Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213215340
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213215340.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci navrhovateľa
rozhodcovského konania: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31
690 904, zastúpený MST PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Laurinská 3, Bratislava,
IČO: 36 861 545, proti odporkyni rozhodcovského konania: N. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
N. nad X. XXX, zastúpená JUDr. Andreou Koczkás, advokátkou, so sídlom Elektrárenská 3, Komárno,
o návrhu odporkyne rozhodcovského konania (žalobkyne) na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní navrhovateľa rozhodcovského konania (žalovaného) proti rozsudku Okresného súdu Komárno

zo dňa 12. októbra 2015 pod č. k. 10C/281/2013-248 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odporkyni rozhodcovského konania sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 3C/3408/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Odporkyni z rozhodcovského konania náhradu
trov konania nepriznal. Posledným výrokom rozhodol tak, že navrhovateľ z rozhodcovského konania

je povinný zaplatiť na č. účtu : XXXXXXXXXX, kód banky XXXX, VS: 2629145216, ŠS: 4244357215,
KS: 0999, IBAN: M. súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 40 ods. 1,
2, § 17a, § 41 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ako aj zák. č. 335/2014
Z. z., § 788 ods. 1, § 45 ods. 1, § 47 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/,
ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, článok 3 a 6 Smernice rady č. 97/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a napokon ustanoveniami § 243d ods. 1, 2 Exekučného

poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že na základe
návrhuodporkynerozhodcovskéhokonaniaúčastnícikonaniauzatvorilidňa25.02.2010poistnúzmluvu
č. 451340005 na dobu 15 rokov, so začiatkom poistenia 26. 02. 2010, koncom poistenia 26. 02. 2025 a
sumy mesačného poistného 14,76 eura. Poistná zmluva zanikla dňa 02. 05. 2010 na žiadosť poistníka
zo dňa 19. 04. 2010, doručenú poisťovni dňa 23. 04. 2010. Z návrhu navrhovateľa rozhodcovského
konania zo dňa 02. 01. 2012, doručeného rozhodcovskému súdu 04. 01. 2012, vyplýva, že z titulu
poistnej zmluvy poistníkovi vznikol dlh voči poisťovni vo výške 147,93 eura. Arbitrážny súd Košice,

konajúc bez nariadenia pojednávania prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba rozsudkom sp.
zn. 3C/3408/2012 zo dňa 19. 01. 2012 uložil Kataríne Zacharovej povinnosť zaplatiť poisťovni 147,93
eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur do piatich dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku na špecifikovaný účet navrhovateľa rozhodcovského konania alebo, aby v tej istej lehotepodala odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že navrhovateľ si podľa časti XVII. ods. 7a, resp. ods. 8 VPP uplatnil voči poistníkovi osobitnú
pohľadávku vo výške podľa vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia. Rozhodcovský rozsudok

bol odporkyni rozhodcovského konania doručený dňa 24. 06. 2013, opravný prostriedok proti nemu
nepodala. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu doručená dňa 17. 07. 2013, teda
bola podaná v lehote 30 dní v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. Súd prvej
inštancie ďalej poukázal na časť XV. bod 1, 2 všeobecných poistných podmienok, na osobitné zmluvné
dojednania k poistnej zmluve č. 4513400005, ako i na výsluch svedka K.. Uviedol, že zásadnou právnou

otázkou v prejednávanej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej v danom prípade
konal a rozhodol rozhodcovský súd, je platná, eventuálne neplatná. Podľa názoru súdu nie je možné
za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
časti XV. bod 1, 2 VPP a v bode 3 OZD v poisťovňou vopred pripravenom formulári bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012,
5Cdo112/2012 z 22. 11. 2012, 5Cdo492/2012 z 30. 09. 2013, 3 Cdo74/2012 z 10. 01. 2013).

V rozhodnutí 6Cdo 1/12 NS SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že
nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej
zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre
životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti a to bez ohľadu na to, že

účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce
na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. V rozhodnutí 6Mcdo 9/12 NS SR
uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,
aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli

poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí NS SR 6Cdo 3/13 zo dňa 13.

