Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15Csp/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208877
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7817208877.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudcom JUDr. Miroslavom Majerníkom, v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T., o zaplatenie 878,67 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 878,67 EUR v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
v rozsahu 36 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21. 08. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 878,67 EUR spolu s úrokom vo výške 28,00 % ročne zo sumy 878,67 EUR od 19. 07.
2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02. 06. 2014 uzatvoril so
žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva), na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet
žalovanej. Za poskytovanie produktov a služieb bol žalobca oprávnený účtovať na ťarchu vedeného účtu

poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Povinnosťou žalovanej bolo mať na účte dostatok
finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov
v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaná porušila uvedenú
zmluvnú povinnosť, keď sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny
a dlh nevyrovnala. Žalobca zatvoril účet žalovanej, o čom ju informoval posledným výpisom z účtu.
Pred zatvorením účtu žalobca vykonal dňa 18.07.2017 internú účtovnú transakciu, a debetný zostatok
na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Po dobu nepovoleného prečerpania

je žalovaná povinná platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Istina
pohľadávky vo výške 878,67 EUR je preto úročená úrokom vo výške 28% ročne až do vyplatenia
pohľadávky.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 15Csp/128/2017 zo dňa 29. 12. 2017 zamietol žalobu a
rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

3. Súd druhej inštancie uznesením sp. zn. 11Co/71/2018 zo dňa 25. 09. 2018 zrušil rozsudok
prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia okrem iného uviedol, že „súd prvej inštancie založil svoje právne posúdenie veci na
nesprávnom názore, že poplatky a úroky možno v spotrebiteľských zmluvách dojednať len individuálne,alebo inak povedané odmietol možnosť ich zakotvenia v inom dokumente ako v zmluve. Tento svoj názor
prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia naviac nijak bližšie nevysvetlil a obmedzil
sa pritom len na poukaz na neadresné a paušálne výstupy aplikácie spotrebiteľského práva s dôrazom

na formulárovú povahu zmluvy a nevýhodné postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi. V tejto právnej
otázke sa odvolací súd sa plne stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu; za správnu považuje
jeho myšlienkovú konštrukciu, založenú na skutočnosti, že rozhodujúca právna úprava nevylučuje,
ale naopak nepriamo počíta so zahrnutím zmluvných podmienok, popri zmluvách aj v iných a to i
rámcových dokumentoch a ako výstižný v tejto súvislosti odvolací súd hodnotí tiež poukaz odvolateľa

na závery formulované Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti
W., podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na jednom dokumente a
vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči
zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi
boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Odvolaciemu súdu sa v tejto súvislosti žiada

v záujme presvedčivosti jeho úvah poznamenať, že s možnosťou určenia obsahu zmluvy aj odkazom
na obchodné podmienky, za podmienok formulovaných v zmienenom rozhodnutí súdneho dvora už
výslovne počíta novela Občianskeho zákonníka, toho času vo verejnom pripomienkovom konaní v
rámci pripravovanej prvej etapy jeho rekodifikácie. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi
úvahami o základe uplatneného nároku v napadnutom rozhodnutí už nepremietol skutkové zistenia

v rozsahu nevyhnutnom pre záver i o dôvodnosti jeho výšky. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom
na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní,
došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c)
C.s.p. neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a tiež v závislom výroku
o trovách konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní

bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým zabezpečiť si pre svoje skutkové závery dostatočný
skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom. V tomto postupe sa najmä náležite vysporiada
s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca v priebehu konania už predložil, ktoré strany navrhnú v nastávajúcom
priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné
aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. § 295 C.s.p. Po prípadnom doplnení dokazovania súd

prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie
skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym postupom,
pričom vo svojich úvahách pri posudzovaní veci vyjde z právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 C.s.p.), vyjadreného v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní
tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami

riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo
náležitostipožadovanéust.§220ods.2C.s.p.,aleabyimateriálnezodpovedalokritériámspravodlivého
odôvodnenia. K spôsobu právneho posúdenia veci v ďalšom konaní, reagujúc tým zároveň na odvolaciu
argumentáciužalobcu,odvolacísúduvádza:Právnaúpravaodplatyzadočasnéprenechaniepeňažných
prostriedkov úverovou zmluvou, z ktorej je potrebné, vzhľadom na absenciu inej občianskoprávnej

