Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 20, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120213460
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7120213460.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s
r.o., ulica 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732, zastúpený: LYSINA - ROŠKO &
PARTNERS s. r. o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 52 735 354, proti žalovanému: Ferrit
trade s.r.o., Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 47 731 401, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19. januára 2021, č.k.:
26Cb/86/2020 - 205, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19. januára 2021, č.k.: 26Cb/86/2020
- 205 v napadnutom výroku I.

II. M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19. januára 2021, č.k.: 26Cb/86/2020 - 205 v

napadnutom výroku II. tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

III. Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol takto:

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 23.12.2020 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd: (i) zriadil
záložné právo v prospech žalobcu k cenným papierom - akciám žalovaného v spoločnosti TUBAU,

a. s., Pribylinská 12, 831 04 Bratislava, IČO: 35 801 999 a to konkrétne k: a) 94 ks akcií, menovitá
hodnota jednej akcie: 3.500,- eur, druh a forma: kmeňová akcia na meno, podoba akcií: listinná, číslo
akcií - hromadná akcia č. 0004/2015 nahrádzajúca 94 ks akcií s číselným označením 0772-0865, b)
2 ks akcií, menovitá hodnota jednej akcie: 500,- eur, druh a forma: kmeňová akcia na meno, podoba
akcií: listinná, číslo akcií 10 až 11, séria EKA-01/2011, na zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky
žalobcuvočižalovanémuvovýške492.480,80eurspríslušenstvomaktorúmážalobcavočižalovanému

titulom neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov vyplývajúcej zo Zmluvy o kúpe cenných
papierov zo dňa 26.3.2015 a ktorú žalobca nadobudol voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.8.2016; (ii) zriadil záložné právo v prospech žalobcu k pohľadávke žalovaného,
ktorávzniklažalovanémuvočispoločnostiZEDAB.BYSTRICA,s.r.o.,Majerskácesta96,97401Banská
Bystrica, IČO: 36 609 340 ako dlžníkovi vo výške istiny 46.809,43 eur, nezaplatením siedmich splatných
pohľadávok vyúčtovaných faktúrou č. 0012016 zo dňa 5.4.2016 na sumu 5.636,40 eur, faktúrou č.

0052016 zo dňa 20.4.2016 na sumu 6.119,65 eur, faktúrou č. 0102016 zo dňa 4.5.2016 na sumu
6.290,06 eur, faktúrou č. 0142016 zo dňa 19.5.2016 na sumu 6.647,52 eur, faktúrou č. 0172016 zo dňa3.6.2016 na sumu 7.077,97 eur, faktúrou č. 0212016 zo dňa 17.6.2016 na sumu 7.259,60 eur, faktúrou
č. 0272016 zo dňa 21.6.2016 na sumu 7.778,23 eur, na zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky
žalobcuvočižalovanémuvovýške492.480,80eurspríslušenstvomaktorúmážalobcavočižalovanému

z titulu neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov vyplývajúcej zo Zmluvy o kúpe cenných
papierov zo dňa 26.3.2015 a ktorú žalobca nadobudol voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.8.2016.

3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 26.3.2015 uzavrela spoločnosť DANICON HOLDING, a. s., IČO:

36 655 520 ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci Zmluvu o kúpe cenných papierov, ktorej predmetom
bol predaj akcií v obchodnej spoločnosti TUBAU, a. s., IČO: 35 801 999 za cenu 2.660.000,- eur.
Spoločnosť DANICON HOLDING, a. s. ako veriteľ postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 11.8.2016 časť pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny za prevod cenných papierov vo výške
500.000,- eur na žalobcu, ktorá bola splatná dňa 26.9.2015, čo bolo žalovanému oznámené dňa
17.08.2016. Žalobca vykonal jednostranné zápočty vzájomných pohľadávok zo dňa 12.9.2016, zo dňa

21.9.2016 a zo dňa 23.9.2016, na základe ktorých si započítal svoju pohľadávku vo výške 500.000,-
eur voči pohľadávkam žalovaného titulom dodaného tovaru - asfaltu s tým, že vzájomné pohľadávky
zanikli v rozsahu 410.070,80 eur. V konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.:
9Cb/177/2016 sa žalovaný domáha od žalobcu zaplatenia ceny dodaného tovaru - asfaltu vo výške
410.070,80 eur, kde žalovaný spochybňuje platnosť jednostranných zápočtov žalobcu z dôvodu, že

takéto započítanie vylučuje dohoda podľa Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 2.1.2015 v znení jej Dodatku
č. 1 zo dňa 1.2.2016. V uvedenom konaní si žalobca uplatnil vzájomnou žalobou pohľadávku vo
výške 500.000,- eur, titulom neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov vyplývajúcej zo
Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.3.2015 pre prípad, že konajúci súd dospeje k záveru,
že jednostranné zápočty vykonané žalobcom sú neplatné. Okrem uvedených troch jednostranných

zápočtov vykonal žalobca dňa 31.10.2016 jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok vo výške
7.519,20 eur, titulom dodávky materiálu, ktorú získal postúpením od spoločnosti Slovkorekt, s.r.o.,
čo žalovaný nespochybnil. Žalobca vykonal aj jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa
18.8.2016vočispoločnostiZRUBYRAJEC,s.r.o.,IČO:47208325akopostupníkovi(novémuveriteľovi),
ktorú nadobudla ZRUBY RAJEC, s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od žalovaného

vo výške 64.527,90 eur vyplývajúcu z faktúry č. 1282015, faktúry č. 1272015 a časť pohľadávky z
faktúry č. 0062016, titulom dodávok asfaltu. Na základe uvedeného jednostranného zápočtu žalobcu
nedošlo k zániku započítavanej pohľadávky žalobcu z titulu neuhradenej ceny za prevod cenných
papierov a pohľadávky spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o. získanej postúpením od žalovaného vo
výške 64.527,90 eur z dôvodu, že spoločnosť ZRUBY RAJEC, s.r.o. vykonala jednostranný zápočet

