Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, May 11, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200261
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200261.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: TZSA s.r.o., Veľká Okružná
17, Žilina, IČO: 36 748 111, (do 20. 04. 2021, obchodné meno: VOMI spol. s r.o., Hlohovecká cesta 748,
Zbehy) zastúpeného JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., advokátom, Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej
žalobe zo dňa 26. 05. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100675263/2019 zo dňa 12. 03. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané, že
dňa 05. 11. 2018 sa u žalobcu začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2015 na základe Žiadosti o vykonanie daňovej kontroly Prezídia policajného zboru, národná
kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra západ zo dňa 30. 05. 2018. Vo svojej

žiadosti Prezídium policajného zboru uviedlo, že v pôvodnej trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-891/
NKA-FP-ZA-2014, v súčasnosti vedenej pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP-ZA-2016, vydala účtovníčka O.. J.
M. účtovné doklady spoločnosti METAL - STAV s. r. o. Z predložených dokladov vyplývalo, že spoločnosť
METAL - STAV s. r. o. má v evidencii DPH - odpočítanie dane, zaevidované faktúry za obstaranie tovaru
od rôznych spoločností, ktoré v súčasnosti vystupujú pod jedným názvom K-2-R-A, s.r.o., avšak žiadna
z týchto dodávateľských faktúr sa v účtovníctve nenachádza. Súčasťou účtovníctva sú len odberateľské
faktúry. Obvinený R. P. vo svojej výpovedi uviedol, že bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti

METAL-STAVs.r.o.od09.09.2014do16.11.2015.Nikdyvmenetejtospoločnostinevykonávalžiadnu
reálnu podnikateľskú činnosť. Vystavoval len faktúry pre rôznych odberateľov, podľa ich požiadaviek,
vrátane DPH, s rôznymi zdaniteľnými plneniami. Za vystavenie faktúry odberatelia platili odplatu vo
výške od 1,7% do 4% z celkovej fakturovanej sumy. Medzi dodávateľmi bol aj žalobca, pričom vystavené
faktúry sa týkali zdaňovacieho obdobia september 2014 a január 2015, v rámci ktorých bola požiadavka
na vykonanie daňovej kontroly DPH.

Súčasťou žiadosti boli aj dve zápisnice o výsluchu obvineného R. P. - pokračovanie zo dňa 24. 08. 2017
a zo dňa 06. 03. 2018 pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP.ZA.2016, ako aj vystavené faktúry:- Faktúra č. 2015012602, vystavená dňa 26. 01. 2015, dodávateľ METAL-STAV s. r. o., odberateľ
- žalobca, fakturácia za dodanie tovaru - Mop návlek 40 cm fix - 25 ks jednotková cena 4,59 eura
spolu cena 114,75 eura, Vrecia 110x70 60 ml 200 ks jednotková cena 3,30 eura spolu cena 660,00 eur,

Toaletný papier, Jumbo 26, 2vr. Cel 150 ks jednotková cena 1,98 eura spolu cena 297,00 eur, Papierové
uteraky v roli, 2 vr. Cel. 175 ks jednotková cena 7,90 eura spolu cena 1.382,50 eur, Mop návlek 50 cm
kapsový 30 ks jednotková cena 5,30 eur spolu cena 159,00 eur, Polorapid aktívna chémia 5L 10 ks
jednotková cena 35,78 eura, spolu cena 357,80 eura, Sterillium - dezinfekcia rúk 5L 10 ks jednotková
cena 52,00 eur, spolu cena 520,00 eur. Cena celkom k úhrade 4.189,26 eura, DPH 20% - 698,21 eura.

- Faktúra č. 2015010902, vystavená dňa 09. 01. 2015, dodávateľ METAL-STAV s.r.o., odberateľ -
žalobca, fakturácia za dodanie tovaru - Mop návlek 40 cm fix - 75 ks jednotková cena 4,59 eura spolu
cena 344,25 eura, Vrecia 110x70 60 ml 100 ks jednotková cena 3,30 eura spolu cena 330,00 eur,
Toaletný papier, Jumbo 26, 2vr. Cel 150 ks jednotková cena 1,98 eura spolu cena 198,00 eur, Papierové
uteraky v roli, 2 vr. Cel. 100 ks jednotková cena 7,90 eura spolu cena 790,00 eur, Mop návlek 50 cm
kapsový 50 ks jednotková cena 5,30 eur spolu cena 265,00 eur, Polorapid aktívna chémia 5L 5 ks

jednotková cena 35,78 eura, spolu cena 178,90 eura, Sterillium - dezinfekcia rúk 5L 5 ks jednotková
cena 52,00 eur, spolu cena 260,00 eur. Cena celkom k úhrade 2.839,38 eura, DPH 20% - 473,23 eura.

O začatí daňovej kontroly bola dňa 05. 11. 2018 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Ústneho
pojednávania za daňový subjekt - žalobcu sa zúčastnila Q. S.. Na otázku, či mal daňový subjekt

VOMI spol. s r.o. v mesiaci január 2015 zamestnancov, daňový subjekt odpovedal, že v tomto období
neboli majiteľmi spoločnosti a zástupkyňa nebola splnomocnená osoba, preto sa vyjadrila len na
základe hlavnej knihy a výstupov z účtovníctva tak, že spoločnosť nemala zamestnancov. Následne boli
vyhotovené fotokópie z predložených účtovných dokladov s tým, že dňa 21. 10. 2015 došlo k zmene
konateľa daňového subjektu a nový konateľ D. R. v súčasnosti nedisponuje dokladmi z obdobia, keď

ešte nebol konateľom. Predchádzajúci konateľ prisľúbil, že doklady - faktúry, evidencie DPH atď. dodá.

