Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 26, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118308636
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:6118308636.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu P. L., H.. XX.X.XXXX, R. C. K. XXX, zast.
WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Na rozhliadke 2, Bratislava, IČO: 50 680 552, proti žalovanému
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, IČO: 36 863 017,

o zaplatenie sumy 4.991,80 € s prísl. a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 1Csp/221/2018-236 z 21.1.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie vo výroku I a III.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že nariadil neodkladné
opatrenie (ďalej len NO) v tomto znení:

Žalovaný je povinný zdržať sa vykonávania inkasa peňažných prostriedkov z bežného účtu žalobcu
vedeného v banke Slovenská sporiteľňa, a.s., číslo účtu IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
na uspokojenie svojich pohľadávok zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa
26.10.2010 medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaný je povinný zdržať sa požadovania akýchkoľvek platieb od žalobcu na uspokojenie svojich
pohľadávok zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 26.10.2010 medzi žalobcom

a žalovaným, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. (výrok I.)
O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej
(výrok II.).
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške
33 € na účet Slovenskej pošty, a.s. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.).

2. Vychádzal z toho, že žalobca sa žalobou postúpenou súdu prvej inštancie z upomínacieho konania
dňa 9.10.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.991,80 € spolu s príslušenstvom, a to
titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa
26.10.2010 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v prospech žalobcu. Žalobca
poukázal na to, že zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,

zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym
zákonníkom. Podľa názoru žalobcu v zmluve je neplatná dohoda o odplate (úroky, poplatky) a v prípade,
že dohoda o odplate je platná, úver poskytnutý prostredníctvom zmluvy sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobcovi bola zo strany žalovaného poskytnutá istina vo výške 10.550 €. Do dnešného dňa
žalobca vykonal v súvislosti so spotrebiteľským úverom úhrady v celkovej výške 15.382,77 € a hradil aj

náklady na doplnkové služby, a to poistné, a to k dnešnému dňu spolu vo výške 540,37 €.„V rámci konania o vydanie predbežného (neodkladného) opatrenia je rozsah
„dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený v dôsledku: účelu a podstaty predbežného opatrenia,
lehoty na rozhodnutie o návrhu, toho, že súd koná spravidla bez pojednávania a zásadne bez

vypočutia účastníkov. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na
predbežné opatrenie. Nemusí prihliadať na všetky formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní.
Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu, javia pravdepodobné.“ (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

Súd pri nariadení neodkladného opatrenia posudzoval otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzi sporovými stranami s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobcu. Podľa súdu žalobca osvedčil
existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami, keďže listinnými dôkazmi - zmluvou o splátkovom úvere, predžalobnou výzvou a výpismi z
účtu žalobcu bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žalovaný naďalej pokračuje v strhávaní splátok
úveru z účtu žalobcu. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech

žalovaného na úkor žalobcu, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť nariadením NO a žalovanému
uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania inkasa peňažných prostriedkov z bežného účtu žalobcu. Z
vecnéhohľadiskajemožnédosiahnuťdočasnúabezodkladnúúpravupomerovuloženímtejtopovinnosti
žalovanému. Ďalšie vykonávanie inkasa splátok by mohlo spôsobiť na strane žalobcu ujmu v prípade, ak
bybolvkonanívovecisamejúspešný.Naprotitomunastranežalovanéhotakátoujmanevzniká,pretože

ak bude v konaní úspešný, bude môcť pokračovať v inkasovaní splátok úveru a prípadne domáhať sa
svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality tak môže
žalovaný takéto obmedzenie zniesť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto takémuto návrhu vyhovel.
O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodnuté v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu.
O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 € z podaného návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa položky 1c/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.
71/1992 Zb. v spojení s ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. u) citovaného zákona, pretože žalobca ako
spotrebiteľ je v konaní od súdnych poplatkov oslobodený.

3. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že súd nám nesprávnym procesným postupom znemožnil,

aby sme uskutočňovali nám patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku]; že rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd [§ 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku]; že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1
písm. f) Civilného sporového poriadku]; že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku].
Vo vzťahu k uloženej povinnosti „zdržať sa vykonávania inkasa“ namietame predovšetkým absenciu
nevyhnutnej korelácie medzi nariadeným neodkladným opatrením a predmetom sporu (konania vo
veci samej). Stabilná rozhodovacia prax súdov uznáva, že i keď Civilný sporový poriadok upustil od
pôvodnej koncepcie Občianskeho súdneho poriadku bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia

na konanie vo veci samej, naďalej platí, že procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne
vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1Co/373/2018 zo dňa 21.11.2018). Uvedené platí ešte viac, ak ide o neodkladné opatrenie nariadené
počas konania, keď musí existovať priama súvislosť medzi procesným nárokom žalobcu a neodkladnou
ochranou, ktorá má slúžiť na jeho zabezpečenie.

