Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/249/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200638
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6019200638.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcov: 1. Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. cesta X/X, XXX XX E., 2. Poľovnícke združenie Vlkanová, Horná 81, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 35 654 431, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Danielom Janšom, Horné
záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných
prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1. K. G., bytom Ľ. N. XXX/XX, XXX XX
G., 2. M. K., bytom E. X/X, XXX XX E., 3. Y. Z., bytom J. XXXX/XX, XXX XX I. X., 4. Z. I., bytom X. XXXX/
XX, XXX XX X., 5. D. J., bytom E. cesta XX/XXX, XXX XX E., 6. Združenie vlastníkov erárneho urbáru

lesov, komposesorátu a zemianskeho urbáru lesov obce Lukavica, pozemkové spoločenstvo, Topoľová
1388/1, 962 31 Lukavica, 7. Urbárska pozemková spoločnosť obce Sampor - p.s., Voljanského 1368/14,
960 01 Zvolen, 8. Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor, Lipová 7, 962 31 Lukavica 9. Slovenský
pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 10. Lesy Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP 8,
975 66 Banská Bystrica, 11. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. cesta XXXX/XX, XXX XX X., 12. Z. E.,
nar. XX.XX.B., bytom X. U. XXXX/XX, XXX XX X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-BB-OOP4-2019/029199-004 zo dňa 17. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti

o zmenu hranice poľovného revíru X. listom z 11.12.2013 začal správne konanie o zmene hraníc
poľovného revíru. Prvostupňový úrad pôvodne vydal rozhodnutie z 12.03.2014, ktorým správne konanie
zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) z dôvodu nedoplnenia podania spočívajúcom v súhlase
vlastníkov a užívateľov dotknutých poľovných revírov. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných
prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím z 09.06.2014 uvedené rozhodnutie prvostupňového
úradu potvrdil.

2. Na základe podanej správnej žaloby tieto rozhodnutia preskúmal Krajský súd v Banskej Bystrici , ktorý
rozsudkom č. 23S/154/2014-20 z 17.11.2014 označené rozhodnutia oboch stupňov zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Z obsahu žiadosti krajskému súdu vyplynulo, že žiadateliažiadali o schválenie zmeny hranice poľovného revíru s účinnosťou od 1. dňa nasledujúceho po zániku
zmlúv o nájme výkonu poľovníctva Poľovníckeho združenia Vlkanová, ktorí v žiadosti poukázali na § 9 a
10 zákona o poľovníctve. I keď žiadatelia výslovne neuviedli vo svojej žiadosti § 9 písm. a/ zákonač.

274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o poľovníctve“),
z obsahu žiadosti mal súd za zrejmé, že žiadali zmenu hranice poľovného revíru po zániku zmlúv
dotknutých poľovných revírov, t.j. že požadovali zmenu hranice podľa § 9 písm. a/ zákona o poľovníctve.
Krajský súd zaviazal prvostupňový orgán vo veci konať v súlade s § 9 písm. a/ zákona o poľovníctve
a vo veci rozhodnúť. Tento rozsudok bol ako vecne správny potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu

SR č. 2Sžo/132/2015 z 11.12.2017.

3. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie z 09.05.2018, ktorým podanej žiadosti o zmenu
hranice poľovného revíru nevyhovel. Na základe odvolania účastníkov konania žalovaný toto
rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu procesných pochybení.
Napokon prvostupňový orgán dňa 13.06.2019 vydal rozhodnutie č. OU-ZV-PLO-2019/000176, ktorým

žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov o zmenu hraníc poľovného revíru podľa § 9 písm. a/ zákona
o poľovníctve vyhovel a zmenil hranicu poľovného revíru č. XX X. uznaného rozhodnutím Lesného
úradu Zvolen č. Poľov. 356/31/92 z 13.10.1993 tak, že tento poľovný revír budú tvoriť všetky
poľovné pozemky, ktoré sú v súčasnosti zaradené do tohto poľovného revíru a poľovné pozemky v
k.ú. E. o výmere 58 ha, ktoré v súčasnosti patria do poľovného revíru č. XX I., tak ako je zobrazené v

grafickej prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, celková nová výmera poľovného
revíru predstavovala 955 ha, a podľa § 10 ods. 6 zákona o poľovníctve, nadobudnutím platnosti
tohto rozhodnutia stráca platnosť predchádzajúce rozhodnutie o uznaní poľovného revíru č. Poľov.
356/31/92 vydaného Lesným úradom Zvolen dňa 13.10.1993 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol priebeh predchádzajúceho

správneho konania o žiadosti o zmenu hranice poľovného revíru. Po nariadení ústneho pojednávania
spojeného s miestnou ohliadkou novonavrhovanej hranice poľovného revíru uviedoĺ, že žiadosť o zmenu
podali splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov, čo dokladovali notárskou zápisnicou
zo zhromaždenia vlastníkov konaného dňa 06.12.2013. Prvostupňový orgán rešpektoval uznesenie
prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov viac ako nadpolovičnou väčšinou hlasov

vlastníkov poľovných pozemkov v k.ú. E. o zmenu hranice poľovného revíru konaného dňa 06.12.2013.
Uvedené skutočnosti overil z notárskej zápisnice č. N 563/2013, Nz 50009/2013, ktorá tvorí súčasť
žiadostiozmenupoľovnéhorevíruX..Podkladyprevydanierozhodnutiaďalejtvoriligrafickáidentifikácia
poľovných pozemkov a mapový zákres navrhovaných hraníc poľovného revíru na katastrálnej mape,
mapa poľovného revíru a opis hraníc navrhovaného poľovného revíru. Nakoľko nadpolovičná väčšina

vlastníkov poľovných pozemkov rozhodla o pričlenení týchto pozemkov k poľovnému revíru č. XX
X., prvostupňový orgán mal za to, že bola splnená podmienka vyplývajúca z § 9 písm. a/ zákona
o poľovníctve. Predmetom preverovania bolo skúmanie predložených dokladov k zmene poľovného
revíru č. XX X., v rámci ktorého prvostupňový orgán zistil, že s navrhovanou zmenou hranice súhlasila
nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve a

so zmenou hranice súhlasil aj užívateľ poľovného revíru č. XX X.. Prvostupňový orgán ďalej preveril,
či boli predložené požadované doklady v zmysle § 10 ods. 4 zákona o poľovníctve. Konštatoval, že
žiadatelia splnili podmienky podľa § 4 ods. 4 zákona o poľovníctve, nakoľko predložili všetky predpísané
náležitosti, ktoré sú súčasťou spisového materiálu vedeného na prvostupňovom orgáne. Pri zmene
hraníc prvostupňový orgán prednostne prihliadal na splnenie podmienok uvedených v § 3 ods. 1, 2

zákona o poľovníctve. Na ústnom pojednávaní spojenom s miestnou ohliadkou zo dňa 13.12.2018
zistil, že nové hranice poľovného revíru č. XX X. sú v teréne zreteľné a väčšinou sa kryjú s prírodnými
hranicami alebo v prírode zreteľnými hranicami, súčasťou poľovných revírov nie sú pre zver nebezpečné
alebo neprekonateľné prekážky, ktoré zabraňujú zveri vo voľnom pohybe. V poľovnom revíri bude mať
zver primerané zdroje prirodzenej potravy a vody, zaručené podmienky prirodzeného rozmnožovania a

vývoja a vytvorené podmienky na prirodzený pohyb, úkryt a pokoj. Poľovný revír je situovaný v srnčej
poľovnej oblasti. Záverom uviedol, že rozhodnutie, ako aj písomnosti v rámci konania sa vzhľadom na
počet účastníkov konania doručujú verejnou vyhláškou.

4. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU- BB-

OOP4-2019/029199-004 z 17.09.2019 tak, že odvolanie žalobcu 1. Z. K., K. G. bytom G., M. K. bytom E.,
Y. Z. bytom I. X., Z. I. bytom X. a D. J. bytom E. a žalobcu 2. Slovenského poľovníckeho zväzu - základnej
organizácie Poľovníckeho združenie Vlkanová zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po opise priebehupredchádzajúceho konania a citácii platnej právnej úpravy uviedol, že v záujme objektívneho posúdenia
opodstatnenosti dôvodov na podanie odvolania preveril postup prvostupňového orgánu pri vydaní
prvostupňového rozhodnutia, ako aj celý administratívny spis, pričom sa zaoberal jednotlivými bodmi v

predmetných odvolaniach. K námietke nezachovania požadovanej výmery 1000 ha a teda k rozporu s
§ 3 ods. 3 zákona o poľovníctve uviedol, že ju vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko zo spisového
materiálu mu vyplynulo, že poľovný revír č. XX X. bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu Zvolen č.
Poľov. 356/31/92 zo dňa 13.10.1993 v súlade s vtedy platnou legislatívou, pričom tento poľovný revír
dosahoval celkovú výmeru 897,00 ha. S prihliadnutím na ustanovenie § 80 ods. 5 zákona o poľovníctve,

poľovné revíry uznané do 31.08.2009 sa považujú za poľovné revíry uznané podľa tohto zákona.
V spojitosti so zásadou lex retro non agit, ktorá znamená, že zákon nepôsobí naspäť (retroaktivita
zákona), mal žalovaný za preukázaný fakt, že poľovný revír X. bol schválený v súlade s vtedy platnou
legislatívou, pričom súčasná legislatíva nevylučuje zmenu jeho hraníc. Žalovaný sa v ďalšom nestotožnil
s tvrdením odvolateľov, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s § 9 zákona o poľovníctve, nakoľko sa
rozhodnutím zmenili hranice poľovného revíru v čase, keď sú v oboch susediacich poľovných revíroch

zaevidované platné zmluvy o užívaní poľovných revírov a užívateľ poľovného revíru I. so zmenou hraníc
neudelil súhlas. K uvedenému záveru žalovaný dospel po zohľadnení obsahu rozsudku krajského súdu,
v ktorom sa uvádza, že napriek tomu, že v oboch susediacich poľovných revíroch sú platné nájomné
zmluvy, mal postupovať v súlade s § 9 písm. a/ zákona o poľovníctve a podľa toho vo veci rozhodnúť,
nakoľko zo žiadosti je zrejmé, že žiadatelia žiadali o zmenu hranice poľovného revíru po zániku

zmluvy v dotknutých poľovných revíroch. Ďalej žalovaný považoval za neopodstatnenú aj námietku
odvolateľov, podľa ktorej je napadnuté prvostupňové rozhodnutie vydané v rozpore s § 5 zákona o
poľovníctve, v ktorom sú definované podmienky zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V
čase konania zhromaždenia boli všetky podmienky vymedzené citovaným ustanovením splnené, čo
potvrdzuje aj notárska zápisnica. Po preskúmaní priloženého dokumentu označeného ako „Zápisnica

