Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415223726
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4415223726.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. K.. L. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytp, J. XX, W. A., 2. M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, W. A., obaja zastúpení:
JUDr. Adam Dragon, advokát, so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 53 265 165, proti žalovanému:
Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Nové Zámky, Považská 4, Nové Zámky, IČO: 00 178 209,
zastúpený:JUDr.TiborNagy,Kukučínova8,NovéZámky,ozaplatenie62.024,46euraspríslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. 11.
2018, č. k. 15C/32/2015-229, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že základ uplatneného
procesného nároku žalobcov v 1. a 2. rade je daný a zároveň uviedol, že o výške nároku a
trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom procesnom
nároku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia žalovanej istiny titulom
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, LV
č. XXXX a LV č. XXXXX v kat. úz. W. A., pričom súčasťou pozemku vedeného na LV č. XXXXX je
stavba vo vlastníctve žalovaného a rybník, ktorý je v užívaní žalovaného. Keďže žalovaný užíva ich

pozemky bez právneho dôvodu, žiadali, aby žalovaný bol povinný im zaplatiť uplatnenú pohľadávku.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 20 Ústavy ust. § 4, § 5 zák. č. 139/2002 Z. z. o
rybárstve, ako aj ust. § 3, § 123, § 126, § 451 OZ a § 101 a § 107 OZ. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že Slovenský rybársky zväz, rada v Žiline žalovanému zverila do obhospodarovania
dňom 01. 01. 2013 rybársky revír č. X-XXXX-X-X, štrkovisko RT. Tiež nebolo sporné, že následne
dekrétom zo dňa 08. 01.2007 Slovenská rada SRZ-Rada pridelila žalovanému do obhospodarovania aj
uvedený rybársky revír. Tiež nebolo sporné, že výkon rybárskeho práva patrí štátu a že toto právo má

od štátu žalovaný derivátne pridelené. K námietke žalovaného v súvislosti s jeho pasívnou legitimáciou
poukázal na stanovy SRZ a organizačný poriadok SRZ. Žalovaný vystupuje v hospodárskych vzťahoch
vo svojej mene a nesie tiež samostatnú majetkovú zodpovednosť. Žalovaný môže nadobúdať práva
a zaväzovať sa vlastným menom, hospodáriť s vlastným majetkom a majetkom zväzu, ktorý mu
bol zverený do správy. Preto súd považoval za nesporné, že žalovaný je v danom prípade pasívne
legitimovaný. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovia ako vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní strpieť
výkon rybárskeho práva v rozsahu jeho výkonu žalovaným súd nemohol akceptovať. Podľa ust. § 4 ods.

1 Zákona o rybárstve, žalovaný má právo v nevyhnutnej miere užívať aj pobrežné pozemky. Z výpovedí
stránsporuvšakbolozistené,žežalovanýnanehnuteľnostiachžalobcovvybudovalšportovúlúku,sklad,
žumpu a pod. a tieto činnosti nemajú súvis s výkonom rybárskeho práva, preto neexistuje zákonný
dôvod, podľa ktorého by výkon takejto činnosti museli žalobcovia na svojich pozemkoch strpieť a navyšebezodplatne. Skutočnosť, že žalovaný neužíva pozemky žalobcov len v nevyhnutnej miere, je zrejmá aj
z listu žalobcu (č. l. 15), v ktorom oznamuje žalobcom existenciu investičných nákladov vynaložených
na zhotovenie stavebného diela a od žalobcov titulom finančného vyrovnania požadoval sumu 77.000

eur. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vlastnícke právo žalobcov je obmedzené viac
ako v nevyhnutnej miere. Preto dospel k záveru, že žalobcovia majú nárok na primeranú náhradu za
obmedzenie ich vlastníckeho práva, teda je daný dôvod uplatneného nároku. Žalovaný užíval pozemky
žalobcov bez platnej nájomnej zmluvy, čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu,
ktoré spočíva v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy (rozhodnutie