V konkrétnom prípade návrhu žalobcu však takáto súvislosť absentuje. Bez ohľadu na to, ktoré z
alternatívne formulovaných tvrdení prezentovaných v žalobe sa vezme ako rozhodujúce, je žalobný
návrh vystavaný na domnienke žalobcu, že naša banka nemá voči nemu v právnom vzťahu založenom
zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 26.10.2010 právo na zaplatenie úrokov a poplatkov a na tomto
základesadomáhavydaniaplneniazúdajnéhobezdôvodnéhoobohatenia.Žalobatedasmerujevýlučne

k preskúmaniu platieb, ktoré žalobca už uskutočnil, a to aj po zmene pripustenej uznesením č. k.
1Csp/221/2018-243 zo dňa 21.01.2019. Súd - viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 Civilného
sporového poriadku) - sa bude v konaní vo veci samej zapodievať výlučne minulými plneniami žalobcu
a zisťovať, či boli po práve alebo postrádajú právny dôvod a majú byť vrátené titulom bezdôvodnéhoobohatenia. Aj keby ktorýkoľvek žalobný argument hypoteticky obstál - čo rozhodne popierame -
súd nebude autoritatívne určovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru (žiaden taký
žalobný návrh totiž nebol uplatnený). Príslušná otázka síce môže byť významná ako prejudiciálna,

nebude však premietnutá do meritórneho rozhodnutia, keďže jej nezodpovedá žiaden žalobný návrh,
a teda akékoľvek rozhodnutie o nej nebude ani vybavené atribútom záväznosti (podľa § 228 ods. 1
Civilného sporového poriadku je záväzný len výrok rozhodnutia, naopak, odôvodnenie záväzné nie je).
Nariadené neodkladné opatrenie však nijako neslúži na zabezpečenie procesných nárokov uplatnených
žalobou (nárokov z tvrdeného bezdôvodného obohatenia na základe MINULÝCH plnení žalobcu).

Naopak, žalobca ním cieli na riešenie svojej BUDÚCEJ situácie (svojich budúcich plnení, o ktorých
sa domnieva, že ich naša banka nie je oprávnená inkasovať). S takýmto údajným nárokom žalobcu -
že naša banka nemá a ani v budúcnosti nebude mať nárok na žiadne plnenia mimo istiny úverového
záväzku - však nekorešponduje žiaden žalobný návrh. V skutočnosti tak vôbec nejde o neodkladné
opatrenie, ktorým by sa zabezpečoval účel prebiehajúceho konania, čo ho diskvalifikuje z hľadiska
obligatórnych kritérií neodkladnej ochrany.

Ak žalobca zamýšľal dosiahnuť nariadenie neodkladného opatrenia na zabezpečenie iných procesných
nárokov, než o akých sa vedie spor pod sp. zn. 1Csp/221/2018, mal tak urobiť návrhom podaným mimo
prebiehajúceho konania, o ktorom by však musel rozhodovať zákonný sudca určený na základe úplne
inýchpravidiel,nežvprípadenapadnutéhorozhodnutia.Keďžehovšakvýslovneoznačilakosúvisiaciso
sporomsp.zn.1Csp/221/2018,niejemožnétútoväzbuignorovaťanávrhžalobcuposudzovaťodtrhnuto

od rozhodujúcich okolností sporu, vrátane starostlivého zhodnotenia, čoho sa vlastne žalobca domáha
vo veci samej a ako môže neodkladné opatrenie slúžiť na zabezpečenie účelu ním vymedzeného
meritórneho predmetu sporu.
Vo vzťahu k uloženej povinnosti „zdržať sa požadovania akýchkoľvek platieb od žalobcu" namietane
absenciu akéhokoľvek tvrdenia právne relevantnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala príslušný návrh.

Je pre nás vrcholne zarážajúce, že súdu prvej inštancie vonkoncom neprekážalo, že žalobca
neprodukoval vôbec žiadne tvrdenie, a už vôbec nie osvedčenie, čohokoľvek, z čoho by bolo možné
vyvodiť opodstatnenosť tejto časti jeho návrhu. Nešpecifikoval ani len to, aké „požiadavky" našej banky
mali byť vznesené, ani o nich nepredložil vonkoncom žiadne dôkazné prostriedky (prílohami návrhu boli
len výpisy z jeho bežného účtu).