z valnej hromady konanej dňa 06.12.2013 v Sliači“ dospel k záveru, že uvedený názov listiny „z valnej
hromady“ namiesto „zo zhromaždenia vlastníkov“ nemení formálny obsah dokumentov a nemá vplyv
na jeho úradnú validitu. Pri vyhodnocovaní opodstatnenosti uvedeného dôvodu preskúmal aj notársku
zápisnicu spolu s jej uznesením, pričom konštatoval, že predmetná zápisnica už uvedený termín „z
valnej hromady“ neobsahuje. Pri hodnotení opodstatnenosti dôvodov na podanie odvolania vlastníkov

poľovných pozemkov, ktorí nesúhlasili s konaním prvostupňového orgánu žalovaný zohľadnil rozsudok
krajského súdu, z ktorého vyplynul postup správneho orgánu v predmetnej veci. Žalovaný mal preto
za to, že prvostupňový orgán postupoval správne, nakoľko bolo je povinnosťou riešiť vec v kontexte
žiadosti zaevidovanej dňa 10.12.2013. Pri preverovaní opodstatnenosti ďalších námietok žalovaný
skonštatoval, že výška náhrady za užívanie poľovného revíru je v zmysle § 15 ods. 1 a nasl. zákona o

poľovníctve určená dohodou medzi vlastníkom poľovného revíru a užívateľom poľovného revíru. Preto
nepovažoval námietky odvolateľov na rozdielnu výšku náhrady za užívanie poľovných revírov I. a X.
za dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. V záujme presného a úplného zistenia presného
stavu veci žalovaný dôsledne vyhodnotil postup prvostupňového orgánu pri vydávaní prvostupňového
rozhodnutia, pričom zistil, že v novom konaní odstránil zistené nedostatky, ktoré mu žalovaný vytkol v

rozhodnutí z 24.05.2019. Po komplexnom zhodnotení uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru,
že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o poľovníctve,
ako aj zákona o správnom konaní, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Zhrnutie argumentov žalobcov - žalobné body

5. Žalobcovia 1. a 2. proti napadnutému rozhodnutiu podali správnu žalobu, kde namietali, že podkladom
podnetu na konanie o zmene hraníc poľovného revíru bola notárska zápisnica osvedčujúca priebeh
uznesenia a rozhodnutia z Valnej hromady konanej dňa 06.12.2016, pričom poukázali na znenie § 5
zákona o poľovníctve, nakoľko inštitút Valnej hromady nielen zákon o poľovníctve nepozná, dokonca

ho nepozná ani právny poriadok Slovenskej republiky, a teda je na mieste otázka, ako je možné, že
orgán štátnej správy má také hrubé nedostatky v právnom povedomí. Jediný právny inštitút, ktorý má
oprávnenie na zmenu pomerov vo veci zmien hraníc poľovných revírov je Zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov, a to sa podľa hore uvedenej notárskej zápisnice vôbec nekonalo. Odôvodnenie
žalovaného, že označenie nemení obsah listiny podľa ich názoru neobstojí, nakoľko v prípade zákona o

poľovníctve nie je možné vykladať si právne relevantné pojmy inak, než sú označené a navyše sa jedná
o notársku zápisnicu, a teda je možné, že vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa na túto nedostavili tak
konali preto, lebo sa domnievali, že sa jednalo o právne nerelevantný úkon, nakoľko nemal zákonom
predpísanú formu a označenie. Na uvedenej valnej hromade sa nezúčastnili zástupcovia Slovenskéhopozemkového fondu, ani Lesov SR, š.p. Za jednoznačné porušenie zákona považovali skutočnosť, že
žalovaný nedodržal znenie zákona o poľovníctve, a to ustanovenie § 5, ktoré jasne stanovuje podmienky
konania Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, zo znenia ktorého je zrejmé, že je vylúčené,

aby sa konalo zhromaždenie na časť revíru alebo len na akési vopred určené územie, kde sa umelo
vytvoria podmienky tak, aby bolo možné získať väčšinu a následne žiadať o odtrhnutie takého územia
a jeho pričlenenie k inému poľovnému revíru. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa podľa
§ 5 môže konať len v novovytváranom poľovnom revíri alebo v uznanom poľovnom revíri. Toto zákonné
obmedzenie žalovaný ignoroval dokonca aj v odôvodnení, a to zrejme z toho dôvodu, že sa s ním

nijako nevedel vysporiadať. Žalovaný ďalej postupoval nezákonne aj tým, že potvrdil prvostupňové
rozhodnutie a tým vykonal zmenu hraníc poľovného revíru v čase platnosti užívacích zmlúv v oboch
dotknutých revíroch, čo odporuje zneniu zákona, a to § 9 písm. a/, na ktoré sa užívateľ odvolával pri
svojej žiadosti o zmenu hraníc poľovného revíru, nakoľko toto rozhodnutie žalovaného mení hranice
poľovných revírov v čase, keď sú v oboch z nich riadne a právoplatne zaevidované zmluvy o užívaní
poľovného revíru a užívateľ poľovného revíru I. - žalobca 2. neudelil súhlas so zmenou hraníc poľovného

revíru. Žalovaný rovnako konal nezákonne v otázke výmery poľovného revíru X., nakoľko porušil § 10
ods. 1 v spojení s § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve, t.j. poľovný revír X. nedosahuje zákonom predpísanú
výmeru minimálne 1000 ha v oblasti s chovom srnčej zveri. Navyše uvedená výmera poľovného revíru
nie je reálnou výmerou, v skutočnosti podľa údajov uvedených na webstránke geodetického ústavu je
celková výmera revíru maximálne 820 ha. Je evidentné, že žalovaný konajúc zrejme cielene v prospech

užívateľa poľovného revíru X. opomenul riadne a spoľahlivo zistiť skutkový stav a do výmery poľovného
revíru X. započítal aj nepoľovné pozemky, a to prinajmenšom časť intravilánu obce N. a celú výmeru
intravilánuobceX..Argumentáciažalovaného,žesajednáorevíruznanýpodľaprávnehostavuplatného
v roku 1993 je podľa nich zjavne účelová, nakoľko napadnutým rozhodnutím sa rozhodnutie z roku
1993 podľa § 10 ods. 6 zákona o poľovníctve ruší, a teda novovytvorený revír musí jednoznačne

dosahovať minimálnu zákonom stanovenú výmeru poľovných pozemkov. Ďalej považovali za nutné
poznamenať, že ak platia zásady a ustanovenia Ústavy SR a správneho poriadku, je nepredstaviteľné,
aby žalovaný rozhodoval podľa údajov o vlastníctve pozemkov z roku 2013 v roku 2019. V období
od konania nezákonnej valnej hromady prešlo 6 rokov a došlo k výrazným zmenám vo vlastníckej
štruktúre poľovných pozemkov. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že ani prvostupňový

orgán, ani žalovaný si ani v roku 2013, ani v roku 2019 nezabezpečili relevantné informácie o vlastníckej
štruktúre, pričom táto skutočnosť je až zarážajúca, nakoľko týmito údajmi oba správne orgány disponujú,
a teda je opäť zjavné, že v žiadnom prípade sa nemohlo rozhodovať na základe riadne a spoľahlivo
zisteného skutkového stavu. Pre úplnosť považovali žalobcovia za nutné uviesť, že vlastníci poľovných
pozemkov prejavili svoju vôľu na riadnom Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov uznaného

poľovného revíru I. a trvajú na tom, aby sa tento nedelil a aby poľovné pozemky takýmto nezákonným
spôsobom neboli pričlenené do poľovného revíru X.. Poukázali aj na rozdielnosť výšky náhrady za
užívanie poľovných revírov I. a X., čím by došlo k poškodeniu jednak zákonom garantovaných práv
vlastníkov poľovných pozemkov a rovnako by sa im spôsobila aj nemalá finančná ujma. Považovali za
nutné zdôrazniť aj to, že v tomto prípade by došlo aj k poškodeniu práv Slovenskej republiky. Podľa

názoru žalobcov žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti a najmä zákonné predpoklady týkajúce
sa napadnutého rozhodnutia a porušil svoju povinnosť preskúmať všetky okolnosti, ktoré mu ukladá
zákon. Len na základe takto vykonaného dokazovania môže správny orgán zistiť skutočný stav veci a
vydať zákonné a riadne rozhodnutie. Pokiaľ sa správny orgán pred vydaním rozhodnutia dostatočne
nezaoberá skutkovým stavom a zákonnými náležitosťami, nemôže dospieť k správnym záverom. V

žalobnom návrhu žalobcovia požadovali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie. Žalobcovia k správnej žalobe pripojili úkon Okresného úradu Banská Bystrica, pozemkový
a lesný odbor z 03.10.2019, ktorým účastníkom konania oznámil začatie konania o zmene hraníc
poľovného revíru I., z ktorého vyplýva, že začatiu konania predchádzala žiadosť o zmenu hraníc
poľovného revíru podaná splnomocnenými zástupcami z radov vlastníkov poľovných pozemkov z

10.12.2013, prílohou ktorej bola aj notárska zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
v k.ú. E., ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia, obsahujúcu uznesenie o schválení žiadosti na
zmenu hranice poľovného revíru a ďalšie prílohy.

Vyjadrenia žalovaného, žalobcov a ďalších účastníkov

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal priložené
dokumenty označené ako „Zápisnica z valnej hromady konanej dňa 06.12.2013 v Sliači“ a aj samotnú
notársku zápisnicu, pričom dospel k záveru, že žalobcovia vo svojej žalobe spojili tieto dva dokumentydo jedného, v dôsledku čoho zmätočne uviedli nesprávny stav a názov citovanej listiny. Navyše uviedli
v názve neexistujúcej listiny nesprávny dátum, nakoľko zhromaždenie sa konalo dňa 06.12.2013 a nie
06.12.2016. Žalovaný ďalej skonštatoval, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia

vlastníkov poľovných pozemkov, ktorá tvorí hlavný podklad žiadosti je označená správne, je napísaná
v súlade s platnou legislatívou a pojem „Valná hromada“ neobsahuje. Podľa § 10 ods. 4 zákona o
poľovníctve, žiadosť o zmenu hranice poľovného revíru obsahuje údaje podľa § 4 ods. 4 (okrem písmena
b/) zákona o poľovníctve, pričom sa vyžadujú tam uvedené údaje. K ďalším námietkam uviedol, že v
súlade s § 9 zákona o poľovníctve, ktorý upravuje zmenu hraníc poľovného revíru, je možné túto zmenu

vykonávať, ak so zmenou súhlasia vlastníci dotknutých poľovných pozemkov v dotknutých poľovných
revíroch podľa § 5, pričom dotknutými poľovnými pozemkami sú tie, ktoré majú byť začlenené do
poľovného revíru. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov
sa môže konať aj v súvislosti so zmenou hraníc poľovného revíru, pričom sa opieral aj o právny názor
uvedený v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 S/136/2011 z 15.03.2013. Ďalej uviedol,
že nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že žiadateľ sa vo svojej žiadosti o zmenu hraníc poľovného revíru

odvolával na § 9 písm. a/ zákona o poľovníctve, nakoľko žiadateľ vo svojej žiadosti spomína len § 9
zákona o poľovníctve všeobecne. Až Najvyšší súd SR, ktorý svojím rozsudkom z 11.12.2017 potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27.11.2014 zaviazal žalovaného, aby pri zmene hranice
poľovného revíru X. postupoval v súlade s týmto ustanovením, nakoľko z obsahu žiadosti je zrejmé, že
žiadatelia žiadali o postup práve v súlade s ním, čo priamo vyplýva z citácie rozsudku. Na uvedenom

základe prvostupňový orgán postupoval vo svojom rozhodnutí o zmene hraníc správne, keď rozhodol o
žiadosti zaevidovanej 10.12.2013. Nie je preto pravdou tvrdenie žalobcov, že správne orgány, ktoré vo
veci rozhodovali, si nezabezpečili relevantné doklady o vlastníckej štruktúre, nakoľko v zmysle § 5 ods.
4 zákona o poľovníctve je zhromaždenie uznášaniaschopné, keď je prítomná najmenej nadpolovičná
väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie

do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých
poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Žalobcovia podľa jeho názoru
nesprávne a zmätočne vykladal § 10 ods. 1 v spojitosti s § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve nerešpektujúc
pritom § 80 ods. 5 tohto zákona, ktorý vo svojej žalobe účelovo neuvádzajú a z ktorého jasne vyplýva,
že poľovné revíry uznané do 31.08.2009 sa považujú za poľové revíry uznané podľa tohto zákona.

