Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200129
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200129.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: EU Trucker SK
s. r. o., Račianska 71, Bratislava, IČO: 50 337 505, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGART
s. r. o., Hrachová 16B, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.
100142488/2020 zo dňa 14. 01. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Na základe oznámenia správcu dane sa u žalobcu začala dňa 24. 08. 2017 (doručené žalobcovi dňa
03. 08. 2017) daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017. V uvedený deň
bol spísaný úradný záznam o nedostavení sa daňového subjektu na Daňový úrad v zmysle oznámenia.
Správca dane sa dňa 25. 08. 2017 telefonicky skontaktoval s konateľkou žalobcu U. M. a vyzval ju na

predloženie dokladov v zmysle oznámenia o začatí daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2017. Konateľka požadované doklady predložila správcovi dane dňa 04. 09. 2017, o čom správca
dane vydal potvrdenie.

2. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených
daňovým subjektom v podanom dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty z zdaňovacie

obdobie máj 2017, pričom sa zameral aj na opodstatnenosť práva na odpočítanie dane spolu v sume
703 888,92 eura uplatneného na základe predložených faktúr, ktorých časť tvorili faktúry, na ktorých
boli v pozíciách dodávateľov uvedené právnické osoby R-MAXAUTO, s. r. o., Hlavná 395, 946 31
Chotín, IČO 36828866, DIČ 2022454687 IČ DPH SK2022454687 (4 fa ktorých predmetom boli dodávky
vstrekovacích trysiek Mini Cooper l,6d v počte 1400 kusov a vstrekovacích trysiek DCRI v počte 140
kusov), T&R Business s. r. o. Kopanice 3570/6, Bratislava 821 04, IČO 45339783, DIČ 2022963580, IČ
DPH SK2022963580 (12 fa, ktorých predmetom sú dodávky vstrekovacích trysiek Mini Cooper l,6d v

počte 4200 kusov a vstrekovacích trysiek DCR1 v počte 420 kusov).

3.Správcadanedňa24.08.2017miestnepríslušnýsprávcadane,DaňovýúradNitra,pobočkaKomárno
dňa 24. 08. 2017, v zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. začal kontrolu dane z pridanej hodnotyu dodávateľa v spoločnosti R-MAXAUTO s. r. o., Hlavná 395, 946 31 Chotín, za zdaňovacie obdobie
máj 2017, so zameraním na kontrolu odpočítania dane z faktúr od dodávateľa BP COMPANY s. r. o.,
Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO 45 551 898, DIČ 2023180808, IČ DPH 2023180808 za dodávku

trysiek, ktoré boli predmetom následného dodania pre kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu)..

4. Správca dane, počas výkonu kontroly v spoločnosti R-MAXAUTO s. r. o. zaslal dňa 11. 09.
2017 dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane Daňový úrad Žilina, za účelom preverenia
rozhodujúcich skutočností v súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru od spoločnosti BP COMPANY

s. r. o. Daňový úrad Žilina zistil, že nemohol preveriť skutočnosti uvedené v dožiadaní, nakoľko
daňový subjekt BP COMPANY s. r. o. je nekontaktný, spoločnosť BP COMPANY s. r. o. neumožnila
vykonať žiadne zistenia smerujúce k prevereniu deklarovaného uskutočnenia dodávok pre dodávateľskú
spoločnosť daňového subjektu spoločnosť R-MAXAUTO s. r. o.

5. Správca dane nahliadnutím do spisového materiálu dodávateľského subjektu R-MAXAUTO s. r. o.

a zistil, že v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2017 zaslal správca dane dňa 19. 12.
2017 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom vypočutia svedka pani R. X. O., G. J. 4, 1.
W.. Xa, V. 1048, U. (konateľ spoločnosti BP COMPANY s. r. o. do 10.04.2017). P. R. X. O., G. potvrdila,
že bola konateľom spoločnosti a jej pôvodný podnikateľský zámer bol obchodovanie s oblečením, ale
nakoniec spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť. Do zápisnice uviedla, že o spoločnosti R-

MAXAUTO s. r. o. nikdy nepočula a nepozná ju.

6. Správca dane zaslal dňa 19.12.2017 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, za účelom vypočutia
svedka pán K. B., M. F. útca, V. XXXX, U.'. (konateľ spoločnosti BP COMPANY s. r. o. od 10. 04. 2017 po
súčasnosť). Zahraničná daňová správa poskytla informácie, že pán K. B. sa dostavil dňa 04. 04. 2018

a urobil vyhlásenie, v ktorom uviedol, že na otázky zodpovedať nemôže, nakoľko nepozná spoločnosť
BP COMPANY s. r. o a nie je si vedomý skutočnosti, že je jej konateľom.

7. Správca dane zahájil dňa 22.08.2017 kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
2017 u dodávateľského subjektu T&R Business s. r. o., Kopanice 3570/6, Bratislava 821 04 (ďalej

„T&R Business s. r. o.“) a počas výkonu kontroly sa zameral na kontrolu odpočítania dane z faktúr od
dodávateľa KE - STAV s. r. o., Bratislava (v súčasnosti Auto Moto diely s. r. o., Klincová 35, Bratislava)
za dodávku trysiek, ktoré boli predmetom následného dodania pre kontrolovaný daňový subjekt. V rámci
daňovej kontroly správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle subdodávateľskej spoločnosti na
adrese Klincová 35, Bratislava a zistil, že spoločnosť Auto Moto diely s. r. o. nemá na uvedenej adrese

ani administratívne ani virtuálne sídlo. Výzva na predloženie dokladov sa miestne príslušnému správcovi
dane vykonávajúcemu kontrolu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Zásielka obsahujúca výzvu na
predloženie dokladov adresovaná konateľovi spoločnosti p. M. G., občan U. sa vrátila správcovi dane
ako neprevzatá. Spoločnosti Auto Moto diely s. r. o. Bratislava bola rozhodnutím správcu dane v zmysle
§ 81 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty od 01. 12. 2017

z dôvodu opakovaného nesplnenia si povinnosti podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty.
Spoločnosť Auto Moto diely s. r. o. Bratislava nepodala za rok 2017 daňové priznanie k dani z príjmov
právnických osôb čím jednoznačne deklarovala, že v roku 2017 neuskutočnila žiadne obchodné ani
účtovné transakcie.

8. Počas výkonu kontroly dane z pridanej hodnoty v spoločnosti T&R Business s. r. o. sa správca
dane zameral aj na kontrolu ďalšieho subdodávateľského subjektu Profi-agro s. r. o. Nezábudkova
25 Bratislava. Správca dane zaslal do spoločnosti Profi-agro s. r. o. Bratislava výzvu na predloženie
dokladov súvisiacich s dodaním tovaru svojmu obchodnému partnerovi spoločnosti Auto Moto diely s. r.
o. Bratislava. Zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Rovnako nedoručená

bola aj výzva adresovaná konateľovi spoločnosti p. W. V., občan U., ktorá sa správcovi dane vrátila z
dôvodu presťahovania adresáta. Posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty subdodávateľská
spoločnosť Profi-agro s. r. o. Bratislava podala za mesiac november 2016 a z dôvodu nepodávania
daňovýchpriznaníkdanizpridanejhodnotybolaspoločnostizrušenáregistráciaplatiteľadanezpridanej
hodnoty k 31. 10. 2017. Spoločnosť Profi-agro s. r. o. Bratislava nepodala za rok 2017 daňové priznanie

k dani z príjmov právnických osôb, čím jednoznačne deklarovala, že v roku 2017 neuskutočnila žiadne
obchodné ani účtovné transakcie.9. Na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky správca
dane zistil, že spoločnosť JAPO-transport s. r. o. Vintrovna 395/25, 664 41 Popúvky, Česká republika
DIČ CZ26298295, skladovateľ tovaru mala uzatvorenú zmluvu o skladovacích službách priamo s

odberateľskou spoločnosťou PEA S.R.L., tovar prijala priamo od dodávateľov R-MAXAUTO s. r. o. a
T&R Business s. r. o. avšak žiadne skutočnosti týkajúce sa daňového subjektu EU Trucker SK s. r. o.,
Bratislava jej neboli známe a zároveň nepotvrdila prevzatie tovaru odberateľskou spoločnosťou PEA
S.R.L.

10. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Talianska, v ktorej požiadal
o preverenie uskutočnenia dodania predmetného tovaru do spoločnosti PEA S.R.L. Na základe
odpovede zahraničného správcu bolo zistené, že zahraničný daňový subjekt PEA S.R.L. deklarovaný
na vystavených faktúrach je nekontaktný.

11. Daňový subjekt vykázal v dodatočnom daňovom priznaní nadobudnutie tovarov od dodávateľa OMV

Slovensko s. r. o., Bratislava, IČ DPH ATU57900588 za dodávky motorovej nafty. Podľa vyjadrenia
bývalej konateľky daňového subjektu p. U. M. tovar, ktorý bol naložený v rafinérii Lobau v Rakúsku bol
následne dodaný odberateľským spoločnostiam VA GROUP s. r. o., Michalovce, BaF Trading s. r. o.,
Bratislava a ANNIMEX s. r. o., Bratislava. Tovar bol z miesta dodania, z rafinérie v Lobau prepravovaný
priamo odberateľskými subjektmi alebo ďalšími externými prepravcami HOFFER s. r. o., Komárno

a ALCHEM s. r. o., Senica. Podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu p. U. M., daňový subjekt
nevlastní a neprenajíma si žiadne skladové priestory, nevlastní žiadne dopravné prostriedky a nemá
technické, materiálne ani personálne vybavenie k tomu, aby zabezpečil uskladnenie a manipuláciu s
predmetným tovarom.

