Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619201563
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7619201563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr.

Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobkyne: H., zastúpená: Advokátska kancelária
JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, Bratislava, proti žalovanému: C., zastúpený JUDr.
Františkom Pitoňákom, advokátom, so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, o zaplatenie
20.319,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo 7. novembra 2019, č. k. 9Csp/36/2019-151

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20.200,- Eur s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne od 14.5.2019 do zaplatenia (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II)
a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 % (III).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia spolu sumy
20.319,18 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.200,- Eur od 10.11.2018 do

zaplatenia. Skutkovým základom takto uplatneného nároku bolo v podstatnom tvrdenie žalobkyne, že
so žalovaným uzavrela zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodli, že v určenom čase uzavrú
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k v tom čase rozostavanému
rodinného domu s pozemkom. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu na
kúpnu cenu v sume 35.000,- Eur. Vzhľadom na nedodržanie určených časových rámcov a vyskytnuvšie
sa nedostatky stavby sa strany dohodli na zrušení zmluvy o budúcej zmluve. Po zrušení zmluvy
žalovaný vrátil žalobkyni časť zaplatenej zálohy v sume 15.000,- Eur; ostatnú časť vo výške 20.000,- Eur

dobrovoľne neplnil. Popri vrátení zálohy na kúpnu cenu sa žalobkyňa domáhala nahradenia nákladov
na vyhotovenie znaleckého posudku v sume 200,- Eur, ktorý podľa jej tvrdenia žalovaný použil pre
vlastné potreby, a tiež aj úrokov z omeškania za oneskorené splnenie časti zálohy v sume 119,18 Eur
( 5 % ročne zo sumy 15 000,- Eur od 10.11.2018 do 7.1.2019).

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistenia, že dňa 8.8.2018 uzavreli
strany písomnú zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodli, že v určenom čase uzavrú kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k rozostavanému domu s pozemkom
na žalovanú za kúpnu cenu 135.000,- Eur. V zmluve sa strany dohodli tiež na povinnosti žalobkyne
zaplatiť žalovanému zálohu na kúpnu cenu v sume 32.000,- Eur a na zabezpečení splnenia povinnosti
oboch strán uzavrieť kúpnu zmluvu zmluvnou pokutou v sume 3.000,- Eur. Súd prvej inštancie mal zapreukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému dohodnutú zálohu na kúpnu cenu vo výške 32.000,-
Eur, z ktorej žalovaný vrátil žalobkyni sumu 15.000,- Eur. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo vyšiel
z toho, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o budúcej zmluve ústne, pričom žalovaný s odstúpením

súhlasil. Na základe žiadosti žalovaného žalobkyňa vyhotovila aj písomné odstúpenie, ktoré však
nesprávne adresovala spoločnosti FABINY s.r.o. Prvoinštančný súd nemal za preukázané, z akých
dôvodov žalobkyňa od zmluvy odstúpila. Skonštatoval v tejto spojitosti, že pokiaľ žalobkyňou tvrdeným
dôvodom odstúpenia mali byť vady stavby, k ich odbornému posúdeniu Ing. Vladimírom Zumríkom
došlo až následne (po tvrdenom odstúpení) - v mesiaci november 2018. Súd prvej inštancie ďalej

skutkovo vyšiel z toho, že žiadna zo strán si nesplnila povinnosť predložiť v dohodnutom čase návrh
kúpnej zmluvy druhej zmluvnej strane, pričom ani jedna zo zmluvných strán sa v zákonnej lehote
nedomáhala nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Následkom toho došlo podľa záveru
súdu prvej inštancie k zániku tohto práva. Súd prvej inštancie skutkovo tiež ustálil, že v čase uzavretia
zmluvy o budúcej zmluvy žalovaný nebol vlastníkom pozemkov, ktoré mali byť žalobkyni odpredané
spoločne so stavbou. Podľa ďalšieho skutkového nálezu prvoinštančného súdu „Žalovaný v konaní

nepreukázal, že zmluva, ktorú predložil je skutočne zmluvou, ktorú podpísala žalobkyňa ako budúca
kupujúca. Z jeho strany bola síce predložená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, avšak neúplná (v
zmluve chýba text článku 6) s textom odlišným od textu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorý
súdu predložil vypočúvaný svedok - konateľ realitnej kancelárie, ktorá mala byť sprostredkovateľom
predaja nehnuteľnosti“. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného súd prvej inštancie dospel