úpravy (§ 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka) vyjsť i pri posudzovaní spôsobu úročenia
spotrebiteľských úverov je obsiahnutá v ust. §§ 502 a 503 Obchodného zákonníka. Podľa ust. §
502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný

spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa
má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak
sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj
úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou

v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Z
citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon naproti času, od kedy je úverový dlžník povinný platiť úroky
(od poskytnutia) výslovne neupravuje, až na prípad keď dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve, tiež do kedy úroky veriteľovi patria. To v praxi vyvolalo interpretačný
spor, či sa poskytnuté peniaze úročia až do skutočného vrátenia poskytnutých peňazí alebo či povinnosť

platiť úroky zaniká so splatnosťou úveru alebo jeho časti. Túto názorovú nezhodu, a to je potrebné
zdôrazniť, i keď v jeho riešení možno zaznamenať istý trend v smere dávajúcom za pravdu opačnému
ako odvolateľom prezentovanému názoru, jednoznačne a definitívne doposiaľ ukončený nebol. Je
potrebné v tejto súvislosti pre objektívnosť uviesť, že predovšetkým v rozhodovacej praxi Najvyššiehosúdu ČR (por. napr. rozsudok sp. zn. 32 Cdo 3830/2014) možno zaznamenať názor, že veriteľovi
patria úroky aj po zosplatnení úveru. V každom z odvolaciemu súdu známych prípadov však riešenie
tejto otázky nadväzovalo na záver o platnosti dohody veriteľa a dlžníka o úrokoch po zosplatnení

úveru, pričom otázka výlučne zákonného rámca úročenia (teda o situáciu keď sa veriteľ s dlžníkom
na úročení úveru po zosplatnení nedohodli), sa v týchto, len na prvý pohľad obdobných prípadoch,
neriešila. V podmienkach Slovenskej republiky síce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo
143/98 zo dňa 1.7.2000, na ktoré sa v rozhodovacej praxi na podporu názoru o úročení úveru len
do jeho splatnosti frekventovane odkazuje, nerieši túto otázku ťažiskovo a vyslovený právny názor k

ďalšiemu postupu súdu prvej inštancie po zrušení jeho rozhodnutia „ Odvolací súd v tejto súvislosti
upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ)“, v ňom nie je nijak
bližšie zdôvodnený. Na strane druhej však nemožno prehliadať, že zdôvodnenie založené i na tomto
názore prešlo testom ústavnosti, pričom Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012
z 18.9.2012, jednak zmienené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považoval za súčasť štandardnej

judikatúry všeobecných súdov a jednak výklad vo výsledku zodpovedajúci tejto alternatíve právneho
posúdenia veci, považoval za ústavne akceptovateľný. Na podklade uvedených judikatórnych výstupov
sa k tomuto názoru prikláňa tiež odvolací súd, pričom k formovaniu tejto jeho argumentačnej pozície
došlo v podstatnom tiež na podklade týchto úvah: Interpretácia trvania úročenia úveru musí podľa úvahy
odvolacieho súdu odzrkadľovať tiež samotnú podstatu úroku a špecifickosť právnej situácie, ktorá po

zosplatnení úveru nastáva. Právna teória i rozhodovacia prax sú v tomto zmysle zajedno v tom, že úrok
je cenou peňazí - odplatou veriteľa za to, že peňažné prostriedky dočasne prenechá dlžníkovi a ten ich
v dohodou stanovenej alebo na základe zákona veriteľom určenej dobe môže využívať. Práve možnosť
disponovať s peňažnou sumou na dosiahnutie vlastného hospodárskeho prospechu na strane dlžníka a
získanie úroku za poskytnutie tejto možnosti na strane veriteľa predstavujú bezprostredný ekonomický

dôvod (kauzu) vzniku právneho vzťahu z úverovej zmluvy. Odstúpením od úverovej zmluvy veriteľom
(uplatnením práva mimoriadného zosplatnenia úveru) dochádza celkom nepochybne k narušeniu tejto
kauzy úverovej zmluvy; v ďalšom čase už totiž dlžník nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba
a tieto užívať, keďže veriteľ mu túto možnosť už viac nedáva (odňal). Nevrátením prenechaných peňazí
po zosplatnení úveru, bez ohľadu na to aké účinky z hľadiska trvania úverového vzťahu právnemu