12. Podľa výstupov z colného systému EMCS poskytnutých správcovi dane z Colného úradu Bratislava,
v ktorom je uvedený konkrétny prehľad dodávok PHM spolu s prepravcom, miestom dodania PHM,
dátumomdodania,číslomapopisomproduktu,skladom,množstvomvkilogramochavlitroch,evidenčné
číslo vozidla, ktoré realizovalo prepravu, menom prepravcu, menom zákazníka, ARC kódom a číslom
vydanej faktúry, správca dane zistil, že odberatelia daňového subjektu si prepravu pohonných hmôt od

platiteľa registrovaného v inom členskom štáte zabezpečovali sami vo vlastnej réžií.

13. Dňa 26. 04. 2019 odoslal správca dane splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu
oboznámenie so zisteniami počas výkonu daňovej kontroly, na základe ktorého v zmysle § 45 ods. 1
písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. má daňový subjekt právo na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným

v rámci výkonu daňovej kontroly a v zmysle § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. ak má k predmetnej
kontrole ďalšie dôkazy môže ich predložiť v zákonom stanovenej lehote.

14. Daňový subjekt dňa 29.05.2019 odoslal vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu
daňovej kontroly. Vo svojom vyjadrení dodatočne predložil rámcovú zmluvu so spoločnosťou T&R

Business s. r. o. č. zmluvy VOT052017, R-MAXAUTO s. r. o. č. zmluvy VOT01217, zmluvu o poskytnutí
prepravných služieb so spoločnosťou DHL Express č. COMET14FTNHUD a emailovú komunikáciu so
spoločnosťou R-MAXAUTO s. r. o. a T&R Business s. r. o. ohľadom dodávok tovaru, rámcovú kúpnu
zmluvu s obchodným partnerom PEA S.R.L., cenové ponuky dodávateľov, obchodné ponuky a doklad
o ukončení spolupráce so spoločnosťou R-MAXAUTO s. r. o. Daňový subjekt tvrdí, že objednávky a

následne faktúry predstavujú reálne obchody, z čoho jednoznačne vyplýva, že faktúry nie sú vystavené
účelovo, tovar reálne existoval a osoby uvádzané na faktúrach sú účastníkmi obchodných transakcií a
spoločnosti deklarované na faktúrach a sú ekonomicky činné podnikateľské subjekty. Daňový subjekt
namieta, že správca dane akceptoval len odpovede z medzinárodnej výmeny informácií.

15. Na základe takto vyhodnotených dôkazov správca dane vyhotovil dňa 04.06.2019 Protokol z
kontroly č. 101349602/2019. Na základe výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole
daňovýsubjektpodaldňa16.07.2019vyjadrenieavosvojomvyjadrenípoukazujeajnadĺžkuvykonanej
daňovej kontroly a aj na skutočnosť, že objednávky a následne faktúry vystavené na základe rámcovej
zmluvy dostatočne preukazujú reálnosť obchodov a zdaniteľných plnení, z čoho jednoznačne vyplýva,

že faktúry nie sú vystavené účelovo a tovar reálne v čase dodania existoval. Daňový subjekt považuje
konštatovania správcu dane za nepravdivé, nakoľko obchodní partneri boli v čase obchodnej spolupráce
ekonomicky činné podnikateľské subjekty. Uvádza, že správca dane nevyhodnotil tvrdenia spoločnosti
DHL Express (Slovakia) s. r. o., Bratislava a JAPO- transport s. r. o., Popúvky, ktoré obchodnúspoluprácupotvrdili.Daňovýsubjektmázato,ževovecidaňovejkontrolybolaporušenázásadarovnosti
účastníkov konania pri objasňovaní skutkového stavu, ktorý je podkladom pre vyhotovenie Protokolu z
kontroly. Daňový subjekt uvádza, že neobchodoval so spoločnosťou JAPO-transport s. r. o., ktorá nie je

odberateľom tovaru, ale len prepravným miestom určeným odberateľom tovaru ktorou bola spoločnosť
PEA S.R.L.

16. Dňa 21. 08. 2019 správca dane spísal úradný záznam z prerokovania pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k protokolu dňa 04. 06. 2019 Protokol z kontroly č. 101349602/2019.

17. Dňa 03. 09. 2019 správca dane Daňový úrad Nitra vydal rozhodnutie číslo 102064696/2019, ktorým
daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 350
000 EUR, slovom tristopäťdesiattisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.

18. Žalobca voči rozhodnutiu správcu dane (kontrolovaný daňový subjekt) odvolanie, v ktorom namietal
dĺžku trvanie daňovej kontroly nad zákonnú dobu a že úkon z titulu medzinárodnej výmeny informácií
trval viac ako 3 mesiace. Poukazuje, že v zmysle ČI. 10 Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 žiadaný

orgán poskytne informácie najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti a § 24 ods.4 zákona č. 563/2004
Z. z., v zmysle ktorého „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu. Vo
svojom odvolaní opätovne namieta voči tvrdeniu správcu dane, že nebolo preukázané dodanie tovaru
a poukazuje na navrhované dôkazy, ku ktorým sa správca dane nevyjadril. Uviedol, že preprava tovaru
bola zahájená priamo v mieste spoločnosti T&R Business s. r. o. a R-MAXAUTO s. r. o. a smerovala

na miesto, ktoré určila spoločnosť PEA, S. R. L., to znamená do spoločnosti JAPO - transport, s. r. o.,
Popúvky,ktorániejeodberateľomtovaru,alelenskladovacímmiestomurčenýmkonečnýmodberateľom
spoločnosťou PEA, S. R. L., Taliansko.

19. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný dňa žalobou napadnutým rozhodnutím.

II.

20.Napadnutýmrozhodnutímžalovanýpodľa§74ods.4zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Nitra číslo 102064696/2019 zo dňa 03. 09. 2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorý daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 350 000 EUR, slovom

tristopäťdesiattisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.

Vo svojom odôvodnení žalovaný v prvom rade opísal priebeh daňovej kontroly tak, ako je uvedený
v I. časti rozsudku a v ďalšej časti sa zaoberal odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane,
vyhodnocujúc námietky žalobcu a to nasledovne:

Námietku žalobcu ohľadne trvania daňovej kontroly nad zákonnú dobu považoval žalovaný za
nedôvodnú, nakoľko daňová kontrola bola vykonaná v súlade s §46 ods. zákona č. 563/2009 Z. z.
Daňová kontrola bola zahájená dňa 24. 08. 2017. Dňa 22. 03. 2018 správca dane prerušil daňovú
kontrolu z dôvodu vykonania úkonov okrem iného z titulu medzinárodnej výmeny informácií do dňa

31. 05. 2018. Dňa 20. 06. 2018 opätovne prerušil daňovú kontrolu do dňa 06. 03. 2019. Kontrola bola
ukončená dňa 25. 09. 2019 doručením protokolu z kontroly a výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedených v protokole, čo znamená, že výkon daňovej kontroly trval 283 dní.

K tvrdeniu, že správca dane vykonal úkon z titulu medzinárodnej výmeny informácií až po piatich

mesiacoch od začatia kontroly žalovaný uviedol, že počas tohto obdobia správca dane vykonával
rozsiahle dokazovanie, pri ktorom vychádzal zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho
úkonu pred jeho formálnym prejavom, pretože mal pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti
predložených dokladov. Správca dane počas výkonu kontroly spolupracoval okrem iných so sekciouBoja proti podvodom a analýzy Finančného riaditeľstva SR z dôvodu preverenia možných neobvyklých
obchodných operácií daňového subjektu v období 01. 01. 2017 do 08. 07. 2017, spolupracoval s Colným
úradom z dôvodu preverenia nákupov pohonných hmôt od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., a OMV

Refining & Marketing GmbH, Wien, Rakúsko, spolupracoval priamo so spoločnosťou OMV Slovensko,
s.r.o., ako aj s Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno, ktoré zahájilo dňa 13. 07. 2017 kontrolu
dane z pridanej hodnoty za obdobie január, február a apríl 2017 v dodávateľskej spoločnosti R-
MAXAUTO, s.r.o., Chotín, protokol z ktorej bol vyhotovený dňa 04. 06. 2019. Z dôvodu kontroly dane
z priadnej hodnoty v spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. bol žalobca opakovane vyzvaný na predloženie

všetkých dokladov, týkajúcich sa prepravy tovaru nadobudnutého od spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o.
v mesiacoch január, február, marec a apríl 2017. Odpoveď na túto výzvu správca dane prijal 05. 10.
2017.PopreštudovaníobsahuzaslalbezodkladnežiadostiomedzinárodnúvýmeruinformáciídoČeskej
republiky a Talianska, preto tvrdenie daňového subjektu, že správca dane zaslal žiadosti až 5 mesiacov
po zahájení kontroly, nie sú pravdivé.