Z uvedeného vyplýva, že ak sa už raz o poľovnom pozemku rozhodlo z hľadiska jeho začlenenia do
poľovného revíru, nie je možné podľa novej právnej úpravy opätovne o tomto pozemku rozhodovať.
Ustanovenie § 80 ods. 5 zákona o poľovníctve nevytvára preto žiadne právne prekážky na používanie
§ 9 a § 10 zákona o poľovníctve. Výška náhrady za užívanie poľovného revíru je v zmysle § 15 ods. 1 a
nasl. zákona o poľovníctve určená dohodou medzi vlastníkom poľovného revíru a užívateľom poľovného

revíru, žalovaný preto nepovažoval námietky žalobcov na rozdielnu výšku náhrady za opodstatnenú. Pri
hodnotenípodkladovadôkazovbralvúvahuvsúlades §34ods.5Správnehoporiadkudoúvahykaždý
dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a rešpektoval závery vychádzajúce zo zmienených
rozsudkov. Záverom navrhol žalobu zamietnuť.

7. Ďalší účastník Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že
žalobcovia pri rozporovaní označenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v k.ú. E. ako
valnej hromady uviedli, že nesprávne označenie zhromaždenia by mohlo odradiť vlastníkov poľovných
pozemkov na účasti na zhromaždení, čo však ničím nepodložili. Tvrdenie o nepresnosti označenia
zhromaždenia považoval za čisto formalistický výklad zákona, čo nemá a nemôže mať žiadny vplyv

na vôľu vlastníkov poľovných pozemkov v k.ú. E., ani na platnosť jej prejavu, ani na platnosť samotnej
notárskej zápisnice. Žalobcovia zároveň žiadnym spôsobom nepreukázali, že to malo dopad na
účasť, resp. neúčasť vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení. Tvrdenie, že zhromaždenia
sa nezúčastnili zástupcovia Slovenského pozemkového fondu a Lesov SR, š.p. samo o sebe nič
nepreukazuje, pretože sa bežne stáva, že sa na zhromaždení nezúčastňujú všetky oprávnené osoby.

Z praktického hľadiska si nevie ani predstaviť, ako by zástupcovia uvedených subjektov vôbec mohli
stihnúť chodiť na každé jedno zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj na každé jedno
zhromaždenie akéhokoľvek druhu po celom Slovensku. Pokiaľ sa niektorí z vlastníkov cítia byť dotknutí
na svojich právach, mohli sa obrátiť na súd, aby tento notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia
posúdil, avšak na súd sa dodnes neobrátil žiaden z vlastníkov. Za nesprávny považoval aj výklad

ustanovenia § 5 zákona o poľovníctve, ktorý urobili žalobcovia, nakoľko s poukázaním na § 5 ods.
4 bol toho názoru, že vlastníci pozemkov majú právo rozhodovať sami za seba a to aj v otázke, ku
ktorému z poľovných revírov chcú patriť. V opačnom prípade by mohli byť vlastníci dotknutých pozemkov
prehlasovaní osobami bez akéhokoľvek vzťahu k dotknutým pozemkom, často vlastniaci pozemky vúplne iných katastrálnych územiach alebo dokonca okresoch, či krajoch. Takýmto výkladom by došlo k
hrubému zásahu do ústavných práv vlastníkov poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do
iného revíru. Žalovaný konal pri zmene hraníc podľa jeho názoru správne, neporušil žiadne zákonné

ustanovenie a stotožnil sa s rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici a rozsudkom Najvyššieho
súdu SR, ktoré priložil v prílohe. Tvrdenie nedostatočnej výmery poľovného revíru X. podľa jeho názoru
nemá relevantnosť v prejednávanej veci, nakoľko sa jedná len o účelové tvrdenie. V zmysle ustanovenia
§ 80 ods. 5 zákona o poľovníctve sa poľovné revíry uznané do 30.08.2009 považujú za poľovné revíry
uznané podľa tohto zákona. Poľovný revír č. XX X. vznikol dňa 13.10.1993, a teda je zrejmé, že

ustanovenia o minimálnej výmere sa naň nevzťahujú. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán rozhodoval
na základe žiadosti, ktorá bola riadne doložená a nie vinou žiadateľov sa stalo, že konanie trvalo cca 7
rokov, najmä keď samotní žiadatelia splnili všetky podmienky a zákonné povinnosti a k žiadosti priložili
všetky nevyhnutné doklady. Rovnako nemožno od žiadateľa spravodlivo žiadať, aby svoju žiadosť
spred niekoľkých rokov dokladali každý rok novým rozhodnutím Zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov len preto, že vydanie rozhodnutia trvalo niekoľko rokov. Je pravdou, že došlo k istej zmene

vlastníckej štruktúry, to však nemôže mať žiaden vplyv na prejavenú vôľu pôvodných vlastníkov a na
skutočnosť, že prípadní noví vlastníci sú touto vôľou viazaní. Dôležitým je fakt, že majoritný vlastník S.
E., ktorý je účastníkom tohto súdneho konania si nadobudnutím ďalších pozemkov medzi rokmi 2013 -
2019 upevnil postavenie majoritného vlastníka, pričom podľa ich informácií si nepraje zotrvať v revíri I.
a trvá na pričlenení dotknutých pozemkov do revíru X.. Nemá ale vedomosť, že by vlastníci dotknutých

poľovných pozemkov prejavili vôľu byť súčasťou revíru I. a nebola o tom predložená žiadna zápisnica
zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Je dlhodobo známe, že absolútna väčšina vlastníkov
dotknutých pozemkov nechce, aby ich pozemky spadali do poľovného revíru I. minimálne od roku 2013,
odkedy sa snažia o pripojenie k poľovnému revíru X.. Bol toho názoru, že zo strany žalobcov ide o
výlučne o účelovo podanú žalobu, ktorou je snaha oddialiť riadne užívanie poľovného revíru X.. Na

základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.

8. Ďalší účastník Urbárska pozemková spoločnosť obce Sampor - pozemkové spoločenstvo uviedol,
že ako urbár, do ktorého patria aj poľovné pozemky má záujem, aby tieto pozemky boli zaradené do
poľovného revíru X.. Nie je mu známe, z akého dôvodu tieto poľovné pozemky už dávno nie sú zaradené

v revíre X., a to aj napriek riadne prejavenej vôli účastníkov na zhromaždení konanom ešte v roku 2013
a napriek právoplatným a vykonateľným rozhodnutiam Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho
súdu SR. Podľa jeho vedomostí mali byť sporné pozemky pričlenené k revíru X.. Nerozumie, prečo
žalobcovia chcú majiteľom pozemkov uprieť právo slobodne sa rozhodnúť, do akého revíru majú ich
pozemky patriť. Navyše v situácii, keď žalobcovia za ich užívanie riadne neplatia. Dovolil si požiadať,

aby súd pri rozhodovaní prihliadal aj na vôľu vlastníkov pozemkov v k.ú. E. a ochranu ich práv a podanú
žalobu zamietol.

9. Ďalší účastníci S. E. a Z. E. spoločným vyjadrením k žalobe uviedli, že žaloba je podľa ich názoru
výlučne snahou zabrániť naplneniu skutočnej vôle vlastníkov pozemkov v k.ú. E., o ktoré sa má v zmysle

napadnutého rozhodnutia rozšíriť poľovný revír X.. Cieľom žalobcov je výlučne ponechanie predmetných
pozemkov v poľovnom revíri I. za akúkoľvek cenu, a to aj v rozpore so skutočnou vôľou vlastníkov týchto
pozemkov. Vlastníci pozemkov jednoznačne prejavili svoju vôľu, aby tieto viac nepatrili do poľovného
revíru I., ale aby sa pričlenili k existujúcemu poľovnému revíru X.. Pre odstránenie pochybností uviedli,
že sú fakticky väčšinovými vlastníkmi dotknutých pozemkov a ich podiel, vrátane podielu na hlasovacích

právach, od roku 2013 ešte narástol. Napriek uvedenému žalobcovia odmietajú akceptovať slobodne
prejavenú vôľu vlastníkov a nerešpektujú ich ústavné práva, dokonca neváhajú v ich mene hovoriť,
a to bez akéhokoľvek splnomocnenia. Sú presvedčení, že boli naplnené všetky zákonné dôvody na
zmenu hraníc, čo nakoniec potvrdzujú aj rozhodnutia prvostupňového orgánu Okresného úradu Banská
Bystrica ako aj krajského a najvyššieho súdu. Čo sa týka konania a zhromaždenia vlastníkov poľovných

pozemkov, jeho obsahom bolo jednoznačne prejavenie vôle vlastníkov o pričlenenie poľovných
pozemkov v k.ú. E. do poľovného revíru č. XX X.. Ani prípadné nepresné pomenovanie zhromaždenia
ako valnej hromady nič nemení na riadne prejavenej vôli vlastníkov. Neúčasť niektorých oprávnených
osôb považujú za absolútne normálny jav, ktorý sa opakuje snáď pri každom jednom zhromaždení.
Dávať preto neúčasť niektorých osôb do súvislosti s označením zhromaždenia považovali za nevhodné.

Nestotožnili sa ani s tvrdením, že nemožno zvolať zhromaždenie na určité územie a z tohto dôvodu malo
podľa žalobcov dôjsť k porušeniu § 5 zákona o poľovníctve, pričom poukazovali na § 5 ods. 4. Prehlásili,
že ako vlastníci dotknutých pozemkov majú aj naďalej záujem, ako ho mali aj v roku 2013, aby boli
ich poľovné pozemky začlenené do poľovného revíru X.. Žalobcovia vyslovene zavádzajú, keď uviedli,že začlenením pozemkov do poľovného revíru X. môže dôjsť k finančnej ujme vlastníkov. Poľovné
združenie Vlkanová - žalobca 2/ im ako vlastníkom totiž riadne neplatí za užívanie týchto pozemkov.
Pokiaľ dochádza k finančnej ujme, tak ju spôsobuje práve žalobca 2/. Na základe uvedeného navrhli

podanú žalobu zamietnuť.