pred jednostranným zápočtom žalobcu. Pokiaľ by jednostranné zápočty žalobcu zo dňa 12.9.2016, zo
dňa 21.9.2016 a zo dňa 23.9.2016 neboli platnými právnymi úkonmi, má žalobca voči žalovanému
neuhradenú splatnú pohľadávku vo výške 492.480,80 eur. V prípade platnosti žalobcom vykonaných
jednostranných zápočtov zo dňa 12.9.2016, zo dňa 21.9.2016 a zo dňa 23.9.2016 je zostatok splatnej
neuhradenej pohľadávky žalobcu vo výške minimálne 82.410,- eur. Žalovaný zároveň bezdôvodne

spochybňoval existenciu pohľadávky žalobcu vo výške 500.000,- eur z dôvodu, že nedošlo k platnému
a účinnému prevodu cenných papierov, resp. že platne odstúpil od Zmluvy o kúpe cenných papierov zo
dňa 26.3.2015. Medzi spoločnosťou DANICON HOLDING, a. s. ako žalobcom a žalovaným prebiehal na
Okresnom súde Košice I spor pod sp. zn. 30Cb/164/2016 v ktorom sa spoločnosť DANICON HOLDING,
a. s. domáha od žalovaného zaplatenia pohľadávky vo výške 973.000,- eur s príslušenstvom, titulom

zostatku neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo
dňa 26.3.2015, ktorej žalobe bolo právoplatne vyhovené. Žalobca má preto preukázateľne nárok voči
žalovanému na uhradenie pohľadávky minimálne vo výške 82.410,10 eur, resp. pohľadávky vo výške
492.480,80 eur v prípade, že jednostranné zápočty žalobcu sú neplatné. Na základe vyššie uvedeného
mal žalobca zato, že dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorý má voči žalovanému a

ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana.

4. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaný je spoločnosťou fungujúcou len od roku 2014, ktorá nevlastní
žiadnenehnuteľnosti,sídlivprenajatýchpriestorochavzmysleverejnedostupnýchinformácií(finstat.sk)
má iba 1 zamestnanca. Podľa informácií dostupných žalobcovi, žalovaný nevlastní žiadne výrobné a

pracovné stroje, ktoré by používal v rámci prevádzkovania svojej podnikateľskej činnosti a nevlastní ani
iné bonitné hnuteľné veci. Žalovaný mal v roku 2016 tržby vo výške 756.119,- eur, strata žalovaného za
rok2016predstavuje-81.783,-eur.Vlastnéimaniežalovanéhovzmyslesúvahyzarok2016predstavuje
- 28.144,- eur. Žalovaný mal v roku 2017 obrat vo výške 62.383,- eur, strata žalovaného za rok 2017predstavuje - 159.915,- eur. Vlastné imanie žalovaného v zmysle súvahy za rok 2017 predstavuje -
133.013,- eur. Žalovaný mal v roku 2018 obrat vo výške 765.416,- eur, strata žalovaného za rok 2018
predstavuje - 41.264,- eur. Vlastné imanie žalovaného v zmysle súvahy za rok 2018 predstavuje -

174.277,- eur. Žalovaný mal v zmysle poslednej podanej účtovnej závierky za rok 2019 obrat vo výške
955.296,- eur, strata žalovaného za rok 2019 predstavuje - 50.997,- eur. Vlastné imanie žalovaného v
zmysle súvahy za rok 2019 predstavuje - 225.274,- eur. Z vyššie uvedených hospodárskych výsledkov
žalovaného je zrejmé, že žalovaný má pretrvávajúce ekonomické problémy, je zrejme predĺžený a podľa
informácií dostupných žalobcovi má viac ako jedného veriteľa. Žalovaný v súčasnosti nemá žiaden

dlhodobý hmotný majetok. Uvedená skutočnosť vyplýva z poslednej zverejnenej účtovnej závierky
žalobcu za rok 2019 (finstat.sk). Žalovaný mal podľa zverejnených účtovných závierok dlhodobý hmotný
majetok v roku 2015 vo výške 24.379,- eur, v roku 2016 vo výške 16.804,- eur a v roku 2017 už
len vo výške 12.220,- eur. Žalovaný podľa súvahy za rok 2018 a za rok 2019 už neeviduje žiaden
dlhodobý hmotný majetok. Žalovaný mal podľa zverejnených účtovných závierok a podľa súvahy
peňažné prostriedky na finančných účtoch v roku 2016 vo výške 129.195,- eur, v roku 2017 vo výške

87.188,- eur, v roku 2018 vo výške 17.925,- eur a za rok 2019 už len vo výške 5.174,- eur. Z uvedených
zverejnenýchhospodárskychvýsledkovahodnotydlhodobéhohmotnéhomajetkužalovanéhojezrejmé,
že žalovaný sa preukázateľne za posledné kalendárne roky priebežne a sústavne zbavuje dlhodobého
hmotného majetku, vrátane peňažných prostriedkov na účtoch. Na základe uvedeného existuje hrozba,
že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená a je daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Zároveň je zrejmé, že žalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani iný bonitný hnuteľný
hmotný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie a z ktorej by si mohol uspokojiť žalobca
svoju pohľadávku. Žalovaný dlhuje spoločnosti DANICON HOLDING, a. s. istinu vo výške 973.000,-
eur s príslušenstvom, ktorá na základe exekučného titulu bude môcť viesť exekúciu a nútený výkon
rozhodnutia.

