Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/706/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112210905
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112210905.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: TARLING Corporation, Trust Company Complex,
Ajeltake Island, Majuro 969 60, Marshall Islands, reg. číslo 33414, zast. advokátkou JUDr. Zuzanou
Srnákovou, Podbrezovská 39, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody 10.000.000 eur s príslušenstvom
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, na

odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. júna 2014, č.k. 16C
78/2012-416, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že je daná zodpovednosť odporcu
za škodu spôsobenú navrhovateľovi nezákonným rozhodnutím orgánov štátu s tým, že o výške nároku

na náhradu škody a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania (počas konania zmeneným) od
odporcu domáha náhrady škody vo výške 10 miliónov eur s príslušenstvom podľa zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci. Zistený a ustálený skutkový stav
posúdil podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podrobne vysvetlil zákonom

stanovené podmienky, za kumulatívneho splnenia ktorých sa možno domáhať náhrady škody podľa
zák. č. 514/2003 Z.z., a na základe vykonaného dokazovania dospel s poukazom na ust. § 152 ods. 2
O.s.p. k záveru, že vzhľadom na navrhovateľom uplatnený rozsah nároku na náhradu škody za stavu,
keď je medzi účastníkmi sporná časť jeho právneho základu, je účelné sa v prvom rade vysporiadať
s právnym základom navrhovateľom uplatneného nároku, a posúdiť ako zásadnú spornú otázku, či je
daná zodpovednosť odporcu za škodu titulom nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Colný úrad Nitra nariadil rozhodnutím č.
28615/2008-6138 dňa 15.04.2008 predbežné opatrenie, ktorým zakázal daňovému subjektu spol.
Steffan Distillery Company s.r.o. (ďalej „poškodený“ alebo „spoločnosť“), prijímať lieh do daňového
skladu a vyskladňovať lieh z daňového skladu do daňového voľného obehu z dôvodu preverenia,
či uvedená spoločnosť spĺňa podmienku v zmysle § 23 ods. 4 písm. c) a e) zák. č. 105/2004 Z.z.

o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zák. č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu
na trh v znení zák. č. 211/2003 Z.z., teda či daňový úrad nemá voči spoločnosti pohľadávky po
lehote splatnosti a spoločnosť nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných
predpisov, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Daňový úrad Štúrovo vykazuje nedoplatky
spoločnosti v sume celkom 10.230.758 Sk, čo je potrebné v rámci daňového konania preveriť. Proti
tomuto rozhodnutiu podľa nie je možné podať odvolanie. Rozhodnutím č. 29672/2008-6138 zo dňa

18.04.2008 následne Colný úrad Nitra zmenil a doplnil výrokovú časť uvedeného predbežného opatrenia
tak, že spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. uložil zákaz prijímania liehu do daňového skladu,a zdržať sa vyskladňovania liehu z daňového skladu do daňového voľného obehu nad sumu zloženej
zábezpeky na spotrebnú daň z liehu 5.000.000 Sk, a to z dôvodu preverenia skutočností, či spoločnosť
spĺňa podmienky v zmysle § 23 ods. 4 písm. c) zák. č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o

zmene a doplnení zák. č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zák. č. 211/2003
Z.z., teda či daňový úrad nemá voči spoločnosti pohľadávky po lehote splatnosti, nakoľko čiastočne
pominul dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že spoločnosť predložila Colnému úradu Nitra v daňovom konaní doklady, preukazujúce, že nemá
nedoplatky. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Dňa 02.06.2008 vydal Colný

úrad Nitra rozhodnutie č. 41692/2008-6138, ktorým odňal dňom doručenia rozhodnutia povolenie na
prevádzkovaniedaňovéhoskladuLikérkaSvodín,vydanéspol.SteffanDistilleryCompanys.r.o.,pretože
spoločnosť prestala spĺňať podmienku ust. § 23 ods. 4 písm. c) zák. č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej
dani z liehu a o zmene a doplnení zák. č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení
zák. č. 211/2003 Z.z., podľa ktorého právnická alebo fyzická osoba ako žiadateľ o prevádzkovanie
daňového skladu musí spĺňať podmienku, že colný úrad ani daňový úrad nemá voči takému žiadateľovi

pohľadávky po lehote splatnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Daňový úrad Štúrovo eviduje
voči spoločnosti pohľadávky z titulu dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 10.130.758,00 Sk,
ktoré sú po lehote splatnosti. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Colný úrad Nitra
následne rozhodnutím č. 37222/2008-6138 zo dňa 06.06.2008 zrušil vyššie uvedené rozhodnutia o
nariadení predbežného opatrenia (zo dňa 15.04.2008 a 18.04.2008) z dôvodu, že jeho rozhodnutím č.

41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008, právoplatným 05.06.2008, bolo spol. Steffan Distillery Company
s.r.o. odňaté povolenie na prevádzkovanie daňového skladu Likérka Svodín, a predbežné opatrenia
týmto rozhodnutím strácajú svoju opodstatnenosť.

Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžf/40/2009 zo 17.03.2010, právoplatným dňa 14.05.2010, vo

veci žalobcu spol. Steffan Distillery Company s.r.o., proti žalovanému Colný úrad Nitra o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008 na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/6/2008-41 zo dňa 02.10.2008, ktorým bola žaloba
žalobcu zamietnutá, rozhodol tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil a rozhodnutie
žalovaného Colného úradu Nitra č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, keď v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že žalovaný nezistil skutkový stav v daňovom konaní
bez akýchkoľvek pochybností pre konečné rozhodnutie, že sa dopustil procesného pochybenia, keď sa
nezaoberal dohodou medzi žalobcom a Daňovým úradom Štúrovo o splátkovom kalendári pre úhradu
daňového nedoplatku žalobcom, ktorú žalobca podľa jeho tvrdenia plnil, že nesprávne určil lehotu podľa
§ 12 ods. 1 zákona o správe daní, neboli dodržané všetky zásady daňového konania, a skutkový stav

nebol žalovaným zistený natoľko, aby bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie. Spoločnosť
Steffan Distillery Company s.r.o. podala dňa 12.05.2008 na Generálnu prokuratúru SR podnet v zmysle
§ 31 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Colného
úradu Nitra, v ktorom okrem iného namietala postup uvedeného správcu dane pri vydaní rozhodnutí
o predbežných opatreniach č. 29672/2008-6138 a č. 28615/2008-6138, a uviedla, že nemožnosťou

vyskladňovania jej vznikajú nevyčísliteľné škody a dochádza k poškodeniu jej obchodného mena v
obchodnýchvzťahoch.KrajskáprokuratúraNitraupovedomilapodanímč.Kd93/08-5zodňa01.07.2008
spol. Steffan Distillery Company s.r.o. o vybavení jej podnetu so záverom, že namietané predbežné
opatrenia boli vydané v rozpore s § 15a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., a prokurátor preto podal Colnému
úradu Nitra upozornenie podľa § 28 ods. 1 s použitím § 3 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

