Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225733
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113225733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci maloletých detí Jakubových: 1. F.
nar. XX.X.XXXX, 2. X. nar. XX.X.XXXX, 3. C. nar. X.X.XXXX bývajúcich u otca zastúpených v konaní
kolíznym opatrovníkom R. práce, sociálnych vecí a rodiny O. na návrh otca G.. F. U. F.. nar. XX.X.XXXX
bývajúcom v O. na ul. S. č. X/A/XXXX toho času ul. C. XX/A zastúpeného Y. kanceláriou A. & F. s.r.o.
so sídlom v O. na ul. X. č. 38 konajúca U.. H. A. ako konateľom proti odporkyni S. J. nar. X.XX.XXXX
bývajúcejvO.naul.Q.č.XXzastúpenejJUDr.JozefomChmuromadvokátomAdvokátskejkancelárieso
sídlomvKošiciachnaul.Zvonárskejč.8vkonaníozmenuúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností

k maloletým deťom, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.6.2016 č.k.
18P 129/2013-282 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 20.6.2016 č.k.
18P 129/2013 - 296 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch o určení
výživného, dlžnom výživnom, úprave bežného styku každý párny týždeň od soboty 8.00 hod. do nedele
17.00 hod. a povinnosti matky nahradiť trovy štátu.

Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku o úprave styku
počas sviatkov, prázdnin, trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú Petru, mal. Simona a mal. Filipa
do osobnej starostlivosti otca. Zaviazal matku prispievať na výživu maloletej Petry 60 Eur mesačne,
maloletého Simona 50 Eur mesačne a maloletého Filipa 40 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho
ktorého mesiaca otcovi od 1.4.2015 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2015 do 30.6.2016
v sume 493,05 Eur pre mal. Petru, 343,05 Eur pre mal. Simona, 193,05 Eur pre mal. Filipa povolil

matke splácať pre každé dieťa dieťaťa po 10 Eur mesačne, počínajúc mesiacom august 2016 spolu
s bežným výživným otcovi až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Upravil styk matky
s maloletými deťmi každý párny týždeň od soboty od 8:00 hodiny do nedele do 17:00 hodiny s tým,
že matka maloleté deti prevezme od otca pripravené v čase začatia styku pred jeho bytom a na tom
istom mieste po ukončení styku maloleté deti otcovi vráti. Úpravu styku matky s maloletými deťmi počas
sviatkov a prázdnin ponecháva na dohode rodičov s tým, že matka je povinná svoju požiadavku na
styk s maloletými deťmi oznámiť otcovi dva týždne vopred. Konanie o určenie výživného za obdobie od

1.10.2013 zastavil, za obdobie od 1.10.2013 do 31.3.2015 zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.2. Dopĺňacím rozsudkom zaviazal otca nahradiť trovy štátu v sume 367,36 Eur a matku v sume 91,84
Eur na účet konajúceho súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku proti výrokom o úprave styku a určení výživného podal odvolanie otec. Citoval §
62 ods. 2 Zákona o rodine a poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že matka pracuje v súčasnosti
v Prahe s čistým priemerným mesačným príjmom 628 Eur. Považuje náklady matky na cestovanie za
nedôvodné a neúčelné a taktiež náklady za bývanie v Prahe vzhľadom na jej nízky príjem v zahraničí
a skutočnosť, že si mohla nájsť zamestnanie s takým príjmom vzhľadom na vek, dobrý zdravotný stav

a vzdelanie aj v Košiciach, kde má zabezpečené bývanie, nakoľko vlastní rodinný dom, ktorý je zatiaľ v
BSM.Konštatoval,žesúdunepreukázalaakékoľveknákladynajejvlastnýživot.Uviedol,ževsúčasnosti
je vedené konanie pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 19C 450/2013 o vyporiadanie BSM,
kde je masa BSM odhadovaná na sumu aktív 830.000,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že majetkové
pomery matky prevyšujú jej deklarované príjmy. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Košice
I zo dňa 18.4.2012 sp. zn. 40C 10/2010 bol zaviazaný v minulosti prispievať na výživu Petry 200,- Eur

mesačne, Simona 200,- Eur mesačne , Filipa 150,- Eur mesačne a uviedol, že súd už v minulosti vyslovil
názor, že odôvodnené potreby maloletých detí v úhrnnej sume sú vo výške 550,- Eur. Uviedol, že nie
je mu známe, z čoho súd prvej inštancie stanovil výšku výživného 60,- Eur pre Petru, 50,- eur pre mal.
Simona, 40,- Eur pre mal. Jakuba od 1.4.2015 do budúcna. Konštatoval, že matka nepreukázala súdu
žiadne výdavky na svoj život, jej príjem je cca 630,- Eur avšak jej majetkové pomery sú nepomerne

