Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/162/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211203442
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8211203442.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne:

obchodná spoločnosť Wüstenrot poisťovňa a.s., si sídlom Karadžičova 17, 852 22 Bratislava 26, právne
zastúpenej advokátom: JUDr. Miroslava Slovinská, so sídlom Štefánikovo nám. 13, 05201 Spišská
Nová Ves, proti žalovanému: F. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. T.. Q. XX, XXX XX B.T., právne zastúpenému
advokátom: JUDr. Róbert Hnatko, so sídlom Tehelná 1611/58, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 33 005,50,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) faxom 31.05.2011 a následne
poštou 03.06.2011 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia jej 33 005,50 Eur spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 6 706,50 Eur od 12.04.2009 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne
zo sumy 26 299,- Eur od 25.02.2010 do zaplatenia, ako aj úhrady trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že 03.09.2004 uzavrela s F. F. (ďalej len „poistník“)
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla - typu F. M. XXX, Q. M.: B.-XXX T. (ďalej len „motorové vozidlo“) a to
so začiatkom poistenia od 01.10.2004. Dňa 16.07.2007 malo predmetným motorovým vozidlom dôjsť
k spôsobeniu dopravnej nehody v Írsku v meste E., teda došlo k poistnej udalosti, pričom vodičom
motorového vozidla bol žalovaný. Následkom dopravnej nehody došlo k poškodeniu motorového
vozidla zn. H. C. Q. M.: XX C. XXX, patriaceho poškodenej K. N. I. Í. (ďalej len „poškodená“) a taktiež v
zmysle lekárskeho posudku z 05.11.2009 malo dôjsť aj k ujme na zdraví poškodenej, pričom poškodená
si nárok na náhradu jej spôsobenej škody uplatnila u likvidačného zástupcu žalobcu spoločnosti AVUS

BOTHAM (ďalej len „likvidačný zástupca“), ktorý prostredníctvom svojej sesterskej spoločnosti AVUS
International s. r.o. so sídlom v Slovenskej republike žalobkyni listami zo 07.05.2008 a z 10.12.2010
oznámil, že v rámci likvidácie poistnej udalosti bolo poškodenej vyplatených celkovo 44 646,97 Eur. Na
základeuvedenýchoznámenížalobkyňa29.05.2008vyplatilalikvidačnémuzástupcovisumu290159,67
Sk, ktorá podľa v tom čase platného kurzu mala zodpovedať sume 9 475,22 Eur a dňa 21.01.2010
vyplatila likvidačnému zástupcovi sumu 35 171,75 Eur. Z takto poškodenej prostredníctvom likvidačného
zástupcuvyplatenýchsúmsižalobkyňatitulomregresnéhonárokuuplatňujevočižalovanémuzaplatenie

33 005,50 Eur s príslušenstvom a to na základe § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), podľa ktorého si poisťovateľ môže uplatniť
nárok na náhradu škody, ktorú poškodenému vyplatil titulom poistnej udalosti od toho, kto škodu spôsobilmotorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 - 4
zákonaoPZP.VzhľadomnauvedenéustanoveniezákonaoPZPžalobkyňapoukázalanato,žepoistený
(žalovaný) porušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP písomne oznámiť poisťovateľovi

(žalobkyňa) vznik škodovej udalosti do 30 dni po jej vzniku, ak táto vznikla mimo územia SR. Žalobkyňa
poukázala na to, že škodová udalosť nastala 16.07.2007, pričom žalovaný žalobkyni oznámil vznik tejto
poistnej udalosti až 15.08.2008, teda žalovaný porušil povinnosť oznámiť túto poistnú udalosť do 30 dní
po jej vzniku. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že v zmysle interných predpisov žiada od žalovaného
zaplatiť iba pomernú časť z poistného plnenia, ktoré žalobkyňa vyplatila poškodenej. Potrebu včasného

oznámenia poistnej udalosti žalobkyňa odôvodnila tým, že toto má význam pre šetrenie tejto poistnej
udalosti, pretože toto šetrenie môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti žalobkyne
poskytnúť poškodenému plnenie z hľadiska jeho dôvodnosti a rozsahu, pričom súčasne poukázala na to,
že oneskorené platby poistných plnení, resp. náhrad škôd môžu vytvárať negatívny dojem o spoločnosti
žalobkyne, čo môže mať negatívny dopad na jej postavenie na poistnom trhu.

3. K žalobe boli pripojené: poistná zmluva č. XXXXXXXXXX I. XX.XX.XXXX; „Oznámenie o poistnej
udalosti“ z 15.08.2008; v anglickom jazyku lekárska správa z 05.11.2009; listy zástupcu likvidačného
zástupcu na Slovensku adresované žalobkyni zo 07.05.2008 a z 10.12.2009 označené ako cit.
„Vyúčtovanie“; v anglickom jazyku záznam o dopravnej nehode; v anglickom jazyku správa od L.. L.
C.; likvidačná správa poistnej udalosti o náhrade škody poškodenej K. N. I. XX.XX.XXXX; likvidačná

správa poistnej udalosti o náhrade škody poškodenej Q. H. I. XX.XX.XXXX; výpisy z účtu žalobkyne
v Slovenskej sporiteľni a.s. z 29.05.2008 a z 21.01.2010; listy žalobkyne adresované žalovanému z
03.07.2008, z 30.12.2008, z 19.02.2009, z 10.06.2009 a z 27.01.2010.

4. Dňa 20.07.2011 okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného, aby do 15 dní odo

dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobkyni 33 005,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 6 706,50 Eur od 12.04.2009 do zaplatenia a zo sumy 26 299,- Eur od 25.02.2010
do zaplatenia a taktiež trovy konania.

5. Žaloba spolu s prílohami a s platobným rozkazom bola žalovanému doručená 09.08.2011, pričom

podaním doručeným okresnému súdu 19.08.2011 žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor.
Žalovaný podaný odpor odôvodnil tým, že je pravdou, že žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu č.
8260002586 s účinnosťou od 01.10.2004, avšak poukázal na to, že túto poistnú zmluvu uzatvorila s F. F.
a nie so žalovaným, pričom pán F. F. je už nebohý. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobkyne, že zavinil
dopravnú nehodu, pričom o tejto skutočnosti sa mal dozvedieť až z listu žalobkyne z 03.07.2008. Poistná

udalosťbolašetrenánapríslušnomdopravnominšpektorátekrajinyÍrsko,kdekdopravnejnehodedošlo,
pričom k celej veci vypovedali svedkovia, účastníci dopravnej nehody a to za účasti kvalifikovaného
tlmočníka. Dopravná nehoda sa odohrala v zápche, v kolóne áut, kde došlo k pritlačeniu viacerých
áut, pričom žalovaný poukázal, že príslušníci polície mu oznámili, že táto skutočnosť, že došlo takýmto
spôsobom k dopravnej nehode v rýchlosti asi 10 km/hod., že v tomto prípade nie je priamo zodpovedný

žiadny z účastníkov dopravnej nehody za jej vznik. Žalovaný poukázal, že ak by sa na tomto závere
bolo niečo zmenilo, bol by o tom políciou písomne informovaný, čo sa do dňa podania tohto stanoviska
nestalo. Žalovaný takisto poukázal na to, že mu nie je zrejmé, titulom vzniku škody ktorej osobe si
žalobkyňa nárok na náhradu škody uplatňuje, keďže raz uvádza ako poškodenú K. N. T. J. Q. H.. Podľa
žalovaného jeho zodpovednosť nemôže byť daná tak ako to tvrdí žalobkyňa podľa § 420 OZ, pretože

podľa tohto ustanovenia by mal byť zodpovedný za každú poistnú udalosť ktorej by bol účastný, on
však spornú poistnú udalosť nespôsobil. Žalovaný tiež uviedol, že podľa informácií, ktoré mal v čase
dopravnej nehody, tak na ním vedenom motorovom vozidle, ako ani na vozidle M.Č.: XX C. XXX nebola
spôsobená škoda v takom rozsahu, aby jej náhrada dosahovala sumu 6 706,50 Eur, pretože na aute M.:
XX C. XXX bolo iba mierne poškodené ochranné plexisklo a evidenčné číslo, nebol dokonca poškodený

ani len nárazník a o tejto skutočnosti má svedčiť záznam z dopravnej nehody. Žalovaný poukázal na
to, že v čase nehody boli s ním v motorovom vozidle aj svedkovia a to jeho otec F. Q. a takisto svedok
F. A.. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný poukázal na to, že neporušil svoju povinnosť
podľa § 10 zákona o PZP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa neporušil teda toto ustanovenie a
z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

6.Podanímdoručenýmokresnémusúdu07.12.2011sažalobkyňavyjadrilakodporužalovaného,pričom
uviedla, že vyjadrenie žalobcu, že nemal vedomosť o tom, že zavinil dopravnú nehodu, je účelové z
dôvodu, že súčasťou žaloby ako takej bola aj príloha označená ako „Oznámenie poistnej udalosti“ z15.08.2008, kde sám žalovaný mal uviesť, že cit.: „... pri zápche som sa dotkol motorového vozidla
idúceho predo mnou.“ Z tohto tvrdenia žalovaného, ako aj zo situačného náčrtu nehody žalobkyňa
vyvodzuje, že k zrážke motorových vozidiel došlo tak, že žalovaný vozidlo neubrzdil a narazil do

motorového vozidla idúceho pred ním. Podľa žalobkyne je tak daná zodpovednosť za zavinenie na
tejto dopravnej nehode na žalovanom. Takisto podľa žalobkyne je okrem samotného obsahu tohto
oznámenia o poistnej udalosti, zodpovednosť za dopravnú nehodu na žalovanom preukázaná aj z
lekárskeho posudku z 05.11.2009 priloženého k žalobe. Žalobkyňa v tejto súvislosti tiež uviedla, že
zodpovednosť za zavinenie dopravnej nehody nie je dané subjektívnym pocitom žalovaného, ale

objektívnou skutočnosťou, ktorá vyplýva zo samotného priebehu dopravnej nehody. Takisto žalobkyňa
spochybňuje, že policajnými orgánmi bolo žalovanému oznámené, že nikto z účastníkov dopravnej
nehody nie je za ňu zodpovedný, pričom poukázala na to, že aj keď dôjde k zrážke viacerých
vozidiel, vždy je daná zodpovednosť niektorého z vodičov. Za tým účelom žalobkyňa navrhla, aby súd
vyžiadal správu o príslušnej dopravnej nehode od príslušného policajného orgánu v Írsku, ktorý túto
dopravnú nehodu prešetroval a taktiež aby súd vyžiadal fotografický materiál z miesta dopravnej nehody.

