýposkytovaťodmenu,ajkeďvýsledok

nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.

13. Podľa § 731 Občianskeho zákonníka, pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia
o zániku plnomocenstva (§ 33b).

14. Podľa § 732 Občianskeho zákonníka, ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný
nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi
odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného
konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18.Podľa§2písm.b)Zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,naúčelytohtozákonasarozumie
predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo

rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

21.Nazákladevykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,žežalobanebolapodanádôvodne.Medzi

stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa poskytovala žalovanému právne služby v konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.: 16C/368/2015, pričom na právny vzťah medzi advokátom a
klientom je potrebné aplikovať § 724 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, Zákon
č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ako aj Vyhlášku č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

22. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že mu v predmetnom konaní prislúcha postavenie
spotrebiteľa, nakoľko advokát nie je podnikateľom a teda dodávateľom tak ako to má na mysli § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka ako aj § 2 písm. b) Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku
čohoichvzájomnépostavenienezakladáspotrebiteľskýcharakterposudzovanéhozáväzkovéhovzťahu.

Taktiež má súd za to, že tvrdenia žalovaného o tom, že ho žalobkyňa neinformovala o právnych úkonoch,
ktoré ide vykonať a ani o ich cene sú účelové, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal, že by túto
skutočnosť kedykoľvek v čase zastupovania zo strany žalobkyne v konaní vedenom pred Okresným
súdom Trnava namietal alebo s niektorým z vykonaných úkonov nesúhlasil, dokonca námietky v tomto
smere nemal ani v čase, kedy obdržal od žalobkyne vyúčtovaciu faktúru za poskytnuté právne služby

a túto skutočnosť jej listom oznámil.

23. Žalovaný vo svojich vyjadreniach opakovane vzniesol námietku premlčania, pričom tvrdil, že nárok
na jednotlivé úkony právnej služby mala žalobkyňa uplatňovať v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa
poskytnutia služby, v dôsledku čoho sú nároky za jednotlivé úkony právnej služby premlčané a v prípade,

ak by mal súd za to, že nárok žalobkyne na plnenie mal vzniknúť až po ukončení zastupovania,
uvedené platí obdobne. Vo svojom poslednom vyjadrení vzniesol námietku premlčania na tom základe,
že premlčacia doba plynie zvlášť za každý jednotlivý úkon, splatnosť ktorého je bezprostredne po jeho
vykonaní. Vzhľadom k vzneseným námietkam premlčania zo strany žalovaného sa tak súd musel prvom
rade vysporiadať s ich dôvodnosťou.

24. Právny vzťah založený príkaznou zmluvou zaniká predovšetkým tým, že sa záväzok z príkaznej
zmluvy riadne splní. Pred splnením tohto záväzku zaniká tento právny vzťah okrem iného aj na základe
jednostranného právneho úkonu, napr. odvolaním plnomocenstva splnomocniteľom - príkazcom tak,
ako je tomu aj v prejednávanej veci. Príkazník je povinný predložiť príkazcovi vyúčtovanie odmeny a

nákladov nevyhnutých na splnenie príkazu po jeho vykonaní, a v prípade, ak príkazná zmluva zanikne
skôr ako splnením záväzku z tejto zmluvy, vzniká príkazníkovi nárok na náklady vzniknuté do odvolania
príkazu, ako aj nárok na časť odmeny zodpovedajúcej vykonanej práci.25. Nárok na odmenu vzniká teda advokátovi predovšetkým obstaraním záležitosti, ktorou je v danom
prípade zastupovanie v súdnom konaní, a to právoplatným skončením tohto súdneho konania. Zákon
však predpokladá zánik tohto záväzkového vzťahu aj pred právoplatným skončením súdneho konania

a to okrem iného aj odvolaním plnomocenstva obdobne, ako je tomu aj v predmetnej veci. Podľa
§ 13 Advokátskeho poriadku, po skončení zastúpenia je advokát povinný bez zbytočného odkladu
vec s klientom písomne finančne vysporiadať. Žalobkyni tak podľa názoru súdu vznikol nárok na
odmenu za poskytnuté právne služby odo dňa nasledujúceho po dni, kedy prejav žalovaného o odvolaní
plnomocenstva došiel do jej dispozičnej sféry, nakoľko v tento deň mohla právo vykonať po prvý raz

a síce si uplatniť voči žalovanému nárok na odmenu za poskytnuté právne služby. Od tohto momentu
začala žalobkyni plynúť aj premlčacia lehota, keď podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v
ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Žalovaným vznesená námietka premlčania v rámci ktorej poukázal na premlčaný
nárok pre prípad, že nárok žalobkyne na plnenie mal vzniknúť až po ukončení zastupovania, je podľa
názoru súdu dôvodná. Odvolanie plnomocenstva žalovaným je datované dňa 04.08.2016 a v rovnaký

deň bolo podané aj na poštovú prepravu. V zmysle poštových podmienok Slovenskej pošty a. s. sa
doporučený list 1. triedy doručuje v nasledujúci pracovný deň po dni podania zásielky, do dispozičnej
sféry žalobkyne sa tak odvolanie plnomocenstva dostalo dňa 05.08.2016 a odo dňa nasledujúceho po
tomto dni, teda od 06.08.2016, vznikol žalobkyni nárok na odmenu a tiež začala plynúť premlčacia lehota
na uplatnenie tohto nároku, ktorá tak uplynula dňa 06.08.2019, t. j. pred podaním žaloby, ktorú žalobkyňa

podala dňa 03.10.2019. V zmysle uvedených skutočností dospel súd preto k záveru, že žaloba bola
podaná žalobkyňou po uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane v
konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.