Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205201478
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4205201478.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej sudcov a JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., proti povinnej: R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, o vymoženie sumy 538,41

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 22.
júna 2012, č. k. 10Er/64/2005-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 22. 06. 2012, č.
k. 10Er/64/2005-14 zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Ďalším výrokom súd
vyhlásil exekúciu vedenú pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 10Er/64/2005 vedenú u súdneho
exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej, Exekútorský úrad Dunajská Streda, Nám. A. Vámbéryho 5249/13B,

pod EX 90/05 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne
Baňarovej priznal trovy exekúcie vo výške 180,38 eura a oprávnenému uložil povinnosť trovy exekúcie
zaplatiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku, § 41 ods.
2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 47, §

48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, § 22
ods. 1, 2 a § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že Okresný súd Komárno na základe oznámenia
oprávneného o podaní si návrhu na vykonanie exekúcie k súdnemu exekútorovi vydal dňa 24. 02. 2005

poverenie č. 5401 002339, v konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/64/2005 pre súdneho exekútora Mgr.
Katarínu Baňarovú (EX 90/05). Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým
je notárska zápisnica N 3258/2004, Nz 76017/2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou na
notárskom úrade so sídlom v Bratislave dňa 16. 10. 2004.

4. Dňa 25. 05. 2009 predložil oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal,

aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60. Pôvodný súdny exekútor Mgr. Katarína Baňarová dňa 28. 09. 2009 doručilexekučnému súdu stanovisko k návrhu oprávneného, v ktorom uviedol, že návrh ne zmenu súdneho
exekútora je dispozičným právom oprávneného a zároveň žiadal, aby súd rozhodol o doterajších trovách
exekúcie predložil, ktorých vyúčtovanie predložil spolu so svojim exekučným spisom.

5. Exekučný súd konštatoval, že je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, súd preskúmal exekučný titul, ktorým
je notárska zápisnica N 3258/2004, Nz 76017/2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou na
notárskom úrade so sídlom v Bratislave, dňa 16. 10. 2004. Preskúmaním exekučného titulu zistil, že

notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, pretože
v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ktorého povinná osoba
splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že takto spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 EP, podľa ktorého

exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je
právesúhlaspovinnejsjejvykonateľnosťou,pretožetentoprejavvôlepovinnejrobíznotárskejzápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani na základe udeleného plnomocenstva
splnomocnenému zástupcovi. Plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na
spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom
povinnej tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením
zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa

predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Predmetná zmluva obsahuje s poukazom na § 39 OZ neprijateľnú
podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň poukázal na to,
že takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola povinnej odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej

zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej
zápisniceexekučnýtitul.Aktedaneexistujenotárskazápisnica,ktorájespôsobilábyťexekučnýmtitulom
buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na
zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak ako uviedol v II. výroku uznesenia a zamietol
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a rozhodol priamo o zastavení exekúcie.

7. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov
sumou 178,88 eura vrátane 19 % DPH. Exekučné konanie sa začalo dňa 03. 02. 2005, teda exekútorovi
patrí odmena podľa vyhlášky platnej do 30. 06. 2006. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa
§ 5 ods. 1 cit. vyhlášky spolu v sume 127,80 eura vrátane 20 % DPH (vymožená pohľadávka bola v

sume 531,10 eura).

8. Ďalej si súdny exekútor uplatnil aj náhradu hotových výdavkov celkovo v sume 43,82 eura bez
DPH titulom poštovných nákladov a spotrebného materiálu. Exekučný súd preštudovaním exekučného
spisu súdneho exekútora zistil, že si túto sumu vyúčtoval správne, a preto priznal súdnemu exekútorovi

náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 52,58 eura vrátane 20 % DPH.

9. Celkovo teda súd priznal exekútorovi odmenu v sume 180,38 eura vrátane 20 % DPH a na jej
úhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 EP. Exekučný súd mal za to, že oprávnený zavinil
zastavenie exekúcie, a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý

nie je vykonateľný, a to vzhľadom k tomu, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť
exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,
čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak, ako uviedol v IV. výroku
uznesenia.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol,
že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/ OSP), súd odňal možnosť
účastníkovi konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/OSP), nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal náležité dokazovanie, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP).

