Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719200960
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719200960.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Z. Y., nar.

XX.X.XXXX, t.č. bytom S. dôchodcov č. XX, XXX XX G.-H., v konaní právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou Poláček & partneri, s.r.o., IČO: 47257032, so sídlom Advokátskej kancelárie Dlhá ul. 2039/6,
974 05 Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Peter Poláček, proti
žalovaným I. J. Y., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G., t.č. zdržiavajúca sa na adrese G. XX, G.-G.,
II. G. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. H., t.č. zdržiavajúca sa na adrese G. XX, G.-G., III. N. Y.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., t.č. zdržiavajúceho sa na adrese G. XX, G.-G., v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaní I. J. Y., rod. B., II. G. H. a III. N. Y. sú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosti a to rodinný dom č.
súpisné XX, postavený na parcele č. XXX, nachádzajúci sa v kat. úz. G., obec G., okres F., zapísaný na
liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom, katastrálnym odborom F., ako aj pozemky parcelné
č. KNC XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 94 m2, KNC parcela č. XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 181 m2, KNC parcela č. XXX - záhrada o výmere 428 m2 a KNC parcela č. XXX/
X - záhrada o výmere 243 m2, ako aj stavby na nich stojace hospodárska budova, stodola, pivnica
(stavby bez označenia súpisným číslom), zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným

úradom, katastrálnym odborom F., pre kat. úz. G., obec G., okres F., do 10-tich dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v I. rade v rozsahu 100%, ktoré je
žalovaná v I. rade p o v i n n á zaplatiť žalobkyni, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o
výške trov konania.

IV/ Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v II. rade a žalovanému v III. rade n
e p r i z n á v a .

V/ Štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov konania voči žalovanej v I. rade v rozsahu
100%, ktoré je žalovaná v I. rade p o v i n n á zaplatiť štátu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu o výške trov konania.

VI/ Štátu sa nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov konania voči žalovanej v II. rade a
žalovanému v III. rade n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou doručenou súdu 21.2.2019 a následne doplnenou podaním dňa 17.4.2019 žiadala žalobkyňa
uložiť žalovaným I., II. a III., prípadne iným osobám, s ktorými sa tu bez jej súhlasu a povolenia
nachádzajú, povinnosť vypratať a uvoľniť nehnuteľnosť - rodinný dom č. súpisné XX, nachádzajúci

sa v kat. úz. G., obec G., okres F., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom,
katastrálnym odborom F., ako aj priľahlých pozemkov parc. č. KNC XXX, KNC XXX a KNC XXX a
KNC XXX/X, ako aj na nich sa nachádzajúcich stavbách, hospodárskych budovách, stodola a pivnica
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a bez predchádzajúceho písomného súhlasu vlastníka
týchto nehnuteľností sa do týchto nehnuteľností viac nevracať. Zároveň požadovala priznať náhradu

trov konania.

1.1. Žalobou uplatňovaný nárok odôvodňovala tým, že žalovaní nehnuteľnosti, ktoré žiadala vypratať,
užívajú bez právneho dôvodu. Vlastnícky sú tieto nehnuteľnosti vedené na ňu. Ona ako vlastníčka
uvedených nehnuteľností nemôže tieto užívať a bola nútená opustiť svoje bydlisko, nakoľko jej žalovaná
v I. rade spolu s jej nebohým synom a manželom žalovanej v I. rade, ubližovali. Správali sa nevhodne

a bránili jej v užívaní jej vlastníctva. Ohľadom uvedených skutočností prebiehalo aj trestné konanie pre
neoprávnené užívanie domu, za čo bola žalovaná v I. rade aj právoplatne odsúdená.

