Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 11, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021010096
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0021010096.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov
JUDr. Bc. Milana Husťáka a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému D. Y. pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora a
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 26T/9/2021 zo dňa 25. 3. 2021, na
verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 11. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora a odvolanie obžalovaného D. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 26T/9/2021 zo dňa 25. 3. 2021 uznal obžalovaného vinným
pre skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 10.10.2020 v čase okolo 07.15 h v rodinnom dome č. 4, v obci M. H., okr. Sobrance, po
predchádzajúcej vzájomnej hádke vzal vojenský bodák označený nápisom AK 47, s dĺžkou čepele
39,5 cm a s týmto jedenkrát bodol do oblasti chrbta svojho brata N. Y., čím poškodenému N. Y.
spôsobil zranenia pomliaždenie vlasatej časti hlavy, bodnoreznú ranu pravej hrudnej steny vzadu,
poúrazové patologické nahromadenie vzduchu v pravej pleurálnej dutine malého rozsahu - pravostranný
pneumotorax, s dobou liečby a dočasnej práceneschopnosti v trvaní od 10.10.2020 do 12.11.2020,

pričom spôsobom, akým bol poškodený N. Y. napadnutý mohlo dôjsť k poškodeniu životného dôležitého
orgánu a k ťažkej ujme na zdraví a to kolapsu pravého pľúcneho krídla a k vzniku akútnej dychovej
nedostatočnosti, na čo stačila intenzita pôsobiaceho vonkajšieho násilia len o niečo málo vyššia, alebo
väčší priemer bodného anála s nahromadením väčšieho patologického množstva vzduchu v pravej
pleurálnej dutine.

Súd mu za to uložil podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3
Trestného zákona s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest
odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73
ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej strane
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 1.365,60 eur.

Podľa § 98 ods. 3 Trestného poriadku nariadil zničiť bezcennú vec a to 1 ks bodák označený nápisom

AK 47.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný a prokurátor.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napadnutý

rozsudok okresného súdu je v časti týkajúcej sa výšky uloženého trestu neprimerane prísny. Súd
síce v súlade s návrhom v zmysle § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na stanovisko
trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj/55/2016 a z vyššie uvedených dôvodov uložil obžalovanému
mimoriadne znížený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, avšak neznížil mu trest o
1/3, teda neuložil mu trest odňatia slobody vo výške 3 rokov a 4 mesiacov. Súd postupoval nesprávne,

keď obžalovanému mimoriadne znížil trest, ale iba na 4 roky s odôvodnením, že využitie úplne spodnej
hranice by už vzhľadom na závažnosť prevedenia skutku bolo neadekvátne, nakoľko konanie páchateľa
bolo so zbraňou veľmi nebezpečné a následok, ktorý nastal, nebol našťastie absolútne tragický.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu v štádiu pokusu,
nepovažuje takýto postup súdu, keď pri určovaní výšky trestu pričítal obžalovanému fakticky aj následky,
ktoré by mohli nastať, ale v skutočnosti vôbec nenastali.

Taktiež poukázal aj na to, že obžalovaný spáchal uvedený skutok pod vplyvom alkoholu, čo ho
samozrejme nezbavuje zodpovednosti, avšak práve táto skutočnosť bola dôvodom a spúšťačom jeho
protiprávneho konania. Poukázal na posudok znalkyne I.. K. Q. a je toho názoru, že vzhľadom na
uvedený znalecký posudok a skutočnosť, že pred skutkom užil okrem alkoholických nápojov aj iný liek na

upokojenie, bol v čase spáchania skutku v stave kombinovanej opilosti a teda bola jeho rozpoznávacia
schopnosť zmenšená, aj keď iba nepodstatne. Zastáva názor, že súd by mal pri určovaní výšky trestu
zohľadniť aj túto skutočnosť. Za primeraný trest, ktorý by bol v súlade so zásadami ukladania trestu
by považoval, ak by súd v zmysle § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na stanovisko
trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj/55/2016 uložil obžalovanému mimoriadne znížený trest

odňatiaslobodypoddolnúhranicutrestnejsadzbyo1/3auložilmunepodmienečnýtrestodňatiaslobody
vovýške3rokova4mesiacovsozaradenímdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia.
Má zato, že takto uložený trest by spĺňal zákonné požiadavky zásady ukladania trestu v zmysle § 34 Tr.
zák. aj s poukazom na individuálnu, ako aj generálnu prevenciu.

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v
časti výroku o treste zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo
podľa § 31 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok o treste a spôsobe jeho výkonu,
obžalovanému uložil podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na 139 ods. 1 písm.
c/ Tr. zák., s použitím § 14 Tr. zák. a s použitím § 36 písm. 1/ Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, a § 39

ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 4 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
s minimálnym stupňom stráženia a uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a povinnosť uhradiť poškodenej strane
škodu vo výške 1365,60 €.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a týmto dokazovaním boli
objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v ustanovení § 119 ods. 1 Tr. por. Pri vykonávaní
dôkazov sa nedopustil pochybení, ktoré by mali charakter podstatných chýb konania v zmysle § 321 ods.

1 písm. a/ Tr. por. a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 10
Tr. por. dospel k správnemu názoru, že skutku sa obžalovaný dopustil a že ním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty zločinu. Súd však pochybil vo výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený.

Poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. a uviedol, že súd pri ukladaní

trestu obžalovanému zohľadnil osobu obžalovaného, má však za to, že vzhľadom na spôsob spáchania
skutku je použitie § 39 Tr. zákona, následné mimoriadne zníženie trestu a uloženie len vyššie uvedeného
nepodmienečného trestu v trvaní 4 rokov neprimerane nízke a nedostatočné. Poukázal na spôsob
spáchania skutku, kedy obžalovaný po predchádzajúcej hádke so svojím bratom vzal zraňujúci predmet
s ostrou čepeľou a s týmto sebe blízku osobu napadol odzadu - od chrbta, kedy sa u poškodeného

výrazným spôsobom znižuje možnosť účinne sa brániť útoku. Celé toto jeho konanie tak v sebe zjavne
nesie istý prvok zákernosti útoku a zjavne pritom smerovalo k spôsobeniu ujmy na zdraví poškodeného.
Prvotnou podmienkou použitia ustanovenia § 39 Tr. zákona je práve zohľadnenie okolností prípadu,
pričom má za to, že v tomto konkrétnom prípade po zohľadnení povahy a závažnosti trestného činunemožno uložiť trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ale minimálne pre
účinnú ochranu spoločnosti je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z týchto skutočností možno mať za to, že uložený

trest odňatia slobody pre obžalovaného je nespôsobilý splniť svoj účel, či už v oblasti generálnej
prevencie, ale hlavne v oblasti prevencie individuálnej. S týmito okolnosťami majúcimi vplyv na
posúdenie nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť a potrebu ochrany spoločnosti, ktoré
sú významné pre rozhodnutie o treste, sa okresný súd nevyrovnal.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok napadnutého rozsudku okresného
súdu a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora
a obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení náhrade škody a o doličnej veci, tieto dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal a zohľadnil
všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného a pri určení konkrétnej
výmery trestu náležite vyhodnocoval ako závažnosť samotného skutku, tak aj dané vývojové štádium
trestného činu a veľmi citlivo a správne zohľadnil aj do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k
dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo,

charakter zraňujúceho predmetu a tiež charakter útoku na telo poškodeného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu
ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na
správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného krajský súd považuje za potrebné reagovať, že v súlade
s vyššie uvedeným hodnotením sa v plnej miere stotožnil aj s úvahami okresného súdu, ktoré ho viedli
k tomu, že neukladal trest odňatia slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonnom ustanovenej
trestnej sadzby, ale ukladal trest v mierne vyššej výmere, než je výmera znížená o 1/3 pod dolnú hranicu

ustanovenej trestnej sadzby. Aj podľa názoru krajského súdu je potrebné zohľadniť, že obžalovaným
bola pri skutku použitá zbraň, ktorá je svojou povahou vojenská útočná zbraň, existenčne predurčená
na čo najefektívnejší útok proti životu a zdraviu človeka. Preto veľmi správne usúdil prvostupňový
súd, že ukladanie trestu zníženého o 1/3 pod dolnú hranicu by bolo neprimerane mierne a reálne by
nevystihovalo skutočnosť, že k fatálnemu následku nedošlo naozaj len v dôsledku náhodných okolností

prípadu. V tomto prístupe okresného súdu odvolací súd vidí jednoznačné uplatnenie a zohľadnenie
ustanovenia § 34 ods. 5 písm. c/ Tr. zák., teda to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo
k dokonaniu trestného činu a rovnako tak zohľadnenie okolností a dôvodov, pre ktoré k dokonaniu
trestného činu nedošlo. V tejto súvislosti preto nemožno súhlasiť s právnym názorom obžalovaného, že
súd nemal zohľadňovať to, k akým následkom konaním obžalovaného mohlo dôjsť.

Obdobne nedôvodne vyznieva námietka obžalovaného, že bolo potrebné pri určení výmery trestu
zohľadniť aj skutočnosť, že u obžalovaného v čase skutku išlo o kombinovanú opitosť, pri ktorej bola
jeho rozpoznávacia schopnosť zmenšená, aj keď iba nepodstatne. Práve znalkyňou vyslovený záver,že v prípade zistenia užitia aj iných návykových látok v kombinácii s alkoholom by išlo u obžalovaného
o nepodstatné zníženie ovládacej a rozpoznávacej schopnosti, navyše ešte aj v spojitosti s poznámkou
znalkyne, že obžalovaný o účinkoch tejto kombinácie (alkohol + liek Frontin) na svoj organizmus mal

už predchádzajúcu skúsenosť, nemôže ospravedlňovať obžalovaného a nie je dôvodom, aby sa táto
okolnosť osobitne zohľadňovala pri ukladaní trestu u obžalovaného a už vôbec nie v jeho prospech.
Rozvinutá závislosť obžalovaného od viacerých návykových látok je z pohľadu odvolacieho súdu
výrazným kriminogénnym faktorom, ktorý v spojitosti s emočnou nestabilitou osobnosti obžalovaného,
zohral významnú rolu v súvislosti so spáchaním daného skutku. Preto veľmi pozitívne treba hodnotiť aj

uloženie ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, bez ktorého
si len ťažko možno predstaviť dosiahnutie individuálnej prevencie ukladaných sankcii v predmetnom
trestnom konaní.

Čo sa týka odvolacích dôvodov zo strany prokurátora vo vzťahu k ním treba dodať, že okresný prokurátor
vo svojej podstate namieta nenaplnenie zákonných podmienok pre možnosť použitia mimoriadneho

zníženia trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. S uvedenou výhradou sa dá súhlasiť, ale len
v tom zmysle, že skutočne v posudzovanom prípade sa nedá hovoriť o naplnení mimoriadnych okolností
prípadu či pomerov obžalovaného, avšak treba zároveň povedať, že v napadnutom rozsudku nešlo o
uplatnenie § 39 ods. 1 Tr. zák., ale o mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.
v zmysle zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov č. 5/2017. Z tohto dôvodu odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku ako neodôvodnenú bez
toho, aby sa ňou musel bližšie vecne zaoberať, nakoľko nemá svoj vecný podklad v napádanom
rozsudku prvostupňového súdu.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.