K nezákonnosti, odvolávajúc sa na článok 10 Nariadenia Rady EU č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010
(ďalej len „nariadenie“) o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty, uviedol, že článok 10 nariadenia má odporúčací charakter a je určený pre žiadaný orgán, v
tomto prípade daňový orgán v Českej republike a Taliansku. Keďže zamestnanci správcu dane urobili
všetky nevyhnutné úkony k získaniu požadovaných informácií, vrátane výzvy na poskytnutie informácií,

nemohli iným spôsobom ovplyvniť rýchlosť odpovede od žiadanej strany. Z tohto dôvodu nemôže byť na
vrub správcu dane pripísaná nečinnosť a prerušenie kontroly na viac ako 3 mesiace nemožno považovať
za stav nezákonný a dôkazy získané za takéhoto stavu za nezákonné.

Žalobca tiež namietal voči tvrdeniu správcu dane, že nebolo preukázané dodanie tovaru a poukázal

na navrhované dôkazy, ku ktorým sa správca dane nevyjadril. Poukázal, že preprava tovaru bola
zahájená priamo na mieste v spoločnosti R-MAXAUTO, s.r.o., a smerovala na miesto, ktoré určila
spoločnosť PEA, S.R.L., a to znamená do spoločnosti JAPO- transport, s.r.o., ktorá nie je odberateľom
tovaru, len prepravným miestom určeným konečným odberateľom spoločnosťou PEA, S.R.L., Taliansko.
SprávcadaneadresovalsprávcovidanevČeskejrepublikežiadosťopreverenieaposkytnutieinformácií

ohľadom prepravy tovaru - trysiek do spoločnosti JAPO- transport, s.r.o. a jeho následnej prepravy do
Talianska. Správca dane v žiadosti identifikoval tovar, ktorý mal byť na základe predložených dokladov
priamo dopravený od dodávateľa spoločnosti R-MAXAUTO, s.r.o., ktorého v žiadosti identifikoval,
prepravnou spoločnosťou DHL Express Slovakia, s.r.o., ktorú takisto v žiadosti identifikoval do
spoločnosti JAPO- transport s.r.o. na adrese Vintrovna 395/26, Popuvky, ČR.

Správca dane žiadal preveriť či predmetný tovar daňový subjekt skutočne prevzal a kým, komu a
kam bol následne dodaný, prípadne či sa ešte nachádza v priestoroch spoločnosti JAPO - transport
s. r. o. Správca dane žiadal preveriť o aký druh tovaru sa jednalo a v prípade, že bol tovar dodaný
ďalšiemu obchodnému partnerovi, žiadal zaslať všetky doklady súvisiace s dodaním, fakturáciou

predmetnéhotovarualeboslužiebspojenýchsjehoprepravou.ZodpovedespoločnostiJAPO-transport
s. r. o. Popůvky je zrejmé, že táto tovar prijala od identifikovaných dodávateľov R-MAXAUTO s.
r. o. a spoločnosti T&R Business s. r. o. na základe zmluvy o skladovacích službách uzatvorenou
so spoločnosťou PEA S.R.L., v ktorej spoločnosť JAPO - transport s. r. o. Popůvky vystupuje ako
poskytovateľskladovacíchslužieb.SpoločnosťJAPO-transports.r.o.Popůvkynikdynebolavlastníkom

skladovaného tovaru a ani ho nedodávala ďalšiemu odberateľovi a nie sú jej známe žiadne skutočnosti
o spolupráci s daňovým subjektom.

K rámcovým zmluvám so spoločnosťou R-MAXAUTO s.r.o. a spoločnosťou PEA, S.R.L., ktoré predložil
žalobca ku kontrole, žalovaný uviedol, že tieto sú všeobecnými zmluvami o spolupráci na dodávku

neidentifikovaného tovaru, neurčeného množstva a neoznačenej ceny. Zahraničný správca dane
potvrdil, že spoločnosť PEA S.R.L. deklarovaná v pozícií odberateľa na vystavených faktúrach je
nekontaktná a pochybnosti správcu dane voči týmto predloženým dôkazom sú oprávnené.

Žalovanýďalejpoukázalnaporušenieust.§74ods.1písm.h/zákonač.222/2004 Z.z.odanizpridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že na vystavených faktúrach za predaj tovaru spoločnosti
PEA S.R.L. neoznačoval zdaniteľné plnenia osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte
slovnou informáciou "dodanie je oslobodené od dane", ale slovným spojením "daň odvedie zákazník".
Používanie tohto slovného spojenia je nielen v rozpore s ustanoveniami zákona vyššie citovanéhozákona, ale aj Smernice Rady EU 2010/45/EU, ktorá hovorí o pravidlách fakturácie dane z pridanej
hodnoty a môže viesť k nesprávnej aplikácii režimu zdanenia u odberateľa v inom členskom štáte.
Listinné dôkazy v daňovom konaní bez ďalšieho nie sú dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené

a dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet
dane u príjemcu tovaru alebo služby je podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi
tovaru alebo služby. Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných obchodov je viazaný na skutočnosť,
že dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že

disponuje formálnym a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu
svojej obchodnej transakcie. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje
reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.

Správca dane spochybnil existenciu tovaru dodaného obchodným partnerom dodávateľskej spoločnosti,
spoločnosťou BP COMPANY s.r.o., nakoľko osoba, ktorá zastávala pozíciu konateľa v období dodania

tovaru nepotvrdila obchodnú spoluprácu so spoločnosťou R-MAXAUTO s.r.o. V mene spoločnosti BP
COMPANY s.r.o. nemohol v čase dodania tovaru konať nikto iný, nakoľko spoločnosť nemala iného
konateľa, ani splnomocneného zástupcu a od roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov.
Rovnako správca dane spochybnil aj následný predaj tovaru obchodnému partnerovi registrovanému
v inom členskom štáte Európskej únie, vzhľadom k tomu, že prepravná spoločnosť, ktorá mala potvrdiť

prepravu tovaru k odberateľovi v inom členskom štáte obchodnú transakciu nepotvrdila, rovnako
ako odberateľ, spoločnosť PEA S.R.L. na základe odpovede zahraničného správcu nebola schopná
obchodnú transakciu potvrdiť, nakoľko je nekontaktná.

Nakoľko neboli preukázané skutočnosti, ktoré by preukazovali opodstatnenosť práva odpočítania dane

a na základe všetkých kontrolných zistení správca dane vyhodnotil, že kontrolovanému daňovému
subjektu nebol tovar dodaný tak, ako to deklaruje, nakoľko predložil iba formálne dokumenty o obstaraní
tovaru, ktoré nemohli byť použité z dôvodu pochybností o reálnosti údajov v nich uvádzaných vo väzbe k
reťazcu dodávateľov tovaru. Konštatoval, že správca dane preveril všetky doklady, ktoré boli daňovým
subjektom predložené a ktoré získal na základe výsledkov iných daňových kontrol dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 vykonaných u tuzemských odberateľov daňového subjektu
a taktiež z colného systému z Colného úradu Bratislava a zistil, že odberatelia uvedení na faktúrach
vystavených daňovým subjektom si naloženie a prepravu tovaru -pohonných hmôt z územia iného
členského štátu zabezpečovali sami, alebo prostredníctvom svojich externých dopravcov, ktorí tovar
spolu s nákladným listom prevzali na území iného členského štátu EU (Rakúsko) v sklade Lobau.

Poukázal na ust. § 13 ods. 1 písm. a/, c/ zákona o DPH a uviedol, že ak je dodanie tovaru spojené s
jeho prepravou alebo odoslaním, potom miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať.
Ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, potom miestom dodania tovaru je miesto, kde
sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. V zmysle § 11 zákona č. 222/2004

Z. z. nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu EÚ sa rozumie nadobudnutie práva
nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi
dodávateľom alebo nadobúdateľom, alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Ak je ten
istý tovar predmetom dvoch alebo viacerých za sebou idúcich dodávok tovaru, ale s jedným pohybom
tovaru v rámci Európskeho spoločenstva a to od prvého dodávateľa tovaru priamo k poslednému

odberateľovi v reťazci, potom ide o tzv. reťazový obchod. Dodávky ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru,
sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý článok obchodného reťazca, ktorý sa zúčastňuje
na takomto obchode, môže previesť svoje právo disponovať s tovarom ako vlastník na ďalší subjekt
iba v tom prípade, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. V zmysle článku VI. bod 4
predloženej rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou VA GROUP s. r. o., Michalovce ako

kupujúci a daňovým subjektom ako predávajúci je tovar považovaný za dodaný kupujúcemu v okamihu
jeho dopravenia z Lobau na územie Slovenskej republiky. V zmysle článku VIII. bod 1 rovnakej zmluvy
vlastnícke právo prechádza na kupujúceho momentom dodania tovaru v zmysle článku VI. bod 4, teda
v okamihu jeho dopravenia na hranicu Slovenskej republiky. Na základe týchto zistení odvolací orgán
konštatuje, že daňový subjekt tovar na území Slovenskej republiky nikdy nenadobudol a fyzicky sa nikdy

nestal jeho vlastníkom, preto nemohol previesť svoje právo disponovať s ním ako vlastník na ďalší
subjekt. Vzhľadom k tomu že daňový subjekt s tovarom nedisponoval ako vlastník a nemohlo dôjsť k
jeho následnému dodaniu jeho odberateľom, daňová povinnosť daňovému subjektu nevznikla v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale vzmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie na faktúre daň,
je povinná túto daň zaplatiť túto uviedol na faktúre.

III.

21. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 12. 03. 2020 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100142488/2020 zo dňa 14. 01. 2020, ako aj správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra
č. 102064696/2019 zo dňa 03. 09. 2019, nakoľko uvedené rozhodnutia nepovažoval za rozhodnutia
zákonné.