10. Žalobcovia v replike považovali vyjadrenie žalovaného za zjavne účelové v tom, že je možné meniť
hranice poľovných revírov spôsobom tzv. malých zhromaždení, čiže takých, kde si určití vlastníci určia
územie, kde majú potencionálnu väčšinu, a to následne bez ohľadu na vôľu ostatných vlastníkov

pričlenia k inému revíru, ktorý postup je nezákonný. Takýmto postupom sa totiž neguje základná zásada,
že poľovný revír je spoločnou vecou, a teda aj pôvodný poľovný revír je vecou spoločnou a o jeho
osude musia rozhodovať všetci dotknutí vlastníci. Je úplne scestné tvrdiť, že by vlastníci pôvodného
poľovného revíru E. neakceptovali vôľu vlastníkov poľovných pozemkov bez toho, aby sa táto otázka
prejednala na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru, ktoré nie je problém zvolať a rozhodnúť na
ňom podľa zákona. Žalovaný nepochopiteľne tvrdí argumentujúc § 80 ods. 5 zákona o poľovníctve,

že je možné, aby vznikol poľovný revír, ktorý nedosahuje minimálnu zákonom požadovanú výmeru
podľa § 10 ods. 1 v spojitosti s § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve, teda 1000 ha poľovnej plochy.
Takýto výklad prechodného ustanovenia je neprípustný, nakoľko toto ustanovenie právne upravovalo
len prechod od starého predchádzajúceho zákona na nový zákon a umožňovalo, aby nezanikli poľovné
revíry, ktoré podľa do 01.09.2009 mohli vzniknúť aj s výmerou nad 500 ha poľovnej plochy. Za výslovné

obchádzanie zákona považovali tvrdenie, že sa jedná o ten istý revír len s inou výmerou, ktorá navyše
nie je ani po korekcii zo strany prvostupňového orgánu, ktorú vykonal až po podaní správnej žaloby,
výmerou zákonnou a už vôbec nie skutočnou. Do pozornosti dali rozhodnutie prvostupňového orgánu
z 13.06.2019, ktorým pôvodne uvádzanú výmeru 955 ha zmenil dňa 27.11.2019, ako údajnú chybu
v písaní a počítaní, na výmeru 816 ha, ktorá je však rovnako v rozpore s uvedenými ustanoveniami,

nakoľko nedosahuje zákonom predpísanú výmeru minimálne 1000 ha v oblasti s chovom srnčej zveri.
Ďalej uviedli, že žalovaný zámerne ignoroval skutočnosť, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh
uznesenia a rozhodnutia z valnej hromady z 06.12.2013 trpí podstatnou vadou, a to skutočnosťou, že pri
nej absentuje Listina prítomných, ktorá je neopomenuteľnou zákonnou náležitosťou. Namiesto nej je k
zápisnici pripojená Prezenčná listina zúčastnených na valnom zhromaždení konaného dňa 06.12.2013,

ktorá neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 5 ods. 5, teda nemohla byť nijako zo strany žalovaného
akceptovaná. Ďalšie hrubé nezákonnosti v priebehu valnej hromady, resp. valného zhromaždenia
ignoroval prvostupňový orgán ale i žalovaný a jednalo sa napríklad o skutočnosť, že údajne sa jednalo o
pozemky patriace vlastníkom, ktorých trvalé bydlisko je v obci X., že tieto pozemky boli graficky načrtnuté
na mapke, a skutočnosti týkajúce sa určenia výšky náhrady za užívanie poľovného revíru č. XX X..

Podstatnou skutočnosťou je však fakt, že aj keby bola valná hromada, resp. valné zhromaždenie, resp.
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v k.ú. E. konané dňa 06.12.2013 zákonne, neudelilo
osobám, ktoré podali žiadosť o zmenu hraníc poľovného revíru oprávnenie na takéto konanie. Zo znenia
notárskej zápisnice z 06.12.2013 jednoznačne vyplýva, že podľa bodu 6 a rovnako bodu 9 boli zvolení za
zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov Z. E., S. E. a S. K., pričom im bolo udelené splnomocnenie :

„ktorí budú poverení zastupovaním týchto vlastníkov pri rokovaniach, za vlastníkov budú oprávnení
uzavrieť a podpísať zmluvu o výkone práva poľovníctva s užívateľom poľovných pozemkov, ktorých
predmetom bude prenájom poľovných pozemkov v prospech Poľovníckeho spolku Lukavica - Sampor
a dojednané zmluvné podmienky tohto prenájmu, najmä dojednanie výšky nájomného za prenajaté
pozemky“. K vyjadreniam ďalších účastníkov konania uviedli, že nie sú vo veci nijako relevantné. K

vyjadreniu S. E. a Z. E. uviedli, že tieto osoby nemali právo konať v mene vlastníkov, nakoľko na
konanieozmenehranícpoľovnéhorevíruvprípadeodčleneniačastipoľovnéhorevíruimneboloudelené
zo strany vlastníkov žiadne splnomocnenie. Žalobcovia doplnili svoje vyjadrenie o list Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 16.11.2020 označený ako Dopyt vo veci
zmeny hranice poľovného revíru - odpoveď, ktorý potvrdzuje ich argumentáciu.

11. Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor v ďalšom vyjadrení uviedol, že výklad žalobcov považuje
za neústavný a nemajúci oporu v zákone o poľovníctve, ktorý uvádza, že na rozhodnutie o začlenení
pozemkov do poľovného revíru je nutná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov pozemkov
navrhovaných do začlenenia a nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov pozemkov navrhovaných na

začlenenie do poľovného revíru, t.j. absolútne nie je potrebné, aby so začlenením do poľovného
revíru vôbec do rozhodovania vlastníkov týchto pozemkov zasahovali vlastníci všetkých pozemkov
nachádzajúcich sa v danom poľovnom revíri, z ktorého sa chcú vlastníci navrhovaných pozemkov
vymaniť. Akýkoľvek iný výklad je zjavne nezákonný a dokonca protiústavný. V opačnom prípadeby vlastníci pozemkov prakticky nemali možnosť rozhodovať o svojich pozemkoch a vykonávať
svoje ústavou garantované vlastnícke právo. Vlastníci ostatných pozemkov nemajú čo zasahovať
do rozhodovania vlastníctva iných vlastníkov. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že vlastníci poľovných

pozemkov v revíri E. sú si veľmi dobre vedomí vôle vlastníkov dotknutých pozemkov a napriek tomu
sa všemožne snažia zmariť akýkoľvek pokus na odčlenenie týchto pozemkov. Žalobcovia by sa mali
predovšetkým zaoberať otázkou, prečo chcú vlastníci nezanedbateľnej výmery pozemkov prejsť do
iného poľovného revíru. V prístupe žalobcov sa len odráža ich vzťah k dotknutým pozemkom, na ktoré
žalobca 2/ ani neplatí vlastníkom pozemkov akúkoľvek odplatu. Vo vzťahu k vytýkanej výmere opätovne

uviedli, že sa jedná o účelový výklad zo strany žalobcov, pretože, pokiaľ by bolo záujmom zákonodarcu
zrušenie poľovných revírov pod výmeru 1000 m2, bolo by to jednoznačne v zákone uvedené. Navyše by
to znamenalo zánik mnohých malých poľovných revírov a zostali by tým neobhospodarované poľovné
pozemky, čo ťažko mohlo byť cieľom a záujmom zákonodarcu. Poľovný revír prakticky vždy hraničí
s inými poľovnými revírmi a nemožno teda predpokladať, že by navýšil svoju výmeru, nakoľko by
vždy potreboval ubrať z revírov na okolí, čo by viedlo k reťazovej reakcii, nakoľko výmery pozemkov

sa nafúknuť nedajú. Cieľom zákonodarcu bolo obmedziť vznik úplne nových revírov s minimálnymi
výmerami tak, aby bolo zabezpečené riadne hospodárenie v revíri, a nie likvidácia v zaužívaných
revíroch. Žalobcovia sa v žalobe držia prísne formalistického výkladu zákona, ktorý však v právnom štáte
neobstojí. Zatiaľ čo zo žaloby vyplýva, že im vadí pomenovanie zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov, vo vyjadrení im prekáža pomenovanie listiny prítomných a jej obsah. Tieto skutočnosti však

v žiadnom prípade nezakladajú neplatnosť rozhodnutia vlastníkov dotknutých pozemkov a rovnako
formalistické je tvrdenie, že nedošlo k udeleniu oprávnenia na podanie žiadosti o zmenu hraníc. Udelené
splnomocnenie je absolútne dostačujúce a z jeho obsahu je zrejmé, že vlastníci majú záujem uzatvoriť
zmluvu, ktorá sa dotýka aj zmeny hraníc, pričom bez následného podania návrhu by podpis zmluvy
bol absolútne zbytočný. K vyjadreniu ministerstva uviedli, že nie je právne záväzné a ministerstvo ani

neodpovedalo na zaslané otázky, ale odpovedalo len na niektoré z nich, a to prakticky len s odkazom
na ustanovenia zákona, bez bližšieho kontextu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania,
v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP (žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania,
žalobcovia nenavrhovali vykonať pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod) dospel k záveru, že

žalobaneboladôvodná.Rozsudokboldňa29.04.2021vsúlades§137ods.3SSPvyhlásenývyvesením
skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
dňa 15.04.2021 (§ 137 ods. 4 SSP).

13. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

14. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16 Podľa § 3 zákona o poľovníctve

(1) Pri uznávaní poľovného revíru okresný úrad prednostne prihliada na životné potreby zveri tak, aby
zver v poľovnom revíri mala
a/ primerané zdroje prirodzenej potravy a vody,
b/ zaručené podmienky prirodzeného rozmnožovania a vývoja,
c/ vytvorené podmienky na prirodzený pohyb, úkryt a pokoj.

(2) Hranice poľovného revíru musia byť v teréne zreteľné tak, aby
a/ ak je to možné, sa kryli s prírodnými hranicami alebo v prírode zreteľnými hranicami,
b/ súčasťou poľovného revíru neboli pre zver nebezpečné alebo neprekonateľné prekážky, ktoré
zabraňujú zveri vo voľnom pohybe,c/ poľovné pozemky, z ktorých je poľovný revír uznaný, boli celé zahrnuté do niektorého poľovného
revíru, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Okresný úrad uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov,

ktoré spĺňajú podmienky podľa odsekov 1 a 2 a dosahujú výmeru najmenej
a/ 1 000 ha v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri,
b/ 2 000 ha v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri.
(4) Pri uznávaní poľovného revíru vykoná okresný úrad obhliadku navrhovaných hraníc poľovného revíru
a v prípade potreby vykoná zaokrúhlenie jeho hraníc tak, aby poľovný revír zodpovedal podmienkam

riadneho poľovníckeho hospodárenia.
(5) Na zaokrúhlenie hraníc poľovného revíru môže okresný úrad pričleniť alebo odčleniť poľovné
pozemky, ak nie sú súčasťou susedného poľovného revíru, na ktorého užívanie je uzatvorená zmluva o
užívaní poľovného revíru (ďalej len "zmluva"). Pri zaokrúhľovaní hraníc poľovného revíru nie sú určujúce
hranicekatastrálnychúzemíanivlastníckehranice.Pričlenenépozemkymôžutvoriťnajviac10%výmery
navrhovaného poľovného revíru.