2. Súd žalobkyňu vypočul, vzhľadom na jej vysoký vek, v Domove sociálnych služieb G. - H. dňa
11.12.2019. Pri výsluchu bolo konštatované, že žalobkyňa na podanom návrhu zotrváva, je zorientovaná

v čase a v priestore. Žalobkyňa v rámci vyjadrenia uviedla, že žalovaní jej nikdy nič neplatili za bývanie.
Aj napriek tomu, že tam nebýva, pretože jej to oni neumožňujú, platila a platí domovú daň a poistku.
Rovnako ju vyzývalo Mesto G. aj na platenie komunálneho odpadu. Poprela, že by sa vnuk - žalovaný v
III. rade alebo nevesta - žalovaná v I. rade akýmkoľvek spôsobom zaujímali o ňu, chodili ju navštevovať
alebo iným spôsobom sa o ňu postarali. Naopak žalovaných naposledy videla pred piatimi rokmi, keď jej

zomrel syn. Ešte za jeho života ju vyhodili z domu, napádali ju, ubližovali jej, pomáhala jej len najbližšia
suseda Z. Y., ktorá sa jej zastala a zobrala ju k sebe. Následne na to jej pomohli vybaviť umiestnenie
v domove dôchodcov, kde je nepretržite odkedy ju vyhodili z rodinného domu. Žalobkyňa uviedla, že v
minulosti bol za ňou vnuk s nejakým poslancom zo G. a chcel, aby dom predala jemu za 100.000,-- €.
Nesúhlasila s tým, pretože vnuk nemal toľko peňazí a ani jeho rodičia a ani on robiť nikdy nebude. Nikdy

by jej to nesplatili. Navyše uviedla, že má ešte dcéru, ktorej nič z dedičstva nedala. Navyše syna - otca
žalovaného v III. rade a manžela žalovanej v I. rade, z domu v minulosti vyplatila. Pokiaľ ide o žalovanú
v II. rade je to dcéra jej nevesty z predchádzajúceho vzťahu. Žalobkyňa v rámci výpovede uviedla, že
spísala aj závet na notárskom úrade, kde vydedila nebohého syna, ako aj nevestu a vnuka N.. Doslova
si priala, aby sa dožila toho, že sa bude môcť vrátiť do svojho domu a užívať ho ako vlastníčka.

3. Žalovaná v I. rade sa k žalobe vyjadrila na pojednávaniach 12.9.2019 a 16.1.2020. Potvrdila, že sa
zdržiavajú na adrese G. XX v rodinnom dome vlastnícky patriacom žalobkyni, ktorá je jej svokrou. Podľa
jej slov nemá kam ísť spolu so synom a s dcérou. Poprela, že by svokru týrala alebo sa k nej nevhodne
správala ona alebo jej manžel, t.č. už nebohý. Potvrdila, že nemá podpísanú so svokrou žiadnu nájomnú

zmluvu, ani jej nič za roky bývania v jej dome neplatia. Podľa nej svokra sľúbila, že ak syn žalovaný v III.
rade bude chodiť do školy a vyučí sa, tak mu dom nechá. Mala to povedať nebohému manželovi. Podľa
nej ľudia spravili klebety, že má milenca a týchto si vodí do domu, preto svokra chce, aby z toho domu
odišli. Tieto vyjadrenia zopakovala aj 16.1. s tým, že nemá ísť kde s deťmi bývať.

4. Rovnako sa vyjadril aj žalovaný v III. rade, ktorý bol prítomný na pojednávaní dňa 12.9., ako aj 16.1..
Podľa jeho slov bol za starkou a mal záujem odkúpiť dom. Povedala mu, že na to nikdy nebude mať.
Sľúbila mu však, že ak dokončí školu, že mu dom nechá. Najskôr tvrdil, že za starkou chodieval na
narodeniny, možno päťkrát do roka. Následne v januári tohto roku potvrdil, že bol naposledy za starou
matkou, keď mal záujem ju vyplatiť z domu. Bolo to v čase, keď otec zomrel a bol tam s bratom poslanca

I. D.. Vtedy mu starká povedala, že mu dom nepredá. Podľa jeho vlastných slov mal možnosť požičať
si peniaze a vyplatiť ten dom. Odvtedy za starou matkou nebol.

