Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200066
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200066.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: U. M., nar. XX. XX.

XXXX, G., F. XX, proti žalovanému: Veliteľstvo pozemných síl OS SR Trenčín, M. Rázusa 7. Trenčín, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. VePS-2117-2/2019-PravS zo dňa 04. 12. 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho
orgánu, súd zistil, že Okresný úrad Nitra rozhodnutím č. OU-NR-OVVS2-2018-014125 zo dňa 01. 03.

2018 uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov iným hrubým
správaním a drobným ublížením na zdravá, ktorého sa dopustil tým, že dňa 26. 12. 2017 v čase okolo
18.30 hodine na ulici Ku T. č. XX, v obci X. slovne a fyzicky napadol C.. W. K. takým spôsobom, že ho
udrel dvakrát päsťou do oblasti tváre, presnejšie do ľavej sánky a ľavého ucha, pričom utrpel menšie
zranenie, ktoré mu bolo ošetrené vo Fakultnej nemocnici Nitra, za čo mu Okresný úrad v Nitre uložil
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch sankciu - pokarhanie.

Správny orgán postúpil spisový materiál Veliteľovi Vojenského útvaru č. 1090 Topoľčany, ktorý
rozhodnutím č. 1.mb-168-3/2019-PravS zo dňa 24. 10. 2019 ako príslušný na konanie podľa § 151 ods.
2 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, § 10 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa čl. 1 ods. 1 služobného predpisu hlavného
služobného úradu č. 82/2015 o rozsahu právomocí veliteľa na prejednávanie priestupku rozhodol tak,
že žalobcu uznal vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.

1 písm. d/ zákona o priestupkoch za konanie, ktoré je totožné s uvedením v rozhodnutím Okresného
úradu Nitra a za uvedený priestupok mu v súlade s ust. § 152 ods. 1 zákona o štátnej službe, podľa §
11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch uložil sankciu - pokarhanie.

Veliteľ vojenského útvaru 1090 Topoľčany preskúmal spisový materiál a zistil, že Okresný úrad v Nitre
konal vo veci podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d/ zákona o priestupkoch, voči obvinenému z priestupku U. M., ku ktorému malo dôjsť dňa

26. 12. 2017 v čase okolo 18.30 hodine na ulici M.. Na základe spisu o priestupku Obvodného
oddelenia Policajného zboru SR Nitra - Chrenová č.p.: ORPZ-NR-OPP3-1987/2017-P, Okresný úrad
Nitra (ďalej len „okresný úrad“) vo veci samej rozhodol rozkazom o uložení sankcie, ktorým uznal
Mareka Krobota, ktorý v tom čase nebol príslušníkom ozbrojených síl, vinným zo spáchania priestupkuproti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch a uložil mu
sankciu pokarhanie. Proti tomuto rozkazu podal Marek Krobot odpor, na základe ktorého došlo k
zrušeniu rozkazu a okresný úrad pokračoval v konaní, v ktorom doplnil dokazovanie, vypočul opätovne

oznamovateľa, obvineného z priestupku ako aj svedkov, na základe návrhu obvineného z priestupku
uskutočnil konfrontačný výsluch medzi obvineným z priestupku, oznamovateľom a svedkami. Po
vykonaní týchto úkonov obvinený z priestupku oznámil okresnému úradu, že medzi ním a ministerstvom
obrany prebieha súdny spor o určenie neplatnosti skončenia služobného pomeru profesionálneho
vojaka, načo okresný úrad prerušil konanie vo veci z dôvodu, že nastala prekážka, pre ktorú nemožno

v konaní pokračovať, do rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti skončenia služobného pomeru
profesionálneho vojaka obvineného z priestupku. Po oznámení okresného úradu obvineným z
priestupku, že Najvyšší súd SR rozhodol, že jeho služobný pomer ako profesionálneho vojaka trvá
naďalej, okresný úrad vec postúpil vojenskému útvaru na ďalšie konanie.

Prvostupňový správny orgán Veliteľ v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, dal

obvinenému z priestupku možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a na základe jeho žiadosti aj
možnosť nahliadnuť do spisu. Obvinený z priestupku sa vyjadril k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho
zistenia, čím bola splnená podmienka na vydanie rozhodnutia vo samej zo strany oprávneného orgánu
rozhodnúť. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil každý dôkaz zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti
dospel k priebehu deja, ktorý je ustálený a preukázaný a v ktorom nie sú rozpory, a to, že k incidentu

došlo dňa 26. 12. 2017 v čase okolo 18.30 hod. na ulici Ku T. č. XX v obci X., kde bol oznamovateľ
priestupku C.. W. K. odovzdať maloletého syna svojej bývalej manželke na základe súdom určeného
styku. Na uvedené miesto sa doviezol motorovým vozidlom spoločne so svojim otcom C. st. a syna
odovzdal bývalej manželke, ktorá s ním následne vošla do domu. Pri odovzdávaní syna bo prítomný
obvinený z priestupku. Uvedené zhodne tvrdia všetci vypočutí vo veci.