Vytýkal, že rozhodnutia trpia vadami a to vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutie, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá
oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia špecifikoval v druhej časti žaloby, pričom namietal
nezákonnú dĺžku daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu. Uviedol,
že správca dane začal dňa 24. 08. 2017 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2017, pritom podal žiadosti o MVI a rozhodol o

prerušení daňovej kontroly. Následne oznámil listami, že v dňoch 31. 05. 2018 a 06. 03. 2019 pominuli
dôvody pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Z Protokolu a ani z Rozhodnutia nie je jasné ktorým
dátumom došlo k prerušeniu daňovej kontroly listom č. 101171176/2018 (správca dane opomenul uviesť
dátum), avšak ak toto prerušenie trvalo dlhšie ako 3 mesiace, ktoré sú stanovené osobitným predpisom
na vyriešenie žiadosti o MVI, bola daňová kontrola prerušená nad lehotu 3 mesiace nezákonne. Žalobca

poukazuje na skutočnosť, že ak 06. 03. 2019 pominuli dôvody na prerušenie daňovej kontroly, nie je
úplne jasné čo sa dialo ďalšie 3 mesiace, až kým bol daňovému subjektu riadne doručený Protokol.

Daňová kontrola teda trvala takmer 22 mesiacov, čo je takmer o 1 rok viac ako je zákonná lehota
trvania daňovej kontroly. Ak by bol správca dane postupoval bez prieťahov a systematicky, je možné

predpokladať, že k ukončeniu daňovej kontroly mohlo dôjsť v zákonnej lehote jeden rok odo dňa jej
začatia. V ďalšej časti žaloby poukazuje na ust. § 46 ods. 10 prvá veta zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v zmysle ktorého, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom
správca dane môže daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej

na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Osobitným predpisom podľa ktorého je možné získať potrebné informácie, je aj Nariadenie Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z
pridanej hodnoty. V zmysle čl. 10 Nariadenia: „Žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v čl. 7 a 9
tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.“

V ďalšej časti žalobca v žalobe tvrdí, že daňová kontrola bola prerušená celých 6 mesiacov a ukončená
bola až 07. 01. 2019, t. j. po 516 dňoch od jej začatia, a teda trvala dlhšie ako 1 rok a poukázal na
nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. 06. 2010, ako aj na Nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane

z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého žiadaný orgán poskytne informácie tak rýchlo, ako je to možné,
ale najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti. Správca dane je povinný dbať na riadne dodržiavanie
predmetného nariadenia a konať tak, aby nedochádzalo k jeho porušovaniu. Žalobca má za to, že
daňová kontrola trvala nad zákonnom povolenú dobu, a teda protokol z daňovej kontroly, ktorý bol
podkladom na vydanie Rozhodnutia 1 ako aj Rozhodnutia 2 je nezákonným dôkazným prostriedkom.

Akovyplýva zadministratívnehospisu,daňovákontrolatrvala516dní.Taktiežpoukázalina rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave v konaní pod sp. zn. 14S/34/2014 zo dňa 20. 07. 2015.Žalobca má za to, že v daňovom konaní preukázal splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a
ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V tejto
súvislosti je však následne nutné poukázať na ustálenú judikatúru ESD1, v zmysle ktorej, je správca

daneoprávnenýzamietnuťzdaniteľnejosobe,platiteľovi,právoodpočítaťDPHzdôvodu,žeosoba,ktorá
vystavila faktúru sa dopustila nezákonnosti, ALE LEN VTEDY, ak správca dane objektívne preukáže, že
samotná zdaniteľná osoba (platiteľ) vedela, alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok
na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúry, alebo iného
predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Rozsudky ESD vo veciach C-354/03 Optigen

Ltd., C-355/03 Fulcrum Elektronics Etd., C-484/03 Bond House Systems Commisioners of Customs and
Excise, v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému kráľovsku).

Skutočnosť či nejaký subjekt mal mať vedomosť, je možné hodnotiť výlučne na základe objektívne
známych a daných informácií v čase uskutočňovania obchodov a v danom čase daňový subjekt nemal
prístup k takým informáciám, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o jeho dodávateľovi R-MAXAUTO s.r.o.

Daňový subjekt nevedel a ani nemohol vedieť, že R-MAXAUTO s.r.o. / T&R Business s.r.o. prípadne iný
subjekt môže byť účastníkom akéhokoľvek nezákonného konania.

Čo sa týka spoločnosti BP COMPANY s.r.o., o tejto sa dozvedel daňový subjekt v priebehu daňovej
kontroly, s touto spoločnosťou neobchodoval a nemal vedomosť, že s nimi obchoduje R-MAXAUTO

s.r.o. / T&R Business s.r.o., a teda pri týchto subjektoch nie je možné v súvislosti s daňovým subjektom
hovoriť o vedomosti alebo nejakej povinnosti vedieť (mal vedieť). Daňový subjekt s touto spoločnosťou
nikdy neprišiel do styku, neviedol s ňou žiadnu elektronickú, písomnú a ani telefonickú komunikáciu.

V ďalšej časti žaloby žalobca vytýkal porušenie zásad daňového konania a iné nedostatky. Povinnosťou

správcu dane podľa okolností prípadu a výsledkov vykonaného dokazovania bolo voliť v rámci výkonu
daňovej kontroly ďalšie možnosti uplatnenia dôkazných prostriedkov, až pokým sa nevylúči pochybnosť
o tom, či sa transakcia uskutočnila, alebo nie. Záver správcu dane, že obchody sa nestali, prípadne,
že nebolo preukázané dodanie tovaru, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tak, aby sa vylúčili
pochybnosti o presnom zistení skutkového stavu, ako to ukladá zákon o správe daní. Žalobca si dôkaznú

povinnosť splnil a uskutočnenie transakcie preukázal zmluvami, faktúrami, objednávkami, potvrdeniami
o úhradách, výpoveďami dotknutých osôb a inými dôkazmi. Správca dane tieto dôkazy ignoroval.
Žalobca a jeho dodávateľ preukazovali svoje tvrdenia zhodne účtovnými dokladmi a výpoveďami,
ktoré správca dane opomenul v rámci voľného hodnotenia dôkazov uviesť, a preto bola porušená
zásada rovnosti účastníkov konania pri objasňovaní skutkového stavu, ktorý je podkladom pre vydanie

rozhodnutia.

Okrem toho žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že prepravca nepotvrdil
dodanie tovaru do skladu v Českej republike. Toto ale nie je založené na pravde, nakoľko prepravca,
ktorým bola spoločnosť DHL Express (Slovakia), spol. s r. o., prepravu tovaru do Českej republiky

potvrdil. Rovnako skladovateľ JAPO - transport s.r.o. vedel o dodaní a prevzatí tovaru. Spoločnosť JAPO
- transport s.r.o. nie je odberateľom tovaru, ale len prepravným miestom určeným spoločnosťou PEA
S.R.L. Spoločnosť JAPO - transport s.r.o. pri ostatných kontrolách, ktoré prebiehajú u žalobcu za rok
2017 (jún a júl 2017) na základe medzinárodnej žiadosti o informácie prevzatie tovaru od prepravcu
DHL Express (Slovakia), spol. s r. o. riadne potvrdila a rovnako potvrdila aj spoluprácu s odberateľom

žalobcu, t. j. so spoločnosťou PEA S.R.L.

Nahliadnutím do administratívneho spisu žalobca zistil, že správca dane nevykonával svoju vlastnú
zisťovaciu činnosť, ale vychádzal zo zistení z daňovej kontroly iného správcu dane, ktorá bola
uskutočnená v spoločnosti R-MAXAUTO s.r.o. (dodávateľ žalobcu) a jej predmetom bolo preverenie

vzťahu tejto spoločnosti a jej dodávateľa BP COMPANY s.r.o. Daňová kontrola sa nevenovala vzťahu
žalobcu a jeho dodávateľa R-MAXAUTO s.r.o. Súčasťou spisu daňovej kontroly uskutočnenej u žalobcu
neboli protokoly z tejto daňovej kontroly, správca dane na ne len odkazoval. Žalobca nemal možnosť
oboznámiť sa s daňovou kontrolou u svojho dodávateľa R-MAXAUTO s.r.o. a nemal ani možnosť
preskúmať tam uvedené zistenia a vyjadriť sa k nim.

Žalobca uviedol, že neboli dodržané zásady daňového konania a skutkový stav vyplývajúci z
vykonaného dokazovania nepodporuje záver, ku ktorému správca dane dospel. Pre daňovú kontrolu
a daňové konanie je významná zásada voľného hodnotenia dôkazov, ale správca dane neprihliadalna všetky žalobcom predložené dôkazy a jednotlivým dôkazom neprikladal rovnakú váhu, keď najmä
dôkazy obstarané správcom dane boli považované za rozhodujúce. S uvedeným úzko súvisí aj
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov, ktoré neobsahujú informácie, ako sa správca

dane vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnychpredpisov,podľaktorýchsarozhodovalo.PoukázalnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSR(napr.
5Sž 37/2006 a 5Sžf 89/2007), v ktorých vyslovil záver, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej
správy musí obsahovať logickú právnu a presvedčivú argumentáciu. Žalobca uviedol, že podľa jeho
názoru preukázal splnenie podmienok uvedených v ust. § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na

ust. 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žiadal, aby
súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie
konanie.

