Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308217889
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4308217889.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátuJUDr.KatarínyMarčekovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vexekučnejvecioprávnenej:
Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, pobočka Levice, so sídlom Levice,
Ul. sv. Michala 4, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Ľudovít Kajtár KARL SLOWAKIA, s miestom
podnikania Šarovce 380, IČO: 30 071 976, nar. XX. XX. XXXX, bytom T., o vymoženie 534,95 eura s

príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo 16. apríla 2020 č. k.
13Er/1219/2008-18 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice
pod sp. zn. 13Er/1219/2008 zastavil. Výrokom II. súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť súdnemu

exekútorovi JUDr. Petrovi Kunovi trovy exekúcie v sume 39,83 eura do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami§58ods.1,§57ods.2,§57ods.1písm.b),§196,§200ods.1,§197ods.1Exekučného
poriadku, § 148 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení. Súd prvej inštancie uviedol, že Okresný
súd Levice dňa 25. 02. 2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu vykonaním exekúcie
vo veci hore uvedených účastníkov na základe exekučného titulu - rozhodnutia vydaného Sociálnou

poisťovňou Bratislava, pobočka Levice, č. 700-1310577408-GC04/08 zo dňa 29. 09. 2008. Súdny
exekútorJUDr.PeterKuna,sosídlomMiletičova20,82108Bratislavaboldňom30.11.2017ustanovený
za nástupcu odvolaného súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu. Oprávnený dňa 25. 11. 2019 predložil
súdu podnet na preskúmanie exekučného titulu z dôvodu, že uplynula 10-ročná prekluzívna lehota.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že exekučný titul - vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Levice č. 700-1310577408-GC04/08 zo dňa 29. 09. 2008 je rozhodnutím, ktoré možno

vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Desaťročná lehota na
uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je považovaná za
lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa
stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom
(exekučným titulom). Na preklúziu práva súd musí prihliadnuť ex offo v každom štádiu konania, a preto
prebiehajúcu exekúciu podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

Súd bol toho názoru, že zastavenie exekučného konania nezavinil oprávnený, preto v zmysle § 197
ods. 1 EP zaviazal na náhradu trov exekučného konania povinného. Súd tak v zmysle uvedeného uložil
povinnému povinnosť uhradiť trovy exekúcie v sume 39,83 eura (vrátane DPH), ktoré predstavujú z
minimálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Vyhlášky) - t. j. 33,19 eura + 20% DPH.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že ho
považovala za vydané v rozpore so zákonom. Uviedla, že dňa 01. 01. 2020 nadobudol účinnosť zákonč. 233/2019 Z. z o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. V čl. II uvedeného zákona bol doplnený zákon č. 233/1995 Z. z. o

súdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)oustanovenie§233a:Postupukončenia
exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca
2017 upravuje osobitný zákon (poznámka pod čiarou: zákon 233/2019 Z. z.). Z citovaného ustanovenia
§ 233a Exekučného poriadku vyplýva, že postup pri ukončení tzv. starých exekúcií bol delegovaný
na súdnych exekútorov, ktorí majú v zmysle zákona 233/2019 Z. z. povinnosť vydať Upovedomenie o

zastavení starej exekúcie, ak v exekučnom konaní existujú dôvody na zastavenie ex lege definované v
§ 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. a zároveň nejde o exekúciu, ktorej zastaveniu by bránili skutočnosti
určené v § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a doručiť ho oprávnenému v lehote do 180 dní od
nadobudnutia účinnosti zákona, ak sa stará exekúcia zastavuje ku dňu účinnosti zákona, v ostatných
prípadoch do 120 od zastavenia starej exekúcie. V exekučnom konaní 13Er/1219/2008, EX 11621/2008
súdny exekútor JUDr. Peter Kuna dňa 06. 03. 2020 doručil oprávnenej Upovedomenie o zastavení starej

exekúcie EX 11621/2008 a vyzval oprávnenú na úhradu paušálnych trov konania vo výške 42,00 eur.
Upovedomením súdny exekútor upovedomil oprávnenú o tom, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z
dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. pretože uplynula rozhodná doba. Oprávnená
nespochybňuje, že ňou vydaný exekučný titul, rozhodnutie 7001310577408-GC04/08 zo dňa 29. 09.
2008, ktoré sa stalo právoplatným 10. 11. 2008, vymáhaný v exekučnom konaní 13Er/1219/2008, EX

