Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817200162
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7817200162.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Nová Ľubovňa,
065 11 Nová Ľubovňa 240, IČO: 36 482 391, zastúpený: JUDr. Slavomír Fermint, advokát, Advokátska
kancelária Ul. 17. novembra 14, 064 11 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, proti žalovanému: P. S., A..
XX.X.XXXX, P. P. XX, XXX XX Š., zastúpený: JUDr. Hedviga Gallová, advokátka Advokátska kancelária

Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 6.352,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5Cb/1/2017-237 zo dňa 21. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Súd zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.352,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne
od 3.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd zaväzuje žalovaného nahradiť na účet súdu prvej inštancie trovy štátu vo výške 291,34 eur do
15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd zaväzuje žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov
bude rozhodnuté osobitným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 6.352,00 eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že žalobca so
žalovaným uzatvorili dňa 1.5.2015 zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalovaný vystupoval

ako samostatne zárobkovo činná osoba. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie služieb súvisiacich
so starostlivosťou o zvieratá - ich kŕmenie, dojenie, pasenie a to podľa požiadaviek žalobcu ako
objednávateľa. Podľa dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 4.6.2015 bol žalovaný v prípade pasenia zvierat,
zodpovedný za zverený hovädzí dobytok, ktorého počet a špecifikácia boli uvedené v preberacom
protokole. Na základe preberacieho protokolu žalovaný prevzal zodpovednosť za 167 ks hovädzieho
dobytka. Žalobca uviedol, že žalovaný ukončil svoju vykonávanú podnikateľskú činnosť dňa 1.12.2015.

3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 1.11.2015 došlo k škode na zverenom hovädzom dobytku a to z toho
dôvodu, že žalovaný tento dobytok pásol na nevhodnom poraste - novozaloženom poraste, aj napriek
tomu, že žalobca žalovaného opakovane upozorňoval aby na novozaloženom poraste dobytok nepásol.
V dôsledku takéhoto nesprávneho pasenia došlo k akútnej tympanii - k zdutiu stáda, najakútnejšie
prípady boli riešené veterinárnou lekárkou P.. U. O., boli im nasadené lieky a diéta, 8 ks hovädzieho

dobytka však uhynulo. Boli medzi nimi 4 kravy bez trhovej produkcie mlieka v odhadovanej hodnote
660,00 eur, spolu 2.640,00 eur, 1 ks teľnej kravy bez trhovej produkcie mlieka v odhadovanej hodnote1.200,00 eur, 3 ks teľných jalovíc nad 2 roky v odhadovanej hodnote 1.200,00 eur, spolu 3.600,00 eur.
V nadväznosti na túto udalosť, ktorá nastala 1.11.2015, úhyn hovädzieho dobytka bol nasledujúci deň
2.11.2015 za prítomnosti zástupcov žalobcu a vedúceho strediska žalobcu F. E., vedúceho živočíšnej

výroby U. P. a veterinárnej lekárky P.. U. O. spísaný a podpísaný protokol o škode. Tento protokol
podpísal aj žalovaný, v ktorom žalovaný uznal svoju vinu a prehlásil, že škodu na hovädzom dobytku
zavinil porušením svojich povinností a že škodu v plnom rozsahu uhradí. Po podpísaní tohto protokolu
žalovaný prestal svojvoľne poskytovať žalobcovi predmetné služby a na výkon ďalšej služby u žalobcu
nenastúpil. Následne žalovaný doručil žalobcovi list - výpoveď zo dňa 29.11.2015, na základe ktorej

žalovaný vypovedal predmetnú zmluvu o poskytovaní služieb a to zo zdravotných dôvodov. Žalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie predmetnej škody, ktorú žalovaný uznal, avšak žalovaný na výzvu
žalobcu nereagoval a škodu neuhradil.

4. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 17.12.2015 žalobca žalovanému doručil jednostranné započítanie
pohľadávok a to jednostranným právnym úkonom zo dňa 15.12.2015 v rozsahu 1.088,00 eur, čím došlo

k čiastočnému zániku vzniknutej škody 7.440,00 eur a zostatok neuhradenej škody predstavuje 6.352,00
eur, ktorá je predmetom tohto konania.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov. Z predloženej
zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.5.2015 mal za

preukázané, že žalobca objednal u žalovaného poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o
zvieratá podľa požiadaviek žalobcu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2015, miestom
plnenia zmluvy bolo Poľnohospodárske družstvo Nová Ľubovňa a to určené poľnohospodárske objekty a
pozemky. Rozsah služieb bol špecifikovaný ako služby súvisiace so starostlivosťou o zvieratá, kŕmenie,
dojenie, pasenie a služby v súlade s požiadavkami objednávateľa - žalobcu, Z preberacieho protokolu

vyplýva, že žalovaný prevzal celkovo od žalobcu 167 ks hovädzieho dobytka na realizovanie výkonu
predmetnej zmluvy.

6. Súd prvej inštancie ďalej zistil z protokolu o škode zo dňa 2.11.2015, že dňa 1.11.2015 sa vylučovali
býčky na predaj od jednotlivých kráv a to pred 12.00 hod. Potom žalovaný ako pastier vyháňal kravy na

pašu a bol pritom upozornený F. E., aby kravy nepásol na novozaloženom poraste. Nasledujúci deň dňa
2.11.2015o6.48hod.bolžalovanýinformovanýF.E.,abysadopravilnapracoviskovlastnýmmotorovým
vozidlom a následne žalovaný oznámil F. E., že všetko je v poriadku, až neskôr oznámil, že 2 kravy
sú zduté v oplôtku. Keď na miesto došiel F. E., našiel ďalšie uhynuté kravy v okolí senníka. Následne
nariadil žalovanému nahnať dobytok do maštale kde bola privolaná veterinárna lekárka P.. U. O.E. Y. U.