03. 2013. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa rozhodcovského konania. On má preukázať, že
individuálne (nielen formálne) dojednal rozhodcovské konanie. Zo zmluvy strán sporu však nevyplýva
individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba podľa
článku 3 ods. 3 smernice vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ nemohol, nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Aj zo záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve vyplýva, že v danom
prípade ide o predtlačený formulár, kde odporkyňa rozhodcovského konania nemala na výber, nemala
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky zmluvy. Takto predtlačený formulár súd nepovažoval
za dôkaz potvrdzujúci individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Neprimeranosť rozhodcovského

konania dokazuje aj skutočnosť, že jeho trovy predstavujú sumu 276 eur, pričom vymáhaná istina
pohľadávky je iba 147,93 eura, z čoho súdny poplatok by činil iba 16,50 eura. Spotrebiteľ má síce
možnosť žiadať nariadiť rozhodcovské pojednávanie, ale len za poplatok, navyše musí platiť aj paušál
na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu (od 84 do 6.000 eur); na podanie
odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená neúmerne krátka 5 dňová lehota; fikcia o doručení

rozsudku platí aj v prípade, že adresát sa nezdržiaval na adrese doručovania; v prípade procesných
úkonov je podmienkou prijatia takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku, nie je
upravené oslobodenie od poplatku v dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a podobne. Všetky tieto
skutočnosti vedú k záveru o tom, že navrhovateľ rozhodcovského konania nepochybne neposkytol
poistníkovi žiadne informácie pri podpisovaní rozhodcovskej doložky o rozhodcovskom konaní vrátane

jeho porovnania so súdnym konaním, pretože inak by nepochybne poistník spomínanú rozhodcovskú
doložku nepodpísal. Z dokladov dostupných súdu nevyplýva, že by bol spotrebiteľ informovaný o
rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a
podobne. Podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú
zmluvu. Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné

meniť ich obsah, preto nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku o rozhodcovskom
konaní, preto súd žalobe vyhovel. K právnemu názoru navrhovateľa rozhodcovského konania, že
vzhľadom na tú skutočnosť, že do 3 mesiacov od účinnosti zákona č. 335/2014 Z. z. nepodal
návrh na vykonanie exekúcie, ustanovenie § 243d anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku,preto odporkyňa rozhodcovského konania nemá naliehavý záujem na výsledku tohto konania, súd
uviedol, že z uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva iba to, že na základe takéhoto
rozhodcovského rozhodnutia už nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie na základe žaloby

podanej po 31. 03. 2015 a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať. Nakoľko žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je určovacou žalobou, odporkyňa
rozhodcovského konania ani nemá povinnosť preukazovať svoj naliehavý záujem na výsledku konania.
Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že pre novelu Exekučného poriadku súdna vymáhateľnosť na
základe takéhoto rozsudku je oslabená, resp. znemožnená. Ustanovenie § 243d Exekučného

poriadku rieši iba súdnu vymáhateľnosť právneho nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ale
nerieši prípadné právne nároky spotrebiteľa voči navrhovateľovi rozhodcovského konania. Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko rozhodcovská doložka
nebola účastníkmi individuálne dojednaná a jednoznačne uprednostňuje navrhovateľa rozhodcovského
konania v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatnou zmluvnou podmienkou, ktorá nepožíva právnu
ochranu. Náhradu trov rozhodcovského konania súd úspešnej odporkyni rozhodcovského konania

podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej nevznikli, ani si ich v zmysle § 151
ods. 1 OSP neuplatnila. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu je odporkyňa
rozhodcovského konania v postavení spotrebiteľa podľa § 4 ods. 2 písm. za/ oslobodená od platenia
súdneho poplatku za návrh. V konaní bola úspešná, preto podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho poplatku súd zaviazal v konaní procesne neúspešného

navrhovateľazrozhodcovskéhokonaniapodľapoložky3písm.c/Sadzobníkasúdnychpoplatkovsumou
331,50 eura. O nároku uplatnenom v rozhodcovskom konaní súd bude ďalej konať podľa § 43 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z. z. a v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v zákonnej lehote navrhovateľ rozhodcovského

konania (žalovaný), ktorý sa domáhal jeho zmeny a zamietnutia žaloby a zároveň navrhol priznať mu
trovy prvoinštančného i odvolacieho konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok je
pre absenciu riadneho odôvodnenia nepreskúmateľný, čo spôsobuje jeho arbitrárnosť. Taktiež mal za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
vec nesprávne právne kvalifikoval a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Podľa jeho názoru rozsudok nie je v súlade so zákonom, pričom je absolútne
nepreskúmateľný. Súd sa neriadil ustanovením § 157 ods. 2 OSP, čím zároveň porušil jeho základné
právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivý
proces garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ak v odôvodnení rozsudku, či uznesenia súdu chýbajú skutočnosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP,