Uverejnením v Obchodnom vestníku č. 226B/2010 zo dňa 25.11.2010 bol na základe uznesenia
Okresného súdu Nitra sp. zn. 32K/22/2010 zo dňa 19.10.2010 na spol. Steffan Distillery Company s.r.o.
vyhlásený konkurz. Dňa 20.12.2010 vydal Colný úrad Nitra rozhodnutie č. 47031/2010-3168, ktorým
spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. opätovne odňal povolenie na prevádzkovanie daňového
skladu Likérka Svodín, nakoľko spoločnosť prestala spĺňať podmienku podľa ust. § 23 ods. 4 písm. c)

zák. č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zák. č. 467/2002 Z.z. o výrobe a
uvádzaní liehu na trh v znení zák. č. 211/2003 Z.z., podľa ktorého právnická alebo fyzická osoba ako
žiadateľ o prevádzkovanie daňového skladu musí spĺňať podmienku, že colný ani daňový úrad nemajú
voči žiadateľovi pohľadávky po lehote splatnosti, keď zistil, že Daňový úrad Štúrovo eviduje daňový
nedoplatok spoločnosti, ktorá nedodržala podmienky dohodnuté v splátkovom kalendári na uhradenie

daňového nedoplatku s tým, že daňové splátky neboli uhradené v dohodnutých termínoch.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2009 postúpila spol. Steffan Distillery Company s.r.o.
na navrhovateľa pohľadávku voči Slovenskej republike - Ministerstvu financií SR titulom nesprávnehoúradného postupu a nezákonného rozhodnutia Colného úradu Nitra, špecifikovanú v článku III zmluvy
(vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených) tak, že vznikla na základe nezákonných
rozhodnutí č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008, č. 28615/2008-6138 zo dňa 15.04.2008 a č.

29672/2008-6138 zo dňa 18.04.2008 a nesprávnych postupov Colného úradu Nitra. Škoda mala podľa
tohto článku zmluvy vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s vydanými nezákonnými rozhodnutiami,
keď poškodenému postupcovi bolo znemožnené vykonávať svoju prevádzku podniku a musel svoju
činnosť ukončiť, a spočíva v skutočnej škode (márne vynaložené náklady), a v ušlom zisku za stratu
trhu a zákaziek a podobne. Pohľadávka bola predbežne ohodnotená na sumu 6,347.392,99 eur,

pričom táto suma nemusí byť konečná, môže byť navýšená a bude ustálená znaleckými posudkami.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.01.2010 navrhovateľ ako postupca postúpil predmetnú
pohľadávku na postupníka Harwey Capital Inc. so sídlom Suite 103 Premier Building, Victoria Mahe,
Seychelles, ktorý ju zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.01.2010 postúpil na postupníka RS
INVESTMENT MANAGEMENT LTD so sídlom 4th Floor, Lawford House, Albert Place, Londýn, N3 1RL,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Spoločnosť RS INVESTMENT MANAGEMENT

LTD žiadala listom zo dňa 17.01.2011 Ministerstvo financií SR o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody vo výške aj s úrokmi 50 miliónov eur, spôsobenej pôvodne poškodenej spol. Steffan
Distillery Company s.r.o. nezákonnými rozhodnutiami Colného úradu Nitra č. 41692/2008-6138 zo dňa
02.06.2008, č. 28615/2008-6138 zo dňa 15.04.2008 a č. 29672/2008-6138 zo dňa 18.04.2008 a jeho
nesprávnym úradným postupom pri vydávaní týchto rozhodnutí, pričom Ministerstvo financií SR listom č.

MF/08768/2011-241 zo dňa 13.07.2011 oznámilo, že návrh nie je opodstatnený. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.03.2012 postúpila spol. RS INVESTMENT MANAGEMENT LTD na navrhovateľa
časť pohľadávky vo výške 4.250.000 eur, ktorú má voči Slovenskej republike - Ministerstvu financií SR
titulom nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia Colného úradu Nitra, špecifikovanú
rovnako ako v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2009, a zmluvou o postúpení pohľadávky

zodňa07.01.2013postúpilananavrhovateľazvyšnúčasťpohľadávky,ktorejbolakudňupodpisuzmluvy
vlastníkom, a to vo výške 5.750.000 eur, ktorú má voči Slovenskej republike - Ministerstvu financií
SR nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia Colného úradu Nitra, špecifikovanú
rovnako ako v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2009.

Z odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline č. 308/2013 vo veci stanovenia výšky
finančnej ujmy spol. Steffan Distillery Company s.r.o. z dôvodu nezákonného rozhodnutia Colného úradu
Nitra zo dňa 02.06.2008, vypracovaného pre navrhovateľa, súd prvého stupňa zistil, že stanovenie
výšky ušlého zisku nebolo možné, nakoľko ústav nemal k dispozícii podklady, na základe ktorých by
bolo možné hodnoverne a jednoznačne vypočítať výšku ušlého zisku, a že ústav vyčíslil z doposiaľ

poskytnutých podkladov škodu na sumu 768.799,18 eur. Uviedol, že z dodatku č. 3 zo dňa 01.12.2007
k zmluve o výrobe, plnení a dovoze liehovín a zachovaní obchodného tajomstva zo dňa 21.09.2004
vyplýva, že spoločnosť KARLOFF s.r.o. vstúpi do spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. podielom
50 % najneskôr do 21.12.2008 odkúpením nominálnej hodnoty obchodných podielov, a spol. Steffan
Distillery Company s.r.o. sa po vstupe transformuje výlučne na výrobu značkových liehovín Karloff pre trh

domáci, Česko, Poľsko, Maďarsko, Rusko a Ukrajinu. Z listu spol. KARLOFF, s.r.o. zo dňa 03.07.2008
zistil, že menovaná spoločnosť neuvažuje napriek snahe o prísľub na zlepšenie plnenia objednávok o
ďalšej spolupráci so spol. Steffan Distillery Company s.r.o. Uviedol tiež zistenia z výpovede štatutárneho
zástupcu spol. Steffan Distillery Company s.r.o., L.. Š. Š.I., ktorý vypovedal, že spoločnosť fungovala na
trhu aktívne, spolupráca so spol. KARLOFF, s.r.o. bola zazmluvnená na niekoľko rokov dopredu až do

doby, keď v roku 2008 došlo ku kolapsu spoločnosti a bola jej odňatá licencia, dôsledkom čoho stratila
spoluprácu s klientmi, s ktorými mohla dlhé roky spolupracovať, a po odňatí povolenia prestala s výrobou
liehu a liehovín, prestala fungovať, a došlo k zániku jej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že podľa svedka
spoločnosť expandovala aj do priľahlých krajín, rástli jej zisky, investovala do obnovy technológie, a
liehovar Šišov mal vyrábať bioetanol, pričom na realizáciu projektu v septembri 2008 sa mali čerpať

prostriedky z eurofondov, no nakoľko v júni 2008 bolo colným úradom odňaté povolenie, bol tento projekt
zmarený.