P. - zootechnik, ktorí preliečovali ostatné kusy dobytka.

7. Súd prvej inštancie z výsluchu svedka F. E., ktorý pracuje u žalobcu ako vedúci strediska zistil,
že žalovaný ako pastier poobede 1.11.2015 pásol kravy v novozaloženom poraste a v ten istý deň
ráno sa vylučovali býčky od kráv na odpredaj býčkov. F. E. oznámil žalovanému, aby nepásol kravy

na novozaloženom poraste. Nasledujúci deň ráno dňa 2.11.2015 F. E. zistil, že v maštali, oplôtku a pri
senníku sú uhynuté kravy v celkovom počte 8 ks. Uviedol, že v lete žalovaný kravy pásol asi 7 km
od farmy pri Jakubovanoch, následne pri Novej Ľubovni a potom ako 12. októbra 2015 napadol sneh,
kravy boli v maštali, kde sa dokrmovali a potom ako sneh zišiel, znovu žalovaný pásol kravy vonku.
Svedok uviedol, že uhynuté kravy sa našli aj v oplôtku, v maštali a pri senníku. Svedok ďalej uviedol, že s

výkonom práce žalovaného neboli vážnejšie problémy. Uviedol, že ak by sa kravy pásli v novozaloženom
poraste, napr. 1 hodinu, nič by sa im nestalo, avšak ak sa na takomto poraste pásli dlhšiu dobu, následky
toho sa u kráv prejavia od 8 do 12 hodín v tom, že novozaložený porast obsahuje vysokotoxické látky,
ktoré môžu privodiť zdutie a uhynutie kráv.

8. Súd prvej inštancie mal z výsluchu svedka U. P. preukázané, že pracuje u žalobcu ako zootechnik.
Potvrdil to, že ho zavolal vedúci farmy F. E. s tým, že niektoré kravy uhynuli, potvrdil, že potom ako
došiel na farmu našiel tam uhynuté kravy, v ten istý deň doobeda sa kravám odoberali býčky a následne
žalovaný mal ísť tieto kravy pásť. Uviedol, že „zrejme“ sa žalovanému nechcelo ísť ďalej na pastvu a
nechal kravy pásť v novozaloženom poraste. Potvrdil 8 ks uhynutých kráv - 3 ks v oplôtku, 3 ks v senníku

a 2 ks v maštali. Z toho aký bol stav uhynutých kráv vyvodil, že museli uhynúť niekedy v noci.

9. Súd prvej inštancie ďalej z výsluchu svedka U. Q., ktorý pracoval u žalobca ako strážnik mal
preukázané, že tento svedok, okrem stráženia, hovädzí dobytok aj kŕmil. Potvrdil, že v predmetný deň1.11.2015 žalovaný prišiel z pastvy aj s kravami, avšak svedok U. Q. už tieto kravy nekontroloval a ani
nezistil, že niektoré uhynuli. Potvrdil, že v priestoroch žalobcu ako nočný strážnik zvykol spávať, strážny
dom je od oplôtka asi 50 m, senník asi 100 m. Potvrdil, že potom ako žalovaný sa vrátil 1.11.2015 z

pastvy, žalovaný poukazoval na to ako sa kravy dobre napásli. Až ráno svedok U. Q. zistil, že kravy
uhynuli a to vtedy, keď ich svedok išiel kŕmiť.

10. Súd prvej inštancie vypočul svedkyňu P.. U. O., ktorá pôsobí u žalobcu ako veterinárna lekárka,
ktorá potvrdila, že došlo k úhynu 8 ks zvierat, pretože sa napásli tam, kde sa pásť nemali. Potvrdila, že

pri senníku sa našla 1 kravu, ktorá bola uložená na chrbte, okolo senníka boli ďalšie kusy uhynutých
kráv a 1 krava bola uhynutá v oplôtku. Celkovo bolo uhynutých 8 ks. Potvrdila, že k úhynu došlo vo
večerných alebo nočných hodinách, pretože kravy mali v sebe toľko plynu, že ich celkom vyvrátilo a boli
stuhnuté. V oplôtku zostali len kravy, ktoré už boli mŕtve. Uviedla, že ak sa krava nažerie, nevráti sa do
oplôtka zomrieť. Uviedla, že ak krava pociťuje prvé príznaky ochorenia, zaľahne a bez pomoci človeka
sa nechce postaviť. Potvrdila aj to, že ostatné kravy sa nachádzali mimo elektrického oplôtka.

11. Súd prvej inštancie vypočul aj svedkyňu P. F., ktorá u žalobcu pracuje ako ekonómka, ktorá potvrdila,
že vypracovala predmetný protokol o škode zo dňa 2.11.2015, ktorý predložila žalovanému, ten ho
preštudoval a podpísal. Na ďalší deň vypracovala aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný zobral
so sebou, avšak žalobcovi ju nevrátil. Potvrdila, že protokol o škode žalovaný podpísal dobrovoľne a

nebol nikým nútený.

12. Súd prvej inštancie vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie na posúdenie hodnoty uhynutých zvierat
a to súdnym znalcom Ing. Igorom Nemčokom. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že hodnota 8
ks uhynutých kráv je spolu 8.215,00 eur a celková skutočná hodnota týchto zvierat ku dňu ich úhynu dňa

2.11.2015, bola stanovená súdnym znalcom na 8.300,00 eur, pričom vychádzal zo skutočnej hmotnosti
a hodnoty uhynutých zvierat v čase vzniku škody.

13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 373 Obchodného zákonníka, ktorý
upravuje povinnosť nahradiť škodu tomu, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu.

14. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané uzatvorenie zmluvy o
poskytovaní služieb dňa 1.5.2015, v zmysle ktorej žalovaný poskytoval pre žalobcu služby súvisiace so
starostlivosťou o zvieratá podľa požiadaviek žalobcu ako objednávateľa a to kŕmenie, dojenie, pasenie
a ostatné služby podľa požiadaviek objednávateľa. Svedčí o tom aj cenník jednotlivých druhov prác

a služieb súvisiacich so živočíšnou výrobou. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu
žalovaného, že bol zodpovedný jedine za pasenie hovädzieho dobytka. Ku škode žalobcu a to uhynutím
predmetných zvierat došlo na farme žalobcu v Novej Ľubovni kde sa kravy pásli na novozaloženom
poraste, kde žalovaný mal zakázané kravy pásť. Práve toto pasenie na zakázanom mieste spôsobilo
úhyn 8 ks hovädzieho dobytka v dôsledku ich zdutia. Týmto konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu,

ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinností zo strany žalovaného.

15. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo vyvrátené aj ďalšie tvrdenie žalovaného, že žalovaný
v čase škody sa nezdržiaval na farme, pretože na základe výpovede veterinárnej lekárky P.. U. O. ako
aj na základe znaleckého posudku bolo preukázané, že k úhynu zvierat došlo vo večerných hodinách a

k úhynu zvierat môže dôjsť 6 - 9 hodín potom ako sa napasú na novozaloženom poraste. To znamená,
že kravy sa nemohli pásť vo večerných hodinách, pretože už vtedy došlo k úhynu. Okrem toho kravy po
úmrtí boli otočené nie smerom k pastve, ale smerom k maštali, z toho vyplýva to, že pred úhynom kravy
chceli ísť za býčkami, ktoré od nich boli oddelené v ranných hodinách 1.11.2015. Žalovaný ďalej tvrdil,
že kravy pásol v Jakubovanoch, čo je od farmy vzdialené 9 km, čo však podľa súdu prvej inštancie nie

je možné, pretože časovo by to nezvládol pásť kravy na tak vzdialenom mieste. Všetko toto dokazuje,
že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto zodpovedá žalobcovi za predmetnú vzniknutú
škodu. Výška škody bola určená znaleckým posudkom s tým, že zo skutočne vzniknutej škody žalobca
jednostranne započítal sumu 1.236,08 eur. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe v celom rozsahu a
zaviazal žalovaného na zaplatenie 6.352,00 eur.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaného zaviazal
nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom
rozsahu. Uviedol, že konanie na súde prvej inštancie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že v konaní na
súde prvej inštancie namietal postup súdu ohľadom dokazovania, ktoré bolo po celý čas zamerané
iba na príčiny úhynu kráv a jalovíc a vyčíslenie hodnoty týchto uhynutých zvierat. Žalovaný uviedol, že
nespochybňoval príčinu úhynu zvierat v dôsledku spásania novozaloženého porastu, avšak tvrdil, že
nemal vedomosť o tom, že by v danom čase ním pasený dobytok sa napásol na novozaloženom poraste.

Žalovanýnaďalejzotrvalnatom,žepredmetnýdeň1.11.2015napasenýhovädzídobytokosobneustajnil
v maštali a následne vo večerných hodinách ho vedúci farmy F. E. oslovil na ubytovni v areáli družstva,
aby s ním išiel späť do družstevnej maštale a vyviedol dobytok z maštale na lúku, pretože kravy sú
zúrivé potom ako im boli ráno zobraté teľatá. Žalovaný uviedol, že konal jednoznačne na príkaz svojho
vedúceho F. E., ktorý ho z ubytovne previezol autom ku maštali a určil miesto kam má byť dobytok
prevedený. Cez noc mal byť dobytok ponechaný vonku v elektrickom oplôtku. Tento elektrický plot však

v nočných hodinách dobytok pretrhol, snažiac sa dostať do maštale k odobratým teľatám. Vzhľadom
na agresívne správanie sa dobytka, ktorý pretrhol elektrické oplotenie a následne sa nekontrolovateľne
pohyboval na lúke smerom k maštali, dostal sa aj k miestu novozaloženého porastu, kde sa napásol. Je
preto možné predpokladať, že práve toto bolo príčinou úhynu 8 ks hovädzieho dobytka, za čo žalovaný
nenesie zodpovednosť. Žalovaný naďalej rozporoval tvrdenie vedúceho farmy žalobcu - F. E. v tom, že

by F. E. žalovaného niekoľkonásobne upozorňoval na novozaložený porast a na miesto kde sa nemôže
dobytok pásť. Toto tvrdenie F. E. nie je pravdivé, je účelové v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti za
úhyn hovädzieho dobytka, pretože práve on určil trasu cesty a ako aj rozhodol o tom, že vo večerných
hodinách má byť dobytok vyvedený z maštale von pre jeho agresívne správanie a z obavy, že kravy
rozkopú celú maštaľ keď sa chceli dostať ku svojím teľatám. Žalovaný uviedol, že konal na príkaz

svojho nadriadeného a nemohol objektívne odvrátiť následok. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetom
zmluvy o poskytovaní služieb bolo kŕmenie, dojenie a pasenie podľa požiadaviek objednávateľa. To
znamená, že zodpovednosť žalovaného za zverený dobytok bol zazmluvnený len v čase jeho pasenia
a k predmetnému úhynu dobytka došlo v nočných hodinách, teda nie počas pasenia, ale v čase ich
ustajnenia v ohradenom priestore, ktorý bol zabezpečený elektrickým oplotením.

