Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413220529
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4413220529.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX,
o vymoženie 320,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Nové Zámky č. k. 11Er/1174/2013-12 zo dňa 02.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/1174/2013-12 zo dňa 02.07.2015 v
spojení s opravným uznesením č. k. 11Er/1174/2013-29 zo dňa 02.03.2017 a s opravným uznesením
č. k. 11Er/1174/2013-35 zo dňa 24.06.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1,
2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že vydaniu rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu predchádzalo zabezpečenie záväzkového vzťahu neúplnou zmenkou
(blankozmenka) vystavenou dňa 08.02.2011, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Oprávnený a povinný sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o

vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Podotkol, že za neprehliadnuteľnú nemôže
neoznačiť úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo.
Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho
dodávateľa, nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým

vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného
zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom
nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi
ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo
subsidiarity Občianskeho zákonníka. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods.
2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v

spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidel iné východisko,
ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach apovinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že vzhľadom
ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemôže akceptovať ani exekučný titul, nakoľko
tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe

rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval, exekúcia by bola
vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda absentuje jeden zo
základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný
a vykonateľný. Podotkol, že obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011. Z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

napadnutého uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

4.Protitomutouzneseniupodaloprávnenývzákonomstanovenejlehoteodvolanie.Namietal,žesúdvec
nesprávne právne posúdil. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie §
45 zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej

stránky nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd
opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom
súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v

rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že došlo k nesprávnemu
zisteniu skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú
zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu,
a to na samostatnej listine, tiež že v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto

skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu.
Namietal tiež s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, že za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej

veci teda súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného preto oprávnený žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že odvolanie oprávneného
je z časti dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako i opravné uznesenia, ktoré s
napadnutým uznesením bezprostredne súvisia, je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť
a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie - zápisnicou
spísanou pred súdnym exekútorom dňa 18.07.2013 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému
na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 09951/11 zo dňa 08.03.2012, ktorý mal nadobudnúť

právoplatnosť dňa 16.04.2012 a vykonateľnosť dňa 19.04.2012.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súdne
správnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.10. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

13.Meritórnymprieskumomnapadnutéhouzneseniadospelodvolacísúdkzáveru,žejehoodôvodnenie
je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Týmto postupom súdu prvej inštancie bola účastníkom exekučného konania odňatá
možnosťnáležiteskutkovoajprávneargumentovaťprotirozhodnutiusúdu,atýmajmožnosťefektívneho
využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie

súdu prvej inštancie neodôvodnené, účastník exekučného konania nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní
ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok
riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.

14. Odvolací súd v konkrétnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, kde súd

prvej inštancie najprv cituje rozhodcovskú doložku, pričom neuvádza, v ktorej z listín predložených
oprávneným je uvedená; následne uvádza, že rozhodcovský súd sa v rozhodcovskom rozsudku
nevysporiadal s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa, pričom neuvádza, na základe
akých skutočností a akých zákonných ustanovení vyhodnotil právny vzťah medzi oprávneným a
povinným založený zmluvou o úvere ako vzťah spotrebiteľský; v závere konštatuje neprijateľnosť

rozhodcovskejdoložky,pričomtentozáverokremkonštatovania,žespôsobujehrubýnepomervprávach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, nijak neodôvodnil.

15. Čo sa týka ďalšieho dôvodu zrušenia napadnutého uznesenia spočívajúcom v nedostatočne
zistenom skutkovom stave (vychádzajúcom z nevykonania potrebných dôkazov), odvolací súd uvádza,

že súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia, že rozhodcovská doložka uzatvorená medzi oprávneným
a povinným nemala založiť právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi
rozhodcovského konania, čoho priamym dôsledkom mala byť neexistencia vykonateľného rozhodnutia
(exekučného titulu). Po preskúmaní exekučného titulu však odvolací súd zistil, že rozhodcovský súd
pri rozhodovaní predmetným rozhodcovským rozsudkom neodvíjal svoju právomoc od rozhodcovskej

doložky, akú cituje súd prvej inštancie v napadnutom uznesení (i keď nevedno v rámci akej listiny
ju cituje, keďže ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sa žiadna taká nenachádza),
ale z rozhodcovskej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého uznesenia nemal
k dispozícii, ani na jej predloženie oprávneného nevyzýval. Z uvedeného dôvodu nemohol teda ani
objektívneposúdiť,čirozhodcovskékonanie,ktoréhovýsledkomjevydanýexekučnýtitul,bolovykonané

na základe platne alebo neplatne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, keď
na takýto záver nedisponoval potrebnými dokladmi.

16. Nad rámec uvedeného však odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie je naozaj povinný skúmať,
či exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia, respektíve na základe ktorého žiada súdny

exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom, čo aj správne
súd prvej inštancie urobil a neprekročil tým svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok
materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinného
na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravomv zmysle § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, teda v tomto smere sa nemožno stotožniť
s odvolacími námietkami oprávneného.

17. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje viaceré
vady a argumentačne je nepresvedčivé, nedostatočné a navyše vychádza z nedostatočne zisteného

skutkového stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c)
CSP zrušil (aj v spojení s opravnými uzneseniami, ktoré zrušením napadnutého uznesenia stratili svoj
podklad) a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (a nové rozhodnutie).
Povinnosťousúduprvejinštancievďalšomkonaníbudeopätovnepreskúmaťpredloženélistinyvzmysle
bodu 15. tohto odôvodnenia a pokiaľ nevydá poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora,
vydá nové rozhodnutie, v ktorom posúdi v prvom rade charakter právneho vzťahu medzi oprávneným

a povinným a následne preskúma rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho vykonateľnosti, čo riadne
odôvodní, a to celé po tom, ako si zabezpečí rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a
povinným.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.