2. Podaním zo dňa 12. 12. 2018 správca dane žalobcu ako daňový subjekt vyzval na predloženie
dokladov a to evidencia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015, prijaté a odoslané
faktúry, pokladničné doklady, bankové výpisy, interné doklady a všetky súvisiace dokumenty a doklady

za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2015.

Odpoveďou na výzvu bolo podanie žalobcu zo dňa 27. 12. 2018, v rámci ktorého bolo oznámené
odvolanie plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi na doručovanie a komunikáciu s Daňovým
úradom Nitra.

3. Dňa 25. 01. 2019 sa k správcovi dane dostavila splnomocnená zástupkyňa žalobcu a predložila
účtovné doklady, ako aj podaním zo dňa 04. 03. 2019 dodatočne zaslala ďalšie doklady.

4. Podaním zo dňa 15. 04. 2019, nazvaným oznámenie, správca dane oboznámil žalobcu s priebehom

a s predbežnými výsledkami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2015 vykonávanej u žalobcu. V uvedenom oznámení bolo skonštatované, že kontrolovaným platiteľom
nebol preukázaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že splnenie
podmienok nároku na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok

nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady
musia mať povahu faktu. Bol fakturovaný neexistujúci tovar. K dodaniu tovaru neprišlo, keďže tovar
neexistoval, a dodanie tovaru bolo iba fiktívne.

Zároveň bol žalobca poučený podľa § 45 ods. 1 písm. c), d) a f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní

(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„daňový poriadok“), ako aj vyzvaný v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku na predloženie
dokladov a dôkazov, ktoré by preukázali reálne dodanie tovaru dodávateľom.

5. Keďže žalobca sa k oznámeniu nevyjadril, správca dane vydal dňa 06. 06. 2019 Protokol z daňovej

kontroly, ktorý doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu protokol aj s výzvou prevzal dňa 13. 06. 2019.Podaním zo dňa 04. 07. 2019 sa k Protokolu aj vyjadril a navrhol vo vyrubovacom konaní vykonať
výsluch svedka - R. P., konateľa a spoločníka spoločnosti METAL - STAV s. r. o. v období od 09. 09.
2014 do 16. 11. 2015.

6. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal výsluch svedka - R. P., o čom upovedomil aj žalobcu.

O výsluchu svedka - R. P. bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 14. 08. 2019, pričom za
daňový subjekt nebol nikto prítomní.

Svedok potvrdil, že spoločnosť METAL - STAV s. r. o. reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.
Aj keď v Obchodnom registri boli zapísané viaceré činnosti. On sám v tom období fungoval hlavne ako
fakturant, účtovník, kuriér a osobný šofér pána S. D., ktorý na neho firmu prepísal. Jeho úlohou bolo
vystavovať faktúry podľa pokynov pána D., prípadne podľa rôznych predlôh, ktoré mu nosil pán D. a
jeho známi do kancelárie. Taktiež podľa pokynov vystavil doklad o úhrade z ERP, ktorý následne pripol k

faktúre. Ak to bolo nad 5.000 eur, tak to išlo cez účet. K spoločnosti žalobcu uviedol, že ju nepozná, ale
pamätal si, že pre firmu VOMI spol. s r.o. vystavoval faktúry. Zároveň po nahliadnutí potvrdil vystavenie
sporných faktúr a dodal, že on osobne nič nedodával a spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov.

7. Podaním zo dňa 15. 08. 2019 správca dane oboznámil daňový subjekt s priebehom a výsledkami

dokazovaniavovyrubovacomkonaní,akoajboliodovzdanédokladypotrebnékvýkonudaňovejkontroly
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015, ktoré si správca dane zapožičal dňa
25. 01. 2019.

8. Dňa 16. 09. 2019 sa uskutočnilo pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe

pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu. Predmetného pojednávania sa
zúčastnil aj daňový subjekt, zastúpený splnomocnencom, ktorý navrhol, aby bol predvolaný ako svedok
R. E., bývalý konateľ spoločnosti VOMI spol. s r.o.

9. Rozhodnutím č. 102214187/2019 zo dňa 23. 09. 2019 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.

563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume
1.171,44 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015.

V odôvodnení uviedol, že na základe zistených skutočností, nebolo preukázané, že tovar deklarovaný
na faktúre, bol skutočne dodaný, lebo samotná existencia faktúry a jej zúčtovanie v súlade so

zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane.
Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočíva len vo
formálnejdeklarácii,vpredloženýchdokladochspredpísanýmobsahom,alemusiamaťpovahuvecného
plnenia, t.j. faktu a nesporne preukazovať požadované právne skutočnosti vo všetkých objektívnych a
subjektívnych znakoch.

K návrhu vykonať výsluch svedka - R. E., bývalý konateľ spoločnosti VOMI spol. s r.o. správca dane
uviedol, že nemá povinnosť vyhľadávať ďalšie dôkazy k tejto osobe. Zároveň mal za to, že prípadná
ústna výpoveď bývalého konateľa spoločnosti by nemala z hľadiska preverenia pôvodu tovaru a fyzickej
existencie tovaru význam. Fyzická existencia faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane. Aj prípadné

slovné potvrdenie obchodnej operácie z úst bývalého konateľa spoločnosti by nemalo vplyv na výsledok
daňovej kontroly a to s poukazom na výpoveď R. P., vykonaného dňa 24. 08. 2017 na Okresnom
riaditeľstve PZ v Pezinku.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný

napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

II.