NS ČR sp. zn. 30Cdo 1789/2002). Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaného uviedol, že
žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2013 - 2015, žaloba bola
doručená súdu dňa 28. 12. 2015, v prípade bezdôvodného obohatenia je premlčacia doby 2 roky a
tak je zrejmé, že žalobcami uplatnený nárok nie je v celom rozsahu premlčaný. Z dôvodu účelnosti a
hospodárnosti konania sú v súlade s ust. § 214 ods. 1 CSP rozhodol najskôr len o základe uplatneného
procesného nároku. Zároveň samostatným výrokom vyslovil, že o výške nároku a trovách konania bude

rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom nároku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zrušenia. V dôvodoch svojho odvolania opätovne namietal svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko podľa
jeho názoru je z bezdôvodného obohatenia pasívne legitimovaný ten, v koho majetkovej sfére sa

neodôvodnený majetkový prospech prejaví. Podľa Zákona o rybárstve, rybárske právo patrí štátu a
príslušné ministerstvo výkon rybárskeho práva prideľuje Slovenskému rybárskemu zväzu, ktorý tak,
ako sa to stalo aj v danom prípade, iba zveril do obhospodarovania žalovaného i predmetný rybársky
revír. Teda podľa jeho názoru je pasívne legitimované Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky. V priebehu konania tiež vzniesol námietku premlčania a tiež nesúhlasil s vyčíslenou sumou

za užívanie pozemkov a neuznal dôvod uplatneného nároku, t. j. z titulu bezdôvodného obohatenia,
keďže právo má pridelené derivátne od štátu, nemožno hovoriť o tom, že by svoju činnosť vykonával
neoprávnene, či bez právneho dôvodu. Poukázal na ust. § 2, § 3, § 4, § 5, § 6 Zákona o rybárstve.
Predpokladomvznikubezdôvodnéhoobohateniapodľaust.§451anasl.OZje,žejednémuzúčastníkov
sa dostalo majetkovej hodnoty, alebo u neho došlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal.

Žalovaný oprávnene vykonáva v rybárskom revíre rybárske právo, preto nemožno hovoriť o tom, že
by túto činnosť vykonával neoprávnene, či bez právneho dôvodu. Slovenský rybársky zväz vykonáva
rybárske právo podľa Zákona o rybárstve a vo verejnom záujme, nie za účelom zisku. Nesúhlasí s
názorom súdu prvej inštancie, nakoľko hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovaného nachádzajúci sa v
lokalite pozemkov vo vlastníctve žalobcov súvisí s výkonom rybárskeho práva a medzi rybárske právo

patrí i športová činnosť.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia, keď uviedli, že nemôžu súhlasiť s tvrdením, že súd došiel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznili, že samotný zástupca
žalovaného potvrdil užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov a to nielen samotnej vodnej plochy

ale aj ďalších nehnuteľností, ktoré s výkonom rybárskeho práva nemajú nič spoločné. Tiež nesúhlasia s
tvrdením žalovaného, že medzi rybárske práva by patrila i športová činnosť, táto skutočnosť zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva a preto do rybárskeho práva nemožno subsumovať ani právo umiestňovať
rybolovnú techniku na pozemku žalobcov. V danom prípade, podľa ich názoru, bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného spočíva prakticky vo výkone práva nájmu cudzej veci bez platnej zmluvy, resp.

bez odplaty. Zo žiadneho ustanovenia nejakého právneho predpisu pritom nevyplýva, že by vlastník
bol povinný strpieť výkon rybárskeho práva bezodplatne. Sú preto toho názoru, že súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že základ uplatneného procesného nároku
žalobcov je daný.

4. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne zotrval na svojom odvolaní a žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Uviedol, že naďalej je toho názoru, že oprávneným užívateľom
predmetných pozemkov s poukazom na ust. § 5 ods. 1 Zákona o rybárstve je on a užívateľ má právo
vstupovať na príbrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca príbrežného pozemku je povinný strpieť
vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere. Nemožno preto hovoriť o tom, že svoju činnosť vykonáva

neoprávnene bez právneho dôvodu.