je takéto rozhodnutie v prípade podania odvolania nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a musí
dôjsť k jeho zrušeniu. Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj princíp stanovujúci, že podľa zásad
dobrého vedenia justície majú jej rozhodnutia obsahovať náležité odôvodnenie, o ktoré sa opierajú
(rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci H c/ a Belgicko z roku 1987). Z odôvodnenia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a

právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými
skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, je nutné považovať takéto
rozhodnutie za stojace v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, analogicky s čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR už skonštatoval, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. V danej veci pre rozhodnutie súdu
podstatné závery nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho
nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. K individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky uviedol,
že poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré v obdobných prípadoch považovali rozhodcovskú doložku za

individuálne dojednanú. Taktiež dal do pozornosti súdu skutočnosť, že Dodatkom č. 2 k všeobecným
poistným podmienkam z 21. 05. 2007 sa zmenila a doplnila XV. časť všeobecných poistných podmienok
o bod 9. o odmietnutí rozhodcovského konania písomným prejavom vôle poistníka najneskôr 30
dní od podpisu poistnej zmluvy poistníkom, ako i o ods. 11b o odmietnutí XV. časti všeobecných
poistných podmienok v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2. Dodatok č. 2 nadobudol účinnosť

dňom 15. 12. 2008. Záver súdu o nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je tak
absolútne nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevyjadril
k 19. odseku smernice 93/13/EHS, k chybnému prekladu Smernice 93/13/EHS pri jej transpozícii do
Občianskeho zákonníka, k judikatúre, ktorou argumentoval v konaní a ktorá bola dôležitá pre totokonanie, k otázke individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky v danom prípade s prihliadnutím na
dôkazy ním predložené. Z rozsudku súdu prvej inštancie taktiež nevyplýva, prečo súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní vo veci, ako ani nevyplýva,

či jeho záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky má nejaký vplyv na jej platnosť. Naďalej zastáva
názor, že rozhodcovská doložka medzi ním a odporkyňou rozhodcovského konania bola dojednaná
individuálne. Odporkyňa rozhodcovského konania svojim podpisom na konci všeobecných poistných
podmienok potvrdila, že si všeobecné poistné podmienky prečítala, vyslovila s nimi súhlas. Zvýraznil,
že zo strany odporkyne rozhodcovského konania bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale osobitne aj

všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Osobitné
zmluvné dojednania pritom odporkyňa rozhodcovského konania podpísať nemusela a to bez toho,
aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných
poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní odporkyňou
rozhodcovského konania by rozhodcovská doložka nebola vôbec vnikla. Odporkyňa rozhodcovského
konania tým, že podpísala osobitné zmluvné dojednania dosvedčila aj skutočnosť, že o možnosti

rozhodcovského konania vedela. Naviac, sprostredkovateľ poistenia - Tibor Hegyeshalmi v konaní pred
súdom vyhlásil, že o rozhodcovskej doložke odporkyňu rozhodcovského konania poučil. Rozhodujúce
je, že odporkyňa rozhodcovského konania mala možnosť vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky, a
tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa. Osobitné
dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda dve alternatívy. Neprijatie osobitných

dojednaní nemá za následok to, že by poistný vzťah nevznikol. V prípade, že by poistník osobitné
zmluvné dojednania neprijal, potom by sa časť XV. VPP ako individuálne nedojednaná nestala platne
obsahom konkrétneho poistného vzťahu. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa rozhodcovského
konania podpísala aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý rovnako potvrdzuje, že
tretia osoba, odlišná od poisťovne pri osobnom stretnutí pred uzatvorením poistenia vyčerpávajúco

informovala odporkyňu rozhodcovského konania o všetkých okolnostiach súvisiacich s poistením,
pričom na zázname o požiadavkách a potrebách klienta odporkyňa rozhodcovského konania uviedla, že
nič ďalšie už nepožaduje vysvetliť a ani nič ďalšie dojednať. Dojednanie rozhodcovskej doložky v danom
prípade bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia odporkyne rozhodcovského konania,
nešlo o neprijateľnú podmienku, keďže odporkyňa rozhodcovského konania mohla túto podmienku

