Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717205386
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717205386.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu:

Basler Lebensversicherung - Aktiengesellschaft so sídlom Ludwig - Erhard-Str. 22, Hamburg 204
59, Spolková republika Nemecko na území SR konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Basler
Lebensversicherung - AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu, sídlo organizačnej zložky
Námestie SNP 15, 811 03 Bratislava, IČO: 35 951 770, zastúpeného: advokátska kancelária SKLEGAL
s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Z. C., nar. XX.X X. XXXX, trvale bytom A. D.
XXX/XX, XXX XX I., korešpondenčná adresa: D.. Z.. Š. XXXX/XX, XXX XX V., občan SR, o zaplatenie
3.704,94 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.036,13 EUR s príslušenstvom z a s t a v u -
j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 1.668,81 EUR spolu s 5% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 3.704,94 EUR od 06. 04. 2016 do 26. 07. 2017, s 5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 2.668,81 EUR od 27. 07. 2017 do 03. 08. 2017 a s 5% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.668,81 EUR od 04. 08. 2017 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému.

Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 122,- EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.704,94 EUR aj s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z
omeškania od 06. 04. 2016 do zaplatenia ako aj trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14. 07. 2015 zaslal omylom na účet žalovaného sumu vo výške
3.704,94 EUR, pričom po zistení požiadal dňa 21. 07. 2015 banku žalovaného o vrátenie tejto platby
späť na účet žalobcu a zároveň, aby banka žalovaného ho vyzvala na zadanie príkazu o spätný prevod
pripísaných prostriedkov. Z e-mailu banky zo dňa 05. 04. 2016 bolo zistené, že bankový účet patrí
žalovanému a preto žalobca dňa 05. 04. 2016 vyzval žalovaného na vrátenie sumy 3.704,94 EUR.
Dňa 17. 08. 2016 žalobca bol bankou upovedomený, že vrátenie nesprávne poukázaných peňažných
prostriedkov nemožno vykonať, nakoľko tieto sú blokované súdnym exekútorom G.. G. Ď..

Listom zo dňa 21. 04. 2016 žalovaný žalobcu informoval o žiadosti žalobcu o vrátenie peňažných
prostriedkov, že tejto nemôže vyhovieť, nakoľko zostatok na jeho účte je zablokovaný súdnym
exekútorom. Taktiež v liste uvádza, že tieto nemohol vrátiť aj z dôvodu, že okamihom prijatia peňažných
prostriedkov tieto boli automaticky použité na úhradu záväzkov, ktoré mal žalovaný v rámci zriadenýchtrvalých príkazov, a ktoré nezrušil. Uvedený argument žalobca považuje za nepravdivý, pretože ak
hradil záväzky, ktoré mal pôvodne hradiť na základe trvalého príkazu z účtu musela byť konkrétna platba
pripísaná veriteľovi žalovaného dvakrát a veriteľ ju mal vrátiť, resp. pokiaľ tieto záväzky nemal, aj v tom

prípade bol povinný na ich vrátenie. Na základe tohto žalovaný teda mohol žalobcovi vrátiť aspoň tú
časť nesprávne poukázanej platby, ktorá nebola blokovaná.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie
vydať, pričom podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na základe týchto skutočností
žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

2. Na základe podania právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 25. 09. 2017
tento v časti konanie o zaplatenie sumy spolu vo výške 2.036,13 EUR zobral späť a to z toho dôvodu,
že žalovaný vrátil na účet žalobcu dňa 26. 07. 2017 sumu 1.036,13 EUR a dňa 03. 08. 2017 sumu

1.000,- EUR. V ostávajúcej časti žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na sumu 1.668,81 EUR aj s
príslušenstvom. V rámci vyjadrenia v tomto liste zároveň poukazujú na to, že žalovaného účet bol
blokovaný len do sumy 1.668,81 EUR a nič mu nebránilo už v roku 2015 po pripísaní tejto platby na
jeho účet, resp. v apríli 2016 po písomne výzve žalobcu, okamžite vrátiť aspoň tú časť peňazí, ktorá
nebola blokovaná exekúciou.

3. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

4. Súd na základe čiastočného späťvzatia návrhu konanie o zaplatenie celkovej sumy
vo výške 2.036,13 EUR s príslušenstvom zastavil. Zároveň sa teda už konalo len o zaplatenie sumy
istiny vo výške 1.668,81 EUR spolu aj s 5% úrokom z omeškania zo sumy 3.704,94 EUR od 06. 04. 2016,
tak ako to bolo uplatnené žalobou do 26. 07. 2017, kedy došlo k prvej úhrade zo strany žalovaného,
ďalej nasledujúcim dňom od 27. 07. 2017 žiadal žalobca priznať 5% úrok zo sumy 2.668,81 EUR a to

do 03. 08. 2017 kedy došlo k ďalšej úhrade pohľadávky a od tohto dátumu žiadal priznať 5% úrok zo
sumy 1.668,81 EUR od 04. 08. 2017 až do zaplatenia.

5. Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/10/2017-31, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.704,94 EUR dňa 07. 06. 2017.

6. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom poukázal na
to, že je pravdou, že mu bola zaslaná suma 3.704,94 EUR s tým, že žalobcu dňa 21. 04. 2016 informoval,
že neoprávnene odoslal mylnú platbu na jeho účet, ktorý bol a stále je predmetom exekúcie. Od 30. 12.
2013 je jeho účet zablokovaný na sumu 1.668,81 EUR. Skutočnosť, že vklad od žalobcu bol vo výške

3.704,94 EUR bol mylným prevodom, na ktorý nemal žiaden nárok a nemal v úmysle sa neoprávnene
obohatiť. Najneskôr v termíne do 31. 07. 2017 je schopný vrátiť sumu vo výške 2.036,13 EUR t. j. sumu,
ktorá je rozdielna medzi sumou 3.704,94 EUR mínus 1.668,81 EUR. Má záujem vrátiť aj zvyšnú sumu,
avšak je v zlej finančnej situácii a nemá k dispozícii žiadne finančné prostriedky na bankových účtoch,
nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani žiaden majetok. Neuznáva ani povinnosť platiť úroky z omeškania

vo výške 5% a taktiež ani trovy konania. Poukázal na to, že žalobca si môže dovoliť náklady na právne
zastúpenie pri riešení situácie. Pre neho je to neprimerane vysoký náklad a hoci si je vedomý, že jeho
odpor proti platobnému rozkazu zrejme nebude obsahovať všetky náležitosti v jeho zlej finančnej situácii
si nemôže právne zastúpenie dovoliť a preto tento odpor podáva sám. Zároveň z obsahu vyplýva, že
súhlasí s tým, aby bol zaviazaný zaplatiť sumu 2.036,13 EUR v termíne najneskôr do 31. 07. 2017 a

ďalej, že zaplatí aj sumu 1.668,81 EUR v prípade, že mu bude exekútorom uvoľnená.

7. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Súd z Centrálneho registra exekúcii zistil, že voči žalovanému sa pod sp.

zn. 11Er/2838/02-5 vedie exekúcia Exekútorským úradom G.. G. Ď. na zaplatenie vymáhaného nároku
istiny vo výške 11.541,90 Sk.

9. Súd z Vyjadrenia k reklamácii/sťažnosti zo dňa 11. 08. 2015 zasielanéhospoločnosťou mBank žalovanému zistil, že v nadväznosti na jeho reklamáciu/sťažnosť ho informujú,
že „vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu na vašom účte nemôžeme vám vyhovieť. Prostriedky je
odosielateľovi možné vrátiť prevodom z iného účtu ako je ten blokovaný. Rovnako máte možnosť

kontaktovať priamo exekútora, ktorý ako jediný môže zadať príkaz na prevod prostriedkov z účtu“.

10. Súd z listu adresovaného žalovaným žalobcovi zo dňa 21. 04. 2016 zistil, že týmto
reaguje na ich výzvu na vrátenie neoprávnene prijatej sumy zo dňa 05. 04. 2016. Poukazuje na to, že
uvedená situácia ho mrzí, avšak momentálne je jeho účet blokovaný exekúciou, proti ktorej sa odvolal.

Tento účet nevyužíva od roku 2013. Z dôvodu, že neočakával nijaké peniaze na tomto účte a mal tu
zriadené trvalé príkazy došlo k neplánovaným pohybom na tomto účte, ktoré zaznamenal dňa 05. 08.
2015. Zároveň zadal príkaz na úhradu zaplatenia platby žalobcu, avšak toto nebolo realizované, pretože
disponibilný zostatok bol a stále je blokovaný exekúciou. Poukazuje na to, že právnik mu poradil, aby
počkal kým banka pošle výzvu k vráteniu mylnej platby, ktorú následne predloží exekútorovi.