11. Žalobounapadnutýmrozhodnutímžalovanýpodľa§74ods.4zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie
Daňového úradu Nitra číslo 102214187/2019 zo dňa 23. 09. 2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákonač. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov,vyrubilrozdieldanevsume1.171,44eurnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacie
obdobie január 2015 daňovému subjektu (ďalej aj „žalobcovi“) potvrdil.

12. Vo svojom odôvodnení žalovaný poukázal na skutkový stav veci, ako aj odvolacie dôvody a zhrnúc
jednotlivé fakty uviedol, že v období od 05. 11. 2018 do 13. 06. 2019 vykonal správca dane u daňového
subjektu v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015. Cieľom daňovej kontroly bolo preverenie dodržiavania

ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
„zákon č. 222/2004 Z. z.") a v nadväznosti na to zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane. V priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených daňovým
subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2015 a zameral sa aj na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane spolu v sume 1.171.44
eura na základe faktúry č. 2015010902 zo dňa 09. 01. 2015, interné číslo faktúry 15003, deklarovaný

dátum dodania 09. 01. 2015, základ dane 2.366.15 eura, daň 20% 473,23 eura, suma faktúry spolu
2.839,38 eura a faktúry č. 2015012602 zo dňa 26. 01. 2015, interné číslo faktúry 15011, deklarovaný
dátum dodania 26. 01. 2015, základ dane 3.491,05 eura, daň 20% 698,21 eura, suma faktúry spolu
4.189,26 eura. V uvedených faktúrach daňový subjektu tvrdil, že tovar - režijný materiál mu bol dodaný
dodávateľom METAL - STAV s. r. o.. Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO 46293272, IČ DPH

SK2023314689 (ďalej „METAL - STAV s. r. o.“ alebo „dodávateľ“). V období od 09. 09. 2014 do 16. 11.
2015, teda aj v čase uskutočnenia deklarovaných dodávok, bol jediným konateľom dodávateľa pán R.
P., P. XXX/X, E.. Okrem toho z predloženého spisového materiálu vyplývalo, že správcovi dane bola
PrezídiomPolicajnéhozboru,národnájednotkafinančnejpolícieexpozitúrazápadodstúpenáinformácia
o realizácii konania národnou kriminálnou agentúrou, v rámci ktorého bola dňa 24. 08. 2017 spísaná

zápisnica s pánom R. P., konateľom spoločnosti METAL - STAV s. r. o. Z predloženej zápisnice vyplývalo,
že pán P., vystavoval v mene spoločnosti METAL - STAV s. r. o. pre rôznych odberateľov faktúry na
základe ich požiadaviek. Odberateľ za takto vystavené faktúry platil sumu vo výške vopred stanoveného
percenta z celkovej sumy faktúry. Ako jediný konateľ spoločnosti METAL - STAV s. r. o., a teda aj osoba
jediná oprávnená konať v mene dodávateľa nepotvrdil riadne vykonávanie ekonomickej činnosti.

13. Na návrh daňového subjektu a s cieľom zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo
najúplnejšie bol dňa 14. 08. 2019 pán R. P. vypočutý v danej veci ako svedok aj správcom dane, pričom
opätovne uviedol, že spoločnosť METAL - STAV s. r. o, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.
Jeho úlohou, ako konateľa spoločnosti bolo vystavovať faktúry podľa pokynov tretej osoby. Potvrdil,

že pre daňový subjekt iba vystavil faktúry, ktoré tentokrát ani nepodpísal a ani neopečiatkoval, no
VOMI spol. s r.o. ako takú nepozná. On ako konateľ tovar daňovému subjektu nedodal a bol toho
názoru, že tovar nebol dodaný vôbec. Potvrdil. že METAL - STAV s. r o. podávala daňové priznania
k dani z pridanej hodnoty, avšak údaje v nich boli fiktívne a nezakladali sa na reálne uskutočnených
zdaniteľných plneniach. V daňových priznaniach dodávateľ uviedol sumy fiktívne vystavených faktúr,

ktoré deklaroval ako dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. K sume daňovej
povinnosti prispôsobil sumu odpočítania dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
tak, aby konečným výsledkom vo vzťahu k štátnemu rozpočtu bola nízka vlastná daňová povinnosť.
Posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo spoločnosťou METAL - STAV s. r. o. podané
za zdaňovacie obdobie október 2015, pričom daňové priznania za máj až september 2015 podané neboli

ani na výzvu správcu dane. Táto skutočnosť a tiež fakt, že METAL - STAV s. r. o. na adrese svojho sídla
opakovane nie je zastihnuteľná a vykonávanie ekonomickej činnosti nepreukázala ani na výzvu správcu
dane, malo za následok, že rozhodnutím správcu dane zanikla dňa 31. 03. 2016 METAL - STAV s. r.
o. platnosť osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 81 ods. 4 písm. b)
zákona č. 222/2004 Z. z.