individuálne ovplyvniť bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Súd v rozpore
so zásadou „iura novit curia“ nekonal eurokonformne pri konštruovaní svojich právnych záverov. Z
odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Tento záver je v priamom rozpore s judikatúrou ESD C-478/99. Súd je podľa nespočetnej
judikatúry ESD povinný takto indikovanú podmienku dôsledne preskúmať najmä testom primeranosti

podľa čl. 4 Smernice 93/13/EHS a až na základe takto zistených skutkových a právnych záverov
môže podmienku vyhlásiť za neprijateľnú. Za vadu konania teda považoval aj opomenutie aplikovať
správnu právnu normu na zistený skutkový stav v podobe eurokonformného aplikovania judikátu ESD
C-478/99 na ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku. Taktiež poukázal na rozhodnutie ESD
C-342/13 z 03. 04. 2014, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve nie je

ipso facto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Posudzovaná rozhodcovská doložka nie je vo svetle
výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13 a bod 1 písm. q/ prílohy Smernice Súdnym dvorom neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Na túto interpretáciu majú prihliadať aj súdy v rámci posudzovania otázky
platnosti dotknutej rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedol, že súd aplikoval na daný prípad ustanovenia
zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré nebolo možné aplikovať na daný prípad, nakoľko od 01. 01. 2015

nadobudla účinnosť novela zákona č. 244/2002 Z. z., pričom podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.
z. sa ustanovenia zákona použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. c/
zákonač.244/2002Z.z.vzneníúčinnompred01.01.2015.Ustanovenie§40ods.1zákonač.244/2002
Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2015 však písm. c/ neobsahuje. Z uvedeného je tak zrejmé, že súd vec

nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ rozhodcovského konania ďalej uviedol, že súd tiež opomenul
vykonať procesnú povinnosť predpísanú v ustanovení § 118 ods. 2 OSP, a to uviesť stranám, ktoré
právne významné tvrdenia považuje za zhodné, ktoré právne významné okolnosti považuje za sporné,
ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná. Týmto ustanovením má byť
stranám sporu vytvorená možnosť vo zvýšenej miere reagovať na tie neujasnené, resp. sporné otázky,

ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie. Namietal, že súd nevykonal výsluch svedka ním navrhnutého,
zamestnanca navrhovateľa rozhodcovského konania, ktorý by vysvetlil spôsob uzatvárania poistnej
zmluvy, predkladania ponuky na uzatvorenie zmluvy a dojednanie osobitných zmluvných dojednaní.
Súd tak nevykonal ohľadne okolnosti uzatvárania poistnej zmluvy dostatočné dokazovanie, preto súdneúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012. Uviedol,
že z 19. bodu odôvodnenia smernice 93/13/EHS vyplýva, že zámerom je, aby zmluvné podmienky
v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritéria. Porušenie takto

vymedzeného logického postupu je ústavne neprípustné a je v rozpore s výslovným zámerom smernice.
Zámerom smernice nie je posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných
zmluvách, pokiaľ tieto vchádzajú do kalkulácie poistného. Opačný postup súdov v danej veci bol teda
nesprávny, a preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže ide o poistnú zmluvu, z
pohľadu ochrany spotrebiteľa majú platiť odlišné pravidlá, ktorým súdy nepriznávajú žiaden význam.

Ak teda všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých
východiskom je smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach
s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19. odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv
vyslovene dotýka. K zohľadneniu novely Exekučného zákona uviedol, že rozhodcovský rozsudok,
ktorého zrušenia sa v tomto konaní odporkyňa rozhodcovského konania domáha, spĺňa kumulatívne
predpoklady obsiahnuté v § 243d a v dôsledku tejto právnej normy sa právne postavenie strán sporu

obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, teda odporkyňa rozhodcovského konania
nie je viazaná povinnosťou založenou jej rozhodcovským rozsudkom a on nemôže uplatňovať nárok mu
rozhodcovským rozsudkom priznaný. V dôsledku aplikácie § 234d Exekučného poriadku, prestáva tento
rozsudok účastníkov zaväzovať. Tento záver potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov.