Rozhodovací prvostupňový orgán pri posudzovaní skutku, či sa stal a ako k nemu došlo a pri
posudzovaní miery zavinenia sa zaoberal všetkým, čo mohlo prispieť k objasneniu veci. Z postúpeného
priestupkového spisu je zrejmé, že výpovede oznamovateľa C.. W. K., obvineného z priestupku rtm.
U. M. ako aj svedkov incidentu C.. W. K. st., V. Y., K. K. sa v podstatných skutkových okolnostiach

rozchádzajú a najmä čo sa týka začiatku incidentu, ide v podstate o opačné tvrdenia. Z toho dôvodu sa
rozhodovací orgán zameral pri vyhodnotení dôkazov na jednotlivé tvrdenia a skutočnosti, ktoré by mohli
objasniťpriebehincidentusdôrazomnajehozačiatok.Vpriebehukonaniasavytvorilidvekontradiktórne
strany, ktoré tvrdili navzájom odporujúce si tvrdenia, pričom jedna strana - oznamovateľ a jeho otec -
svedok K. st. sa celý čas pridržiavala pôvodných výpovedí a druhá strana - obvinený z priestupku a

svedkyňa Y. ich v priebehu konania menila, resp. upravovala, či dopĺňala. Z dôvodu odstránenia týchto
rozporov boli počas konania vykonané viaceré výsluchy a výpovede všetkých účastníkov incidentu,
dokonca konfrontačnou formou, ktoré však nedokázali uvedené rozpory odstrániť.

2. Oznamovateľ so svedkom K. st. tvrdili počas všetkých výsluchov a výpovedí zhodne, že incident

začal a ako prvý fyzicky zaútočil obvinený z priestupku. Naopak obvinený z priestupku tvrdí, že bol
napadnutý oznamovateľom a v jeho prípade išlo o odvracanie útoku, konanie v sebaobrane. Obvinený
z priestupku sa síce pridŕžal svojej verzie, avšak v jeho výpovediach je tiež možné vidieť postupný
vývoj priebehu incidentu z jeho pohľadu, keď napríklad v úvode tvrdil, že došlo k potľapkaniu sa so
svedkom K. st. po líci, neskôr už tvrdil, že svedok K. st. ho napadol fackami. Svedkyňa Y. popisuje

incident rozdielne a jej výpoveď sa podstatným spôsobom menila, keď najskôr uvádza, že došlo k
vzájomnému slovnému napádaniu prítomných, neskôr menila výpoveď spôsobom, že iba oznamovateľ
slovne napádal obvineného z priestupku. Rovnako menila výpoveď pri údajnom strete obvineného z
priestupku so svedkom K. st. pri posúdení fyzického kontaktu s potľapkania na fackovanie a aj v rámci
jednej výpovede, keď tvrdí, že ona odtiahla svedka K. st. a v zápätí na otázku odpovedala, že ona ho

neodtiahla. Rovnako sa nepodarila preukázať prítomnosť svedkyne Dolinskej na mieste incidentu v
rozhodnom čase, a to v jeho začiatku, keď oznamovateľ so svedkom K. st. tvrdili, že nebola pri začiatku
incidentu konkrétne fyzického útoku, ale mohla prísť neskôr. Obvinený z priestupku so svedkyňou Y.
tvrdili, že tam bola od začiatku, avšak ďalšia svedecká výpoveď K. Y. tieto skutočnosti neobjasnila
a nepotvrdila, pretože jej tvrdenie, že svedkyňa Y. bola pri incidente nemožno brať za dôveryhodné

svedectvo, keďže sama uvádza, že k skutočnosti fyzického napadnutia sa nevie vyjadriť, lebo nebola
prítomná. Z toho dôvodu nemožno s istotou tvrdiť, kde sa svedkyňa Y. v momente prvotného fyzického
útoku nachádzala.K vyjadreniu obvineného z priestupku k podkladom rozhodnutia prvostupňový rozhodovaní orgán
uviedol, že sa nejedná o nové dôkazy ale iba názory, domnienky a nepreukázané predpoklady, ktorými
sa správny orgán nezaoberal.

K uvádzanému obligatórnemu dôvodu na zastavenie konania podľa § 151 ods. 3 s použitím § 147 ods. 1
písm. f/ a poukazom na § 141 ods. 4 zákona o štátnej službe rozhodovaní orgán uviedol, že tento postup
je vylúčený vzhľadom na ustanovenie § 152 ods. 5 zákona o štátnej službe, ktoré obvinený z priestupku
opomenul uviesť a ktoré je špeciálnym ustanovením zákona o štátnej službe pri prerokovaní konania

osobypodliehajúcejvojenskejdisciplinárnejprávomocivykazujúcehoznakypriestupkuajeplnevsúlade
so všeobecnou úpravou v § 20 zákona o priestupkoch, preto akékoľvek primerané použitie ustanovení
zákona o štátnej službe by viedlo k nezákonnému zastaveniu konania, neprichádza do úvahy.