úkonu odstúpenia od úverovej zmluvy či zosplatnenia úveru pripíšeme, nepochybne vzniká protiprávny
stav, s ktorým sú ako následok prípadne spojené sankčné (úroky z omeškania), zodpovednostné
(náhrada škody) a zabezpečovacie plnenia (zmluvná pokuta), na ktorých sa účastníci pre tento prípad
dohodli, alebo ktoré sú dané zákonom, a nie záväzky majúce povahu odplaty, medzi ktoré úrok, ako
už bolo vyjadrené skôr, rozhodne patrí. Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť ani, že otázka „odplaty“

za nesplnenie povinnosti dlžníkom vyvstala výlučne v súvislosti s úverovými vzťahmi, pričom mimo
nich odvolaciemu súdu nie sú zrejmé prípady, kedy by sa veriteľ po zročnosti plnenia domáhal mimo
sankčných, zabezpečovacích alebo zodpovednostných záväzkov tiež iných vedľajších plnení majúcich
povahu akejsi zmluvnej odplaty. Takto napríklad po skončení nájmu prenajímatelia nežiadajú nájomné
až do vydania predmetu nájmu i napriek tomu, že zákon platenie nájomného len za obdobie trvania

nájmu nelimituje (rovnako ako úrok pri úveroch). Možno síce namietať, že náhradu za užívanie veci
bez právneho dôvodu vlastníci bežne žiadajú, treba mať ale na zreteli, že svojím charakterom sa nad
akúkoľvek pochybnosť nejedná o odplatu, ale o náhradu zo zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného
obohatenia, ktorú, ako už bolo skôr zmienené, odvolací súd pripúšťa i v prípade úverových vzťahov.
Odvolací súd teda nevzhliadol právny, ekonomický a vo svojej podstate ani žiaden iný racionálny dôvod,

pre ktorý by výklad právnej úpravy mal smerovať k úročeniu poskytnutých peňazí aj po zosplatnení
úveru (odstúpení od úverovej zmluvy), teda v čase, kedy veriteľ dlžníkovi neposkytuje možnosť užívať
jeho peniaze, ale dlžník veriteľove peniaze protiprávne zadržiava. Celkom nepatričnou je argumentácia
zástancovopačnéhonázoru,založenánazneníposlednejvetyust.§503ods.3Obchodnéhozákonníka,
podľa ktorého úroky je povinný (dlžník) zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných

prostriedkov. Použitá formulácia na prvý pohľad evokuje u zástancov úročenia úveru aj po splatnosti, že
týmjeotázkazodpovedaná„dovrátenia“,atedaniedosplatnosti;tentoargumentvšakvosvojejpodstate
abstrahuje od toho, že jeho znenie, zvlášť však použité slovo „len“ v tomto ustanovení jasne naznačuje,
že tým bolo sledované obmedzenie dohodnutého úroku v prípade skrátenia doby vrátenia peňazí a
nie rozšírenie úročenia nad túto dobu. Zástancovia názoru o úročení úveru po splatnosti sa doposiaľ

uspokojivo nevysporiadali ani s jeho zrejmou kolíziou s úpravou, priznávajúcou veriteľovi za omeškanie
dlžníka s peňažným plnením iba úroky z omeškania (poplatok z omeškania) za situácie, keď možnosť
kvantitatívneho rozšírenia tejto sankcie za oneskorené plnenie v občianskoprávnych vzťahoch je v
právnej praxi jednotne odmietané. Úročenie zosplatneného úveru zároveň nereflektuje ani skutočnosť,že právny poriadok úhrn sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov (podľa
ust. § 3a ods. 2 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. sa nimi rozumejú úroky z omeškania, zmluvné pokuty
a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov) limituje.