5. Žalobca súčasne poukázal na to, že žalovaný sa už v minulosti zbavoval majetku, keď postúpil
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o. ako postupníkovi
pohľadávku, ktorú mal voči žalobcovi vo výške 64.527,90 eur. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalovaný
sa v minulosti neštítil pristúpiť k antidatovaniu a spätnému podpísaniu zmluvných dokumentov a to

konkrétne Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 1.2.2016, v zmysle ktorého nemôže žalobca
(obdobne ani ďalší veriteľ žalovaného, ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o.) vykonať jednostranný zápočet
akýchkoľvek svojich pohľadávok voči pohľadávkam žalovaného vyplývajúcim z Rámcovej kúpnej zmluvy
zo dňa 2.1.2015 s cieľom poškodiť žalobcu, keďže žalobca a žalovaný bol v čase údajného podpisu
Dodatku č. 1 personálne a záujmovo prepojený. U žalobcu je zavedený a funguje systém manažérstva

kvalitypodľapríslušnýchnoriemadokumentáciatýkajúcasaspoločnostijeskenovanádotohtosystému.
Dodatok č. 1 nebol zaevidovaný v systéme u žalobcu v čase jeho podpísania. Žalobca sa o existencii
Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve dozvedel až po vykonaní zápočtov. Pokiaľ by existoval Dodatok
č. 1 a keby bol podpísaný v reálnom čase ako je uvedené v dodatku, t. j. dňa 1.2.2016 tak je zrejmé, že
žalobcabynerobiljednostrannýzápočetvzájomnýchpohľadávok,pokiaľbymalbyťzápočetvzájomných

pohľadávok v zmysle dodatku vylúčený. Vzhľadom na podozrenie, že žalovaný už v minulosti pristúpil k
spätnémupodpísaniuaantidatovaniuzmluvnýchdokumentov,existujedôvodnáaopodstatnenáobavaa
hrozba spätného podpísania iných zmlúv na základe ktorých by sa žalovaný zbavoval majetku napríklad
zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré má žalovaný voči dlžníkom a ktoré eviduje vo svojom účtovníctve
s cieľom zbaviť sa týchto pohľadávok. Žalovaný sa už zbavoval pohľadávok, čo preukazuje postúpenie

pohľadávok spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o.

6. Skutočnosť, že žalobca je v súčasnosti vlastníkom akcií v spoločnosti TUBAU, a. s. vyplýva zo
zoznamu akcionárov vedeného Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. K uvedeným
cennýmpapieromjenazákladeZmluvyozriadenízáložnéhoprávaklistinnýmcennýmpapieromč.XXX/

XX/XXXXXX/B/XXX zo dňa 26.9.2013 v znení neskorších dodatkov zriadené záložné právo v prospech
Poštovej banky, a.s. za účelom zabezpečenia pohľadávky banky ako záložného veriteľa vo výške
2.650.000,- eur, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXX/XX/XXXXXX zo dňa 29.9.2011 a pohľadávky
banky vo výške 2.000.000,- eur, vyplývajúcej z Mandátnej zmluvy č. XXX/XXXXXXXX/XXXXXX/H/
XXX zo dňa 29.9.2011. Z toho dôvodu uvedený majetok žalovaného nebude môcť byť bez súhlasu

banky ako záložného veriteľa predmetom exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky žalobcu. Žalovaný
eviduje pohľadávku voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA vo výške 46.809,43 eur, ktorej zaplatenia sa
domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cb/210/2016. Spoločnosť
ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. sa v uvedenom konaní bráni tým, že pohľadávka žalovaného zanikla nazáklade spoločnosťou ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. vykonaných jednostranných zápočtov vzájomných
pohľadávok zo dňa 9.9.2016 a zo dňa 10.10.2016. Spoločnosť ZEDA B. BYSTRICA si v rámci procesnej
obrany uplatnila v tomto súdnom konaní kompenzačnú námietku voči pohľadávke žalovaného vo výške

46.809,43 eur. Žalobca mal tiež za to, že žalovaný je aj predĺžený, teda bol a je povinný podať návrh
na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 3 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, keďže má záporné vlastné imanie a súčasne viac ako jedného veriteľa. Zároveň je
možné odôvodnene predpokladať aj platobnú neschopnosť žalovaného v zmysle § 3 ods. 2 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pretože žalovaný je v omeškaní viac ako 30 dní s plnením

aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi.

7. Keďže je zrejmé, že existuje dôvodná obava žalobcu, že exekúcia jeho splatnej peňažnej pohľadávky
bude ohrozená, resp. zmarená bez navrhovaného zabezpečenia a nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia z dôvodu: a) systematického a priebežného zbavovania sa dlhodobého hmotného majetku
žalovaným a to od roku 2015, čo preukazujú účtovné závierky žalovaného za roky 2015 až 2019, b)

systematického a priebežného zbavovania sa peňažných prostriedkov na účtoch žalovaným a to od
roku 2016 až do dnešného dňa, čo preukazujú účtovné závierky žalovaného za roky 2016 až 2019,
c) skutočnosti, že žalovaný sa už zbavil v minulosti pohľadávky, ktorú mal vo svojom majetku voči
žalobcovi a to jej postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávky spoločnosti ZRUBY RAJEC,
s.r.o., d) existencie hrozby, že žalovaný sa pokúsi postúpiť pohľadávku vo výške 46.809,43 eur, ktorú

si vymáha od spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica sp. zn. 60Cb/210/2016 (za predpokladu, že uvedená pohľadávka žalovaného nezanikla na
základe jednostranných zápočtov spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA., s.r.o. zo dňa 9.9.2016 a zo dňa
10.10.2016) a pokúsi previesť akcie v spoločnosti TUBAU, a. s. na spriaznenú osobu, resp. inú tretiu
osobu, e) skutočnosť, že žalobca nevlastní okrem akcií v spoločnosti TUBAU, a. s. a pohľadávky voči

spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. žiadny iný nehnuteľný a iný hmotný hnuteľný majetok, resp. iné
majetkovéhodnoty,f)existenciudôvodnéhopredpokladu,žežalovanýužvminulostipristúpilkspätnému
podpísaniu a antidatovaniu zmluvných dokumentov a to Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve zo
dňa 1.2.2016 a z toho vyplývajúcu dôvodnú a opodstatnenú hrozbu spätného podpísania zmluvy o
postúpení pohľadávky, teda spätného postúpenia pohľadávky žalovaného evidovanej voči spoločnosti

ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. vo výške 46.809,43 eur zo strany žalovaného na spriaznenú osobu, resp.
inú tretiu osobu, g) existenciu iných žalovaným neuhradených splatných pohľadávok tretích osôb, t. j.
skutočnosť, žalovaný dlhuje spoločnosti DANICON HOLDING, a. s. 973.000,00 eur s príslušenstvom,
h) výsledkov hospodárenia žalovaného v zmysle schválených a zverejnených účtovných závierok za
roky 2016 až 2019 a existenciu záporného vlastného imania žalovaného, teda existencie dôvodného

predpokladu, že žalovaný je predĺžený a platobne neschopný. Žalobca mal za to, že dostatočne osvedčil
a preukázal existenciu obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcu je ohrozená, pretože žalovaný môže
kedykoľvek opätovne pristúpiť k ďalšiemu zbavovaniu sa majetku. Pokiaľ súd nenariadi zabezpečovacie
opatrenie hrozí, že žalovaný sa zbaví posledného a jediného majetku na tretiu osobu a žalovaný skončí
bez akéhokoľvek majetku v konkurze. Z toho dôvodu je splnený základný zákonný predpoklad v zmysle

§ 343 ods. 1 C.s.p. pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda existencia obavy, že exekúcia
bude ohrozená. V tomto prípade je preto dôvodné a opodstatnené zabezpečenie pohľadávky žalobcu
s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky
žalobcu a prevedenie jediného a posledného majetku žalovaného na spriaznenú osobu, resp. inú tretiu
osobu. Žalobca zároveň tvrdil, že účel sledovaný žalobcom predovšetkým zabezpečenie jeho peňažnej

pohľadávky je možné dosiahnuť iba vydaním zabezpečovacieho opatrenia, pretože vyššie uvedený
majetok je posledným a jediným majetkom žalovaného a žalovaný nevlastní žiadne iné veci, ku ktorým
by bolo možné zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo a ktorým by tak bola v dostačujúcom
rozsahu zabezpečená pohľadávka žalobcu. V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je
daný dôvod, aby súd uložil žalobcovi v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. povinnosť podať žalobu vo veci

samej, pretože žalobca sa už domáha svojej pohľadávky, na zabezpečenie ktorej navrhuje nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a to v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. 9Cb/177/2016. Pokiaľ sa podarí žalovanému previesť a postúpiť pohľadávku voči spoločnosti
ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. a previesť akcie v spoločnosti TUBAU, a. s. na tretiu osobu, už bude zmarená
akákoľvek možnosť žalobcu uspokojiť v rámci exekúcie svoju pohľadávku z majetku žalovaného a to

vzhľadom na preukázané priebežné a systematické zbavovanie sa majetku zo strany žalovaného.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 343, § 344, § 324 ods. 1 a 3, §§ 326 až
328, § 329 ods. 1 a 2, §§ 331 až 332, § 334 až 339 C.s.p. upravujúce neodkladné a zabezpečovacieopatrenia, ďalej podľa ustanovení §§ 151a až 151e, § 151g, § 151j, § 151mb Občianskeho zákonníka,
upravujúce záložné právo a uviedol, že prioritu pri úprave pomerov strán sporu a pri obave ohrozenia
výkonu exekúcie má zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením. Žalobca musí dostatočne

preukázať svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň, či tvrdený nárok žalobcu vyplýva podľa
zákonných predpisov zo skutkových okolností uvedených žalobcom.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca preukázal, že má voči žalovanému neuhradenú splatnú
pohľadávku vo výške 492.480,80 eur, resp. minimálne vo výške 82.410,- eur a to s poukazom na

posúdenie platnosti, resp. neplatnosti jednostranných zápočtov žalobcu zo dňa 12.9.2016, zo dňa
21.9.2016 a zo dňa 23.9.2016. Žalobca teda preukázal prvú podmienku, ktorá je potrebná pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, teda definoval a preukázal existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému
čo do výšky, ako aj právneho dôvodu vzniku a jej existencie v čase rozhodovania súdu.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca na osvedčenie nároku vo vzťahu k ohrozeniu exekúcie a

bezprostredne hroziacej ujmy poukázal na to, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, čo má vyplývať z
údajov uvedených vo verejne prístupnom registri finsat.sk (z účtovných závierok za roky 2015 až 2019) a
z predaja pohľadávok. Z účtovných závierok žalovaného z verejnej databázy finsat.sk súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný bol naposledy v zisku v roku 2015. Za obdobie rokov 2016 až 2019 bol v strate, pričom
strata za rok 2019 predstavovala 50.997,- eur. Spoločnosť žalovaného má záporné vlastné imanie, ale

tržby mal okolo 1.000.000,- eur.