Žalobkyňa spresnila, že škoda na motorovom vozidle u poškodenej 1 359,- Eur a nie 6 706,50 Eur, ako
to uvádza vo svojom odpore žalovaný. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nie je zrejmé titulom
škody, ktorej osoby si žalobkyňa uplatňuje nárok na jej náhradu, keďže v žalobe uvádza iba K. N. avšak
prílohy osvedčujú škodu osoby Q. H., žalobkyňa uviedla, že ide o dve poškodené, ktoré sú dve odlišné
osoby. Odvolávajúc sa na toto vyjadrenie, žalobkyňa žiada, aby bolo žalobnému návrhu vyhovené v

plnom rozsahu.

7. Na pojednávaní konanom 09.10.2012 žalobkyňa zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach
a spresnila, že „Oznámenia o poistnej udalosti“ žalovaného bolo žalobkyni doručené spolu s jeho
vyjadrením 18.08.2008 s tým, že žalobkyňa uvedené súdu predloží. Žalobkyňa navrhla vyžiadať

fotodokumentáciu z dopravnej nehody, ako aj vypočutie poškodených, s tým, že zabezpečí preklad z
anglického jazyka listín, ktoré priložila k žalobe. Žalovaný taktiež zotrval na svojich vyjadreniach s tým,
že namietal nedôvodnosť žaloby ako celku s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala jeho zavinenie
za dopravnú nehodu a preto je žaloba postavená len na tej skutočnosti, že žalobkyni nebola písomne
oznámená škodová udalosť, pričom v tomto kontexte žalovaný poukázal na rozdiel medzi škodovou

udalosťou a poistnou udalosťou. Čo sa týka otázky doručenia tlačiva „Oznámenie o poistnej udalosti“, v
tomto smere žalovaný uviedol, že niekedy v auguste 2008 mu samotná žalobkyňa zaslala toto tlačivo na
vyplnenie, pričom išlo o hlavičkový papier, ktorý žalovaný vypísal a odoslal ho späť žalobkyni. Žalovaný
poukázal na to, že je „zvláštne“, že žalobkyňa vedela o poistnej udalosti ešte predtým, ako sa žalovaný
k udalosti vyjadril a došlo dokonca aj k čiastočnému plneniu bez jeho vyjadrenia, t.j .bez toho, aby sa

k tomuto plneniu mohol žalovaný vopred vyjadriť. Žalovaný sa mal dozvedieť o tom, že vôbec došlo
k poistnej udalosti, až z listu žalobkyne z 03.07.2008, pričom do tej doby netušil, že došlo k poistnej
udalosti, pretože policajti v meste E. mu pri tlmočení mali uviesť, že nedošlo k dopravnej nehode, ani
žiadnej škode, ani žiadnym zraneniam, nikto z osôb zúčastnených na dopravnej nehode nebol vzatý do
nemocnice. Preto žiadal žalovaný zamietnuť žalobu ako celok. Žalovaný navrhol ako svedkov vypočuť

štyri osoby (F. A., F. Q., P. Q. T. P. Q.), ktoré s nim boli v motorovom vozidle v čase škodovej udalosti
a to k okolnostiam jej vzniku a tiež žiadal, aby žalobkyňa špecifikovala (konkretizovala) účel niektorých
poplatkov, ktoré v rámci náhrady škody vyplatila poškodeným a taktiež aby konkretizovala im vyplatené
náklady na advokáta, ktoré činili 17 000,- Eur. Súd uložil žalobkyni, aby predložila úradný preklad ňou
predložených listinných dôkazov v anglickom, aby predložila listinné dôkazy, o ktoré sa jej nárok opiera

a taktiež, aby uviedla vysvetlila jednotlivé položky vo vyúčtovaní súm, ktoré boli poškodeným vyplatené.

8. Podaním doručeným okresnému súdu 11.12.2012 žalobkyňa predložila úradný preklad ňou k žalobe
priložených listinných dôkazov z anglického jazyka, konkrétne predložila: správu od Q. H. z 09.11.2009
(pravdepodobne právnik, pozn.); správu o vyúčtovaní nákladov z 19.11.2009 bez uvedenia mena

poškodenej (v záhlaví pri označení veci je uvedené, že sa jedná o prípad cit.: „Q. H. V. K. N. a MIBI -
motor unsurers bureau of Ireland“; správu právnych zástupcov (zrejme sa jedná o právnych zástupcov
poškodených, pozn.) adresovanú likvidátorovi poistnej udalosti z 08.12.2009 vo veci cit.: „Q. H. V. F. Q.T.
MIBI“; lekársku správu Q. H. I. XX.XX.XXXX; tzv. cit.: „Dôvernú správu o škode“ na motorovom vozidle
poškodenej K. N. I. XX.XX.XXX7; lekársku správu L.. F. T.. F. z 03.11.2009; lekársku správu L.. L. C.

zo 04.02.2008 o poškodenej K. N..

9.Podanímdoručenýmokresnémusúdu03.04.2013právnyzástupcažalobkyneozrejmilúčelpôsobenia
likvidačného zástupcu v zahraničí, pričom uviedol, ktoré si žalobkyňa zvolila na likvidovanie poistnýchudalosti v Írsku, pretože je neprípustné, aby poisťovňa so sídlom v jednom členskom štáte EÚ sama
likvidovala poistné udalosti, ktoré nastanú v inom členskom štáte EÚ. V danom prípade taktiež poistnú
udalosť neprešetrovala samotná žalobkyňa, ale prešetroval ju likvidačný zástupca v zahraničí a

žalobkyňa vychádzala len z toho, ako bola táto poistná udalosť prešetrená a zlikvidovaná likvidačným
zástupcom a na základe podkladov, ktoré jej likvidačný zástupca predložil a ktoré žalobkyňa priložila
k žalobe, likvidačný zástupca uhradil nároky poškodeným, ktoré si u neho tieto nároky uplatnili a ktoré
následne boli preplatené žalobkyňou. Žalobkyňa zvýraznila, že nárok na náhradu škody poškodených sa
spravuje podľa právnych predpisov štátu, v ktorom vznikla dopravná nehoda alebo poistná udalosť, teda

právnym poriadkom štátu Írsko, kde neexistuje systém bodového ohodnotenia, bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia tak, ako v Slovenskej republike, pričom podotkla, že z predložených listín
vyplýva, že mechanizmus určovania odškodňovania v Írsku je založený na tom, že konečné slovo v tejto
veci má konajúci súd, ktorý môže odškodniť konkrétne osoby, pričom je zrejmé, že v Írsku sa výška
odškodnenia pohybuje vo vyšších sumách ako je to v Slovenskej republike.

10. Výzvou z 25.06.2013 okresný súd dožiadal príslušný súd v L., Í. o zaslanie kópie kompletného
spisového materiálu príslušného orgánu polície ohľadne vyšetrovania dopravnej nehody, ktorá sa stala
16.07.2007 v meste E., z ktorého by bolo zrejmé, kedy, za akých okolností nehoda vznikla, ktoré osoby
boli zúčastnené na tejto nehode a aké boli jej následky, ako aj zabezpečenie fotodokumentácie z miesta
dopravnej nehody (dožiadanie bolo príslušnému súdu v Írsku doručené 09.09.2013 a odpoveď bola

okresnému súdu doručená 08.11.2013 a opakovane 04.08.2015, pričom podľa sprievodného prípisu
generálnej štátnej radkyne, odboru medzinárodného práva súkromného, Ministerstva spravodlivosti SR
príslušný Írsky orgán nemá povinnosť žiadosti o predloženie spisu vyhovieť, pretože v zmysle nariadenia
o výkone dôkazov č. 1206/2001 sa nejedná o vykonanie dôkazu, iba ak by bolo požiadané o zaslanie
presne označenej listiny, pozn.).