Z takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil, že rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 41692/2008-6138
zo dňa 02.06.2008, ktoré bolo spol. Steffan Distillery Company s.r.o. napadnuté žalobou o preskúmanie

zákonnosti, Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžf 40/2009 zo dňa 17.03.2010, právoplatným dňa
14.05.2010,zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniezdôvodu,ževkonanínebolidodržanévšetkyzásady
daňovéhokonania,došlokprocesnýmpochybeniamaskutkovýstavvecinebolzistenýnatoľko,abybolo
možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie. Skonštatoval, že ak súd po preskúmaní rozhodnutiasprávneho orgánu dôjde k záveru, že je v rozpore so zákonom, vec zruší a vráti žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie s tým, že takto zrušené rozhodnutie treba považovať za nezákonné. Pri
rozhodovaní o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bol potom viazaný uvedeným

rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorým zrušil rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 41692/2008-6138
zo dňa 02.06.2008 pre nezákonnosť, nebol oprávnený posudzovať, či k zrušeniu rozhodnutia došlo
oprávnene alebo nie, a nemohol ani sám otázku nezákonnosti v žiadnom smere preskúmavať. Dospel
potom k záveru, že zákonná podmienka zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia nezákonného
rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, bola splnená.

Ohľadom ďalších dvoch zákonných podmienok skonštatoval, že škoda ako predpoklad zodpovednosti
štátu za nezákonné rozhodnutie jeho orgánu je daná, ak vznikla v príčinnej súvislosti s týmto
nezákonným rozhodnutím, a že príčinná súvislosť je daná, ak škoda vznikla ako následok nezákonného
rozhodnutia, pričom ak by neexistovalo nezákonné rozhodnutie, ku škode vzniknutej týmto rozhodnutím
by nedošlo. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu sa stotožnil s tvrdením

navrhovateľa, mal za preukázané, že nezákonným rozhodnutím Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008
bola spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. spôsobená ujma, keď odňatím povolenia na
prevádzkovanie daňového skladu, ktoré je zákonnou podmienkou pre výrobu liehu a liehovín, čo bolo
hlavnou podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti a hlavným zdrojom jej zisku, bolo spôsobené, že
spoločnosť zákazom vyskladňovania a naskladňovania tovaru za obdobie od právoplatnosti rozhodnutia

Colného úradu Nitra, teda od júna 2008 do právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR o jeho
nezákonnosti dňom 14.05.2010 skoro dva roky nemohla vykonávať svoju podnikateľskú činnosť
(zákonne podmienenú povolením na prevádzkovanie daňového skladu), stratila zákazky na trhu v danej
oblasti, rozpadli sa jej dodávateľsko-odberateľské a iné obchodné vzťahy, v ktorých mala do vydania
nezákonného rozhodnutia stabilné a prosperujúce postavenie. Spoločnosť si prestala plniť záväzky z

jej obchodných vzťahov, čo v konečnom dôsledku viedlo na jeseň v roku 2010 k vyhláseniu konkurzu.
Vyjadrilnázor,ževznikškodyjepreukázaný,apodľadoposiaľvykonanéhodokazovaniadošlovpríčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím Colného úradu Nitra k ujme v majetkovej sfére spoločnosti Steffan
Distillery Company s.r.o., a to k ujme, ktorá je vyčísliteľná v peniazoch, pričom určenie výšky vzniknutej
škodyakoajvznikjejjednotlivýchpoložiekvpríčinnejsúvislostispredmetnýmnezákonnýmrozhodnutím

bude predmetom dokazovania pri rozhodovaní vo veci samej.

Nestotožnil sa s argumentáciou odporcu, ktorý namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa.
S poukazom na ust. § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 a § 529 ods. 1 Obč. zák. a na ust. § 5 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z. zdôraznil, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného v tomto konaní vznikla
škoda, pričom pôvodne poškodená spoločnosť Steffan Distillery Company s.r.o. postúpila zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2009 svoj nárok na náhradu škody, ktorá je predmetom tohto
konania, na navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal na to, že z článku III zmluvy vyplýva špecifikácia
pohľadávky (uvedená vyššie), predstavujúca škodu, ktorá poškodenej spoločnosti vznikla v príčinnej

súvislosti s presne označenými nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom Colného
úradu Nitra, v dôsledku ktorých jej bolo znemožnené vykonávať prevádzku podniku a musela svoju
činnosť ukončiť. Škoda spočíva v skutočnej škode (márne vynaložené náklady) a v ušlom zisku za
stratu trhu a zákaziek a podobne. Pohľadávka bola predbežne ohodnotená na sumu 6.347.392,99
eur, ktorá nemusí byť konečná, môže byť navýšená a bude ustálená znaleckými posudkami. Po

následných postúpeniach uvedenej pohľadávky bola na navrhovateľa po častiach postúpená vyššie
uvedená pohľadávka vo výške 10 miliónov eur, ktorú uplatňuje v tomto konaní. Súd prvého stupňa
podrobne vysvetlil právny úkon postúpenia pohľadávky a náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
a dospel k záveru, že vyššie uvedené zmluvy o postúpení pohľadávky obsahujú opísané náležitosti a
nimi postúpená pohľadávka je podľa jeho názoru dostatočne určitá a presne špecifikovaná, s uvedením

dôvodu jej vzniku. Tvrdenie odporcu, že k platnému postúpeniu nároku na náhradu škody, ktorá je
predmetom tohto konania, nedošlo z dôvodu, že v čase postúpenia pohľadávky nebolo rozhodnutie,
na základe ktorého sa náhrady škody navrhovateľ domáha, zrušené pre nezákonnosť, a tým nebolo
zrejmé, že predmetná škoda vznikla a v nebola zrejmá ani jej výška, vyhodnotil ako neopodstatnené,
keď v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 21Cdo 2659/2003), z ktorej

vyplýva, že k postúpeniu sú spôsobilé i pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, a u ktorých nie je
výška peňažného plnenia v okamihu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky objektívne zistiteľná, keď
určenie presnej výšky pohľadávky nemožno považovať za podstatnú náležitosť tejto zmluvy. Mal tiež za
to, že právna identifikácia postupovanej pohľadávky je z hľadiska platnosti jej postúpenia irelevantná,pretože ak účastníci v zmluve o jej postúpení určili pohľadávku inými údajmi ako je právna skutočnosť,
na základe ktorej vznikla, alebo uviedli nesprávnu právnu skutočnosť, a pohľadávka je dostatočne
určená inými údajmi, nie je nevyhnutné, aby bol právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky v

zmluve o jej postúpení uvedený, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu táto požiadavka nevyplýva.
Ani argumentáciu odporcu, že nedošlo k relevantnému oznámeniu postúpenia pohľadávky, a preto je
oprávnenýdovolávaťsaneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávky,nepovažovalzadôvodnú.Poukázal
na odporcom nespochybnenú skutočnosť, že oznámenie postúpenia pohľadávky zo dňa 31.05.2010
bolo Ministerstvu financií SR doručené dňa 21.01.2011 ako príloha k žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody, čo je relevantným oznámením postúpenia pohľadávky podľa § 526 ods. 1
Obč. zák., a preto sa odporca sa ako dlžník z postúpenej pohľadávky nemôže dovolávať neplatnosti
alebo neexistencie zmluvy o jej postúpení.

