Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 24, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201804
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2520201804.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: J. F. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, R., proti žalovanému: W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. K. XXX,
zastúpeného AK: JUDr. Zuzana Loffayová, so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, IČO: 37 508
857, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Piešťany č. k. 6C/33/2020-77 zo dňa 2. novembra 2020 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 6C/33/2020-101 zo dňa 8. februára 2021 - II. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením m e n í tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

II. Žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví (v spojení s opravným uznesením) napadnutým odvolaním súd prvej
inštancie I. výrokom konanie zastavil, II. výrokom priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie v napadnutom II. výroku s použitím § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku odôvodnil v podstate tým, že zistil, že konanie bolo zastavené v dôsledku zavinenia
žalobkyne, pretože táto podala žalobu aj keď na okresnom súde už prebiehalo konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Preto dospel k záveru, že žalobkyňa zavinila
zastavenie konania, na základe čoho vznikol žalovanému voči žalobkyni v zmysle § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie výlučne v II. výroku podala odvolanie žalobkyňa, ktorým
namietala, že zastavenie konania nezavinila, nakoľko súd jej žalobu podanú exmanželom nedoručil, tak

o skoršom konaní nemala vedomosť, čo vylučuje jej zavinenie na zastavení konania, ktoré iniciovala
dňa 30.9.2020.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniťdokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v dôsledku čoho postupom podľa §
388 CSP napadnutý II. výrok zmenil.

5. Výrok I. nebol napadnutý odvolaním strán preto nadobudol právoplatnosť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol,
ak II. výrokom priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou na okresný
súd dňa 30.9.2020 domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa 14.10.2020
(el. doručenka na čl. 69) bola žalovanému doručená žaloba spolu s uznesením č. k. 6C/33/2020-65 zo
dňa 7.10.2020 (ktoré obsahovala výzvu na vyjadrenie sa k žalobe). Dňa 22.10.2020 doručil žalovaný
(prostredníctvom právnej zástupkyne) vyjadrenie, ktorým navrhol konanie zastaviť, keďže žalobkyňa

podala žalobu v rovnakej veci neskôr dňa 30.9.2020, pričom na okresnom súde je vedené konanie
pod sp. zn. 15C/50/2020 o vyporiadanie BSM na základe žaloby podanej žalovaným dňa 22.7.2020.
Dopytom na okresnom súde odvolací súd zistil, že žaloba vo veci sp. zn. 15C/50/2020 bola žalobkyni
doručená dňa 8.12.2020.

8. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú obe
strany tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä
tým, že podaním návrhu žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je
uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza z § 146 ods. 2 Občianskeho
sporového poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. účinný do 30.6.2016). Ak teda dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane

žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného,
spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

12. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale aj procesného práva,
preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j.
z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní

úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

13. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nezavinila zastavenie konania, keď bez vedomia
o už prebiehajúcom konaní sama podala žalobu, predmetom ktorej je vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v dôsledku čoho jej spravodlivo nemožno pripísať zavinenie na zastavení

konania z dôvodu litispedencie, a teda nemôže jej byť uložená povinnosť niečo plniť (ani zaplatiť trovy
konania žalovanému). Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok (na rozdiel
od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2015 v § 146 ods. 1 písm. c/) nerieši procesnú
situáciu, ak žiadna strana nenesie procesné zavinenie na zastavení konania.

14. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, ods. 2 ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sámzákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

15. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania pri preskúmaní veci postupoval v zmysle
§ 256 CSP v spojení s článkom 4 Základných princípov CSP, pričom vychádzal zo záveru v odseku
13, že žalobkyňa nezavinila zastavenie konania, z toho dôvodu bolo rozhodnuté o náhrade trov
prvoinštančnéhokonaniatak,žežiadnazostránnemánároknanáhradutrovkonania(porovnajpôvodné

ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, účinného do 30. júna 2016, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené) s poukazom na článok 4 CSP.

16. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie
zmenil postupom podľa § 388 CSP a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov (prvoinštančného)
konania.

17. V konaní fakticky plne úspešnej žalobkyni vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §

262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalobkyňa náhradu trov konania neuplatnila, ani
nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevznikli.

19.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

20. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisaleboiuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v

konanížiadnenevznikli,jevsúladesčl.17ZákladnýchprincípovCSPzakotvujúcichprocesnúekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

21. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z
9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,

že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

22. Odvolací súd potom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).