Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/301/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213157
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216213157.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: BENCONT
COLLECTION a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova
13, Bratislava proti žalovanej: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - W., K. XXXX/XX, o zaplatenie

3.424,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
13Csp/50/2016-104 zo dňa 19. septembra 2017 - v zamietajúcej časti a výroku o náhrade trov konania,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.8.2016 si Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca uplatnila voči
žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.968,60 eur s úrokom vo výške 381,06 eur, s úrokom
z omeškania vo výške 1.060,55 eur, s 24,5% úrokom ročne zo sumy 1.968,60 eur od 1.5.2016 do
zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.968,60 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, s
poplatkami vo výške 14,38 eur a náhradu trov konania. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že 23.5.2013

uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere č. 9900538513, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné
podmienky, Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanej zo strany pôvodného
žalobcu poskytnutý úver vo výške podľa zmluvy, pričom sa žalovaná zaviazala vrátiť poskytnuté
prostriedky v splátkach, s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V dobe od
uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok len
čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“,

vyhotovenej ku dňu 30.4.2016. V dôsledku omeškania žalovanej vzniklo pôvodnému žalobcovi v zmysle
Obchodných podmienok pre úver právo požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva.
Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca si toto právo uplatnila na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy
adresovanej žalovanej, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. V
súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver pôvodnému
žalobcovi úrok, pričom v zmluve je dojednaná sadzba vo výške 24,5% ročne. Dátum začatia úročenia

od 1.5.2016 je dátum nasledujúci po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 30.4.2016, v
ktorej je špecifikovaná pohľadávka vrátane vyčíslených úrokov. Poplatky vo výške 14,38 eur predstavujú
náklady, ktoré vyplývajú zo Sadzobníka poplatkov. Žalobca za dôkaz označil zmluvu o úvere, Obchodné
podmienky pre úver, Všeobecné obchodné podmienky, listinu Aktuálny stav úveru, výzvu na úhradu
dlžnej sumy, Sadzobník poplatkov.

2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.6.2017, uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom, postupca postúpilokrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanej. Súd na návrh postupníka
uznesením zo 17.8.2017 rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného
žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s. ako nový žalobca.

3. Vyjadrenie žalovanej k žalobe podané nebolo.

4. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Komárno ako
súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:

5. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.561,44 eur s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1.968,60 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 2.561,44 eur, ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania,
v časti 24,5% úroku ročne od 1.5.2016 a v časti poplatkov vo výške 14,38 eur zamieta.

7. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 49,66 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

8. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovanou
bola dňa 23.5.2013 uzavretá zmluva o úvere dostupná pôžička č. 9900538513, na základe ktorej
postupca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala

splatiť 72 mesačnými splátkami po 53,- eur, splatnými v 12. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín
splatnosti 1. splátky bol 12.6.2013 a konečná splatnosť úveru bola určená na 12.5.2019, pri úrokovej
sadzbe vo výške 24,5%, pri RPMN 27,45% a priemernej RPMN vo výške 19,47%, pri celkovej výške
nákladov 1.803,15 eur.

10. Podaním z 9.7.2014 postupca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 9900538513 za predčasne
splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 1.968,60 eur, úrok vo výške
381,06 eur, poplatky za upomienky vo výške 14,38 eur, úhrnom vo výške 2.364,04 eur. Súčasne vyzval
žalovanú k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Z doručenky na čl. 5 vyplýva,
že uvedená výzva bola žalovanej doručená 18.7.2014.

11. Z aktuálneho stavu úveru a špecifikácie na čl. 24 vyplýva, že žalovaná na splátky splatné od
12.6.2013 do 12.8.2013 vrátane plnila, avšak s nasledujúcimi splátkami sa dostala do omeškania, keď
splátku splatnú dňa 12.9.2013 uhradila len vo výške 48,17 eur a ďalšie úhrady už ani nerealizovala.
Žalovaná do 9.7.2014, kedy bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, mala realizovať 13 splátok po

53,- eur, v úhrnnej výške 689,- eur. Ako vyplýva z aktuálneho stavu úveru a špecifikácie, veriteľ žalovanej
započítal z platieb žalovanej v úhrnnej výške 232,61 eur sumu vo výške 31,40 eur na úhradu istiny. Po
vyhlásení predčasnej splatnosti postupcom dňa 9.7.2014 žalovaná ďalšie platby nerealizovala.

12. Žalobca v žalobe nešpecifikoval aká suma z tej ktorej mesačnej splátky vo výške 53,- eur splatnej do

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru pripadla z úhrad žalovanej na splátku istiny a aká suma pripadla
na splátku úroku, rovnako ako nešpecifikoval výšku istiny úveru zahrnutú v predčasne zosplatnených
splátkach. V rozpore s § 132 ods. 2 CSP odkazoval na listinné dôkazy pripojené k žalobe.

13. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vykonané dokazovanie (zistený skutkový

stav) a citované ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), odôvodnil
nasledovne:

14. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade

sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola
žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca, má v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú
formulárovú(typovú)úverovúzmluvu,ktorejobsahžalovanánemalamožnosťreálneovplyvniť.Zmluvaospotrebiteľskomúverejezmluvnýmtypomsosobitnouprávnouúpravouv zákoneč.129/2010Z.z.,ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex
specialis. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa

§ 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

15. Pokiaľ v zmluve uzavretej medzi postupcom a žalovanou dňa 23.5.2013 nie sú uvedené žiadne
poplatky, žalobca s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. nemohol od žalovanej ako
spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ktorá navyše, podľa textu zmluvy,

nemá ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej zmluvy nie sú ani VOP žalobcu, ani OP SÚ, pričom tieto
nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu
strán sporu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na
www.curia.europa.eu). Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu v časti uplatneného poplatku vo výške
14,38 eur nepovažoval za dôvodný.

16. Súd uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.968,60 eur a úroku do
zosplatnenia (369,42 eur) s úrokom z omeškania do zosplatnenia (11,64 eur) ako aj s úrokom z
omeškania (5,15% p.a.) zo sumy 2.338,02 eur (1.968,60 + 369,42) za obdobie po uplynutí lehoty
splatnosti predčasne zosplatneného úveru, teda od 29.7.2014 až do 30.4.2016 (žalobcom vymedzené
obdobie konca vyčíslenia úroku z omeškania) vo výške 211,78 eur považoval za dôvodný.

17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Pokiaľ si strany sporu v zmluve dohodli úrokovú sadzbu
24,5% ročne, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na 24,5% úrok ročne zo sumy
dlžnej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, teda po 9.7.2014 až do jej
zaplatenia. Uvedeným úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru, a to len do splatnosti úveru, v danom

prípade do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 9.7.2014, pričom úrok zahrnutý v splátkach
splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úhradou ktorého sa žalovaná dostala do
omeškania, bol žalobcovi prisúdený v prísudku sumy 369,42 eur, pozostávajúcej z dlžného zmluvného
úrokusplatnéhodopredčasnéhozosplatneniaúveru.Pomárnomuplynutílehotysplatnostisplátokúveru
asplátokúrokuzúverusplatnýchdovyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruapomárnomuplynutílehoty

splatnosti predčasne zosplatnenej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania,
keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše,
je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného
pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do
splatnosti dlhu, v danom prípade do 9.7.2014 (deň, ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť

úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu
súd žalobu v časti osobitne žalovaného 24,5% úroku z úveru od 1.5.2016 do zaplatenia, ale aj v časti
uplatneného vyčísleného úroku z omeškania nad sumu 211,78 eur za obdobie do 30.4.2016, v ktorom je
podľa špecifikácie na čl. 48 zahrnutý aj zmluvný úrok, nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju. V súlade
s týmto právnym názorom súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51

z 22.1.2014, resp. č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, resp. č.k. 9Co/927/2015-78 zo 14.9.2016, ale aj
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie
Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola už právoplatne riešená otázka
nároku veriteľa na úrok z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

18. Z dlžnej sumy istiny vo výške 1.968,40 eur vznikol žalobcovi nárok na 5,15% úrok z omeškania ročne
až do zaplatenia (aj) od 1.5.2016, keď úrok z omeškania do uvedenej doby vo výške 211,78 eur súd
žalobcovi aj prisúdil. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, ktorá k 29.7.2014 (začiatok omeškania s úhradou predčasne zosplatnenej

istiny úveru, na úhradu ktorej bola žalovaná vyzvaná v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorá bola
žalovanej doručená 18.7.2014) bola 0,15%. Súd o úroku z omeškania rozhodol tak ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

19. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (74,83%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v

časti 24,5 % úroku (ktorý po vyčíslení za obdobie od 9.7.2014 len do podania žaloby predstavuje sumu
vo výške 1.005,58 eur a do rozhodnutia vo veci sumu 1.543,38 eur), či úroku z omeškania je úspechom
žalovanej (25,17%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP (Civilnýsporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z.) súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2
CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 49,66% náhradu trov konania.

20. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

21. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania napadol len žalobca, domáhajúci sa jeho zrušenia v tejto časti (a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie) alternatívne jeho zmeny odvolacím súdom tak, aby jeho žalobe

v celom rozsahu vyhovené a priznaná mu plná náhrada trov konania. Podané odvolanie právne
dôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/ b/ d/ e/ f/ g/ a h/ CSP. Podľa jeho názoru je predmetné
rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, keď odôvodnenie rozsudku musí byť formulované
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia a musí spĺňať základné
gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Suma poplatkov vo výške 14,38 Eur pozostáva zo zložiek
uvedených v listine „Aktuálny stav úveru“ na prvej strane pri položke „poplatky zaplatené“ (č. l. 24), keď

uvedené poplatky boli žalovanému účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť týchto
poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, keď zároveň dodáva,
že voči žalovanému si nárok na zmluvnú pokutu neuplatňuje. Poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora
zo dňa 09.11.2016 vo veci C 42/15 a na skutočnosť, že Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné
podmienky, ako aj Sadzobník poplatkov upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob aj výšku sankcií za