11. Súd z listu spoločnosti mBank adresovaného žalobcovi zo dňa 17. 08. 2016 zistil,
že týmto listom reagujú na list žalobcu zo dňa 10. 08. 2016 vo veci vrátenia platby, pričom poukazujú na
to, že uvedený účet je od 30. 12. 2013 zablokovaný v rámci exekúcie exekútorom G. Ď., pričom peňažné
prostriedky na účte klienta podliehajú predmetnému exekučnému konaniu. Z tohto dôvodu nie je možné
sprostredkovať vrátenie platby.

12. Súd z e-mailovej správy od banky žalobcu UniCredit bank adresovanej žalobcovi
zo dňa 05. 04. 2016 zistil, že identifikačné údaje neoprávneného príjemcu sú Z. C. nar. XX. XX. XXXX
(žalovaný).

13. Súd z výpisu mBank internet banking žalovaného zistil, že na jeho účte je
blokovaná suma 1.668,81 EUR, napísané je to EXE Ď. G. V., dátum registrácie 30. 12. 2013.

14. Súd z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 25. 09. 2017 okrem iných
skutočností zistil, že podľa nich vyjadrenie žalovaného, že nemohol vrátiť uvedené peniaze je

zavádzajúce z dôvodu, nakoľko účet, ktorý mu bol blokovaný exekútorom bol blokovaný len do sumy
1.668,81 EUR a nič mu nebránilo v tom, aby zvyšnú sumu vrátil žalobcovi.

15. Súd z písomného vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 08. 12. 2017, kde
okrem iných skutočností poukazuje na to, čo už predtým poukázal, zistil, že nikdy nemal úmysel sa

bezdôvodne obohatiť a že 10. 08. 2015 kontaktoval banku, aby túto platbu vrátila žalobcovi. Banka
povedala, že mu nemôže pomôcť, pretože neevidujú žiadnu požiadavku o súčinnosť zo strany žalobcu a
že má čakať kým mu banka zašle oficiálnu žiadosť, ktorú následne zanesie ako dôkaz exekútorovi. Túto
neobdržal. Upozornili ho, aby voľné prostriedky rýchlo z účtu blokovaného exekúciou vybral, pretože
exekútor môže blokovať aj zvyšné peniaze. Rovnakú radu ako v jeho banke mu dal aj právnik. Čo sa týka

exekúcie, jeho návrh súd uznesením zo dňa 26. 11. 2015 zamietol, pričom proti tomuto sa odvolal na
Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 31. 12. 2015, avšak aj odvolanie bolo zamietnuté. Voľné prostriedky
z jeho účtu vybral začiatkom roka 2016 z dôvodu, aby neboli zablokované exekúciou. Nikdy nedostal od
žalobcu požiadavku na vrátenie časti poukázanej sumy, vždy chceli vrátiť naraz celú sumu, čo on nie
je schopný. Zároveň poukázal na to, že žalobcovi bude povinný vrátiť zaplatiť zvyšnú sumu vo výške

1.668,81 EUR akonáhle mu bude táto suma uvoľnená exekútorom G.. G. Ď..

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17. 01. 2018 uviedol, že sa
pridržiavajú svojho návrhu a že by chceli so žalovaným uzavrieť aj zmier, ak tento bude s týmto súhlasiť.
V prípade, ak nie, tak žiadajú, aby súd návrhu vyhovel.

17. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 17. 01. 2018 súd zistil, že
jeho mrzí táto situácia, pričom čo sa týka súdneho zmieru, k tomuto sa nevyjadril či ho chce uzavrieť
alebo nechce a teda či s ním súhlasí alebo nie. Ďalej z vyjadrenia žalovaného vyplynula tá skutočnosť,
že teda on si je vedomý, že uvedené peniaze mu boli poukázané, avšak on nespôsobil túto situáciu.

18. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.19. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

21. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

22. Podľa § 215 ods. 2 C. s. p. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa
tohto zákona.

23. Súd na uvedené ustanovenia Civilného sporového poriadku najmä na § 150 ods. 1
poukazuje predovšetkým z dôvodu tých tvrdení žalovaného, ktoré tento uvádzal nepravdivo resp.
neúplne. Predovšetkým sa jedná o povinnosť ustanovenú § 150 ods. 1 C. s. p., kde súd poukáže
v ďalšom podrobnejšie, ktoré skutočnosti žalovaný uvádzal neúplne resp. nepravdivo. Ide hlavne o
skutočnosti, kde samotný žalovaný poukazuje na to, že tento chce vrátiť uvedenú sumu žalobcovi a si je

vedomý, že táto mu nepatrí s tým, že časť tejto uvedenej sumy vo výške 1.668,81 EUR nemôže vrátiť,
pretože mu je blokovaná a zároveň poukazuje aj na to, že on nemohol a nezapríčinil túto situáciu čo je
síce pravdivé, avšak nepravdivo uvádza to, že uvedenú sumu chcel vrátiť, pretože súd mal jednoznačne
preukázané, že exekútorom blokovaná suma bola len vo výške 1.668,81 EUR a nie v celkovej výške
aká bola poukázaná omylom žalobcom t. j. vo výške 3.704,94 EUR. Na základe tohto teda neobstojí

tvrdenie žalovaného, že tento mal snahu vrátiť uvedené peniaze a preto by z nich nemal platiť nejaké
úroky resp. ani trovy konania, pretože žalobca ho jednoznačne k tomuto vyzval a žalovaný si nesplnil
svoju povinnosť.

24. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) kto sa

na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.

26. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu je
v celom rozsahu dôvodný a preto tomuto vyhovel. V rámci vyhodnotenia dôkazov súd poukazuje na
§ 151 ods. 1 C. s. p. s tým, že tie skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa
považujú za nesporné. V tomto teda súd poukazuje na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel,
že by mu žalobca nepoukázal vymáhanú sumu a sám sa k tomuto priznal, že suma vo výške 3.704,94

EUR mu bola poukázaná omylom na jeho účet a na túto sumu nemal žiaden nárok. Na základe tohto
súd mal preukázané, že návrh žalobcu o vrátenie sumy 3.704,94 EUR v čase podania žaloby bol v
celom rozsahu dôvodný. Čo sa týka poukázania na zákonné ustanovenie tak súd tu poukazuje, že zo
strany žalobcu došlo v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka k plneniu bez právneho dôvodu,
pretože tak ako bolo vyššie uvedené, došlo k poukázaniu finančných prostriedkov, na ktoré žalovaný

nemal žiaden nárok.
Na základe takto stanoveného skutkového stavu je potom jednoznačne preukázaná tá skutočnosť,
že námietka žalovaného, že on má vrátiť iba tú sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi poukázanou
sumou vo výške 3.704,94 EUR a sumou, ktorá je blokovaná exekútorom vo výške 1.668,81 EUR
je nedôvodná. Z ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že bezdôvodné

obohatenie sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získalo. V tomto prípade je jednoznačne dané,
že žalobca nezapríčinil a ani žiadnym iným spôsobom nemá možnosť ovplyvniť exekučné konanie
vedené G.. G. Ď. voči žalovanému. Súd tu poukazuje, že v prípade, ak by žalobca žaloval súdneho
exekútora o zaplatenie sumy, ktorá je blokovaná na účte žalovaného by bol jednoznačne neúspešný,pretože žalobca so súdnym exekútorom G.. G. Ď. nemá žiaden právny vzťah a preto by sa ani nemohol
žiadnym spôsobom domáhať uvedených blokovaných súm. Exekútor jednoznačne vykonáva predmetnú
exekúciu na základe poverenia na udelenie exekúcie a v tomto prípade vzťah je tu jednoznačne daný

len medzi oprávneným v rámci exekúcie, samotným exekútorom a povinným v rámci exekúcie t. j.
žalovaným. Do tohto vzťahu žiadnym spôsobom nemôže zasahovať samotný žalobca. Preto podľa súdu
žalobca si správne uplatnil zaplatenie celej sumy voči žalovanému a tento mu je povinný ju vydať.
Čo sa týka blokovaných finančných prostriedkov, tento vzťah si musí žalovaný vysporiadať so súdnym
exekútorom a s oprávneným v rámci exekúcie vysporiadať a zasa do tohto vzťahu nemôže vstupovať