IV.

A/ vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27. 08. 2020 k podanej žalobe uviedol, že žalobca neuvádzal
žiadne nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia, pričom by neboli
predmetom odvolania.

K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe zaujal stanovisko uviedol, že s uvedenými námietkami

sa žalovaný vysporiadal už vo svojom rozhodnutí č. 100142488/2020, rovnako ako správca dane v
rozhodnutí č. 102064696/2019. Daňová kontrola bola zahájená dňa 24. 08. 2017. Dňa 22. 03. 2018
správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu vykonania úkonov, okrem iného z titulu medzinárodnej
výmeny informácií do dňa 31. 05. 2018. Dňa 20. 06. 2018 opätovne prerušil daňovú kontrolu do dňa
06. 03. 2019. Kontrola bola ukončená dňa 04. 06. 2019 doručením protokolu z kontroly a výzvou na

vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole, čo znamená, že výkon daňovej kontroly trval 283 dní.

Správca dane počas výkonu kontroly spolupracoval okrem iných so sekciou Boja proti podvodom a
analýzy Finančného riaditeľstva SR z dôvodu preverenia možných neobvyklých obchodných operácii
daňového subjektu v období 01. 01. 2017 do 08. 07. 2017, spolupracoval s Colným úradom z dôvodu

preverenia nákupov pohonných hmôt od spoločnosti OMV Slovensko, s. r. o. a OMV Refining &
Marketing GmbH, spolupracoval priamo so spoločnosťou OMV Slovensko s. r. o. rovnako aj s Daňovým
úradom Nitra, pobočka Komárno, ktoré vykonalo kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2017 v dodávateľskej spoločnosti R-MAXAUTO s. r. o., protokol z ktorej bol vyhotovený dňa
14. 09. 2017 a Daňovým úradom Nitra, ktoré vykonalo kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobia máj 2017 v subdodávateľskej spoločnosti T&R Business s. r. o., protokol z ktorej bol vyhotovený
dňa 19. 11. 2018. Správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky
(dňa 15. 03. 2018) a Talianska (dňa 04. 10. 2017), preto tvrdenie daňového subjektu, že prerušenie
kontroly na 6 mesiacov je stav nezákonný a dôkazy získané za nezákonného stavu sú tiež nezákonné
nie je pravdivé. Žalobca rovnako poukazuje na Článok 10 Nariadenia č. 904/2010 podľa ktorého žiadaný

orgán poskytne informácie tak rýchlo, ako je možné, najneskôr však 3 mesiace po dni prijatia žiadosti.
Článok 10 Nariadenia č. 904/2010 je určený pre žiadaný orgán, v tomto prípade daňový orgán v Českej
republike a v Taliansku. Keďže zamestnanci správcu dane urobili všetky nevyhnutné úkony k získaniu
požadovaných informácií, nemohli iným spôsobom ovplyvniť rýchlosť odpovede od žiadanej strany.
Správca dane z Českej republiky odoslal svoju odpoveď dňa 29. 05. 2018. Po obdržaní a spracovaní

žiadaných informácií, dňa 31. 05. 2018, teda v deň kedy pominuli dôvody prerušenia kontroly, správca
dane v kontrole pokračoval. Z tohto dôvodu nemôže byť na vrub správcu dane pripísaná nečinnosť a
prerušenie kontroly na viac ako 3 mesiace nemožno považovať za stav nezákonný a dôkazy získané
za takéhoto stavu za nezákonné. Žalobca vo svojej žalobe mylne poukazuje na porušenie § 64 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý pojednáva o nulitnom rozhodnutí, ktoré sa problematiky prerušenia

kontroly netýka.

K námietke žalobcu správca dane ako aj žalovaný vyjadrili svoje stanovisko v protokole z kontroly, v
rozhodnutí správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného. Správca dane na základe vyhodnotenýchzistení a dôkazov vyhotovil protokol z kontroly č. 101349602/2019 a zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca predložil správcovi dane dôkazy (Rámcová zmluva
VOT01217 so spoločnosťou R-MAXAUTO s. r. o. Chotín, Rámcová zmluva so spoločnosťou PEA S.R.L.

Taliansko).Anijednazozmlúvneobsahujeinformáciu,ktorábypotvrdilajejplatnosťaúčinnosťarovnako
neobsahuje informáciu o mieste, kde sa zmluvné strany stretli a zmluvu podpísali. Rámcová zmluva so
spoločnosťou PEA S.R.L. obsahuje síce podpisy zúčastnených strán, avšak z predloženej kópie nie je
zrejmé kto sú osoby ktoré zmluvné strany zastupujú a ktoré ju za kupujúceho a predávajúceho podpísali.

Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v svojom rozhodnutí poukazuje na skutočnosť, že prepravca nepotvrdil
dodanie tovaru skladovateľovi v Českej republike, kde bol tovar uskladňovaný v spoločnosti JAPO-
Transport s. r. o. označuje žalovaný za nepravdivé. K uvedenej námietke, ktorá je identická s námietkou
uvedenou v odvolaní, žalovaný už vyjadril svoje stanovisko vo svojom rozhodnutí č. 100142488/2020. Z
odpovedespoločnostiJAPO-transports.r.o.Popůvkyjezrejmé,žetátotovarprijalaodidentifikovaných
dodávateľov R-MAXAUTO s. r. o. a spoločnosti T&R Business s. r. o. na základe zmluvy o skladovacích

službách uzatvorenou so spoločnosťou PEA S.R.L., v ktorej spoločnosť JAPO - transport s. r. o.
Popůvky vystupuje ako poskytovateľ skladovacích služieb. Spoločnosť JAPO - transport s. r. o. Popůvky
v odpovedi uviedla, že nikdy nebola vlastníkom skladovaného tovaru a ani ho nedodávala ďalšiemu
odberateľovi a nie sú jej známe žiadne skutočnosti o spolupráci s daňovým subjektom.

Tvrdenie žalobcu, že sa nemal možnosť vyjadriť ku kontrolám dodávateľov jeho dodávateľa nie je
pravdivé. Správca dane oboznámil žalobcu o vykonanej kontrole v dodávateľskej spoločnosti R-
MAXAUTO s. r. o., Chotín už v oboznámení ku skutočnostiam zistených v rámci výkonu kontroly dňa
26. 04. 2019, ku ktorému žalobca poslal svoje stanovisko dňa 29. 05. 2019, v protokole z kontroly a
počas ústneho pojednávania zo dňa 21. 08. 2019, z ktorého spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní.

Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom vypočutia svedka pán
K. B., občan U. (konateľ spoločnosti BP COMPANY s. r. o., Žilina od 10. 04. 2017 po súčasnosť ).
Zahraničná daňová správa poskytla informácie, že pán K. B. sa dňa 04. 04. 2018 dostavil k správcovi
dane a urobil vyhlásenie, v ktorom uviedol, že na otázky zodpovedať nemôže, nakoľko nepozná
spoločnosť BP COMPANY s. r. o., Žilina a nie je si vedomý skutočnosti, že je konateľom tejto spoločnosti.

Nakoľko v mene spoločnosti BP COMPANY s. r. o., Žilina mohla v rozhodnom období jednať ako
konateľ a spoločník iba osoba, ktorú vypočul zahraničný správca dane, ktorá spoluprácu s R-MAXAUTO
s. r .o. Chotín nepotvrdila a skutočnosti, že spoločnosť BP COMPANY s. r. o. Žilina v rozhodnom
období nezamestnávala žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli dodávku tovaru pre svojho odberateľa
zrealizovať a vyfakturovať, bolo zrejmé, že predmetný tovar - vstrekovacie trysky, nemohli byť do

spoločnosti R-MAXAUTO s. r .o. Chotín dodané spoločnosťou BP COMPANY s. r. o. Žilina tak ako
je uvedené v dôkazoch, predložených žalobcom. Z predmetných informácií je zrejmé, že ani daňový
subjekt R-MAXAUTO s. r. o. Chotín nemohol následne tovar dodať žalobcovi, ktorý deklaruje jeho ďalšie
dodanie odberateľovi PEA S.R.L. Taliansko.

Doklady, ktoré predložil žalobca ku kontrole, správca dane posudzoval jednotlivo, ale aj vo vzájomnej
súvislosti s inými dôkazmi a každému dôkazu, ktorý vyšiel počas daňového konania najavo venoval
primeranú pozornosť. Žiaden dôkaz nebol kladený nad dôkaz iný, pretože súvislosť medzi jednotlivými
dôkazmi správca dane preveroval rozsiahlymi šetreniami. Právo predkladať dôkazy nebolo žalobcovi
upreté,vzhľadomktomu,žesprávcadanetohtoniekoľkokrátvyzvalkpredloženiuďalšíchdôkazov,resp.

vyjadrení, ktorými by vyvrátil pochybnosti o oprávnenosti odpočítania dane (Oboznámenie - vyjadrenie
sa ku skutočnostiam zistených v rámci výkonu daňovej kontroly, Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedených v Protokole, Prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom).

