Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7T/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512010065
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8512010065.43

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vladimíra Gurku a prísediacich

sudcov Bohumila Živčáka a Márie Ciesarikovej na hlavnom pojednávaní dňa 9.7.2020 v Starej Ľubovni
v trestnej veci proti obž. N. J. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona
a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. J., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom F. XX, okres I. T.,

j e v i n n ý, ž e

1/ v budove obvodného oddelenia PZ Ľubotín od presne nezisteného dňa v polovici roka 2007 do presne
nezisteného dňa v mesiaci február 2010, pri náhodných nepravidelných stretnutiach sústavne obťažoval
J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. R. W. č. XXX/XX, T., zamestnanú na OO PZ Ľubotín ako upratovačka -
kurička, pričom jej dával návrhy k vzájomnému sexu, pritom v 20 až 30 prípadoch ju pritlačil svojim telom
k stene, aby jej zabránil odísť, tlačil sa na ňu, pritom jej hovoril o svojich snoch, v ktorých spolu súložili a
napriek jej nesúhlasu ju obchytkával cez oblečenie na intímnych miestach, a to na prsiach a v rozkroku,
2/ počas uvedeného obdobia v troch prípadoch ju oblečenú položil ležať na posteľ na prízemí oddelenia

v miestnosti s označením ubytovňa, kde si na ňu oblečený ľahol tvárou v tvár a napriek jej odporu ju
bozkával na ústa, po tvári, pleciach, vlasoch, obchytkával ju na intímnych miestach, pritom v jednom
takomto prípade v nezistenom dni roku 2008 napriek jej nesúhlasu si rozopol nohavice, vytiahol svoj
pohlavný úd a ležiac z časti na nej a na posteli, začal onanovať až kým nedospel k vyvrcholeniu,
3/ minimálne raz v presne nezistenom dni roku 2008 ju oprel a pritlačil váhou svojho tela na 1-om
poschodí oddelenia o stenu, kde napriek jej nesúhlasu ju začal bozkávať po tvári a keď sa mu po chvíli
vyšmykla a utiekla za dvere svojej šatne, tak pribehol za ňou a vložil svoju nohu medzi dvere a zárubňu,
aby ich nemohla zatvoriť a nakoľko ho nechcela pustiť dnu, tak za dverami z vonkajšej strany začal sám

onanovať, kým nedospel k vyvrcholeniu a ukojeniu,
4/ dňa 5.3.2009 počas výkonu služby v obvode Obvodného oddelenia PZ Ľubotín ako vodič služobného
motorového vozidla obchytkával rukou stehná svojej kolegyne stržm. D.. I. D., nar. X.X.XXXX, bytom
J. XXX, okres I. T., kde následne vozidlo odstavil v služobnom obvode v obci Šarišské Jastrabie, na
poľnej ceste, na čo sklopil svoje operadlo sedadla, potom operadlo sedadla spolujazdkyne - D.. I. D. a
napriek jej nesúhlasu si na ňu ľahol tvárou v tvár na sedadle spolujazdca, kde ju obchytkával na prsiach
a v rozkroku, bozkával ju po tvári, následne sa jej snažil rozopnúť služobný opasok a tiež nohavice, čo

sa mu však pre jej aktívny odpor nepodarilo, pričom mal rozopnutý svoj opasok aj nohavice, potom jej
chytil ruku a túto nasilu ťahal do svojho rozkroku, a keď sa mu nepodvolila k súloži pre jej aktívny odpor,
ľahol si naspäť na sklopené sedadlo vodiča a napriek tomu, že ho po celý čas žiadala, aby ju nechal
tak, v konaní pokračoval, vyzul si topánku a stiahol si nohavice, a to tak, že z jednej nohy mal nohavice
úplne vyzlečené a na druhej nohe ich mal stiahnuté v oblasti kolien a takto ležiac zoblečený chytil jej
pravú ruku a túto pritiahol k svojmu údu tak, že ho musela chytiť do dlane a ruku jej pevne držal dovtedy,
kým nerobila pohyby dlaňou po úde hore a dole, až kým nedospel k vyvrcholeniu, čo ona vykonala z

dôvodnej obavy a strachu zo znásilnenia,5/ v budove Obvodného oddelenia PZ Ľubotín na chodbách a v kanceláriách od dňa 5.3.2009 do dňa
11.3.2010 pri samostatných stretnutiach bez svedkov, minimálne 10 - 15x obťažoval stržm. D.. I. D.,
nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, okres I. T. tak, že ju násilím pritlačil o stenu alebo o skriňu, chytal ju do jej

rozkroku, násilím jej ruku ťahal do svojho rozkroku, aby sa ho dotýkala na úde cez oblečenie, vzdychal
a slintal a takisto v uvedenom období počas spoločných služieb v služobnom motorovom vozidle ju
opakovane nepravidelne chytal za jej stehná, ruky, do rozkroku, bez jej súhlasu a proti jej vôli,

t e d a

v bode 1/, 2/, 3/ a 5/
- iného násilím nútil, aby niečo konal, trpel a čin spáchal z osobitného motívu,

v bode 4/
- sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil
v úmysle násilím donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

v bode 1/, 2/, 3/ a 5/
- pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona,

v bode 4/
- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného
zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu
obžalovanému podmienečne odkladá so súčasným uložením probačného dohľadu nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 4 /štyri/ roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť úmyselne sa
nepriblížiť k poškodeným J. C. a K.. I. D. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti

obydlia menovaných poškodených, ktorá je súčasťou probačného dohľadu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni podal na obžalovaného obžalobu pre skutky v
nej uvedené právne kvalifikované ako zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona
a znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu. Zločinu vydierania sa mal obžalovaný