Prvostupňový správny orgán má za to, že obvinenému z priestupku sa nepodarilo uniesť dôkazné
bremeno o jeho konaní v sebaobrane pri odvracaní útoku. Ďalšie dôkazy, ktoré by prispeli k

inému záveru, sa nepodarilo zadovážiť ani také dôkazy, ktoré by podstatným spôsobom zmenili
preukázané skutočnosti, preto správny orgán považoval vykonané dokazovanie za úplné a dostatočné.
Týmito dôkazmi boli lekársky nález o drobnom ublížení na zdraví oznamovateľa a čiastočné
priznanie obvineného z priestupku. Ostatné tvrdenia vyhodnotil rozhodovaní orgán ako sporné, teda
nepreukázané a pri rozhodovaní o skutku ich nezohľadnil.

Veliteľ vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru, že rtm. U. dňa 26. 12. 2017 v čase okolo 18.30
hodine na ulicu Ku T. č. 42, v obci X. udrel päsťou do oblasti ľavej sánky a ľavého ucha C.. W. K., ktorému
spôsobil drobné zranenie, ktoré mu bolo ošetrené vo Fakultnej nemocnici Nitra. Rozhodovaní orgán mal
bez pochybnosti preukázané, že rtm. U. M. svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa

§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, spáchanie priestupku mu bolo na základe vyšetrovania
preukázané a je vinný zo spáchania priestupku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, preto bolo
rozhodnuté tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozkazu.

3. Pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol orgán v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona o

priestupkoch na skutočnosť, že v prípade obvineného ide o prvý takýto priestupok, že mu v minulosti
nebolo a ani v súčasnosti nemá uložené žiadne disciplinárne opatrenie na porušovanie služobnej
disciplíny ako profesionálny vojak a úlohy vyplývajúce z plnenia štátnej služby vykonáva požadovaným
spôsobom. Rozhodovací orgán prihliadol aj na skutočnosť, že sa počas konania o priestupku nepodarilo
ani jednej zo strán preukázať jednoznačný priebeh, a to najmä začiatok incidentu, čím sa nepodarilo

dostatočne objasniť okolnosti, za ktorý bol spáchaný pohnútku a mieru zavinenia obvineného z
priestupku, avšak vzhľadom k vykonanému dokazovaniu je dôvodné predpokladať, že k nezákonnému
konaniu došlo aj zo strany ďalších účastníkov incidentu, čo mohlo mať vplyv na konanie obvineného
z priestupku. Rozhodovací orgán prihliadol aj na následok konania, ktorým bolo drobné zranenie
nevyžadujúce si neschopnosť, či ďalšiu liečbu, ktoré nezanechá oznamovateľovi žiadne trvalé následky.

Prvostupňový správny orgán má za to, že uložená sankcia bola dostatočná k náprave z obvineného
priestupku a bude na neho preventívne pôsobiť, aby sa vyvaroval spáchania opakovaného obdobného
priestupku, ktoré by malo za následok uloženie prísnejšej sankcie na hornej hranici sadzby, príp. až
vznik trestnoprávnej zodpovednosti, ktorá by mala vplyv aj na služobný pomer menovaného, ale bude
prípadné ďalšie problémy súvisiace s prejednávanou vecou, ale aj akékoľvek iné problémy a situácie

riešiť v súlade so zákonmi, predpismi a s príslušnými autoritami a orgánmi na to určenými.

4. Voči predmetnému prvostupňovému správnemu orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal
nesprávne posúdenie jeho konania správnym orgánom z pohľadu dôležitosti ochrany verejného záujmu,
v tomto prípade ochrana života zdravia a majetku. Svoje konanie označil ako nutné konanie v nutnej

obrane, ktorého exempuje zo zodpovednosti za priestupok v zmysle § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch.
Poukazoval na existenciu videozáznamu z predmetného incidentu, ktorý úplne vyvracia výpoveď Ing.
K. ako aj fotografia jeho tváre, na ktorých je vidieť modriny a viacnásobné trhliny kože, ktoré sú určite
rozsiahlejšie ako fissura vonkajšieho ľavého ucha C.. K. ml. Odvolateľ v konaní nepreukázal, že by
konal s úmyslom odvrátiť útok. Nepredložil videozáznam a fotografickú dokumentáciu ním uvedených

zranení ktoré mu mal spôsobiť C.. K. ml., ani lekársku správu, ktorá by potvrdzovala jeho tvrdenie.
Vyjadrenia oznamovateľa C.. K. ml. a svedka Ing. K. st., lekárska správa, text urážlivej sms, ktorú
odvolateľ odoslal C.. K. ml. dňa 26. 12. 2017 v čase po 9.00 hod. tiež nepotvrdzujú to, že by odvolateľ
konal v nutnej obrane. Odvolací orgán sa stotožnil so stanoviskom ním zriadenej komisie, a to, že zozadovážených dôkazných prostriedkov je možné konštatovať, že odvolateľ úmyselne narušil občianske
spolunažívanie, ktoré spočíva v drobnom ublížení na zdraví, čo dokazujú podané vysvetlenia svedkov,
lekárska správa, samotné vyjadrenie odvolateľa v procese dokazovania, v hrubom správaní, ktoré je

preukázané podanými vysvetleniami svedkov aj samotného odvolateľa, a tiež text sms zo dňa 26.
12. 2017 s hrubým hodnotiacim úsudkom zo strany odvolateľa na adresu oznamovateľa C.. K. ml. a
svedka C. st. Jediným oprávneným zákonným orgánom na posúdenie vzťahu oznamovateľa C.. K.
ml., maloletého syna a matky maloletého v rámci dodržiavania rozsudku súdu o zverení do opatery po
rozvode je súd. Toto právo neprináleží odvolateľovi zo žiadnych existujúcich zákonných dôvodov.