14. Dodanie tovaru pre daňový subjekt dodávateľ nepotvrdil. Dodávateľ sám označil faktúry, na základe
ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane za fiktívne. Uvedené skutočnosti boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. Správca dane svojím rozhodnutím daňovému
subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 1.171,44 eura. Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za

kontrolované zdaňovacie obdobie priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 931,22 eura. Správca dane
však konštatuje, že daňový subjekt bol v zdaňovacom období január 2015 povinný vykázať a zaplatiť
vlastnú daňovú povinnosť v sume 2 102,66 eura. Vyrubenie rozdielu dane v sume 1.171,44 eura bolo
podľa názoru správcu dane, dôsledkom nezákonného konania daňového subjektu, ktorý si uplatnil právona odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. bez toho, aby
boli splnené podmienky uvedené v § 49 ods. l a v § 49 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Daňový
subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná.

15. S uvedenými závermi správcu dane daňový subjekt nesúhlasil. Bol toho názoru, že skutkový stav
nebolzistenýdostatočnespoľahlivotak,abybolomožnénajehozákladeprijaťrelevantnéprávnezávery.

16. V danej veci preto odvolací orgán považoval za potrebné zdôrazniť, že daňový subjekt v podanom

daňovom priznaní deklaruje, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie uvedenej faktúry v zmysle
ustanovenia § 51 ods. i písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období.
Uplatneniu tohto práva predchádzalo bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej
povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri
dobromyseľnosti platiteľa. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb podľa § 49 ods. 1 vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ak je predmetom zdaniteľného

obchodu tovar, daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 dňom dodania tovaru. Podľa ustanovenia
§ 8 ods. 1 tohto zákona je dodaním tovaru prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Predmetom
dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. je dodanie
tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej
osoby. Ak právo na odpočítanie vzniklo, môže platiteľ podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) odpočítať

od dane, ktorú je povinný platiť, len daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a rovnako iba v prípade, ak je táto daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51
ods. 1 písm. a), právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. však

nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia zákonných podmienok, ale musí byť preukázané. že k
formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu skutočne došlo vo všetkých znakoch - v objekte, v čase,
ale i v subjekte. Dodávateľ dodanie tovaru v zmysle faktúr pre daňový subjekt nepotvrdil. Faktúry mali
fiktívny charakter a k zdaniteľným plneniam na nich deklarovaným, nikdy nedošlo. Ak nedošlo k dodaniu
tovaru, nevznikla daňová povinnosť. Ak nevznikla daňová povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva

na odpočítanie dane a daňový subjekt si tak právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr ani uplatniť
nemohol. Skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektu na
nich označeného ako dodávateľ (platiteľ dane). Žalovaný preto súhlasil s názorom správcu dane, že ak
neboli splnené zákonné podmienky na vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane a daňový subjekt si
toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. a správca dane

bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť rozhodnutím. Za daných okolností si daňový subjekt
uplatnilvýhodu(právonaodpočítaniedane)beztoho,abynauplatnenietejtovýhodymalzákonnýnárok.
Skutočnosť, že daňový subjekt nesúhlasí so závermi správcu dane nie je dôvodom na to, aby správca
dane prijal záver iný.

17. Sám daňový subjekt v podanom daňovom priznaní tvrdil, že je oprávnený uplatniť si právo na
odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru od uvedeného dodávateľa. Je teda zrejmé, že jeho
dôkazným bremenom bolo preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

18. Daňový subjekt vo svojom odvolaní namietal, že pán R., ktorý je v súčasnosti konateľom daňového

subjektu, sa k danej veci vyjadriť nevie, keďže v spornom období nebol konateľom daňového subjektu.
Navrhol preto vypočuť ako svedka R. E., konateľa daňového subjektu v období od 06. 03. 2007 do
21. 10. 2015. Tak ako správca dane, tak ani odvolací orgán za danej dôkaznej situácie nemal za
to. že výpoveď pána E. by v danej veci priniesla taký dôkaz, ktorý by mal relevantný vplyv na výrok
rozhodnutia správcu dane. Z predloženého spisového materiálu navyše vyplýva. že správca dane

získal oprávnené pochybnosti o tom, že tovar na faktúrach bol skutočne dodaný subjektom na nej
označeným ako dodávateľ (METAL - STAV s. r. o.). O všetkých zistených skutočnostiach a spôsobe
ich zistenia bol daňový subjekt oboznámený (napr. Oboznámenie č. 100889479/2019 zo dňa 15.
04. 2019, Oboznámenie č. 101951582/2019 zo dňa 15. 08. 2019, Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 102167901/2019 zo dňa 16. 09.2019, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102168632/2019 zo

dňa 16. 09. 2019). Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o reálnosti dodania tovaru označeným
dodávateľom bol daňový subjekt správcom dane aj vyzvaný (Oboznámenie č. 100889479/2019 zo
dňa 15. 04. 2019). Pri každom úkone bol daňový subjekt poučený o svojich právach a povinnostiach
vyplývajúcich mu z ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. Správca dane umožnil daňovému subjektupreukázať oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane a poskytol mu dostatočný priestor na
predloženie jeho vyjadrení a ďalších návrhov na dokazovanie. Medzi základné povinnosti konateľa patrí
okrem iného aj vedenie účtovníctva. Konateľ je zároveň povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou

starostlivosťou a konať v súlade so záujmami spoločnosti. Bolo primárne v záujme daňového subjektu
zabezpečiť si všetky potrebné informácie a dôkazy, aby preukázal oprávnenosť uplatneného práva na
odpočítanie dane. Žalovaný k dôkaznému bremenu uviedol, že povinnosťou správcu dane nie je za
daňový subjekt vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli byt spôsobilé k priznaniu nároku, ktorý si daňový
subjekt uplatnil a riadne nepreukázal.