18. Žalovaný k znaleckému dokazovaniu a k znaleckému posudku uviedol, že znalec konal nad rámec
svojej právomoci, pretože v kompetencii znalca nie je vyslovovať právne závery, tak ako to znalec
urobil v bode 2 na strane 3 podaného znaleckého posudku, keď uviedol, že „k úhynu dobytka došlo v

dôsledku neodborného pasenia na mladom novozaloženom poraste“. Žalovaný opätovne uviedol, že
nešlo o neodborné pasenie tak ako to zavádza žalobca, ktorý svojím tvrdením ovplyvnil aj zazmluvnenú
veterinárnu lekárku, s ktorou žalobca spolupracuje a túto vykonštruovanú verziu o úhyne zvierat
podsunuli aj znalcovi, ktorý sa s tým stotožnil. Súd prvej inštancie tak založil rozhodnutie na vyjadrení
veterinárnej lekárky a záveroch znaleckého posudku, čo žalovaný považuje za nesprávne závery.

19. Žalovaný ďalej poukázal na nesprávne závery súdu prvej inštancie pri vyhodnotení výpovede svedka
U. Q., ktorý v danom čase pracoval u žalobcu na farme a mal na starosti stráženie a kŕmenie zvierat. Aj
túto svedeckú výpoveď považuje žalovaný za tendenčnú a účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti

svedka Q., pretože práve tento svedok mal vykonávať na farme nočné stráženie zvierat, teda v čase
keď sa zvieratá nepásli. Svedok U. Q. má miesto na spanie vzdialené cca 50 m od oplôtka, kde bol
na noc ustajnený hovädzí dobytok, ktorý práve on mal v nočných hodinách strážiť, avšak v danom
čase pravdepodobne spal a preto nezistil, že došlo k pretrhnutiu elektrického oplotenia a následnému
voľnému pohybu hovädzieho dobytka po lúke. Žalovaný uviedol, že žalobca nemal záujem žalovať aj

U. Q. - nočného strážnika, pretože ide o osobu nemajetnú s jediným príjmom pod hranicou minimálnej
mzdy a preto k uspokojeniu škody žalobcu by zo strany nočného strážnika určite nedošlo.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní na súde prvej inštancie navrhoval vykonať dôkaz predložením

kamerového záznamu z kamier umiestnených pred ubytovňou aj pred družstevnou maštaľou, z ktorého
bybolomožnéoveriťpravdivosťvýpovedežalovaného,teda,žedodružstevnejubytovneprežalovaného
prišiel F. E., ktorý ho svojím autom odviezol pred družstevnú maštaľ a zotrval tam počas celej doby,
kým sa dobytok z maštale nevyhnal do elektrického oplôtka a následne F. E. žalovaného svojímautom doviezol späť na ubytovňu. Tento navrhovaný dôkaz však súd prvej inštancie nevykonal, čím
nedostatočne zistil skutkový stav veci. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a
žalobu zamietol, alebo aby alternatívne zrušil rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie pokladá za
správne, odvolanie žalovaného za nedôvodné a preto navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v
plnom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie zistil všetky potrebné okolnosti pre vyvodenie skutkových

a právnych záverov, rozhodnutie je zrozumiteľné, presvedčivé a úplné. Ďalej uviedol, že žalovaný tak v
odvolaní ako aj v priebehu celého konania na súde prvej inštancie namietal svoju zodpovednosť podľa
uzatvorenej zmluvy s poukazom na údajné svojvoľné napasenie sa dobytka na nevhodnom poraste
v čase keď sa tam žalovaný nenachádzal. Vo svojej prvej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2017
žalovaný uviedol, že kravy roztrhali v neznámom čase elektrický oplôtok v ktorom boli na noc uzavreté
a vybrali sa k svojim teľatám, ktoré boli ustajnené v neďalekej maštali. Žalobca uviedol, že nedal za

vinu žalovanému správanie sa dobytka v oplôtku, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, teda aby nedošlo
k roztrhnutiu oplôtka, ale dáva mu za vinu to, že vedome porušil svoje základné povinnosti pri pasení
dobytka, ktorých si ako dlhoročný pastier musel byť vedomý, keď po vylučovaní býčkov od kráv pásol
kravy dňa 1.11.2015 na nevhodnom novozaloženom poraste. To znamená, že po takomto napasení, by k
úhynu došlo aj v prípade, že by dobytok oplôtok neroztrhal, jediný rozdiel by bol v tom, že všetky uhynuté

zvieratá by ostali ležať v ohradenom elektrickom oplôtku a nie ako to bolo v tomto prípade, že 3 kravy
boli uhynuté v oplôtku, 2 kravy v maštali a 3 kravy pri senníku. To, že 3 kravy ležali uhynuté v oplôtku
nepochybne vyplýva z predloženej fotodokumentácie, ktorá je prílohou úradného záznamu polície zo
dňa 2.11.2015 a ktorú zdokumentovala privolaná policajná hliadka. Ďalších 5 kráv bolo nafotených na
betónovej ploche potom, čo boli odtiahnuté z miesta kde sa našli uhynuté, teda pri senníku a v maštali.

Táto fotodokumentácia jednoznačne vyvracia tvrdenia žalovaného, že ani jedna uhynutá krava nebola
v oplôtku a že niektoré uhynuté kravy sa našli na novozaloženom poraste. Tá skutočnosť, že uhynuté
kravy sa našli, je pritom rozhodujúca na určenie príčiny ich zdutia. Ak by k napaseniu dobytku malo dôjsť
až po pretrhnutí oplôtkov, ako to tvrdí žalovaný, bolo by to v rozpore s logikou, aby sa 3 ks dobytka našli
uhynuté priamo v oplôtkoch ako to bolo v tomto prípade. Toto potvrdzuje skutočnosť, že sa kravy napásli