k skutkovému záveru, že nepreukázal svoje tvrdenie o vynaložení nákladov na realizáciu stavebných
úprav domu na základe osobitnej požiadavky žalobkyne. Konštatoval v tejto spojitosti, že z písomností
predložených žalovaným vyplýva, že stavebné práce boli vykonané spoločnosťou FABINY s.r.o., pričom
žalovaný ani len netvrdil, aby za predmetné práce tejto spoločnosti zaplatil. Pokiaľ žalovaný v konaní
navrhol svedecky vypočuť zamestnancov spoločnosti FABINY s.r.o. súd prvej inštancie tento dôkaz

odmietol preto, že ich výsluchom mal byť preukázaný rozsah prác a aj to, že tieto práce boli vykonané
na základe požiadavky Silvie Zumríkovej, nie však skutočnosť, či žalovaný ako stavebník za tieto práce
spoločnosti FABINY s.r.o. zaplatil. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo ustálil, že za znalecký posudok
č. 173/2018, vyhotovený znalcom V.. C. X., žalobkyňa zaplatila sumu 200,- Eur a že uvedený znalecký
posudok žalovaný predložil banke so žiadosťou o poskytnutie úveru, a teda použil ho pre vlastné účely.

Vysvetlil, že „Uvedené okrem správy banky vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie
G. T. D., kde ako výlučný vlastník tam zapísaných nehnuteľností je vedený žalovaný“. Napokon súd prvej
inštancie skutkovo vyšiel z nepreukázania skutočnosti, aby medzi stranami došlo k dohode o vrátení
zálohy do 10.11.2018, ani aby pred týmto dňom žalobkyňa vyzvala žalovaného na plnenie.

4. Na takto ustálený skutkový stav prvoinštančný súd aplikoval ust. § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 a 2, § 48
ods. 1 a 2, § 50a ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 a § 458 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky
zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov. Na ich základe súd prvej inštancie východiskovo posúdil
zmluvu o budúcej zmluve ako neplatnú, jednak z dôvodu nedodržania obligatórnej písomnej formy,
jednak pre neurčitosť a nezrozumiteľ-nosť označenia pozemkov, ktoré mali byť predmetom kúpy a

jednak tiež preto, že pozemky nepredstavovali spôsobilý predmet prevodu. Vo vzťahu k prvému z týchto
dôvodov neplatnosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že obe strany
zhodne tvrdili, že v mesiaci jún 2018 mala byť medzi nimi uzatvorená (len) ústna dohoda o budúcej
kúpe nehnuteľnosti. Pokiaľ aj žalovaný predložil písomnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, vzhľadom
na tvrdenie žalobkyne, že zmluva, ktorú podpísala mala iný obsah a skutočnosť, že „žalovaný v konaní

nepreukázal, že zmluva, ktorú predložil je skutočne zmluvou, ktorú podpísala žalobkyňa ako budúca
kupujúca“, naviac nepredložil zmluvu úplnú (v zmluve chýbal text článku 6) súd prvej inštancie z tejto
zmluvy nevyšiel. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť označenia pozemku v zmluve o budúcej zmluve vyplýva
podľa názoru prvoinštančného súdu zo skutočnosti, že hoc bol pozemok v zmluve identifikovaný na
podklade geometrického plánu, ten nebol jej súčasťou. Napokon ostatný dôvod neplatnosti zmluvy o

budúcej zmluve má pôvod v skutočnosti, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nebol
vlastníkom pozemku, ktorý mal byť prevedený na žalobkyňu kúpnou zmluvou. Z dôvodu neplatnosti
zmluvy o budúcej zmluve je podľa záveru súdu prvej inštancie neplatným tiež odstúpenie od tejto zmluvy
žalobkyňou. Tento úkon je podľa prvoinštančného súdu neplatný aj z dôvodu nedodržania obligatórnej
písomnej formy, keďže žalobkyňa odstúpila od zmluvy ústne a žiadna zo strán písomné odstúpenie