3. Odporkyňa rozhodcovského konania (žalobkyňa) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa
rozhodcovského konania (žalovaného) uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne a vyčerpávajúce. Riadiac sa platnou judikatúrou súdov, napadnutý rozhodcovský rozsudok je
podľa jej názoru v rozpore so zákonom, a to nielen z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu, nebola medzi účastníkmi zmluvy dojednaná individuálne, ale

aj preto, že postupom rozhodcovského súdu, akým celú vec „prejednal“ a následne rozhodol, došlo k
porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jej práva na súdnu a
inú právnu ochranu zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Arbitrážny
súd jej v jeden deň a v jednej obálke doručil rozhodcovský rozsudok, návrh na začatie rozhodcovského
konania a upovedomenie o začatí rozhodcovského konania, v predmetnej veci nevykonal žiadne

dokazovanie, nepredvolal ju ako účastníčku konania, neoznámil jej termín rozhodovania a rozhodol
výlučne na základe listinných dôkazov predložených žalovaným. Týmto spôsobom bola postupom
arbitrážneho súdu porušená zásada rovnosti strán sporu a bolo jej znemožnené, aby si svoje práva
zákonným spôsobom riadne obhájila. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru nebolo dodržané individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, navrhovateľ rozhodcovského konania ani sprostredkovateľ poistenia

ju nepoučili o rozhodcovskej doložke, o postupe pri jej uplatnení či o možnosti odmietnutia tejto
doložky pri uzatváraní poistnej zmluvy. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať
proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek
spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, sa zneužíva k záveru o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič

nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samotnom liste papiera. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

navrhovateľa rozhodcovského konania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa rozhodcovského konania nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom konania je žaloba odporkyne rozhodcovského konania na zrušenie rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/3408/2012 zo dňa
19. 01. 2012, doručená súdu prvej inštancie dňa 17. 07. 2013. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že
dňa 21. 06. 2013 odporkyňa rozhodcovského konania prevzala rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice, sp. zn. 3C/3408/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorým jej rozhodcovský súd uložil,

aby do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila navrhovateľovi rozhodcovského
konania sumu 147,93 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur alebo, aby v tej istej
lehote podala odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Právomoc rozhodcovského súdu mala
založiť rozhodcovská doložka uvedená v časti „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ k poistnejzmluve, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. Aj napriek
tomu, že podpísala osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve - rozhodcovskú doložku, tá nebola
individuálne vyjednaná. Ustanovenie o arbitráži v časti XV. „Rozhodcovské konanie“ je zakomponované

priamo vo všeobecných poistných podmienkach, a to v niekoľkých bodoch. To znamená, že by nemala
podpísať nielen osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, ale ani všeobecné poistné podmienky,
o ktorých navrhovateľ rozhodcovského konania tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy a ani poistnú
zmluvu. Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si sama niečo v poistnej zmluve
vymienila a druhá strana - navrhovateľ rozhodcovského konania by to prijal. V danom prípade išlo

výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy. Navrhovateľ rozhodcovského konania neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná individuálne, čo
opakovane potvrdil NS SR. Ďalej poukázala na to, že ide o vzťah spotrebiteľský a na to, že podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, ako i poukázala na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Súdy svojou judikatúrou už ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné,

a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi.

6. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci bolo nesporné, že strany sporu dňa 25. 02.
2010 uzatvorili poistnú zmluvu č. 451340005, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné
podmienky, ako i osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 01/2007. XV. časť všeobecných

poistných podmienok obsahuje úpravu riešenia sporov medzi odporkyňou rozhodcovského konania a
navrhovateľom rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní. Podľa bodu 2 osobitných
zmluvných dojednaní vyjadrili poistník (poistená) a poisťovňa svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu
v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok, a že toto ustanovenie chápu zmluvné strany

ako rozhodcovskú doložku. Na základe takto koncipovanej rozhodcovskej doložky bol vydaný rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3408/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorého zrušenia sa odporkyňa
rozhodcovského konania podanou žalobou domáha.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.14. Podľa § 157 ods. 2 OSP, účinného do 30. 06. 2016, v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania,stručne,jasneavýstižnevysvetlí,ktoréskutočnostipovažujezapreukázanéaktorénie,zakých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP (do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP) sa totiž
chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou
je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a

uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok
vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe
ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na

každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
17. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2
CSP (predtým § 157 ods. 2 OSP), a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia

(čoho sa odporkyňa rozhodcovského konania - žalobkyňa domáha a z akých dôvodov, aké je
stanovisko navrhovateľa rozhodcovského konania - žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli
súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké
právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod
aplikovanú právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti

jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria
určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo strán sporu na spravodlivý súdny
proces.