19. Čo sa týkalo zápisnice spísanej Prezídiom Policajného zboru dňa 24. 08. 2017 s pánom R. P.,
žalovaný uznal, že zápisnica nebola spísaná v priebehu daňového konania vedeného správcom dane,
neboli daňovému subjektu pri tomto výsluchu ani priznané jeho práva podľa ustanovenia § 25 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z. z. Zápisnica zo dňa 24. 08. 2017 však bola správcom dane získaná v súlade so
všeobecne záväzným právnym predpisom, ako dôkaz, bola použitá v súlade s ustanovením § 24 ods.

4 zákona č. 563/2009 Z. z. a prispela k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne
určenie dane u daňového subjektu. Pán R. P. bol však v súvislosti s realizáciou zdaniteľných plnení
v zdaňovacom období január 2015 medzi spoločnosťou METAL - STAV s. r. o. a daňovým subjektom
vypočutý ako svedok aj v priebehu vyrubovacieho konania, dňa 14. 08. 2019. O výsluchu svedka bol
splnomocnený zástupca daňového subjektu včas písomne vyrozumený, daňový subjekt svedka navrhol

a napriek tomu sa tohto pojednávania nezúčastnil a svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil.

20. Následne žalovaný konštatoval, že správca dane sa s pripomienkami a návrhmi daňového subjektu
vysporiadal dostatočne. Zhrnul výsledky dokazovania a pristúpil k hodnoteniu dôkazov, preto mal za to,
že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami

príslušných zákonných ustanovení. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane
viedol dokazovanie a dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.
Získané dôkazy následne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., t.j.
každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo preukázané, že

toto právo si uplatnil oprávnene.

III.

21. Podanou žalobou zo dňa 26. 05. 2020, doručenou súdu dňa 29. 05. 2020, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100675263/2020 zo dňa 12. 03. 2020, ako aj
rozhodnutia Daňového úradu Nitra číslo 102214187/2019 zo dňa 23. 09.

22. V žalobe žalobca v prvom rade uviedol, že sa cíti byť rozhodnutím a postupom žalovaného, keď
žalovaný rozhodol o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Nitra ukrátený na svojich právach, pričom
žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného za nezákonný v celom rozsahu a to z
dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci.

23. Ďalej v žalobe žalobca poukázal na priebeh administratívneho konania a skutočnosť, že žalovaný
v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, v zmysle ktorého poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 a 4
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), v znení neskorších predpisov a v súlade s
týmto ustanovením uviedol, že jedným z dôkazov, o ktoré správca dane oprel výrok svojho rozhodnutia,

je aj zápisnica spísaná Prezídiom Policajného zboru dňa 24. 08. 2017 s pánom R. P.. Nakoľko zápisnica
nebola spísaná v priebehu daňového konania vedeného správcom dane, neboli daňovému subjektu
pri tomto výsluchu ani priznané jeho práva podľa ustanovenia § 25 ods.4 zákona č. 563/2009 Z. z..
Zápisnica zo dňa 24. 08. 2017 však bola správcom dane získaná v súlade so všeobecne záväzným
právnym predpisom, ako dôkaz bola použitá v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 zákona č. 563/ 2009

Z. z. a prispela k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u daňového
subjektu. Pán P. však v súvislosti s realizáciou zdaniteľných plnení v zdaňovacom období september
2014 medzi spoločnosťou METAL - STAV s. r. o. a daňovým subjektom vypovedal ako svedok aj v
priebehu vyrubovacieho konania, dňa 14. 08. 2019. Na námietku daňového subjektu v odvolaní, podľaktorej p. D. R., ktorý je v súčasnosti konateľom daňového subjektu sa k danej veci vyjadriť nevie,
pretože v kontrolovanom období nebol konateľom spoločnosti VOMI spol. s r. o. a z uvedeného dôvodu
bolo navrhnuté vypočuť v tom čase aktuálneho konateľa p. R. E., žalovaný v zhode s prvostupňovým

správcom dane za danej dôkaznej situácie nemá za to, že výpoveď p. E. by v danej veci priniesol taký
dôkaz, ktorý by mal relevantný vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane. Z predloženého spisového
materiálu navyše vyplýva, že správca dane získal oprávnené pochybnosti o tom, že tovar na predloženej
faktúre bol skutočne dodaný subjektom na nej označeným ako dodávateľ (METAL - STAV s. r. o.).