(6) Za splnenie podmienok na riadne poľovnícke hospodárenie sa na účely tohto zákona považuje
splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 3.
(7) Poľovné pozemky, ktoré nedosahujú výmeru podľa odseku 3 a ktoré sa nepoužijú na vytvorenie
poľovného revíru, pričlení okresný úrad k susednému poľovnému revíru.

17. Podľa § 4 zákona o poľovníctve
(1) Žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku, z
ktorého má byť poľovný revír uznaný, na príslušný okresný úrad.
(2) Na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z

ktorých má byť poľovný revír uznaný.
(3) Ak poľovné pozemky navrhnuté na uznanie za poľovný revír ležia v obvode pôsobnosti viacerých
okresných úradov, dotknutými správnymi orgánmi sú okresné úrady, v ktorých pôsobnosti leží menšia
časť poľovných pozemkov.
(4) Žiadosť o uznanie poľovného revíru obsahuje:

a/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum
narodenia fyzickej osoby alebo vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorých žiadosť sa poľovný revír
uznáva,
b/ doklad o vlastníctve k poľovným pozemkom, z ktorých má byť poľovný revír uznaný,
c/ grafickú identifikáciu poľovných pozemkov a mapový zákres navrhovaných hraníc poľovného revíru

na katastrálnej mape v mierke 1: 2880 alebo 1: 2000 a na mape poľovného revíru vo formáte A3,

d/ opis hraníc navrhovaného poľovného revíru,
e/ notársku zápisnicu, ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a ktorá
obsahuje uznesenie o schválení žiadosti na uznanie poľovného revíru prijaté nadpolovičnou väčšinou

vlastníkov poľovných pozemkov, počítaných podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť
poľovný revír uznaný; notárska zápisnica sa nevyžaduje, ak je vlastníkom poľovných pozemkov jediná
osoba.
(5)Vrozhodnutíouznanípoľovnéhorevíruokresnýúraduvedienázovpoľovnéhorevíru,celkovúvýmeru
poľovného revíru a jej členenie podľa skupín vlastníctva, druhu pozemkov, ich výmery a opis hraníc.

Prílohou rozhodnutia o uznaní poľovného revíru je mapa poľovného revíru vo formáte A3.
(6) Ak vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru alebo v uznanom poľovnom revíri
potreba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo potreba zabezpečiť starostlivosť o zver, okresný úrad
rozhodnutím poverí vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa § 24
ods. 1 a § 26 účastníka konania alebo poľovnícku organizáciu.

(7) Vlastník pozemku, ktorý bol zaradený do poľovného revíru, môže požiadať o vyhlásenie pozemku
za nepoľovnú plochu okresný úrad. Okresný úrad o takejto žiadosti rozhodne do 30 dní, ak je pozemok
a/ jednoznačne identifikovaný, napríklad geometrickým plánom,
b/ v teréne zreteľne označený,
c/ zrušené od 1.7.2013.

(8) Ak pozemok prestal spĺňať podmienky nepoľovnej plochy alebo ak zanikli podmienky, pre ktoré bol
vyhlásený za nepoľovnú plochu, okresný úrad ho vyhlási za poľovný pozemok a súčasne z vlastného
podnetu rozhodne o jeho pričlenení k uznanému poľovnému revíru.18. Podľa § 5zákona o poľovníctve
(1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie").

(2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6)
(3) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len
"zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou
pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach
obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

(4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov
poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov
navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
(5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a
sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných

pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených
poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis
do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je
listina prítomných.
(6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených

poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
(7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania
vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
a/ po zániku zmluvy v dotknutých poľovných revíroch,
b/ v čase platnosti zmlúv v dotknutých poľovných revíroch, ak so zmenou súhlasia užívatelia týchto

poľovných revírov a vlastníci dotknutých poľovných pozemkov v dotknutých poľovných revíroch podľa §
5; dotknutými poľovnými pozemkami sú tie, ktoré majú byť začlenené do iného poľovného revíru,

c/ v čase platnosti zmlúv v jednom poľovnom revíri, ak so zmenou súhlasí užívateľ tohto poľovného
revíru a vlastníci všetkých dotknutých poľovných pozemkov v dotknutých poľovných revíroch podľa § 5.

19. Podľa§ 10 zákona o poľovníctve
(1) Žiadosť o zmenu hranice uznaného poľovného revíru podľa § 9 môže podať vlastník poľovného
revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru, ak v doterajšom poľovnom revíri, po navrhnutej
zmene poľovného revíru, zostanú dodržané podmienky podľa § 3 alebo sa dosiahne dodržanie týchto

podmienok pričlenením zostávajúcich poľovných pozemkov k susednému poľovnému revíru.
(2) Na konanie o zmene hranice poľovného revíru je miestne príslušný okresný úrad, ktorý pôvodný
poľovný revír uznal.
(3) Ak poľovné pozemky navrhnuté na zmenu ležia v obvode pôsobnosti viacerých okresných úradov,
okresné úrady, v ktorých pôsobnosti ležia časti dotknutých poľovných pozemkov, sú dotknutými

správnymi orgánmi.
(4) Žiadosť o zmenu hranice poľovného revíru obsahuje údaje podľa § 4 ods. 4 okrem písmena b), kde
sa vyžadujú údaje len o dotknutých poľovných pozemkoch.
(5)Vrozhodnutíozmenehranicepoľovnéhorevíruokresnýúraduvedienázovpoľovnéhorevíru,celkovú
novú výmeru poľovného revíru a jej členenie podľa druhu pozemkov, výmery a opis hraníc. Prílohou

rozhodnutia je mapa poľovného revíru vo formáte A3.
(6) Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru stráca platnosť
predchádzajúce rozhodnutie o uznaní poľovného revíru.
(7) Ak je v dotknutom poľovnom revíri užívanie revíru postúpené zmluvou, upraví sa užívanie poľovného
revíru dodatkom k zmluve.

20. Podľa § 11 zákona o poľovníctve
(1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje
vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa
§ 5.

(2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať
poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie
môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
(3) Poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania.21. § 80 ods. 5 zákona o poľovníctve poľovné revíry uznané do 31. augusta 2009 sa považujú za poľovné
revíry uznané podľa tohto zákona.

22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie,

kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom
konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami
aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný
dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je
daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP).

23. Správny súd na základe žalobcom podanej správnej žaloby vykonal prieskum zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a zistil, že predmetom prieskumu v danej právnej veci je zákonnosť
rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu,
ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Prvostupňový orgán na základe žiadosti
splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov v k.ú. E. prvostupňovým rozhodnutím

zmenil hranicu Poľovného revíru X. tak, že tento poľovný revír budú tvoriť všetky poľovné pozemky,
ktoré sú v súčasnosti zaradené do tohto poľovného revíru a poľovné pozemky v k.ú. E. o výmere
58 ha, ktoré v súčasnosti patria do Poľovného revíru I., čím bola dosiahnutá celková nová výmera
poľovného revíru 955 ha. O odvolaní niektorých vlastníkov poľovných pozemkov a Poľovníckeho
združenia I. proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že

prvostupňové rozhodnutie o zmene hraníc poľovného revíru X. potvrdil, nakoľko Poľovný revír X. bol
uznaný rozhodnutím Lesného úradu Zvolen z 13.10.1993 a s prihliadnutím na ust. § 80 ods. 5 zákona o
poľovníctve súčasná legislatíva nevylučuje zmenu jeho hraníc. Súčasne zohľadnil rozsudok tunajšieho
krajského súdu sp.zn. 23S/154/2014 z 27.112014, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Sžo/135/2015 z 11.12.2017, podľa ktorých mal postupovať podľa § 9 písm. a/ zákona o poľovníctve.

Za neopodstatnené považoval aj námietky týkajúce sa priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov.

24. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v
podanej správnej žalobe, kde žalobcovia namietali, že inštitút „valnej hromady“, ktorý termín bol

použitý v obsahu predložených podkladov, zákon o poľovníctve ani právny poriadok SR nepozná,
pričom jediný právny inštitút, ktorý má oprávnenie na zmenu pomerov hraníc poľovných revírov
je „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov“, ktoré sa podľa predloženej notárskej zápisnice
vôbec nekonalo. Súčasne namietali, že na „valnej hromade“ sa nezúčastnili zástupcovia Slovenského
pozemkového fondu ani Lesov, š.p. Tvrdenie žalobcov, že podľa Notárskej zápisnice Nz 50009/2013,

NCRls 50820/2013 z 06.12.2013 sa zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov vôbec nekonalo, je
v rozpore s obsahom administratívneho spisu, nakoľko označená notárska zápisnica osvedčila práve
priebeh „Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v k.ú. E. konaného dňa 06.12.2013 o 10,00 h. v
reštaurácii Na Rožku Sliač“, čo nepochybne vyplýva z jej obsahu. V zmysle § 10 ods. 4 v nadväznosti na
§ 4 písm. e/ zákona o poľovníctve je podkladom rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru notárska

zápisnica, ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov pozemkov.

25. V spise sa nachádza aj „Zápisnica z valnej hromady konanej dňa 6. decembra 2013 v Sliači“ spísaná,
overená a podpísaná zúčastnenými volenými funkcionármi zhromaždenia. Úkony zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí disponujú právom na väčšinovom princípe prejavu vôle si zvoliť

spôsob užívania poľovných pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru, resp. disponujú výkonom
práva poľovníctva na nich, predstavujú súkromnoprávne úkony (najmä uznesenia) podliehajúce
právnej regulácii Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 2, § 2 a nasl.). Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný, pričom základnou formou právneho úkonu je forma písomná alebo ústna. Zákon o

poľovníctve vyžaduje kvalifikovanú písomnú formu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov (a ním
generované dispozičné právne úkony) do notárskej zápisnice, ktorá bola v danom prípade zachovaná,
čo bol prvostupňový orgán oprávnený v konaní posúdiť, nakoľko prvostupňový orgán ako aj žalovaný
boli povinní zaoberať sa v rámci hodnotenia dôkazov aj tým, či predložené (zákonom enumerované)podklady sú spôsobilé pre ďalší postup, t.zn. či sú súladné so zákonom (nezákonne získané alebo
urobené podklady by použiteľné neboli).