Listinné dôkazy (faktúry, zmluvy, emailová komunikácia) v daňovom konaní nie sú však bez ďalšieho

dôkazu dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené. Účtovné doklady pre účely DPH plnia
predovšetkým funkciu kontroly DPH, ktorú je povinný odviesť dodávateľ tovaru z dodania tovaru a
slúžia na kontrolu odpočtu dane uplatňovaného príjemcom tovaru. Ak aj predložené doklady, ktoré
sú jedným z obchodných dokumentov vystavených k dodávke spĺňajú požiadavky vierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu, čitateľnosti v zmysle § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty (ďalej „zákon č. 222/2004 Z. z.) , nemusí automaticky znamenať, že sa práce a dodávky
na nich deklarované skutočne vykonali. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov,
nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.K uvádzanej judikatúre žalobcom žalovaný uviedol, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na
daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Každý prejudikovaný prípad je špecifický a
je potrebné zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na prijatie záveru. Z platnej judikatúry

(Rozsudok Súdneho dvora C-409/04 Teleos, bod 65 a 68, C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij bod 25,
C-80/11 a C142/11 Mahagebén bod 59 a 60) vyplýva, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby
subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie na
ktorom sa zúčastní nebude viesť k účasti na daňovom podvode. Odvolací orgán konštatuje, že daňový
subjekt neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane je v súlade so

zákonom a mal dostatočný priestor a zákonné možnosti na to aby sa uistil, že svojimi obchodnými
transakciami sa nestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu.

Žalovaný zdôraznil, že ak by žalobca venoval výberu svojho obchodného partnera, od ktorého odoberal
vstrekovacie trysky Mini Cooper 1,6d a trysky DCRI dostatočnú pozornosť urobil by si napríklad tzv.
zákaznícky audit, ktorý nie je v súčasnom podnikateľskom svete aktivita neobvyklá, na základe ktorého

by zistil aký je pôvod tovaru, ktorý sám ďalej predáva do zahraničia, kto je výrobcom tohto tovaru, kto sú
subdodávateľské spoločnosti, ktoré sa na jeho výrobe a distribúcii podieľajú pretože je to žalobca, ktorý
svojmu odberateľovi za tento tovar ručí. O skutočnosti, že daňové subjekty nachádzajúce sa v reťazci
dodávateľov žalobcu nevykonávali svoju ekonomickú činnosť s cieľom zabezpečiť pridanú hodnotu na
tovare a dosiahnutia ziskov z jeho predaja svedčia aj protokoly z kontroly dane z pridanej hodnoty za

príslušné zdaňovacie obdobie u dodávateľských subjektov R-MAXAUTO s. r. o. Chotín a BP COMPANY
s. r. o. Žilina, z ktorých vyplynulo, že povinnosť platiť daň z uskutočnených dodaní týmto daňovým
subjektom nevznikla z titulu skutočného dodania tovaru, ale iba z titulu uvedenia tejto dane na vystavenej
faktúre (69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.).

SpoločnosťJAPO-transports.r.o.nazákladedožiadaniasprávcudanepodalavyjadreniekobchodným
transakciám s dodávateľským subjektom R-MAXAUTO s. r. o. a T&R Business s. r. o. K obchodnej
spolupráci so žalobcom sa nevyjadrila, nakoľko nie sú jej známe žiadne skutočnosti o spolupráci
so žalobcom. Správca dane pracoval s informáciami získanými od zahraničného správcu dane za
zdaňovacie obdobie Máj 201, pretože predmetom jeho kontroly bolo práve toto zdaňovacie obdobie a

nie za zdaňovacieho obdobia Jún a Júl 2017 ako požadoval žalobca. Žalovaný, na základe uvedených
skutočností navrhol, aby správny súd žalobu, ako bezdôvodne podanú, zamietol.

B/

Žalobca nepodal dupliku - stanovisko k vyjadreniu žalovaného.

V.

31. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny

poriadok, ďalej len "SSP" v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov
v žalobe (§ 134 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) a dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane je potrebné podľa ust. § 190 SSP zamietnuť. Rozsudok
v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 27. 04. 2021 (ust. § 137 ods. 4 SSP v spojení s

§ 140 SSP).

Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8, 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
žalovaného (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladnea bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti,pritomprihliadanavšetko,čoprisprávedanívyšlonajavo.Správcadanejepovinný
vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik
alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje
povinnosti.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt

oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 1, 5, 8, 9 písm. a/, ods. 10 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným
v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň
začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované

zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na
predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich
dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať

neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (ods. 1).

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto
pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné

údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(ods. 5)Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontrolyvrátanevyhodnoteniadôkazov;protokolsanevyhotovuje,akjedaňovákontrolaukončenápodľa
odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový

subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predložíajlistinnédôkazy.Zmeškanielehotynemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorúsiuplatnilnárokpodľaosobitnýchpredpisov1)nezistí,výzvanavyjadreniekprotokolusanezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (ods. 8)

Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8. (ods. 9)

Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú

základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. (ods. 10)

Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti

rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu. 21a)

Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými

prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku

2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

33. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov účinnom do 31. 12. 2017 (ďalej len „zákon o DPH“), dodaním tovaru je prevod práva nakladať
s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným

kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a)
v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. je miesto dodania tovaru v závislosti
od toho, či je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, resp. bez odoslania alebo

prepravy tovaru.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/, b/ zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovidodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4,
7 a 9 až 12.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej

len "zákon o účtovníctve") účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona o účtovníctve, účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky
účtovné záznamy sú preukázateľné ( § 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.

38. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie
žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca

ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu.
Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva
dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho - daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre
súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého
postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

49. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či
tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu Daňového úradu Nitra číslo 102064696/2019 zo dňa 03. 09. 2019, ktorým daňovému
subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 350 000 EUR, na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, teda splnenie zákonných podmienok žalobcom pri uplatnení
si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.

Priebeh daňovej kontroly až do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva z I. a II. časti tohto

rozsudku. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovanými
zákonmi na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru od dodávateľov - spoločnosti R-
MAXAUTO, s. r. o., Chotín a T&R Business s. r. o. Bratislava na dodávky vstrekovacích trysiek Mini
Cooper l,6d a vstrekovacích trysiek DCRI. podľa predložených faktúr vystavených v mesiaci máj 2017.

38. V rámci žaloby však žalobca v prvom rade vytýkal dĺžku trvania daňovej kontroly, ako aj vytýkal
porušenie zásad daňového konania a iné nedostatky, ktoré viedli správne orgány k nesprávnemu
skutkovému, ako aj právnemu záveru. Okrem toho namietal, že vo veci daňovej kontroly bola porušená
zásada rovnosti účastníkov konania pri objasňovaní skutkového stavu, ktorý je podkladom pre vydanie
rozhodnutia zo strany správcu dane, ako aj porušenie tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov a

celkove vytýkal, že dokazovanie nebolo vedené v súlade s právnymi predpismi, ako ani správca dane
nepreukázal jeho objektívnu vedomosť o akejkoľvek nezákonnosti.

40. Vzhľadom na námietky žalobcu, uvedené v žalobe, v prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s
procesnou námietkou, týkajúcou sa dĺžky trvania daňovej kontroly a to najmä z toho pohľadu, či bola

dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2017.

41. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle vyššie citovaných ustanovení
zákona, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného, pripojenými listinnými dôkazmi, pripojil si
aj rozsudok sp. zn. 11S/100/2019 zo dňa 23. 09. 2020 a zistil, že ide o tých istých účastníkov konania

ale odlišnej skutkovej okolnosti, ako i iné zdaňovacie obdobie.42.Knámietkežalobcuonezákonnejdĺžkedaňovejkontroly516dníanezákonnosti protokoluzdaňovej
kontroly ako dôkaz a podklad pre vydané rozhodnutie nie sú dôvodné a nemajú oporu v predloženom
daňovom spise.

43. Súd zistil a zo spisu mal za preukázané, že správca dane daňovú kontrolu začal dňa 24.
08. 2017, ktorú dňa 22. 03. 2018 správca dane prerušil v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č.
563/2009 Z. z. primeraným spôsobom, nakoľko v rámci vyrubovacieho konania správca dane preveroval
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a uskutočnil ďalšie úkony (medzinárodné dožiadania

a dožiadania na príslušné daňové úrady), cieľom ktorých bolo zistiť skutočnosti nevyhnutné pre správu
daníčonajúplnejšie.zdôvoduvykonaniaúkonovztitulumedzinárodnejvýmenyinformáciídodňa31.05.
2018. Dňa 20. 06. 2018 opätovne prerušil daňovú kontrolu do dňa 06. 03. 2019. Kontrola bola ukončená
dňa 04. 06. 2019 doručením protokolu z kontroly a výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v
protokole. Nie je potom sporné, že výkon daňovej kontroly trval 283 dní a nie 516, ako tvrdí žalobca v
žalobe. Daňová kontrola potom bola vykonaný v súlade s § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.