11621/2008 je v súlade s § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. prekludovaný. Lehota desať rokov od
nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu, určená na jeho vykonanie, uplynula 10. 11. 2018. Súd
exekúciu z dôvodu preklúzie vymáhaného exekučného titulu do 31. 12. 2019 nezastavil, hoci to mohol
urobiťkedykoľvekod11.11.2018do31.12.2019.Exekúcia13Er/1219/2008,EX11621/2008bolapodľa
právneho názoru oprávnenej zastavená ex lege dňa 01. 01. 2020, t. j. nadobudnutím účinnosti zákona č.

233/2019 Z. z. Súd sa v uznesení 13Er/1219/2008 zo dňa 16. 04. 2020 nevysporiadal so skutočnosťou,
prečo 16. 04. 2020 rozhodol o zastavení exekúcie začatej pred 01. 04. 2017 a vedenej podľa právnych
predpisov účinných do 31. 03. 2017, ak postup ukončenia týchto exekučných konaní podľa § 233a
Exekučného poriadku upravuje od 01. 01. 2020 osobitný zákon 233/2019 Z. z. Ak došlo k zastaveniu
exekúcie 13Er/1219/2008, EX 11621/2008 ex lege dňa 01. 01. 2020, nebolo možné v zmysle právnych

predpisov aj podľa skutkového stavu uznesením súdu zastaviť konanie, ktoré už bolo zastavené.
Zároveň uznesenie 13Er/1219/2008-18 zo dňa 16. 04. 2020 vo výroku č. II. o povinnosti povinného
zaplatiťtrovyexekúciesúdnemuexekútorovibysapoprávoplatnostiuzneseniastaloexekučnýmtitulom.
Uvedený stav by vniesol neistotu nielen pokiaľ ide o deň zastavenia exekúcie (01. 01. 2020 alebo deň
právoplatnosti uznesenia 13Er/1219/200818), ale aj pokiaľ ide o subjekt povinný zaplatiť trovy exekúcie

v konaní 13Er/1219/2008, EX 11621/2008, aj pokiaľ ide o ich výšku, pretože podľa Upovedomenia o
zastavení starej exekúcie je na úhradu trov exekúcie vo výške 42,00 eur povinná oprávnená a podľa
uznesenia súdu 13Er/1219/2008-18 zo dňa 16. 04. 2020 je na úhradu trov vo výške 39,83 eur povinný
povinný. Na základe vyššie uvedeného, a vzhľadom na nezákonnosť uznesenia 13Er/1219/2008-18
zo dňa 16. 04. 2020, oprávnená navrhuje, aby súd po preskúmaní dôvodov uvedených v odvolaní

uznesenia 13Er/1219/2008-18 zo dňa 16. 04. 2020 zrušil.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že Upovedomenie o zastavení Starej
exekúcie v zmysle § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. bolo oprávnenému doručené dňa 06. 03. 2020, súdu
dňa 13. 05. 2020. Oprávnený uhradil paušálne trovy vo výške 42,- eur na účet súdneho exekútora dňa

27. 05. 2020. Oznámenie o ukončení starej exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 18. 05. 2020.
Súdny exekútor bude ďalej postupovať v zmysle § 8 odsek 4 zák. č. 233/2019 Z. z.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj len ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v zákonom stanovenej lehote na

podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný
dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 17. decembra
2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, so sídlom Levice, Ul. sv. Michala 4 z 29.
septembra 2008, č. 700-1310577408-GC04/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. novembra2008 a vykonateľnosť dňa 10. novembra 2008. Poverením zo dňa 25. februára 2009 súd prvej
inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, so sídlom Nitra, Piaristická 2 vykonaním
exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 25. februára 2009. Súdny exekútor JUDr. Peter Kuna, so sídlom

Bratislava, Miletičova 20 bol dňom 30. novembra 2017 ustanovený za nástupcu odvolaného súdneho
exekútora JUDr. Václava Kunu. Oprávnená dňa 25. novembra 2019 doručila súdu prvej inštancie
podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenia exekúcie. Dňa 13. decembra 2019 doručil
súdny exekútor súdu prvej inštancie vyčíslenie trov exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým uznesením. Dňa 13. mája 2020 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie upovedomenie

o zastavení starej exekúcie. Námietky voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávneným
podané neboli.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

8. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Podľa § 233a zák. č. 233/1995 Z. z. Zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnosti (ďalejlenako„Exekučnýporiadok“)vplatnomznenípostupukončenia
exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca
2017 upravuje osobitný zákon.