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Na základe uvedeného, alebo na
základe iných skutočností, sa žalobcovia mohli civilnou žalobou podanou na všeobecnom súde domáhať
vyslovenia neplatnosti právneho úkonu urobeného Zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov,
pričom rozhodnutie súdu by bolo pre žalovaného ako aj pre správny súd záväzné. Žalobcovia túto

možnosť nevyužili. Vo vzťahu k namietanej nesprávnosti v použitej terminológii v zápisnici spísanej
zvolenými funkcionármi zhromaždenia (použitý termín „valná hromada“ namiesto „zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov“) je možné, s oporou v ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.) a v ust. § 37
ods. 3 Občianskeho zákonníka (Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho

význam nepochybný.), súhlasiť so závermi žalovaného, ktorý si v rámci predbežnej otázky v súlade s
§ 40 ods. 1 Správneho poriadku (nakoľko nebol oprávnený o platnosti právnych úkonov rozhodovať
a civilná žaloba podaná nebola; rovnako na to nebol oprávnený ani správny súd) urobil o tom taký
úsudok, že napriek uvedenému formálnemu nedostatku sa nemení obsah dokumentu a nemá to vplyv
na jeho úradnú validitu. Nesprávne použité názvoslovie, bez nezákonného obsahu právneho úkonu

alebonezákonnéhoprocesukreovania,nespôsobujejehonepoužiteľnosťakopodkladuprvostupňového
rozhodnutia. Uvedené sa obdobne vzťahuje na skutočnosť, že v spise sa nachádza „Prezenčná listina
zúčastnených na valnom zhromaždení konaného dňa 06.12.2013“, ktorá obsahovo splnila rovnakú
úlohu, ako by splnila „Listina prítomných“.

27. Nemožno súhlasiť ani so žalobnou námietkou, že niektorí vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa
na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nedostavili tak konali preto, lebo sa domnievali, že
sa jednalo o právne nerelevantný úkon, nakoľko nemal zákonom predpísanú formu, pretože aj táto
námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. V spise sa nachádza Verejná vyhláška
zvolávateľov z 05.11.2013 (zverejnená vyvesením v obci E. dňa 06.11.2013, zvesená 06.12.2013), z

ktorej obsahu explicitne plynie, že sa zvoláva „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov za účelom
zmeny hranice poľovného revíru o časť k.ú. E. s pričlenením k poľovnému revíru č. XX X.“ s uvedením
miesta, času a programu zhromaždenia. Taktiež je súčasťou spisu „Pozvánka na zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov katastrálneho územia E.“ obsahujúca rovnaké náležitosti. Z obsahu
označenýchúkonovjezrejmé,ževlastnícipoľovnýchpozemkovvk.ú.E.,ktorísaokonanízhromaždenia

vlastníkov poľovných pozemkov za oznámeným účelom dozvedeli z verejnej vyhlášky, aj tí, ktorí boli na
zhromaždenie pozvaní, nemohli byť uvedení do omylu alebo do pochybností v otázke právnej relevancie
úkonu, nakoľko im bolo zrejmé, že sa bude konať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v k.ú.
E., pretože iný záver informačný obsah týchto úkonov neumožňuje.

28. Dokazovanie predstavuje poznávací proces určitých predmetov a javov, ktorý smeruje k zisteniu
skutočného stavu týkajúceho sa predmetu konania, ktoré by malo byť spoľahlivé (úplné a presné),
nakoľko zákon naň kladie takúto požiadavku (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku).
Pri hodnotení dôkazov postupom podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku ide o myšlienkovú činnosť
správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti)

pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Hodnotením závažnosti,
zákonnosti a pravdivosti dôkazov konajúci orgán verejnej správy dochádza k záverom, ktoré skutočnosti
na základe dôkazov možno považovať za objektívne preukázané, pravdivé a v konaní použiteľné,
a ktoré nie. Vykonaný dôkaz sa spravidla považuje za použiteľný a pravdivý vtedy, pokiaľ nebol
preukázaný opak, ktorý v konaní o zmene hraníc Poľovného revíru X. vo vzťahu k vykonaným dôkazom

a podkladom rozhodnutia preukázaný nebol. Pokiaľ z bodu č. 1 a č. 4 „Zápisnice z valnej hromady
konanej dňa 6. decembra 2013 v Sliači“ (ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou) explicitne
plynie, že predmetom zhromaždenia bolo zvolenie troch splnomocnených zástupcov z radov vlastníkov
poľovných pozemkov, ktorí budú poverení zastupovaním vlastníkov pre konanie o zmene hranice
poľovného revíru a zároveň budú oprávnení podpísať nájomnú zmluvu o výkone práva poľovníctva,

a tiež to, že hlasovaním prítomných (prítomní vlastníci - 61,5006 %, za bolo 60,1786 %, proti 1,322
%) boli navrhovaní kandidáti schválení za splnomocnených zástupcov z radov vlastníkov poľovných
pozemkov, ktorí sú poverení pre konanie o zmene hranice poľovného revíru a zároveň budú oprávnení
podpísať nájomnú zmluvu o výkone práva poľovníctva, žalovaný nemal dôvod mať pochybnosti o tom,že prejavom vôle nadpolovičnej väčšiny dosiahnutého kvóra (teda zákonným spôsobom prejavenej
vôle) bolo splnomocniť troch tam uvedených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na konanie
o zmene hraníc poľovného revíru. Obsah tohto úkonu, okrem jeho názvu, žalobcami spochybnený

nebol (už vôbec nie preukázaním opaku). Predmet a dôvod konania zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov nepochybne plynie aj z už zmienenej Verejnej vyhlášky zvolávateľov z 05.11.2013, ako aj z
Pozvánky na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov katastrálneho územia E..

29. Notárska zápisnica Nz 50009/2013, NCRls 50820/2013 osvedčujúca priebeh zhromaždenia

vlastníkov poľovných pozemkov E. konaného dňa 06.12.2013 obsahuje v bode č. 2. písm. d/ informáciu,
že programom zhromaždenia bola voľba splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov
k.ú. E. pre konanie o zmene hranice poľovného revíru. Z bodu č. 5. notárskej zápisnice je zrejmé,
že predsedajúci predniesol návrh na zmenu hraníc uznaného poľovného revíru č. XX X., o ktorom
sa hlasovalo a z bodu č. 6. vyplýva, že boli zvolení traja navrhnutí splnomocnení zástupcovia, ktorí
budú poverení na zastupovanie vlastníkov pri rokovaniach. Podľa bodu č. 9. notárskej zápisnice bolo

príslušnou väčšinou prijaté uznesenie, ktorým zhromaždenie okrem iného schválilo zmenu hraníc
poľovného revíru č. XX X. a jeho rozšírenie o pozemky k.ú. E. v úhrnnej výmere 58 ha od 01.01.2014, a
schválilo aj voľbu troch splnomocnených zástupcov, ktorí hudú poverení zastupovaním týchto vlastníkov
pri rokovaniach. Z priebehu a obsahu úkonu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a z obsahu
notárskej zápisnice osvedčujúcej jeho priebeh, medzi ktorými nie je obsahový nesúlad, zrozumiteľne

plynie, že vlastníci poľovných pozemkov potrebnou väčšinou prejavili vôľu zmeniť hranice poľovného
revíru X. začlenením poľovných pozemkov do tohto revíru a vyvolať konanie o zmene jeho hraníc,
pričom pri rokovaniach o zmene hraníc poľovného revíru (t.zn. aj v konaní) ich mali zastupovať zvolení
splnomocnenci. Tieto dôkazy tak boli spôsobilé byť podkladmi rozhodnutí, z ktorých dôkazov bolo možné
vychádzať pri zisťovaní skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia o zmene

hraníc poľovného revíru, nakoľko obsahujú zrozumiteľné informácie o preverovaných skutočnostiach,
ktoré si vzájomne neodporujú a neboli získané nezákonne. Z vykonaného dokazovania tak dostatočne
jasne a určito vyplynul skutočný stav veci. Na základe takejto dôkaznej situácie nemožno dospieť
k záveru, že boli porušené práva žalobcov a že prvostupňový orgán (ktorého rozhodnutie a postup
žalovaný v odvolacom konaní potvrdil) pochybil, keď predložené podklady akceptoval.

30. Konštatovanie žalobcov, že na uvedenej „valnej hromade“ sa nezúčastnili zástupcovia Slovenského
pozemkového fondu ani Lesov, š.p., neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu k tomu, aký to má dopad
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo zaňho správny súd urobiť nemohol, nakoľko nenahrádza
žalobcov. Vo všeobecnosti možno na to reagovať len tým, že na to, aby mohla byť v rámci zhromaždenia

vlastníkov poľovných pozemkov platne prejavená vôľa vlastníkov poľovných pozemkov na uznanie
poľovného revíru alebo zmenu jeho hraníc, je v súlade s § 10 ods. 4 v nadväznosti na § 5 ods. 4
písm. e/ a § 6 ods. 5 zákona o poľovníctve potrebné, aby bolo zhromaždenie uznášania schopné, čo
sa dosiahne prítomnosťou najmenej nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej
z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Pokiaľ bolo dané kvórum

dosiahnuté a uznesenie bolo schválené požadovanou nadpolovičnou väčšinou, je nepodstatné, že sa
zhromaždenia nezúčastnili niektorí vlastníci alebo správcovia poľovných pozemkov, ktorých výmera
poľovných pozemkov spolu predstavuje (vzhľadom k celku) menšinu. Žalobcovia nenamietali opak a
správny súd tak nebol oprávnený skúmať (§ 134 ods. 1 SSP), či bolo zhromaždenie uznášaniaschopné,
nakoľko bol v konaní vedený a súčasne limitovaný obsahom žalobných bodov, ktoré boli vo výlučnej

dispozícii žalobcov (§ 134 ods. 1 SSP).