11. Podaním doručeným okresnému súdu 27.08.2013 právny zástupca žalobkyne na výzvu súdu
predložil list z 15.11.2007 označený ako cit.: „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti“, ktorý žalobkyňa
adresovala žalovanému s tým, že doklad o jeho doručení žalovanému nie je možné predložiť, pretože
žalovaný si ho neprevzal a taktiež uviedla, že oznámenie o poistnej udalosti, vypísané žalovaným

14.08.2008 bolo doručené žalobkyni 18.08.2008. Takisto žalobkyňa zhodne s listinnými dôkazmi
zopakovala vyčíslenie nárokov vyplatených obidvom poškodeným s tým, že poškodenej Q. H. bola
vyplatená celková suma 35 171,75 Eur a poškodenej K. N. bola vyplatená celková suma 9 475,22 Eur.
Pokiaľ ide o dopyt súdu ohľadne toho, kde a kedy si poškodené uplatnili nárok na poistné plnenie,
žalobkyňa nepredložila žiaden listinný dôkaz a navrhla vypočuť poškodené dožiadaným súdom.

12. Podaním doručeným okresnému súdu 08.07.2016 žalobkyňa v reakcii na výzvu okresného súdu,
aby predložila všetky listinné dôkazy osvedčujúce ňou žalovaný nárok, uviedla, že všetky listinné
dôkazy už predložila, pričom osobitne poukázala na ňou predložený preklad listín z anglického jazyka o
vyšetreniach zdravotného stavu poškodených, ako aj na svoj list z 15.11.2007 označený ako cit. „Žiadosť

o poskytnutie súčinnosti“, ktorým žalobkyňa vyzývala žalovaného k súčinnosti pri oznámení poistenej
udalosti a ktorý bol žalovanému doručovaný do Írska. Žalobkyňa v rámci doplnenia dokazovania navrhla
vyžiadať správu od príslušných policajných orgánov šetriacich poistnú udalosť a tiež trvala na vypočutí
poškodených dožiadaným súdom v Írsku, pričom podaním doručeným okresnému súdu 29.06.2017
žalobkyňa predložila zoznam otázok, ku ktorým žiadala aby poškodené vypočul dožiadaný súd v Írsku.

13. Žalovaný podaním doručeným okresnému súdu 10.07.2017 súhlasil so žalobkyňou navrhovaným
dokazovaním a tiež navrhol vypočuť ako svedkov osoby, ktoré s ním v čase dopravnej nehody boli
v motorovom vozidle ako spolujazdci. Následne podaním doručeným okresnému súdu 06.11.2017
žalovaný konštatoval, že on nie je povinný predložiť dôkazy o tom, že sa stala dopravná nehoda o ktorej
tvrdí žalobkyňa, že sa stala, avšak žalovaný uviedol že na jeho dopyt, príslušné Írske orgány cit.: „...tam

z inkriminovaného dňa neevidujú žiadnu dopravnú nehodu, teda neexistuje žiaden spisový materiál“,
preto žalovaný opätovne zdôraznil, že vyslovene popiera tvrdenia žalobkyne, že on zavinil dopravnú
nehodu, s tým, že ak je žalobkyňa o tomto presvedčená a ak o toto svoje presvedčenie opiera svoj
nárok, tak by v rámci povinnosti unesenia dôkazného bremena, malo byť povinnosťou žalobkyne toto
aj preukázať listinnými dôkazmi, takže ak žalobkyňa tvrdí, že došlo k dopravnej nehode cit.: „... musí

predložiť správy príslušných orgánov o evidencii a prešetrení dopravnej nehody.“ Žalovaný ďalej tiež
uviedol cit.: „Nachádzam sa v negatívnej dôkaznej situácii a v zmysle právnej teórie, od nikoho nemožno
spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti.“14. Okresný súd 04.01.2018 dožiadal príslušný súd v Írsku o vypočutie poškodených, ktorého vybavenie
bolo po urgencii okresným súdom jemu doručené 27.08.2018 a v zmysle ktorého dôkaz vypočutím
svedkyne (poškodenej) Q. H. vykonaný nebol z dôvodu, že menovaná využila právo nevypovedať a

nebol vykonaný ani dôkaz vypočutím svedkyne (poškodenej) K. N., ktorá na výzvu dožiadaného súdu,
aby sa dostavila na vykonanie dôkazu nereagovala.

15. Podaním doručeným okresnému súdu 12.07.2019 sa žalovaný vyjadril k sporu, pričom uviedol
identické skutočnosti, aké uviedol aj v liste adresovanom žalobkyni zo 14.08.2008 a navyše uviedol,

že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským a preto je naň potrebné
aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľov s tým, že žalovaný nemal žiadnu možnosť ovplyvniť
vopred žalobkyňou predpripravené dojednania v poistnej zmluve a preto tieto nemožno považovať za
individuálne dojednané. Uzavretím poistnej zmluvy sa žalovaný správal preventívne, aby v prípade
spôsobenia škody na cudzom motorovom vozidle, aby ho táto poistná udalosť nezlikvidovala, pričom
primerane tomuto očakávaniu platil aj poistné. Žalovaného neviaže jednostranná smernica pre likvidáciu

poistných udalostí, ktorá mu nie je známa a predmetom zmluvného dojednania v poistnej zmluve
nebolo uvedenie zákonnej oznamovacej povinnosti ani dohoda, v akej výške bude žalobca v prípade jej
poručenia požadovať regres. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný spôsobil škodu, ktorej náhrady sa
žalobkyňa voči žalovanému regresne domáha.

16. Na pojednávaní konanom 18.07.2019 právny zástupca žalobkyne zotrval na svojich skorších
vyjadreniach s tým, že dôvodom uplatneného žalovaného nároku je nesplnenie si oznamovacej
povinnosti žalovaným v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 12 ods. 2
písm. g) tohto zákona. Ďalší dôvod uplatneného žalobného nároku nekonkretizoval. Na otázku súdu,
na základe akého vzorca, resp. kritéria žalobkyňa krátila poškodeným prostredníctvom likvidačného

zástupcu vyplatenú škodu, ktorej úhrady sa po takomto krátení na jej alikvotnú časť žalobou domáha,
uviedol, že toto prebiehalo podľa interných predpisov žalobkyne, ktorá sa k tejto veci vyjadrí písomne.
Na otázku súdu, či žalobkyňa prehodnocovala likvidačným zástupcom jej predložené vyúčtovanie škôd
uhradených poškodeným, uviedol, že na túto otázku neodpovedá s tým, že v tomto smere sa žalobkyňa
môže vyjadriť písomne. Na otázku súdu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala vedomosť

o dopravnej kolízii už 30.07.2007 (čo vyplýva z listu žalobkyne z 10.06.2009), ako malo byť v zmysel
tvrdení žalobkyne v žalobe, ako jej teda malo byť zabránené aktívne sa podieľať na prešetrovaní tejto
udalosti, uviedol, že ani táto skutočnosť nič nemení na tom, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú
oznamovaciu povinnosť, pričom súčasne uvádza, že oznámenie poistnej udalosti je v podstate popisom
skutkového deja udalosti, pričom ak žalobkyňa nemá informácie o tejto udalosti od žalovaného, nemohla

byť náležite táto udalosť objektívne prešetrená. Na otázku súdu, na základe čoho žalobkyňa ustálila, že
udalosť zavinil žalovaný, sa odvolal na tvrdenie samotného žalovaného v oznámení o poistnej udalosti,
kde mal žalovaný uviesť, že pri tejto udalosti narazil do vozidla idúceho pred ním a túto skutočnosť
majúdosvedčovaťajlistinnédôkazyktoréžalobkyňapredložila(listinypretlmočenézanglickéhojazyka).
Na otázku súdu z akého dôvodu žalobkyňa uhradila likvidačnému zástupcovi škodu pre jednu z

poškodených až takmer po troch rokoch od vzniku poistnej udalosti, uviedol, že škoda bola poškodenej
uhradená titulom poškodenia na zdraví a tá sa ustálila až po tejto dobe. Na otázku súdu, či je žalobkyňa
resp. jej likvidačný zástupca, oprávneným subjektom, ktorý by bol oprávnený ustáliť vinu za spôsobenú
nehodu, uviedol, že likvidačný zástupca vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii, ktoré boli súdu
predložené, z ktorých je zrejmé, ako prebiehal skutkový dej tejto nehody, pričom nemá vedomosť o tom,

že by likvidačný zástupca v tejto veci vypočul aj žalovaného.

17. Na pojednávaní konanom 18.07.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný od počiatku
síce tvrdí, že došlo k škodovej udalosti, od počiatku však namieta, že došlo k dopravnej nehode. Už v
liste zo 14.08.2008, t.j. pred podaním žaloby žalovaný žalobkyni opísal skutkový dej škodovej udalosti

v tom zmysle, že do jeho vozidla v kolóne áut zozadu narazilo iné vozidlo, v ktorom dôsledku on sa
pritlačil k vozidlu pred ním, v. číslo EČ: 04 CE 343 a toto sa zasa pritlačilo na vozidlo pred ním. Pri tejto
škodovej udalosti došlo k zrazeniu sa cca 7 - 8 vozidiel. Uvádza, že žalovaný od počiatku spochybňuje
a namieta rozsah a výšku žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody, ako aj príčinnú súvislosť
medzi popísanou škodovou udalosťou a škodou na zdraví poškodených za vyplatenie škody, ktorých

si žalobkyňa uplatňuje regresný nárok. Žalovaný namieta, že v dôsledku škodovej udalosti došlo k
poškodeniu zdravia osoby idúcej vo vozidle EČ: 04 CE 343, pričom zdôraznil, že zámerne udáva
číslo vozidla, pretože v tom čase, t.j. v čase škodovej udalosti nebol spísaný žiadny úradný záznam,
takže nebolo v tom čase zrejmé, kto vozidlo s uvedenou značkou riadil. V súvislosti s vyjadrením PZžalobkyne, že v spore nie je sporná vina za dopravnú nehodu, PZ žalovaného uviedol, že už v odpore
proti platobnému rozkazu z 18.08.2011 poprel svoju vinu na spôsobení predmetnej škodovej udalosti,
pričom tak urobil ešte aj v čase pred podaním žaloby listom zo 14.08.2008.