už pred vojdením do oplôtka, pretože krava po opustení oplôtka sa do neho sama nevráti a už určite nie
preto, aby tam prišla dobrovoľne uhynúť. Aj z vyjadrenia veterinárnej lekárky P.. U. O. vyplýva, že podľa
posmrtného stuhnutia zvierat smrť musela nastať vo večerných, resp. nočných hodinách. Z farmárskej
praxe je známe, že kravy po odobratí býčkov v dôsledku materinského pudu sa snažia dostať k svojím
potomkom a sú schopné prekonať rôzne prekážky, napr. vylomiť dvere na maštali, pretrhnúť oplôtky, no

ichjedinýmcieľomjedostaťsakpotomstvuaniesanapásť.Zpolohybudovykdesabýčkynachádzalipo
odobratí je zrejmé, že novozaložený porast, na ktorý sa podľa tvrdenia žalovaného mali kravy dostať po
pretrhnutí oplôtkov, sa nachádza až za maštaľami. To znamená, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného
v odvolaní, že po pretrhnutí oplôtku sa dobytok nekontrolovane pohyboval na lúke smerom k maštali a
dostal sa aj k miestu novozaloženého porastu, kde sa napásol. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde,

pretože cestou z oplôtka do maštale sa dobytok nemohol dostať na novozaložený porast, keďže tento
sa nachádza pomerne ďaleko za maštaľou a tiež za existujúcim oplotením areálu farmy.

22. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný svoju zodpovednosť za škodu spočiatku neodmietal, o

čom svedčí aj to, že podpísal protokol o škode dňa 2.11.2015, v ktorom je konštatované, že prehlasuje,
že škodu zavinil porušením svojich povinností a že za toto v plnom rozsahu zodpovedá a že ju uhradí.
Jeho účelové odmietanie zodpovednosti za vzniknutú škodu je len jeho dodatočnou obranou, ktorá však
neobstojí a nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Základnou skutočnosťou pre rozhodnutie vo
veci je to, že žalovaný ako podnikateľ - samostatne zárobkovo činná osoba podpísal protokol o škode,

uznal svoj záväzok, čo do dôvodu a výšky, preto podľa § 323 Obchodného zákonníka došlo k založeniu
právnej domnienky existencie záväzku žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady škody. Až po prvom
pojednávaní žalovaný začal účelovo namietať svoju zodpovednosť za zodpovednú škodu. V konaní
bola preukázaná príčinná súvislosť medzi napasením sa dobytka na nevhodnom poraste a následným
uhynutím tohto dobytka a vzniknutou škodou.

23. Žalobca ďalej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v odvolaní, že F. E. mal údajne doviesť
žalovanéhovečerpredúhynomdobytkakmaštaliaprikázaťmuabykravynanocvypustildoelektrickéhooplôtka. Toto tvrdenie je zjavne nelogické, pretože žalovaný pásol dobytok a potom čo sa vrátil vo
večerných hodinách z paše, dal dobytok do oplôtka. Žalovaný na farmu prišiel s dobytkom, čo potvrdil
aj svedok Q. a po zavretí dobytka do oplôtka následne odišiel na ubytovňu. Sám žalovaný uviedol, že

miesto kam hovädzí dobytok preháňal vo večerných hodinách až tak nepoznal, trasu mu určil vedúci
farmy a navyše už bola tma a zem bola pokrytá popraškom snehu, preto žalovaný nemal vedomosť o
tom, že kde sa nachádza novozaložený porast a že sa následne na takomto poraste aj niektoré kusy
dobytka napásli. V odvolaní však už túto verziu žalovaný neuvádza, avšak priznal to, že bol upozornený
predsedom družstva na to, že na novozaloženom poraste nesmie dobytok pásť a potvrdil aj to, že po

napasení zahnal dobytok do oplôtka na farme a nie do maštale. Taktiež neuvádzal nič o tom, že ho mal
údajne na farmu priviesť F. E. vo večerných hodinách dňa 1.11.2015.

24. Žalobca k navrhovanému nevykonanému dôkazu a to predloženiu kamerových záznamov z kamier
umiestnených pred ubytovňu a pred družstevnou maštaľou uviedol, že už na pojednávaní v konaní

na súde prvej inštancie dňa 25.10.2018 žalobca uviedol, že pred družstevnou maštaľou nie je žiaden
kamerový systém a taktiež ani pred ubytovňou. Najbližšia funkčná kamera sa nachádza v dojárni a v
maštali v Novej Ľubovni v areáli družstva, avšak záznamy z nej sa ukladajú len niekoľko dní, preto takýto
kamerový záznam nebolo možné objektívne predložiť, preto nemohol súd vykonať tento dôkaz. Žalobca
preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

25. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že naďalej zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach. Nie
je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaný spočiatku svoju zodpovednosť za škodu priznal a až
následne ju odmietal. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný je jednoduchý človek bez

vyššieho vzdelania - pastier kráv, ktorý bol vystavený nátlaku zamestnávateľa za prítomnosti štatutárov
zamestnávateľa a ako aj viacerých prítomných svedkov a preto bez prečítania a uvedomenia si obsahu
predložených listín, tieto podpísal. Žalovaný nemal vedomosť o tom, ktoré listiny podpísal z tých, ktoré
predložil žalobca a nepamätá si čo všetko podpisoval, pretože zamestnávateľ mu žiadnu z údajne
podpísaných listín neodovzdal. Žalovaný rozporoval svoj podpis na predloženom protokole a rozporoval

tvrdenie žalobcu, že by prehlásil, že škodu zavinil porušením svojej povinnosti a že túto škodu uhradí.
Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca v snahe vyhnúť sa plateniu odvodov za svojich zamestnancov určil
podmienku, aby si aj pastieri kráv založili živnostenský list a tým sa aj obyčajný pastier kráv musel
stať SZČO (samostatne zárobkovo činnou osobou) a fakturovať za prácu, pričom túto fakturáciu mu
pomáhal robiť sám žalobca ako zamestnávateľ, resp. ním poverená osoba. Je preto zarážajúce, že

tento súdny spor žalobca založil práve na tomto fakte a na obsahu zmluvy o poskytovaní služieb zo
dňa 1.1.2015 a jej dodatku zo dňa 4.6.2015, ak obsah tejto zmluvy vytvoril sám žalobca bez možnosti
jej pripomienkovania zo strany žalovaného a žalovaný, ak chcel získať prácu, nemal inú možnosť ako
túto žalobcom predloženú zmluvu podpísať. Preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

26. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že obrana žalovaného v odvolacej replike je len ďalším
pokračovaním jeho snahy o zbavenie sa zodpovednosti za to, že napásol dobytok na nevhodnom

poraste dňa 1.11.2015 v dôsledku ktorého 8 ks hovädzieho dobytka uhynulo. Nie je pravdivé tvrdenie
žalovaného, že protokol o škode žalovaný podpísal pod nátlakom žalobcu ako zamestnávateľa. Toto
považuje žalobca za prekrúcanie faktov, o to viac, že žalovaný v priebehu celého konania na súde prvej
inštancie sa snažil preukázať, že podpis na protokole o uznaní škody nie je podpisom žalovaného a
že podpis je sfalšovaný, resp., že si nepamätá čo podpisoval. V nadväznosti na výpoveď svedkyne

F., ktorú neváhal obviniť z klamstva keď táto uviedla, že žalovaný mal protokol o škode pred ňou
vlastnoručnepodpísať.Vkonečnomdôsledkužalovanýuznal,žeprotokološkodevlastnoručnepodpísal
a preto jeho ďalšie tvrdenie o údajnom vyvíjaní nátlaku zo strany žalobcu nie je pravdivé a nie je nijako
preukázané. Ak žalovaný poukazuje na to, že aj zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 1.11.2015 mal
podpísať pod nátlakom, k tomu žalobca uviedol, že zmluvu si žalovaný mal možnosť prečítať, mal

možnosť ju pripomienkovať, čo sa však nestalo a zmluvu bez pripomienok podpísal. Táto nepreukázaná
argumentácia žalovaného nič nemení na tom, že ako podnikateľ podpísaním protokolu o škode, uznal
svoj záväzok čo do dôvodu a výšky podľa § 323 Obchodného zákonníka a preto je povinný nahradiťtúto uznanú škodu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

28. Žalobca si v tomto konaní uplatnil predmetnú pohľadávku 6.352,00 eur ako náhradu škody, ktorú mal
žalovaný spôsobiť žalobcovi tým, že došlo k úhynu 8 kráv, o ktoré sa mal žalovaný starať podľa písomnej

zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.5.2015. Uzatvorenie
tejto zmluvy ani jej obsah neboli v konaní sporné a súd prvej inštancie túto zmluvu právne posúdil
podľa ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka ako zmluvu, ktorá ako typ zmluvy nie je upravená
v Obchodnom zákonníku, ide o tzv. nepomenovanú zmluvu, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný ako
podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a preto sa riadi ustanoveniami Obchodného

zákonníka.

29. Pri posúdení zodpovednosti žalovaného za predmetnú nesporne vzniknutú škodu žalobcovi -
za uhynutých 8 kráv, je potrebné ako prvoradé posúdiť, či záväzkový vzťah a predmetná zmluva o

poskytovaní služieb bola platným právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka a či nie je
simulovaným právnym úkonom podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

30. Pokiaľ sa zastretý právny úkon simuluje preto, lebo je nedovolený, je neplatný. Táto neplatnosť

pôsobí od začiatku vykonania právneho úkonu voči každému. Z takéhoto právneho úkonu nenastanú
právne účinky. Súd musí na takúto absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať aj bez návrhu strany
sporu z úradnej povinnosti „ex offo“. Ak však právnym úkonom má byť zastretý iný, pre stranu výhodnejší
právny úkon, alebo z akéhokoľvek dôvodu zastieraný, platí potom tento iný zastretý právny úkon podľa
§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak to zodpovedá vôli zmluvných strán.

31. Žalovaný v odvolacom konaní poukázal na to, že je jednoduchým človekom - pastierom kráv a
pasenie kráv vykonával pre žalobcu na základe predmetnej zmluvy z 1.5.2015, ktorú žalovaný uzatvoril
po nátlaku žalobcu ako zamestnávateľa, pretože žalobca sa snažil vyhnúť plateniu odvodov za svojich

zamestnancov a určil podmienku, aby si aj pastieri kráv založili živnostenský list a teda aj obyčajný
pastier musel mať živnostenský list a fakturovať za prácu, pričom túto fakturáciu mu pomáhal robiť sám
žalobca ako zamestnávateľ.

32. Odvolací súd zistil z obsahu tejto zmluvy o poskytovaní služieb č. FO/2015/11 zo dňa 1.5.2015,
že žalobca ako objednávateľ si objednal u žalovaného ako dodávateľa v zmysle čl. I/1. tejto zmluvy
„poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá podľa požiadaviek objednávateľa“. V čl.
IV/3. tejto zmluvy je dohodnutý rozsah plnenia: služby súvisiace so starostlivosťou o zvieratá, kŕmenie,
dojenie, pasenie a ostatné služby v súlade s požiadavkami objednávateľa. V čl. IV/1. dohodli, že žalobca

zabezpečí priestory a mechanizačné zariadenia, ktorými budú práce a služby realizované, pohonné
hmoty,olejeamazadlá.Včl.IV/4.tejtozmluvyjedohodnuté,žežalovanýjepovinnýdodržiavaťžalobcom
požadované technologické postupy výkonu prác, miesto plnenia a v prípade používania strojov predložiť
žalobcovi záznamy o prevádzke mechanizačných prostriedkov, v období pasenia zabezpečiť žalobcovi
požadované služby počas sezóny pasenia.