10.Podľa§2ods.1písm.a)ZoUNEKstaráexekúciasatýmtozákonomzastavuje,akuplynularozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

11. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak

§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

12. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí
námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné
konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného

konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

13. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov.
Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky. Na splnenie
procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti

súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania
vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej
subjektivity).Navady,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienok,prihliadneodvolacísúdvtedy,ajkeďneboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené.

14. Z citovaného ustanovenia § 161 odsek 1 CSP vyplýva pre súd povinnosť prihliadať kedykoľvek počas
konania na to, či sú procesné podmienky splnené. Rovnaká povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu,
a to aj vtedy, ak nedostatok procesných podmienok nebol výslovne ako odvolací dôvod uplatnený. Ide
zároveň o prípad, keď nie je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 2). Na zistenie, či
sú splnené procesné podmienky, môže dokonca odvolací súd vykonať dôkazy aj bez návrhu sporových

strán (§ 384 ods. 4). Ak v odvolacích dôvodoch odvolateľ nebude namietať nedostatok konkrétnej
procesnejpodmienky,môžeodvolacísúdťažkosámodhaliťnapríkladexistenciuprekážkylitispendencie
alebo prekážky rozhodnutej veci. Na druhej strane môže byť nedostatok procesnej podmienky zjavný,
takže odvolací súd môže o ňom rozhodnúť aj bez námietky.

15. Zásada „ne bis in idem“, t. j. nie dva krát o tom istom, je vyjadrením ústavnoprávneho hľadiska
princípu právnej istoty, ktorý je integrálnou súčasťou princípu právneho štátu inštitucionalizovanom v
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Explicitným vyjadrením zásady „ne bis in idem“ v civilnom, resp. sporovom
konaní (CSP) je právny inštitút litispendencie (§ 159 CSP) a inštitút „res iudicata“ (§ 230 CSP). Z povahyexekučného konania je táto zásada aplikovaná do exekučného konania prostredníctvom subsidiárnej
aplikácie ustanovení CSP ako generálneho právneho predpisu. Z danej situácie je potom nesporné,
že pre dodržanie princípu právneho štátu je dôležité zachovanie aplikácie zásady „ne bis in idem“ aj

v rámci exekučného (núteného) konania, ktorá je vyjadrená z jednej strany v aspekte „litispendencie“
priamo v Exekučnom poriadku v § 50 ods. 2 v platnom znení (resp. § 36 ods. 3 v znení platnom do 31.
marca 2017) a z druhej strany v aspekte „res iudicata“ subsidiárne v CSP (§ 230). Existencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať. Len,
čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu „ex officio“ konania vo forme uznesenia,

proti ktorému je prípustné odvolanie. Z výkladu ust. § 230 CSP vyplýva, že by sa mala prekážka „res
iudicata“ vzťahovať len na rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o veci samej. Ak by mal však súd pristúpiť
potom k takémuto výkladu, znamenalo by to, že by sa takouto interpretáciou založila prekážka aplikácie
tohto inštitútu v rámci exekučného konania, pretože v aspekte výkladu povahy rozhodnutia vo veci
samej (in merito) sa aplikačná prax Najvyššieho súdu prikláňa k názoru, že žiadne rozhodnutie vydané
v rámci exekučného konania nemôže mať povahu vo veci samej (in merito), pretože sa nerozhoduje

o nároku podľa predpisov hmotného práva, ale len o splnení procesných podmienok na začatie, resp.
vedenie núteného výkonu rozhodnutia (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/22/2018
z 15. októbra 2018, uznesenie sp. zn. 3Oboer/25/2017 z 14. februára 2018). Ak by teda súd pristúpil
k doslovnému výkladu ustanovenia § 230 CSP, založil by tak nežiaduci stav, v ktorom by sa vylúčila
aplikácia zásady „ne bis in idem“ v aspekte prekážky „res iudicata“ v rámci exekučného konania, čím

by v konečnom dôsledku dochádzalo k porušovaniu princípu právnej istoty a k oslabovaniu princípu
právneho štátu.