18. V interakcii na svoje vzájomné vyjadrenie na pojednávaní konanom 18.07.2019 právny zástupca
žalobkyne namietal tvrdenie žalovaného, že by sa v danom prípade malo jednať o reťazovú nehodu,
o tejto skutočnosti žalovaný nepredložil žiaden dôkaz a aj v samotnom oznámení o dopravnej nehode
uviedol, že pri nehode narazil do vozidla idúceho pred ním bez uvedenia, že by malo ísť o reťazovú

nehodu, pričom v súvislosti s touto reakciou právny zástupca žalovaného na margo uviedol, že žalovaný
už v liste označenom ako „odvolanie“ zo 14.08.2008, ktorého prílohou bolo tlačivo o oznámení poistnej
udalosti, ktoré žalovaný na výzvu žalobkyne jej zaslal, bolo uvedené citujem „ ... že išlo o pritlačenie
viacerých áut o nárazníky v kolóne.“, pričom žalovaný nemôže preukázať negatívnu skutočnosť, t.j., že
sa nestala dopravná nehoda, o ktorej vzniku neexistuje žiaden záznam.

19. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobkyne odvolávajúc sa na všetky svoje písomné
vyjadrenia a stanoviska založené v spise v zmysle ktorých považuje žalobu za dôvodnú, keďže žalovaný
si nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť podľa § 10 ods. 1, písm. b) zákona o povinnom zmluvnom
poistení v spojení s § 12 ods. 2 písm. g) tohto zákona, navrhol žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a
žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania.

20. V rámci záverečnej reči sa právny zástupca žalovaného dovolal svojich ústnych aj písomných
vyjadrení, má za to, že žalovaný neporušil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť, keďže v čase nehody
mu bolo políciou oznámené, že sa nejedná o dopravnú nehodu z titulu ktorej by si mohla akákoľvek
iná osoba uplatňovať nároky na škodu. Žalovaný po udalosti bol ešte do júla 2008 v Írsku na riadne
povolenom prechodnom pobyte, pričom do tej doby, t.j. takmer rok po udalosti, ho z nárokom na náhradu

škody nekontaktovala ani jedna z poškodených a nekontaktovala ho ani polícia. Od počiatku žalovaný
namietal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou spôsobenou pri predmetnej udalosti.
Podľa žalovaného žalobkyňa plnila bezdôvodne, bez toho, aby si zistila základné informácie, takže
sa podľa žalovaného žalobkyňa správala rizikovo, zatiaľ čo žalovaný sa správal prevenčne, keďže na
vozidlo,ktorériadil,bolouzavretépovinnézmluvnépoistenieprávepretakýtoprípad.Pretožiadalžalobu

zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
21. Okresný súd vykonal dokazovanie: výsluchom sporových strán, ich písomnými vyjadreniami a nimi
priloženými listinnými dôkazmi, tak ako sú uvedené vyššie v tomto rozhodnutí a zistil tento skutkový stav.
22. Z poistnej zmluvy č. 8260002586 z 03.09.2004 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi žalobkyňou ako
poistiteľom a D.. F. F., B. B., X. Š. XXXX/X, ako poistníkom. Predmetom poistenia je zodpovednosť za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Mercedes E 290, modrej metalízy, EČV: BJ-684
AL s ročným poistným 13 333,- Sk a so začiatkom poistenia od 01.10.2004.

23. Z oznámenia o poistnej udalosti z 15.08.2008 vyplýva, že ho podal žalovaný, pričom v tomto
oznámení je uvedené, že poistníkom je F. Q. (žalovaný). Ako osoba, ktorá viedla v čase nehody

motorové vozidlo je v oznámení označený taktiež žalovaný. Motorové vozidlo, ktorým bola škoda
spôsobená je uvedené F. B. M. XXX, modrej metalízy, M.: B.-XXX B., pričom v oznámení je uvedené,
že auto je nepoškodené a k dopravnej nehode malo dôjsť pri zápche, keď sa vodič dotkol motorového
vozidla pred ním. K vzniku nehody (poistnej udalosti) malo dôjsť 16.07.2007 o 12.30 hod.. V oznámení
žalovaný (oznamovateľ) nevedel uviesť, či mal spolu zavinenie na škode s tým, že mu toto cit. „nebolo

oznámené“, uviedol že príčinou nehody nebola návyková látka, ani alkohol, ani príčina v prevádzke
motorového vozidla, ďalej žalovaný uviedol, že nehoda je šetrená políciou v Írsku, avšak ohľadne tejto
veci neprebieha žiadne iné súdne konanie. Ako svedka nehody žalovaný označil F. A., B. B., A. XX s
tým, že žalovaný súčasne uviedol, že nevie aké ďalšie vozidlá boli účastníkmi dopravnej nehody, nevie,
kto bol poškodený, s tým že poškodený si voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú neuhradil.

24. Z listu likvidačného zástupcu na Slovensku adresovaného žalobkyni zo 07.05.2008 vyplýva, že
likvidátor oznamuje žalobkyni vyúčtovanie vo veci dopravnej nehody zo 16.07.2007 na meno F. F., ktorú
likvidoval ako poistnú udalosť podľa právnych predpisov platných v mieste dopravnej nehody teda v
Írsku s tým, že v rámci jej likvidácie bola uhradená celkovo suma 9 475,22 Eur, pozostávajúca jednako z

odškodnenia za opravu motorového vozidla poškodeného, bolestného, nákladov na advokáta v sume 8
020,- Eur, jednako z nákladov na znalecký posudok v sume 205,70 Eur, jednako z bankových poplatkov
v sume 46,52 Eur a z poplatku 1 203,- Eur, pričom likvidátor žiada žalobkyňu o preplatenie tejto sumy.25. Z listu likvidačného zástupcu na Slovensku adresovaného žalobkyni zo 10.12.2009 vyplýva, že
likvidátor oznamuje žalobkyni vyúčtovanie vo veci dopravnej nehody zo 16.07.2007 na meno F. F., ktorú
likvidovalakopoistnúudalosťpodľaprávnychpredpisovplatnýchvmiestedopravnejnehodytedavÍrsku

s tým, že v rámci jej likvidácie bola uhradená celkovo suma 35 171,75 Eur, pozostávajúcu z odškodnenia
v sume 17 500,- Eur, z nákladov na advokáta protistrany v sume 9 363,75 Eur, z nákladov „advokáta na
obhajobu“ v sume 6 010,- Eur, z bankových poplatkov v sume 1,- Eur a z „poplatku do maxima“ 2 297,-
Eur s tým, že likvidátor žiada žalobkyňu o preplatenie tejto sumy.

26. Z likvidačnej správy poistnej udalosti z 20.05.2008 o likvidácii škody z poistnej udalosti (dopravná
nehoda), ktorá sa stala 16.07.2007 v meste E., vo vzťahu k nároku poškodenej K. N. vyplýva, že
poistníkom pri tejto poistnej udalosti je D.. F. F. a poškodenou je K. N., B. E. s tým, že poistná udalosť nie
je šetrená políciou a zodpovednosť poisteného je daná podľa § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) s tým, že podľa § 431 OZ je miera účasti poisteného na vzniku škody 100 % a spoluvina označenej
poškodenej je 0% s tým, že voči poistenému sa žiada postih z dôvodu nenahlásenia poistnej udalosti,

„bez polície“, pričom označenej poškodenej bolo poskytnuté plnenie v celkovej sume 9 475,22 Eur a to
- za škodu na motorovom vozidle v sume 1 359,- Eur; bolestné v sume 6 661,- Eur a náklady spojené
s právnym zastupovaním v sume 1 455,22 Eur.

27. Z likvidačnej správy poistnej udalosti z 15.01.2010 o likvidácii škody z poistnej udalosti (dopravná

nehoda), ktorá sa stala 16.07.2007 v meste E., vo vzťahu k nároku poškodenej Q. H. vyplýva, že
poistníkom pri tejto poistnej udalosti je D.. F. F. a poškodenou je Q. H., B. E. s tým, že poistná udalosť nie
je šetrená políciou a zodpovednosť poisteného je daná podľa § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) s tým, že podľa § 431 OZ je miera účasti poisteného na vzniku škody 100 % a spoluvina označenej
poškodenej je 0% s tým, že voči poistenému sa žiada postih z dôvodu nenahlásenia poistnej udalosti,

pričom označenej poškodenej bolo poskytnuté plnenie v celkovej sume 35 171,75 Eur a to - bolestné
v sume 17 500,- Eur, iné možné súvisiace náklady v sume 2 298,- Eur a náklady právneho zastúpenia
v sume 15 373,75 Eur.