24. S poukazom na uvedené žalobca mal za to, že žalovaný sa s námietkami vysporiadal nedostatočne,
v konaní si nezadovážil dostatok dôkazov pre svoje skutkové závery, skutkový stav bol zistený
nedostatočne, čo zakladá nezákonnosť celého rozhodnutia žalovaného v danej právnej veci. Tento
záver odôvodnil odkazom na § 24 ods. 2 daňového poriadku a skutočnosť, že úplnosť zistenia
podkladov pre rozhodnutie podľa citovaného ustanovenia pre správny orgán znamená, že vykoná všetky
šetrenia, potrebné pre zistenie skutočnosti nevyhnutných pre správu dane a pre správne posúdenie

veci. Uvedené ustanovenie oprávňuje správcu dane uplatniť aj vyhľadávaciu zásadu a sám z vlastnej
iniciatívy súc viazaný normatívnym príkazom čo najúplnejšieho zistenia skutočnosti nevyhnutných na
účely správy daní môže o.i. vypočuť svedka (§25), požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku
(§25a), vyzvať iné osoby na splnenie edičnej povinnosti (§26), vykonať miestne zisťovanie atď. Vyššie
uvedenému zodpovedá taký postup žalovaného, ktorý za základ pre dokazovanie si zaobstará najprv

výpoveďvtomčaseaktuálnehokonateľaspoločnostiVOMIspol.sr.o.p.R.E.,ktorýjedinýzaspoločnosť
dokáže ozrejmiť okolnosti zdaniteľných plnení a následne pristúpi k vypočutiu svedka P. z dodávateľskej
spoločnosti METAL - STAV s. r. o. čím zistí relevantné skutkového okolnosti týkajúce sa splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH na vstupe (prípadné rozpory v ich výpovediach odstráni
vzájomnou konfrontáciou) a takto zistený skutkový základ pojme pre prijatie právnych záverov (ide o

štandardný postup správcu dane v iných daňových konaniach). Žalovaný však v danej veci pre svoje
závery absolútne nepotrebuje výpoveď vtedajšieho konateľa kontrolovaného daňového subjektu p. E.
(a to ani pri daňovej kontrole, vyrubovacom konaní a odvolacom konaní), dokonca pri daňovej kontrole
nepotreboval vypočuť ani konateľa dodávateľskej spoločnosti METAL - STAV s. r. o., p. P., úplne mu
postačovala Prezídiom Policajného zboru, národnou jednotkou finančnej polície, expozitúra západ,

odstúpená informácia o realizácii konania národnou kriminálnou agentúrou, v rámci ktorého bola dňa 24.
08. 2017 spísaná zápisnica s pánom P., konateľom spoločnosti METAL - STAV s. r. o. (ČVS:PPZ-873/
NKA-FP-ZA-2016). Až na návrh žalobcu žalovaný po skončení daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní
správca dane vypočul svedka P. z METAL - STAV, s. r. o., o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 101945468/2019 zo dňa 14. 08. 2019. Návrhu žalobcu na vypočutie svedka R. E. vtedy

aktuálneho konateľa VOMI spol. s r.o. žalovaný nevyhovel odôvodňujúc, že nemá povinnosť vyhľadávať
ďalšie dôkazy k tejto osobe, správca dane vedie dokazovanie a nie je viazaný iba návrhmi daňových
subjektov, prípadná ústna výpoveď by nemala z hľadiska preverenia pôvodu tovaru a fyzickej existencie
tovaru význam. Aj prípadné slovné potvrdenie obchodnej operácie z úst bývalého konateľa spoločnosti
by nemalo vplyv na výsledok kontroly.

25. Žalobca bol však toho názoru, že ak žalovaný chce posudzovať splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet DPH podľa § 49 ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,
je povinný podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku preveriť obchodno-právny vzťah medzi dodávateľom
a odberateľom, v rámci ktorého sa štandardne vykonávajú výsluchy aktuálnych konateľov oboch strán

obchodu, pričom nie je možné vykonať dokazovanie iba výsluchom konateľa dodávateľskej spoločnosti
bez toho, aby bol realizovaný výsluch aj konateľa odberateľa/žalobcu (!). Následný návrh na vykonanie
takéhoto dôkazu odmietnuť z dôvodu, že výpoveď by aj tak nemala význam, čo považuje žalobca za
účelové vedené snahou žalovaného viesť dokazovanie tak, aby výsledky jeho dokazovania smerovali
k vopred vytýčenej skutkovej verzii žalovaného a tým neuznaniu odpočtu dane na vstupe. Následne

opätovne poukázal na § 24 ods. 2 daňového poriadku, majúc za to, že vysporiadanie sa týmto spôsobom
s námietkou považuje za nedostatočné. Mal preto za to, že žalovaný si nezaobstaral dostupné dôkazné
prostriedky, pretože vo veci nevypočul bývalého konateľa spoločnosti VOMI spol. s r.o., p. R. E. a práve
táto výpoveď (aj s prípadnou konfrontáciou svedkov) bola rozhodujúca pre zistenie skutkového stavu,
takáto výpoveď v daňovom konaní mala byť realizovaná, v opačnom prípade sú skutočnosti rozhodujúce

pre prijatie skutkových záverov nedostatočné a nedávajú výroku napadnutého rozhodnutia skutkovú a
ani právnu oporu, čím je rozhodnutie nezákonné pre rozpor s § 3 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 a § 63
ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku.26. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

IV.

27. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe sa v prvom rade vyjadril k tomu, že vyrubenie rozdielu dane

v sume 1.171,44 eura je, podľa názoru správcu dane i žalovaného, dôsledkom nezákonného konania
žalobcu, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 222/2004 Z.
z.“) bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a v § 49 ods. 2 písm. a) zákona č.
222/2004 Z. z. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktorých vecná opodstatnenosť
nebola preukázaná.