nepredložila. Napokon podľa implicitného záveru prvoinštančného súdu, o platnom odstúpení nemožno
hovoriť tiež pre nepreukázanie dôvodov, pre ktoré k tomu došlo. Na podklade týchto parciálnych úvah
dospel súd prvej inštancie k záveru, že prijatím zálohy na základe neplatnej zmluvy (ústnej i písomnej) sa
žalovanýnaúkoržalobkynebezdôvodneobohatil,následkomčohomuzozodpovednostizabezdôvodnéobohatenie vznikla povinnosť toto plnenie žalobkyni vrátiť. Nakoľko žalobca z prijatej zálohy 35.000,-
Eur dobrovoľne vrátil žalobkyni sumu 15.000,- Eur, na zaplatenie ostávajúcej časti (20.000,- Eur) ho
súd prvej inštancie zaviazal. Zároveň súd prvej inštancie žalobkyni priznal tiež náhradu vynaložených

nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku v sume 200,- Eur s odôvodnením, že „Žalovaný tak použil
predmetný znalecký posudok, ktorého zadávateľkou bola žalobkyňa a ktorá aj zaň uhradila sumu za
vyhotovenie, pre vlastné účely ...“. Za omeškanie žalovaného so zaplatením týchto peňažných plnení
súd prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v percentuálnej výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov.
Počiatok omeškania žalovaného pritom prvoinštančný súd odvodil s použitím ust. § 563 Občianskeho
zákonníka od právnej skutočnosti doručenia výzvy na plnenie, za ktorú v okolnostiach prípadu považoval
doručenie žaloby žalovanému. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala priznania úrokov z omeškania aj za
skoršie obdobie, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rovnako súd prvej inštancie zamietol
žalobu tiež v časti o zaplatenie sumy 119,18 Eur (úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15

000,- Eur od 10.11.2018 do 7.1.2019) s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala, aby v čase, za ktorý
si žalobca v tejto sume uplatnil úroky z omeškania, bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu.
Súd prvej inštancie posúdil kompenzačnú námietku žalovaného ako nedôvodnú. Vo svojich úvahách
vedúcich k tomuto záveru pritom vyšiel z toho, že žalovaným započítavaná pohľadávka na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 3.000,- Eur nevznikla jednak z dôvodu neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a

skrz toho aj v nej obsiahnutého dojednania o zmluvnej pokute a jednak tiež preto, že v konaní nebolo
preukázané porušenie záväzku žalobkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu. Akcentoval v tejto spojitosti skutkový
nález, že žalobkyňa nebola na uzatvorenie kúpnej zmluvy druhou stranou vyzvaná. Obdobne súd
prvej inštancie nemal za preukázanú ani existenciu pohľadávky žalovaného z titulu realizácie osobitne
vyžiadaných stavebných úprav. V jej prípade prvoinštančný súd postrádal preukázanie, že tieto náklady

vynaložil práve žalovaný, za situácie, keď stavebné práce vykonávala spoločnosť FABINY s.r.o. a že
tieto práce boli vykonané práve v prospech žalobkyne, za situácie, keď ich objednala jej sestra. Súd
prvej inštancie sa v odôvodnení vyhovujúceho výroku rozsudku napokon vysporiadal tiež s obranou
žalovaného, ktorou spochybňoval vecnú legitimáciu žalobkyne s argumentáciou, že zmluvu o budúcej
zmluveneuzavrelsňou.Prvoinštančnýsúdvtejtootázkevyšielztoho,žežalobkyňaajžalovanýpotvrdili,

že medzi nimi bola uzatvorená dohoda resp. zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Podľa jeho nazerania
„Žalovaný, aj vzhľadom na jeho tvrdenia a výpoveď, vedel od začiatku, že vlastníčkou stavby rodinného
domu sa má stať žalobkyňa Bc. J. I., na meno ktorej aj mal byť vybavovaný úver, z ktorého mala
byť kúpa domu financovaná“. Konštatoval, že „Pokiaľ aj teda ohľadom kúpy domu jednal (žalovaný)
osobne s príbuznými žalobkyne - sestrou a jej matkou, uvedené nemá vplyv na tú skutočnosť, že

