Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208489
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4414208489.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a
členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
advokátskoukanceláriuAdvocates.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:36865141,proti
povinnej: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H., o vymoženie 979,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 11Er/518/2014-17 zo dňa 14. mája
2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods.1, § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52, § 53 zákona
č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho
dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba
zamietnuť.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie (zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom) zo dňa 12.02.2014 domáhal voči povinnej
vykonania exekúcie na vymoženie 979,01 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 12752/11 zo dňa 27.04.2012 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"),
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len
"rozhodcovský súd"), ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 14.05.2012 a vykonateľnosť dňa

17.05.2012. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške
1079,01 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1079,01 Eur od 12.10.2011 do
zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1079,01 Eur od 23.11.2011 do zaplatenia,
trovy rozhodcovského konania vo výške 312,48 Eur, všetko v mesačných splátkach vo výške 120,-
Eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala
Zmluva o úvere č. 405700798 (ďalej len "zmluva"), uzavretá dňa 05.04.2011. Na jej základe oprávnený

poskytol povinnej úver vo výške 500,- Eur, pričom táto sa zaviazala túto sumu zaplatiť, zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 436,- Eur, teda celkovo sa zaviazala zaplatiť sumu 936,- Eur. Podľa
Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru bola zmluva uzavretá podľa § 296 ods. 2
Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva, pričom zmluvné strany sa mali v zmysle § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka dohodnúť, že všetky ich právne vzťahy sa budú ním spravovať.

3. Exekučný súd preskúmal zmluvu o úvere č. 405700798 zo dňa 05.04.2011 na základe ktorej sa
oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej peňažné prostriedky vo výške 500 eur. Povinnáuzavrela predmetnú zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ a oprávnený v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti. Na základe uvedeného mal súd za to, že vzťah medzi oprávneným a povinnou
je spotrebiteľským vzťahom. Uviedol, že povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný

súd vyplýva aj z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku a v rámci tohto prieskumu okrem iného
zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným a či je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom, posudzuje
exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.
Vo svojom rozhodnutí poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Bolo
preto potrebné aj bez návrhu, v súlade s požiadavkou Európskej únie na "ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok", podrobiť kontrole zmluvu, VOP a rozhodcovskú zmluvu. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná. Aj keď bola zmluva uzavretá podľa ustanovení

Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva, má súd za to, že je pri jej preskúmavaní, ako aj
VOP a rozhodcovskej zmluvy, potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, keďže tieto obsahujú všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv. Rozhodcovská zmluva
je samostatná listina, pričom zmluvným stranám dáva na výber riešenie prípadného sporu pred
rozhodcovským súdom alebo pred štátnym súdom. Obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, jeho

opis. Napriek týmto skutočnostiam má súd za to, že je uzavretá v rozpore s ustanovenia Občianskeho
zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovská zmluva má klasickú predpripravenú
formu, kde boli iba rukou dopísané osobné údaje povinnej. Súd mal teda za to, že nejde o individuálne
dojednanú rozhodcovskú zmluvu resp. ustanovenia, aj keď sa nachádza na samostatnom papieri, dáva
na výber druh súdu, nakoľko povinná nemohla ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení, mohla ju iba

ako celok podpísať, alebo odmietnuť, čo sa v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepovažuje
za individuálne dojednané ustanovenia. Na základe uvedeného, keďže rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, je potrebné konštatovať, že
predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a Zákon o rozhodcovskom konaní a na správne zistený skutkový stav nesprávne
aplikoval právny predpis. Uviedol, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na

dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 Zákona
o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje len to, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Ďalej zdôraznil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také

dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov v zmysle odvolania nesprávne zistil skutkový

stav veci, keď namietol skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská
zmluva.Oprávnenýuviedol,žeonspovinnouuzatváralrozhodcovskúzmluvupodľa§3anasl.zákonač.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak

zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

5.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej

len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom zo dňa
12.02.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie 979,01 eur a príslušenstva.
Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 12752/11 zo dňa 27.04.2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 14.05.2012 a vykonateľnosť dňa 17.05.2012. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu prvej inštancie dňa 17.04.2014, ktorý o žiadosti rozhodol
napadnutým uznesením.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.

8. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1.júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

11. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa

povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v

podanomodvolaní,odvolacísúduvádza,žezmluvaoúvereč.405700798zodňa05.04.2011uzatvorená
medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým
systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedenej
zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy

konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri
uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy. S poukazom na

uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

15. Odvolací súd konštatuje, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 05.04.2011 bola uzatvorená na tlačive

formulárového typu, kde základné ustanovenia, predmet zmluvy a spoločné a záverečné ustanovenia
boli vopred pripravené a vypĺňali sa iba osobné údaje o dlžníčke. Súd poukazuje na znenie čl. II
rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniekzabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

16. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná a povinná nemohla ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení. O individuálne
dojednané zmluvné podmienky nejde, ak boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,
čo je daný prípad. Dojednanie takejto rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je

neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože
takto formulovaná rozhodcovská zmluva, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na
podstatu plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý
bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom

pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného
subjektu. Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská zmluva v článku II obsahuje
neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný
súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej
zmluvy vôbec jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom rozsahu a akou osobou poučený adekvátne

o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu možnosť výberu
spôsobu riešenia sporu povinnou uvedená v rozhodcovskej zmluve je len zdanlivá a v prevažnej časti
sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako
spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy

považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani
právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).