11. Súd prvej inštancie poukázal, že pod slovné spojenie „ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená“ (uvedené v § 343 C.s.p.) je potrebné subsumovať situácie, keď sa dlžník správa tak,
že zmenšuje (znehodnocuje) svoj majetok, teda ide o také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je

znižovanie hodnoty jeho majetku alebo iné konanie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery
dlžníka. Zo žalobcom predložených dôkazov takéto konanie žalovaného nevyplýva. Naopak žalovaný
vedie na Okresnom súde Banská Bystrica a Okresnom súde Liptovský Mikuláš konania vo veci
vymoženia svojich pohľadávok. To, že hospodárske výsledky podnikania žalovaného nie sú priaznivé,
pričom stále vykonáva podnikateľskú činnosť, neznamená a nepreukazuje, že by konal s úmyslom

ohroziť prípadnú exekúciu.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný mal zbavovať svojho
majetku, resp. znižoval hodnotu svojho majetku s úmyslom ohroziť exekúciu a preto návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a neúspešnému žalobcovi
nepriznal nárok na ich náhradu.

14. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.);
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.) a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

15. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe žalobcom uvedených tvrdení a
predložených listinných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že neexistuje obava,

že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov
jednoznačne vyplýva, že existuje dôvodná a reálna obava žalobcu, že exekúcia jeho splatnej peňažnej
pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená bez navrhovaného zabezpečenia. Súd prvej inštancie zistil,
že žalovaný už v minulosti postúpil - predal pohľadávku spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o., na uvedenú
skutočnosť vôbec neprihliadol a nezohľadnil ju pri svojom rozhodnutí. Postúpenie pohľadávky zo strany

dlžníka pritom predstavuje zbavovanie sa majetku a znižovanie jeho hodnoty rovnako ako v prípade
prevodu nehnuteľností a hnuteľných vecí zo strany dlžníka na tretiu osobu. Z praxe postupovania
pohľadávok taktiež vyplýva, že pohľadávky sa postupujú zvyčajne za cenu - odplatu nižšiu ako
je nominálna hodnota postupovanej pohľadávky a to práve z dôvodu, že nový veriteľ - postupníkmusí znášať riziko, energiu a čas s prípadným vymáhaním postupovanej pohľadávky. Ďalej žalobca
poukázal, že súdy v rámci svojej rozhodovacej praxe nariaďujú zabezpečovacie opatrenia, keď veriteľ
v návrhu preukáže, resp. osvedčí výpisom z listu vlastníctva plombu preukazujúcu, že dlžník prevádza

nehnuteľnosť zo svojho majetku na inú tretiu osobu. Postúpenie pohľadávky predstavuje rovnaký, resp.
obdobný spôsob nakladania s majetkom dlžníka, ktorým ho dlžník vyraďuje z majetku a teda znižuje sa
hodnotamajetkudlžníka.Žalobcarovnakopredloženýmiúčtovnýmizávierkamižalovanéhozaroky2015
až 2019 preukázal, že žalovaný sa priebežne a systematicky zbavuje dlhodobého hmotného majetku.
Žalovaný zároveň nikdy nevlastnil vo svojom majetku žiadne nehnuteľnosti, len hnuteľné veci. Žalobca

preukázal, že žalovaný sa zbavuje majetku a teda existuje obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude
ohrozená. Žalobca ďalej zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie,
že iný veriteľ - spoločnosť DANICON HOLDING, a. s. má voči žalovanému vykonateľnú pohľadávku vo
výške istiny 973.000,- eur s príslušenstvom a žalovaný nemá majetok postačujúci na jej uspokojenie.
Vzhľadom na hroziacu exekúciu majetku žalovaného existuje reálna a dôvodná obava, že žalovaný sa
bude pod hrozbou blížiacej sa exekúcie zbavovať posledného a jediného majetku s cieľom „vyniesť“

ho, aby nebol predmetom exekúcie. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil a nezaoberal sa hrozbou
spätného podpísania dokumentov vzhľadom na to, že žalovaný už v minulosti pristúpil pravdepodobne
k antidatovaniu a spätnému podpisovaniu zmlúv, resp. dodatkov. Žalobca zotrval aj na tvrdeniach, že
existenciu reálnej a bezprostrednej obavy, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená
bez navrhovaného zabezpečenia preukazujú: a) systematické a priebežné zbavovanie sa dlhodobého

hmotného majetku žalovaným a to od roku 2015 až do dnešného dňa, čo preukazujú účtovné závierky
žalovaného za roky 2015 až 2019 b) systematické a priebežné zbavovanie sa peňažných prostriedkov
naúčtochžalovanýmatoodroku2016aždodnešnéhodňa,čopreukazujúúčtovnézávierkyžalovaného
za roky 2016 až 2019, c) skutočnosť, že žalovaný sa už zbavil v minulosti pohľadávky, ktorú mal
vo svojom majetku voči žalobcovi a to jej postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

tretej osobe, t. j. spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o. d) existenciu hrozby exekúcie majetku žalovaného
vzhľadom na skutočnosť, žalovaný dlhuje spoločnosti DANICON HOLDING, a. s. sumu 973.000,- eur s
príslušenstvom a žalovaný nemá dostatok majetku na uspokojenie vykonateľnej pohľadávky spoločnosti
DANICON HOLDING, a. s. vyplývajúcej z exekučného titulu, e) existencia hrozby, že žalovaný sa pokúsi
vzhľadom na predpokladanú exekúciu jeho majetku postúpiť pohľadávku vo výške 46.809,43 eur, ktorú

si vymáha od spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp.zn.: 60Cb/210/2016 a pokúsi previesť akcie - cenné papiere v spoločnosti TUBAU,
a. s. na spriaznenú osobu, resp. inú tretiu osobu, f) skutočnosť, že žalobca nevlastní okrem akcií -
cenných papierov v spoločnosti TUBAU, a. s. a pohľadávky voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA,
s.r.o. žiadny iný nehnuteľný a iný hmotný hnuteľný majetok, resp. iné majetkové hodnoty, g) existenciu