Prirodzene, vzhľadom na spotrebiteľskú povahu právneho vzťahu strán, nemožno opomenúť posúdiť
ho tiež z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľov. K tomu odvolací súd vo vzťahu k ďalšiemu
konaniu poznamenáva, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, musí byť vždy preskúmateľným
výsledkom vyhodnotenia rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v
právachapovinnostiachzmluvnýchstrán(§53ods.1vetaprváObčianskehozákonníka).Zároveň,platí,

že neprijateľnou nie je taká zmluvná podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 veta
prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vo vzťahu k spôsobu odôvodnenia napadnutého rozsudku
treba súdu prvej inštancie vytknúť, že vo svojich úvahách precenil právny význam formulárovej povahy
rozhodujúcich dojednaní. Neuvedomil si pritom dostatočne razantne, že formulárová povaha zmluvnej
podmienky ( a teda nie jej osobitné vyjednanie) je predpokladom vôbec pre úvahu o jej neprijateľnosti
a predstavuje tak podmienku a nie dôvod zakladajúci neprijateľnosť. Dôvodom neprijateľnosti zmluvnej

podmienky je vždy, ako už bolo zmienené, značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu v neprospech
spotrebiteľa zakladá, z čoho vyplýva, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nevyhnutne
bez kvalifikovaného zdôvodnenia takejto nerovnováhy nezaobíde. Za takéto zdôvodnenie rozhodne
nemožno bez ďalšieho považovať len paušálny poukaz na nevýhodnejšie postavenie spotrebiteľa,
rovnako ani subjektívne konštatovanie, že zmluvná podmienka zakladá hrubú nadvládu alebo, ako už

bolo zmienené, len odkaz na formulárovú podobu zmluvných dojednaní.“

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13. 11. 2018 k uzneseniu súdu druhej inštancie sp. zn. 11Co/71/2018
zo dňa 25. 09. 2018 uviedol, že istina dlhu predstavuje sumu 878,67 Eur, čo je rozdiel medzi všetkými
debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného vyplývajúcimi z predloženej

platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného a to od otvorenia po zatvorenie účtu. Kreditné
transakcie boli vo výške 16.844,03 Eur a a debetné boli v sume 17.722,70 Eur. Vo vzťahu k úroku z
omeškania vo výške 28 % uviedol, že nejde o zmluvný úrok a teda ani úrok po zosplatnení, ale je to
zákonný úrok z titulu prekročenia. Mal za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom
sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Zákon nevyžaduje podľa žalobcu uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte. Zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Časť náležitostí zmluvy môže byť obsiahnutá
aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Výška
úroku pri nepovolenom debete na účte bola upravená vo výveske úrokových sadzieb. V tejto súvislosti
poukázal na bod 3.12 Všeobecných obchodných podmienok banky.

5. Hodno spomenúť, že žalovaná sa k žalobe ani k dôkazom k nej pripojeným, ako aj k iným listinám
a návrhom tvoriacim obsah spisu nevyjadrila.

6. Po doručovaní vyjadrenia žalobcu žalovanej súd postupom podľa § 297 CSP vec prejednal a rozhodol

vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. 03. 2019. Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu najmenej
5 dní pred jeho vyhlásením.

7. Z listinných dôkazov označených a predložených žalobcom, nachádzajúcich sa v súdnom spise,

a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, Všeobecnými obchodnými
podmienkami Prima banky Slovensko, a. s., výpismi z účtu žalovanej, Sadzobníkom poplatkov a úrokov,
súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 02.06.2014 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovanú osobný účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, v mene euro.

9. Dňa 18. 07. 2017 žalobca vykonal internú účtovnú transakciu a debetný zostatok na účte žalovanej
previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.