vyššie a opodstatnené náklady na maloleté deti sú v sume 550,- Eur čo už v minulosti bolo preukázané
v konaní o predchádzajúcej úprave výživného. Preto žiadal zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku o
určení výživného tak, že súd zaviaže matku prispievať na výživu maloletej Petry 300,- Eur mesačne, mal.
Simona 150,- Eur mesačne a mal. Filipa 100,- Eur mesačne. Otec podaným odvolaním napadol aj výrok
rozsudku o úprave styku a vyslovil názor, že napadnutá časť rozsudku je nepreskúmateľná, pretože

nie je známe, čo viedlo súd upraviť styk matky s maloletými deťmi autoritatívne s určením konkrétneho
času styku matky s maloletými deťmi pokiaľ úvahy súdu uvedené v odôvodnení smerujú k opačnému
spôsobu pre ich styk a to formou dohody medzi rodičmi maloletých detí s prihliadnutím na vek detí.
Citoval § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine a poukázal na to, že autoritatívne súdne rozhodnutie
o úprave styku rodičov s maloletými deťmi je v zmysle ustálenej judikatúry súdov len subsidiárnym

riešením k ostatným zákonným spôsobom úpravy styku. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že nebol daný dôvod na autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave styku, keďže
rodičia žiadali styk neupraviť a táto žiadosť zodpovedá samotnému skutkovému stavu. Matka detí žije v
súčasnosti v Prahe, do Košíc dochádza sporadicky bez striktne stanoveného časového harmonogramu,
čím je v konečnom dôsledku jej znemožnený samotný výkon súdneho rozhodnutia. Na druhej strane

prehlbuje neistotu samotných maloletých detí. Zdôraznil, že Petra a Simon nemajú záujem stretávať sa
s matkou, pretože tieto stretnutia pre ne boli stresujúce, čo potvrdili aj výsledky znaleckého posudku.
Len ťažko si dokáže proti vôli maloletých detí ich presvedčiť aby sa s matkou stretávali v čase určenom
súdomprvejinštancie.Uviedol,žeonnebránistykumatkesdeťmi,tietosúvovekuPetra17rokov,Simon
15 rokov, Filip 13 rokov, kedy už podstatne sami vedia prejaviť svoju vôľu stýkať sa so svojou matkou.

Poukázal na závery znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva, že t.č. styk Petry a Simona neodporúča
upravovať a u mal. Filipa je potrebné upraviť kontakt s matkou minimálne raz mesačne počas víkendu,
resp. dní, keď matka bude tráviť čas v Košiciach. Uviedol, že v prípade ak matka bude v Košiciach
častejšie, nie je problém a nebude jej brániť v styku s deťmi. Uviedol, že k výsledkom súdnoznaleckého
dokazovania sa priklonil aj kolízny opatrovník, ktorý konštatoval, že striktné určenie spôsobu styku matky

s maloletými deťmi je v rozpore s ich vôľou, čo v konečnom dôsledku vedie k ich ďalšiemu stresovaniu,
pocitu neistoty a zároveň samotný výkon tejto časti rozhodnutia vzhľadom na súčasný pobyt matky v
zahraničí je nevykonateľný. Preto navrhol výrok o úprave styku zmeniť tak, že matke styk s maloletými
deťmi neupravuje.

4. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj matka proti dopĺňaciemu rozsudku o jej povinnosti
nahradiťtrovyštátuvsume91,84Eurnaúčetkonajúcehosúduvlehote3dníodprávoplatnostirozsudku.
Konštatovala, že na jej strane sú splnené dôvody, pre bezplatné právne zastupovanie a bol jej stanovený
právny zástupca z radov advokátov, preto rozhodnutie o trovách v jej prípade je neadekvátne a žiadnym
spôsobom nereflektoval jej pomery v zmysle ust. § 257 CSP, pretože sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, keď súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nemusí priznať. Uviedla, že v
konaní bola zastúpená advokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci. Citovala § 257,
ktoré je výnimkou z ust. § 255 a § 256. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania avšak súd dospeje k záveru,že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. V prípade
citovaného zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo
ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade

trov konania je povinnosťou súdu posudzovať, či v danom prípade sú alebo nie sú splnené podmienky
v ustanoveniach § 257 CSP. Vyslovila názor, že v danom prípade z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancienevyplýva,čisasúdvôbeczaoberal,čivdanomprípadesúaleboniesúsplnenépodmienkyna
použitie § 257 CSP. Vyslovila názor, že okolnosti, ktoré existovali v čase podania návrhu boli zapríčinené
konaním otca v celosti, preto sú podľa jej názoru dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v zmysle §