Odvolateľ na základe svojej právnej úvahy aj s prihliadnutím na obsah priestupkového spisu v odvolaní
uvádza, že prvostupňový orgán sa nedostatočne zaoberal skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na
právne posúdenie skutkového deja a na základe toho nesprávne aplikoval hmotnoprávnu úpravu s
poukazom na preklúziu, teda uplynutie zákonnej lehoty, počas ktorej mohol veliteľ vo veci rozhodnúť. Z
toho dôvodu v závere odvolania navrhuje odvolateľ postup podľa § 147 ods. 1 písm. f/ „zákona“ tak,

že konanie sa zastavuje.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Odvolací správny orgán rozhodnutím č. VePS-2117-2/2019-PravS zo dňa 04. 12. 2019 zamietol
odvolanie žalobcu a rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu potvrdil.

6. Žalovaný ako odvolací správny orgán začal po doručení spisového materiálu vo veci uloženia sankcie
profesionálnemu vojakovi 1.mb Topoľčany rozhodnutím veliteľa 1.mb Topoľčany a odvolaniu voči

tomuto rozhodnutiu.

Podľa skutočností uvedených v spisovom materiáli zdokumentovaných v procese objasňovania
priestupku sa príslušník 1.mb Topoľčany rtm. U. M. dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona
o priestupkoch tým, že dňa 26. 12. 2017 v čase okolo 18.30 hodine na ulici Ku T. č. XX v obci X. udrel

dvakrát päsťou do ľavej sánky a ľavého ucha Ing. W. K., ktorému spôsobil drobné zranenie, ktoré mu
bolo ošetrené vo Fakultnej nemocnici Nitra.

7. Veliteľ PS OS SR ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzanívcelkomrozsahu.Popreskúmanípodanéhoodvolaniabolozistené,žepodanieodvolania

bolo prípustné, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 „zákona“ je profesionálny vojak zodpovedný za konanie, ktoré má znaky
priestupku a priestupok prejedná veliteľ.

Podľa § 151 ods. 3 „zákona“ sa na prejednávanie priestupku primerane vzťahujú ustanovenia § 140 -
§ 145 a § 147 zákona.

Podľa § 144 ods. 1 „zákona“ odvolací orgán do 7 dní odo dňa doručenia odvolania proti rozhodnutiu
zriadi komisiu.

Podľa § 144 ods. 2 zákona, komisia podľa ods. 1 je poradný orgán odvolacieho orgánu. Komisia
prerokuje a preskúma odvolanie proti rozhodnutiu v celkom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, navrhne
odvolaciemu orgánu doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. Komisia do 7
dní odo dňa jej zriadenia predloží svoje stanovisko odvolaciemu orgánu.

Podľa čl. 1 ods. 2, služobného predpisu hlavného služobného úradu č. 82 z 02. 12. 2015 o rozsahu
právomoci veriteľa na prejednávanie priestupku je odvolacím orgánom najbližší priamy nadriadený
veliteľ veliteľovi, ktorý je oprávnený na prejednávanie priestupku v rozsahu podľa prílohy č. 1 k tomuto
služobnému predpisu.

Podľa prílohy č. 1 k služobnému predpisu č. 82/2015 je veliteľ pozemných síl OS SR oprávnený
prejednávať priestupky podriadených profesionálnych vojakov aj ako odvolací orgán.Podľa § 144 ods. 3 citovaného zákona, odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu o
uložení sankčného opatrenia za priestupok prihliada na splnenie podmienok na ukladanie sankčných
opatrení podľa § 142 zákona, na skutočnosti uvedené v o dvolaní, na písomné vyjadrenie

prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu a na stanovisko komisie.

Podľa § 142 ods. 2 zákona, pri rozhodovaní o uložení sankčného opatrenia za priestupok sa prihliada na
povahu protiprávneho konania na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia
a osobu páchateľa.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie, vyhrážaním, ujmou na zdraví,
drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým
správaním.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa ods. 1 písm. d/ možno uložiť pokutu do
99,- eur.

Odvolateľnazákladesvojejprávnejúvahyakoajprihliadnutímnaobsahpriestupkovéhospisuvodvolaní
uviedol, že prvostupňový orgán sa nedostatočne zaoberal skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na

právne posúdenie skutkového deja a na základe toho nesprávne aplikoval hmotnoprávnu úpravu, s
poukazom na preklúziu, teda uplynutie zákonnej lehoty, počas ktorej mohol veliteľ vo veci rozhodnúť.
Z toho dôvodu v závere odvolania navrhoval postupovať podľa § 147 ods. 1 písm. f/ zákona tak, že
konanie sa zastavuje.