10. Podľa čl. IV. bod 2. Zmluvy za poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu
zriadeného účtu na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu alebo služby týka, resp. na ťarchuakéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom
Zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou Zmluvou a so Sadzobníkom.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

17. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

18.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

19. Podľa výpisu z účtu č. 7 za obdobie 29.11.2014 - 31.12.2014 bol pri predchádzajúcom výpise zo
dňa 28. 11. 2014 zostatok 6,40 Eur a nový zostatok na účte žalovanej bol záporný, a to mínus -325,98
Eur. V uvedenom období bolo podľa výpisu vykonaných 13 debetných položiek a 2 kreditné v sume
410,46 Eur, pričom debetné položky pozostávali z výberov hotovosti v sume 540,- Eur, úhrad trvalého
príkazu v sume 20,- Eur, úverovej transakcie splátka úveru v sume 135,03 Eur, platieb kartou spolu

v sume 41,61 Eur, úrokov v sume 2,30 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur.
Podľa výpisu z účtu č. 2 za rok 2015 bolo vykonaných 18 debetných položiek a 2 kreditné v sume
553,25 Eur, pričom debetné položky pozostávali z platieb kartou v sume 110,08 Eur, výberu hotovosti v
sume 300,- Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrad trvalého príkazu spolu v
sume 20,- Eur, úrokov vo výške 5,78 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa

výpisu z účtu č. 2 za obdobie 31. 01. 2015 - 27. 02. 2015 bolo vykonaných 16 debetných položiek a 2
kreditné v sume 464,12 Eur, pričom debetné položky pozostávali z výberu hotovosti v sume 200,- Eur
platieb kartou v sume 59,32 Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrad trvalého
príkazu spolu v sume 60,- Eur, úrokov vo výške 5,03 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume
3,90 Eur. Podľa výpisu č. 3 za rok 2015 boli vykonaných 12 debetných položiek a 2 kreditné v sume

440,18 Eur, pričom debetné položky pozostávali z poplatku za zrušenie trvalého príkazu v sume 1,50
Eur, platieb kartou v sume 52,97 Eur, výberu hotovosti v sume 230,- Eur, úverovej transakcie, splátky
úveru vo výške 135,03 Eur, úhrad trvalého príkazu spolu v sume 10,- Eur, oznámení o nevykonanej
platbe 1,- Eur, úrokov vo výške 5,78 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa
výpisu č. 4 za rok 2015 bolo vykonaných 12 debetných položiek a 2 kreditných v sume 448,42 Eur,

pričom debetné položky pozostávali z platieb kartou v sume 4,53 Eur, výberov hotovosti spolu v sume
300,- Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, oznámení o nevykonanej platbe 2,-
Eur, úrokov vo výške 6,21 Eur, poplatku za výber hotovosti z bankomatu v sume 1,50 Eur, poplatku
za výber hotovosti cez POS terminál v sume 10,- Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume3,90 Eur. Podľa výpisu č. 5 za rok 2015 bolo vykonaných 17 debetných položiek a 4 kreditné v sume
500,13 Eur, pričom debetné položky pozostávali z upomienky - prečerpanie účtu v sume 15,- Eur, platieb
kartou v sume 75,58 Eur, výberov hotovosti spolu v sume 230,- Eur, úverovej transakcie, splátky úveru

vo výške 135,03 Eur, úhrada z trvalého príkazu spolu v sume 20,- Eur, úrokov vo výške 6,12 Eur,
mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur, poplatku za hotovostný vklad 0,50 Eur. Podľa
výpisu č. 6 za rok 2015 bolo vykonaných 13 debetných položiek a 3 kreditné v sume 455,38 Eur, pričom
debetné položky pozostávali z platieb kartou v sume 50,62 Eur, výberov hotovosti spolu v sume 240,-
Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úhrady z trvalého príkazu spolu v sume

20,- Eur, úrokov vo výške 5,82 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu
č. 7 za rok 2015 bolo vykonaných 8 debetných položiek a 2 kreditných v sume 536,96 Eur, pričom
debetné položky pozostávali z platieb kartou v sume 13,12 Eur, výberov hotovosti spolu v sume 380,-
Eur, úverovej transakcie, splátky úveru vo výške 135,03 Eur, úrokov vo výške 5,91 Eur, mesačného
poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 7 za rok 2015 bolo vykonaných 7 debetných
položiek a 2 kreditných v sume 637,67 Eur, pričom debetné položky pozostávali z výberu v hotovosti v

sume 620,- Eur, platieb kartou v sume 24,53 Eur, úrokov vo výške 6,38 Eur, poplatok za výber hotovosti
z bankomatu v SR 3,- Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu číslo
č. 9 za obdobie 01. 09. 2015 - 30. 09. 2015 boli vykonané 3 debetné položky, a to upomienka za
prečerpanie účtu v sume 15,- Eur, úroky 7,16 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90
Eur. Podľa výpisu č. 10 za rok 2015 bolo vykonaných 8 debetných položiek a 1 kreditnej v sume 200,-