Takisto neuviedol, v čom má spočívať protiprávnosť alebo akákoľvek iná neobhájiteľnosť našich
„požiadaviek“ (nie z hľadiska obsahu, ale ich samotného uskutočnenia). Je snáď neprijateľné, ak
veriteľ vyzýva dlžníka na splnenie jeho záväzku? Odmietame, aby sa už aj úplne štandardný postup
zmluvnej strany, vždy navyše vnímaný ako žiaduca predžalobná prax, spochybňoval ako nekalý; v
takomto prípade už nejde o ochranu spotrebiteľa, ale o obyčajnú spotrebiteľskú šikanu. Osobitne tu aj

akcentujeme, že viacero všeobecne záväzných právnych predpisov explicitne očakáva a vyžaduje od
banky, resp. od veriteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, upozornenie v podobe výzvy dlžníkovi, že
sa nachádza v omeškaní so splnením zmluvnej povinností (napr. § 92 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Neupierame
žalobcovi právo myslieť si čokoľvek - aj úplný nezmysel - o obsahu úverového právneho vzťahu a

rovnako nevyvodzujeme voči nemu vonkoncom žiadne dôsledky, že nás jeho právny zástupca zahltil
množstvom korešpondencie, v ktorej prezentuje výsostne účelovú a dogmatickú argumentačnú líniu
o údajných nárokoch žalobcu. Prečo by sme však nemali byť rovnocenne oprávnení požadovať od
dlžníka splnenie jeho záväzku v takom rozsahu, v akom sme presvedčení, že nám prináleží na základe
normatívnej právnej úpravy a obsahu zmluvných dokumentov? Dovoľujeme si upozorniť žalobcu - či

skôr jeho právneho zástupcu - že žiadna jeho právna domnienka nemá verejnomocenské atribúty a
len to, že nám ju komunikoval, nezakladá našu povinnosť správať sa podľa nej. Rovnako ako dlžník
máme právo dožadovať sa splnenia povinností z právneho vzťahu, a to nielen súdnou, ale aj predsúdnou
alebo mimosúdnou cestou, obzvlášť ak má naša „požiadavka“ podobu prostej listovej alebo elektronickej
komunikácie.

Žalobcatakistoopomína,žezáväznémantinelymimosúdnehouplatňovanianárokovzospotrebiteľských
zmlúv sú striktne regulované ustanovením § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov:
„Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce
zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávok

osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku. Na tento účel je rovnako zakázané
akýmkoľvekspôsobomkontaktovaťaleboobťažovaťspotrebiteľapočassviatkov,dnípracovnéhopokoja
alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine“. Vo svojom návrhu však neuviedol žiadnu
skutočnosť, ktorá by nasvedčovala porušeniu citovaných zákonných obmedzení.Nie je to však len záležitosť procesnej pasivity žalobcu. Ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
neponúka vonkoncom žiadne vysvetlenie, prečo bolo predmetnému návrhu žalobcu vyhovené. Celé
odôvodnenie je venované výroku o povinnosti nevykonávať inkaso a k výroku o zákaze „požadovania

platieb“ nie je uvedené vôbec nič. Už len táto okolnosť sama osebe činí príslušnú časť napadnutého
rozhodnutia nepreskúmateľnou a arbitrárnou až na úrovni svojvôle.
Subsidiárne namietame aj úplnú materiálnu nevykonateľnosť príslušného výroku. Vonkoncom nie
je konkretizované, čo všetko má zákaz „požiadaviek platieb“ zahŕňať. Použité slovo „požadovanie“
vykazuje mimoriadne vysokú mieru abstrakcie a v praktickom živote mu môže zodpovedať mnoho

rôznych konaní. Z rozhodnutia si nemáme ako vytvoriť nevyhnutnú predstavu, akého konania sa
vlastne máme vyvarovať, aby sme neriskovali negatívne dôsledky spojené s porušením neodkladného
opatrenia. Na ilustráciu neprijateľnosti takéhoto generického enunciátu poukazujeme napr. na
ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku, ktoré v rámci regulácie typického obsahu žaloby
(žalobných návrhov) spája slovo „požadovať“ so samotným podaním žaloby; inými slovami, súdom
uložený zákaz „požadovania akýchkoľvek platieb" by pokojne mohol znamenať zákaz pre našu banku

podať žalobu voči dlžníkovi o splnenie povinnosti z úverového právneho vzťahu, čo by, samozrejme,
bolo v príkrom rozpore s ústavným imperatívom neodňateľnosti základných práv a slobôd (čl. 12 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky), v tomto konkrétnom ohľade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky.
So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany popierame všetky

skutkové a iné tvrdenia žalobcu.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby odvolací súd zmenil uznesenie
Okresného súdu Rožňava č. k. 1Csp/221/2018-236 zo dňa 21.01.2019 v napadnutom rozsahu tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu.

4. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal
napadnuté uznesenie vo výrokoch I., III. a zistil, že uznesenie o nariadení NO je vecne správne, a preto
ho potvrdil podľa § 387 ods.1, 2 CSP, pričom súhlasí aj s dôvodmi uvedenými v uznesení.