omeškanie so splnením zmluvnej povinnosti. Odôvodnenie rozhodnutia v bode 7 je nepreskúmateľné
a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru on nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé,
že súd a akýkoľvek štátny orgán SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím
takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. V prípade

zmluvného úroku zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, čo znamená,
že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný úrok
ako forma odmeny veriteľa za poskynutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj
jeho nárok na zmluvné úroky, keď žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom zmluvy
sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje

obdobie, za ktoré má veriteľ nárok na zmluvný úrok. Už z jazykového výkladu je zrejmé, že má nárok
na úrok až do splatenia úveru, keď zosplatnenie úveru je len zmeny termínu splatnosti nároku, na ktorý
má veriteľ nárok. Ak teda je dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade, ak platí úver v splátkach,
odporujelogickémuvýkladu,abybolodtohooslobodenývprípadeoprávnenejzmenytermínusplatnosti.
Úroky predstavujú cenu úveru a dlžník je ich povinný platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí

do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní; na povinnosť platiť úroky z
úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru, čo vyplýva aj z bodu 6.4. Obchodných podmienok, s ktorými
sa žalovaný oboznámil a vyjadril s nimi súhlas svojím podpisom na zmluve. Tento záver konštatoval
vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Českej republiky, rozsudkom 32 Cdo/3830/2014. Vzhľadom na
fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku

žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Ad absurdum, v
prípade nepoctivého dlžníka by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru
pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak
plateniu dohodnutých zmluvných úrokov. Nesúhlasí tiež s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním
úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, nakoľko oba typy úrokov sú

diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť teda o dvojité sankcionovanie
žalovaného. Aj v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka existuje popri povinnosti
platiť istinu aj povinnosť platiť úroky z omeškania pri už existujúcom peňažnom dlhu. Úroky predstavujú
odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za nedodržanie dohodnutej
doby splatnosti. Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného

priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania;
obidva úroky teda veriteľ môže žiadať popri sebe a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o
občianskoprávny vzťah. Zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k
zmene obsahu záväzku. Zároveň uvádza, že nie je na pôdach okresných súdov ustálená súdna prax
v ich uplatňovaní, keď platnosť i neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na

okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli
pred 01.04.2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku,že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Inštitút ochrany
spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu a nemožno pod zámienkou narovnávania prirodzených
nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov narúšať princíp rovnosti strán konania. Súdy

sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, keď ochranu spotrebiteľa nie je možné
chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti; v tejto súvislosti poukazuje na odlišné
stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka.

22. Vyjadrenie žalovanej k podanému odvolaniu podané nebolo.

23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušiť (a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie) z dôvodu, že je sčasti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia, čím

došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím
súdom napraviť nemožno.

24. V danom spore súd prvej inštancie bez procesnej obrany žalovanej riešil danosť uplatneného nároku
žalobcu na požadovaný úrok sám, keď predtým konštatoval, že zmluva bola platne a riadne uzatvorená.

Súd prvej inštancie svoj záver o tom, že žalobcovi požadovaný úrok z istiny po zosplatnení nepatrí
odôvodnil poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998, z ktorého rozhodnutia
žiadnu právnu argumentáciu necitoval. Súd prvej inštancie tiež sám svoju právnu argumentáciu k
uvedenému právnemu záveru nepodal, keď právnu argumentáciu uvedeného záveru neobsahuje ani
spomínané jediné uznesenie Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho (nie dovolacieho), ktoré

rozhodnutie ustálenú rozhodovaciu prax netvorí a riešilo nárok na úroky z omeškania z úrokov ako
súčastipeňažnéhozáväzkudlžníka.Keďpretorozhodnutie-jedinéoznačenierozhodnutievšeobecného
súdu právnu argumentáciu neobsahuje a súd takúto konkrétnu argumentáciu z tohto rozhodnutia do
svojho rozhodnutia ani nepojal, mal odvolací súd za to, že rozhodnutie ohľadom tohto právneho záveru
súdu prvej inštancie stranám sporu náležité dané nebolo, čo robí jeho rozhodnutie arbitrárnym a

nepreskúmateľným. Rovnako súd prvej inštancie ex offo nedal záver k platnosti postúpenia predmetnej
pohľadávky bankou na (nového) žalobcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách č.
483/2001 Z. z. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018 = R 60/2018).
Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadom ďalšieho úročenia istiny
úrokom z úveru (výzva súdu na č. l. 45 a vyjadrenie žalobcu na č. l. 48 a s obsahom konkrétnych

zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere dostupná pôžička). Nakoniec odvolací súd tiež dodáva, že súd
prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval bez toho, že by pred rozhodnutím boli naplnené zákonné
podmienky ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 CSP pre doručenie listín žalovanej, ktorá však odvolanie
nepodala.

25. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd pomerom 3:0 rozhodol vo veci tak, ako
to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď súd prvej inštancie sa musí v novom rozhodnutí
vysporiadať s celou právne významnou argumentáciou žalobcu a svoje rozhodnutie musí zákonným
spôsobom odôvodniť, keď zároveň rozhodne aj o trovách strán sporu v celom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).