28.ZvýpisovzúčtužalobkynevedenýchvSlovenskejsporiteľnia.s.vyplýva,žejednakodňa29.05.2008

sa na ťarchu tohto účtu uskutočnil bezhotovostný cezhraničný prevod sumy 9 475,22 Eur (t.j. 290 159,67
Sk) v prospech AVUS International s.r.o. a jednako, že dňa 21.01.2010 bol z tohto účtu uskutočnený
bezhotovostný výber bez konkretizácie účelu v sumách 15 373,75 Eur, 17 500,- Eur a 2 298,- Eur.

29. Listom z 03.07.2008 žalobkyňa žalovanému oznamuje, že je zodpovedným za oneskorené

oznámenie poistnej udalosti, ku ktorej malo dôjsť v Í. 16.07.2007 a pri ktorej bolo poškodené motorové
vozidlo M.: XX C. XXX, za ktoré namiesto žalovaného žalobkyňa uhradila poškodenému škodu v sume
252 550,-Sk, ktorú úhradu z dôvodu včasného neoznámenia poistnej udalosti žalobkyňa regresne žiada
od žalovaného uhradiť a to z dôvodu vyjsť žalovanému v ústrety iba v jej pomernej časti v sume 202
040,- Sk (t.j. 6 706,50 Eur) s tým, že ak žalovaný nebude plniť, žalobkyňa si bude tento nárok uplatňovať

súdnou cestou.
30. Listami z 30.12.2008 a z 19.02.2009 žalobkyňa urgovala žalovaného na zaplatenie 202 040,- Sk (t.j.
6 706,50 Eur), na zaplatenie ktorej ho žalobkyňa vyzvala už listom z 03.07.2008.

31. Listom z 10.06.2009 žalobkyňa informuje žalovaného o spôsobe vybavenia jeho žiadosti vo veci

prehodnotenia postihu z poistnej udalosti žalobkyňou, pričom žalobkyňa uvádza, že dňa 30.07.2007
žalobkyňa obdŕžala od svojho likvidačného zástupcu oznámenie o dopravnej nehode, ktorá sa stala
16.07.2007 v Írsku. Následne oznamuje žalovanému, že ho opakovane vyzývala na oznámenie
dopravnej nehody, teda poistnej udalosti s tým, že bol aj oboznámený s pohľadávkou, ktorú si uplatnila
voči žalobkyni poškodená K. N.. Žalobkyňa oznamuje žalovanému, že nakoľko jej neoznámil poistnú

udalosťdo30dníodjejvzniku,keďžeideopoistnúudalosť,ktorávzniklavzahraničí,žalobkyňapristúpila
k výplate poistného plnenia poškodenej K. N. na základe predložených dokladov právnym zástupcom
poškodenej. Žalobkyňa oznamuje žalovanému, že v snahe vyjsť mu v ústrety ako svojmu klientovi,
si neuplatňuje voči nemu celú sumu, ktorú vyplatila žalobkyňa poškodenej, ale žiada iba časť tohto
poistného plnenia v sume 202 040,- Sk (6.706,50 Eur).

32. Z listu žalobkyne adresovaného žalovanému z 27.01.2010 vyplýva, že žalobkyňa urguje žalovaného
o úhradu sumy 6 706,50 Eur, odvolávajúc sa na list z 03.07.2008 s tým, že ak neuhradí túto sumu
žalobkyni, táto sa bude uhradenia tejto sumy voči žalovanému domáhať súdnou cestou.33. Zo správy spracovateľa - Q. H. z 09.11.2009 (pravdepodobne právnik, pozn.) vyplýva, že jej
spracovateľ sa odvoláva na závery vyšetrenia poškodenej (nie je uvedené jej meno, avšak je v nej

uvedené, že sa jedná o správu vo veci cit.: „Q. H. V. K. N., F. Q.T. a MIBI“, pozn.) vykonaného L.. F..
F. z 03.11.2009. V správe je uvedené, že poškodená bola ošetrená cit.: „...iba na oddelení úrazov a
pohotovosti...“, kde ju prezrel L.. H. a následne absolvovala jedno fyzioterapeutické ošetrenie, pričom
L.. H., konštatoval poškodenie mäkkého tkaniva v oblasti ľavého ramena a poranenie mäkkých tkanív
hrudníkovej steny, ktoré bolo zapríčinené pravdepodobne bezpečnostným pásom pri nehode, ktoré

zranenia charakterizoval ako cit. „...mierne poranenia...“ s tým, že poškodenej bolo odporučané, aby
užívala bežné lieky proti bolesti, pričom vzhľadom na svoje zranenie bola poškodená práceneschopná
iba 3 dni a ďalšia kontrola bola ponechaná na jej zváženie. Na kontrolu sa poškodená už nedostavila.
Počas vyšetrenia u L.. S. z 30.10.2009, ktoré poškodenej zariadili jej právni zástupcovia bolo
konštatované,že cit.: „... počas dvoch rokov a troch mesiacov od nehody prebehla u navrhovateľky dobrý
regenerácia a že ďalšie zlepšenie jej stavu očakáva počas nasledujúcich dvanástich mesiacov, pričom

predpokladá, že po tomto období bude navrhovateľka úplne zotavená.“ Spracovateľ správy uvádza, že
podľa prvotných informácií od L.. H.´. - ho odhadoval nárok poškodenej na 10 000,- Eur, avšak podľa
správa L.. S.-Z. táto môže byť až na 25 000,- Eur. Vzhľadom na uvedené spracovateľ správy konštatuje,
že vec v Írsku prejednáva sudca, ktorý je mimoriadne liberálny, pokiaľ ide o priznávanie výšky náhrady
škody, pričom spracovateľ správy uvádza, že u tejto poškodenej považuje za primerané zadosťučinenie

vo výške 17 500,- Eur, avšak vyjadruje obavu že vzhľadom na liberálny prístup konajúceho sudcu cit.:
„... existuje nebezpečenstvo výšky odškodnenia až do výšky 30 000,- Eur.“

34. Zo správy označenej ako cit.: „Vyúčtovanie nákladov“ z 19.11.2009, v ktorej je uvedené, že sa týka
vecicit.:„Q.H.V.K.N.aMIBI-motorunsurersbureauofIreland“jeuvedenýnasledujúcirozpisnákladov:

poplatok za odborné služby 5 000,- Eur, výdavky za poštovné 350.- Eur, plánované položky 350,- Eur,
daň z pridanej hodnoty 1 225,50 Eur, ďalšie výdaje ako poplatky účtované obhajcami a jednotlivé úkony
obhajcu v celkovej sume 1 640,25 Eur, lekárske správy spolu 600,- Eur, kolky 148,- Eur a poplatok za
žiadosť podanú komisii pre posúdenie ublíženia na zdraví 50,- Eur, pričom sumár znie cit.: „Celkom na
zaplatenie v Írsku 9 363,75 Eur.“

35. Zo správy právnych zástupcov (zrejme sa jedná o právnych zástupcov poškodených, pozn.)
adresovanú likvidátorovi poistnej udalosti z 08.12.2009 vo veci cit.: „Q. H. V. F. Q. MIBI“ vyplýva, že
poškodenej bola vyúčtovaná suma zrejme za právne služby (odborné služby advokáta, poštové výdavky,
výdavky na telefón, výdavky na obhajcu bez bližšej špecifikácie) 5 710,- Eur a 05.12.2009 jej bola

vyúčtovaný sumu 300,- Eur za účasť na stretnutí ohľadne finančného vyrovnania.

36. V lekárskej správe X. Q. H. z 05.11.2009 je uvedené, že je zranená následkom dopravnej nehody,
mala zapnutý bezpečnostný pás ako vodič auta, ktoré stálo v premávke, kde do nej zozadu narazilo iné
auto. Poškodená bola ošetrená na pohotovosti 16.07.2007 o 18.36 hod., pri ktorom lekár konštatoval

akútny výron ľavého trapézového svalu, avšak pri zachovaní normálneho držania tela a pri zachovaní
plného rozsahu pohybu krčnej chrbtice (krku) hoci sa sťažuje na pocit ťahania v ľavom trapézovom
svale, vyšetrenie hrudníka malo normálny výsledok. Poškodená mala pri vyšetrení uviesť, že zranenia
jej nebránia v žiadnych aktivitách. V čase 2 roky a 3 mesiace po nehode sa v správe konštatuje, že sa
dobre zotavila, niekedy sa sťažuje na občasné bolesti v ľavom trapézovom svale a nepredpokladá sa

žiadne ďalšie zhoršenie jej zdravotného stavu.

37. Z tzv. cit.: „Dôvernej správy o škode“ na motorovom vozidle poškodenej K. N. vystavenej 05.11.2007
servisom vyplýva, že technický stav vozidla bol „priemerný“, pre nehodou „veľmi dobrý“ a oprava na
motorovom vozidle si vyžiadala sumu vrátane práce a materiálu 1 359,38 Eur. Zo správy vyplýva, že

vozidlo bolo obhliadnuté bolo zaznamenané poškodenie na jeho prednej a zadnej časti. Poškodené
časti zahŕňajú predný nárazník, prednú mriežku chladiča, zadný nárazník a prednú aj zadnú tabuľku s
evidenčným číslom. Zo správy vyplýva, že poistenou je v danom prípade pani K. N., avšak šofér nie
je uvedený.