5. K odvolacím dôvodom žalovaného je treba doplniť, že namietanie nedostatku dôvodov rozhodnutia

nie je pochybením súdu, pretože odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa aplikačnej ustálenej praxe
Ústavného súdu SR má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III.ÚS/209/04, III.ÚS/78/07, I.ÚS/117/05). Všeobecný súd, teda
aj okresný súd preto, ak nedáva vždy odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na
tie, ktoré majú pre príslušné rozhodnutie podstatný význam, z hľadiska NO treba dostatočne objasniť

právny základ rozhodnutia a nemožno zachádzať do všetkých detailov, uvádzaných stranami sporu. Z
tohto aspektu je plne potom realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porovnaj aj
právo súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy).

6. Okrem iného je zrejmé, že podľa ustálenej súdnej praxe judikatúra odôvodňuje pri žalobách z pôžičiek

pri ochrane spotrebiteľov NO tak, aby bola aj podaná žaloba vo veci samej a keďže súd prvej inštancie
rozhodol o návrhu na nariadenie NO aj bez výsluchov strán sporu, bez nariadenia pojednávania, pre
NO je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 1, 2 CSP).

7. Napokon poistkou pri nariadení NO a jedinou poistkou je tu ustanovenie § 340 CSP, ktorým je v

súlade s článkom 2 CSP (princíp právnej istoty) dávané do úvahy aj uplatnenie práva nahradiť škodu
navrhovateľovi NO alebo inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikla (NO môže zaniknúť
alebo bolo zrušené z jedného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že
právo strany sporu žalobcu bolo uspokojené). Táto generálna poistka pri nariaďovaní NO je zákonnou
zodpovednosťou sui generis, lebo vyplýva z procesného predpisu a opodstatnene vo svojej podstate

vytvárazodpovednostnývzťahnazákladesúdnehorozhodnutiaakoindividuálnehoaktuaplikáciepráva.
Pri NO ide o špecifický procesný postup pri nariadení NO, ktorý do značnej miery zvýhodňoval žalobcu,
avšak zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že ďalšie vykonávanie inkasa splátok by mohlo spôsobiť
na strane žalobcu ujmu v prípade, ak by bol v konaní vo veci samej úspešný. Naproti tomu na strane
žalovaného takáto ujma nevzniká ani nevznikne, pretože, ak bude v konaní úspešný, potom môže

pokračovať v inkasovaní splátok úveru a prípadne domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na
príslušný všeobecný súd (proporcionalita v zásade môže byť dodržaná u oboch strán sporu). Správne
preto dospel k záveru súd prvej inštancie, že návrh žalobcu na nariadenie NO je dôvodný, a pretotakémuto návrhu zákonne vyhovel, zákonné je aj rozhodnutie o povinnosti zaplatiť za návrh na NO 33
€ (o.i. dôkazné bremeno návrhu NO ťažilo žalobcu, porovnaj uznesenie NS SR 2Cdo/105/10).

8. Výrok II. uznesenia nebol napadnutý odvolaním, a preto nebol preskúmaný odvolacím súdom a
nadobudol právoplatnosť.

9. Dôvody uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a zavádzajúce, pri nariadení NO netreba spomínať
záväzné mantinely mimosúdneho uplatňovania nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a pre tento účel

je rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas dní
pracovného pokoja, sviatkov a pod.. Ani námietka žalovaného, že ide o protiprávnosť výroku uznesenia
nie je podstatná, pretože v konaní o nariadenie NO nie je možné preskúmavať, či žalovaný postupoval
štandardne vo vzťahu k spotrebiteľovi - žalobcovi alebo nie a nie je zrejmé z doteraz zisteného
skutkového stavu, či sa zaujímal vôbec o bonitu spotrebiteľa žalovaný, čo je nevyhnutné, keďže
formálne možno vykazuje zmluva zákonné znaky, avšak poskytovatelia úverov zásadne sú pasívni

pri zisťovaní bonity spotrebiteľov a pritom nejde podľa názoru odvolacieho súdu o žiadny zvlášť
prísny, či neprimeraný požiadavok, pretože skúmanie bonity spotrebiteľa či je reálne splácania dlhu
je predovšetkým celkom základná zásada, ktorou sú vyjadrené zákonné ustanovenia CSP o ochrane
spotrebiteľa a ako všeobecný princíp je možné túto zásadu vziať do úvahy bez ohľadu na to, či v nejakom
zákone výslovne je zakotvená, alebo nie je. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný sa

absolútne nezaoberal úveru-schopnosťou žalobcu a ak sa zaoberal tak nedostatočne a už judikatúra
Súdneho dvora na túto úveru-schopnosť spotrebiteľa poukazuje (aj napr. rozsudok ESD C-449/13 z
18.12.2014; o vyložení článku 8 smernice 2008/48 ES bodu 26).

10. Odvolací súd v súlade s § 396 CSP o trovách odvolacieho konania nerozhodoval a o týchto rozhodne

súd prvej inštancie v konaní o veci samej.

11. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.