Dospel potom k záveru, že je daná zodpovednosť odporcu zast. Ministerstvom financií SR za škodu
spôsobenú navrhovateľovi nezákonným rozhodnutím Colného úradu Nitra, keď uviedol, že rozhodol

medzitýmnym rozsudkom, v ktorom vyslovil danosť právneho základu nároku navrhovateľa s tým, že o
jeho výške rozhodne v konečnom rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie a navrhol napadnutý medzitýmny rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Zotrval na svojom tvrdení, že navrhovateľ

nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore, a v tomto smere zopakoval celú svoju argumentáciu z
konania pred súdom prvého stupňa. Potvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené
na Ministerstvo financií SR v prílohe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa
21.01.2011, z čoho vyvodil, že nedošlo k relevantnému oznámeniu o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu dlžníkovi, a preto je oprávnený dovolávať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

Mal za to, že obchodná spoločnosť Steffan Distillery Company s.r.o. nemohla dňa 26.01.2009 postúpiť
pohľadávku z titulu vydania nezákonného rozhodnutia na tretí subjekt, pretože v čase postúpenia
pohľadávky nezákonné rozhodnutie neexistovalo. Menovaná spoločnosť sa o tom, že bolo vydané
nezákonné rozhodnutie, mohla dozvedieť až po doručení rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf 40/2009 zo dňa
17.03.2010. Zdôraznil, že keďže v čase postúpenia pohľadávky neexistovalo nezákonné rozhodnutie,

nebolo potom možné vyčísliť ani samotnú škodu, ktorá musí byť v príčinnej súvislosti s vydaným
nezákonným rozhodnutím, z čoho odvodil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2009
je absolútne neplatná, keďže je neurčitá, pričom postúpená môže byť iba pohľadávka existujúca
alebo budúca, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Vzhľadom na tento názor nesúhlasil so záverom
súdu prvého stupňa, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná. V ďalšej časti svojho odvolania

namietal záver súdu prvého stupňa o tom, že zo strany Colného úradu došlo k vydaniu nezákonného
rozhodnutia. Poukázal na to, že Colný úrad Nitra rozhodnutím č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008
odňal obchodnej spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. povolenie na prevádzkovanie skladu
Likérka Svodín z dôvodu, že táto obchodná spoločnosť mala voči Daňovému úradu Štúrovo ku dňu
25.08.2006 nedoplatky v celkovej výške 10.130.758 Sk, pričom jednou z podmienok na prevádzkovanie

skladu je, aby colný ani daňový úrad nemali voči žiadateľovi o jeho prevádzkovanie pohľadávky po
lehote splatnosti. Na základe odvolania spol. Steffan Distillery Company s.r.o. zmenil Najvyšší súd SR
rozsudkom sp. zn. 5Sžf 40/2009 zo dňa 17.03.2010 rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 26S 6/2008-41
zo dňa 02.10.2008, ktorým bola žaloba spol. Steffan Distillery Company s.r.o. zamietnutá, tak, že vyššie
uvedené rozhodnutie Colného úradu Nitra zrušil, a vec vrátil na nové konanie, keď vyslovil názor,

že nakoľko medzi daňovým úradom a menovanou spoločnosťou bol dohodnutý splátkový kalendár,
súhlasil správca dane s platením dane v splátkach, teda určil nový termín splatnosti pohľadávky, z čoho
vyvodil, že pokiaľ sa splátkový kalendár riadne dodržiava, je zrejmé, že správca dane voči menovanej
spoločnosti pohľadávky po lehote splatnosti neeviduje. Mal za to, že i keď bolo pôvodné rozhodnutie
Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu zrušené, v ďalšom konaní

sa preukázalo, že obchodná spoločnosť Steffan Distillery Company s.r.o. splátkový kalendár vôbec
nedodržiavala, a teda postup colného úradu pri rozhodovaní o odňatí povolenia na prevádzkovanie
daňového skladu v roku 2008 bol v súlade so zákonom. V ďalšom konaní Colný úrad Nitra rozhodnutím
č. 47031/2010-6138 zo dňa 20.12.2010 preto opätovne rozhodol o odňatí povolenia na prevádzkovanie
daňového skladu, a v tejto súvislosti poukázal na to, že Daňový úrad Štúrovo potvrdil a preukázal,

že daňový nedoplatok spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o. vo výške 10.150.249 Sk nebol
ku dňu 20.05.2008 v dohodnutých splátkach uhradený, keďže menovaný daňový subjekt uhradil dňa
16.04.2008 iba sumu 419,44 eur a 31,43 eur. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie o predbežnom
opatrení nebolo zrušené na podnet prokurátora, ale z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia o odňatípovolenia na prevádzkovanie daňového skladu stratilo predbežné opatrenie, týkajúce sa obmedzenia
činnosti v daňovom sklade svoje opodstatnenie, čo priamo vyplýva z rozhodnutia Colného úradu Nitra
č. 37222/2008-6138 zo dňa 06.06.2008, ktorým bolo predbežné opatrenie zrušené. Nesúhlasil ani so

záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ preukázal vznik škody (ktorú ani nevyčíslil) a príčinnú
súvislosť medzi vydaným nezákonným rozhodnutím a škodou. Zdôraznil, že navrhovateľ požadovanú
výšku škody nevedel preukázať ani po dvoch rokoch od podania návrhu na náhradu škody na súd,
keď tvrdil, že znalecký posudok nie je do dnešného dňa vyhotovený, pretože poškodený predbežne
v rámci možnosti dokladá Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline potrebné doklady, že nemá žiaden

reálny dosah na zistenie relevantných dôkazov preukazujúcich výšku škody vo forme ušlého zisku,
ktorú si v tomto konaní uplatňuje, a že navrhovateľ doložil odborné vyjadrenie č. 318/2013 Ústavu
súdneho inžinierstva v Žiline, ktorým preukázal časť škody, ktorú bolo možné vyčísliť vzhľadom na
zadovážené podklady v tomto štádiu vo výške 768.799,18 eur, ktorá podľa navrhovateľa nie je konečná.
Vzhľadom na uvedené považoval za otázne, akú škodu (pohľadávku) postúpila obchodná spoločnosť
Steffan Distillery Company, s.r.o., v roku 2009. Poukázal na to, že navrhovateľ vyčíslil časť skutočnej