257 CSP umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania. Uviedla, že súd zohľadňuje špecifické pomery
strán vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia citovala článok 6 ods. 2 CSP a
domnieva sa, že v jej prípade v zmysle uvedeného článku spĺňa podmienky pre posúdenie jej prípadu
podľa § 257 CSP, preto navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a alternatívne zmeniť výrok dopĺňacieho rozsudku tak,
že trovy štátu v sume 91.84 Eur bude znášať štát vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade ide

o okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Zároveň podáva odvolanie aj proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, pretože sa
domnieva, že z vykonaného dokazovania nie je jednoznačne preukázané, že rozhodnutie o tom, že by
mali byť deti zverené otcovi je pre ňu lepšou alternatívou. Uviedla, že rozsudkom jej bol upravený styk iba
počas nepárnych víkendov, čo je veľmi obmedzujúce a nevytvorí podmienky pre kladné budovanie resp.

udržanie si jej vzťahu s maloletými deťmi. Uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevykonal navrhované výsluchy maloletých detí,
ktorých vykonanie bolo vhodné vzhľadom k ich veku a psychickej vyspelosti , aby sa samé vyjadrili k
styku s matkou a podľa toho by mohol aj súd rozsah styku určiť. Uviedla, že sa usiluje o vytvorenie
stabilného pracovného zázemia v meste Košice a do času realizovania tohto zázemia žiada o styk s

deťmi v širšom rozsahu. Dôvodom, prečo nežije v Košiciach je jej celková finančná situácia vyvolaná
nevysporiadaním BSM a nemožnosťou nájsť si prácu zodpovedajúci jej vzdelaniu a schopnostiam v
meste Košice. Nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu o úprave styku počas sviatkov a prázdnin, kedy súd
nechával úpravu styku na dohode rodičov napriek tomu, že rodičia nie sú schopní sa dohodnúť. Z
uvedenéhodôvodunavrhujenapadnutýrozsudokzrušiťavrátiťvecsúduprvejinštancienanovékonanie

a rozhodnutie. Pripojila rozhodnutie zo dňa 21.8.2014 Centra právnej pomoci, v zmysle ktorého jej bol
priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a bol jej určený advokát JUDr. Jozef Chmura.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že matka
žije a pracuje v Prahe a dosahuje čistý priemerný mesačný príjem v sume 628,- Eur. V priebehu

prvoinštančného konania matka nepreukázala akékoľvek náklady na jej vlastný život. Vzhľadom na
to, že je riadne zamestnaná, má stály príjem je v jej v schopnostiach a možnostiach uhradiť náhradu
trov štátu v sume 91,84 Eur preto jej odvolanie považuje za neopodstatnené a účelové. Poukázal
na to, že v priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok, v rámci znaleckého dokazovania
znalkyňa ako osoba odborne spôsobilá vypočula všetky tri maloleté deti účastníkov a z uvedeného

dôvodu vyslovil názor, že nebolo dôvodné ani vhodné aby súd prvej inštancie duplicitne vypočúval
maloleté deti. Zdôraznil, že výsledky znaleckého dokazovania ani jeden z rodičov nespochybnil. Uviedol,
že matka v súčasnosti žije v Prahe, do Košíc prichádzal len sporadicky bez striktne stanoveného
časového harmonogramu, čo v konečnom dôsledku znemožňuje zverenie maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti. Zdôraznil, že mal. Petra, mal. Simon nemajú záujem sa stretávať s matkou, pretože

tieto stretnutia sú pre ne stresujúce, čo potvrdili aj výsledky znaleckého dokazovania. Preto jej osobná
starostlivosť o maloleté deti je v úplnom rozpore s vôľou maloletých detí a reálnymi možnosťami matky.
Uviedol, že nikdy nebránil matke styku s deťmi, maloleté deti sú v súčasnosti vo veku 17 rokov Petra,
Šimon 15 rokov, Filip 13 rokov, kedy už v podstate sami vedia prejaviť svoju vôľu stýkať sa so svojou
matkou. Zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že znalkyňa doporučila maloleté

deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, t.č. styk Petry a Simona neodporučila upravovať a u maloletého
Filipa zdôraznila upraviť kontakt s matkou minimálne raz mesačne počas víkendu v dni, keďže matka
bude tráviť čas v Košiciach. Uviedol, že v prípade , že matka bude v Košiciach častejšie, z jeho strany nie
je záujem brániť maloletému v styku s matkou. Konštatoval, že k záverom znaleckého dokazovania sa
priklonil aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že na základe reálnej vôle maloletých detí ako aj výsledkov

dokazovania vykonaného súdom v rámci prvoinštančného konania je zrejmé, že osobná starostlivosť
matky o maloleté deti je v danom prípade vylúčená. Konštatoval, že v konečnom dôsledku samotná
matka sa prioritne odvolala proti povinnosti nahradiť trovy štátu a javí sa celkovo jej odvolanie ako
tendenčné v úmysle vyhnúť sa povinnosti prispievať na výživu maloletých detí.6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní odkazuje
na jej výsluch v konaní pred súdom prvej inštancie a vyslovila názor, že ňou prezentované dôvody,

pre ktoré podala odvolanie čo do trov štátu s poukazom na argumentáciu ohľadne dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre nepriznanie trov štátu. Nestotožňuje sa so stanoviskom otca, ktorý spochybňuje
že by sa nemala stretávať so staršími deťmi Petrou a Simonom. Zdôraznila, že znalecký posudok
výslovnenerozporovalazdôvodu,žetentonevykazuježiadnupatológiunajejstraneapretonieježiaden
dôvod nerozhodnúť tak, že sa jej určí styk aj s Petrou aj Simonom. Ak by namietala závery znaleckého

posudku, o ktorý postoj otec opiera svoje vyjadrenie došlo by k ďalšiemu predlžovaniu sporu, čo je na
ujmu maloletých detí aj rodičov. Trvá na úprave styku s maloletými deťmi a trvá aj na stanovisku, že
akákoľvek dohoda s otcom v tomto smere nie je možná a pokiaľ Petra a Simon sa nemajú záujem s ňou
stretávať vyslovila názor, že toto je vo veľkej miere zodpovednosťou a vôľou otca. Preukazuje, že zo
strany otca aj po vynesení rozsudku jej bolo bránené v určenom styku o čom predloží dôkaz vo forme
SMS správ, ktoré ako náhle bude mať k dispozícii založí do spisu. Zdôraznila, že ide len o štandardnú

formu úpravy styku s deťmi, ktorá kopíruje doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov a zároveň žiada, aby
jej tak isto otec minimálne raz mesačne podával písomnú informáciu o zdravotnom stave všetkých troch
maloletých detí , ich školskom prospechu, dochádzke a tak isto mimoškolských aktivitách a záujmoch,
ich trávení voľného času, nakoľko na tieto informácie má právo a otec jej ich neposkytuje a jej požiadavky
ignoruje.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že na úprave styku trvá a dôvodom jej odvolania bola
nemožnosť dohody s otcom. Pre ňu je prvotným ukazovateľom vôľa detí a preto ak dieťa nejaví záujem
o stretnutie ani v súdom stanovenej dobe, ona si stretnutie s maloletými deťmi nevynucuje a rešpektuje
ich vôľu. Dôkazom je aj skutočnosť, že maloletú Petru a maloletého Simona nevidela už skoro dva

roky a proti ich vôli na stretnutí netrvala z čoho je zrejmé, že deti v strese nie sú, keďže vzhľadom k
ich veku musia dobre chápať, že bez toho aby oni sami chceli ich k stretnutiu nútiť nebude. K výške
výživného sa vyjadrila tak, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že riadne nepreskúmal jej možnosti
a schopnosti. Zo skutočností uvádzaných otcom je nesporné ohľadne jeho majetkových pomerov, že
tieto sú neporovnateľne lepšie ako jej majetkové pomery. Poukázal na argumentáciu otca týkajúcu sa

v minulosti priznaného výživného a uviedla, že nemožno argumentovať výškou výživného plateným
v minulosti iným rodičom, ktorého možnosti vzhľadom k dosahovaného príjmu sú v porovnaní s jej
príjmami v diametrálne odlišnej výške naviac takáto výška výživného by ju uvrhla do príjmovej hladiny
pod úrovňou životného minima, čo by malo za dôsledok stratu zamestnania a neschopnosť platenia
výživného v akejkoľvek forme. Tvrdenie otca, že bola by schopná nájsť si prácu za mzdu, ktorú dosahuje

