Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415207903
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4415207903.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: Z. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX, XXX XX N., o vymoženie pohľadávky v sume 150 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/476/2015-17 zo dňa 21.04.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (EX 9248/2015). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie

§ 41 ods. 1, § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo
dňa 22.02.2015 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky v sume 150 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok sp. zn.
SR 07718/14 zo dňa 03.11.2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a.s. (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 150 eur, poplatok vo výške 133,28 eura, známy úrok vo
výške 109,30 eura, známy úrok z omeškania vo výške 36,37 eura, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy
150 eur od 05.03.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 283,28 eura od
05.03.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 146,23
eura, poplatok za upomienky vo výške 20 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 234,84 eura,

všetko spoločne v mesačných splátkach vo výške 120 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci
na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Vydaniu
rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere č. 409500595 uzatvorená dňa 05.06.2012, na
základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej finančné prostriedky. Oprávnený s povinnou

uzavreli v deň podpisu zmluvy t. j. 05.06.2012 aj rozhodcovskú zmluvu.

2. Súd prvej inštancie predmetný vzťah posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho posudzoval
právny vzťah aj v kontexte príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
zastal názor, že rozhodcovská zmluva je samostatná listina, pričom zmluvným stranám dáva na
výber riešenie prípadného sporu pred rozhodcovským súdom alebo pred štátnym súdom. Obsahuje

poučenie o rozhodcovskom konaní, jeho opis. Napriek týmto skutočnostiam je uzavretá v rozpore
s ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovská zmluvamá klasickú predpripravenú formu, kde boli iba rukou dopísané osobné údaje povinnej. Súd mal
teda za to, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu resp. ustanovenia, aj keď sa
nachádza na samostatnom papieri, dáva na výber druh súdu, keďže povinná nemohla ovplyvniť obsah

jednotlivých ustanovení, mohla ju iba ako celok podpísať, alebo odmietnuť, čo sa v zmysle § 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka nepovažuje za individuálne dojednané ustanovenia. Súd v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 21XECdo/8/2016 zo dňa
22.02.2017. Na základe uvedeného, keďže rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná ako to
vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, je potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul

je materiálne nevykonateľný.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil s odkazom
na ustanovenia § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„zákon o rozhodcovskom konaní“). Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie veci a

nesprávne skutkové zistenia. Súd podľa neho prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril Exekučný poriadok. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.

Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také

dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci.

On s povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc

rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

účinnéhood01.07.2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

5. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v
ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku:
(1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietkyproti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona
sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok bol naposledy rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017

Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

6. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 22.02.2015, kedy bola pred súdnym exekútorom

spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vyššie
uvedený rozhodcovský rozsudok. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podaním zo dňa
23.02.2015, doručeným súdu dňa 16.04.2015 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 21.04.2020 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia a proti ktorému
oprávnený podal odvolanie.

7. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie
aj primerane odôvodnil. V danej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy
o úvere č. 409500595 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 05.06.2012. Svoju právomoc
si odvodil z Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi v ten istý, konkrétne z čl. II ods.

1. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy/
doložky.

8. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“

9.Vtomtoprípadesirozhodcovskýsúdodvodilsvojuprávomocnarozhodnutiesporumedziúčastníkmiz

uvedenejrozhodcovskejzmluvy.Súdprvejinštancienazákladelistinnýchdôkazovurobilsprávnyprávny
záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Tá nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods.
5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná

adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu možnosť
znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a
ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že v čl. IV bode 5 rozhodcovskej zmluvy sa uvádza
vyhlásenie strán, že „zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa
riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú“ a že dlžník vyhlásil, že „bol pred uzavretím zmluvy

osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy“, nemení nič na tom, že dojednanie
ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v tom čase. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným,
takmer nečitateľným spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka táto zmluva za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal

povinnosťpredložiťpovinnejnávrhnauzavretierozhodcovskejzmluvytakýmspôsobom,abyznehobolo
dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom,
čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodneso súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Súd na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

10. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu
vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať
a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto

správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho
dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).