škody za zaplatené zmluvné pokuty, avšak náklady v súvislosti s plánovým procesom reštrukturalizácie
a straty z urýchleného predaja majetku spoločnosti, a vznik tejto škody preukázať nevedel. V tejto
súvislosti namietal, že žiadny relevantný doklad o tom, že by bola zmluvná pokuta uhradená, nebol
predložený, a preto túto úhradu považoval za nepreukázanú. S poukazom na tri pokladničné doklady
o úhrade zmluvnej pokuty mal dôvodné pochybnosti o tom, či k úhrade zmluvných pokút skutočne

došlo. Mal tiež za to, že ak obchodná spoločnosť Steffan Distillery Company, s.r.o., disponovala
takým objemom finančných prostriedkov, že mohla zaplatiť tak vysoké zmluvné pokuty, nie je zrejmé,
prečo nevedela zaplatiť nedoplatok na dani. Práve zaplatením daňového nedoplatku mala menovaná
spoločnosť možnosť predísť tomu, aby bolo vydané rozhodnutie o odňatí povolenia na prevádzkovanie
daňového skladu, ktorého vydanie si tak spôsobila vlastným konaním. Zároveň poukázal na to, že

zmluvné pokuty v takých výškach, ako boli navrhovateľom dojednané, sú v rozpore s dobrými mravmi
a dojednania o nich neplatné. Záverom upozornil na to, že v konaniach na Okresnom súde Bratislava
I sp. zn. 18C 77/2011 a sp. zn. 15C 78/2012 sa navrhovatelia RS INVESTMENT MANAGEMENT LTD.
a Kratos s.r.o. ako vlastníci časti pohľadávky spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o. na základe
uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky domáhajú nároku na náhradu škody s poukazom na tie isté

rozhodnutia colného úradu.

Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu napadnutý medzitýmny rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, keď mal
za to, že odporca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa v

napadnutom rozsudku nevysporiadal. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, keď mal za
to, že už súd prvého stupňa sa riadne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkou nedostatku
aktívnej legitimácie navrhovateľa zo strany odporcu. Zotrval na tvrdení, že odporcovi riadne oznámil
postúpenie pohľadávky, keď zároveň tvrdenie odporcu o tom, že spoločnosť Steffan Distillery Company,
s.r.o. sa mohla o tom, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie dozvedieť až po obdržaní rozsudku

NS SR zo dňa 17.03.2010, považoval za absurdné. V tejto súvislosti poukázal na to, že nezákonné
rozhodnutie existovalo už v čase jeho vydania a Najvyšší súd SR jeho nezákonnosť rozsudkom zo
dňa 17.03.2010 len deklaratórne konštatoval. Za neopodstatnenú považoval aj námietku odporcu, ktorý
spochybňoval postúpenie pohľadávky, keď zdôraznil, že v zmysle ustálenej judikatúry možno postúpiť
aj budúcu pohľadávku, pričom s identifikáciou a určitosťou predmetnej pohľadávky v zmluve o jej

postúpení sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal a správne poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej sú k postúpeniu spôsobilé aj pohľadávky, u ktorých
nie je výška plnenia v okamihu uzavretia zmluvy o ich postúpení objektívne zistiteľná, a určenie
presnej výšky pohľadávky nemožno považovať za podstatnú náležitosť tejto zmluvy. Nesúhlasil ani
so spochybňovaním skutočnosti, že došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Uviedol, že rozsudok

NS SR zo dňa 17.03.2010 sp. zn. 5Sžf 40/2009 je pre súdy všetkých stupňov ako aj účastníkov
konania záväzný, keďže je právoplatný a jeho závery nemôžu byť opätovne preskúmavané v tomto
konaní. Uvedeným rozsudkom NS SR bolo zrušené rozhodnutie Colného úradu Nitra z roku 2008 pre
nezákonnosť, a v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím Colného úradu Nitra vznikla spol. Steffan
Distillery Company, s.r.o. škoda uplatnená v tomto konaní. Poukazovanie odporcu na skutočnosť,

že Colný úrad Nitra vydal dňa 20.12.2010 opätovne rozhodnutie o odňatí povolenia, považoval za
irelevantné, nakoľko navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím Colného úradu Nitra z roku 2008 a nie jeho opätovným
rozhodnutím z roku 2010. Mal za to, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudkuvyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal aj s námietkami odporcu ohľadom škody a príčinnej súvislosti,
a s jeho závermi sa stotožnil. Tvrdenie odporcu, že nevedel preukázať výšku škody, považoval za
nepravdivé a účelové, nakoľko ju v rámci prvostupňového konania o základe nároku preukázal, keď mal

zato,žepreukázalsamotnývznikškodyktorýjeprevydaniemedzitýmnehorozsudkupostačujúci.Malza
to, že priamo z napadnutého rozsudku vyplýva, ktorými dôkazmi vznik škody preukázal, keďže na ne súd
prvého stupňa poukázal. Z uvedeného vyvodil, že splnenie podmienok v rámci prvostupňového konania
pre vydanie medzitýmneho rozsudku preukázal. Poukázal na to, že len využil svoje právo vyplývajúce
z Občianskeho súdneho poriadku, a navrhol, aby bolo o základe jeho nároku rozhodnuté medzitýmnym

rozsudkom vzhľadom na zložitosť, nákladnosť a rozsiahlosť dokazovania v časti škody, ako aj s
poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Spochybňovanie odborného vyjadrenia a uhradenia
zmluvných pokút zo strany odporcu považoval za účelové a ničím nepodložené i s poukazom na to, že
počaskonaniapredsúdomprvéhostupňaodporcanenavrhovalžiadnedôkazynavyvrátenieskutočností
uvedených v odbornom vyjadrení, a toto ani nijakým spôsobom nenapádal. Zdôraznil, že ak spoločnosť
poškodeného zaplatila štátu za obdobie necelých 5 rokov viac ako 8,5 mil. eur iba na spotrebnej dani

z liehu, teda liehu, ktorý reálne vyrobila, a z ktorého mala následný zisk, je to dostatočná výpovedná
hodnota o možnom vyčíslení ušlého zisku v tomto konaní, ktorý predstavuje ušlý zisk v príčinnej
súvislostisnezákonnýmrozhodnutím,ktoréznemožnilopoškodenémuvykonávaťpodnikateľskúčinnosť
v tejto oblasti. V súvislosti s konaniami na Okresnom súde Bratislava I poukázal na to, že už v rámci
prvostupňového konania doložil súdu prvého stupňa vyhlásenia subjektov, ktoré vystupovali na strane

postupníka v rámci priebehu zmeny majiteľa predmetnej pohľadávky, preukazujúce aktívnu legitimáciu
navrhovateľa v tomto konaní v plnom rozsahu uplatnenej pohľadávky.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia
pojednávania(§214ods.2O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanieodporcujedôvodné,ažemedzitýmny

rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 152 ods. 1 veta prvá O.s.p., rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.