v Prahe aj v okolí Košíc je zjavne nepodložené a účelové bez akéhokoľvek vzťahu k ekonomickým a
sociálnym reáliám platným v čase jej odchodu z Košíc až doposiaľ. Uviedla, že po rozvode manželstva v
r. 2010 bola v pozícii ženy v domácnosti bez akejkoľvek pracovnej praxe, keďže od r. 1999 sa venovala
výlučne starostlivosti o deti a domácnosť. Pred svojím odchodom z Košíc na to, aby dosiahla mesačný
príjem aspoň 400,- Eur v čistom, bola zamestnaná v jednom čase v rôznych zamestnaniach a to

v pozícii čašníčky, realitnej agentky, opatrovateľky postihnutých detí, učiteľky lyžovania, príležitostnej
upratovačky, pričom viacero z týchto zamestnaní vykonávala naraz, aby dosiahla aspoň čistý mesačný
príjem vo výške 300 až 350,- Eur. Uviedla, že priemerná nezamestnanosť v okolí mesta Košice v danom
období bola na úrovni 12 až 15 % a v Prahe je na úrovni 3,5 až 4 %. K argumentácii otca týkajúcej sa
posúdenia majetkových pomerov uviedla, že vlastníctvo rodinného domu je pre ňu výlučne ekonomickou

príťažou,keďžesjehovlastníctvomsúspojenévýlučnéúhradyzaspotrebovanéenergie,totovlastníctvo
jej neprináša žiaden ekonomický výnos a podľa zásad určenia vplyvu majetkových pomerov na výšku
výživného je totiž v zmysle príslušnej judikatúry esenciálne, aby vlastníctvo tvoriace určitý základ pre
majetkové pomery rodiča prinášalo určitý ekonomický osoh alebo aspoň aby malo potenciál tento osoh
prinášať, k čomu však nedochádza v dôsledku opomenutia, nezáujmu, neschopnosti, či absencie vôle

na strane rodiča. V tomto prípade však ani o jeden z týchto stanov nejde, vlastníctvo predmetného
rodinného domu je pre ňu skôr ekonomickou záťažou než prínosom. Rodinný dom je predmetom
BSM, ktoré dodnes nebolo vyporiadané, nemôže ho predať ani prenajať alebo ním akokoľvek inak
ekonomicky disponovať spôsobom, ktorý by jej prinášal akýkoľvek výnos, teda nie je jasné aký vplyv
by malo mať vlastníctvo tejto nehnuteľnosti na určovanie výšky výživného k maloletým deťom. Táto

argumentácia otca sa javí byť nesmierne cinická vo svetle toho, že otec v konaní o vyporiadanie BSM,
ktorého predmetom je mimochodom výlučne predmetná nehnuteľnosť a priľahlý pozemok, keďže už
niekoľko krát pristala na návrh otca ohľadne vyporiadania vlastníctva tejto nehnuteľnosti vždy za nižšiu
protihodnotu, čo je možné doložiť príslušnou komunikáciou medzi stranami, pričom otec prisľúbenúdohodu nikdy nedodržal a vyjednávanie o dohode o vyporiadaní BSM účelovo predlžuje. Uviedla, že na
základe oboma stranami schváleného návrhu, ktorého iniciátorom bol otec, by sa výlučným vlastníkom
mal stať otec za vyplatenie príslušného podielu, ktorý však v tomto prípade odhaduje len na 120.000,-

Eur oproti 830.000,- Eur deklarovaným v texte odvolania otca.

8. Matka podaním doručeným konajúcemu súdu 14.12.2016 poukázala na to, že zotrváva na doterajších
prednesoch aj na obsahu podaného odvolania. Uviedla, že otcom preukázané odôvodnené náklady pre
maloleté deti v sume 550,- Eur sú prekvapivé tvrdenia, nakoľko jeho príjem by nedovoľoval poskytovať

výživu deťom z jeho deklarovaného príjmu, avšak jeho skutočný príjem a hlavne životná úroveň je vo
výške niekoľkonásobne vyššia, pretože býva v novom dome v širšom centre, jazdí na automobile v
cene vyššej ako 100.000,- Eur a je irelevantné, či je toho vlastníkom alebo nie, nakoľko je evidentné, že
ide o jeho životnú úroveň, ktorú poskytuje aj deťom a táto nekorešponduje s jeho príjmami tak, ako ho
deklaroval. Poukázala na návrh otca, ktorým žiada, aby bola zaviazaná prispievať na výživu detí v sume
550,- Eur, čo by znamenalo, že náklady na výživné pre maloleté deti sú vo výške 1.000,- Eur. Pýta sa