11. Uviedol, že exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci samej. Exekučný súd
nesprávnouaústavnenesúladnouinterpretáciou§58ods.1Exekučnéhoporiadkusapostavildopozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii

exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako keby bol exekučný titul zrušený. Poukázal na
to, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú
starostlivosť. Štát zodpovedá za škodu pri výkone notárskej činnosti, preto ak právny poriadok osobitne
upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich

exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Notár pri výkone verejnej moci
ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom
a dobrými mravmi podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Zákon ukladá notárovi povinnosť konať a
uvádza, kedy je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Odvolávať sa na nezákonnosť v
štádiu výkonu práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti nesmie viesť k oslabovaniu ochrany

subjektívnych občianskych práv ustanovených zákonom a narušovaniu istoty v občianskoprávnych
vzťahoch. Z uvedeného vyplýva, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného
súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.

12. Poukázal na § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku upravujúci vierohodnosť notárskej listiny. Všeobecný

súd nedisponoval právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu
práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez časového
obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo
povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože
je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok,

ktorý tvorí súčasť princípov právneho štátu. Notársky poriadok určuje postupy, ktorými je možné úkony
notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný a je založená
platnosť zásady správnosti úkonu. Na základe uvedeného všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa
skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Povinná sa mohla domáhať
opravy zrušením zápisnice de iure alebo sa mohla domáhať náhrady škody, ak tak nepostupovala, nie

je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred súdom. Tvrdil,
že súd svojím konaním porušil zásadu rovnocennosti.

13. Ak sa odvolací súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
žiada aby bolo konanie prerušené a zároveň podaný návrh na konanie Ústavnému súdu SR o súlade

ust. 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že súd konal mimo
rámec zverenej právomoci a ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte
spojené s exekučnou vecou. Poukázal na to, že súd porušil princíp legality, zásadu začatia konania
na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho
konania. Namietal skutočnosť, že súd viackrát konštatoval skutočnosti akoby vykonal dokazovanie,

ktoré v skutočnosti nevykonal a k rozhodnutiu dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia
skutočného stavu. Úvahy súdu nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie. Nestotožnil sa s tvrdením
súdu, že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, z dôvodu, že
vznikol hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinnej a oprávneného v neprospech povinnej
ako spotrebiteľa. Tvrdil, že povinná na seba neprevzala žiadne nové povinnosti alebo záväzky, resp.

jej nevznikli žiadne nové práva či výhody. Povinná mohla plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm.
b/ OZ odvolať a v takomto úkone jej nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok uvedených
v § 53 OZ. Uviedol, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku,
resp. súčasne s uzatvorením zmluvy na základe ktorej dlh vzniká. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o

budúceprávo,ktoréhobysapovinnánemohlaplatnevzdaťaudelenieplnomocenstvaneznamenástratu
možnosti výkonu určitého práva. Súd dospel k nesprávnemu záveru pokiaľ ide o tvrdenie, že zástupca
nehájil záujmy povinnej. Tento záver nevyplynul z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku
a subjektívny názor súdu. Zástupca bol splnomocnený len na jeden právny úkon, ktorým neprekročiludelené plnomocenstvo. Okrem iného išlo o plnomocenstvo udelené advokátovi, ktorý je nezávislý. Za
nesprávny považuje názor súdu, ktorým uviedol, že notárska zápisnica má byť spísaná oprávneným
aj povinnou. Takýto názor súdu považoval za rozporný so súdnou praxou a uznesením Najvyššieho

súdu SR vo veci 3Co 7/2007. Mal za to, že exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a
skutočnosť, či sa bude exekúcia vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej
už raz právoplatne rozhodol vydaním poverenia na výkon exekúcie.