Podľa ust. § 152 ods. 2 O.s.p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však

účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že je daná
zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi nezákonným rozhodnutím orgánov štátu s
tým, že o výške nároku na náhradu škody a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že vyslovil danosť právneho základu nároku navrhovateľa s
tým, že o jeho výške rozhodne v konečnom rozsudku, a na strane č. 16 napadnutého rozsudku tiež
uviedol, že určenie výšky vzniknutej škody ako aj vznik jej jednotlivých položiek v príčinnej súvislosti s
predmetným nezákonným rozhodnutím bude predmetom dokazovania pri rozhodovaní vo veci samej.
Odvolací súd dospel po preskúmaní výroku napadnutého medzitýmneho rozsudku k záveru, že je

neurčitý, nesprávny, nadbytočný, a nezodpovedá účelu rozhodovania medzitýmnym rozsudkom, keďže
ním v rozpore s konštatovaním súdu prvého stupňa v odôvodnení a v rozpore s ust. § 152 ods. 2
O.s.p. nebolo rozhodnuté o základe uplatneného nároku. Medzitýmnym rozsudkom však súd rozhoduje
o základe veci, teda o tom, či je právo resp. nárok, v tomto prípade na zaplatenie žalovanej sumy s
príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej tretiemu subjektu nezákonným rozhodnutím Colného

úradu Nitra, uplatnený žalobou navrhovateľa, ako taký daný, a to najmä v prípadoch, ak sa dokazovanie
týkajúce sa výšky nároku javí ako obtiažne a nákladné, a nie o pasívnej legitimácii odporcu, ktorá je v
posudzovanej veci (samozrejme za kumulatívneho splnenia všetkých zákonných predpokladov) daná
už relevantnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko je nepochybné, že štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci (ust.

§ 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z.). V prípade, že by nebola zodpovednosť odporcu daná,
bol by návrh navrhovateľa bez ďalšieho zamietnutý, nakoľko otázku pasívnej legitimácie súd rieši v
konaní o veci samej, a vyhodnotí ju v odôvodnení svojho rozhodnutia, z čoho plynie, že o nej nie
je možné, rovnako ako o otázke predbežnej, rozhodovať výrokom medzitýmneho rozsudku. Ako už
bolo uvedené vyššie, súd rozhoduje medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci, teda o

všetkých sporných otázkach vyplývajúcich z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má vo veci
rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Pri rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci medzitýmnym rozsudkom musí potom na
základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť, či bolo rozhodnutie tohto orgánu zrušené ako nezákonné,či došlo ku škode, ktorá musí byť preukázaná, či škoda vznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím, a či odporca za túto škodu zodpovedá, a to tak, aby po právoplatnosti
medzitýmneho rozsudku, ktorým vysloví opodstatnenosť resp. danosť uplatneného nároku, zostávala

na vyriešenie len otázka jeho výšky. Súd prvého stupňa však takto nepostupoval. Naviac, vo výroku
napadnutého rozsudku súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že odporca zodpovedá za škodu
spôsobenú navrhovateľovi nezákonným rozhodnutím orgánov štátu (ktoré bližšie nešpecifikoval, čo robí
výrok napadnutého medzitýmneho rozsudku neurčitým), hoci navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla a
ani vznik žiadnej škody, ktorá by mu mala byť nezákonným rozhodnutím spôsobená, netvrdil, keďže

si nárok voči odporcovi uplatňoval ako veriteľ z postúpenej pohľadávky. Okrem vyššie uvedeného
však odvolací súd dospel i k záveru, že rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, i keby bol jeho výrok
správny, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov, týkajúcich sa škody (ktoré
absentuje), a je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu. Nedôvodnosť
rozhodovania vyššie uvedeným výrokom medzitýmneho rozsudku, a zároveň jeho nesprávnosť,
zakladajú v odvolacom konaní bez ďalšieho dôvod pre zrušenie napadnutého medzitýmneho rozsudku

súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Odvolací súd však považoval z dôvodu hospodárnosti konania a odstránenia pochybností ohľadom
dôvodnosti odvolacích námietok odporcu za potrebné zaujať stanovisko i k ďalším záverom súdu
prvého stupňa, uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Nakoľko navrhovateľ namietal platnosť zmluvy o

postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky, a tým aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa,
preskúmal odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti, a dospel k záveru, že nie je v
odvolacom konaní preskúmateľné, nakoľko vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, od
ktorého sa odvíja aj predčasné, a teda v danom štádiu konania nesprávne právne posúdenie veci.
Z argumentácie odporcu vyplýva, že spoločnosť Steffan Distilery Company s.r.o. nemohla zmluvou

o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2009 postúpiť prípadný nárok na náhradu škody z titulu
nezákonného rozhodnutia, keďže v čase postúpenia nezákonné rozhodnutie neexistovalo, a tiež že
nedošlo k relevantnému oznámeniu o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi, a preto je
oprávnený dovolávať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Odvolací súd v prvom rade zastáva
názor zhodný so súdom prvého stupňa, že poškodená spoločnosť Steffan Distilery Company s.r.o.

mohla zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2009 postúpiť (doposiaľ nepreukázaný) nárok na
náhraduškodyvočiodporcoviztitulunezákonnéhorozhodnutiananavrhovateľa.Niettotižpochýbotom,
že nezákonné rozhodnutie Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008 (ktoré bolo okrem iných skutočností
uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky ako príčina vzniku škody) v čase postúpenia pohľadávky
existovalo, hoci jeho nezákonnosť bola konštatovaná, teda deklarovaná až rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5Sžf 40/2009 zo dňa 17.03.2010. Podľa ustálenej judikatúry platí, že postúpiť možno
aj pohľadávku budúcu, teda takú, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje, a má vzniknúť až v
budúcnosti, ale aj pohľadávku spornú, prípadne takú, u ktorej nie je výška peňažného plnenia k okamihu
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky reálne zistiteľná.

Nepreskúmateľným je však záver súdu prvého stupňa o tom, že oznámenie postúpenia pohľadávky
zo dňa 31.05.2010, doručené Ministerstvu financií Slovenskej republiky dňa 21.01.2011 ako príloha k
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, je relevantným oznámením postúpenia
pohľadávky podľa § 526 ods. 1 Obč. zák., a odporca sa ako dlžník z postúpenej pohľadávky nemôže
dovolávať neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky. Odvolací súd z predloženého

spisu zistil, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.05.2010, doručené Ministerstvu financií
Slovenskej republiky dňa 21.01.2011, sa v spise nenachádza, a preto nie je možné prijať žiadny
právny záver o tom, či si postupca (a ktorý vlastne) splnil oznamovaciu povinnosť, a či odporca môže
alebo nemôže v rámci obrany namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Nie je totiž vôbec
preukázané, kto vlastne postúpenie pohľadávky (a ktoré konkrétne postúpenie pohľadávky z radu jej

postúpení) Ministerstvu financií SR oznámil. Tiež je potrebné si uvedomiť, že poškodená spoločnosť
Steffan Distilery Company s.r.o. postúpila pohľadávku na súčasného navrhovateľa, ktorý však nebol
žiadateľom o predbežné prerokovanie nároku, nakoľko už pred podaním žiadosti Ministerstvu financií
SR pohľadávku postúpil inému subjektu, odlišnému od žiadateľa o predbežné prerokovanie nároku.
V zmysle výkladu zákonných ustanovení, týkajúcich sa postúpenia pohľadávky, platí, že ak postupca