38. V lekárskej správe od L.. F. T.. F. z 03.11.2009 sa uvádza, že sa jedná o správu z vyšetrenia pani
Q. H., ktorá uviedla že 16.07.2007 bola účastníkom dopravnej nehody, kedy bola vodičkou motorového
vozidla a zastavila v premávke, pričom iné vozidlo do nej zo zadnej časti narazilo, jej auto nenarazilo
do žiadneho ďalšieho vozidla. Bola pripútaná bezpečnostným pásom, v dôsledku nárazu pociťovala naľavom ramene bolesť, podľa údajov lekára jej neurobili žiadny r?ntgen, zo zranenia sa zotavila, hlavu
a krk drží normálne, je orientovaná, netrpí žiadnym spazmom svalov, môže hýbať v plnom rozsahu s
krkom, cíti však bolesti pri otáčaní doľava. Neobjavila sa žiadna anomália, všetky reflexy fungujú správne

a pružnosť a sila svalov sú normálne.

39. V lekárskej správe L.. L. C. zo 04.02.2008 poškodenej K. N. sa uvádza, že 16.07.2007 riadila auto
a bola prípustná bezpečnostným pásom, keď sa jej auto dostalo do kolízie s autom za ňou, ktoré do nej
narazilo do zadnej časti a jej auto narazilo do auta pre ňou. Bola v šoku a musela ju odviesť sanitka,

kde jej poskytli prvú pomoc a urobili jej r?ntgen, no nepreukázal žiadne zlomeniny a pacientka bola
prepustená, pričom z dôvodu pociťovania bolesti v krku užila lieky proti bolesti a protizápalové lieky,
pričom ostala práce neschopný dva týždne a potom sa jej stav zlepšil.

40. V liste žalobcu zo 14.08.2008 označenom ako cit.: „8260002586 - odvolanie voči uplatneniu postihu
č. 33-70-2008-0037“ adresovanom žalobkyni, žalobca uviedol cit.: „... nemám vedomosť, že poistnú

udalosť zo dňa 16.07.2007, ktorú opisujete vo Vašom liste zo dňa 03.07.2008 ktorej následkom bolo
poškodenie motorového vozidla EČ 04 CE 343, som spôsobil ja. O tejto skutočnosti som sa dozvedel
až na základe Vášho listu. Vyššie uvedená poistná udalosť bola v čase dopravnej nehody a tesne po
nej riešená príslušným dopravným inšpektorátom krajiny - Írsko. ... Dopravná nehoda, ak sa to dá vôbec
takto nazvať, sa stala v takzvanej zápche, kde došlo iba k miernemu poškodeniu áut v kolóne. Vtedy mi

príslušníci policajného zboru tvrdili, že za skutočnosť, že došlo k „pritlačeniu“ viacerých áut o nárazníky
v kolóne v rýchlosti asi 10 km/hod, nie je priamo zodpovedný žiaden z účastníkov dopravnej nehody,
teda ani ja. Ak by sa niečo na tejto skutočnosti zmenilo, mali ma informovať písomne, čo sa do dnešného
dňa nestalo.“ Žalovaný tiež uviedol, že keďže predmetnú kolíziu nepovažoval za poistnú udalosť túto
ani žalobkyni neoznamoval.

41. Listom označeným ako cit.: „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti“ z 15.11.2007 žalobkyňa zaslala
žalovanému nevyplnené tlačivo o oznámení poistnej udalosti s tým, aby ho vyplnil, pretože titulom
poistnej udalosti zo 16.07.2007 si poškodené voči žalobkyni uplatnili nárok na náhradu škody z PZP
žalovaného, pričom súčasne žalobkyňa upozornila žalovaného na zákonnú oznamovaciu povinnosť

poistnej udalosti do 30 dni od jej vzniku, ak vznikla mimo SR.

42. Podľa 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) „Ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“

43. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP „Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.“

44. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákono

PZP“) v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Na účely
tohto zákona sa rozumie poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná
poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na
základe osobitného predpisu.“

45. Podľa § 2 písm. e) zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa
rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti.“

46.Podľa § 2 písm. f) zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa
rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.“

47. Podľa § 2 písm. h) zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa
rozumie škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie
poisťovateľa alebo kancelárie.“

48. Podľa § 2 písm. i) zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa
rozumie poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.“49. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.“

50. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.“

51. Podľa § 5 ods. 1 písm. f) bod. 1 zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak
poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť
za škodu, vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, nemocenských dávok, dávok
nemocenskéhozabezpečenia,úrazovýchdávok,dávokúrazovéhozabezpečenia,dôchodkovýchdávok,

dávok výsluhového zabezpečenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia poskytovaných z
dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak sa nezistila
osoba zodpovedná za škodu.“

52. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistený je povinný

písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia
Slovenskej republiky.“

53. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Poisťovateľ je povinný bez
zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné

plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“

54. Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Poisťovateľ má
proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za
nehovyplatilzdôvoduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla,akspôsobilškodumotorovým
vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.“
55. Podľa § 15a ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Poisťovateľ je povinný v

každom členskom štáte, okrem členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie
poisťovacej činnosti, určiť svojho likvidačného zástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá musí mať trvalý pobyt alebo sídlo v členskom štáte, v ktorom
vykonáva činnosť.

56. Podľa prvej vety § 15a ods. 2 zákona o PZP v znení účinnom v rozhodnom čase „Likvidačný zástupca
vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet.“

57. V danom prípade si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému regresný (spätný) nárok na zaplatenie jej
pomernej sumy zo sumy, ktorú žalobkyňa titulom náhrady škody vyplatila poškodeným, ktoré boli spolu

so žalovaným účastníkmi dopravnej kolízie, ku ktorej došlo 16.07.2007 v Írsku, a to titulom § 12 ods.
2 písm. g) zákona o PZP v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, dôvodiac tým, že žalovaný
neoznámil žalobkyni (poistiteľ) vznik poistnej udalosti v lehote 30 dni po jej vzniku, keďže táto vznikla v
zahraničí, s tým, že žalovaný mal túto skutočnosť oznámiť žalobkyni až 15.08.2008.58. V tejto súvislosti okresný súd v prvom rade poukazuje na to, že zákonným predpokladom podľa
ustanovení, ktorými žalobkyňa svoj nárok odôvodňuje (§ 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP), je

kumulatívne (súčasné) a bezvýhradné splnenie dvoch zákonných predpokladov a to jednako (i) aby
škodu spôsobil (zavinil) motorovým vozidlom poistený a teda bol za ňu zodpovedný a súčasne (ii) aby
poistený napriek neexistencii dôvodu hodného osobitného zreteľa porušil povinnosť oznámiť poistiteľovi
vznik poistnej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla v zákonnej lehote 30 dní od jej vzniku. V tomto
smere sa argumentácia žalobkyne v žalobe sústreďuje (koncentruje) viac menej iba na preukázanie tej

skutočnosti, že žalovaný poistnú udalosť, pri ktorej vznikla škoda zaplatená žalobkyňou poškodeným,
neoznámil včas. Avšak žalobná argumentácia žalobkyne podľa okresného súdu pokuľháva, pokiaľ
ide o preukázanie prvého zo zákonných predpokladov na uplatnenie si regresného nároku a to, že
žalovaný predmetnú škodovú udalosť aj zavinil a že teda bol a za ňu aj zodpovedný. V tomto smere
sa tvrdenia žalobkyne v jej písomných vyjadreniach a vo vyjadreniach na pojednávaní zhmotnili v
tvrdení, že zavinenie žalovaného za vzniknutú poistnú udalosť má byť dostatočne preukázaná jednako

vyjadrením samotného žalovaného v oznámení o poistnej udalosti z 15.08.2008 a jednako podkladmi,
ktoré žalobkyni predložil jej likvidačný zástupca, ktorý likvidoval poistnú udalosť v Írsku a ktoré podklady
žalobkyňa predložila okresnému súdu.

59. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatuje, že z vyjadrenia žalovaného v oznámení o poistnej

udalosti z 15.08.2008 vyplýva iba popis jeho pohľadu na dejový priebeh dopravenej kolízie, ktorej bol
účastníkom, ktorú skutočnosť žalovaný nepoprel, avšak týmto oznámením nepriznal, že by dopravnú
kolíziu bol zavinil, dokonca žalovaný v predmetnom oznámení uviedol, že nevie uviesť, či mal na škode
spolu zavinenie s tým, že mu toto cit. „…nebolo oznámené...“ Žalovaný vo svojom vyjadrení iba uviedol,
že pri jazde v kolóne vozidiel pri zápche sa dotkol vozidla idúceho v kolóne pred ním. Podľa okresného

súdu z takto formulovaného prehlásenia nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný dopravnú kolíziu
zavinil a že teda bol za ňu zodpovedný v zmysle zákonnej požiadavky na uplatnenie si prejednávaného
regresnéhonároku,takakototvrdížalobkyňa.Tobôžtotonemožnojednoznačnetvrdiť,akzožalobkyňou
predložených listinných dôkazov vyplýva iba, že v kolóne motorových vozidiel došlo k zrážke (pritlačeniu,
resp.kukontaktu)ajinýchmotorovýchvozidiel.Napríkladztzv.„Dôvernejsprávyoškode“namotorovom

vozidle poškodenej K. N. vystavenej servisom 05.11.2007 vyplýva, že bolo zistené poškodenie je vozidla
v zadnej aj prednej jeho časti (viď bod 37.,pozn.), ďalej v lekárskej správe od L.. C. zo 04.02.2008
poškodenej K. N. sa uvádza, jej popis dopravnej kolízie zo 16.07.2007 tak, že riadila auto, keď sa jej
auto dostalo do kolízie s autom za ňou, ktoré do nej narazilo do zadnej časti a jej auto narazilo do
auta pre ňou (viď bod 39.,pozn.) a v lekárskej správe od L.. F. z 03.11.2009 sa uvádza dejový popis

