Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/134/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317210128
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4317210128.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: N.. L. J., nar. XX.XX.XXXX, X. T. X, XXX
XX X.O. X, proti žalovaným: 1/ N.. L. R., nar. XX.XX.XXXX, T..G.. P. X, XXX XX I., a 2/ H., U..G..C.., K.
X. XXX/XX, XXX XX L., N.: XXXXXXXX, zastúpeným advokátskou kanceláriou Studio Legale, s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36811874, o náhradu škody v sume 12.000 eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 8C/40/2017-300 zo dňa 25.06.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a o trovách konania rozhodol
tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi z dôvodu úspechu
v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 22.05.2017
domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 12.000 eur, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním
žalovaných tým, že zasial v r. XXXX lucerku na parcele č. XXX/X k. ú. V. J., ktorú dobromyseľne
užíval na základe ústnej dohody so žalovaným 1/. Žalovaný 1/, ktorý je konateľom žalovaného 2/, dal
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo X:XX hod. pokyn svojmu zamestnancovi, aby traktorom so závesným

diskovým zariadením podiskoval pole, na ktorom bola žalobcom zasiata lucerka, čím mu spôsobil
škodu vo výške 12.000 eur. Žalovaný síce poprel uzavretie ústnej dohody, no tým porušil § 6 zákona o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, podľa ktorého zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden
rok. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a tvrdili, že medzi žalovaným 1/ ako osobou oprávnenou a
žalobcom neexistovala žiadna dohoda, teda ani ústna v tom smere, že by sa žalobcovi povolilo užívať
pozemokakýmkoľvekspôsobom.Poukázalinavýsledokpreverovaniavecipolíciou,pričomrozhodnutím

povereného príslušníka OR PZ I. č. k. ČVS: C.-XXX/O.-I.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo predmetné
trestné oznámenie odmietnuté ako nedôvodné.

2. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že podľa výpisu z katastra nehnuteľností pre okres I.,
obec J., k. ú. V. J., parcela reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod č. XXX/X o výmere XXXXXX m2
orná pôda, nie je list vlastníctva založený. Z potvrdenia L. J. X. vyplýva, že v zmysle § 15 ods. 2 zákona č.
330/1191 Z. z. o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov boli do náhradného užívania

pozemky v katastri V. J. parc č. XXX o výmere XXXXXX ha roľa, parc. č. XXX/X o výmere XXXXX ha
trvalé trávnaté porasty, dané N.. L. R.. Podľa obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ I. vedenom pod ČVS:
C.-XXX/O.-I.-XXXX dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod. žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného
1/, pričom bolo zistené, že na poli s parc. č. XXX/X v časti V. J. bola na cca XX,XX ha zasiata lucerka -ďatelina, no polovica predmetného poľa cca X,X ha bola zdiskovaná a lucerka bola pováľaná na zemi.
Uznesením ČVS: C.-XXX/O.-I.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola vec podľa § 197 ods. 1 písmeno d)
Trestného poriadku odmietnutá, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa §

197 ods. 2 Trestného poriadku. Poverený príslušník PZ konštatoval, že sa nepodarilo potvrdiť tvrdenia
oznamovateľa N.. L. J. o ústnej dohode s N.. L. R. na užívaní predmetného poľa, keďže toto pole bolo
L. X. dané do náhradného užívania Z. R., matke L. R. v r. XXXX, odkedy ho N.. L. R. riadne užíval a
platil daň spravovanú C. E. J..

3. Ďalej súd zistil, že podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a podľa
Občianskeho zákonníka bola medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a T.. T. S., bytom V. X, XXX
XX U., uzavretá na dobu neurčitú nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom parcely č. XXX
orná pôda o výmere XXX XXX m2 a par. č. XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XX XXX m2
v kat. úz. V. J., okres I., od XX.XX.XXXX. L. L. H. (ďalej „L.“), ktorá poskytovala priame podpory
žiadateľom užívajúcim poľnohospodársku pôdu evidovanú v registri pôdnych blokov a dielov pôdnych

blokov v zmysle č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, rozhodnutím zo dňa 13.04.2016 pod č. 500/1679/18310/2015
schválila Y. G., IČO: XXXXXXXX, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné
prostredie v sume 1930,01 eura, neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a
súčasne jej uložila dodatočnú sankciu v sume 6640,18 eura. L. rozhodnutím zo dňa 13.04.2016 pod č.