16. Konanie o nútenom výkone rozhodnutia podľa Exekučného poriadku sa interne diferencuje na dve
časti, a to exekučné konanie; ktoré podľa platnej právnej úpravy začína dňom, v ktorom bol návrh na

vykonanie exekúcie doručený súdu (podľa právnej úpravy Exekučného poriadku účinného do 31. marca
2017 dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie) a samotná exekúcia; ktorá
začína podľa platnej úpravy dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
(obdobne platilo aj podľa staršej právnej úpravy Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017).
Celý proces núteného výkonu rozhodnutia podľa Exekučného poriadku sa teda vnútorne člení na dve

relatívne samostatné konania, ktorých procesný stav zákonom predikovaným spôsobom zakladá ich
korelatívnosť.

17. Zastavenie starých exekúcií podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods. 1) sa dotýka dvoch veľkých skupín
starých exekúcií. Prvá skupina sú staré exekúcie, ktoré sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti

ZoUNEK, t. j. dňa 1. januára 2020. Druhá skupina starých exekúcií sa zastavuje zo zákona, ak po
účinnosti ZoUNEK nastanú podmienky uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. V prípade prvej skupiny ide o
najstaršie exekúcie, ktoré trvajú (§ 3) k nadobudnutiu účinnosti ZoUNEK viac ako päť rokov (t. j. ku dňu
nadobudnutia účinnosti ZoUNEK, teda k 1. januáru 2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov plynúca
odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a v posledných

18 mesiacoch - v období od 1. júna 2018 do 31. decembra 2019 - nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň
vo výške 15,- eur), ak nejde o výnimky zo zastavenia starých exekúcií (t. j. nejde o absolútnu výnimku
podľa § 2 ods. 2 predmetného zákona alebo o relatívnu výnimku, v ktorej sa rozhodná doba piatich rokov
predlžuje o 12 mesiacov podľa § 4 predmetného zákona).

18. V prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK a Exekučného poriadku
je potrebné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po
nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je teda nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k
zastaveniu starej exekúcie „ex lege“ na základe ustanovení ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu
k Exekučnému poriadku zákonom „lex specialis“, ak nejde o prípad, kedy je povinným podaný návrh

na zastavenie exekúcie.

19. Účinky zastavenia exekúcie v zmysle Exekučného poriadku v príslušnom znení (t. j. § 57) nastávajú
až právoplatnosťou uznesenia príslušného súdu, a teda súdne rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa
§ 57 Exekučného poriadku má vo vzťahu k zastaveniu exekúcie konštitutívny charakter. Na druhej strane

v intenciách ZoUNEK je konštituovaný zákonný dôvod zastavenia exekúcie priamo zo zákona, a teda k
časovému momentu zastavenia exekúcie dochádza naplnením niektorého z dôvodov enumerovaných
v predmetnom zákone bez ďalšej potreby duplicitného potvrdenia príslušným súdom. Ak teda aj došlo k
naplneniu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku v príslušnomznení, avšak príslušný súd ku dňu, v ktorom došlo k zastaveniu exekúcie „ex lege“ v intenciách ZoUNEK
nerozhodol o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, dňom zastavenia exekúcie zo zákona, o
tejto otázke už nie je oprávnený ďalej rozhodovať, a to z dôvodu prekážky „res iudicata“ za subsidiárnej

aplikácii § 230 CSP.

20. Odvolací súd v danej veci skúmal, či neprišlo ku kumulácii dôvodov na zastavenie starej exekúcie
podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK a Exekučného poriadku. V predmetnom prípade zistil, že v danej veci
rozhodná doba relevantná pre zastavenie starej exekúcie začala plynúť dňa 25. februára 2009, t. j. dňom

doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. K uplynutiu 5-ročnej rozhodnej doby
rozhodujúcej pre zastavenie starej exekúcie „ex lege“ prišlo dňa 25. februára 2014 (5 rokov od doručenia
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi).