podľa obžaloby dopustiť voči poškodenej J. C. konaniami popísanými v obžalobe v období od presne
nezisteného dňa v mesiaci jún 2016 do presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2010 a voči poškodenej
D.. I. D. od 5.3.2009 do 11.3.2010. Zločinu znásilnenia v štádiu pokusu sa obžalovaný podľa obžaloby
dopustil voči poškodenej D.. I. D. dňa 5.3.2009 v služobnom motorovom vozidle.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa v prvom zložení senátu v poradí prvým rozsudkom vyhláseným dňa
28.4.2014 uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby a bol mu uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pre ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Prešove
uznesením sp. zn. 4To 28/2014 zo dňa 13.10.2014 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a

vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu procesných pochybení pri vykonávaní dôkazov aďalšom procesnom postupe súdu prvého stupňa. Odvolací súd považoval rozhodnutie za predčasné,
keď sa súd prvého stupňa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie súdu.
Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa spôsob zachytenia výpovedí poškodených a svedkyne X.. H.

do zápisnice, z ktorého nebolo možné zistiť, čo všetko uviedli a či reálne uviedli opis skutkov tak, ako to
bolo zachytené v ich výpovediach v prípravnom konaní. Takisto nebol daný súhlas k čítaniu znaleckého
posudku. Odvolací súd poukázal aj na nesprávnosť postupu pri záverečných rečiach, keď bolo porušené
právo obžalovaného na obhajobu (keď sa po záverečnej reči obžalovaného ujala slova ešte jedna
z poškodených), ako aj postup pri odročení pojednávania iba za účelom udelenia posledného slova

obžalovaného. Takisto podľa odvolacieho súdu bolo potrebné zopakovať previerku výpovede na mieste
samom alebo vykonať aj obžalovaným navrhovanú rekonštrukciu s figurantmi s obdobnými fyzickými
parametrami za účelom preverenia, či ku skutku dňa 5.3.2009 v služobnom motorovom vozidle mohlo
dôjsť spôsobom popisovaným poškodenou. Odvolací súd tiež prisvedčil námietke obžalovaného, že z
dovtedy vykonaného dokazovania nemožno ustáliť, že by vo vzťahu k poškodenej p. C. dochádzalo
k útokom už od roku 2006. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vykonať aj sexuologické

vyšetrenie obžalovaného vzhľadom na spôsob spáchania skutkov a ich sexuálny podtón.

3. Po vrátení veci súdu prvého stupňa bola vec pridelená novému predsedovi senátu vzhľadom na
skutočnosť, že pôvodný predseda senátu ukončil pôsobenie na tunajšom súde. Následne po odchode
aj druhého predsedu senátu z tunajšieho súdu bola vec pridelená terajšiemu predsedovi súdu, pričom v

priebehu hlavných pojednávaní sa zdravotný stav jedného z prísediacich sudcov náhle zhoršil natoľko,
že sa vzdal funkcie prísediaceho sudcu, v dôsledku čoho došlo znova k zmene v zložení senátu.
Keďže obžalovaný nesúhlasil ani pri jednej zmene v zložení senátu s touto zmenou, súd vykonal hlavné
pojednávanie a dokazovanie odznova po každej zmene senátu. Po využití všetkých prostriedkov, ktoré
má súd k dispozícii za účelom zabezpečenia sexuologického vyšetrenia obžalovaného, sa nepodarilo

zabezpečiťsexuologickévyšetrenieobžalovaného,pretosúdpokračovalvkonaníajbeztohtovyšetrenia
a vychádzal z dôkazov, ktoré boli po poslednej zmene v zložení dôkazov vykonané.

4. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, právneho posúdenia veci, ustálenia otázky o vine
obžalovaného a o prijatí sankcie ako následku za protiprávne konanie obžalovaného, súd vykonal

dokazovanie na hlavných pojednávaniach, a to výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodených J.
C. a K.. I. D., výsluchom svedkov A. Z., K. J., X.. K. H., X.. H. J., K. D., F. C., čítaním výpovedí svedkov
Q. H., K.. S. N. z č.l. 170 - 178 spisu, K.. T. S. z č.l. 191 - 194 spisu, K. C. z č.l. 195 - 198 spisu, C. Q. z
č.l. 203 - 206 spisu, N. P. z č.l. 207 - 210 spisu, J. N. z č.l. 211 - 214 spisu, D.. N. J. z č.l. 215 - 2018 spisu,
N. I. z č.l. 219 - 223 spisu, K. Q. z č.l. 224 - 227 spisu, X. C. z č.l. 228- 232 spisu, čítaním znaleckého

posudku PhDr. Valérie Samselyovej-, kamerovým záznamom z rekonštrukcie vykonanej dňa 2.7.2019,
listinnými dôkazmi, a to prehľadom o odmenách a trestoch z č.l. 21 - 24 spisu, služobným hodnotením a
priebežným služobným hodnotením z č.l. 25 - 31 spisu, plánom služieb z č.l. 32 - 57 spisu, záznamami
so služby z č.l. 58 - 75 spisu, inštruktážami hliadky z č.l. 76 - 94 spisu, zápisnicou o ohliadke miesta činu
spolu s fotodokumentáciou z č.l. 285- 295, spisu dohodou z č.l. 334 - 338 spisu, menným zoznamom

absolventov škôl z č.l. 339 spisu, pracovnou zmluvou z č.l. 340 - 341 spisu, nálezom Ústavného súdu
SR z č.l. 1297 - 1311 spisu, správou obce Čirč, lustráciami v databáze súdov, v Generálnej prokuratúre
SR, odpisom z registra trestov a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.