5. Vzhľadom na pochybnosti ohľadom zdravotného stavu žalovanej v II. rade, najmä s poukazom na
vyjadrenie jej matky žalovanej v I. rade súd ustanovil žalovanej II. procesného opatrovníka v osobe jej

matky - žalovanej v I. rade. Následne po ustanovení procesného opatrovníka sa žalovaná v II. rade
dostavila na súd na pojednávanie 16.1.2020 kedy sa k veci vyjadrila. Uviedla, že žalobkyňa, ktorú
označovala ako „tá pani čo s nami nebýva“ ich žiadnym spôsobom nekontaktovala a podľa jej slov sa
s ňou vôbec nedalo rozprávať. Je to stará žena, ktorá si nič nepamätá, ani to, že ju bol syn navštíviť.Žalovaná v II. rade potvrdila, že žalobkyňa od nich chcela, aby odišli z toho domu už keď mala 70 rokov.
Ona bola v tom čase maloletá, mala len osem rokov. Nepamätá si bitky, ani týranie. Naopak pamätá si, že
ju žalobkyňa napadla, pretože sedela na manželskej posteli. Od roku 2019 býva na tejto adrese spolu so

žalovanou v I. rade a žalovaným v III. rade, nakoľko mala psychické problémy a liečila sa. Podľa jej slov
je už v poriadku. Naposledy žalobkyňu videla na pohrebe syna. Podľa nej žalovaný v III. rade si nárokuje
na časť bytu, ako jej vnuk. Žiadnu zmluvu nájomnú, ani inú so žalobkyňou uzavretú nemá. Žalovaná v
II. rade mala vedomosť, že sa stará pani chce vrátiť do domu a tam bývať potom, čo oni odídu.

6. Vzhľadom na podanie žalobkyne si súd vyžiadal správu z OR PZ F., ako aj trestného oddelenia.
Zo správy OR PZ F., odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie G. dňa 27.6.2019 bolo zistené, že
sa viedlo trestné stíhanie voči J. Y. (žalovaná v I. rade) pre neoprávnený zásah do práva k domu, k
bytu alebo nebytovému priestoru podľa ustanovenia § 218 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň oznámili,
že bolo vedené skrátené vyšetrovanie ukončené podaním návrhu na podanie obžaloby. Súčasťou
oznámenia je aj uznesenie o začatí trestného stíhania žalovanej v I. rade zo dňa 24.3.2019. Následne

bola pripojená obžaloba Okresnej prokuratúry Zvolen č. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 14.6.2019 a
trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k. 5T XX/XXXX-XX zo dňa 27.6.2019, ktorým súd rozhodol
o vine žalovanej v I. rade za prečin neoprávneného zásahu do práva domu, bytu alebo k nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Žalovaná I. bola uznaná za vinnú, pretože najneskôr
dňa 16.5.2018 až doposiaľ v Meste G., časť G. na ulici G. XXXX/XX užíva na bývanie rodinný dom

poškodenej Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. - H. XX, okres H. H., ktorá je podľa listu vlastníctva č. XXX,
pre kat. úz. G. jediným vlastníkom danej nehnuteľnosti a to aj napriek tomu, že jej boli dané opakovane
výzvy na vypratanie nehnuteľnosti a dňa 15.5.2018, jej bol na uvedenej adrese zrušený trvalý pobyt. Za
uvedený prečin bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, ktorý jej bol podľa §
49 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený, pričom súd určil skúšobnú dobu v trvaní

12 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 1.8.2019.

7. Súčasťou žaloby bol aj výpis z listu vlastníctva č. XXX, pre okres F., obec G., kat. úz. G., z ktorého
bolo zistené, že uvedené parcely, ktoré sú predmetom konania vrátane rodinného domu postaveného
na uvedenej parcele KNC č. XXX, sú vlastnícky vedené v celosti na žalobkyňu. Na uvedených

nehnuteľnostiach nie sú zapísané žiadne ťarchy. Na pozemku parcelné č. KNC XXX o výmere 181 m2
- zastavané plochy a nádvoria sú postavené budovy bez označenia súpisným číslom.

8. K žalobe bol pripojený návrh na zrušenie trvalého pobytu adresovaný Mestu G., ktorý podala
žalobkyňa podľa § 7 ods. 1, písm. f/ zákona č. 253/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o hlásení

pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Jednalo sa o zrušenie trvalého pobytu žalovanej v I. rade
a žalovaného v III. rade.