18. K námietkam navrhovateľa rozhodcovského konania, uvedených v odvolaní a na potvrdenie
záverov súdu prvej inštancie k dôvodom odvolania navrhovateľa rozhodcovského konania odvolací
súd dodáva, že rozhodcovská doložka, tak ako bola koncipovaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že táto bola v danom
prípade uzavretá na konci všeobecných poistných podmienok, v rámci zvlášť vyčlenených osobitných

zmluvných dojednaní a podpísaná zmluvnými stranami, a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako
individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná individuálne,
ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť poistnú zmluvu,
čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne
ovplyvnená. Skutočnosť, že osobitné zmluvné dojednania boli zo všeobecných poistných podmienok

zvlášť vyčlenené, neznamená, že obsah tejto rozhodcovskej doložky môže spotrebiteľ aj reálne
ovplyvniť. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ by odporkyňa rozhodcovského konania ako
spotrebiteľ podpísala len všeobecné poistné podmienky alebo všeobecné poistné podmienky spolu s
osobitnýmizmluvnýmidojednaniaminičbytonemenilonaobsahurozhodcovskejdoložky,tedanemožno
vôbec konštatovať skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná.

Odporkyňa rozhodcovského konania podpisovala v rámci osobitných zmluvných dojednaní iba súhlas
s mimosúdnym riešením sporov, avšak samotná úprava rozhodcovského konania je obsiahnutá v časti
XV. všeobecných poistných podmienok, ktorej obsah však odporkyňa rozhodcovského konania ako
spotrebiteľ nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Problematickou sa zdá byť tiež skutočnosť,že predmetná doložka ako podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
Vzhľadom na podstatu a postavenie oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné,
že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený

a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán
podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská doložka citovaná v čl. XV. všeobecných
poistných podmienok obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že táto nepripúšťa ani formálne
rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom. Takéto dojednanie, vzhľadom na rozhodovaciu prax
odvolacieho súdu, z ktorého je zrejmé, že práve dodávateľ - navrhovateľ rozhodcovského konania

je ten, ktorý si uplatňuje nároky z poistných zmlúv podaním žaloby na rozhodcovskom súde v
dôsledku takto dojednanej rozhodcovskej doložky, fakticky odníma právo spotrebiteľovi - odporkyni
rozhodcovského konania domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky na všeobecnom súde. V danej veci je rozhodcovská doložka, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu,
obsah ktorej nemala odporkyňa rozhodcovského konania ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť,

pričom jej dojednanie v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou a je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Netreba podceňovať ani skutočnosť, že odporkyňa
rozhodcovského konania vyjadrila svoj súhlas s mimosúdnym riešením sporov podpísaním osobitných
zmluvných dojednaní, ktoré aj napriek ich vyčleneniu zo všeobecných poistných podmienok, sú písané
drobným a ťažko čitateľným písmom. Na základe takto koncipovanej doložky je potrebné konštatovať,

že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka a jej
začleneniedovšeobecnýchpoistnýchpodmienoknemožnopovažovaťzaindividuálnedojednanie,prieči
sa zákonu, a preto je neplatná. K takémuto záveru dospel aj NS SR v rozhodnutiach sp. zn. 5
Cdo 338/2010, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp. zn. 3 Cdo 167/2011, sp. zn. 5 Cdo 100/2012, sp. zn. 6 Cdo

228/2011, týkajúcich sa vzťahov uzatváraných tým istým účastníkom na jednej strane, a to Rapid life
životná poisťovňa, a. s. Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že súd môže pristúpiť
k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad
v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale
aj v iných konaniach (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 27/2011).

19. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Ak

v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôže spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemôže vydať rozhodcovský rozsudok (obdobne v rozhodnutiach NS SR
sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemohol vydať rozhodcovský rozsudok, preto bol dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského

rozsudku. K argumentácii navrhovateľa rozhodcovského konania, že k zmene a doplneniu XV. časti
všeobecnýchpoistnýchpodmienokdošlododatkomč.2odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žetakýto
listinnýdôkaz(dodatokč.2kVPP)navrhovateľrozhodcovskéhokonaniasúduprvejinštancie vpriebehu
konania nepredložil, naviac, dodatok č. 2 všeobecných poistných podmienok mal v zmysle vyjadrenia
navrhovateľa rozhodcovského konania v podanom odvolaní nadobudnúť platnosť a účinnosť dňa 15.