31. Žalobcovia ďalej namietali porušenie zákona nedodržaním znenia ust. § 5 zákona o poľovníctve,
ktoréjasneustanovujepodmienkykonaniazhromaždeniavlastníkovpoľovnýchpozemkovajevylúčené,
aby sa konalo na časť revíru alebo len na akési vopred určené územie, kde sa umelo vytvoria podmienky

tak, aby bolo možné získať väčšinu a následne žiadať o odtrhnutie takého územia a jeho pričlenenie
k inému poľovnému revíru, pričom žalovaný podľa nich ignoroval aj to, že zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov sa môže konať len v novovytváranom poľovnom revíri alebo v uznanom poľovnom
revíri. Pričlenenú časť poľovného revíru predstavovalo územie definované súborom súvislých poľovných
pozemkov viacerých vlastníkov, ktorého hranice boli vytvorené prejavom vôle vlastníkov poľovných

pozemkov v katastrálnom území E.. Povaha poľovných pozemkov (a nepoľovných plôch), ktoré sú
základom vytvorenia poľovného revíru, ani platná právna úprava nijako nebránila vlastníkom svoju
vôľu na väčšinovom princípe zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov slobodne prejaviť. V tejto
súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S/136/2011 z 15.03.2013(na ktoré poukázal žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe), podľa ktorého. „Jeden zo základných
princípov legislatívy na úseku poľovníctva je skutočnosť, že právo poľovníctva patrí vlastníkovi
poľovných pozemkov, pričom kvalifikovaná väčšina vlastníkov dotknutých poľovných pozemkov pri

splnení ostatných podmienok, rozhodujú o tom, v akom poľovnom revíri budú toto svoje právo realizovať.
Účelom inštitútu zmeny hraníc poľovného revíru podľa § 9 a § 10 zákona o poľovníctve je pritom
to, aby sa umožnilo vlastníkom poľovných pozemkov meniť, do ktorého poľovného revíru budú ich
poľovné pozemky zahrnuté. Tento inštitút zákonodarca začlenil do zákona o poľovníctve z dôvodu, že v
tomto prípade sa za dotknuté pozemky považujú výlučne pozemky, začlenenie, ktorých do príslušného

poľovného revíru sa má meniť. Bez tohto inštitútu by akákoľvek zmena začlenenia poľovných pozemkov
určitých vlastníkov do iného poľovného revíru bola viac menej vylúčená, pretože by neboli schopní
zabezpečiť si kvalifikovanú väčšinu vlastníkov v celom poľovnom revíri.“ Doplniť možno azda len to,
že právo poľovníctva na konkrétnom poľovnom pozemku, resp. možnosť zriadiť poľovný revír, ktorého
je pozemok súčasťou, sa odvíja od vlastníckeho práva k tomuto pozemku (§ 2 písm. u/ zákona o
poľovníctve).Vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívať

jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je
nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. Rozhodujúca je tak vôľa
vlastníka poľovného pozemku ako chce svoj pozemok užívať. Vlastník poľovného pozemku môže v
súlade s § 4 ods. 7 zákona o poľovníctve požadovať, aby bol jeho pozemok vyhlásený za nepoľovnú
plochu alebo môže prejaviť vôľu (prípadne spoločne s inými vlastníkmi poľovných pozemkov, ak ide o

spoločný poľovný revír), aby bol jeho poľovný pozemok poľovným revírom alebo súčasťou súvislých
poľovných pozemkov, ktoré ho tvoria. Vlastníkom poľovných pozemkov tak nemožno vnucovať, aby
poľovné pozemky v ich vlastníctve boli proti ich vôli súčasťou určitého poľovného revíru. Platná právna
úpravazákonaopoľovníctveneobsahujeustanovenie,ktorébyimvtakejdispozíciizrozumiteľnebránilo.

32. Pokiaľ žalobcovia namietali, že v prípade takého zásahu do poľovného revíru, akým je zmena jeho
hraníc, bolo potrebné, aby sa zhromaždenia v súlade s § 5 ods. 3, 4 zákona o poľovníctve zúčastnila
a vôľu na zmene hraníc prejavila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom
poľovnom revíri X. počítaná z výmery všetkých pozemkov tvoriacich poľovný revír a pozemkov, ktoré sa
mali k nemu pričleniť (teda nielen z pozemkov, ktoré sa navrhovali na pričlenenie, ako tomu bolo v danom

prípade), na domáhanie sa zrušenia napadnutého rozhodnutia z tohto dôvodu žalobcovia neboli aktívne
legitimovaní. Žalobcovia totiž netvrdili a neosvedčili, z akého dôvodu by toto pochybenie bolo spôsobilé
negatívne zasiahnuť do ich subjektívnych práv. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje
správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v
oblasti verejnej správy. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom
orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok stanovených týmto zákonom domáhať ochrany na
správnom súde. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

33. Uvedené ustanovenia zákona odzrkadľujú ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR,
ktoré spresňujú tak, že právo na poskytnutie právnej ochrany správnym súdom má každý, avšak za

splnenia podmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho práv zo strany orgánu verejnej správy.
V prípade, ak by aj k pochybeniu v postupe žalovaného došlo, dotklo by sa to vlastníkov poľovných
pozemkov tvoriacich poľovný revír X., ktorí by tak (ako vlastníci spoločného poľovného revíru) mohli
prísť o právo spolurozhodovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov o zámere zmeny hraníc
poľovného revíru rozšírením o ďalšie poľovné pozemky, t.zn. právo hlasovaním sa zúčastniť na kreovaní

spoločne prejavenej vôle o tomto zámere. Žalobcovia tak v danom prípade neosvedčili porušenie
alebo priame dotknutie na ich právach alebo právom chránených záujmoch. Naopak poukázali na
nedodržanie postupu pri zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru X., ktorí sú
osobami odlišnými od žalobcov. Opak z podanej správnej žaloby nevyplýva. Vzhľadom na uvedené
správny súd opodstatnenosť tejto námietky v danom konaní nebol oprávnený posudzovať.

34. Preto nemožno v tomto konaní dať odpoveď na otázku, či sa v súlade s § 5 ods. 3 a 4 zákona o
poľovníctve dosiahnutie uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v takomto
prípade posudzuje len podľa výmery dotknutých pozemkov (§ 9 písm. b/, § 10 ods. 4 zákona opoľovníctve) alebo je potrebné výmeru pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru
počítať zo všetkých poľovných pozemkov už uznaného poľovného revíru, nakoľko ustanovenia § 5 ods.
3 a 4 zákona o poľovníctve sa týkajú uznania poľovného revíru (nie zmeny jeho hraníc). Žalobcovia

v duplike totiž namietali (po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP), že uplatneným postupom sa neguje
základná zásada, že poľovný revír je spoločnou vecou, a teda aj pôvodný poľovný revír je vecou
spoločnou a o jeho osude musia rozhodovať všetci dotknutí vlastníci. K tomu však platí to, čo už bolo
uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku.

35. Žalovaný ďalej podľa žalobcov konal nezákonne aj z dôvodu, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie,
ktorým bola vykonaná zmena hraníc poľovného revíru v čase platnosti užívacích zmlúv v oboch
dotknutých revíroch, čo odporuje § 9 písm. a/ zákona o poľovníctve, na ktoré sa užívateľ odvolával
pri svojej žiadosti o zmenu hraníc. Možno súhlasiť so žalobcom, že v čase právoplatného rozhodnutia
o zmene hraníc poľovného revíru X. boli v oboch dotknutých revíroch (X. aj I.) zaevidované zmluvy
o užívaní poľovných revírov. O danej otázke v tomto konaní však už rozhodol Krajský súd v Banskej

Bystrici, ktorý rozsudkom č.k. 23S/154/2014-20 z 17.11.2014 predchádzajúce rozhodnutia zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Z obsahu žiadosti krajskému súdu vyplynulo, že
žiadatelia žiadali o schválenie zmeny hranice poľovného revíru s účinnosťou od 1. dňa nasledujúceho po
zániku zmlúv o nájme výkonu poľovníctva Poľovníckeho združenia Vlkanová, ktorí v žiadosti poukázali
na § 9 a 10 zákona o poľovníctve. I keď žiadatelia výslovne neuviedli vo svojej žiadosti § 9 písm. a/

zákona o poľovníctve, z obsahu žiadosti mal krajský súd za zrejmé, že žiadali zmenu hranice
poľovného revíru po zániku zmlúv v dotknutých poľovných revíroch, t.j. požadovali zmenu hranice podľa
§ 9 písm. a/ zákona o poľovníctve. K zmluvám o užívaní poľovného revíru krajský súd uviedol, že „ak
mali byť pôvodné staré zmluvy o užívaní Poľovného revíru I. skončiť platnosť dňom 31.12.2013, nemohli
nové zmluvy nadobudnúť platnosť dňom 16.11.2013“. Ďalej uviedol, že „i napriek tomu, že Poľovnícke

združenie I., ako aj Poľovnícke združenie č. XX X. majú uzavreté platné nájomné zmluvy, nič nebráni
správnym orgánom v tom, aby rozhodovali o zmene hraníc s poukazom aj na § 10 ods. 6, 7 zákona o
poľovníctve...“. Krajský súd zaviazal prvostupňový orgán vo veci konať v súlade s § 9 písm. a/ zákona
o poľovníctve a vo veci rozhodnúť. Tento rozsudok bol ako vecne správny potvrdený aj rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo//132/2015 z 11.12.2017. Vzhľadom na to, že uvedeným rozsudkom bolo

uložené prvostupňovému orgánu konať o žiadosti podanej podľa § 9 písm. a/ a rozhodnúť, a súčasťou
právoplatného rozsudku bolo aj zodpovedanie predmetných námietok žalobcu, nie je už možné na ich
základe opätovne preskúmavať zákonnosť postupu prvostupňového orgánu predchádzajúceho vydaniu
prvostupňovéhoanapadnutéhorozhodnutia.Zákonnosťpostupuarozhodnutíprvostupňovéhoorgánua
žalovaného už bola v intenciách týchto námietok súdom preskúmaná a v rozsudku bol vyslovený právny

názor súdu, ktorým boli konajúce orgány verejnej správy viazané (§ 250j ods. 7 OSP, § 191 ods. 6 SSP).
Nerešpektovaním tohto názoru by porušili zákon. Podľa § 219 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporovýporiadok(„CSP“),použiteľnéhovsúlades§25SSP,lenčosúd vyhlásirozsudok,jenímviazaný.
Pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici už o rovnakých otázkach, ako tie, ktoré sú predmetom nastolených
námietok žalobcu, právoplatne rozhodol, správny súd bol týmto rozsudkom viazaný a nemohol o nich

rozhodovať znovu alebo urobiť si o nich vlastný úsudok, a to ani vtedy, pokiaľ by so závermi skoršieho
rozsudku nesúhlasil.