8. Odvolací orgán sa stotožnil so stanoviskom ním zriadenej komisie, a to, že zákon síce stanovuje
správnemu orgánu primerane používať procesné postupy v zmysle § 140 - § 145 a § 147 zákona,
ale celkový rámec konania veliteľovi ako správnemu orgánu v konaní o priestupku určuje zákon
o priestupkoch. To sa týka najmä plynutia lehôt, zvlášť lehoty, počas ktorej je priestupok možné
prejednať a uložiť sankciu. Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, nemožno priestupok prejednať,

ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Objektívna lehota, ktorej uplynutie by spôsobilo nemožnosť
priestupok prejednať uplynie 26. 12. 2019, a teda neexistuje z toho pohľadu zákonná prekážka na
prejednanie priestupku a rozhodnutie vo veci. K preklúzii ako ju namieta odvolateľ nedošlo, aj vzhľadom
k ustanoveniu § 152 ods. 5 zákona, podľa ktorého možné priestupom prejednať a uložiť zaň sankčné
opatrenie najneskôr do 2 rokov odo dňa od spáchania priestupku.

K ďalšej námietke žalobcu odvolací správny orgán uviedol, že v rozhodnutí, ktorým mu bola uložená
sankcia a voči ktorému podal odvolanie bola určená lehota na podanie opravného prostriedku 15 dní,
preto neobstojí jeho námietka, že správny orgán by uviedol v prvostupňovom rozhodnutí nesprávne
poučenie.

K ďalšej námietke žalobcu žalovaný správny orgán uviedol, že čo sa týka spôsobu vyhodnocovania
dôkazných prostriedkov je v plnom rozsahu v kompetencii správneho orgánu. Odvolací orgán v procese
konania o priestupku z dôkazných prostriedkov má informáciu, že odvolateľ podal vo veci podanie
na mieste príslušnom orgáne KRPZ so žiadosťou o prešetrenie incidentu z 26. 12. 2017 a trestné

oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu krivého obvinenia, ktorého sa mal dopustiť C.. K. st.
ako svedok vo veci prejednávaného priestupku. Z textu trestného oznámenia nie je zrejmé, či smeruje
tiež voči Ing. K. ml. pre ten istý skutok a ako bolo podanie vybavené.

Odvolací orgán nezistil žiadne nedostatky, pre ktoré by bolo treba prvostupňové rozhodnutie zmeniť

alebo zrušiť. Prvostupňový orgán zároveň oprel svoje rozhodnutie o dostatočne zistený skutkový stav
veci, pričom použil pri kvalifikáciu skutku správne hmotnoprávne predpisy. K osobe páchateľa prihliadol
aj tým, že mu bola uložená najnižšia sankcia určená zákonom.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

9. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že žalovaný nesprávne posúdil vec, keď disciplinárne
konanie nezastavil, z dôvodu uplynutia lehôt na konanie. Veliteľ prvej mb. sa o dôvode uloženiadisciplinárneho opatrenia dozvedel dňa 26. 11. 2018 a o uložení sankcie rozhodol až 24. 10. 2019.
I keď v zmysle § 141 ods. 2 zákona o štátnej službe, o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodne
veliteľ do dvoch mesiacov odo dňa, keď dôvod na uloženie disciplinárneho opatrenia zistil alebo

sa o dôvode na uloženie disciplinárneho opatrenia dozvedel najneskôr do jedného roka odo dňa
spáchania disciplinárneho previnenia. Ďalej namietal na uplynutie prekluzívnej lehoty bol veliteľ 1mb.
povinný prihliadať aj bez námietky v súlade s § 217 ods. 3 o štátnej službe žalovaný na prekluzívnu
lehotu neprihliadal ani po vznesení námietky. Ďalej žalobca uvádzal v žalobe, že žalovaný nesprávne
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, keď nerozlišuje prekluzívnu a premlčaciu lehotu

zastáva názor, že veliteľovi celkový rámec konania určuje zákon o priestupkoch a na prejednávanie
konania profesionálneho vojaka sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ďalej namietal,
že právna úprava štátnej služby profesionálnych vojakov neumožňuje príslušnému veliteľovi uložiť
profesionálnemu vojakovi povinnosť uhradiť trovy konania v disciplinárnom konaní pri prejednávaní
priestupku z dôvodu, že ustanovenia všeobecného zákona o priestupkoch sa na profesionálneho vojaka
nevzťahujú.

V prípade ak by sa na prejednávanie priestupku profesionálneho vojaka vzťahoval právny poriadok, tak
potom by žalovaný spôsobil závažnú procesnú vadu konania, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, lebo mu ako účastníkovi konania nedal možnosť, aby mohol svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť si svoje návrhy, čím došlo

k porušeniu § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 18 ods. 3, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
Ďalej namietal žalobca, že profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia
daná možnosť vyjadriť sa k veci a navrhovať dôkazy. Žalovaný mu nedal príležitosť aby mohol svoje
práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia o odvolaní a uplatniť si svoje
návrhy, čím došlo k porušeniu § 142 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z.

Odvolací orgán v rámci odvolacieho konania vychádzal aj z listinných dôkazov - „Písomné vyjadrenie
prvostupňového orgánu k odvolaniu rtm. Krobota“ a „Stanovisko komisie č. VePS-2117-1/2019-PravS
z 28. 11. 2019.“ Uvedené podklady rozhodnutia mu nie sú známe, žalovaný ich napriek tomu vzal do
úvahy a prihliadal na ne. O existencii týchto listinných dôkazov sa dozvedel až z rozhodnutia o odvolaní.