9. K žalobe žalobkyňa pripojila aj oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu adresovaného
na príslušné Obvodné oddelenie PZ, ako aj informatívnu kópiu z katastrálnej mapy.

10. Súčasťou žaloby je výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 27.4.2018 adresovaná žalovanej.
Rovnako je pripojená aj výzva zo dňa 25.5.2018, 13.3.2018, ktorými sa domáhala žalobkyňa voči
žalovanej v I. rade vypratania nehnuteľností. Žalobkyňa pripojila k žalobe aj žiadosť o ukončenie zmluvy
o združenej dodávke elektriny na domácnosť s navrhovaným termínom ukončenia zmluvy 29.11.2018 z

dôvodu úmrtia odberateľa, kde meno a priezvisko odberateľa bolo N. Y..

11. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

13. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa poskytnúť ochranu vlastníckeho práva formou žaloby na

plnenie, kde sa domáhala vydania predmetu svojho vlastníctva a to vyprataním. Zmyslom tejto žaloby
je dosiahnuť fakticky výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, to znamená, aby mohla s vecou nielen
právne, ale aj fakticky disponovať. Z tohto dôvodu sa domáhala vypratania nehnuteľností, ktoré bez
právneho dôvodu užívajú žalovaní I., II. a III.. Žalovaní tieto skutočnosti nepopreli, potvrdili, že vuvedených nehnuteľnostiach alebo uvedené nehnuteľnosti užívajú bez súhlasu a uzavretia nájomnej
zmluvy. Dokonca žalovaná v II. rade potvrdila, že už v čase, keď bola maloletá a keď žalobkyňa mala
približne 70 rokov ich z domu a pozemkov vyháňala a domáhala sa možnosti užívať tieto nehnuteľnosti

sama. Prvou podmienkou na poskytnutie ochrany v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je preukázanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Toto žalobkyňa jednoznačne
preukázala a ani žalovaní tieto skutočnosti nespochybňovali. Rovnako nebolo sporné, že žalovaní
uvedené nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu a že žalobkyňa nemôže s predmetom svojho
vlastníctva nakladať. To, že momentálne žije v domove dôchodcov odôvodnila tým, že ju žalovaná

v I. rade spolu s jej nebohým synom, ktorý bol manželom žalovanej v I. rade týrali a správali sa k
nej nevhodným spôsobom. Žalovaní tieto skutočnosti popierali. Popierali, že by boli žalobkyňu bili,
ale potvrdili, že sa o žalobkyňu žiadnym spôsobom nezaujímajú už niekoľko rokov a svorne uviedli,
že žalobkyňu naposledy videli na pohrebe. Ani vnuk, ktorý v rámci svojho vyjadrenia najprv tvrdil, že
za starou matkou chodieva, následne tieto skutočnosti nepotvrdil a naopak uviedol, že naposledy ju
videl pri úmrtí otca čo bolo pred viac ako piatimi rokmi. Z konania, ktoré sa viedlo na tunajšom súde

a v rámci ktorého bola žalovaná v I. rade právoplatne odsúdená vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti
užíva bez právneho titulu a aj napriek výzvam žalobkyne tieto neopustila. Doslova v rámci svojho
vyjadrenia a výpovede uviedla, že si je vedomá, že od roku 2003 býva v dome bez súhlasu majiteľky
a snažila sa to riešiť. Doteraz (myslí sa tým do vznesenia obvinenia žalovanej I.) sa to nepodarilo
vyriešiť a v dome ostáva s rodinou, dcérou a synom, ktorý je vnukom žalobkyne, pretože nemá kam