500/1679/18418/2015 T. S. schválila podporu formou jednotnej platby na plochu v sume 7.560,64 eura
a platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 2.273,89 eura
a neschválila poskytnutie podpory formou doplnkovej vnútroštátnej platby na plochu. Podľa výpovede
svedka N.. Y. U., L. L. X., ide o parcely, ktoré boli vydané žalovanému 1/ do náhradného užívania pred
XX rokmi, odkedy ich aj užíva. Žalobca križoval J. na dotáciách, teda žiadal o dotáciu na parcely, ktoré

boli L. J., pričom tak robil cez Y. G. a potom aj cez brata Q. J.. L. to riešilo aj cez políciu, žalobou na
družku G. a nakoniec boli L. J. dotácie vyplatené. Súd tiež zistil, že žalovaný 2/ vykonal diskovanie na
spornom pozemku a potom to vyúčtoval odberateľke T.. T. S..

4. Súd žalobu žalobcu nepovažoval za opodstatnenú a jej zamietnutie odôvodnil s odkazom najmä na

ustanovenie čl. 8, § 149, § 150 ods. 1, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 489, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že námietka premlčania nebola žalovaným vznesená dôvodne.
Žalobca sa totiž dozvedel o škode dňa XX.XX.XXXX, kedy došlo zo strany žalovaného 2/ k podiskovaniu
role parc. č. XXX/X vo výmere XX,XX ha, na ktorom bola žalobcom zasiata lucerka, a žalobu o náhradu

škody podal na súd dňa 22.05.2017, to znamená v subjektívnej lehote X rokov odo dňa, kedy sa o škode
dozvedel. Deň XX.XX.XXXX (t.j. deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom XX.XX.) v r. 2017
pripadol na deň pracovného voľna, ktorým bola sobota, preto posledným dňom subjektívnej premlčacej
lehoty na podanie žaloby bol najbližší pracovný deň, to znamená pondelok XX.XX.XXXX.

5. Za nesporné súd považoval, že žalobca na pozemku vedenom na registri parcely „C“ evidovaný
na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X orná pôda zasial v r. XXXX lucerku na výmere
XX,XX ha v k.ú. V. J. a dňa XX.XX.XXXX žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 2/ dal pokyn na
podiskovanie predmetného poľa zamestnancovi žalovaného 2/, ktorý to zrealizoval dňa XX.XX.XXXX.
Tieto skutočnosti boli stranami sporu nepopreté a preukázané aj vyšetrovaním príslušníka OR PZ

I. v trestnom konaní č. C.-XXX/O.-I.-XXXX. Súd skúmal existenciu zodpovednostného vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými 1/, 2/, pričom bolo preukázané, že žalovaný 1/ mal parcelu XXX v náhradnom
užívaní od L. X. od roku XXXX (ako právny nástupca matky Z. R.). Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s T.. T.
S. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bola aj parcela č. XXX. Z dokladov predložených L. bolo zistené,
že vykonala krížovú kontrolu u žiadateľky Y. G. - družky žalobcu, ktorá žiadala dotácie na predmetnú

parcelu o výmere XX,XX ha. Predmetnú parcelu mala však v užívaní T.. T. S., ktorej boli dotácie zo
strany L. udelené. Uvedené nebolo žalobcom popreté, preto to tiež bolo nesporné. Hoci žalovaný 2/
podiskoval roľu pod parc. č. XXX o výmere XX,XX ha, čím spôsobil škodu na úrode lucerky, ktorú
tam žalobca zasial, súd toto konanie vyhodnotil ako oprávnené. Žalovaní preukázali, že podiskovanie
bolo vykonané na základe objednávky prác od oprávneného užívateľa predmetnej role - nájomcu T.. T.

S.. Uvedené práce boli riadne vykonané a fakturované žalovaným 2/. Žalovaní neporušili žiadne právo
žalobcu, lebo bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný 1/ mal uvedenú rolu v náhradnom užívaní,
uzatvoril platnú a účinnú nájomnú zmluvu s nájomníčkou T.. T. S. od XX.XX.XXXX na dobu neurčitú, a
teda T.. T. S. mala na danú nehnuteľnosť dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú nájomnú zmluvu s právom nanej hospodáriť. Naopak žalobca svoje tvrdenie, že mal uzavretú ústnu nájomnú zmluvu so žalovaným
1/, nijako nepreukázal. Žalovaný 1/ to poprel a ani svedkovia to v trestnom konaní nepotvrdili. Žalobca
nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy; najprv navrhol výsluch svedkov, no následne na ňom netrval.