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť objektívne zistený skutočný stav veci a žalovaný
ani prvostupňový správny orgán sa tým neriadili a skutočný stav veci riadne nezistili a žalovaný ani
prvostupňový správny orgán ho nevyzvali na predloženie dôkazov, ktoré má, pretože administratívny
spis obsahuje podanie proti C.. K. st. a ml. a žalovaný ani prvostupňový správny orgán si nezaobstaral

rozhodnutia predmetných podaniach, neodstránil rozpor svedeckých výpovedí, nevykonali miestne
šetrenie ani znalecké dokazovanie o žiadny nový podklad rozhodnutia, ktorým by bol objektívne zistený
skutkový stav veci. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28. 09. 2020 uviedol, že žalobca ako hlavný dôvod
nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov uvádza uplynutie lehoty na rozhodnutie
o uložení disciplinárneho rozhodnutia podľa § 141 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z. Konanie žalobcu
voči osobe C.. W. K. dňa 26. 12. 2017, za ktoré bol uznaný vinným je priestupkom podľa § 49

ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. a nie disciplinárnym previnením. Zákonodarca jednoznačne
v zákone č. 281/2015 Z.z. zreteľne a jednoznačne vymedzil inštitúty disciplinárneho previnenia a
priestupku, žalobca sa v prípade námietky uplynutia lehôt na prejednanie priestupku snaží tieto inštitúty
zamieňať a prezentovať ich ako rovnocenné, prípadne totožné, a to za účelom rovnakej aplikácie lehôt
na ich prejednanie. Tento názor je ale nevyhnutné považovať za nesprávny, pretože zodpovednosť

za priestupok a za disciplinárne previnenie pokrývajú možno obdobné konanie, no jednoznačne voči
rozdielnym subjektom, čoho dôkazom je i odlišná úprava procesov ich prejednania uvedená v zákone
č. 281/2015 Z.z. a zákone č. 372/1990.

Vzhľadom na ustanovenie § 152 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z.z., podľa ktorého možno priestupok

prejednaťauložiťzaň sankčnéopatrenienajneskôrdo2rokovodspáchaniapriestupkuanaskutočnosť,
že konanie žalobcu voči osobe C., ktoré sa udialo dňa 26. 12. 2017 je priestupkom, za ktorý bol žalobca
uznaný vinným rozhodnutím o uložení sankcie z 19. 10. 2019, z čoho možno konštatovať, že prejednanie
priestupku žalobcu bolo vykonané v zákonnej lehote.Čo sa týka námietky žalobcu o nezákonnom uložení povinnosti uhradiť trovy konania žalovaný uviedol,
že v zmysle zákona č. 372/1990 Zb., pri prejednaní priestupku v ustanovení § 79 ods. 1 nie je možnosť

alepovinnosťuložiťobčanovi,ktorýboluznanýzavinnéhozpriestupkuuhradiťtrovykonaniavpríslušnej
výške.

K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán nedal možnosť v priebehu konania žalobcovi
sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia uviedol, že v konaní o odvolaní nemá odvolací orgán povinnosti

oboznámiťodvolateľaspodkladminarozhodnutieoodvolaní anemáanipovinnosťvyzvaťodvolateľana
vyjadrenie sa k podkladom na rozhodnutie o odvolaní. Žalobca zjavne nadobudol mylný dojem, že ak mu
bolo umožnené v priebehu prvostupňového konania o priestupku vyjadriť sa k podkladu na rozhodnutie,
tak mu obdobné právo patrí aj v konaní o odvolaní. Takýto postup však zákonom nie je určený. Odvolacie
konanie je podanie, ktoré preskúmava prvostupňové rozhodnutie a nenahrádza prvostupňové konanie.

Čo sa týka ďalšej námietky, že žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán nezistil
úplne skutkový stav veci, žalovaný správny orgán má za to, že v priebehu priestupkového konania
bolo jednoznačne preukázané naplnenie skutkovej podstaty priestupku žalobcu proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. spočívajúce v úmyselnom narušení
občianskeho spolunažívania vo forme drobného ublíženia na zdraví C. spôsobeného udretím päsťou do

oblasti jeho ľavej sánky a ľavého ucha. Žalobca naproti tomu neuniesol dôkazné bremeno pri tvrdení
o primeranej obrane na zastavenie útoku zo strany C.. W. K.. Žalobca ani v priebehu odvolacieho
konania nepreložil dôkazy, o ktorých tvrdí aj v podanej žalobe, že existujú a s nimi disponuje, a to
najmä videozáznam, ktorý by preukazoval iný priebeh deja ako bol preukázaný v priestupkovom konaní.
Žalobca nemal odňatú možnosť preukazovať svoje tvrdenia riadnymi dôkazmi.