žiadnym spôsobom žalobca.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Zároveň súd priznal žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania a to
vzákonomstanovenejvýške5%vzmysle§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.Čosatýkastanovenia
doby, od kedy je žalovaný povinný uvedené úroky platiť súd túto určil od 06. 04. 2016 a to z toho dôvodu,
že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na vrátenie predmetnej sumy listom zo dňa 05. 04. 2016. O tom,
že žalovaný vedel, že má uvedené peňažné prostriedky vrátiť a že tieto patria žalobcovi jednoznačne

vyplýva z jeho listu adresovaného žalobcovi zo dňa 21. 04. 2016, kde sám uvádza, že tieto neplánované
pohyby na jeho účte zaznamenal už dňa 05. 08. 2015. Uvedenú odpoveď napísal vo svojej reakcii na list
zo dňa 05. 04. 2016. Na základe uvedeného súd má za to, že nasledujúcim dňom t. j. od 06. 04. 2016
sa žalovaný s vrátením peňažných prostriedkov dostal do omeškania. Čo sa týka rozčlenenia uvedenej
sumy s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť úroky z omeškania najprv zo sumy 3.704,94 EUR od 06.

04. 2016 do 26. 07. 2016 súd toto stanovil na základe tej skutočnosti, že dňa 26. 07. 2016 bola na účet
žalobcu pripísaná od žalovaného suma 1.036,13 EUR a teda zostatok nezaplatenej sumy bol 2.668,81
EUR, z ktorej bol naďalej povinný žalovaný platiť úroky z omeškania, kde súd stanovil, že z tejto sumy
jej povinný platiť od 27. 07. 2017 a to do 03. 08. 2017 s tým, že dňa 03. 08. 2017 zaplatil sumu ďalších
1.000,- EUR a teda od nasledujúceho dňa t. j. od 04. 08. 2017 je žalovaný povinný zaplatiť úroky z

omeškania vo výške 5% už len zo sumy 1.668,81 EUR.
K uvedenému súd uvádza tú skutočnosť, že žalovaný tu opäť nepravdivo a neúplne uvádza skutočnosti
na svoju obranu, že on predmetnú sumu nemohol vrátiť, pretože mu bola blokovaná. Súd opätovne, tak
ako už vyššie poukázal na to,že na účet žalovaného bola pripísaná celkove suma 3.704,94 EUR, o ktorej
sa žalovaný už dozvedel 05. 08. 2015 tak ako na to poukazuje v liste zo dňa 21. 04. 2016 a od tejto doby

žalovaný žiadnym spôsobom nevrátil predmetnú sumu, ani časť predmetnej sumy. Vo svojich listoch
sa len vyhovára na tú skutočnosť, že túto sumu on nemohol vrátiť, avšak pravda je taká, že ak aj celú
sumu vrátiť nemohol mal vrátiť minimálne rozdiel medzi sumou, ktorá mu bola exekútorom blokovaná vo
výške 1.668,81 EUR a sumou, ktorá mu bola poukázaná 3.704,94 EUR t. j. celkove sumu 2.036,13 EUR,
pretože v žiadnom prípade nemožno prihliadať na to, že žalovaný až po vyše dvoch rokoch od prijatia

predmetnej sumy žalobcovi zaplatil túto sumu a to v dvoch splátkach 26. 07. 2017 vo výške 1.036,13
EUR a dňa 03. 08. 2017 vo výške 1.000,- EUR. Súd teda na toto poukazuje, že až pod ťarchou začatia
súdneho konania a vydania platobného rozkazu žalovaný začal splácať predmetnú sumu.

31. Súd vyjadrenia žalovaného o tom, že uvedenú sumu chce vrátiť v splátkach berie

len ako účelové, pričom zo správania sa žalovaného, tak ako na to súd už aj vyššie poukázal, tento
nemal v úmysle žiadnym spôsobom uvedenú sumu vrátiť. Na tomto nič nezmení ani tá skutočnosť, že
poukazuje na to, že už dňa 05. 08. 2015 sa pokúšal cez internetbanking vrátiť mylnú platbu s tým, že
keby toto bola pravda, tak by túto platbu vrátil z iného účtu, pretože keďže vedel aký je jeho disponibilný
zostatok na účte spolu aj s blokáciou jednoznačne vedel aj tú skutočnosť, že môže dôjsť k vráteniu sumy

len nad výšku blokovaného zostatku ak tam je. Teda, ak nemal žalovaný nad sumu 1.668,81 EUR na
svojom účte peniaze, tak takýto úkon o vrátenie platby je len zavádzaním v rámci skutočného úmyslu,
pretože jednoznačne ak je nejaká suma blokovaná a nad túto sumu na účte nie sú žiadne peniaze, nieje čo vrátiť. O tom, že blokácia na účte je žalovaný už vedel od roku 2013 a neobstojí potom žiadne
tvrdenie, že on tieto peniaze sa pokúšal nejakým spôsobom vrátiť.
Čo sa týka požiadavky, že on celú sumu nemá možnosť zaplatiť naraz, súd u žalovaného nevidel