dôvodného predpokladu a podozrenia, že žalovaný už v minulosti pristúpil k spätnému podpísaniu a
antidatovaniu zmluvných dokumentov, t. j. Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 1.2.2016
a z toho vyplývajúcu dôvodnú a opodstatnenú hrozbu spätného postúpenia pohľadávok žalovaného
evidovaných voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. v celkovej výške 46.809,43 eur vymáhaných
v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.: 60Cb/210/2016 a spätného podpisu

rubopisov na akciách v spoločnosti TUBAU, a. s. zo strany žalovaného na spriaznenú osobu, resp.
inú tretiu osobu. Jediným majetkom žalovaného, z ktorého si bude môcť žalobca uspokojiť svoju
pohľadávku v rámci budúcej exekúcie sú akcie - cenné papiere žalovaného v spoločnosti TUBAU, a. s.
a pohľadávky žalovaného voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. Žalobca preukázal, že žalovaný
sa za posledné roky 2015 až 2019 účelovo, zámerne a systematicky zbavuje a znižuje stav a hodnotu

svojho dlhodobého hmotného majetku a peňažných prostriedkov na účtoch s cieľom ukrátiť uspokojenie
pohľadávky žalobcu. Bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia reálne hrozí, že žalovaný sa zbaví aj
posledného svojho majetku. Z toho dôvodu je splnený základný zákonný predpoklad v zmysle § 343 ods.
1C.s.p.prenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,t.j.existenciaobavy,žeexekúciabudeohrozená.V
uvedenom prípade ide o konkrétne a špecifické skutočnosti, resp. okolnosti, ktoré preukazujú existenciu

obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nejedná sa v tomto prípade o žiadnu abstraktnú (pravdepodobnú)
možnosť ohrozenia práv žalobcu, ale o bezprostrednú a reálnu hrozbu, že exekúcia pohľadávky
žalobcu bude bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohrozená. V tomto prípade je preto dôvodné
a opodstatnené zabezpečenie pohľadávky žalobcu s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky žalobcu. Ak žalobca prevedie akcie a postúpi

svoje pohľadávky na tretie osoby, pre žalobcu stráca opodstatnenie a význam súdny spor vedený na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.: 9Cb/177/2016, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia
svojej pohľadávky riadnou vzájomnou žalobou voči žalovanému, pretože potom bude zrejmé, že jeho
pohľadávka nebude môcť byť ani čiastočne uspokojená z majetku žalovaného. Súd prvej inštancie vnapadnutom uznesení veľmi stručne zdôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
nezodpovedá požiadavke § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p. a Ústavou Slovenskej

republiky garantovanému základnému právu na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Súd
prvej inštancie sa v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal, resp. sa nevysporiadal dostatočným
spôsobom: a) s údajmi uvedenými žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyplývajúcimi z účtovných závierok žalovaného preukazujúcimi hodnotu dlhodobého hmotného majetku
žalovaného za roky 2015 až 2019, z ktorých vyplýva znižovanie a zbavovanie sa majetku žalovaným,

b) s údajmi uvedenými žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúcimi z
účtovných závierok žalovaného preukazujúcimi stav finančných prostriedkov na účtoch žalovaného za
roky 2015 až 2019, z ktorých vyplýva znižovanie a zbavovanie sa majetku žalovaným, c) s postúpením
pohľadávky zo strany žalovaného na spoločnosť ZRUBY RAJEC, s.r.o. preukazujúce zbavovanie sa
majetku žalovaným, d) s existenciou vykonateľnej pohľadávky spoločnosti DANICON HOLDING, a. s.
vyplývajúcej z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cb/164/2016-333 zo dňa

24.4.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/15/2020 zo dňa 24.11.2020,
teda s existenciou predpokladanej exekúcie majetku žalovaného a z toho vyplývajúcu reálnu hrozbu
zbavovania sa majetku žalovaným, e) so skutočnosťou, že žalovaný už v minulosti zrejme pristúpil k
spätnému podpísaniu a antidatovaniu zmluvných dokumentov, t. j. Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej
zmluve zo dňa 1.2.2016 a z toho vyplývajúcu dôvodnú a opodstatnenú hrozbu spätného postúpenia

pohľadávok, resp. spätného prevodu cenných papierov - akcií rubopismi zo strany žalovaného na tretiu
osobu. Podľa súdu prvej inštancie je v zmysle napadnutého uznesenia daná existencia hrozby, že
exekúcia bude ohrozená len vtedy, pokiaľ žalobca ako veriteľ preukáže, teda uvedie a špecifikuje,
že žalovaný koná a robí konkrétne faktické a právne úkony, ktorými zmenšuje (znehodnocuje) svoj
majetok, teda ide o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku

alebo iné konanie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery žalovaného. Len vtedy je podľa
súdu prvej inštancie osvedčená existencia hrozby, že exekúcia pohľadávky žalobcu je ohrozená. Takýto
právny výklad zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nesprávny, keďže
by znamenal, že pokiaľ dlžník nevykoná akýkoľvek faktický alebo právny úkon, ktorým by akokoľvek
nakladal, resp. disponoval so svojim majetkom a pokiaľ takýto konkrétny úkon veriteľ v návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepreukáže a nešpecifikuje neexistuje obava, že exekúcia
jeho pohľadávky bude ohrozená. V zmysle takéhoto právneho výkladu veriteľ do vykonania faktického
resp. právneho úkonu dlžníkom nemá objektívnu možnosť akýmkoľvek spôsobom osvedčiť existenciu
hrozby, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Existencia hrozby, že exekúcia bude ohrozená,
by bola v tomto prípade pre potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčená len vtedy,