výlučnou vlastníčkou domu sa mala stať žalobkyňa. Zdôraznil, že o tom svedčí aj písomné vyhotovenie
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, „...ktoré žalovaný čítal a osobne aj podpísal a teda bolo mu zrejme,
že aj kúpna zmluva mala byť uzatvorená práve so žalobkyňou“. Vo vzťahu k súvisiacej argumentácii
žalovaného súd prvej inštancie akcentoval, že „...je nepodstatné kto do budúcna mal dom užívať a tiež
to, kto stavbu financoval“. Vyzdvihol v tejto súvislosti tiež fakt, že „...aj z pokladničných dokladov, ktoré

osobne vypisoval žalovaný je zrejme, že finančné prostriedky boli ním prijaté od Bc. Mrukovej, teda
patrili menovanej bez ohľadu na to, kto mu tieto odovzdával “ Napokon rozhodnutie o trovách konania
súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. čiastočným úspechom oboch
procesných strán, pričom pomer úspešnosti (žalobkyne 99 % a žalovaného 1 %) odôvodnil podľa záveru
súdu prvej inštancie nárok žalobkyne na náhradu 98 % trov konania.

5. Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní v prvom rade
nesúhlasil so skutkovým nálezom súdu prvej inštancie, že strany uzavreli zmluvu o budúcej zmluve v
ústnej forme, dôvodiac, že ohľadne kúpy domu a stavebných prác rokoval výlučne s matkou a sestrou

žalobkyne. Žalovaný v tejto súvislosti vyslovil presvedčenie, že i zmluvu o budúcej zmluve nepodpísala
žalobkyňa,alejejmatka.Odmatkyžalobkynezároveňžalovaný prijalpeňažnúsumu3.000,-Eurapodľa
jeho tvrdenia i ostávajúca časť zálohy bola zaplatená z jej prostriedkov. Žalovaný poukázal tiež na to, že
práve matka žalobkyne „...žiadala od žalovaného či už ústne alebo priamo aj v odstúpení od zmluvy zo
dňa 10.10.2018 kde matka vystupuje ako strana dohody od žalovaného vrátiť peniaze priamo jej a nie

žalobkyni, čo aj žalovaný učinil a čiastočne vrátil matke žalobkyni sumu vo výške 15.000,- Eur“. Žalovaný
sa v odvolaní nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami nebola uzavretá
písomná zmluva o budúcej zmluve a v súvisiacej argumentácii zdôraznil, že žalobkyňa svoje tvrdenie, že
podpisovala inú než žalovaným predloženú zmluvu nijak nepreukázala. Odvolateľ v odvolaní namietaltiež proti skutkovému nálezu, že nepreukázal vynaloženie nákladov na prerábky rodinného domu.
Zdôraznil v tejto spojitosti, že k otázke čo bolo vykonané sa v priebehu konania vyjadril, že vykonanie
stavebných prác potvrdila sestra žalobkyne a túto skutočnosť mali v spore potvrdiť tiež navrhovaní

svedkovia, ktorých výsluch ale súd prvej inštancie odmietol vykonať. Napokon žalovaný v odvolaní
nesúhlasil so skutkovým nálezom prvoinštančného súdu, že znalecký posudok objednaný a zaplatený
žalobkyňou použil pre vlastné účely. Argumentoval v tejto spojitosti, že táto skutočnosť nebola v konaní
preukázaná jednoznačne. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi nesprávnosť skutkových zistení
na základe vykonaných dôkazov, a tiež aj z dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov žalovaný

uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. e) a f) C.s.p. V odvolaní žalovaným formálne
označený, a tiež parafrázovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nebol podopretý
konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu
neboltentoďalšíodvolacídôvodžalovanýmmateriálne,apretoaniprocesneúčinneuplatnený.Odvolací
súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019

z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení
nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych
okolností prípadu. Napokon odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p.
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380

ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vecne nevyjadrila.

7. V výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu (II) nebol odvolaním napadnutý. V
tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 C.s.p. a preto v nej nebol v

odvolacom konaní preskúmavaný.