5. Obžalovaný v priebehu celého konania a v záverečnej reči trval na tom, že je nevinný a ničoho

sa nedopustil. Tvrdenia poškodených sa nezakladajú na pravde. Namietal, že v konaní niet jediného
zákonne získaného dôkazu vzhľadom na to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých bolo vyslovené,
že Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky nie je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní.
Ďalej poukazoval najmä na správanie poškodených voči nemu, keď si nikto nevšimol zmeny v ich

správaní, a to ani v rodine, ani na pracovisku, pričom s ním poškodené normálne komunikovali.
Poškodená J. C. s ním často rozprávala o svojom živote, rodinných vzťahoch a podobne, pričom mu o
týchto záležitostiach rozprávala aj sama bez toho, aby ju o tom žiadal. Menovaná pritom mala pracovnú
dobu od 8.00 hod. od 14.00 hod, kedy sa na oddelení vždy zdržiavali viacerí policajti. Poškodená K..
I. D. s ním po údajnom pokuse o znásilnenie šla rovno na obed, raz s ním na spoločnej akcii po pár

mesiacoch od údajného znásilnenia v lete 2009 tancovala a v zime roku 2009 sa ním z inej spoločnej
akcie nechala odviezť domov na jej aute. Bežne s ním slúžila bez akéhokoľvek náznaku odporu, a to aj
počas víkendov, keď boli na oddelení len 2 policajti. Menovaná poškodená sa u neho počas jednej služby
zastavila s kolegom, kde vypili kávu, normálne sa porozprávali. Raz v nedeľu, keď spolu slúžili, bola uneho aj na obed, kedy mala na chvíľu čas porozprávať sa s jeho manželkou aj osamote. Poukazoval tiež
na skutočnosť, že na oddelení OO PZ v Ľubotíne, kde malo dochádzať k väčšine útokov podľa obžaloby,
bol väčšinou prítomný aj aspoň jeden ďalší kolega.

6. Obhajca obžalovaného v priebehu konania a v záverečnej reči takisto poukázal na skutočnosti, ktoré
namietal aj obžalovaný so zdôraznením nezákonného orgánu, ktorý vykonal vyšetrovanie a správania
sa poškodených, u ktorých by vzhľadom na povahu skutkov, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu, bolo
potrebné očakávať iné správanie, resp. u ktorých by sa predpokladalo odmietanie obžalovaného.

7. Prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovaného uznať za vinného v zmysle obžaloby s poukazom
na výpovede poškodených a svedkyne H., vzhľadom na zistenie, že u poškodených neboli zistené
tendencie ku skresľovaniu skutočnosti a snaha o poškodenie obžalovaného, ako aj na to, že jediný motív
na podanie trestného oznámenia, ktorý by z psychologického hľadiska prichádzal u poškodených do
úvahy, a to motív pomsty, nebol preukázaný.

8. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou obžalovaného a jeho obhajcu, že Sekcia kontroly
a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky nie je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. V tomto smere súd
poukazuje na Zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 62/2015, s ktorým

sa stotožnil a vychádzal z neho. Uvedený orgán preto súd považoval za zákonný orgán, ktorý mal
oprávnenie vykonávať vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie príslušníkov policajného zboru.

9. Následne súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
dospel k záveru, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, tieto napĺňajú všetky znaky zločinu

vydierania zo sexuálneho motívu a znásilnenia v štádiu pokusu a spáchal ich obžalovaný, ktorý je trestne
zodpovedný.

10. Súd pri ustálení priebehu skutkov a trestnej zodpovednosti obžalovaného tak, ako je to uvedené v
tomtorozsudku,vychádzalnajmäzvýpovedípoškodených,ktorésúpodporovanéajďalšíminepriamymi

dôkazmi, a to znaleckým posudkom PhDr. Samselyovej, ako aj výpoveďami svedkýň K. H. a Q. H..
Poškodené aj napriek dlhej dobe od spáchania skutku v niekoľkokrát opakujúcich sa výpovediach počas
prípravného konania, ako aj počas súdneho konania v podstatných črtách zhodne popísali priebeh
skutkov.

11. Poškodená J. C. po poslednej zmene senátu vo svojich výpovediach a na kladené otázky uviedla,
že na oddelení pracuje od 19.6.2006 ako upratovačka, potom neskôr pracovala aj ako kurička. Už keď
chodila pomáhať svokre, pýtal si obžalovaný od nej telefónne číslo a volal ju na kávu. Asi po roku od jej
nástupu ju začal obťažovať, obchytkával ju a navrhoval jej, aby sme mali spolu sex. Najhoršie prípady,
ktoré si pamätala boli tie, že ju položil na posteľ v miestnosti označenej ako Ubytovňa na prízemí OO PZ

v Ľubotíne, ľahol si na ňu, začal ju obchytkávať a bozkávať po tvári, na líca, plecia a vlasy, povedal jej, že
s ňou musí mať sex, ale keďže nesúhlasila a nepodvolila sa mu, tak začal na nej onanovať. Mal pritom
rozopnuté nohavice. V tomto prípade boli na oddelení sami. Po tomto útoku jej bolo veľmi zle, stála pri
okne, veľmi sa bála, že ju obžalovaný znásilní. Potom sa jej obžalovaný pýtal, čo jej je. K tomuto útoku
došlo asi v roku 2008. Okrem toho ju na ubytovni položil na posteľ ešte dvakrát, kedy ju obchytkával na

intímnych miestach a bozkával ju po tvári, pleciach a vlasoch. V druhom prípade (niekoľko mesiacov po
tom, ako na nej obžalovaný onanoval v ubytovni) potom hore na chodbe ju pritlačil o stenu v chodbe,
bozkával ju po tvári, avšak ušla pred ním do jej šatne, kde on stihol dať nohu medzi dvere a taktiež
onanoval. V tomto prípade bol na oddelení kolega C.. Potom ešte v treťom prípade ju tiež obchytkával
na chodbe a potom povedal, že si to musí ísť urobiť, ale to už nevidela. Útokov, kedy ju obžalovaný