44. Zo spisového materiálu žalovaného vyplýva a súd mal za preukázané aké úkony vykonával a v
akej časovej postupnosti a nebola súdu preukázaná nečinnosť správcu dane, resp. porušenie § 46
ods. 10 daňového poriadku. Tvrdenia žalobcu o vyvolaní nezákonného stavu postupom správcu dane
nie pravdivé, ako i tvrdenie, že dôkazy získané daňovou kontrolou (protokol) sú nezákonné nemajú

oporu v administratívnom spise, nakoľko správca dane počas výkonu kontroly spolupracoval okrem
iných so sekciou Boja proti podvodom a analýzy Finančného riaditeľstva SR z dôvodu preverenia
možných neobvyklých obchodných operácii daňového subjektu v období 01. 01. 2017 do 08. 07. 2017,
spolupracoval s Colným úradom z dôvodu preverenia nákupov pohonných hmôt od spoločnosti OMV
Slovensko, s. r. o. a OMV Refining & Marketing GmbH, spolupracoval priamo so spoločnosťou OMV

Slovensko s. r. o. rovnako aj s Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno, ktoré vykonalo kontrolu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 v dodávateľskej spoločnosti R-MAXAUTO s. r. o.,
protokol z ktorej bol vyhotovený dňa 14.09.2017 a Daňovým úradom Nitra, ktoré vykonalo kontrolu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj 2017 v subdodávateľskej spoločnosti T&R Business s.
r. o., protokol z ktorej bol vyhotovený dňa 19.11.2018. Správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú

výmenu informácií do Českej republiky (dňa 15. 03. 2018) a Talianska (dňa 04. 10. 2017).

45. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že splnil všetky zákonné podmienky na uplatnenie si nároku na
nadmerný odpočet, z vykonanej daňovej kontroly a spisového materiálu vyplýva, že správca dane
preveroval reálnosť uskutočnenia dodávky od dodávateľa R-MAXAUTO, s. r. o. a T&R Business s. r.

o. a zistil, že daňový subjekt BP COMPANY s. r. o. (dodávateľ spoločnosti R-MAXAUTO, s. r. o.) je
nekontaktný a správca dane sa počas výkonu kontroly zameral na kontrolu odpočítania dane z faktúr
od dodávateľa BP COMPANY s. r. o., za dodávku trysiek, ktoré boli predmetom následného dodania
pre kontrolovaný daňový subjekt.

46. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich
vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,
akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery
vyplývajúcezrealizovanéhodokazovaniaznichvyvodí,atopredovšetkýmsprihliadnutímnaskutočnosti
a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Je

pochopiteľné a bežnou praxou, že preverenie nákupu tovaru daňovým subjektom uplatňujúcim si nárok
na vrátenie DPH a splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o
DPH, správca dane preveruje u dodávateľa tovaru výsluchom konateľa (alebo povereným zástupcom),
prípadne kontrolou ním vedeného účtovníctva a iných skutočností, ktoré potom správca dane vyhodnotí
každú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti.

47. V preskúmavanej veci takto postupoval správca dane i u žalobcu ako daňového subjektu, keďže
žalobca si v zdaňovacom období máj 2017 uplatnil odpočítanie dane z došlých faktúr od dodávateľa R-
MAXAUTO, s. r. o. a T&R Business s. r. o. a zistil, nahliadnutím do spisového materiálu dodávateľského
subjektu R-MAXAUTO s. r. o., že v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2017 zaslal

správca dane dňa 19.12.2017 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom vypočutia svedka
R. X. O., G.Z. X, X. W.. Xa, V. XXXX, U. (konateľ spoločnosti BP COMPANY s. r. o. do 10.04.2017),
ktorá potvrdila, že bola konateľom spoločnosti a jej pôvodný podnikateľský zámer bol obchodovanie
s oblečením, ale nakoniec spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť a o spoločnosti R-MAXAUTO s. r. o. nikdy nepočula a nepozná ju. Taktiež bol vypočutý svedok (žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií zo dňa 19. 12. 2017) K. B., M. F. J., V. XXXX, U. (konateľ spoločnosti BP COMPANY
s. r. o. od 10. 04. 2017 po súčasnosť) urobil vyhlásenie, v ktorom uviedol, že na otázky zodpovedať

nemôže, nakoľko nepozná spoločnosť BP COMPANY s. r. o a nie je si vedomý skutočnosti, že je jej
konateľom.

48. Správca dane zahájil dňa 22. 08. 2017 kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
2017 u dodávateľského subjektu T&R Business s. r. o., Kopanice 3570/6, Bratislava 821 04 a počas

výkonu kontroly sa zameral na kontrolu odpočítania dane z faktúr od dodávateľa KE - STAV s. r. o.,
Bratislava (v súčasnosti Auto Moto diely s. r. o., Klincová 35, Bratislava) (ďalej „Auto Moto diely s. r.
o.“) za dodávku trysiek, ktoré boli predmetom následného dodania pre kontrolovaný daňový subjekt. V
rámci daňovej kontroly správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle subdodávateľskej spoločnosti
na adrese Klincová 35, Bratislava a zistil, že spoločnosť Auto Moto diely s. r. o. nemá na uvedenej
adrese ani administratívne ani virtuálne sídlo. Výzva na predloženie dokladov sa miestne príslušnému

správcovi dane vykonávajúcemu kontrolu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosti Auto
Moto diely s. r. o. Bratislava bola rozhodnutím správcu dane v zmysle § 81 ods. 5 zákona č. 222/2004
Z. z. zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty od 01. 12. 2017 z dôvodu opakovaného nesplnenia
si povinnosti podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Spoločnosť Auto Moto diely s. r. o.
Bratislava nepodala za rok 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb čím jednoznačne

deklarovala, že v roku 2017 neuskutočnila žiadne obchodné ani účtovné transakcie. Obdobná situácia
bola i pri kontrolu ďalšieho subdodávateľského subjektu Profi-agro s. r. o. Nezábudkova 25 Bratislava.
Počas výkonu kontroly dane z pridanej hodnoty v spoločnosti T&R Business s. r. o. správca dane zistil,
že spoločnosť Profi-agro s. r. o. Bratislava nepodala za rok 2017 daňové priznanie k dani z príjmov
právnických osôb, čím jednoznačne deklarovala, že v roku 2017 neuskutočnila žiadne obchodné ani

účtovné transakcie.

49. Súd považuje za potrebné uviesť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty
splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.
Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 563/2009 Z. z. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania,

preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale bo
vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty
uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľná
transakcia ( obchod) bola reálne uskutočnená tak, ako ju deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle
predložených dokladov, konkrétne identifikovateľná, aby bolo možné zistiť účel zdaniteľného plnenia

( napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/20/2009), a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo žalobca
nevedel listinami preukázať, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009
Z. z.

50. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane je, aby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a

aby boli splnené vecné a časové podmienky na odpočítanie dane. V administratívnom konaní bolo
vykonané rozsiahle dokazovanie dožiadaním, ohliadkou miesta sídla žalobcu, výsluchom konateľa,
predložením listín, a pod. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona č. 222/2004
Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ,

ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.
Odpočet DPH si žalobca uplatnil sám, preto je povinný preukázať reálne uskutočnenie deklarovaného
tovaru, mať k dispozícii všetky doklady a že deklarovaná daňová transakcia podľa predloženej faktúry,
z ktorej si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie podľa zákona o DPH, bola súčasťou jeho ekonomickej
činnosti v zmysle § 3 ods. 1, 2 zákona o DPH , že „zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva

nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto
činnosti. Ekonomickoučinnosťou(ďalejlen"podnikanie")sarozumiekaždáčinnosť,zktorejsadosahuje
príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb...“. Pokiaľ si žalobca ako
platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako ju deklaroval v daňovom

priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo
žalobca nevedel listinami preukázať, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 zák. č.
563/12009 Z. z.51. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby
subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa

uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. rozsudky
ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).
Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej

(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku vo veci Mahagében (C-80/11 a C-142/11) pripomenul boj proti podvodom,
daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/
ES. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet,
ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje v rozpore so zákonom..
Členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné

relevantné dokumenty (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 17. júla 2008 vo veci Komisia vs.
Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak,
Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639- bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-80/11, C 142/11, body 63, 64).
Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie
dane z pridanej hodnoty a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať

od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby
jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým
od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej. V súlade s článkom 273, prvým odsekom smernice
2006/112 členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za
potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom.

52. Zákon ponecháva na zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí
dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Súd je toho názoru, že neznalosť zákona
neospravedlňuje („ignorantia iuris non excusat“), a preto aj v podnikateľskej sfére sa následky
nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými subjektmi prejavia vo forme znášania

väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní
( napr. rozsudky NS SR č. 5Sžf/25/2011, č. 4Sžf/25/2011). Daňový subjekt, ktorý podniká, má sa riadiť
Ústavou SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom o DPH ako podnikateľ, ktorý má
nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom
DPH, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona.

Toto jednoznačne vyplýva i z § 2 zák. č. 1 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ako to uvádza
žalovaný, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia
sa stalo známym každému, koho sa to týka.

