Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202366
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8515202366.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45869464 proti povinnému: O. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
A. XX, XXXXX A. v konaní o vymoženie 669,79 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníkov konania na strane oprávneného tak, že namiesto pôvodného

oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
45869464 povoľuje vstup do konania nového oprávneného : BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad so sídlom
Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.4.2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.05.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
15.3.2015 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31.3.2015 a exekučného titulu - právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného
zriaďovateľomROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNAAMEDIAČNÁ,a.s.(ďalejlen„rozhodcovskýsúd“),sp.

zn. PC-A/1213/0115 zo dňa 31.10.2014 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol
právoplatnosť dňa 5.12.2014 a vykonateľnosť dňa 9.12.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 669,79 eur spolu s príslušenstvom a
trovami exekúcie. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doložil Zmluvu o osobnom účte ev. č.
XXXXXXXX zo dňa 23.10.2009. Oprávnený následne predložil v priebehu konania všeobecné obchodné
podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc

konať vo veci.

2. Súd na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo
67934/B zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. bola ku dňu 09.08.2017 vymazaná z obchodného
registra, a to v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom: BENCONT COLLECTION, a.s. IČO: 47967692,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 37 ods. 3 EP účinného do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možnovykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

5. Na základe uvedeného súd v zmysle cit. § 37 ods. 3 EP rozhodol o tom, že pripustil zmenu na strane
oprávneného, keďže súd aj bez návrhu mal preukázané, že došlo k prechodu práv.

6. Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu, priloženej
zmluvy o osobnom účte a Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) zistil, že právny

predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.), uzavrel s povinným dňa 23.10.2009 Zmluvu o osobnom
účte ev. č. XXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného zriadil
a viedol povinnému osobný účet a povolil mu aj prečerpanie, teda možnosť ísť do debetu. Súčasťou
zmluvy o osobnom účte je bod, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s

rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Keďže povinný bol
v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd na základe
uvedenej rozhodcovskej doložky.

7. Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

8. Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore

preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sú neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva ,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaných ustanovení § 44
ods. 2 a 3 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd,

okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený
doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke
formálnej,akoajmateriálnej.Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhovnávrhunavykonanieexekúcie
a z exekučného titulu.

21. Pri skúmaní, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore bol vydaný
orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy
(resp. doložky), ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), čo vyplýva jednak z cit. § 44 ods. 3 EP, ako aj z viacerých

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012,
sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne vuznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského
súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,

či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale
aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom

konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

22. Podobne Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil
povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej

zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,

ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

23. Z listín predložených oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie a v priebehu exekučného konania
(zmluvaoosobnomúčte,VOP)vyplýva,žeprávnypredchodcaoprávnenéhospovinnýmuzavrelizmluvu
o osobnom účte, v rámci ktorej bolo povolené aj prečerpanie. Pri využití povoleného prečerpania ide o

poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaväzuje vrátiť spolu s úrokom, čiže podľa obsahu
ide o zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv.
absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako
fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny
predchodca oprávneného pri poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, teda ako dodávateľ. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu zmluvných strán
mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Uzavretá zmluva, podobne ako aj rozhodcovská doložka,
sú formulárové listiny, ktorých obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú právny predchodca
oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez

rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými
súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok,
ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok
zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná
časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa

tento záväzok nemohol dosiahnuť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej
doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

24. Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie
právomoci občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý
koná a rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská

zmluva môže mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská
zmluva sa musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami jepredsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne
o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s

právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený
o spore rozhodnúť.

25. Podľa predloženej rozhodcovskej doložky upravenej v bode 10.2.2 VOP, sa zmluvné strany dohodli
na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych

vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

26. Podľa bodu 2 v 1. časti VOP - „Definícia pojmov“ rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd
zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882.

27. V danom prípade bola v zmluve o účte jedna veta o „dohode“ o riešení sporov v rozhodcovskom
konaní, pričom žiadne ďalšie podrobnosti rozhodcovskej doložky v zmluve uvedené nie sú. Táto veta
odkazuje na VOP, čiže podstatná časť rozhodcovskej doložky bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa
zmluvy bol povinný oboznámený, avšak z obsahu zmluvy nevyplýva, že by VOP mali byť súčasťou

zmluvy, teda vyvstáva veľká pochybnosť o tom, či si mohol povinný tieto prečítať, resp. či ich mal k
dispozíciiaspoňpouzavretízmluvy(obchodnépodmienkybánksúzväčšaupravenévmnohostranových
listinách, teda v praxi je nereálne a zo skúseností súdu je známe, že sa to ani nedeje, aby klient
mal časový priestor na čítanie celých VOP, resp. aby ho pracovník banky oboznámil s celým ich
znením). Podobne mal byť povinný oboznámený aj s obsahom rozhodcovskej doložky a následkami

jej uzatvorenia, ale ani zo zmluvy, ani z VOP nie je zrejmé, o čom mal byť povinný poučený. Povinný
ako spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami, čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým podmienkam upravených v zmluve a VOP. Znenie tejto doložky pritom v prípade podania žaloby
oprávneným núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže žalobca môže spory riešiť

lenvrozhodcovskomkonaní.Ajkeďtedaspotrebiteľovijedanámožnosťžalovaťbuďnarozhodcovskom
alebo všeobecnom súde, v konečnom dôsledku výsledkom tejto doložky je rozhodovanie sporu
rozhodcovským súdom, ktorému sa spotrebiteľ musí podrobiť. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má
byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej
doložky nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú v nej akékoľvek

informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú
potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o tom, že touto
dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom
procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom
rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak

spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom.
Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu,
keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa
zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru
súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania

rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných
podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.28. Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskej zmluve
spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať
pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli

poskytnuté všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a
spotrebiteľbudemaťmožnosťovplyvniťobsahrozhodcovskejdoložky,čomusíbyťnaťarchudodávateľa
aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu
vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje
totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné

podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové
rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

29. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §
52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k

záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľajevzmysle§53ods.1Občianskehozákonníkaneprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Preto je táto rozhodcovská zmluva v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.

30. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci nebola daná, pretože
uzavretú rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú, čo spôsobuje nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru,
že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti II. výroku tohto uznesenia možno podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).