obchytkával, mohlo byť 20 - 30 krát za tú dobu. Nechcela to a nesúhlasila s tým. Niekedy to trvalo chvíľu,
niekedy dlhšie. Obžalovaný bol dotieravý a násilný, pritlačil ju buď o stenu alebo ju chytil rukami, aby
neodišla,snažilsajubozkávaťaobchytkávaljucezoblečenienaintímnychmiestach.Takistojejuvádzal,
že mal s ňou sny, v ktorých mali malého rusnačika a že chce s ňou mať sex. Nedávala mu žiaden dôvod,
aby takto konal, stále ho prosila, aby s tým prestal. Menovaná poškodená uviedla, že celú túto záležitosť

neoznamovala nikde preto, že sa hanbila a mala za to, že keďže ona je len upratovačka a obžalovaný je
policajt, tak aj tak jej to nikto neuverí. Až keď rozprávala s p. D. obe zistili, že ich obžalovaný obťažuje.
Obžalovanýbolniekedynormálnyaneobťažovalju.Mohlosastať,žemurozprávalaajniečoorodinných
záležitostiach, prípadne ak sa opýtal, tak mu odpovedala. Avšak keď chodila do práce a videla tam autoobžalovaného, bolelo ju brucho. Pripustila, že nevoľnosti v bruchu mohli začať až po skutku v ubytovni,
keď ju položil na posteľ.

12.PoškodenáK..I.D.poposlednejzmenesenátuvosvojichvýpovediachnahlavnýchpojednávaniach,
na kladené otázky a pri rekonštrukcii uviedla, že po škole od 1.3.2009 nastúpila na OO PZ Ľubotín.
Dňa 5.3.2009 mala spolu s obžalovaným službu. Zavolal si ju do kancelárie stálej služby, kde jej začal
rozprávať o svojich kolegoch. Pri tom uviedol, že mu je sympatická a že by ju chcel pomilovať a nie
aby si myslela, že kvôli čiarke. Potom ju zobral vonku ukázať jej služobný obvod. On bol vodič, išli na

služobnom vozidle C. F., kde niekde v obci Šarišské Jastrabie obžalovaný odbočil niekde do poľa s
poznámkou, že „tu by nás nikto nemal vidieť“, auto otočil smerom k obci a začal sa cez ňu naťahovať
a sklápať jej sedačku. Potom sklopil aj svoju a silou mocou sa snažil na ňu vyliezť, pričom sa snažil jej
rozopínať opasok. Do poslednej chvíle ho prosila, bránila sa, ako mohla a žiadala ho, aby odišli z tohto
miesta. Bránila sa tým spôsobom, že jednou rukou držala obžalovaného, aby jej nerozopínal opasok a
dookola mu opakovala, aby s tým prestal. Obžalovaný sa jej dotýkal na prsiach, snažil sa jej dať ruku do

rozkroku a bozkať ju. Tiež jej ťahal ruku do jej rozkroku. Potom, keď už asi obžalovaný videl, že sa mu
nepodvolí, vrátil sa na svoje miesto, potom si stiahol nohavicu z jednej nohy, ťahal jej pravú ruku s tým,
že keď už nič, tak nech ho aspoň urobí. Držal pevne jej ruku a robil s ňou pohyby hore a dole dovtedy,
kým sa neurobil. Trvalo to krátko, možno minútu. Potom jej pustil ruku a on sa poutieral a obliekol si
naspäť nohavicu a ona si zatiaľ vytiahla sedadlo do pôvodnej polohy. Celé to trvalo možno 10 - 15 minút.

Po tomto ju zobral na obed a išli sme na obed. Okrem toho ju ešte asi 10-15 krát obťažoval. Pokiaľ
to bolo v aute, tak jej dával ruku na jej stehná a snažil sa dať ju do jej rozkroku. Pokiaľ to bolo niekde
v budove obvodného oddelenia, tak sa na ňu natlačil, chytal ju za prsia alebo do rozkroku, snažil sa
ju bozkávať, prípadne oslintať, príp. ťahal jej ruku do svojho rozkroku. Niektoré útoky trvali pár minút,
niektoré pár sekúnd. Bolo to proti jej vôli, bolo to skôr nepríjemné ako lichotivé. Bránila sa buď slovne

alebo fyzicky. Obžalovaný videl, že mu jeho konanie neopätovala, teda mu muselo byť zrejmé, že ide
o konanie proti jej vôli. Obžalovanému nedávala žiadne náznaky ani podnety, aby to robil. Okrem toho
nie raz jej povedal „I., milujem Ťa“. Konanie obžalovaného neoznámila skôr, lebo po prvom incidente
dňa 5.3.2009 bola zaskočená, bola nová, boli tam samí chlapi, zohratá partia. Nezdôverila sa nikomu s
obťažovaním obžalovaného, lebo sa hanbila. Podnetom pre ňu bol rozhovor s p. C., pri ktorom zistila,

že aj ju obžalovaný obťažuje.