53. Z vykonanej daňovej kontroly a zadovážených listín mal súd prikázané, že spoločnosť R-MAXAUTO

s. r. o. porušila § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že nepreukázala
dodanie tovaru - vstrekovacie trysky spoločnosťami BP COMPANY s. r. o. a Auto Moto diely s. r. o.,
ktoré ako deklaruje mala následne dodať kontrolovanému daňovému subjektu, čím jej nevzniklo právo
na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
Na prepravu tovaru, ktorý smeroval k odberateľovi PEA S.R.L., VIA G Dl VITTARIO 1, 20 097 SAN

DONATO MILANESE , Taliansko, žalobca (daňový subjekt) podľa predložených prepravných dokladov
mal využiť služby prepravcu spoločnosť DHL Express (Slovakia), s. r. o. Bratislava, pričom kontrolou
faktúranákladovýchlistovvystavenýchprepravcomtovarusprávcadanezistil,žeprepravcaprepravoval
tovar priamo od dodávateľov R-MAXAUTO s. r. o. a T&R Business s. r. o. Ak žalobca nebol na žiadnom
prepravnom a nákladovom liste identifikovaný ako dodávateľ, rovnako ako druh tovaru ktorý mal byť

prepravovaný, potom neuniesol dôkazne bremeno nesplnil zákonné podmienky na odpočítanie dane,
čo mal súd preukázané z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky
správca dane zistil, že spoločnosť JAPO-transport s. r. o. Vintrovna 395/25, 664 41 Popúvky, Česká
republikaDIČCZ26298295,skladovateľtovarumalauzatvorenúzmluvuoskladovacíchslužbáchpriamo
s odberateľskou spoločnosťou PEA S.R.L., tovar prijala priamo od dodávateľov R-MAXAUTO s. r. o.

a T&R Business s. r. o. avšak žiadne skutočnosti týkajúce sa daňového subjektu EU Trucker SK s. r.
o., Bratislava jej neboli známe a zároveň nepotvrdila prevzatie tovaru odberateľskou spoločnosťou PEA
S.R.L.54. Obchodné prípady (nákup vstrekovacích trysiek), ktoré žalobca považuje za uskutočnené
zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil faktúry však nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa
zákona o DPH. Podľa názoru súdu žalovaný na základe dostatočne preukázaného skutkového stavu

dospelksprávnemuzáveru,žežalobcajepovinnýzaplatiťrozdieldanezapredmetnéobdobie,nakoľkov
danej veci bol deklarovaný (fiktívny) obchod medzi obchodnými spoločnosťami, ktorý začal u spoločnosti
(dodávateľa žalobcu) R-MAXAUTO s. r. o. a T&R Business s. r. o., resp. ich dodávateľov. Súd preto
opakovane poukazuje na potrebu preukázania nároku na odpočítanie dane v zmysle zákona. Listinné
dôkazy (faktúry od dodávateľa) samy osebe nie sú bez ďalšieho dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod

bol medzi účastníkmi reálne uskutočnený na jasne identifikovateľný tovar ako súčasť ekonomickej
činnosti žalobcu.

55. Účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28.
11. 2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením
povinností daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo

zdaniteľných plnení ako základ tohto práva, teda stanovil hmotnoprávne podmienky podľa § 49 ods.
1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a zamedziť tak ľahkému zneužitiu tohto práva.
ZákonaoDPHvyžadujepreukázaniepôvoduaúčelzdaniteľnéhoplneniadodanéhovzmyslevystavenej
faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu
zmysle zákona o DPH. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale v

rámci daňovej kontroly overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú transakciu podľa predložených
daňových dokladov. Nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je možné odpustiť a zákonodarca
vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť odpočtu DPH požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,
preukázal existenciu zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/
zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenzákonoDPH).

56. Daňový subjekt vykázal v dodatočnom daňovom priznaní nadobudnutie tovarov od dodávateľa OMV
Slovensko s. r. o., Bratislava, IČ DPH ATU57900588 za dodávky motorovej nafty. Šetrením správcu
dane bolo zistené a preukázané (I. časť rozsudku a rozhodnutie žalovaného), že tovar, ktorý bol
naložený v rafinérii Lobau v Rakúsku bol následne dodaný odberateľským spoločnostiam VA GROUP

s. r. o., Michalovce, BaF Trading s. r. o., Bratislava a ANNIMEX s. r. o., Bratislava. Tovar bol z miesta
dodania, z rafinérie v Lobau prepravovaný priamo odberateľskými subjektami alebo ďalšími externými
prepravcami HOFFER s. r. o., Komárno a ALCHEM s. r. o., Senica. Podľa vyjadrenia konateľa daňového
subjektu p. U. M., daňový subjekt nevlastní a neprenajíma si žiadne skladové priestory, nevlastní
žiadne dopravné prostriedky a nemá technické, materiálne ani personálne vybavenie k tomu, aby

zabezpečil uskladnenie a manipuláciu s predmetným tovarom. Podľa výstupov z colného systému
EMCS poskytnutých správcovi dane z Colného úradu Bratislava, v ktorom je uvedený konkrétny prehľad
dodávok PHM spolu s prepravcom, miestom dodania PHM, dátumom dodania, číslom a popisom
produktu, skladom, množstvom v kilogramoch a v litroch, evidenčné číslo vozidla, ktoré realizovalo
prepravu, menom prepravcu, menom zákazníka, ARC kódom a číslom vydanej faktúry, správca dane

zistil, že odberatelia daňového subjektu si prepravu pohonných hmôt od platiteľa registrovaného v inom
členskom štáte zabezpečovali sami vo vlastnej réžií.

57. Správca dane z colného systému z Colného úradu Bratislava a zistil, že odberatelia uvedení na
faktúrach vystavených daňovým subjektom si naloženie a prepravu tovaru -pohonných hmôt z územia

iného členského štátu zabezpečovali sami, alebo prostredníctvom svojich externých dopravcov, ktorí
tovar spolu s nákladným listom prevzali na území iného členského štátu EU (Rakúsko) v sklade
Lobau. Žalobca nepreukázal, že tovar na území Slovenskej republiky nadobudol a fyzicky sa stal jeho
vlastníkom, preto nemohol previesť svoje právo disponovať s ním ako vlastník na ďalší subjekt. Žalobca
ako daňový subjekt s tovarom nedisponoval ako vlastník a preto nemohlo dôjsť k jeho následnému

dodaniu jeho odberateľom, daňová povinnosť daňovému subjektu nevznikla v zmysle § 19 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale v zmysle § 69 ods. 5
zákona č. 222/2004 Z. z. podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie na faktúre daň, je povinná túto daň
zaplatiť túto uviedol na faktúre.

58. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/52/2011
v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 z 23. 02. 2011, z odôvodnenia
ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 daňového poriadku,v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených
a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z

pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

59. Súd dospel k záveru, že v danej veci, ak sa daň stala splatnou iba z dôvodu uvedenia na faktúre
nevznikloeštežalobcoviprávonaodpočetdane. Súdpoukazuje nazáveryustálenejjudikatúrySúdneho
dvora EÚ ( napr. rozsudok č. C-255/02 Helifax), keď konštatoval, že právo na odpočet dane stanovené
v šiestej smernici (teraz nahradená Smernicou 2006/112/EÚ) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu
DPH a nemôže byť v zásade obmedzené, ale iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce

okolnosti zdaniteľného plnenia. Smernicu rady EÚ treba vykladať tak, že bráni právu platiteľa dane na
odpočet DPH na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú jeho zneužitie za
účelom získania daňovej výhody.

60. Pokiaľ ide o žalobcu ako platcu DPH v nadväznosti na možnosť uplatnenia si nároku odpočtu dane, v

záujme predchádzania právnej neistote, že malo byť v jeho záujme uzatvárať jasné obchodné transakcie
tak, aby sa pri ich uzatváraní odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov, či už v zmysle
súkromnoprávnych predpisov, teda overiť si informácie a skutočnosti vo vzťahu k svojmu obchodnému
partnerovi, alebo z hľadiska zákona o DPH, lebo inak následky nejasných a nekorektných záväzkovo
právnych vzťahov pri vstupe do právnych vzťahov s iným právnymi subjektmi sa potom prejavia vo forme

znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce z daňových konaní,
vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe týkajúcim sa
nedostatočného zistenia skutkového stavu, nespísania zápisnice z ohliadky na mieste samom,

nesprávne právne posúdenie a pod. považoval za nedôvodné lebo súd dospel k záveru, že žalovaný
správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a
pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu
(článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo

povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť. Obdobne s prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na
to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je
právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech
v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07).

62. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia
zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01.
1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument
účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je

pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný
správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ust. § 49 ods. 1,2 zákona o DPH na zistený skutkový
stav podľa dôkaznej situácie u žalobcu a postupoval v súlade s touto judikatúrou. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci žalobca spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek
pochybnosti nepreukázal, že splnil zákonné podmienky pre odpočet DPH v zmysle zákona o DPH tak,

ako to deklaroval v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly.

63. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
(rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House) a rozsudok
Najvyššieho súdu SR (v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne

vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac
ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný
prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období.64. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby
subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. rozsudky

ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).
Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Súdny dvor

Európskej únie v rozsudku vo veci Mahagében (C-80/11 a C-142/11) pripomenul boj proti podvodom,
daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/
ES. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak
sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje v rozpore so zákonom.
Členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné
relevantné dokumenty (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 17. júla 2008 vo veci Komisia vs.

Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak,
Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639- bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-80/11, C 142/11, body 63, 64).
Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie
dane z pridanej hodnoty a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať
od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby

jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým
od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej. V súlade s článkom 273, prvým odsekom smernice
2006/112 členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za
potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno nepoznamenať, že daňový subjekt, ktorý podniká, má sa
riadiť Ústavou SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom o DPH ako podnikateľ, ktorý
má nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom
DPH, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiavalriadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona.
Toto jednoznačne vyplýva i z § 2 zák. č. 1 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ako to uvádza

žalovaný, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia
sa stalo známym každému, koho sa to týka. Bolo povinnosťou žalobcu (daňového subjektu) zachovať
zákonnosť postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.

66. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá

zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho
obdobia. Žalobca nemohol byť vyššie uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov ukrátený na svojich
právach, nakoľko sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté
rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom

namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. 190 SSP.

67. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutéhorozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.