pokiaľ už dlžník aktívne koná, teda už vykonal faktický alebo právny úkon, ktorým disponuje so svojim
majetkom a zbavuje sa ho. Takýto právny výklad by znamenal odopretie, resp. znemožnenie právnej
a súdnej ochrany veriteľa. V prípade takého právneho výkladu zákonného predpokladu pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia by sa dlžník mohol zbaviť jediného majetku - zostávajúcej poslednej
a jedinej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorú má vo vlastníctve a to ešte pred nariadením

zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ dlžník nemá po vykonaní tohto právneho, resp. faktického úkonu,
teda po uvedenom prevode nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, resp. inej majetkovej hodnoty žiadny iný
ďalší majetok, tak už nebude reálne možné zabezpečiť pohľadávku veriteľa. Takýto výklad by znamenal
odopretie súdnej ochrany veriteľovi, pretože veriteľ by osvedčil (mohol osvedčiť) existenciu hrozby z
ohrozenia exekúcie až po vykonaní faktického, resp. právneho úkonu dlžníkom, avšak dlžník už po

vykonaní tohto úkonu nebude vlastniť žiadny iný majetok, ku ktorému je možné nariadiť zabezpečovacie
opatrenie. Takýto právny výklad ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. súdom prvej inštancie je v zrejmom
rozpore s účelom a zmyslom týchto ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich inštitút
neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Zákon, konkrétne § 325 ods. 1 C.s.p. a § 343 ods. 1
C.s.p. neustanovuje, že obava, že exekúcia bude ohrozená je daná len vtedy, pokiaľ dlžník už vykonal

konkrétny faktický alebo právny úkon (aktívne koná), ktorým sa zbavuje svojho majetku (zmenšuje
svoj majetok) s cieľom previesť ho na tretiu osobu a ukrátiť uspokojenie svojho veriteľa. Zmyslom a
účelom § 325 ods. 1 C.s.p. a § 343 ods. 1 C.s.p. je posilnenie veriteľa a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka, resp. uložením zákazu dlžníkovi nakladať s týmto majetkom na
zabezpečeniepohľadávkyveriteľa,ktorábymohlabyťneskôrjudikovanáatoscieľom,abysazamedzilo

alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Zámer dispozície s
majetkom dlžníka sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii, t.j. veriteľovi zistiť spravidla, až
keď takáto dispozícia nastane alebo až po jej zrealizovaní. V prípade nakladania s nehnuteľnosťou
dlžníka sa dá veriteľovi zistiť dispozícia z plomby, resp. zo zavkladovania scudzovacej zmluvy v katastrinehnuteľností. V prípade dispozície s hnuteľnými vecami vrátane dispozície s akciami - cennými
papiermi a s pohľadávkami dlžníka sa táto dispozícia v mnohých prípadoch nedá veriteľovi, teda
osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii vôbec zistiť z verejne dostupných registrov. Pokiaľ má byť

súdna ochrana pred nežiaducou dispozíciou s majetkom dlžníka poskytnutá formou zabezpečovacieho
opatrenia nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu, teda
veriteľa zrejmá, pretože jej potom zabezpečovacím opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej
dispozície by totiž mohlo práva veriteľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že posledný resp. jediný
majetok dlžníka by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej veriteľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.

Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená nielen v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti už
realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená aj vtedy, pokiaľ existuje dôvodná obava, resp. reálna
hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, teda žalobcu nemožno generálne
zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel žalovaného smerujúci k ohrozeniu exekúcie a že
za tým účelom už vykonal konkrétny faktický a právny úkon, ktorým sa zbavuje majetku - zmenšuje

a znehodnocuje svoj majetok. Veriteľ sa môže dozvedieť o nakladaní s majetkom dlžníka až ex post
po vykonaní tohto úkonu zo strany dlžníka a súčasne pokiaľ sa aj veriteľ dozvie o takomto úkone, tak
veriteľ nemá odkiaľ mať objektívne k dispozícii listinné dôkazy preukazujúce, že ide o úkony, ktorými
sa zmenšuje a znehodnocuje majetok dlžníka. Vzhľadom na špecifické okolnosti je súd povinný vždy
dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu

všetkých skutočností, ktorými je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podmienené. Navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia nie je možné zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je spôsobilý
splniť z objektívnych dôvodov. To znamená, nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby pre
preukázanie, resp. osvedčenie existencie hrozby, že exekúcia bude ohrozená, špecifikoval konkrétne
faktické alebo právne úkony, ktorými sa už žalovaný zbavuje, resp. zbavil svojho majetku. Obava z

ohrozenia exekúcie je odôvodnená aj vtedy pokiaľ existuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto
úkonov. Vyššie uvedený právny názor žalobcu preukazuje aj judikatúra súdov a to konkrétne rozhodnutie
Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 13C/17/2019. Od žalobcu nie je možné spravodlivo
požadovať, aby preukázal a predložil konkrétne zmluvy, resp. označil iné konkrétne scudzovacie a
dispozičné úkony, na základe ktorých žalovaný previedol a zbavil sa dlhodobého hmotného majetku, čo

preukázateľne a jednoznačne vyplýva z údajov o stave dlhodobého hmotného majetku zverejnených v
účtovných závierkach žalovaného za roky 2015 až 2019.

16. Žalovaný, ktorému bolo podľa druhej vety § 329 ods. 1 C.s.p. umožnené vyjadriť sa k odvolaniu
a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevyjadril, výzva odvolacieho súdu mu bola

doručená dňa 20.3.2021.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť

odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku I. súdu prvej
inštancie nie je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca

relevantným spôsobom neosvedčil, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý by mohol ohroziť prípadný
budúci výkon rozhodnutia.

19. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených
súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu

rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v
navrhovanom znení. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu
prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré
by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý správne skúmal

splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v
prejednávanejveciniesúsplnené,čoajsprávneodôvodnil.Odvolacísúdsiosvojilnáležitéapresvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k
podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

21. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 151d Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv
alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

23. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

24. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

25. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

26. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

28. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

30. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré

bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

31. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

32.Podľa§329ods.1,2a3C.s.p.,súdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

33. V zmysle citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že základným

predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie nároku a existencia dôvodnej
obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je zároveň nutné,
abyboliosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorémusa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie
(znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

34. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda spočívajú najmä v
povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti zaťažuje v tomto prípade navrhovateľa.

35. Žalobca síce osvedčil existenciu nároku, kde si v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp.zn. 9Cb/177/2016 uplatnil voči žalovanému vzájomnou žalobou pohľadávku 500.000,-
eur, resp. použil v rámci procesnej obrany v uvedenom konaní námietku započítania vzájomných
pohľadávok, no odvolací súd uvádza, že prípadná existencia samotného dlhu nemôže bez ďalšieho
byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že

výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

36. Ani odvolací súd nemal za preukázané, že by žalovaný takéto konanie uskutočňoval. Nepriaznivé

hospodárske výsledky žalovaného a postúpenie pohľadávky žalovaného na tretí subjekt nemožno
považovať za konanie, ktorým by žalovaný účelovo znižoval svoj majetok, resp. hodnotu svojho majetku.
Žalovanýakopodnikateľskýsubjektpodľa§2ods.2Obchodnéhozákonníkapodnikápreto,abydosiahol
zisk, pričom nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne dosiahnutý. V podnikateľskej sfére je pritom bežné
obchodovanie s pohľadávkami a to práve za účelom ich zápočtu, čím sa dosiahne zánik vzájomných

pohľadávok a záväzkov. Napokon je zrejmé, že tento úmysel napokon sledoval aj sám žalobca,
ktorý pohľadávku voči žalovanému, nadobudnutú na základe postúpenia, započítal voči vzájomným
pohľadávkam žalovaného. Podľa odvolacieho súdu žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie,
ktorú nie je možné vyvodiť ani zo správania žalovaného, ktorý postúpil svoju pohľadávku spoločnosti
ZRUBYRAJEC,s.r.o.dňa3.8.2016,čobolorealizovanéeštepredsamotnýmnadobudnutímpohľadávky

žalobcom voči žalovanému na základe postúpenia zo dňa 11.8.2016, v časovom období pred štyrmi
rokmi pred podaním samotného návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zároveň
neuviedol rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keď
neuviedol v čom vidí ohrozenie exekúcie, keď iba poukázal na to, že žalovaný nemá žiaden majetok,
z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Podľa § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka,

obchodným majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi
oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

37. Žalobca v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že voči pohľadávke
vo výške 46.809,43 eur, ktorú si žalovaný vymáha od spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. v konaní

vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/210/2016 spoločnosť ZEDA B. BYSTRICA,
s.r.o. započítala svoje vzájomné pohľadávky, čo by malo za následok zánik takejto pohľadávky
žalovaného, teda pohľadávky vo vzťahu, ku ktorej žalobca navrhuje zriadiť záložné právo. Ak dôjde
k zániku pohľadávky, nie je možné vo vzťahu k zaniknutej pohľadávke platne zriadiť záložné právo
nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže by tu absentoval spôsobilý predmet záložného práva.

38. Účelom zabezpečovacieho opatrenia podľa odvolacieho súdu nie je dosiahnutie prednostného
uspokojenia jedného veriteľa (žalobcu) na úkor iného veriteľa, ktorý má už vykonateľnú pohľadávku voči
žalovanému (DANICON HOLDING, a. s.) z majetku žalovaného.

39. Odvolací súd udáva, že obava bez ďalšieho, nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Ak by aj súd návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia tak ako to žiadal žalobca
vyhovel, teda zriadil záložné právo k akciám žalovaného v spoločnosti TUBAU, a. s., návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je v zjavnom rozpore so zásadou proporcionality. Je nepochybné, že
účelom návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo zabezpečiť jeho peňažnú

pohľadávku voči žalovanému v celkovej sume 492.480,80 eur (v prípade vzájomného zápočtu, resp.
kompenzačnej námietky žalobcu iba vo výške 46.809,43 eur), pričom hodnota akcií, ktoré žiadal
zabezpečiť, predstavuje, viac ako 2,6 milióna eur. Vzhľadom na to, že hodnota akcií, ktoré mali byť
predmetom záložného práva je neporovnateľne vyššia ako hodnota pohľadávky uplatňovanej žalobcomv konaní sp.zn. 9Cb/177/2016 (500.000,- eur, resp. iba 82.410,- eur), vyhovenie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia by bolo v rozpore so zásadou proporcionality a neprimerane by zasiahlo
do majetkových pomerov žalovaného.

40. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku I., ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako
vecne správne.

41. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu aj proti závislému výroku o trovách konania v konaní na
súde prvej inštancie (výrok II.), ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že žalobca nemal úspech vo veci. Odvolací súd dospel
k záveru, že takýto výrok o trovách konania nie je vecne správny, keďže podľa § 255 ods. 1 C.s.p. sa
ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Z uvedeného dôvodu v prípade rozhodovania o trovách

konania súd rozhoduje o trovách konania úspešnej strany a nie o trovách konania strany, ktorá v konaní
nemala úspech. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 388 C.s.p.
zmenil a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, keďže mu
žiadne trovy prvoinštančného konania nevznikli.

42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

43.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).