13. Súd nezistil skutočnosti nasvedčujúce nepravdivosti výpovedí poškodených týkajúcich sa popisu
skutkov, ani skutočnosti, ktoré by nasvedčovali snahe poškodiť obžalovanému. Súd pri tomto závere
vychádzal jednak zo záverov znaleckého posudku PhDr. Samselyovej, z ktorého vyplýva, že u

poškodených neboli zistené sklony k lživosti alebo skresľovaniu skutočnosti a tieto sú schopné
vnímať a chápať rôzne situácie, tieto si zapamätať a následne ich vierohodne reprodukovať, ako
aj z výpovedí poškodených, keď poškodené uviedli alebo pripustili aj skutočnosti, ktoré sú skôr v
prospech obžalovaného (ako napr. poškodená J. C. pripustila aj to, že sa bavila niekedy s obžalovaným
aj o rodinných záležitostiach, poškodená K.. I. D. potvrdila, že spolu s obžalovaným tancovala na

jednej spoločnej akcii a z inej spoločnej akcie sa nechala odviezť obžalovaným). Uvedené tvrdenia
poškodených podporujú aj výpovede X.. K. H. a Q. H., z ktorých mal súd preukázané, že obžalovaný
sa aj vo vzťahu k nim pokúsil o konanie obdobné, ako sa mu kladie za vinu vo vzťahu k poškodeným
v tomto konaní, teda súd mal preukázané, že podobné konanie nebolo obžalovanému cudzie. V tomto
smere sa súdu javí ako nanajvýš nepravdepodobné, aby 4 ženy, ktoré sa bližšie nepoznajú, nezávisle

od seba, z ktorých 2 slúžili na OO PZ v Ľubotíne iba krátku dobu, sa dohodli ohľadne ich výpovedí o
skúsenostiach s obžalovaným len preto, aby mu poškodili.

14.ZozáznamovzoslužbyapracovnejzmluvypoškodenejJ.C.malsúdpreukázané,žeobepoškodené
prichádzali do styku s obžalovaným počas výkonu svojich pracovných povinností, poškodená K.. I. D.

aj počas nočných služieb a služieb cez víkend, kedy na oddelení súžili iba 2 policajti, teda poškodená
bola s obžalovaným na oddelení sama. Je teda nepochybne preukázané, že obžalovaný mal príležitosť
ku konaniam, ktoré sa mu kladú za vinu, a to aj vo vzťahu k poškodenej J. C.. Aj keď počas dňa
bolo na oddelení viacero policajtov (ako vyplýva zo zhodných výpovedí obžalovaného a poškodenej
K.. D., v priebehu dňa zvykli byť na oddelení 4 policajti), je nepochybné, že pri výkone práce polície,

ktorá vyžaduje aj prácu v teréne, príp. u vedenia napr. porady mimo budovy OO PZ, nastali situácie,
kedy bolo na OO PZ v Ľubotíne menej policajtov, príp. iba 1 policajt. Z prehľadu plánu služieb súd
zistil, že poškodená K.. D. si 3 krát vymenila služby v dňoch, kedy mala slúžiť s obžalovaným, a to v
dňoch 5.8.2009, 6.2.2010 a 20.2.2020. Vo všetkých troch prípadoch išlo o nočné služby počas víkendu.Takisto z rekonštrukcie skutku zo dňa 5.3.2009 súd mal preukázané, že ku skutku tak, ako ho popísala
poškodená, mohlo dôjsť. Je logické a pochopiteľné, že figurantom pri rekonštrukcii, ktorými boli dve
osoby rozdielneho pohlavia, ktoré sa nepoznali a mali znázorňovať udalosti pri pokuse znásilnenia,

neboli rekonštruované úkony príjemné a nešli všetky hladko. Prakticky však bolo preukázané, že je
možné konanie obžalovaného v služobnom vozidle, ktoré popísala poškodená K.. D., pričom ak súd
zohľadní túžbu obžalovaného po sexuálnom styku s menovanou poškodenou, resp. po jeho sexuálnom
uspokojení (ako uviedla aj poškodená K.. D., že obžalovaný bol ako nepríčetný), je zrejmé, že všetko
konanie obžalovaného išlo rýchlejšie a hladšie.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel skutkový priebeh skutkov tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ani argumentácia a obrana obžalovaného nezmenila nič na závere
súdu, že ku skutkom došlo tak, ako boli ustálené súdom (po zohľadnení záverov odvolacieho súdu
a dokazovania po poslednej zmene senátu) a že ich spáchal obžalovaný. Argumenty obžalovaného,
ktorými sa snažil preukázať, že sú tu skutočnosti, ktoré spochybňujú, že by sa dopustil skutkov

uvedených v obžalobe, prípadne ktorými sa snažil spochybniť vierohodnosť poškodených, nemenia nič
na názore súdu, že sa skutky stali. Niektoré z argumentov obžalovaného majú určitú logiku, najmä
pokiaľ ide o poukazovanie na správanie poškodených voči nemu počas celého obdobia, počas ktorého
malo dochádzať k obťažovaniu poškodených. Je pravdou, že správanie poškodených počas tohto
obdobia skutočne nezodpovedalo úplne správaniu obete obdobných trestných činov v tom smere, že by

obžalovaného viditeľne odmietali, príp. sa ho výslovne stránili. Ani táto skutočnosť však podľa názoru
neznamená, že ku skutkom kladeným obžalovanému za vinu, nedošlo. Každý človek je individuálna
osobnosť a každý reaguje na stresové a záťažové situácie inak. Kým niekto sa dokáže rázne ohradiť voči
konaniu, ktoré sa mu nepáči alebo mu je nepríjemné, iný sa nemusí vedieť ubrániť a prežíva podobné
situácie najmä vnútorne. Ako vyplýva z výpovede poškodenej J.. C., obžalovaný bol niekedy normálny

a dalo sa s ním porozprávať. Z vykonaného dokazovania pritom nie je zrejmé ako často a v akom
období sa menovaná poškodená mala s obžalovaným rozprávať o rodinných záležitostiach a pod. (čiže
kľudne to mohlo byť najmä v čase, kedy ešte k obťažovaniu nedochádzalo, resp. len s ním obžalovaný
začínal, pričom takisto mohlo ísť o pár viet a žiadne hlbšie debaty). Podobne aj poškodená K.. D. uviedla,
že v prítomnosti kolegov sa správal úplne normálne, teda v tom čase sa neobávala útokov zo strany