ísť. Rovnako sa vyjadrila aj pred súdom s tým, že ak jej žalobkyňa zabezpečí náhradné bývanie z
predmetných nehnuteľností sa vysťahuje. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd dospel k záveru,
že žalobkyňou uplatnený nárok pred tunajším súdom je v plnom rozsahu dôvodný a uložil žalovaným I.,
II. a III., ktorí užívajú predmetné nehnuteľnosti tieto v lehote 10-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu vypratať. Pokiaľ žalobkyňa v rámci žaloby žiadala, aby súd uložil vypratanie nehnuteľností aj

iným osobám, s ktorými sa tu žalovaní I., II. a III. bez povolenia a súhlasu žalobkyne nachádzajú, v
tejto časti súd žalobe nevyhovel, pretože je nevykonateľná voči neoznačeným osobám. Rovnako ani
v časti, kde žiadala vysloviť, že žalovaní sa nemôžu vrátiť do týchto nehnuteľností bez písomného
súhlasu a predchádzajúceho súhlasu vlastníka týchto nehnuteľností, nakoľko nie je možné vopred
určovať rozsah práv a povinností budúcich prípadných nájomcov alebo iných užívateľov sporných

nehnuteľností na základe rozhodnutia vlastníka. Podstatou žaloby však bolo vypratanie a poskytnutie
ochrany vlastníckeho práva žalobkyni, v časti ktorej bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná. Súd z
listín, ako aj z výpovedí strán sporu dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok na vypratanie sporných
nehnuteľností je v celom rozsahu dôvodný a poskytol žalobkyni ochranu jej vlastníckeho práva.

14. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

15. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Predmetom sporu bolo poskytnutie ochrany vlastníckeho práva žalobkyni. Žalobkyňa bola v konaní

úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej v I. rade. Pokiaľ
ide o žalovanú v II. rade a žalovaného v III. rade voči týmto nárok na náhradu trov konania žalobkyni
nepriznal. Prihliadol pritom na fakt, že žalovaný v III. rade je študentom a pripravuje sa na svoje budúce
povolanie, nemá žiaden príjem, žije v spoločnej domácnosti s matkou - žalovanou v I. rade s tým, že
tento stav nezavinil sám svojim správaním, ale býva na adrese s matkou. Rovnako aj pri žalovanej v II.

rade súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal žalobkyni voči nej nárok na náhradu
trov konania. Táto prišla bývať k matke potom čo mala zdravotné problémy psychického charakteru, je
nemajetná a aj v súčasnosti je odkázaná na pomoc matky. Aj, keď sama uviedla, že je už v poriadku a
hľadá si prácu, súd vyhodnotil túto situáciu ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobkyni
voči nej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

18. V konaní vznikli trovy štátu a to v sume 7,53 € ako vyúčtovanie výsluchu vykonanej služobným
motorovým vozidlom dňa 11.12.2019 v mieste terajšieho bydliska žalobkyni. Za účelom výsluchu
žalobkyne súd vykonal tento úkon v mieste jej bydliska, kde preprava na adresu terajšieho bydliskažalobkyne bola vykonaná služobným vozidlom. Okresným súdom Zvolen boli vyúčtované cestovné
náklady v sume 7,53 €, preto vznikol štátu nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov. Aj, keď
výslovne civilný sporový poriadok neupravuje nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov, súd

vychádza z článku 4., ods. 1 Základných princípov civilného sporového poriadku a pri rozhodnutí
štátom preddavkovaných trov analogicky aplikuje ustanovenia civilného mimosporového poriadku, kde
je úprava ohľadom náhrady trov konania štátu. Aj podľa ustanovení civilného sporového poriadku môže
dôjsťkvznikutrovštátuapretobolopotrebnérozhodnúťotýchtotrovách.Výsluchžalobkynebolvkonaní
potrebný vzhľadom na predmet sporu. Keďže jej zdravotný stav neumožňoval prepravu na Okresný súd

Zvolen vzhľadom na imobilitu a tiež vysoký vek žalobkyne, súd rozhodol o vykonaní výsluchu žalobkyne
na adrese jej trvalého bydliska. Pri nároku štátu na náhradu štátom preddavkovaných trov konania súd
postupoval rovnako ako v prípade nároku na náhradu trov úspešnej strany v konaní a na náhradu týchto
trov zaviazal žalovanú v I. rade. Pri žalovaných v II. a v III. rade vychádzal z ustanovenia § 257 CSP a z
dôvodov hodných osobitného zreteľa štátu nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči týmto
dvom subjektom nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú rovnaké ako v prípade nepriznania

nároku na náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanej II. a žalovanému III..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).