21. Vzhľadom na existenciu dvoch dôvodov na zastavenie exekúcie, a to podľa Exekučného poriadku
a podľa ZoUNEK, odvolací súd skúmal, ktorý z uvedených dôvodov nastal ako prvý. Odvolací súd

zistil, že k dôvodu na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku prišlo na základe prekludovania
exekučného titulu dňa 10. novembra 2018. K dôvodu zastavenia exekúcie podľa ZoUNEK došlo na
základe uplynutia rozhodnej doby účinnosťou ZOUNEK dňa 1. januára 2020, pretože uvedenú vec
zároveň nemožno podradiť pod negatívnu enumeráciu prípadov uvedených v § 2 ods. 2 ZoUNEK, ktorý
precizuje prípady, kedy sa stará exekúcia nezastavuje a zároveň nedošlo ani k naplneniu relatívnej

výnimky v zmysle § 4 ZoUNEK. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že ak súd
prvej inštancie ku dňu 1. januára 2020 nerozhodol o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku
(§ 57) v príslušnom znení, tak účinnosťou ZoUNEK nastala právna skutočnosť, s ktorou citovaný
zákon viaže účinok zastavenia exekúcie „ex lege“, ktorého dôsledkom bolo v predmetnom konaní,
že súd prvej inštancie od tohto momentu, t. j. od 1. januára 2020 nebol ďalej oprávnený rozhodovať

o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že k zastaveniu starej exekúcie
došlo priamou aplikáciou zákona bez možnosti duplicitného deklarovania tejto skutočnosti individuálnym
aktom aplikácie práva súdom.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k extenzívnemu výkladu § 230 CSP vo vzťahu

k exekučnému konaniu, a to v rozsahu jeho aplikácie na zistený skutkový stav, ktorý vychádzal zo
skutočnosti, že došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, ako aj k zastaveniu exekučného konania, čo
kreovalostav,kedybolopotrebné,abyodvolacísúdrozšírilaplikáciuustanovenia§230CSPajvovzťahu
k rozhodnutiu vydanom v rámci exekučného konania, ktoré svojou povahou založilo stav, v ktorom súd
prvej inštancie ako exekučný súd už nebol oprávnený opätovne rozhodovať o veci, t. j. o zastavení

exekúcie, ktorá nastala nezávisle od vôle súdu, resp. zo zákona. Aplikácia ustanovenia § 230 CSP bola
v rámci aplikačnej praxe súdov SR už viac krát potvrdená (m. m. uznesenie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 13CoE/696/2016 z 29. marca 2017, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3CoE/354/2016
z 16. novembra 2016, sp. zn. 3CoE/101/2015 z 27. januára 2016).

23. Primárnou úlohou súdu prvej inštancie bolo v danej veci po nadobudnutí účinnosti zákona o ukončení
niektorých exekučných konaní (od 01. 01. 2020) skúmať možnosť zastavenia exekúcie podľa uvedenej
právnej úpravy, pričom túto povinnosť súd prvej inštancie opomenul. Keďže v danej veci boli splnené
podmienky na aplikáciu citovaného zákona, k zastaveniu tejto starej exekúcie prišlo priamo zo zákona,
a to dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. 01. 01. 2020, pretože k tomuto dátumu uplynula 5-ročná

rozhodná doba, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nemal splnené procesné podmienky na vydanie
napadnutého uznesenia. Inak povedané, k vydaniu napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie ani
nemalo prísť, pretože súd prvej inštancie v podstate duplicitne zastavoval exekúciu v čase, kedy bola
exekúcia už zastavená zo zákona.

24. Odvolací súd, sumarizujúc vyššie uvedené, konštatuje, že k samotnému zastaveniu predmetnej
exekúcie došlo zo zákona v intenciách ZoUNEK dňa 1. januára 2020 a zároveň došlo dňom 13.
mája 2020, kedy bolo súdu prvej inštancie doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie aj k
zastaveniu exekučného konania, a kedy od tohto časového bodu bol oprávnený ďalej konať už len súdny
exekútor v intenciách § 8 ods. 4 predmetného zákona.

25. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. a) CSP zrušil bez potreby vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).