obžalovaného. Z výpovedí oboch poškodených, ako aj svedkýň X.. K. H. a Q. H. možno vyvodiť, že
obžalovaný s obťažovaním väčšinou začínal postupne, takpovediac testujúc si obeť. Poškodenú J.. C.
spočiatku iba pozýval na kávu. Po útoku na Q. H., keď jej chytil ruky a chcel ju pobozkať, k čomu nedošlo
kvôli jej ráznej slovnej obrane, ju už len pozýval na kávu. X.. K. H. takisto pri jednom útoku akoby objal
a olízal jej líco. Poškodená K.. D. na pojednávaní dňa 11.11.2013 uviedla, že si spočiatku myslela, že to

obžalovaný myslí zo srandy. Aj keď s odstupom času na poslednom pojednávaní nevedela uviesť, ako
to myslela, je možné aj z tohto vyjadrenia dedukovať, že obžalovaný začínal obťažovanie postupnými
menšími krokmi (okrem útoku na poškodenú K.. D. dňa 5.3.2009), zamaskovanými pod rúškom nevinnej
zábavy a až podľa reakcie obete a možností, ktoré sa mu naskytli, intenzitu obťažovania zvyšoval.
Poškodené pritom museli prichádzať do styku s obžalovaným počas výkonu pracovných povinností, teda

museli s ním aj určitým spôsobom komunikovať.

16. Skutočnosť, že skutky poškodené neoznámili skôr, príp. že ich neoznámili napr. manželke
obžalovaného, alebo že na poškodených kolegovia alebo manželia nezbadali nejaké zmeny v správaní,
prípadne že sa poškodené v práci bežne stretávali s obžalovaným a prichádzali s ním do styku bez toho,

aby si niekto všimol zmeny v ich správaní, takisto podľa názoru súdu neznamená, že sa skutky nestali.
Poškodená J.. C. je tichšej povahy. Navyše pracuje ako upratovačka, kým obžalovaný bol jedným z
funkčne najstarších príslušníkov na OO PZ v Ľubotíne. Je preto plne pochopiteľná jej obava z toho, že jej
nikto neuverí, podobne ako aj jej obava z rozpadu manželstva, keďže nepochybne ide o citlivú záležitosť
a išlo o konania, pri ktorých nikdy nebol žiaden svedok. Poškodená K.. I.. D. nastúpila na OO PZ v

Ľubotín v marci 2009, teda skutku dňa 5.3.2009 sa voči nej obžalovaný dopustil v podstate takmer hneď
po jej nástupe. V tom čase nepoznala ešte bližšie kolektív OO PZ v Ľubotíne, ktorý bol takmer výlučne
mužský. Obžalovaný bol pritom jedným z funkčne najstarších a najskúsenejších príslušníkov na OO PZ
v Ľubotíne, čo nepochybne u poškodenej takisto zohrávalo svoju úlohu. Aj keď menovaná poškodená
je policajtka, zároveň je v prvom rade ženou a v tomto prípade poškodenou. Zohľadniac uvedené

skutočnosti, ako aj pocity hanby, obáv z toho, ako to príjmu ich partneri, príp. obáv z toho, čo bude
všetko obnášať, ak oznámia obťažovanie zo strany obžalovaného (keďže nepochybne nejde o bežnú
záležitosť, ktorá súvisí s následnými výsluchmi poškodených, v ktorých je potrebné sa vracať k prežitým
udalostiam, navyše obdobné konania sú ťažšie preukázateľné, keďže k nim dochádza zväčša len medzipáchateľomapoškodeným,akotomuboloajvtomtoprípade;vtomtokontextebyboloplnepochopiteľné
aj prípadné vyjadrenie poškodenej J.. C., že by do toho už nešla), ako tiež pri zohľadnení skutočnosti, že
až do konca roka 2009 poškodené nevedeli o tom, že obžalovaný sa dopúšťa podobných konaní aj voči

niekomu inému, je plne pochopiteľné, že poškodené oznámili obťažovanie obžalovaného až s určitým
časovým odstupom. Podobne skutočnosť, že poškodené celé ich obťažovanie prežívali vnútorne samé
a chceli sa s celou záležitosťou vysporiadať v prvom rade sami v sebe a nedali na sebe poznať ich
vnútorné prežívanie tiež nepreukazuje, že nedošlo ku skutkom, ktoré sú kladené obžalovanému za vinu,
najmä ak súd zohľadní všetky vyššie popísané dokazovanie a okolnosti daného prípadu.

17. K spozorovaniu zmien u poškodenej J.. C. zo strany policajtov súd poznamenáva, že policajti
nemuseli s menovanou prichádzať a zrejme ani neprichádzali do styku veľmi často vzhľadom na výkon
ich povinností aj mimo OO PZ alebo počas nočných služieb, kedy tam menovaná poškodená nebola.
Policajti pritom slúžili väčšinou v dvojiciach (aj keď boli na oddelení prítomný riaditeľ a zástupca riaditeľa,
prípadne policajt v stálej službe, počas služby v motorovom vozidle boli iba dvaja policajti a počas

nočných a víkendových služieb slúžili iba dvaja policajti), teda reakciu poškodenej J.. C. priamo na
obžalovaného väčšina z policajtov slúžiacich v rokoch 2009 a 2010 na OO PZ v Ľubotíne skutočne
nemusela postrehnúť. Obdobne to platí aj vo vzťahu k poškodenej K.. D., keďže vzhľadom na výkon
služieb najmä v dvojiciach nikto z policajtov nebol prítomný pri výkone služby v čase, kedy slúžili spolu
obžalovaný a menovaná poškodená. Ak sa policajti stretli pri výmene služieb, nebol tam veľký časový