36. Poľovný revír X. vznikol jeho uznaním v roku 1993 na základe rozhodnutia Lesného úradu Zvolen
č. poľov 356/31/92 zo dňa 13.10.1993 v súlade s v tom čase platnou právnou úpravou, čo sporné

nebolo. Zákon o poľovníctve neobsahuje explicitnú právnu úpravu zániku poľovného revíru, aj keď s tým
počíta, nakoľko podľa § 74 ods. 1 písm. a/ zákona o poľovníctve okresný úrad v prvom stupni mimo
iného rozhoduje o uznaní a zmene hraníc poľovného revíru alebo o jeho zániku podľa § 3, 4, 6, 7, 9
a 10. S použitím uvedených zákonných ustanovení sa tak o zániku poľovného revíru rozhodne vtedy
(argumentum a contrario), keď prestane spĺňať podmienky, ktorých kumulatívne splnenie sa vyžaduje

na jeho uznanie (najmä podľa § 3 zákona o poľovníctve). Z uvedeného logického záveru však nemožno
vyvodiť súčasne taký záver, že poľovný revír zaniká rozhodnutím o zmene jeho hraníc, ktoré možno
zákonným postupom meniť. Podľa ust. § 10 ods. 6 zákona o poľovníctve nadobudnutím právoplatnosti
rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru stráca platnosť predchádzajúce rozhodnutie o uznaní
poľovného revíru. Citované ustanovenie nemožno vykladať tak, že rozhodnutie o zmene hraníc

poľovného revíru nahrádza doterajšie rozhodnutie o uznaní poľovného revíru v tom zmysle, že pôvodné
uznanie revíru zaniká a poľovný revír sa ako celok uznáva od znovu, ako to v podstate presadzujú
žalobcovia. Nie je tomu tak preto, že samotná podstata konania o zmene hraníc poľovného revíru
(určená nielen podľa názvu marginálnej rubriky - nadpisu ust. § 9 a § 10 zákona o poľovníctve) plynúcaz normatívneho textu zákona, ale aj z účelu tohto konania, ktorým je zväčšiť - rozšíriť alebo zmenšiť
- zúžiť hranice uznaného poľovného revíru, nedáva možnosť iného interpretačného prístupu. V rámci
rozhodovania o zmene hraníc poľovného revíru sa v súlade s § 9 a § 10 zákona o poľovníctve (opätovne)

neskúma ani neprehodnocuje splnenie podmienok podľa § 3 a nasl. zákona o poľovníctve vo vzťahu
k poľovným pozemkom tvoriacim poľovný revír v pôvodných hraniciach poľovného revíru, o čom už v
danom prípade rozhodnuté bolo uznaním poľovného revíru v roku 1993. Nejde ani o opravné alebo
zrušujúce konanie pôvodného rozhodnutia o uznaní poľovného revíru, ale konanie majúce charakter
doplnenia - pričlenenia ďalšieho územia tvoreného konkrétnymi poľovnými pozemkami k existujúcemu

celku poľovného revíru. Status uznaného poľovného revíru sa vo vzťahu k jeho pôvodnému vymedzeniu
súborom súvislých pozemkov (§ 2 písm. p/ zákona o poľovníctve) nemení, ale sa menia - rozširujú jeho
hranice, doplnením o pričlenené poľovné pozemky, na ktoré sa rozhodnutím o zmene hraníc poľovného
revírudosiahnedopadprávnychúčinkovpôvodnéhouznaniapoľovnéhorevíru.Zúčelukonaniaozmene
hraníc poľovného revíru potom vyplýva, že predmetom rozhodovania o zmene hraníc poľovného revíru
nebolo nič iné, než zmena jeho hraníc, ktorá sa však nedotkla straty jeho uznania.

37. Podľa § 10 ods. 6 zákona o poľovníctve pôvodné rozhodnutie o uznaní poľovného revíru stráca
platnosť nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru, t.zn. v čase
konania a vydania rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru je pôvodné rozhodnutie o uznaní
poľovného revíru platné a účinné. Pokiaľ o uznaní poľovného revíru už bolo právoplatne rozhodnuté,

rozhodnutie o jeho uznaní vytvára opätovnému začatiu konania o tej istej veci (o tom istom súbore
poľovných pozemkov tvoriacich pôvodný poľovný revír) prekážku rozhodnutej veci (res iudicatae).
Zákon o poľovníctve počíta s otvorením otázky uznania poľovného revíru len vo vzťahu k jeho zániku
(§ 74 ods. 1 písm. a/), ku ktorému zmenou jeho hraníc nedochádza. Špecifické zmeny uznaného
poľovného revíru zákon o poľovníctve pripúšťa v rámci konania o zmene jeho hraníc (§ 9, § 10),

prípadne zaokrúhľovaním hraníc (§ 3 ods. 5), pričlenením poľovných pozemkov (§ 3 ods. 7) alebo
vyhlásením pozemku za nepoľovný, resp. nesplnením podmienok nepoľovnej plochy pozemku (§ 4 ods.
7 a 8). V žiadnom z uvedených prípadov však nedochádza k zániku uznaného poľovného revíru a
jeho opätovnému uznaniu v inej výmere, nakoľko platná právna úprava s nimi taký následok nespája.
Zánik uznania poľovného revíru preto možno dosiahnuť len rozhodnutím o zániku poľovného revíru,

resp. rozhodnutím o zrušení rozhodnutia o jeho uznaní na základe prípustných opravných prostriedkov,
vrátane rozhodnutia správneho súdu, ktoré v konaní neboli, t.zn. nenastali dôvody pre zánik uznaného
poľovného revíru X.. Zo súhrnu uvedenej argumentácie možno vyvodiť záver, že stratou platnosti
rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc
poľovného revíru, sa rozumie formálna strata platnosti jeho účinkov k pôvodnému vymedzeniu hraníc

poľovného revíru súborom súvislých pozemkov a ich hraníc, ktoré bolo potrebné doplniť o ďalšie poľovné
pozemky, čo malo za následok zmenu hraníc poľovného revíru o tieto pozemky, a teda aj právne činky
pôvodného rozhodnutia o uznaní poľovného revíru sa musia týkať všetkých, aj nových pričlenených
poľovných pozemkov, čo je potrebné formálne zhrnúť do jedného nového rozhodnutia o zmene hraníc
poľovného revíru. Rozhodnutie o zmene hraníc poľovného revíru zo svojej meniacej podstaty nemôže

existovať bez toho, aby nenadväzovalo na rozhodnutie o jeho uznaní, od ktorého sa status poľovného
revíru odvodzuje. Preto nemôže mať za následok stratu uznania poľovného revíru a nadobudnúť tým
charakter nového uznania poľovného revíru ako celku (zmeneného rozšírením jeho hraníc).

38. Taký výklad podporuje aj ust. § 88 ods. 5 zákona o poľovníctve, podľa ktorého poľovné revíry uznané

do 31. augusta 2009 sa považujú za poľovné revíry uznané podľa tohto zákona. Zákonodarca tak ex
lege bez ďalšieho zabezpečil poľovným revírom uznaným podľa predchádzajúcej právnej úpravy právnu
kontinuitu tým spôsobom, že im, napriek nesplneniu všetkých podmienok podľa § 3 ods. 3 nového
zákona o poľovníctve, priznal aj po 01.09.2009 (od účinnosti zákona č. 279/2009 Z.z.) postavenie riadne
uznaných poľovných revírov. Toto medzi žalobcami a žalovaným sporné nebolo. Spätne to už zvrátiť

nemožno, nakoľko intertemporálne ustanovenia zákona o poľovníctve sa okamihom účinnosti zákona
(01.09.2009) do budúcnosti právne vyčerpali a tento revír sa aj po 01.09.2009 riadne užíval, čo taktiež
nebolo sporné. Dôvody pre zánik uznania poľovného revíru X. neboli a vychádzajúc zo zásady právnej
istoty účastníkov právnych vzťahov je potrebné rešpektovať, že revír bol riadne uznaný a následne
zákonom daný na roveň poľovným revírom podľa nových pravidiel. Pokiaľ z ust. § 88 ods. 5 zákona o

poľovníctve plynie zachovanie poľovných revírov uznaných podľa predchádzajúcej právnej úpravy, hoci
nemuseli spĺňať podmienky podľa § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve (takáto podmienka z prechodných
ustanovení neplynie), systematicky je nevyhnutné relativizovať tiež požiadavku plynúcu z ust. § 10 ods.
1 zákona o poľovníctve, podľa ktorého možno žiadosť o zmenu hraníc poľovného revíru podať, akv doterajšom revíri po navrhnutej zmene zostanú dodržané podmienky podľa § 3 alebo sa dosiahne
dodržanie týchto podmienok. Iná interpretácia uvedených vzájomne funkčne prepojených ustanovení
zákona o poľovníctve by nepripúšťala dosiahnutie zachovania uznaných poľovných revírov, ktoré bolo

účelom prijatia právnej úpravy ust. § 88 ods. 5 zákona o poľovníctve. Iný účel alebo iný pohľad na také
poľovné revíry z normatívneho textu zákona, vrátane prechodných ustanovení, nevyplýva. V prípade,
ak by bolo vôľou zákonodarcu z rôznych dôvodov limitovať celkovú najnižšiu výmeru poľovných revírov
uznaných pred účinnosťou zákona, tento zámer by sa zrejme prejavil v normatívnej podobe textu
zákona o poľovníctve, čo nestalo. Naopak, pokiaľ bolo jedným z účelov nového zákona o poľovníctve

zachovanie dovtedy uznaných poľovných revírov, ktorý zákon zmenu ich hraníc explicitne nezakazuje,
takéto vymedzenie účelu zákona implikuje zachovanie všetkých práv a povinností (v rovnakom rozsahu
a obsahu), ktoré zákon spája s poľovným revírom podľa nového zákona o poľovníctve. Teda aj právo
na zmenu hraníc poľovného revíru. Vzhľadom na uvedené žalobné námietky týkajúce sa porušenia §
10 ods. 1 v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve dôvodné neboli.

39. Žalobcovia v ďalších žalobných bodoch namietali, že je nepredstaviteľné, aby žalovaný rozhodoval
podľa údajov o vlastníctve poľovných pozemkov z roku 2013 v roku 2019, nakoľko podľa žalobcu došlo k
výrazným zmenám vo vlastníckej štruktúre. Tiež uviedli, že vlastníci poľovných pozemkov prejavili svoju
vôľu na riadnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru I. a trvajú
na tom, aby sa tento nedelil a aby poľovné pozemky takýmto nezákonným spôsobom neboli pričlenene

do Poľovného revíru X., pričom poukázali na rozdielnu výšku náhrad za užívanie poľovných revírov I. a
X., čím by došlo k poškodeniu zákonom garantovaných práv vlastníkov poľovných pozemkov a došlo by
aj k poškodeniu práv Slovenskej republiky. Podľa názoru žalobcov žalovaný nedostatočne preskúmal
okolnosti a najmä zákonné predpoklady týkajúce sa napadnutého rozhodnutia a porušil svoju povinnosť
preskúmať všetky okolnosti, ktoré mu ukladá zákon. Len na základe takto vykonaného dokazovania

môže správny orgán zistiť skutočný stav veci a vydať zákonné a riadne rozhodnutie. Pokiaľ sa správny
orgán pred vydaním rozhodnutia dostatočne nezaoberá skutkovým stavom a zákonnými náležitosťami,
nemôže dospieť k správnym záverom.

40. Takéto námietky sú len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s hodnotením žalovaného a sami o

sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Všeobecné a nekonkrétne námietky
nestačia. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade
s názormi žalobcov, nepreukazuje ich nezákonnosť. G. vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto
námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil
(pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom

uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením
vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. I. nesúhlasu, resp. tvrdenia
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. V rámci týchto žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia v

čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, čo za žalobcov
správny súd nemohol urobiť, nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať ich, ani
rozhodovať na základe domnienok o obsahu správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Podstatou správneho
súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či
poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený

na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už
nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého
je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca.
Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými

dôvodminezákonnosti(svýnimkouprípadovuvedenýchv§134ods.2SSP).Toznamená,ževšeobecne
uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť
prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a
súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP).

41. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil voveci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s

hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý

tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len
také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia
žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté
rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

43. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobcovia v
konaní úspešní neboli, správny súd im náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu
trov konania ani ďalším účastníkom nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v

súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené
v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.

44. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musíbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.