12. 2008, pričom z obsahu spisu v danej veci je zrejmé, že k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu došlo pred týmto dátumom, dňa 02. 05. 2010 (č. l. 179 spisu). Rovnako nemožno súhlasiť s
názorom navrhovateľa rozhodcovského konania, že súd prvej inštancie rozhodol prepäto formalisticky
bez eurokonformného výkladu práva s ohľadom na znenie a účel smernice 93/13/EHS. Vnútroštátny
zákonodarca môže upraviť právne predpisy odlišne od znenia smerníc - môže upraviť danú problematiku

prísnejšie, ako tomu je v smernici. Nárok odporkyne rozhodcovského konania bol posudzovaný normami
slovenského vnútroštátneho práva, s použitím smernice ako interpretačného pravidla. V tejto súvislosti,
vo vzťahu k námietke navrhovateľa rozhodcovského konania týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod
posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, odvolací súd udáva, že podľa
„devätnástehoodôvodnenia“smernice93/13/EHSzposudzovanianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok

je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej
zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby.
Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť
brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Z citovaného odôvodnenia smernicenevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť
posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

20. K navrhovateľom rozhodcovského konania namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
v súvislosti s aplikáciou zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a jeho novelou účinnou od
01. 01. 2015 odvolací súd udáva, že právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 01. 01. 2015 zostávajú zachované, t.j. posúdenie dojednania rozhodcovskej doložky

pred 01. 01. 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej dojednania, pričom konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa dokončí podľa zákona č. 335/2015 Z. z.,
tak ako správne postupoval i súd prvej inštancie. Rovnako argumentácia navrhovateľa rozhodcovského
konania v súvislosti s novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ustanovením § 243d
ods.1,účinnýmod01.01.2015,ženovelaExekučnéhoporiadkuanulujeprávoplatnosťrozhodcovského
rozsudkuaprávnepostaveniestránsporusaobnovilodostavupredvydanímrozhodcovskéhorozsudku,

nie je správna. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku, ani žiadnym
iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca
nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala
k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na
to, aby v sporovom konaní na základe riadne podanej žaloby súd preskúmal existenciu zákonných

podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by
sa na základe riadne včas podanej žaloby súd vecou nezaoberal. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je
stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského
rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť
len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov.

Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho
základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus
proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v sporovom konaní, v rámci ktorého konania sa nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho
záujmu na danom určení, ale sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie

rozhodcovského rozsudku. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania
začatého na základe procesne korektne podanej žaloby vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s
princípomprávnejistoty.Jetiežpotrebnépodotknúť,žerozhodnutieozrušenírozhodcovskéhorozsudku
nie je konečné a súd musí pokračovať v konaní o návrhu uplatnenom na rozhodcovskom súde. Okrem
toho, právna úprava uvedená v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi stranami

sporu neistotu, či navrhovateľ rozhodcovského konania má voči odporkyni rozhodcovského konania
pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku.

21. Navrhovateľ rozhodcovského konania napokon namietal, že súd prvej inštancie nedodržal zákonný
postup v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 OSP (účinného do 30. 06. 2016), keď na pojednávaní

neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia strán je možné považovať za zhodné a ktoré zostali
sporné tak, aby prípadne strany sporu mohli upraviť ďalší procesný postup v konaní s tým, že toto
pochybenie prispelo k nepredvídateľnosti rozhodnutia. K uvedenému odvolací súd udáva, že cieľom
ustanovenia § 118 ods. 2 OSP bolo zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa
posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie

súdu. Okrem toho, cieľom bolo zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy,
ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré
podľa názoru súdu sú buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Uvedené ustanovenie nezakotvovalo
povinnosť súdu, aby naznačil svoj predbežný právny názor na vec. Upravovalo len postup súdu pri
vedení pojednávania. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV.ÚS 16/2012) právny

názor a hodnotiace úsudky sú vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu súdu v
zmysle § 118 ods. 2 OSP. Porušenie citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom nelimituje stranu pri
realizácii jej procesných práv napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod. Preto
ani samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania. Navrhovateľ

rozhodcovského konania preto neopodstatnene namietal, že nedodržaním procesného postupu súdu v
zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 OSP bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.22. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie v danej veci vykonal
dostatočné dokazovanie, na základe ktorého vyvodil správne skutkové závery a vec aj správne právne
posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdil.

23. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni
rozhodcovského konania priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o

výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).