Žalovaný správny orgán trvá na tom, že prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil výrok svojho
rozhodnutia a že v priebehu vlastného posúdenia konania prvostupňového orgánu neboli zistené žiadne
dôvody, ktoré by podmieňovalo zmenu kvalifikácie konania žalobcu alebo zmenu v osobe, ktorá bola
uznaná za zodpovednú, teda za vinnú, zo spáchania prejednávaného priestupku.

Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a nie je dôvod na jeho
zrušenie, preto žiadal žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

V. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného

11. V písomnom vyjadrení zo dňa 20. 11. 2020 žalobca zotrvával na žalobe. Vyvrátil názor žalovaného,
že si zamieňa inštitúty disciplinárneho previnenia a priestupku. Žalovaný však nerozlišuje premlčanie a
preklúziu, pretože prekluzívna lehota podľa osobitného predpisu dva mesiace veliteľovi v prejednávanej

veci začala plynúť 26. 11. 2018, kedy sa dozvedel o podozrení spáchania priestupku takým spôsobom,
že mu bola priestupková vec doručená na Vojenský útvar 1090 Topoľčany. Je irelevantné, že premlčacia
lehota pri spáchaní priestupku podľa všeobecného osobitného právneho predpisu je 2 roky, keď
preklúzia uplynula pred rozhodnutím o uložení disciplinárneho opatrenia vo veci a prihliada sa na ňu
z úradnej povinnosti. Poukázal ďalej na zákon č. 281/2015 Z.z., podľa ktorého tento ani iný právny

predpisov nedefinuje veliteľovi povinnosť, dokonca ani len možnosť uložiť profesionálnemu vojakovi
uhradiť trovy konania. Je to logické, pretože ide o disciplinárne konanie podľa osobitného predpisu.

Ďalej namietal, že príslušný veliteľ mohol postupovať podľa § 147 písm. d/ zákona č. 281/2015 Z.z.
a s prihliadnutím na ustanovenie § 142 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z., mal rozhodnúť inak, resp.

svoje úvahy náležite odôvodniť, čo sa nestalo a odvolací orgán túto vadu neodstránil. Z toho dôvodu
je rozhodnutie nedostatočne zdôvodnené, vzhľadom na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho
následky, mieru zavinenia a z toho dôvodu je nepreskúmateľné.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok,
ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 12. 2019, ktorýmbolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Veliteľa 1.mb Topoľčany o uložení sankcie
za priestupok č. 1.mb - 168-3/2019-PravS zo dňa 02. 10. 2019 vo veci spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 26. 12.
2017 v čase okolo 18.30 hod. na ulici Ku T. č. XX v obci X. udrel päsťou do oblasti ľavej sánky a ľavého
ucha Ing. W. K., ktorému spôsobil drobné zranenie, ktoré mu bolo ošetrené vo Fakultnej nemocnici
Nitra, za čo mu bola v súlade s § 152 zákona a podľa § 11 ods. 1 písm. a/ „zákona o priestupkoch“
uložená sankcia - pokarhanie a zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch mu bola uložená

povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- euro potvrdil bez pojednávania a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ako i
správnosť jeho právnych záverov v priestupkovom konaní o uznaní žalobcu vinným zo spáchania
priestupku voči občianskemu spolunažívaniu.

13. Podľa § 23 ods. 2, písm. a/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

14.Podľa§49ods.1,písm.d/zák.č.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovúčinnom

v čase rozhodovania správnych orgánov, priestupku sa dopustí ten, kto
d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 51 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú

sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 67 ods. 1 vyššie citovaného zákona, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde
o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

Podľa § 68 ods. 1 vyššie citovaného zákona, priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa
prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len
"navrhovateľ").

Podľa § 72 vyššie citovaného zákona, v konaní o priestupku sú účastníkmi konania

a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania
veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

Podľa § 73 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán
vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina
nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a
k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné
prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

Podľa § 74 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni

ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa § 81 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v

plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný
zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.Pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti
rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa

uhradiť trovy konania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania ( § 76 ods. 2).

15. V prejednávanej veci z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 24. 10.
2019 veliteľ Vojenského útvaru 1090 Topoľčany príslušný na konanie podľa § 151 ods. 2 zákona č.
281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene niektorých zákonov vydal rozhodnutie

ouloženísankciezapriestupokč.1.mb- 168-3/2019-PravS,ktorýmžalobcuakopríslušníkaútvaru1090,
uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“),
ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 26. 12. 2017 v čase okolo 18.30 hod. na ulici Ku T. č. XX v obci X.
udrel päsťou do oblasti ľavej sánky a ľavého ucha C.. W. K., ktorému spôsobil drobné zranenie, ktoré
mu bolo ošetrené vo Fakultnej nemocnici Nitra, za čo mu bola v súlade s § 152 zákona a podľa § 11

ods. 1 písm. a/ „zákona o priestupkoch“ uložená sankcia - pokarhanie a zároveň podľa § 79 ods. 1
zákona o priestupkoch mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- euro do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok.

16. Žalobca proti rozhodnutiu o uložení sankcie podal v zákonnej lehote odvolanie dňa 30. 10. 2019.

17. Žalovaný Veliteľ pozemných ozbrojených síl SR so sídlom M. Rázusa 7, Trenčín rozhodol o odvolaní
žalobcu rozhodnutím č. VePS-2117-2/2019-PravS zo dňa 04. 12. 2019, ktorým odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil rozhodnutie o uložení sankcie.