28. K procesnému postupu žalovaného i správcu dane, k skutkovej podstate veci, ako aj k skutočnostiam
uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že správca dane vykonal v období od 05. 11. 2018 do 13.
06. 2019 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015. V
priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom

daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 a zistil rozdiel v
sume, ktorú mal žalobca podľa zákona č. 222/2004 Z. z. vykázať a zaplatiť. Na základe zistených
skutočností, vydal vo vyrubovacom konaní rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume
1.171,44 eura. Bolo zrejmé, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období, okrem iného uplatnil
právo na odpočítanie dane z dvoch konkrétnych predložených faktúr, na ktorých je v pozícii dodávateľa

uvedená spoločnosť METAL - STAV s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO 46293272, IČ
DPH SK2023314689 (ďalej „METAL - STAV s. r. o.“ alebo „dodávateľ“). Prostredníctvom predložených
faktúr žalobca deklaroval, že označený dodávateľ mu v kontrolovanom zdaňovacom období dodal tovar
špecifikovaný ako čistiace prostriedky, toaletné potreby a vrecia. Správca dane viedol dokazovanie
s cieľom overiť formálne deklarované zdaniteľné plnenia. Následne vyhodnotil všetky predložené a

získané dôkazy a prijal záver, že právo na odpočítanie dane v sume 1.171,44 eura, ktoré si žalobca
uplatnil na základe predložených faktúr, je neopodstatnené, nakoľko pri deklarovanom zdaniteľnom
plnení vôbec nedošlo k realizácii dodávky tovaru uvedeného na faktúrach. Dodávateľ dodanie tovaru
pre žalobcu nepotvrdil a sám označil faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie
dane za fiktívne a vystavené bez vecného opodstatnenia. R. P., ako osoba oprávnená konať v tom

čase v mene dodávateľa a rovnako osoba, ktorá fiktívne faktúry za odplatu „vyrábala“ popísala spôsob,
akým dochádzalo k nezákonnému konaniu, ktoré malo za následok neoprávnenú optimalizáciu dane a
porušovanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. nie len u dodávateľa, ale následne aj u deklarovaných
odberateľov (medzi ktorých patril aj žalobca). Opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného
žalobcom nebola preukázaná deklarovaným dodávateľom, ale ani prostredníctvom samotného žalobcu,

ktorý neuniesol svoje dôkazné bremeno a snažil sa svoju dôkaznú povinnosť preniesť na správcu dane.
Z uvedeného dôvodu správca dane vyrubil žalobcovi v zdaňovacom období január 2015 rozdiel dane
v sume 1.171,44 eura. Žalovaný následne, v rámci odvolacieho konania, rozhodnutie správcu dane
preskúmal a konštatoval, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je
v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Stotožnil sa s postupom správcu dane

a rovnako s jeho posúdením skutkového stavu veci. Správca dane viedol dokazovanie a dbal, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Postupoval v úzkej súčinnosti
so žalobcom a inými osobami a poskytol im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Získané
dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Za daných okolností si žalobca

uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný
nárok. Žalobca vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie
rozhodnutia správcu dane, resp. na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie tak,
ako to žalobca žiadal. Tento záver žalovaného preukazuje množstvo objektívnych skutočností, ktoré
vyplývajú z predloženého administratívneho spisu a sú podrobnejšie popísané v rozhodnutí správcu

dane i žalovaného.

29. Následne po preštudovaní predmetnej žaloby žalovaný konštatoval, že žalobca vo svojej žalobe
prezentuje najmä svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného. Podľa názoru žalovaného všakv danom smere neuvádza nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného,
či správcu dane. Žalobca v žalobe tvrdí, že dodáva ďalšie dôvody týkajúce sa postupu žalovaného a
nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, opätovne však uvádza len svoje subjektívne interpretácie, ktoré

už v rovnakom rozsahu a obsahu prezentoval aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane.
Tieto interpretácie nemajú oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a nereflektujú zistený
skutkový stav. Správca dane v danej veci vykonal dokazovanie. Všetky zistené skutočnosti, spôsob ich
zisteniaavyhodnoteniedôkazovuviedolvodôvodnenísvojhorozhodnutiaatietoskutočnostivychádzajú
z predloženého spisového materiálu. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane a je teda zrejmé, že s

jehozávermisastotožnil.Vosvojomrozhodnutížalovanýstručnezhrnulzistenýskutkovýstav,vyhodnotil
ho, vo vzťahu k zisteným skutočnostiam podrobne vysvetlil aplikáciu zvolených právnych ustanovení a
vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok
zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06). V danej

veci je názor žalovaného nemenný a trvá na svojich záveroch. K jednotlivým námietkam žalobcu a k
ich formulácii žalovaný uviedol, že je potrebné nahliadať na odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a
žalovaného v celom kontexte a nie len vo vybraných častiach, ktoré uvádza vo svojej žalobe žalobca s
jeho subjektívnym názorom na vec. Skutočnosť, že žalobca aj vo fáze súdneho konania naďalej opakuje
stále tie isté námietky svedčí skôr o priamom ignorovaní všetkých zistených a uvádzaných skutočností.

Žalobca účelovo obchádza zistené skutočnosti a bagatelizuje ich vplyv na prijaté závery. Je zrejmé, že
žalobca háji výhradne svoje záujmy (právo na odpočítanie dane), no podľa názoru žalovaného nemôže
očakávať, že nespokojnosť s vydaným rozhodnutím bude relevantným dôvodom na jeho zrušenie, a to
najmä za takého skutkového stavu, aký bol zistený v danej veci.