14. Podaním doručeným súdu dňa 09. 08. 2012 sa oprávnený domáhal prerušenia konania postupom

podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na najnovší vývoj
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je
porušenie základných práv a slobôd, pričom všeobecný súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými
pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú
podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda
aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Uviedol, že v danom
prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny
dvor Európskej únie. V závere návrhu uviedol, že žiada súd, aby konanie prerušil a predložil Súdnemu
dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v znení: 1. je možné za neprijateľnú podmienku považovať

aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene
uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe
zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy; 2. je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných
práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne

ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi.

15. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

16. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonná sudkyňa súdu prvej
inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

18. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa

primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, Podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov

odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

20. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom spísaným
dňa 03. 02. 2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 16 220,- Sk (538,41 eura)
s príslušenstvom. Ako exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom

N 3258/2004, NZ 76017/2004 zo dňa 16. 10. 2004 spísanú notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou na
notárskom úrade so sídlom Bratislave. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora Mgr. Katarínu
Baňarovú dňa 24. 02. 2005 výkonom exekúcie. Dňa 25. 05. 2009 doručil oprávnený exekučnému
súdu Návrh na zmenu exekútora, ktorým žiadal poveriť výkonom predmetnej exekúcie súdneho
exekútoraJUDr.RudolfaKrutého.PoverenýsúdnyexekútorMgr.KatarínaBaňarovásúhlasilasnávrhom

oprávneného a súdu zaslala originál exekučného spisu a žiadala exekučný súd o priznanie trov exekcie.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o neprípustnosti exekúcie, ktorú zároveň
zastavil. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
180,38 eura, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Ďalším výrokom zamietol návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora.

21. Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).

22. Súdy v danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade
so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas
exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul
bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak,
ako je to v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný
titul - notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou, zistený skutkový

stav podriadil príslušnej právnej úprave a vo veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne
zisteného skutkového stavu.

23. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva

o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 23. 04. 2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ
poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o
príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jejzáväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

24. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané
náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať,
či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila
ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto
vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných

náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v
nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne preskúmaval plnomocenstvo udelené
povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2

OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o
tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prijal
záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným

právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie
záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to
pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený
rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý ju pri uznaní
dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v

dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne
oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná
voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej
variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred
pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o žiadnej slobodnej vôli. Odvolací súd poukazuje aj

na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda
v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh
uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva,
ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne,

nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom vzniknúť právne
účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne
účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť
exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia
by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou

notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si
určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc.
Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho
dlhu v lehote, o ktorej nemala vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

26. V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval skutočnosť, že notárska
zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti
úvahy súdu prvej inštancie dôležitou skutočnosťou je aj to, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná
v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej
mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala

svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej
bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo
namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne
určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie
dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie, koncipované tak, ako

je obsiahnuté v Zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca,
správne ho odvolací považoval za neplatné.27. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky
materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného
právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za

neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto
rozhodnutí so všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa
názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj
na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

28. Oprávnený v odvolaní žiadal prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto
postupu v zmysle § 162 ods. 1 písm. c/ CSP. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký
vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j.
súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok, zo žiadneho ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť
SúdnemudvoruESnávrhnarozhodnutieoprejudiciálnejotázkeovýkladeprávnehoaktuEurópskejúnie
len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná
skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do
ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o

predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. Októbra 2010). Súdny
dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale
procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/

CSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže
okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne práve predpisy (Občiansky
zákonník, Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.).

29. S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo

rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre
postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa odvolacieho súdu zmyslom
predbežnejotázkyoprávnenéhonebolozabezpečiťjednotnývýkladkomunitárnehopráva,alerozhodnúť
spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov
považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za

neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c/ CSP zamietol.

30. Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z
dôvodu, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2

Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

31. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší aj v prípade, že pred rozhodnutím vo veci
dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi

návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

32. Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
bolo v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162

ods. 1 písm. b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani
nerozhodoval.

33. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnila.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).