8. Vo vzťahu k ostatným častiam rozsudku (napadnutému vyhovujúcemu výroku a tiež závislému
výroku o trovách konania ) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie
žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a f) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré
sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie posúdil vec po skutkovej stránke správne; preto odvolanie žalovaného, z hľadiska

ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.12.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času
tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty
podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

9. Žalovaný v odvolaní vytýkal nesprávnosť skutkových zistení tiež z dôvodu nevykonania ním
navrhovaných dôkazov - svedeckých výsluchov zamestnancov spoločnosti FABINY s.r.o. Vo
všeobecnosti možno povedať, že logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. e) C.s.p., podstata ktorého spočíva v neúplnosti skutkových zistení pre nevykonanie
navrhnutých dôkazov, je aby v konaní pred súdom prvej inštancie bol navrhnutý dôkaz, ktorý podľa

odvolacej námietky nebol pre náležité zistenie skutkového stavu vykonaný a zároveň, aby skutočnosť,
ktorá má byť týmto dôkazom objektivizovaná bola pre rozhodnutie významná. Vo svetle kritéria
významnosti dôkazu sa odvolací súd stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že skutočnosti ku
ktorým sa podľa zdôvodnenia dôkazného návrhu žalovaným mali títo svedkovia vyjadrovať (realizácia
dokončovacích prác), nemala k spornej skutočnosti vykonania diela práve zo strany žalovaného a

práve v prospech žalobkyne, žiadnu výpovednú hodnotu. Už vôbec títo svedkovia podľa vymedzenia
zamerania ich výpovedí žalovaným nemohli ozrejmiť samotnú podstatu spornosti tejto otázky, a síce
právneho rámca realizácie osobitnej skupiny dokončovacích prác za situácie, keď zmluva o budúcej
zmluve s nim nerátala, hoc to aj žalovaný navzdory jej obsahu tvrdil. Celkom opodstatnene pretosúd prvej inštancie očakával predovšetkým jasné a zrozumiteľné tvrdenia žalovaného, umožňujúce
posúdenie nielen aké práce, ale aj kto, pre koho, na akom právnom základe a v akej interakcii so
zmluvou o budúcej zmluve, vykonal. Len vo vzájomnej súvislosti týchto faktov bolo v okolnostiach

prípadu možné posúdiť, či žalovaným tvrdená pohľadávka z titulu vykonania určitých prác, je daná a
zároveň,čijejejdlžníkom(pohľadávky)žalobkyňa.Odvolacísúdpoukazujenato,žesámžalobcanemal
v priebehu konania jasnú predstavu o podstate tohto právneho vzťahu (žalovaný tento nárok vymedzuje
raz ako náhradu nákladov, inokedy ako náhradu za investície a zmieňuje sa aj o škode - viď. napr. jeho
odpor proti platobnému rozkazu), ale ani o jeho subjektoch ( práce nepochybne vykonala spoločnosť

FABINY s.r.o., žalovaný podľa skutkového nálezu súdu prvej inštancie za tieto práce nezaplatil a na
pojednávaní dňa 15.10.2019 sa žalovaný dokonca vyjadril v tom zmysle, že uvažované práce mieni
vyúčtovať sestre žalobkyne p. F. - viď. str. 6 zápisnice o pojednávaní). Pokiaľ preto súd prvej inštancie
takýto dôkaz (dôkazy) odmietol vykonať, napadnuté rozhodnutie tým nezaťažil skutkovou vadou, čo
vylučuje naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.

10. Ďalšou skupinou odvolacích námietok žalovaný vytkol súdu prvej inštancie nesprávnosť skutkových
zistení na základe vykonaných dôkazov. Vo všeobecnosti skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a
v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli preukázané vykonaným dokazovaním alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním

vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor.
Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých
podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci (por. napr.
rozhodnutie NS SR 1 MCdo 4/2009)

11. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil v prvom rade so skutkovým nálezom súdu prvej inštancie, že strany
uzavreli zmluvu o budúcej zmluve v ústnej forme, dôvodiac, že ohľadne kúpy domu a stavebných prác
rokoval výlučne s matkou a sestrou žalobkyne. Odvolateľ pri formulovaní tejto svojej námietky celkom
evidentne nemal na zreteli, že súd prvej inštancie hoc aj skutkovo pripustil uzavretie zmluvy o budúcej
zmluvy v ústnej forme, z jej existencie napokon nevyšiel z dôvodu jej neplatnosti pre absentujúcu