preto z čoho ich otec platí, keď ním deklarovaný príjem je v sume 573,- Eur a s tým sú spojené ďalšie
náklady na chod domácnosti a predpokladá tiež, že aj otec má svoje osobné potreby. Je zarážajúce,
pokiaľ otec tvrdí, že obsahom aktív BSM je suma 830.000,- Eur, pričom nevie na základe čoho otec
dospel k takému záveru, pretože pokiaľ vie, sám prezentoval že dom, ktorý patrí do BSM sa nedá predať
ani za 500.000,- Eur, pričom nespomenul fakt, že dom je preúverovaný a výška úveru presahuje jeho

hodnotu a teda masa aktív neexistuje, nakoľko v BSM sú reálne pasíva ako dlh voči banke, ktorý
prestal otec splácať a dom by sa mal predať pri výkone záložného práva banky. Prezentované závery
znaleckého posudku ani záver, že styk mal ostať na dohode neobstoja, pretože dohoda s otcom nie
je možná, preto žiada upraviť styk pevne, keďže otec má vždy plno dôvodov , prečo sa nemôže s
maloletými deťmi stretnúť. Staršie deti sú otcom ovplyvnené tak, že stredné dieťa syn odmieta styk s ňou

a dcéra je v tomto ľahostajná, takže vyslovila názor, že je to prejav otca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu
o úprave styku s maloletými deťmi v období sviatkov a prázdnin, pretože dohoda s otcom nie je možná,
súd spôsob komunikácie rodičov nezisťoval a nezisťoval ani ich schopnosť dohodnúť sa na úprave styku
s deťmi v období prázdnin styk neohodnotil. Nesúhlasila s tým, že do Košíc dochádza bez určeného
plánu, tu poukazuje na jej výpoveď v priebehu prvostupňového konania. Konštatovala, že zotrváva na

všetkých svojich prednesoch a podaniach.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu a podaniu matky poukázal na to, že tieto považuje za účelové a
zmätočné, pretože sú v rozpore s petitom formulovaným matkou v odvolaní. Nie je mu známe akou
formou a či vôbec má záujem sa stýkať s maloletými deťmi najmä ak v súčasnosti žije v Českej republike.

Vyslovil názor, že matka sa celkom zrejme nejaví ako výchovný vzor pre svoje maloleté deti, ktorých vôľu
nerešpektuje, pričom aj jej zmeny názorov na úpravu styku s maloletými deťmi prispievajú v konečnom
dôsledku k ich neistote. Citoval § 38 ods. 1 CMP a zdôraznil, že maloletá F., mal. X. nemajú záujem
sa stretávať s matkou, pretože tieto stretnutia sú pre ne stresujúce, čo potvrdili aj výsledky znaleckého
posudku, preto len ťažko dokáže proti vôli maloletých detí ich presvedčiť, aby sa s ich matkou stretávali.

Z uvedeného dôvodu trvá na svojom odvolaní.

10. Matka podaním doručeným konajúcemu súdu 22.2.2017 uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami otca.
Navodzovanie situácie zo strany otca, že je otázne, či má vôbec záujem sa stýkať s deťmi považuje za
absurdné. Čo sa týka prezentovaného názoru, že jej dve staršie deti sa s ňou nechcú stýkať, uviedla,

že ona je ich matka, má záujem o udržanie vzťahu s deťmi a uvedená situácia je spôsobená podľa jej
názoru konaním otca, že sa jej deti odcudzili, čo samozrejme ako matka chce zvrátiť a v ostatnom sa
pridržiava svojich doterajších prednesov a podaní.

11. Výroky napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie o výchove

maloletých detí, zastavení konania za obdobie pred 1.10.2013 a zamietnutí návrhu za obdobie od
1.10.2013 do 31.3.2015 a povinnosti otca nahradiť trovy štátu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli
právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP).

12. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny

poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).13. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

14. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

15. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

16. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného,
dlžnom výživnom, úprave bežného styku o povinnosti matky nahradiť trovy štátu, spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, správne

právne posúdil vec, rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

18. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich
obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní neuviedli
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom a úprave bežného
styku. Odvolací súd konštatuje, že rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí by nepochybne

odôvodňoval určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie, ktorým bolo preukázané, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach matky
prispievať na výživu mal. detí len vo výške súdom určeného výživného, ktoré zohľadňuje iba časť
nevyhnutných potrieb detí a je nepochybné, že práve otec dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu
prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj.

19. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine v napadnutom rozsudku vyplýva, že kritériami
určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti
a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých
detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho,

aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na
bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho
záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné
potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a

závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti
rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti
rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú
spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného
zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak

rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie
uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností
každého konkrétneho prípadu, sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti,
zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný
štandard,možnoočakávať,žerovnakýštandardumožnísvojmudieťaťuformouvýživného,čojevsúlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, žeurčené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného s prihliadnutím na príjem matky
zistený v konaní listinnými dôkazmi a správne prihliadal a zohľadňoval náklady rodičov na živobytie,
ktoré neprezentovala matka v rozsahu, že by vybočovali z rámca bežných potrieb. Pokiaľ ide o splácanie

pôžičiek otcom, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine nejde o také výdavky,
ktoré by bolo možné zohľadniť ako nevyhnutné, majúce prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k
maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd
dodáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi za predpokladu,
že skutočný stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistí inými dôkaznými prostriedkami. V

konaniachstarostlivostisúduomaloletédetiplatívyšetrovaciazásada,zktorejvyplýva,žesúdjepovinný
zisťovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci z úradnej povinnosti, a to aj bez návrhu účastníkov
konania a nie je viazaný návrhmi účastníkov, preto odvolacia námietka otca o postupe konajúceho súdu
a následne o prijatí jeho záverov o výške výživného nedôvodná. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca
odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnepodstatneadostatočneobjasňujúskutkový

a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Pretože súd
prvej inštancie rozhodol správne o rozsahu vyživovacej povinnosti matky, správne vypočítal dlh na
výživnom, ktorý matke s prihliadnutím na jej príjmové pomery povolil splácať spolu s bežným výživným.

20. Odvolací súd vo vzťahu k úprave styku matky s mal. deťmi poznamenáva, že právo styku rodiča
s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu
zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému nie je dieťa
zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu

týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase
styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade
so zákonom, ako aj s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad,

keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto však musia byť natoľko závažné,
že ochrana záujmov dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre
vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia záujem

dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym
rozhodnutím obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo
obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom, napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo
obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby a podobne. Ak je oprávnený rodič schopný sa o
svoje dieťa riadne postarať, niet zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný.

Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova a ak súd nezistí také okolnosti v správaní
oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností,
nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Odvolací
súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto
rodičom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností súd môže

upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia na tejto otázke nedohodli. Vzťah rodiča a dieťaťa
je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti
nielen so svojim otcom, ale aj so svojou matkou. S odvolacími námietkami rodičov sa súd prvej
inštancie vysporiadal, nakoľko tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani
v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok

zmenu rozhodnutia v priebehu odvolacieho konania o úprave bežného styku matky s mal. deťmi, preto
povinnosťou otca bude mal. deti na styk s matkou pripraviť, najmä psychicky, pretože maloleté deti
vnímajú na nevedomej úrovni konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý vo vyššom veku môžu považovať
za osobnú príčinu nevraživosti medzi rodičmi, čo bude mať do budúcna nepriaznivé následky na ich
psychike mal. dieťa, čo bude len ťažko napraviteľné. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté výroky súdu prvej inštancie o určení výživného a aj súvisiace výroky
o dlžnom výživnom a úprave bežného styku ako vecne správne.21. Podľa článku 3 ods. 1 Základných princípov CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu, najbližšiu posudzovanej právnej veci.

22. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd môže uložiť účastníkovi, u
ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu,
ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa ods. 3

citovaného ustanovenia, spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

23. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

24. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

25. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

26. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania štátu
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

27. Vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu

bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so
sporovým konaním, a v ktorých je aplikácia Civilného sporového poriadku vylúčená. Znamená to, že
CMP obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy CSP, pričom sa jedná
aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia
zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy

ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto CMP v ust. § 57 počíta
s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých
povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na
náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko CMP neobsahuje žiadne ďalšie
ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania štátu na rozdiel od predchádzajúcej úpravy

vyplývajúcej z O.s.p. (§ 148), je potrebné v súlade s citovaným článkom 3 ods. 1 Základných princípov
CMP i na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní, aplikovať ostatné ustanovenia CMP upravujúce trovy
konania, ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Štát nemá právo na
náhradu trov, ktoré platil len v prípade, ak zákon výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát (napr.
§ 251 ods. 1 CMP) alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník alebo účastníci spĺňajú

podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (primerane § 49 ods. 2 CMP). Vzhľadom na charakter
mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov
konania,jepotrebnétrovydokazovania,ktoréplatilštátpovažovaťzaspoločnétrovyúčastníkovkonania,
ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní (§ 49 ods. 3 CMP), ktorý pomer v konaní
starostlivosti súdu o maloleté dieťa je medzi rodičmi rovnaký, teda v pomere jednej polovice. Aj v prípade

náhrady trov štátu môže súd použiť materiálny korektív vyplývajúci z ust. § 55 CMP a teda posúdiť
vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby trovy dokazovania, ktoré platil štát nahradili všetci
účastníci alebo len niektorý z nich.

28. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne uzavrel, že ani jeden z účastníkov

konania, teda rodičov mal. detí nespĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
ktorú skutočnosť namietala odvolateľka. Následne odvolací súd posudzoval, či s ohľadom na okolnosti
prípadu je spravodlivé zaviazať na náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým
dokazovaním z odboru detskej psychológie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že posudzovanie
citových väzieb medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi, posudzovanie vhodnosti určitej realizácie

styku rodiča s dieťaťom z hľadiska psychologického nariadeným znaleckým dokazovaním je v každom
prípade v záujme všetkých účastníkov konania a riadneho zistenia skutočného stavu veci, pričom so
zreteľom na okolnosti preskúmavaného prípadu nie je iba dôsledkom nereálnych predstáv rodičov o
styku s mal. deťmi. K úprave styku pod štandardnej úpravy styku rodiča s dieťaťom, ktorému zodpovedápolovica voľného času dieťaťa počas bežného roka ako aj počas sviatkov a prázdnin je obmedzením
styku, ku ktorému je možné pristúpiť len ak existujú okolnosti na strane dieťaťa, prípadne rodiča
vylučujúce takúto úpravu styku v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, pričom tieto skutočnosti je súd

povinný náležite zistiť v rámci vyšetrovacej zásady, nehovoriac o tom, že konanie starostlivosti súdu o
maloleté dieťa môže súd začať aj z úradnej povinnosti. Odvolacie dôvody matky nemožno považovať za
dôvod,prektorýbymatkanemalanahradiťtrovykonania,keďženávrhotcazjavnenebolbezdôvodnýani
šikanózny a matka vzhľadom na svoj príjem a majetkové pomery nespĺňa podmienky pre oslobodenie
od súdnych poplatkov. Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 55

CMP v súlade s odvolacou argumentáciou matky, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

29.Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

30. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132
O.s.p. platného do 30.6.2016 ako aj ust. § 191 ods. 1 CSP účinného od 1.7.2016 vyplýva, že súd je
povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za
nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa

niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo
vyššie uvedených ustanoveniach totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber,
ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové
závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu
konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym

okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu
veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o
rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o
skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne

posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona
alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový
stav)aakohoprípadnevyložilavýkladotom,akémajúúčastnícinazákladezistenéhoskutkovéhostavu
podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto
nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR.
Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu

v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

31. Vo vzťahu k výroku o úprave styku matky s mal. deťmi počas sviatkov a prázdnin odvolací súd

konštatuje, že z odvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov ponechal styk na dohode rodičov a
v odôvodnení napadnutého výroku rozsudku sa nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania
najavo v dôsledku čoho sú jeho závery nepreskúmateľné.

32. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a v dôsledku toho aj nedostatočne zistil

skutočný stav veci, musel odvolací súd rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm.c/ CSP zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko rozsah dokazovania, ktorý je potrebné
vo veci vykonať, nie je účelné doplniť odvolacím súdom a rovnako napraviť aj nedostatky spočívajúce v
nepreskúmateľnosti rozsudku vo výroku o úprave styku počas sviatkov a prázdnin.33. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav v naznačenom
smere, aplikovať správne ustanovenia Zákona o rodine, zistiť zmeny v pomeroch, ktoré nastali od

vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, opäť rozhodnúť o úprave styku počas sviatkov a prázdnin,
ako aj povinnosti podávať písomné informácie matke o zdravotnom stave detí, skolskom prospechu,
mimoškolských aktivitách a trávení voľného času, ako aj trovách konania, ak to niektorý z účastníkov
navrhne a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220
ods. 2 CSP, teda aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods.
3 CSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).