18.KonaniežalobcuvočiosobeC..W.K.zodňa26.12.2017zaktoréboluznanývinným,jepriestupkom
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. a nie je disciplinárnym previnením, pretože podľa §
138 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo nesplnenie
základných povinností veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov alebo
obmedzení profesionálneho vojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z., profesionálny vojak je zodpovedný za konanie, ktoré má
znaky priestupku v zmysle zákona č. 372/1999 Zb., ktorý podľa § 2 ods. 1 stanovuje,. že priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo inom zákone ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných

právnych predpisov alebo o trestný čin.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., občanovi, ktorý bol vinný z priestupku sa uloží povinnosť
uhradiť trovy spojené z prejednaním priestupku.

Podľa § 151 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z., priestupok prejedná veliteľ. Podľa ods. 3 citovaného
ustanovenia sa na prejednávanie priestupku primerane vzťahujú ustanovenia § 140 - § 145 a § 147.

Podľa § 152 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z., za priestupok môže veliteľ uložiť profesionálnemu vojakovi
sankcie a ochranné opatrenia v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 152 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z.z., priestupok možno prejednať a uložiť zaň sankčné opatrenie,

najneskôr do dvoch rokov odo dňa spáchania priestupku.

Správny súd z vykonaného dokazovania žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu mal za
preukázané, že prejednanie priestupku žalobcu bolo vykonané v zákonnej lehote.

19. K námietke žalobcu o nezákonnom uložení povinnosti uhradiť trovy konania správny súd uvádza, že
zákon 372/1990 Zb. v ustanovení § 79 ods. 1 jasne uvádza, že občanovi, ktorý bol uznaný za vinného
z priestupku sa uloží povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku, preto jeho námietka
je nedôvodná.20. K námietke žalobcu, že nemal možnosť sa v priebehu odvolacieho konania sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, správny súd uvádza, že v konaní o odvolaní nemá odvolací orgán povinnosť oboznámiť

odvolateľa s podkladmi na rozhodnutie o odvolaní a súčasne nemá ani povinnosť vyzvať odvolateľa na
vyjadrenie sa k podkladom na rozhodnutie o odvolaní.

Ako to vyplýva z ustanovenia § 59 správneho poriadku v odseku 1, odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doplní dokazovanie, prípadne zistené vady konania

odstráni. Podľa ods. 2, ak sú pre to dôvody odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Žalovaný správny orgán postupoval podľa § 143 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z., podľa ktorého veliteľ
predloží odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu do 7 dní odo dňa doručenia odvolania odvolaciemu
orgánu, spolu s napadnutým rozhodnutím ako aj písomným vyjadrením k odvolaniu.

Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z., odvolací orgán do 7 dní odo dňa doručenia odvolania zriadi
komisiu.

Podľa § 144 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z., komisia podľa ods. 1, je poradný orgán odvolacieho

orgánu. Komisia prerokuje a preskúma odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu v celom rozsahu; ak
je to nevyhnuté, navrhne odvolaciemu orgánu doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky
odstrániť. Komisia do 7 dní odo dňa jej zriadenia predloží svoje stanovisko odvolaciemu orgánu.

Podľa § 144 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z., odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní voči

prvostupňovému rozhodnutiu prihliada na splnenie podmienok a na ukladanie sankcií podľa § 142, na
skutočnosti uvedené v odvolaní, na písomné vyjadrenie veliteľa k odvolaniu a stanovisko komisie.

Správny súd mal za preukázané z obsahu administratívneho spisu, že pri preskúmaní odvolania
žalobcu, žalovaný správny orgán postupoval podľa vyššie citovaných ustanovení a má za to, že

v priebehu priestupkového konania bolo jednoznačne preukázané naplnenie skutkovej podstaty
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.
spočívajúceho v úmyselnom narušení občianskeho spolunažívania vo forme drobného ublíženia na
zdraví C.. W. K., spôsobeného udretím päsťou do oblasti jeho ľavej sánky a ľavého ucha. Žalobca v
priebehu správneho konania neuniesol dôkazné bremeno pri tvrdení primeranej obrane na zastavenie

trvajúceho útoku zo strany C.. W. K.. Žalobca v priebehu odvolacieho konania nepredložil žiadne dôkazy
o tých skutočnostiach, na ktoré poukazuje v podanej žalobe.

Správny súd má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom a nie je
dôvod na ich zrušenie. Žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán dodržal všetky

hmotnoprávne aj procesné podmienky na prejednanie priestupku a súd nezistil žiadne dôvod pre
zrušenie napadnutých rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 SSP.

Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia mal za preukázané, že toto rozhodnutie
žalovaného je náležite zdôvodnené v zmysle dikcie zákona, čo sa týka aj časti rozhodnutia o uložení

sankcie. Rozhodnutie obsahuje všetky formálne náležitosti a správny orgán pri svojom rozhodovaní
sa riadil právnymi predpismi a rozhodol v súlade so zákonom, z toho dôvodu správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

21. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov
konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.

Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.