5. Žalobcovia v priebehu odvolacieho konania zaslali stanovisko, kde uviedli, že žiadajú rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K samotnej existencii sporu uviedli, že počas celéhokonania dochádzalo zo strany žalovaného k spochybňovaniu výšky uplatneného nároku. K existencii
nároku žalovaný uvádzal len, že užívanie pozemkov žalovaný odvodzuje od Slovenského rybárskeho
zväzu, ktorý mu revír pridelil na obhospodarovanie. Samotný žalovaný pritom požiadal o predloženie

stanoviska Slovenského pozemkového fondu na určenie výšky odplaty, z čoho je zrejmé, že samotnú
odplatu nespochybňoval, spochybňoval len jej výšku. Ak je žalovaný, resp. Slovenský rybársky zväz
a miestne organizácie oprávnený bezodplatne užívať pozemky pod vodnými plochami, nedošlo by k
uzatváraniu nájomných zmlúv a plateniu nájmu. Samotný žalovaný však predložil niekoľko nájomných
zmlúv, kedy Slovenský rybársky zväz uhrádza nájom za užívanie pozemkov. K samotnému užívaniu

pozemkov uviedli, že žalovaný je povinný uhrádzať odplatu za užívanie tak pozemkov pod vodnou
plochou a pobrežných pozemkov, ako aj ostatných pozemkov žalobcov uvedených v žalobe. Bez ohľadu
na to, akým spôsobom sa dostane do užívania plocha, tak užívateľom je žalovaný, nakoľko žalovaný
je práve tým subjektom, ktorý skutočne užíva dané pozemky. Slovenská republika, ktorej zo zákona
patrí rybárske právo, fyzicky nevyužíva pozemky. Z odplatnosti užívania pozemkov uviedol, že ak by
aj pripustili tvrdenie, že Slovenský rybársky zväz, Rada Žilina, ani žalovaný nemajú oprávnenie užívať

dané pozemky pod vodnou plochou a pobrežné pozemky bezodplatne, ak aj právo užívať pozemky bolo
v minulosti bezodplatné, tak toto právo bolo zák. č. 229/1991 Zb. odňaté. Žalobcovia majú absolútne
vlastnícke právo a je neprípustné, aby mu doň ktokoľvek zasahoval bez akejkoľvek náhrady.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §

380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru,žerozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnépodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdiť.

7. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi a preto preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov vymedzených v odvolaní. Žalovaný namietal svoju pasívnu
legitimáciu v spore. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 13. 02. 2018 vyslovil
názor, že otázka pasívnej legitimácie žalovaného nie je riešením základu nároku. Otázka pasívnej
legitimácie má byť riešená v rozhodnutí vo veci samej a nie medzitýmnym rozsudkom. I napriek tomu
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v danom prípade sa žalobcovia domáhajú náhrady za

užívanie nehnuteľností, ktoré sú v ich vlastníctve a užívanie týchto pozemkov je potrebné rozčleniť
na užívanie pozemkov pod vodnou plochou a užívanie pobrežných pozemkov, ktoré sú v súčasnosti
vedené ako parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX vodná plocha o výmere XX.XXX m2 v kat. úz. W. A.,
zapísanej na LV č. XXXX a užívanie ostatných pozemkov, ktoré sú súčasne vedené ako parc. reg.
„C“ XXXX/XXX ostatná plocha o výmere X.XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, parc. reg. „C“ XXXX/

XXX ostatná plocha o výmere X.XXX m2, parc. reg. „C“ XXXX/XXX ostatná plocha o výmere X.XXX
m2 a parc. č. XXXX/XXX ostatná plocha o výmere XX.XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX
a parc. č. XXXX/XXX ostatná plocha o výmere X.XXX m2, zapísaná na LV č. XXXXX pre kat. úz.
W. A.. Pre posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného je preto potrebné ustáliť, kto bol užívateľom
týchto nehnuteľností. Zák. č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v ust. § 4 ods. 2 vymedzuje, že rybárske

právo patrí štátu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ministerstvo pridelí Slovenskému rybárskemu
zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch (prvá veta). Na č. l. 75 a 76 z listinných dokladov
je zrejmé, že Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina je v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č.
139/2002 Z. z. od 01. 04. 2002 užívateľom rybárskych revírov, ktoré sú tam uvedené, pričom za účelom
plnenia § 3 ods. 3 stanov Slovenského rybárskeho zväzu pridelil nižšie uvedené rybárske revíry do

obhospodarovania Slovenskému rybárskemu zväzu - Mestskej organizácii Nové Zámky. Potvrdenie
o tom, že pridelenie výkonu rybárskeho práva v rybárskych revíroch užívaný Slovenským rybárskym
zväzom zveril do obhospodarovania dňom 01. 01. 2003 Mestskej organizácii Slovenského rybárskeho
zväzu Nové Zámky svedčí potvrdenie na č. l. 76 spisu, medzi ktorým je aj rybársky revír štrkovisko
RT. Zásada, že rybárske právo patrí štátu vychádza z čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého

pozemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve štátu. Definícia rybárskeho práva je postavená na jeho
troch nevyhnutných súčastiach, medzi ktorými má dominantné postavenie ochrana rýb. Po nej nasledujú
ich chov a lov. Poslednou súčasťou rybárskeho práva, ktorá zaručuje jeho reálny výkon vo všetkých
revíroch je povinnosť umožniť každému oprávnenému užívať na lov v nevyhnutnej miere príbrežné
pozemky. Je nesporné, že ministerstvo využilo svoju kompetenciu danú mu ust. § 4 ods. 3 zák. č.

139/2002 Z. z. a pridelilo výkon rybárskeho práva Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada Žilina. Je
tiež nesporné, že od 01. 04. 2002 je užívateľom rybárskych revírov Slovenský rybársky zväz - Rada
Žilina. Slovenský rybársky zväz - Rada následne v súvislosti s prenesením plnenia niektorých úloh,
súvisiacich s hospodárením v rybárskom revíre užívateľa preniesol na svoju organizačnú zložku ato Mestskú organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu Nové Zámky rybársky revír Štrkovisko RT do
obhospodarovania.Trebapretoprisvedčiťžalovanému,žeonniejeužívateľomrybárskehorevíruapreto
jeho námietka ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je dôvodná. Avšak ako už bolo vyššie

uvedené, je potrebné rozlišovať medzi pozemkami, ktoré majú žalobcovia vo vlastníctve a v súvislosti
s parc. č. XXXX/XXX - vodná plocha o výmere XX.XXX m2 a tiež v súvislosti s ust. § 5 ods. 1 zák. č.
139/2002 Z. z. posudzovať aj otázku pobrežných pozemkov, podľa ktorého užívateľ má právo vstupovať
na pobrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca pobrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto
pozemkyvnevyhnutnejmiere,okrempozemkov,naktoréjevstupzakázanýpodľaosobitnýchpredpisov.

Preto bude v ďalšom konaní potrebné posúdiť, čo tvorí rybársky revír a čo tvoria pobrežné pozemky a
v tejto časti v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného žalobu zamietnuť.

8. Čo sa týka ostatných pozemkov, ktoré sú označené ako ostatná plocha, tak ako bolo vyššie uvedené,
bude potrebné vykonať dokazovanie, v akom rozsahu žalovaný užíva tieto nehnuteľnosti, pričom je
nesporné,ženapredmetnýchnehnuteľnostiachjeajpostavenástavbavovlastníctvežalovanéhoapreto

minimálne v tomto rozsahu je žalovaný pasívne legitimovaný. Nič to však nemení na skutočnosti, že
súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcov, ktoré odvíjajú z titulu bezdôvodného obohatenia
posúdi, či uvedený režim je možné podradiť pod niektoré z ust. § 451 OZ. Preto bude potrebné dôsledne
zisťovať charakter parciel, na aký účel sa využívajú a podľa toho posúdiť, či na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Čo sa týka športovej lúky, odvolací súd zastáva názor, že táto nehnuteľnosť

nesúvisí s výkonom rybárskeho práva, pretože do rybárskeho práva ako bolo vyššie uvedené patrí
ochrana rýb, ich chov a lov a v neposlednom rade možnosť v nevyhnutnej miere užívať pobrežné
pozemky.

9. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie opätovne posudzovať i námietku premlčania, začiatok jej

plynutia. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok za roky 2013, 2015 a treba prisvedčiť súdu prvej inštancie,
že ich nárok v celom rozsahu premlčaný nebude. V tejto súvislosti však bude potrebné ustáliť, odkedy
začala plynúť premlčacia doba.

10. Keďže súd prvej inštancie vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o základe nároku,

odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, pretože žalobcovia majú nárok za užívanie
nehnuteľností, ktoré užíva žalovaný, avšak nie v takom rozsahu ako požadujú, keďže minimálne v
rozsahu užívania vodnej plochy žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Z uvedených dôvodov preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách konania nerozhodoval, pretože o trovách konania aj odvolacieho rozhodne súd prvej
inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).