priestor, kedy sa spolu zdržiavali, teda ani veľký časový priestor na spozorovanie zmeny v správaní.
Pri dvoch obžalovaným uvádzaných spoločných akciách bolo síce prítomných viacero policajtov, ale
obžalovaný počas oboch slúžil, teda sa na nich zastavil iba krátko. V kontexte tvrdenia poškodenej K..
D., že obžalovaný sa v prítomnosti iných správal normálne (čomu nasvedčujú aj vyjadrenia policajtov
uvedené v nasledujúcom odseku, keď si určité zmeny v správaní poškodenej K.. D. všimli až niekedy

začiatkom roku 2010) a že nechcela v tom čase nikomu hovoriť o svojich zážitkoch a problémoch s
obžalovaným (čo je pochopiteľné vzhľadom na dôvody uvádzané v predchádzajúcom odseku), sa dá
pochopiť aj tancovanie s obžalovaným na krátky časový úsek.

18. Navyše je potrebné uviesť, že nie je úplne pravdou, že si nikto nič nevšimol. Z výpovede svedka K. Q.

vyplýva, že kolegyňa D. v marci 2010 bola už dva týždne nervóznejšia. Keď sa raz počas služby zastavila
u neho spolu s kolegom C., pýtal sa jej na to, že počul, že sa pohádala s J.. Uvedenú konverzáciu
potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok K. C., ktorý uviedol, že danú otázku pani D. odpovedala niečo v
tom zmysle, že sa p. J. snažila vysvetliť, že už to takto ďalej nejde, na čo sa jej mal J. ospravedlňovať.
Prosil ju, aby to nikomu nepovedala. Svedok K. C. ďalej uviedol, že dva dni predtým počul, že sa pani

D. pohádala s J., ale nevedel, čo bolo predmetom hádky. Podobne svedok J. N. spomenul vo svojej
výpovedi slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodenou K.. D., o ktorom však nevedel nič bližšie
uviesť, keďže nebol v práci. Slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodenou K.. D. potvrdil aj svedok
D.. N. J., keď po mesačnom vyhodnotení v roku 2010 (nevedel uviesť presný mesiac) si p. D. zavolala p.
J. do kancelárie a niečo mu tam vysvetľovala, pričom bolo počuť jej krik. Takisto K. J. vo svojej výpovedi

v prípravnom konaní uviedol, že si asi od januára 2010 všimol, že p. D. dosť ignorovala p. J..

19. Aj uvedené výpovede potvrdzujú, že správanie obžalovaného sa stupňovalo a v čase pred
oznámením skutku si na poškodenej K.. D. už aj niektorí kolegovia všimli zmenu v jej správaní. Z týchto
dôkazov tiež vyplýva, že menovaná poškodená komunikovala s obžalovaným pred oznámením skutku

s tým, aby s obťažovaním prestal. Poškodená pritom aj po 10 rokov od oznámenia skutku si rovnako
podrobne pamätala situáciu, kedy ju obžalovaný na kolenách prosil, aby nikomu nič nehovorila, pričom
rovnakú verziu uviedla aj kolegovi Q. ešte predtým, ako celé obťažovanie oznámila vedeniu OO PZ.
Aj uvedená skutočnosť podľa názoru súdu potvrdzuje vierohodnosť nemennej výpovede poškodenej. K
výpovedi svedka J. na hlavnom pojednávaní po poslednej zmene v zložení senátu súd poznamenáva,

že pri otázkach týkajúcich sa vnímania obžalovaného zo strany ľudí v obci, v ktorej obaja bývajú, sa
svedok často pozeral na obžalovaného, z čoho bolo možné usúdiť snahu svedka vykresliť obžalovaného
v čo najlepšom svetle, čo zavŕšil tichou otázkou na obžalovaného, či je spokojný. Na vysvetlenie rozporu
v jeho výpovedi týkajúcej sa skutočnosti, či si všimol alebo nevšimol zmeny v správaní poškodenej K.. D.
(na hlavnom pojednávaní uviedol, že si žiadne zmeny v jej správaní nevšimol), uviedol, že si nepamätá,

že by v prípravnom konaní povedal niečo také, ako mu bolo prečítané z jeho výpovede z prípravného
konania, a to vzhľadom na odstup času. V časti výpovede svedka J. týkajúcej sa toho, či si všimol zmeny
v správaní poškodenej K.. D., súd ako hodnovernejšiu vyhodnotil jeho výpoveď v prípravnom konaní,
keďže jednak popis týchto udalostí bol v tom čase čerstvý (s odstupom 10 rokov si svedok už skutočnenemusel presne pamätať, čo povedal) a jednak vzhľadom na vyššie popísané správanie sa svedka pri
jeho výsluchu vznikal dojem hraničiaci až s presvedčením, že minimálne v tomto smere bola výpoveď
svedka ovplyvnená snahou napomôcť obžalovanému.