dopravnej kolízie od Q. H.L., ktorá uviedla že 16.07.2007 bola účastníkom dopravnej nehody, kedy
bola vodičkou motorového vozidla a zastavila v premávke, pričom iné vozidlo do nej zo zadnej časti
narazilo, jej auto nenarazilo do žiadneho ďalšieho vozidla (viď bod 38.,pozn.). Z uvedených popisov
deja (priebehu) vzniku dopravnej kolízie jej účastníkmi možno vyvodiť iba to, že v kolóne vozidiel išli za
sebou najsamprv vozidlo Q. H.L., za ňou vozidlo K. N. a za ňou vozidlo riadené žalovaným, avšak z

týchto popisov nie je možné vyvodiť kto bol vinníkom predmetnej reťazovej zrážky. Z týchto listinných
dôkazov totižto nie je zrejmé, ani to aké bolo v čase vzniku dopravnej kolízie počasie, t.j. či nebolo
napr. po daždi a šmykľavo, nie je zrejmé, ani to ktorý zo za sebou idúcich vodičov porušil/neporušil
povinnosti v cestnej premávke ohľadom primeranej jazdy v kolóne vozidiel z hľadiska či už dodržiavania
rýchlosti alebo dodržiavania primeraných bezpečných rozostupov medzi vozidlami, nie je zrejmé či v

strede kolóny jazdiaca vodička K. N. nereagovala na situáciu vzniknutú v cestnej premávke ako prvá, t.j.
činapr.nereagovalanapribrzdenievodičkyidúcejpredňouQ.H.,ktoráuviedla,žezastavilavpremávke,
a či toto zastavenie alebo reakcia nebolo náhle (či už jednej alebo druhej vodičky) a teda či kontakt jej
vozidla s vozidlom žalovaného nebol toho dôsledkom alebo či dôsledkom nebola neprimerane rýchla
jazda vodičky idúcej v strede kolóny K. N., ktorej náhle pribrzdenie mohlo spôsobiť kontakt so žalovaným

alebo či neprimeranou bola skutočne jazda žalovaného a pod.. V tomto smere je tak podľa okresného
súdu ohľadom zavinenia a okolností vzniknutej dopravnej kolízie nespočetné množstvo rôznych variánt
možnosti jej vzniku a priebehu, ktoré možnosti však na základe žalobkyňou predložených dôkazov môžu
ostať len a len v rovine možných úvah. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa, resp. jej
likvidačný zástupca sám, bez v tomto smere relevantných dôkazov bez ďalšieho uzavrel, že vinníkom

uvedenej dopravnej kolízie je jednoznačne žalovaný, pretože okresný súd podotýka, že žalobkyňa a
ani jej likvidačný zástupca dokonca ani sám okresný súd nie sú subjektmi príslušnými na vyvodenie
takéhoto záveru o vine, takže ani akékoľvek dokazovanie (napr. výpoveďami svedkov o nehode, navyše
so značným časovým odstupom, pozn.) pred okresným súdom, by v tomto smere zistenia zavineniavzniku dopravnej kolízie nemalo relevanciu, pretože jediným subjektom, ktorý by bol tento záver o
zavinení dopravnej kolízie oprávnený formulovať je príslušný orgán polície, dôkaz o šetrení ktorej však
žalobkyňa nepredložila a zrejme ani predložiť nemohla, pretože napokon aj zo samotných likvidačných

správ jej likvidačného zástupcu z 20.05.2008 ohľadom K. N. (viď bod 26.,pozn.) a z 15.01.2010
ohľadom Q. H. (viď bod 27.,pozn.) vyplýva, že dopravná kolízia nebola vyšetrovaná políciou (cit.: „bez
polície“). Skutočnosť, že dopravnú kolíziu nevyšetrovala polícia ako dopravnú nehodu s konštatovaním
prípadného zavinenia žalovaného, nasvedčuje aj tomu, že pravdepodobne ani samotné jej účastníčky
K. N. a Q. H. nemali zavinenie žalovaného za jednoznačné, keďže samé ako štátne občianky Írska

netrvali na jej riadnom vyšetrení, avšak aj tento záver, rovnako ako aj tvrdenie žalobkyne o zavinení
žalovaného pri dopravnej kolízii môže mať bez ďalších dôkazov, ktoré žalobkyňa neprodukovala iba
charakter úvah. Napokon aj samotná žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že zodpovednosť za zavinenie
dopravnej nehody nie je dané subjektívnym pocitom žalovaného, ale objektívnou skutočnosťou, pričom
okresný súd v tejto súvislosti dopĺňa, že otázka ustálenia viny za spôsobenie dopravnej kolízie tak ako
nie je daná subjektívnym pocitom žalovaného, tak nie je daná ani subjektívnym pocitom žalobkyne, či

jej likvidačného zástupcu, bez jej deklarovania na to príslušným orgánom verejnej moci. Vzhľadom na
uvedené tak podľa okresného súdu žalobkyňa v smere preukázania prvého zo zákonných predpokladov
na priznanie jej žalovaného regresného nároku, neuniesla dôkazné bremeno (nepredložila dôkaz o
vyjadrení sa kompetentného orgánu o vine žalovaného, ba predložila dôkaz, že tento orgán túto
vinu ani nepovažoval za potrebné skúmať, pozn.) na preukázanie svojho tvrdenia o zavinení a teda

zodpovednosti žalovaného za vzniknutú dopravnú kolíziu a teda za škodu pri nej spôsobenú, ktorú tak
nemožno jednoznačne ustáliť.

60. Pokiaľ ide o druhý zo zákonných predpokladov na priznanie žalobkyni žalovaného regresného
nároku a to, že žalovaný bez danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa neoznámil „poistnú udalosť“

včas, tak v tomto smere v dôsledku dôkazov predložených samotnou žalobkyňou, a to likvidačných
správ jej likvidačného zástupcu z 20.05.2008 ohľadom K. N. (viď bod 26.,pozn.) a z 15.01.2010 ohľadom
Q. H. (viď bod 27.,pozn.), z ktorých, ako už bolo uvedené vyplýva, že vyššie opísaná dopravná kolízia
nebola ani ako dopravná nehoda vyšetrovaná políciou, sú podľa okresného súdu uveriteľné tvrdenia
žalovaného,ževyššieopísanádopravnákolízianebolazávažnéhocharakterusjednoznačnýmvinníkom

(za takú je zrejme nepovažovali ani ďalšie jej účastníčky, ktoré netrvali na jej vyšetrení políciou, pozn.)
a teda, že v dôsledku týchto skutočnosti bol v dobrej viere, t.j. bol tu daný dôvod hodný osobitného
zreteľa, že ani sám žalovaný túto dopravnú kolíziu nepovažoval za dopravnú nehodu, ktorú by ako
poistnú udalosť bol povinný žalobkyni (poisťovateľ) ohlásiť, t.j. žalovaný nemal z tohto dôvodu hodného
osobitého zreteľa za to, že porušuje zákonnú povinnosť.

61. V tejto súvislosti sa napokon žiada podotknúť, že žalovaný síce „oznámenie o poistnej udalosti“
žalobkyni 15.08.2008 podal, avšak v tomto smere nie je podľa okresného súdu zanedbateľným, za akých
okolností k podaniu tohto oznámenia žalovaným došlo, pretože k podaniu tohto oznámenia žalovaného v
podstate „vyprovokovala“ samotná žalobkyňa svojim listom z 15.11.2007 označeným ako cit.: „Žiadosť o

poskytnutie súčinnosti“, v ktorom žalobkyňa zaslala žalovanému nevyplnené tlačivo o oznámení poistnej
udalosti s tým, aby ho vyplnil a jej ho obratom zaslal (viď bod 41.,pozn.). V dôsledku uvedeného však
nemožno mať za to, že by toto konanie žalovaného oslabovalo resp. spochybňovalo jeho prvotné
presvedčenie, že dopravná kolízia, ku ktorej došlo 16.07.2007 nebola poistnou udalosťou, ktorú by bol
povinný poisťovateľovi oznámiť, skôr vzhľadom na okolnosti možno toto konanie žalobkyne hodnotiť

ako preventívne vo vzťahu preukazovania v prípadnom súdnom spore rozhodných skutočností. Pre
žalobkyňu by bolo totižto obtiažne, ba nemožné preukazovať negatívnu skutočnosť, t.j. skutočnosť, že
žalovaný oznámenie o dopravnej nehode nepodal vôbec, takže ľahšie a prijateľnejšie bolo preukázať, že
žalovaný túto skutočnosť síce oznámil avšak neskoro, t.j. po zákonnej lehote 30 dní od vzniku „poistnej
udalosti“, pričom iná príčina z akého dôvodu žalobkyňa po takmer štyroch mesiacoch sama vyzvala

žalovaného na podanie „oznámenia o poistnej udalosti“ sa nenaskytá a žalobkyňa tento iný dôvod v
rámci svojej procesnej aktivity ani nenaznačila.