Eur, pričom debetné položky pozostávali z upomienky - prečerpanie účtu v sume 2 x 15,- Eur, úverovej
transakcie, splátka úveru v sume 145,66 Eur, oznámení o nevykonanej platbe 2,- Eur, úrokov vo výške
7,39 Eur, poplatku za hotovostný vklad v sume 0,50 Eur, mesačného poplatku za vedenie účtu v sume
3,90 Eur. V období od 31. 10. 2015 do 30. 11. 2015 došlo k 3 debetným transakciám, a to upomienka-
prečerpanie účtu v sume 15,- Eur, úroky v sume 7,28 Eur a mesačný poplatok za vedenie v sume 3,90

Eur. Podľa výpisu č. 12 za rok 2015 došlo k 4 debetným transakciám, a to 2x oznámenie o nevykonanej
platbe 2 x 1,- Eur, úroky v sume 8,04 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa
výpisu č. 1 za rok 2016 došlo k 5 debetným transakciám, a to výzva, prečerpanie účtu v sume 30,-
Eur, 2 x oznámenie o nevykonanej platbe 2 x 1,- Eur, úroky v sume 8,86 Eur a mesačný poplatok
za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. Podľa výpisu č. 2 za rok 2016 došlo k 4 debetným transakciám,

a to 2 x oznámenie o nevykonanej platbe 2 x 1,- Eur, úroky v sume 11,60 Eur a mesačný poplatok
za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. K rovnakým transakciám (úroky, mesačný poplatok za vedenie
účtu) došlo v období od 01.03.2016 do 31.03.2016, od 01.04.2016 do 29.04.2016, od 30.04.2016 do
31.05.2016, od 01.06.2016 do 30.06.2016, od 01.07.2016 do 29.07.2017, od 30.07.2016 do 31.08.2016,
od01.09.2016do30.09.2016,od01.10.2016do31.10.2016,od01.11.2016do30.11.2016,od01.12.016

do 30.12.2016, od 31.12.2016 do 31.01.2017, od 01.02.2017 do 28.02.2017,01.03.2017 do 31.03.2017.
Podľa výpisu č. 4 za rok 2017 došlo k 4 debetným transakciám, a to 2 x oznámenie o nevykonanej
platbe 2 x 1,- Eur, úroky v sume 18,18 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eur. V
období od 29.04.2017 do 31.05.2017 a od 01.06.2017 do 30.06.2017 dochádzalo len k 3 debetným
transakciám a to úroky, príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou/ výkon rozhodnutia, mesačný

poplatok za vedenie účtu. V období od 01.07.2017 do 18. 07. 2017 došlo k 4 debetným transakciám, a
to 2 x poplatok za zrušenie trvalého príkazu 2 x 1,50 Eur, úroky v sume 11,37 Eur, príplatok za vedenie
účtu postihnutého exekúciou/ výkon rozhodnutia 5,- Eur. Debetný zostatok na účte predstavoval ku dňu
zatvorenia účtu sumu mínus 878,67 Eur.

20. Z predložených výpisov z účtu žalovanej bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v období od
02. 06. 2014 vykonával žalobca na účte žalovanej debetné a kreditné transakcie, a ku dňu 18. 07. 2017
bol na účte žalovanej debetný zostatok vo výške 878,67 Eur. Na základe internej účtovnej transakcie bol
debetný zostatok na účte žalovanej prevedený na vnútorný pohľadávkový účet banky dňa 18. 07. 2017.
Žalovaná ako dlžník žalobcovi ako veriteľovi tento poskytnutý spotrebiteľský úver formou povoleného

prečerpania, resp. nepovoleného prekročenia spolu s úrokom a poplatkami k dnešnému dňu nevrátila
a preto súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 878,67 Eur vyhovel.