žiadnu snahu, aby až do začatia konania a následného vydania platobného rozkazu, kedy sa dozvedel
o žalobe, akúkoľvek sumu zaplatil žalobcovi. Snaha žalovaného, kde sa vyhovára, že žalobca chcel
zaplatiť celú sumu a neumožnil mu zaplatiť túto sumu v čiastkach, kde teda poukazuje, že toto žalobca
nikdy nenavrhol, súd má za to, že takéto tvrdenie je len účelovým zavádzaním, pretože žalovaný mohol
kedykoľvek a v akýchkoľvek, aj nižších čiastkach splácať uvedenú sumu, čím by sa jeho dlh voči

žalobcovi o tú ktorú zaplatenú sumu znížil. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie tejto sumy a nikdy toto
neurobil až dovtedy, pokiaľ sa nedozvedel, že vôbec proti nemu je vedené akékoľvek konanie a to
doručením mu platobného rozkazu. Takéto konanie žalovaného nemôže požívať žiadnu právnu ochranu
ani čo sa týka zaplatenia úrokov z omeškania, ani čo sa týka trov konania, pretože samotný žalovaný
svojim konaním súdu preukazuje to, že až dovtedy kým nedostal platobný rozkaz a teda sa dozvedel o
súdnom konaní, žiadnym spôsobom nevrátil ani jedno euro z predmetnej sumy a teda bezdôvodne mal

možnosť a aj narábal s týmito peniazmi tým spôsobom, že buď si poplatil nejaké iné platby resp. si túto
sumu vybral alebo tieto peniaze iným spôsobom mohol využiť.

32. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

33. Čo sa týka trov konania súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške
100%,pretožetentobolvcelomrozsahuúspešný.Jesícepravda,žesúdpriznalžalobcovilenzaplatenie
sumy 1.668,81 EUR, avšak z toho dôvodu, ktorý zapríčinil žalovaný, pretože po podaní návrhu zaplatil

žalobcovi sumu 2.036,13 EUR a preto žalobca musel v tejto časti návrh zobrať späť, t. j. späťvzatie
návrhu nastalo až po podaní návrhu a to na základe skutočnosti, ktorú spôsobil žalovaný.
Vo veci námietky, aby súd žalobcovi nepriznal trovy konania súd nevidel na strane žalovaného také
dôvody, ktoré by toto umožňovali, resp. také dôvody, ktoré by odôvodňovali nepriznať trovy konania.
Tak, ako súd poukázal žaloba bola podaná až dňa 03. 04. 2017 a to z toho dôvodu, že hoci žalovaný

vedel o tom, že mu neoprávnene bola zaslaná suma 3.704,94 EUR dňa 05. 08. 2015, z tejto sumy
žiadnuplatbužalobcovidobrovoľnenevrátil,pričombolpovinnýmuvrátiťcelúneoprávneneprijatúsumu.
Žalobca nemal inú možnosť ako sa domáhať zaplatenia uvedenej sumy súdnou cestou, pretože počas
jedného roka od kedy žalovaný zaslal žalobcovi svoj list zo dňa 21. 04. 2016 zo strany žalovaného
nedošlokžiadnemunávrhuakýmspôsobomchcevrátiťpredmetnúsumu,tentoajvpredmetnomlistelen

poukazoval na to, že predmetné prostriedky mu boli blokované, pričom účelovo zamlčal tú skutočnosť,
že tieto boli blokované len do určitej výšky a ani nad túto výšku žiadne peniaze nevrátil. Teda žalobca
žiadnym spôsobom nevidel snahu, že by žalovaný celú sumu resp. jej časť, resp. po častiach dlžnú
sumu chcel žalobcovi vrátiť. Preto súd má za to, že nie sú tu žiadne dôvody na to, aby žalobcovi nepriznal
trovy konania, nakoľko tento nemal inú možnosť ako si vymáhať predmetnú sumu súdnou cestou.

§ 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 149 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 191 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 215 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.
§ 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 456 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 517 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej

predchádzalo.