dlžníkovi, teda ministerstvu oznámi, že pohľadávku postúpil postupníkovi, nemá dlžník v spore o úhradu
pohľadávky k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
Ak postúpenie pohľadávky oznámi postupník, nie je oznámenie o postúpení pohľadávky postačujúce,
a postupník je povinný postúpenie pohľadávky dlžníkovi aj preukázať. V posudzovanej veci došlo kviacnásobnému postúpeniu pohľadávky, pri ktorom sa vždy pôvodný postupník stal postupcom, čo je
potrebné pri prijímaní právnych záverov zohľadniť. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa najskôr
zistiť, kto oznámil postúpenie ktorej pohľadávky Ministerstvu financií SR, kto si pohľadávku a na

základe ktorého postúpenia uplatňuje v súdnom konaní, a následne vyhodnotiť, či došlo k relevantnému
oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom ministerstvu, a či má odporca právo namietať neplatnosť
niektorej zmluvy o postúpení pohľadávky, a ak áno, vyhodnotiť, či je zmluva o postúpení pohľadávky
určitá a teda platná, alebo nie. Či už pri prípadnom posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky, alebo
v rámci posudzovania aktívnej legitimácie navrhovateľa, bude jeho povinnosťou tiež posúdiť, či si v

inom konaní neuplatňuje nejaký iný subjekt z titulu tej istej postúpenej pohľadávky na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímColnéhoúraduNitrazodňa02.06.2008(odrovnakéhopostupcu),
totožný nárok na náhradu škody založený na totožných skutkových tvrdeniach.

V ďalšom dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal nezákonné rozhodnutie
Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008, a v tejto časti sa so závermi súdu prvého stupňa stotožnil. Ak

totiž bolo rozhodnutie uvedeného správneho orgánu Najvyšším súdom SR právoplatne zrušené, a vec
vrátená na ďalšie konanie, je súd v konaní o náhradu škody ním spôsobenej, rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR viazaný, a o zákonnosti alebo nezákonnosti zrušeného rozhodnutia nie je možné v občianskom
súdnom konaní ďalej polemizovať, a súd ho v tomto konaní ani nemôže opätovne preskúmavať. Pojem
nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci totiž zahŕňa aj rozhodnutia správnych orgánov, pričom nezákonnosť právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu je spravidla konštatovaná v rámci konania o preskúmanie zákonnosti a
postupu správneho orgánu v správnom súdnictve. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálnu
judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti
je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu

nesprávnehoprávnehoposúdenia,zdôvodunesprávnealebonedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu
ako i z dôvodu vady konania je nezákonné, a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže
zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Aj
napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať,
že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré

je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky,
vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a bolo z dôvodu
nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Právna úprava sa síce osobitne nezmieňuje
o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku zrušujúceho (zmeňujúceho)
rozhodnutia, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ príslušný orgán určité

rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa
tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho
nezákonnosti. Citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 20/2009 zo dňa 30.05.2011
zodpovedá zmyslu a účelu inštitútu náhrady škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a odvolací súd sa so závermi v ňom vyslovenými stotožňuje. Námietky

odporcu, ktorými spochybňoval nezákonnosť rozhodnutia Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008, preto
vyhodnotil ako nedôvodné.

Ak súd prvého stupňa rozhodol medzitýmnym rozsudkom po tom, čo na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že vznik škody spol. Steffan Distillery Company s.r.o. je preukázaný, a

že v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008 (keďže
žiadne iné rozhodnutia alebo úradný postup Colného úradu Nitra, ktoré mali podľa zmluvy o postúpení
pohľadávky spolu s v tomto konaní posudzovaným nezákonným rozhodnutím spôsobiť vznik škody
spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. nehodnotil, a navrhovateľ na pojednávaní pred súdom
dňa 27.02.2014 výslovne uviedol, že žalovanej náhrady škody sa domáha práve titulom nezákonného

rozhodnutia) došlo k ujme v majetkovej sfére spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o., a to
k ujme, ktorá je vyčísliteľná v peniazoch, pričom určenie výšky vzniknutej škody ako aj vznik jej
jednotlivých položiek v príčinnej súvislosti s predmetným nezákonným rozhodnutím bude predmetom
dokazovania pri rozhodovaní vo veci samej, nie je jeho rozhodnutie správne, keďže nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, ani vo vyhodnotení produkovaných dôkazov, predložených navrhovateľom,

ktorý podľa názoru odvolacieho súdu vznik škody v žalovanej výške (dokonca v žiadnej výške)
doposiaľ dôveryhodným spôsobom nepreukázal, keď ani nárok na náhradu škody, ktorú preukazoval
odborným vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, súd prvého stupňa vôbec nehodnotil. Ako
potom mohol dospieť k záveru, že síce tvrdená, ale nepreukázaná škoda v žalovanej výške vznikla vpríčinnej súvislosti práve s nezákonným rozhodnutím Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008, zostalo
nevysvetlené. Naviac, pri rozhodovaní medzitýmnym rozsudkom, ktorým by malo byť rozhodnuté o
danosti žalovaného nároku, nie je možné ako predmet dokazovania v ďalšom konaní vymedziť vznik

jednotlivých (doposiaľ len tvrdených) položiek škody v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím,
nakoľko tieto skutočnosti, teda nezákonné rozhodnutie, vznik škody, a príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a nezákonným rozhodnutím, by mali byť vyriešené už v čase vyhlásenia medzitýmneho rozsudku.

Z napadnutého medzitýmneho rozsudku potom vyplýva jedine to, že súd prvého stupňa rozhodol

zjednodušene povedané o tom, že Colný úrad Nitra vydal dňa 02.06.2008 nezákonné rozhodnutie, v
súvislosti s ktorým zrejme vznikla, alebo mohla vzniknúť spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o.
navrhovateľomtvrdenáškoda,zaktorúzodpovedáodporca,aktorousabudezaoberaťvďalšomkonaní.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že súd prvého stupňa medzitýmne rozhodol výlučne v súvislosti
s náhradou škody, spôsobenou nezákonným rozhodnutím Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008,
hoci to do výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol, a to napriek tomu, že navrhovateľ v návrhu na

začatie konania vznik svojej škody odôvodňoval troma, podľa jeho názoru nezákonnými rozhodnutiami
(teda aj dvoma rozhodnutiami o predbežnom opatrení, ktoré vyššie uvedené nezákonné rozhodnutie
predchádzali),anávrhpočaskonanianezmenil.Ohľadomuplatnenéhonárokuvsúvislostisnariadenými
predbežnými opatreniami súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nedošiel k žiadnemu skutkovému
ani právnemu záveru, neposúdil, či sú tieto rozhodnutia nezákonné, aká konkrétna škoda mala v

príčinnej súvislosti s nimi spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. vzniknúť, a v tejto časti potom
ani nevyhodnotil dôvodnosť návrhu, hoci má rozhodovať o celej prejednávanej veci. Či mienil uvedené
rozhodnutia (v rozpore s účelom medzitýmneho rozsudku) posudzovať až v ďalšom konaní, alebo
vychádzal vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania z presvedčenia, že navrhovateľ od svojich
tvrdení, že aj v súvislosti s týmito rozhodnutiami došlo ku škode poškodenej spoločnosti, upustil,