20. Námietky obžalovaného voči znaleckému posudku súd nepovažoval za dôvodné. Iná právna
kvalifikácia skutku v čase vypracovania znaleckého posudku žiadnym spôsobom nediskvalifikuje
znalecký posudok, keďže predmetom znaleckého skúmania bola vierohodnosť poškodených a ich
schopnosť správne si zapamätať prežité udalosti a tieto reprodukovať, čo súvisí s popisom skutkových

okolností prípadu, nie s právnym posúdením konania obžalovaného. Aj keď v znaleckom posudku je
zachytené vyjadrenie poškodenej K.. D. iba krátko, je zrejmé, že znalkyňa vykonala rôzne metódy
vyšetrenia intelektových, pamäťových schopností, psychologické vyšetrenie afektivity a osobnosti, čiže
závery znalkyne neboli postavené v hlavnej miere na vyjadrení poškodenej K.. D., ale predovšetkým
na psychologickom posúdení viacerých stránok osobnosti poškodenej. Ani skutočnosť, že znalkyňu
nebolo možné vypočuť z dôvodu, že prestala byť v priebehu súdneho konania znalkyňou, nespôsobuje

nezákonnosť takéhoto dôkazu, keďže s jeho prečítaním strany súhlasili.

21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto súd uzavrel, že námietky obžalovaného nie sú takej
intenzity, ktorá by spôsobovala značné pochybnosti o priebehu skutkov kladených obžalovanému za
vinu, príp. o vine obžalovaného, ktoré by boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu vo veci.

22. Po právnej stránke súd dospel k záveru, že ak obžalovaný ako zodpovedný subjekt konajúc v
priamom úmysle násilím nútil poškodenú K.. D. dňa 5.3.2009 k súloži, ku ktorej nedošlo pre odpor
poškodenej a v ostatných prípadoch poškodené K. C. a K.. D. násilím nútil, aby niečo trpeli, v danom
konkrétnom prípade jeho dotyky na ich tele, príp. jeho sexuálne uspokojenie, boli naplnené všetky znaky

zločinu znásilnenia v štádiu pokusu pri skutku, ku ktorému došlo 5.3.2009 a u ostatných skutkov znaky
pokračovacieho zločinu vydierania z osobitného motívu, a to zo sexuálneho motívu.

23. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených
v § 34 TZ. Vychádzajúc z § 34 ods. 6 TZ a trestných sadzieb upravených v TZ pre zločiny, ktoré sa

obžalovanému kladú za vinu, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody.

24. Pokiaľ ide o jeho výmeru, súd zohľadnil skutočnosti upravené v § 34 ods. 4 TZ. Na jednej
strane k obťažovaniu zo strany obžalovaného dochádzalo dlhší čas, potajomky, aby si tieto skutky
nikto nevšimol a tieto boli sexuálneho charakteru. Na druhej strane obžalovaný doposiaľ viedol riadny

život, nebol trestne stíhaný ani odsúdený za iný trestný čin, krátko po oznámení poškodených bol
prepustený z PZ, v súčasnosti pracuje inde a stará sa spolu s manželkou o 1 maloletého syna. Z miesta
bydliska bol hodnotený kladne. Od 28.1.2016 do 20.2.2020 sa síce obžalovaný dopustil 6 priestupkov,
ale ide o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré sa týkali (vychádzajúc
z popisu priestupkov a výšky ukladaných pokút) skôr menej závažnejších porušení a tieto zrejme

súvisia s výkonom súčasného zamestnania obžalovaného. Vedenie riadneho života súd vyhodnotil ako
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, spáchanie dvoch trestných činov ako priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona. Súd prihliadol aj na následky trestných činov, kedy zo
správania poškodených je možné vyvodiť, že aj keď im bolo konanie obžalovaného nepríjemné a bolo
proti ich vôli, správaním obžalovaného im nevznikla vážna psychická ujma. Predovšetkým však súd pri

ukladaní výmery trestu prihliadol na dĺžku trestného stíhania. Od vznesenia obvinenia do vyhlásenia
v poradí druhého rozsudku vo veci samej uplynulo viac ako 10 rokov. Aj keď k dĺžke konania prispel
aj samotný obžalovaný (viacnásobným vznášaním námietok zaujatosti členov senátu, príp. sudcov
prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu, ako aj častým využívaním opravných prostriedkov, čo je na
jednej strane právom obžalovaného, na druhej strane však to však má určitý vplyv na dĺžku konania) a

dĺžka konania bola ovplyvnená aj objektívnymi faktormi, najmä viacnásobnou zmenou v zložení senátov,
s ktorou obžalovaný nesúhlasil (čo je však tiež jeho právom), je nepochybné, že dĺžka tohto konania
výrazne presiahla dĺžku konania v porovnateľných veciach, pričom aj Ústavný súd SR konštatoval
porušenie práva obžalovaného na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Najvyšší súd Sloven-
skej republiky v rozsudku zo dňa 18.03.2010 pod sp. zn. 5 To 14/2009 uverejnenom v Zbierke č. 1/2011

pod č. R 10/2011 uviedol, že „dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvine-
ného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výraz-
ne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, kto-
rá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia slo-
body pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.“ Zohľadniac všetky tieto skutočnosti,
pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia

slobody, aj keď v najnižšej trestnej sadzbe podľa najprísnejšieho ustanovenia, ktorého použitie v danom
prípade prichádza do úvahy (t.j. 5 rokov pri zločine znásilnenia) a ktoré by nevyhnutne bolo spojené s
nepodmienečným trestom odňatia slobody, by pre obžalovaného bolo neprimerane prísne. Súd preto
v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona dospel k záveru, že vzhľadom na pomery obžalovaného a
vyššie uvedené skutočnosti postačuje na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného aj uloženie

trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to vo výmere 3 rokov, ktorá umožňuje
výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložiť za súčasného uloženia probačného
dohľadu. Uložený trest odňatia slobody je úhrnný.

25. Zároveň súd uložil obžalovanému probačný dohľad a povinnosť nepriblížiť sa úmyselne k
poškodeným J. C. a K.. I. D. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia,

a to v zmysle § 51 ods. 4 TZ, ktorá je súčasťou probačného dohľadu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre

nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti
na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak
urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je

jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.