Škodu vo výške 12.000 eur vyčíslil tak, že za jeden balík lucerky by predajom získal 20 eur, podľa
kosby štyri krát do roka 600 - 800 eur. Najprv navrhol vykonať znalecké dokazovanie, avšak potom
na ňom netrval a súkromný znalecký posudok nepredložil. Povinnosťou žalobcu bolo predložiť dôkazy,
ktorými by preukázal protiprávne konanie žalovaných, vznik škody, existenciu príčinnej súvislosti medzi
protiprávnymkonanímaškodou.Škodusícepreukázal,alenepreukázalprotiprávnekonaniežalovaných

a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, navyše nepreukázal ani výšku škody.

6. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v rámci konania neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Okruh skutočností, ktoré strana musí preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na
sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda žalobca domáhal nároku na náhradu škody, niesol on dôkazné

bremeno o vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť
bola nepravdivá. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal

predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu žalovaných, naopak žalovaní sa s úspechom vyvinili,
keď preukázali právny titul k nehnuteľnosti - existenciu nájomnej zmluvy uzatvorenú žalovaným 1/
ako prenajímateľom k nehnuteľnosti s parc. č. XXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX, ktorá bola v čase
vzniku škody platná a účinná. Na objednávku nájomníka zamestnanec žalovaného 2/ podiskoval ornú
pôdu s parc. č. XXX vo výmere XX,XX ha a vyúčtoval túto prácu faktúrou č. XXXX-XX zo dňa

XX.XX.XXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX. Uvedené potvrdzuje tvrdenia žalovaných, že neporušili
žiadnu právnu povinnosť, medzi ich konaním a vznikom škody nebola preukázaná príčinná súvislosť
a žalobca nepreukázal právny titul k nehnuteľnosti, svoje tvrdenie o existencii ústnej nájomnej zmluvy
nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a §

262 ods. 1, 2 CSP tak, že plne úspešným žalovaným voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania. O ich výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade
s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že sa odvoláva z

dôvodu, že rozsudok nebol v súlade so zákonom o užívaní a prenájme poľnohospodárskej pôdy. Žiadal
o obnovenie konania v rámci platných zákonov.

8. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej

časti vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v tomto prípade stotožnil v

celom rozsahu, preto v celom rozsahu na toto odôvodnenie poukazuje a na zdôraznenie jeho správnosti
dodáva nasledovné:

10. Predmetom tohto sporu je náhrada škody vo výške 12.000 eur, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená
na tom základe, že žalovaní 1/, 2/ podiskovaním role ním obsiatej poľnohospodárskou plodinou

(ďateľinou) túto znehodnotili a žalobca nedosiahol žiadny výnos. Žalobca tvrdil pritom, že mal právo
predmetnú parcelu obhospodarovať na základe ústnej nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným
1/, čo však on poprel. Tvrdenia týkajúce sa oprávnenia užívať daný pozemok žalobca vykonanýmdokazovaním podľa záverov súdu prvej inštancie dôkazmi nepreukázal a ani relevantné dôkazy vykonať
nenavrhol.

11. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu, ktorý namietal ako dôvod odvolania len nedodržanie
zákona o užívaní a prenájme poľnohospodárskej pôdy bez bližšej špecifikácie, nepovažoval odvolanie
za opodstatnené. Súd prvej inštancie správne vykonal len dôkazy, ktoré boli navrhnuté, a na základe
výsledkov dokazovania prijal správny právny záver o tom, že žalobca nepreukázal nájomný vzťah
k predmetnému pozemku, čím nepreukázal ani dôvodnosť jeho užívania. Preto súd prvej inštancie

správne konštatoval, že nepreukázal všetky zákonné podmienky zodpovednostného vzťahu žalovaných
1/, 2/ vo vzťahu ku škode, ktorá mu mala byť spôsobená znehodnotením zasiatej ďateliny a
nedosiahnutého zisku za predaj úrody. Odvolací súd vzhľadom na to, že žalobca dôvody odvolania
bližšie nerozviedol, ako aj vzhľadom na to, že odvolací súd je vždy v sporovom konaní viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania, dospel k tomu, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Odvolací súd po
prejednaní veci konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba o náhradu škody

zamietnutá, je vecne správny najmä z dôvodu nepreukázania porušenia právnej povinnosti žalovanými.
Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre to, aby zaviazal žalovaných 1/, 2/ na náhradu škody, rozhodol vecne správne, v dôsledku
čoho odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje
na odôvodnenie.

12. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/, a tak odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho
konania v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným
voči žalobcovi priznal nárok na ich náhradu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).