21. Z obsahu spisu súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca svoj nárok na zaplatenie 28 % ročného
úroku zo sumy 878,67 Eur od 19. 07. 2017 do zaplatenia odvodzuje zo zmluvy o bežnom účte

uzatvorenej so žalovaným dňa 02. 06. 2014 v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami
účinnými od 20. 05. 2014.22. Podľa bodu 3.12 druhá a štvrtá veta Všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od
20. 05. 2014, nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.

Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

23. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, o bežnom
účte sa na účely tohto zákona rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom

veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na
platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

24. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 02. 06. 2014, na spotrebiteľský
úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21
a § 23, 25 až 27.

25. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,

ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

26. Zákonná úprava pojem „nepovolené prečerpanie účtu“ nepoužíva. Z citovaných ustanovení vyplýva
možnosť majiteľa účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec vlastných prostriedkov ako

podstatný znak prekročenia. Nepovolené prečerpanie prostriedkov na účte v zmysle, v akom ho definujú
všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 20.5.2014, resp. prekročenie v zmysle, v akom ho
definuje zákon č. 129/2010 Z. z je svojím charakterom úverom, z ktorého za určitých podmienok vzniká
veriteľovi nárok na úrok.

27. Zmluva o bežnom účte uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
52 a nasl. O. z. nakoľko žalobca pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa, keďže
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Všeobecné obchodné podmienky sú pre strany zmluvy, ktorej súčasť majú tvoriť záväzné len
v prípade, ak boli zmluvnej strane známe. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/245/2010 zo dňa 30. 11. 2011: „zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť

súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim
zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. V prípade sporu predpokladanú znalosť
týchto podmienok treba preukázať. Bude tak povinná strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok
dovoláva“. Treba uviesť, že aj keď predmetom konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp.
zn. 2Cdo/245/2010 bolo skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, rozhodnutie je aplikovateľné aj na

prejednávanú vec. Odkaz na všeobecné obchodné podmienky a úrokové sadzby produktov zverejnené
v priestoroch pobočiek banky alebo na webovej stránke nie sú pre spotrebiteľa dostatočnou informáciou
a nepreukazujú, že žalovaný bol o nich riadnym spôsobom oboznámený. Žalobca nepreukázal, že
žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so všeobecnými obchodnými podmienkami upozorňujúcimi podľa
tvrdenia žalobcu na nárok na úrok z prekročenia vo výške 28 % ročne, ktorý si voči nemu nárokuje a

žalovaný nemal možnosť ani predmetný nárok na úrok namietať, ak bol vopred určený vo formulárovo
pripravených všeobecných obchodných podmienkach a v úrokových sadzbách produktov.

29. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah a ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 52 ods. 2, 3 O. z.). Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak úrok nebol so
žalovaným individuálne dojednaný, ale bol len jednostranne určený žalobcom mimo uzatvorenej zmluvy
o bežnom účte vo všeobecných obchodných podmienkach a sadzobníku úrokových produktov (akotvrdí žalobca), na základe zmluvy žalobcovi nárok na úrok z prečerpania nevznikol. Podľa názoru
súdu je neprípustné, aby mal veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia len na základe toho,
že spotrebiteľovi prečerpanie fakticky umožní a úrokovú sadzbu si určí sám (vlastnými sadzbami

úrokových produktov) a postačí, aby spotrebiteľa o jej výške informoval v zmysle § 18 zákona č.
129/2010 Z. z. K tvrdeniu žalobcu, že postačuje, ak žalovaný bol informovaný o prekročení na účte
výpismi z účtu súd uvádza, že ustanovenie § 18 z. č. 129/2010 Z. z. nemožno vykladať tak, že pokiaľ
veriteľ umožní spotrebiteľovi prekročenie bez toho, aby bol tento vopred informovaný a bez toho, aby
prejavil vážny záujem a svoju vôľu právne relevantným spôsobom o poskytovanie služby prečerpania

(prekročenia) na účte, ktorého je majiteľom, a až následne mu žalobca oznamuje informácie s tým
súvisiace prostredníctvom výpisu z účtu, vzniká spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť jednostranne určené
úroky a poplatky, ak smernica vyžaduje výslovnú dohodu o úrokovej sadzbe úveru formou prekročenia
priamo v zmluve o bežnom účte.