33. Z uvedených článkov predmetnej zmluvy vyplýva, že sa netýkajú bezprostredne iba prác žalovaného
ako osoby starajúcej sa o zvieratá, ale táto zmluva je všeobecná. Z pomerne rozsiahlej judikatúry súdovSlovenskej republiky vyplýva, že rôzne typy zmlúv, napr. zmluva o dielo, alebo aj iné nepomenované
typy zmlúv uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, alebo podľa Občianskeho zákonníka, ktoré
obsahujú prvky závislej práce, ktorou má byť zastretý pracovnoprávny vzťah, sú absolútne neplatným

právnym úkonom, pretože ich uzatvorením dochádza k obchádzaniu zákona. Zmluvu je potrebné vždy
posudzovať podľa obsahu a nie podľa toho ako je tento právny úkon zmluvnými stranami označený.
To znamená, že ak zmluvné strany uzatvoria zmluvu o dielo alebo nepomenovanú zmluvu, pri ktorej sú
naplnené znaky závislej práce, ide vždy o simuláciu právneho úkonu, ktorého dôvodom je predstieranie
právneho úkonu a zvyčajne snahou zamestnávateľa vyhnúť sa zákonným povinnostiam, predovšetkým

ekonomického charakteru, ktoré vyplývajú z verejnoprávnych predpisov a vyhnúť sa zodpovednostným
následkom vyplývajúcim z ustanovení Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžso/16/2014 zo dňa 15. marca 2015).

34. Odvolací súd poukazuje na to, že pojem „závislá práca“ bol taktiež definovaný v rozhodnutiach súdov

ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, musí
ísť o prácu osobne vykonávanú zamestnancom pre zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa,
v mene zamestnávateľa v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.
Ide o prácu vykonávanú podľa § 1 Zákonníka práce výlučne v pracovnom pomere, obdobnom
pracovnoprávnom vzťahu a inom pracovnoprávnom vzťahu. Táto závislá práca je práca vykonávaná

vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom
pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom
pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom
pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom

vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu.

35. V prejednávanom spore žalovaný vykonával pre žalobcu prácu v súvislosti so starostlivosťou
o hovädzí dobytok a mal zabezpečovať kŕmenie, dojenie, pasenie a ostatné služby v súlade s

požiadavkami žalobcu ako objednávateľa týchto prác. Žalovaný mal túto prácu vykonávať a aj vykonával
osobne podľa pokynov žalobcu. Z toho vyplýva, že už v samotnej predmetnej zmluve o vykonávaní prác
je uvedené, že žalovaný mal vykonávať pre žalobcu predmetné práce podľa pokynov žalobcu, teda išlo
o vzťah podriadenosti žalovaného pokynom žalobcu.

36. Odvolací súd dospel k záveru a to z obsahu vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie aj
zo samotnej zmluvy z 1.5.2015, z výpovedí konateľa žalobcu, z výpovedí žalovaného, z výpovedí
vypočutých svedkov, že žalovaný vykonával predmetné práce pri starostlivosti o hovädzí dobytok
osobne,nezamestnávalpritomďalšieosobyaprivýkoneprácesamalriadiťpokynmižalobcu,čovyplýva

aj zo samotného textu zmluvy z 1.5.2015 aj zo zhodných tvrdení žalobcu, žalovaného a vypočutých
svedkov.

37. Pre posúdenie toho, či žalovaný predmetné práce vykonával v rámci závislej práce, nemení nič ani

tá skutočnosť, že žalovaný podľa výpisu zo živnostenského registra Slovenskej republiky mal zapísané
obchodné meno: Mikuláš Tomi, IČO: 37 229 028, miesto podnikania: Štítnik, Malá Maša 56/21 a v
čase vykonávania predmetných prác pre žalobcu mal žalovaný ako predmet podnikania zapísaný jediný
predmet podnikania a to „poskytovanie služieb súvisiacich zo starostlivosťou o zvieratá“, s dňom vzniku
oprávnenia na toto podnikanie 1.5.2015 a deň zániku oprávnenia na podnikanie 1.12.2015. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný na tento predmet podnikania - starostlivosť o zvieraná mal oprávnenie od 1.5.2015,
teda presne odo dňa kedy uzatvoril aj predmetnú zmluvu o poskytovaní služieb so žalobcom a to dňa
1.5.2015.

38. Toto všetko svedčí o tom, že žalovaný vykonával pre žalobcu predmetné práce súvisiace
so starostlivosťou o hovädzí dobytok osobne ako závislú prácu podľa pokynov žalobcu, ktorý
uzatvorením predmetnej zmluvy simuloval pracovnoprávny vzťah. Takýto simulovaný pracovnoprávny
vzťah znamená, že ak žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili predmetnúzmluvu o poskytovaní služieb podľa ustanovení Obchodného zákonníka, namiesto pracovnej zmluvy
podľa ustanovení Zákonníka práce, má to za následok absolútne neplatnosť predmetnej zmluvy o
poskytovaní služieb z 1.5.2015, vrátane jej dodatku zo dňa 4.6.2015.

39. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu podľa predpisov
upravujúcich pracovnoprávne vzťahy - Zákonníka práce je odlišná od zodpovednosti za škodu podľa §
373 Obchodného zákonníka, ktorý súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na prejednávaný spor a na

zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú v pracovnoprávnom vzťahu, ktorú upravujú ustanovenia
§ 186 - § 191 Zákonníka práce.

40. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že ak žalovaný vykonával predmetné práce v
pracovnoprávnom vzťahu, nemohol sám osobne zabezpečovať 24 hodní denne starostlivosť o zverený

hovädzí dobytok, tak ako to tvrdil konateľ žalobcu Š. E. na pojednávaní dňa 19.2.2018. Rozsah denne
osobne vykonávanej práce zamestnancom, teda pracovný čas je podľa ustanovení § 85 Zákonníka
práce časovo obmedzený a to 8 hodín v priebehu 24 hodín, najviac 40 hodín týždenne. Z toho vyplýva
aj samotná zodpovednosť žalovaného ako zamestnanca za škodu spôsobenú pri vykonávaní práce
v pracovnoprávnom vzťahu, pretože žalovaný nemohol osobne zabezpečiť starostlivosť o hovädzí

dobytok počas dňa pri pasení aj v noci, kedy došlo k tomu, že stádo kráv pretrhlo elektrický ohradník, v
ktorom bolo počas noci umiestnené a voľne sa začalo pohybovať po areáli družstva žalobcu.

41. To, kedy došlo k škodnej udalosti - napaseniu sa stáda hovädzieho dobytka na nevhodnom

novozaloženomporaste,čoviedloknáslednémuzdutiuaúhynu8kskráv,budepredmetomdokazovania
pri posudzovaní toho, či žalovaný ako zamestnanec porušil svoju pracovnú povinnosť pri starostlivosti
o zverený hovädzí dobytok a či k škodnej udalosti došlo v čase keď žalovaný pásol hovädzí dobytok,
alebo k nej došlo v inom čase, napr. v noci.

42. Odvolací súd navyše poukazuje na ustanovenie § 187 Zákonníka práce, podľa ktorého týchto
ustanovení bude musieť žalobca pri preukazovaní zodpovednosti žalovaného za rozsah vzniknutej
škody v pracovnoprávnom vzťahu preukazovať, že žalobca, ktorý sám v konaní tvrdil, že potom čo
kravám odobrali ráno 1.11.2015 teľatá - býčky, do inej maštale a kravy vedené materinským inštinktom

savšemožnesnažilidostaťktýmtoteľatám,čižalobcaurobilvšetkypotrebnéopatreniapreto,abyvtento
deň 1.11.2015 a v noci z 1.11.2015 na 2.11.2015, kravy nepretrhli elektrický ohradník a následne nedošlo
k ich voľnému pohybu po priestoroch družstva žalobcu, vrátane možného napasenia sa na nevhodnom
novozaloženom poraste. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu žaloby aj zo znaleckého posudku
vypracovaného v tomto konaní vyplýva, že medzi 8 ks uhynutými kravami boli 4 ks kráv bez trhovej

produkcie mlieka, 1 ks teľnej kravy bez trhovej produkcie mlieka, 3 ks teľných jalovíc nad 2 roky bez
trhovejprodukciemlieka.Ztohovyplýva,žemedzitýmitouhynutýmikravaminebolikravy-matky,ktorým
boli ráno 1.11.2015 odobraté teľatá. Teda týchto 8 ks uhynutých kráv po pretrhnutí elektrického oplôtku,
nemalo dôvod snažiť sa dostať k odobratým teľatám iných kráv umiestnených v osobitnej maštali a teda
týchto 8 kráv sa s veľkou pravdepodobnosťou pohybovalo počas noci voľne po areáli družstva.

43. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto posúdiť rozsah povinnosti žalovaného, vrátane časového
rozsahu povinnosti žalovaného pri vykonávaní predmetných prác pre žalobcu a posúdiť, či žalovaný
mal vo svojej náplni aj stráženie kráv počas noci. Ďalej súd prvej inštancie zistí, či k škodovej udalosti

došlo v pracovnom čase žalovaného, alebo mimo neho a či žalovaný zodpovedá za nesporne žalobcovi
vzniknutú škodu podľa ustanovení Zákonníka práce a zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa §
179 - § 187 Zákonníka práce, ktorá však nie je neobmedzená, ale podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce
má svoje zákonné limity.

44. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
vôbec neodôvodnil na základe akých skutkových a právnych záverov zaviazal žalovaného, okrem
predmetnej náhrady škody 6.352,00 eur aj na zaplatenie 9,05 % úroku z omeškania z tejto sumyod 3.12.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie taktiež vôbec neodôvodnil ani II. výrok napadnutého
rozsudku, ktorým zaviazal žalovaného nahradiť na účet súdu prvej inštancie trovy štátu vo výške 291,34
eur. Vôbec neuviedol z čoho pozostávajú tieto trovy a neuviedol ani to, na základe akého právneho

predpisu zaviazal žalovaného na náhradu týchto trov štátu.

45. Odvolací súd preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie v časti o úroku z omeškania aj v časti
o náhrade štátu za nepreskúmateľný, pretože podľa § 220 ods. 2 C.s.p. túto žalovanému uloženú

povinnosť vôbec neodôvodnil, čím porušil jeho základné právo na súdnu ochranu.

46. Odvolací súd z dôvodov uvedených v ods. 36. - 44. odôvodnenia tohto uznesenia odvolacieho
súdu musel rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku ani pre jeho zmenu podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a to z dôvodu porušenia práva

žalovaného na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a z dôvodu, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil keď „ex offo“ neskúmal absolútnu neplatnosť predmetného
právneho úkonu - Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 1.5.2015 a z následného nesprávneho právneho
posúdenia tejto zmluvy na vec aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu a to ustanovenie
§ 373 Obchodného zákonníka o zodpovednosti za škodu z obchodno-záväzkového vzťahu namiesto

aplikácie ustanovenia § 179 - § 181 Zákonníka práce o zodpovednosti zamestnanca za škodu.

47. Odvolací súd podľa § 391 ods. 1 C.s.p. po zrušení rozsudku vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

48. Podľa § 396 ods. 1, 3 C.s.p. o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

49.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).