písomnú formu. Znamená to teda, že skutočnosť uzavretia/neuzavretia zmluvy o budúcej zmluvy v
ústnej forme nemala pri formovaní rozhodnutia prvoinštančného súdu žiaden význam. Tieto úvahy sa
bezo zvyšku vzťahujú tiež na výhradu odvolateľa k skutkovému záveru o nepreukázaní skutočnosti, že
písomná zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá v takej podobe, v akej ju predložil. I vo vzťahu k tejto
spornejskutočnostijepotrebnésiuvedomiť,žepopriprávnomzávereoneplatnostitejtozmluvyzďalších

dvoch dôvodov, z ktorých každý je spôsobilý sám o sebe tento následok vyvolať, a ktorý žalovaný právne
nerozporuje(preneurčitosťanezrozumiteľ-nosťoznačenia pozemkov,ktorémalibyťpredmetomkúpya
preto, že pozemky nepredstavo-vali spôsobilý predmet prevodu) skutočnosť obsahu neplatnej písomnej
zmluvy o budúcej zmluve i tak bezpochyby stráca na význame. Odvolací súd považuje za potrebné
na tomto mieste zdôrazniť, že žalovaný odvolaním nevytkol právne vady rozhodnutia, a preto, ako už

bolo zmienené na inom mieste odôvodnenia, v súlade s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. nemohol prihliadať na
prípadnú nesprávnosť právnych záverov (závery o neplatnosti právnych úkonov nevynímajúc) pokiaľ by
ju aj zistil.

12. Pokiaľ ide o skutkový záver v otázke kto žalovanému plnil, ktorá je pre ustálenie subjektov

zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia rozhodujúca, súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku dal presvedčivú odpoveď na všetky žalovaným v tejto spojitosti nastolené otázky.
Odvolací súd sa s touto časťou dôvodov napadnutého rozsudku bez výhrad stotožňuje. I podľa jeho
názoru je v okolnostiach prípadu smerodajné nie to kto pri zakladaní právneho vzťahu robil so žalovaným
faktické úkony (napr. rokoval o zmluve, vznášal technické pripomienky, odovzdával peniaze a pod.),

ale to, kto s nim podľa všetkého čo v konaní vyšlo najavo mienil urobiť a aj urobil právny úkon (hoc aj
neplatný).

13. Napokon ako nedôvodnú odvolací súd posúdil tiež námietku žalovaného, ktorou vytkol nedostatočný
dôkazný základ skutkového nálezu, že použil znalecký posudok, objednaný a zaplatený žalobkyňou,

pre vlastné účely. Vo vzťahu k tejto skutkovej okolnosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že vo svojom závere vyšiel zo správy finančnej inštitúcie, ktorá
potvrdila, že znalecký posudok jej predložil spolu so žiadosťou o úver žalovaný. Odvolaciemu súdu sa
žiada v tejto spojitosti dodať, že žalovaný pri formulovaní tejto odvolacej námietky akiste pozabudol,že v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 15.10.2019 sám pripustil, že znalecký posudok od
žalobkyne pripojil k žiadosti o úver. Pokiaľ sa v tejto súvislosti aj vyjadril s istou rezervovanosťou, urobil
tak len preto, že nevedel s istotou povedať, či ním banke predložený znalecký posudok Ing. Chovanca

je práve ten, ktorý si u tohto znalca nechala vypracovať žalobkyňa. Že to bol práve tento znalecký
posudok uvedeného znalca (č. 173/2018) však podľa nespochybneného zistenia súdu prvej inštancie
Tatra banka, a.s. výslovne vo svojej správe potvrdila, čím došlo dôkazne k rozptýleniu akýchkoľvek
pochybnosti vnesených v tejto otázke do konania žalovaným.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vecne správny rozsudok
súdu prvej inštancie, ako v napadnutom meritórnom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania,
majúcom správny základ v čiastočnom procesnom úspechu oboch strán v spore s prevahou na strane
žalobkyne.

15. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

16. Podľa ust. § 255 C.s.p. ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

17. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovaným ust. §
255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobkyni
v odvolacom konaní trovy nevznikli (s prihliadnutím v tejto súvislosti tiež na to, že jej podanie zo
dňa 24.2.2020 nemalo vecný charakter a žalobkyňa ním súdu len oznámila, že sa nemieni vyjadriť k
odvolaniu protistrany) a ich vynaloženie v okolnostiach prípadu ani nemožno rozumne predpokladať,

odvolací rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvejinštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak

je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)