30. Úlohou všeobecných zmluvných podmienok je spresniť a rozvinúť niektoré ustanovenia zmluvy,

prípadne upraviť určité technické náležitosti. Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS
3512/11 zo dňa 11.11.2013 uvádza, že: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských
smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné
do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit
k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl

dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti
spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud
tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat
právní ochranu.“ Ústavný súd v citovanom rozhodnutí uviedol aj to, že v spotrebiteľských zmluvách je
možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť v zákonných limitoch, medzi ktoré patrí, že nesmú

(pod hrozbou absolútnej neplatnosti podľa ustanovení O. z.) obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore
s požiadavkou dobrej viery a znamenajú k ujme spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy akou je výška úroku z úveru
vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pripravil ich
výlučne veriteľ takúto nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vyvoláva. Súd vyhodnotil

námietky žalobcu ohľadne nepriznania požadovaných úrokov vo výške 28 % ročne vyplývajúcich len
zo všeobecných zmluvných podmienok ako nedôvodné, pretože účtovaný úrok nebol individuálne
dohodnutý a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah všeobecných obchodných podmienok a sadzby
úrokových produktov. Žalobca nepreukázal, že žalovaný mal možnosť sa so všeobecnými obchodnými
podmienkami a sadzbami úrokových produktov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte

oboznámiť, resp. že sa s nimi naozaj oboznámil.

31. Z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 29. 11. 2014 - 18. 07. 2017 (č.l. 39-84 spisu) vyplýva,
že žalovaný disponoval na svojom účte s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
jeho platobného účtu, vedeného u žalobcu ako veriteľa tým, že aj keď bol zostatok na účte ku dňu

31. 12. 2014 záporný (-325,98 Eur) uskutočňoval prostredníctvom platobnej karty drobné nákupy a
pokračoval vo výberoch z bankomatu aj po zistení záporného zostatku na účte, teda k prekročeniu
v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. došlo, uvedené však nestačí na uloženie povinnosti
žalovanému zaplatiť aj úrok vo výške 28 % ročne zo sumy prekročenia z dôvodov už uvedených
súdom vyššie. Naviac treba spomenúť, že žalobca nárok na úrok 28 % ročne z dlžnej sumy odvodzuje

z čl. 3 bodu 3.12 všeobecných zmluvných podmienok účinných od 20. 05. 2014, pričom uvedená
zmluvná podmienka s rovnakým obsahom už bola opakovane súdmi SR (okrem iných rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/90/2015 zo dňa 14. 09. 2015, Okresného súdu Košice II. sp. zn. 36C
117/2013-55 zo dňa 29. novembra 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co
91/2014 zo dňa 24.03.2015) vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Vzhľadom k tomu bolo

povinnosťou žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky a rovnako
aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich. Na základe uvedeného súd žalobu v časti o zaplatenie
úroku vo výške 28 % zo sumy 878,67 Eur od 19. 07. 2017 do zaplatenia zamietol.

32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.34. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 878,67 Eur s
úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 878,67 Eur od 19. 07. 2017 do zaplatenia, pričom úspech mal v
časti o zaplatenie istiny v sume 878,67 Eur a neúspech v časti požadovaného úroku. Pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, súd zohľadnil pri rozhodovaní aj
požadovaný úrok ku dňu rozhodnutia. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca mal úspech v

pomere 68 % (istina 878,67 Eur) a neúspech v pomere 32 % (kapitalizovaný úrok ku dňu rozhodnutia vo
výške 415,88 Eur). V zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. pomerne úspešnejší žalobca má voči žalovanej nárok
na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 36 % (68 % - 32 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Rožňava (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.