62. Okrem uvedeného, vo vzťahu k výške a dôvodnosti samotného žalobkyňou uplatneného regresného
nároku voči žalovanému, považuje okresný súd za potrebné taktiež na margo podotknúť, že aj tieto

sú nejasné. Ako totižto vyplýva z dôkazov predložených žalobkyňou žalobkyňa poškodeným v rámci
likvidovania škody z PZP škody spôsobenej motorovým vozidlom, im uhradila nie len škodu na
zdraví a na majetku (na vozidle), ale im uhradila aj náklady za právne zastupovanie. Bolo tomu tak
pravdepodobne z dôvodu, že likvidačný zástupca žalobkyne likvidoval škodu podľa právnych predpisovúčinných v mieste jej vzniku, t.j. v Írsku. Totižto podľa našej právnej úpravy cit. § 4 ods. 2 zákona
o PZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ (žalobkyňa) za neho nahradil
poškodenému uplatnené a „preukázané“ nároky na náhradu (i) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

(ii)škodyvzniknutejpoškodením,zničením,odcudzenímalebostratouveci,akoaj(iii)účelnevynaložené
náklady právneho zastúpenia pri uplatňovaní vyššie uvedených nárokov (i a ii), avšak za predpokladu,
že poisťovateľ (žalobkyňa) si nesplnil povinnosti podľa cit. § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona
o PZP (prešetriť poistnú udalosť do troch mesiacov od uplatnenia si nároku poškodeným a v tejto
lehote oznámiť poškodenému výšku poskytnutej náhrady alebo dôvody jej neposkytnutia resp. jej

krátenia) alebo ak poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene
krátil poskytnuté poistné plnenie. Inými slovami, podľa našej právnej úpravy má poistený (žalovaný)
nárok aby v rámci PZP za škodu spôsobenú motorovým vozidlom poisťovateľ (žalobkyňa) za neho
uhradila aj náklady právneho zastúpenia avšak iba v prípade, žeby poisťovateľ porušil svoju povinnosť
prešetriť poistnú udalosť v stanovenej lehote alebo by odmietol poskytnúť plnenie poškodenému alebo
by ho nedôvodne krátil. Vzhľadom na uvedené, nie je pravdepodobne vzhľadom na rôzny rozsah

prípustného plnenia podľa právnych predpisov Írska a podľa právnych predpisov Slovenskej republiky
zrejmé, na základe akých skutočností, resp. na základe akého kritéria žalobkyňa redukovala ňou
poškodeným vyplatené plnenie na úroveň jeho regresného rozsahu uplatňovaného voči žalovanému.
Inými slovami z regresného nároku uplatneného žalobkyňou voči žalovanému nie je zrejmá špecifikácia
tejto náhrady a teda jej dôvodnosť, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa len uviedla, že táto „redukcia“ bola

vykonaná na základe jej interných predpisov, ktoré však tak žalovanému, ako ani okresnému súdu nie
sú známe a teda v ich intenciách nie je zrejmá dôvodnosť a výška uplatneného regresného nároku.

63. Navyše okresný súd podotýka, že dôvodnosť žalobou uplatneného regresného nároku čo do jeho
výšky a dôvodnosti je spochybniteľná aj vzhľadom na zrejmé nedodržanie zásad spravodlivého súdneho

procesu v zmysle požiadavky čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorého zmluvnou stranou je ako člen Rady Európy aj Írsko, keďže nebolo preukázané, žeby v
konaní pred príslušným súdom Írska, ktorý v zmysle správ predložených žalobkyňou (viď bod 33.,pozn.)
mal rozhodovať o nároku poškodených, bol žalovaný vypočutý, resp. žeby bol pred súdnym konaním
vypočutý aspoň likvidačným zástupcom žalobkyne, podľa vyjadrenia ktorej, táto nemá vedomosť o

vypočutí žalovaného a v tomto smere nepredložila ani žiaden dôkaz, žeby likvidačný zástupca, ktorý
sám, ako už bolo uvedené bez ďalšieho ustálil vinu žalovaného za vzniknutú dopravnú kolíziu bol
žalovaného ako „vinníka“ k udalosti vypočul, aby v rámci zachovania kontradiktórnosti prešetrenia
škodového nároku boli zachované práva tak poškodených ako aj prípadného škodcu. Likvidačný
zástupca žalobkyne, konajúci v jej mene a na jej účet, ako to vyplýva z predložených dôkazov (viď

bod 31.,pozn.) jednoducho nekriticky a jednostranne rozhodol len na základe podkladov predložených
právnym zástupcom poškodenej/ných, bez toho, aby sa k tomuto nároku mal žalovaný možnosť aspoň
vyjadriť. Nehovoriac o tom, že v zmysle cit. § 4 ods. 2 zákona o PZP ma poistený právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému „preukázané“ nároky na náhradu škody, pričom z niektorých žalobkyňou
predložených dôkazov, ako napr. zo správy označenej ako „vyúčtovanie nákladov“ z 19.11.2009 (viď

bod 34.,pozn.) vyplýva, že by sa malo dokonca jednať o nároky vo veci cit. „Q. H. V. K. N. a MIBI - motor
unsurers bureau of Ireland“ , t.j. z takéhoto označenia veci by sa mohlo zdať, že sa jedná o škodové
nároky medzi poškodenými navzájom, ktoré sa taktiež pri dopravnej kolízii zrazili a nie o nárok voči
žalovanému. Taktiež z likvidačných správ o poistnej udalostí predložených žalobkyňou (viď body 26 a
27.,pozn.) vyplýva, že v rámci škodovej udalosti bola poškodená Q. H. odškodnená vo väčšom rozsahu

ako poškodená K. N., ktorá mala paradoxne vykázanú vyššiu škodu, keďže mala uplatnený nárok nie
len škody na zdraví, ale aj za škodu na vozidle.
64.Preúplnosťveciokresnýsúdvkontextevecidodáva,ževzhľadomnavyjadreniesamotnejžalobkyne
v liste z 10.06.2009 (viď bod 31.,pozn.) mala žalobkyňa už 30.07.2007 vedomosť o vzniku škodovej
udalosti zo 16.07.2007 a to na základe oznámenia od jej likvidačného zástupcu, takže v tomto smere

neobstojí jej žalobná argumentácia, podľa ktorej tým, že nemala od žalovaného včasnú informáciu o
vzniku škodovej udalosti, že túto nemohla adekvátne prešetriť v ktorom dôsledku musela vynaložiť
väčšie úsilie a náklady na jej prešetrenie. Totižto vzhľadom na uvedenú včasnú vedomosť žalobkyne
o škodovej udalosti už pár dní po jej vzniku mala žalobkyňa podľa okresného súdu možnosť aktívne
sa zapojiť, resp. v jej mene a na jej účet konajúci likvidačný zástupca do prešetrenia tejto škodovej

udalosti, avšak ako už bolo uvedené táto „aktivita“ likvidačného zástupcu sa zúžila iba na akceptovanie
právnym zástupcom poškodených odprezentovaných nárokov bez toho, aby bol k veci vypočutý aj
žalovaný. Podľa okresného súdu zaiste ani táto skutočnosť, t.j. včasná vedomosť žalobkyne o škodovej
udalosti, by nezbavovala žalovaného jeho zákonnej oznamovacej povinnosti, avšak vzhľadom nauvedené, jej porušenie by na výsledok prešetrenia škodovej udalosti nemalo negatívny vplyv takej
devastačnej intenzity, ako to uviedla žalobkyňa. Napokon okresný súd tiež podotýka, že žalobkyňa
odškodňovala poškodené v značnom časovom odstupe nie len vo vzťahu k dátumu vzniku škodovej

udalosti (16.07.2007), ale aj v značnom časovom rozostupe medzi nimi, keď prvú z poškodených
odškodnila v roku 2008 a druhú poškodenú odškodnila až v roku 2010, takže žalovaný nielenže nebol
k celému procesu prešetrovania škodovej udalosti vyzvaný na vyjadrenie, ale nebol ani upovedomený,
kedytotošetrenieboloukončené,takženebolaniejevprávnejistote,čisaporokochodvznikuškodovej
udalosti „neobjaví“ opäť ďalší poškodený so svojím škodovým nárokom.

65. Všetky vyššie uvedené dôvody vo svojom súhrne boli základom pre rozhodnutie okresného súdu,
ktorý žalobu žalobkyne zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

66. Nad rámec uvedeného okresný súd v súvislosti s nevykonaním dokazovania vypočutím svedkov,
ktorí mali byť so žalovaným prítomní vo vozidle pri spôsobení škodovej udalosti, okresný súd

nepovažoval vykonanie (resp. jeho opakovania) tohto dokazovania pri zistení skutkového stavu z
listinných dôkazov predložených sporovými stranami (najmä žalobkyňou) za účelné, ani za nevyhnutné,
pretože jednako, tak ako už bolo uvedené, ani po vypočutí týchto svedkov okresný súd nie je orgánom
oprávneným na vyšetrovanie dopravnej nehody, ktorý by mohol konštatovať vinu za jej vznik a jednako,
povinnou v tomto smere na preukázanie skutočnosti, kto zavinil (spôsobil) dopravnú nehodu, je

žalobkyňa, ktorá má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť preukázania (dôkazné bremeno) svojich
tvrdení odôvodňujúcich žalovaný nárok.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

68.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

69. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

70. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov

konania a to na základe princípu úspechu v spore podľa § 255 CSP a keďže žalovaný mal v predmetnom
konaní plný úspech vo veci, okresný súd mu priznal voči v konaní neúspešnej žalobkyni 100 % nárok
na náhradu účelne vynaložených trov konania. O samotnej výške trov konania okresný súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.