zostalo nevysvetlené. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa ustáliť predmet konania a za súčinnosti
navrhovateľa zistiť, či žalované nároky uplatňuje výlučne v súvislosti s nezákonným rozhodnutím
Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008, alebo aj s pred ním vydanými predbežnými opatreniami.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť,
a ktorá je založená na súčasnom, teda kumulatívnom splnení troch podmienok, ktorými sú existencia
nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody. Existencia nezákonného rozhodnutia bola, ako už bolo uvedené vyššie, v posudzovanej veci
preukázaná. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou

zákon č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v

konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti

je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

Na to, aby súd mohol skúmať príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou musí
byť v konaní preukázané, že ku konkrétnej škode skutočne došlo. Preukázanie vzniku škody nie je
možné suplovať prevzatím nepreukázaných tvrdení navrhovateľa a všeobecným záverom o tom, žeškoda vznikla, bez toho, aby z odôvodnenia rozhodnutia vyplývalo, aké dôkazy v tomto smere a s
akým záverom súd prvého stupňa vyhodnotil. Navrhovateľ vznik škody v návrhu na začatie konania
odôvodnil len všeobecne tým, že spol. Steffan Distillery Company s.r.o. nemohla v príčinnej súvislosti

s nezákonnými rozhodnutiami (pod ktoré zaradil aj rozhodnutia o predbežnom opatrení, ktoré súd
prvého stupňa nehodnotil), prevádzkovať podnik a musela činnosť ukončiť, čím jej vznikla škoda,
spočívajúca v márne vynaložených nákladoch a investíciách, v ušlom zisku za stratu zákaziek, trhu,
a podobne a poškodením dobrého mena spoločnosti, pričom žiadne dôkazy o vzniku škody, ktorú
ani nekonkretizoval, nepredložil. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ žiadal od počiatku

rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, keď počas konania uviedol, že vznik škody by mal objasniť
štatutár poškodenej spoločnosti, žiadal o predĺženie lehoty na špecifikáciu škody, oznámil, že časť
dôkazov, preukazujúcich vznik škody je v Ústave súdneho inžinierstva v Žiline a časť u správcu
konkurznej podstaty, oznámil, že zhromažďuje dôkazy, špecifikoval jednotlivé položky škody a navrhol
za účelom ich preukázania vypočuť štatutára poškodenej spoločnosti (ktorý sa vo výsluchu k jednotlivým
položkám škody nevyjadril), a záverom uviedol, že nemá dosah na zaistenie relevantných dôkazov

preukazujúcich výšku škody, ktorú si uplatňuje. Ako potom mohol súd prvého stupňa zaujať názor,
že vznik škody ako aj príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím boli preukázané,
keď ani z predloženého spisu ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, čo robí jeho rozhodnutie
nepreskúmateľným. Ako hodnotil doposiaľ jediný dôkaz o škode odborným vyjadrením Ústavu súdneho
inžinierstva Žilina, predložený navrhovateľom, taktiež nie je možné z napadnutého rozhodnutia zistiť.

V tejto súvislosti však považuje odvolací súd za dôležité upozorniť súd prvého stupňa na to, že z
verejne dostupného Obchodného registra na internete zistil, že spoločnosť ALEX RV s.r.o., zmenila
od 22.11.2013 sídlo, pričom všetky navrhovateľom za účelom vypracovania znaleckého posudku alebo
odborného vyjadrenia predložené doklady, ktoré by mali preukazovať škodu spol. Steffan Distillery
Company s.r.o., spočívajúcu v zaplatených zmluvných pokutách za nedodaný tovar tejto spoločnosti

v prvom polroku 2008 v súvislosti s uzatvorenou zmluvou údajne zo dňa 30.12.2007, sú opatrené
pečiatkou spoločnosti ALEX RV s.r.o., na ktorej je uvedené nie pôvodné, a v čase uzatvorenia zmluvy a v
roku 2008 aktuálne sídlo spoločnosti, ale sídlo spoločnosti, ktoré je v Obchodnom registri zaznamenané
až odo dňa 22.11.2013, z čoho samozrejme plynú pochybnosti o pravosti navrhovateľom predložených
dokladov, a vyvstáva dojem o ich antidatovaní, s čím sa súd prvého stupňa pri (absentujúcom)

hodnotení dôkazov nevysporiadal. Rovnako nie je možné z napadnutého rozhodnutia zistiť, či súd
prvého stupňa považoval za hodnoverné dôkazy výdavkové doklady navrhovateľa, ktoré si vystavil
sám bez súčinnosti zmluvného partnera (v rozpore s na faktúrach uvedeným spôsobom platby PP,
teda prevodným príkazom), a ktorými preukazoval zaplatenie všetkých zmluvných pokút v miliónoch
Sk, ktoré by mali predstavovať jeho škodu v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Colného

úradu Nitra zo dňa 02.06.2008. Odvolací súd považuje tieto navrhovateľom za účelom vypracovania
odborného vyjadrenia predložené doklady prinajmenšom za sporné, a keďže ich súd prvého stupňa
vôbec nevyhodnotil, nemôžu zatiaľ zakladať žalobou uplatnený nárok na náhradu škody. Odvolací súd
zdôrazňuje, že pravosťou a pravdivosťou listiny sa má súd zaoberať v rámci hodnotenia dôkazov, teda v
rámci činnosti, pri ktorej hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný listinou, alebo fotokópiou listiny hodnotí ako každý iný dôkaz podľa
zásaduvedenýchvust.§132O.s.p.,jevšakpovinnýzvážiťjehodôkaznúsilu.Ďalšiezáverysúduprvého
stupňa napríklad o tom, že výroba liehu a liehovín (na čo jej bolo odňaté oprávnenie) bola hlavným
zdrojom zisku prosperujúcej spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o., sú taktiež nepreskúmateľné,

nakoľko v konaní nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by uvedená spoločnosť prosperovala, alebo
dosahovala zisky. Za dôkaz o ziskoch spoločnosti nemožno považovať údaj o tom, koľko zaplatila štátu
na dani z pridanej hodnoty, nakoľko ani vysoký obrat neznamená automaticky zisk, keďže aj spoločnosť
s vysokým obratom môže byť v strate a neprosperujúca.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f)
a h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa postupovať vo vyššie naznačenom smere, a po ustálení

predmetu sporu poučí účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., posúdi predložené dôkazy,
ustáli na základe ich vyhodnotenia skutkový stav, a tento opätovne právne posúdi a vo veci rozhodne.
Svoje rozhodnutie bude povinný v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť tak, aby jasne a
zrozumiteľne dalo odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetomkonania, teda s uplatnením nároku a obranou proti jeho uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia bude
povinný uviesť hodnotenie dôkazov a závery, ku ktorým ich vyhodnotením dospel. Úvahy súdu o
skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali

pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie
určené.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.