Základným a opakujúcim sa argumentom žalobcu je jeho presvedčenie, že žalovaný sa s jeho
námietkami vysporiadal nedostatočne, v konaní si nezadovážil dostatok dôkazov pre svoje skutkové
závery, skutkový stav bol zistený nedostatočne, čo podľa názoru žalobcu zakladá nezákonnosť celého
rozhodnutia žalovaného v danej právnej veci. Žalobca mal za to, že žalovaný si nezaobstaral dostupné
dôkazné prostriedky, pretože vo veci nevypočul bývalého konateľa spoločnosti VOMI spol. s r.o.

(žalobca),pána„R.E.“,pričomžalobcazastalnázor,žeprávetátovýpoveď(ajsprípadnoukonfrontáciou
svedkov) je rozhodujúca pre zistenie skutkového stavu. V prvom rade žalovaný k uvedenému uviedol
to, že je potrebné ujasniť si práva a povinnosti žalobcu ako daňového subjektu a tiež práva a povinnosti
fyzických osôb pána R. E. a D. R., ktorí boli oprávnení konať v mene daňového subjektu (žalobcu)
ako štatutárny orgán - konateľ. Žalobca je právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá

patrí medzi obchodné spoločnosti definované v § 56 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov. Základným znakom žalobcu ako právnickej osoby je jej samostatná právna
subjektivita. Právna subjektivita je platným právom priznaná a garantovaná možnosť byť nositeľom práv
a právnych povinností, a tak byť účastníkom právneho vzťahu. Štatutárnym orgánom spoločnosti je
jeden alebo viac konateľov, ktorí konajú v mene spoločnosti. Od 06. 03. 2007 do 21. 10. 2015 bol

konateľom žalobcu R. E.. Od 21. 10. 2015 sa konateľom žalobcu stal pán D. R.. Medzi základné
povinnosti konateľa patrí okrem iného aj vedenie účtovníctva. Konateľ je zároveň povinný vykonávať
svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a konať v súlade so záujmami spoločnosti. Právnu subjektivitu
žalobcu (daňového subjektu) však nie je možné zamieňať si s právnou subjektivitou fyzických osôb
D. R. alebo R. E.. V priebehu daňového konania sa rozhodovalo o právach a povinnostiach žalobcu

ako daňového subjektu, t.j. právnickej osoby, ktorá je pre účely správy daní identifikovaná obchodným
menom, sídlom, identifikačným číslom organizácie, daňovým identifikačným číslom a identifikačným
číslom pre daň z pridanej hodnoty, ktoré bolo žalobcovi pridelené ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty.
Predmetom dokazovania bolo daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2015, ktoré podal žalobca ako právnická osoba pod svojimi identifikátormi a nie fyzická osoba R. E..

Právo na odpočet dane si rovnako uplatnil žalobca ako právnická osoba a nie pán R. E.. Vo vzťahu
k správcovi dane a žalovanému bola od 20. 07. 2016 na všetky právne úkony splnomocnená Ing. Q.
S. všeobecnou plnou mocou zo dňa 12. 07. 2016. V nadväznosti na uvedené žalovaný pripomenul
žalobcovi jeho primárnu dôkaznú povinnosť. Žalobca sa domáha uplatnenia svojich práv, nemôže však
očakávať, že tieto práva mu budú priznané bez toho, aby ich oprávnenosť preukázal. Ak si žalobca ako

platiteľ dane z pridanej hodnoty, uplatnil konkrétne práva na základe zákona č. 222/2004 Z. z., musí byť
schopnýpreukázať,žetietoprávaboliuplatnenéposplnenípodmienok,ktorétentozákonstriktneurčuje.
Žalobca je iniciátorom odpočítania dane a uplatnenie práva na odpočítanie dane zákon č. 222/2004 Z.
z. definuje ako možnosť, nie ako povinnosť. Ak si však žalobca právo na odpočítanie dane uplatní, jepovinný jeho opodstatnenosť preukázať. Sám žalobca (nie pán R. alebo pán E., ale žalobca ako daňový
subjekt s právnou subjektivitou) v podanom daňovom priznaní tvrdí, že je oprávnený uplatniť si právo na
odpočítanie dane z predložených faktúr za dodanie tovaru od uvedeného dodávateľa. Je teda zrejmé, že

jeho dôkazným bremenom je preukázať pravdivosť jeho tvrdení. Daňová kontrola u žalobcu bola začatá
dňa 05. 11. 2018 a rozhodnutie správcu dane bolo vypracované dňa 23. 09. 2019. Žalobca, resp. osoby
oprávnené konať v jeho mene mali vedomosť, aké zdaňovacie obdobie je predmetom daňovej kontroly,
aké zdaniteľné plnenia správca dane preveruje, aké pochybnosti nadobudol, aké dôkazy získal i aké
závery na základe nich prijal. Bolo primárne v záujme žalobcu zabezpečiť si všetky potrebné informácie

a dôkazy, aby preukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. V danom smere nemôže
povinnosti žalobcu suplovať správca dane. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.
z. správca dane vedie dokazovanie, čím preberá na seba sekundárne dôkazné bremeno. Sekundárne
dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom. Povinnosťou
správcu dane však nie je za žalobcu vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli byť spôsobilé k priznaniu nároku,
ktorý si žalobca uplatnil a riadne nepreukázal. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada objektívnej

pravdy. Žalobca nie je oprávnený diktovať správcovi dane spôsob vedenia dokazovania. Správca dane
rozhodne, ktorý návrh žalobcu vykoná a ktorý nie práve s ohľadom na skutočnosť, či daný dôkaz môže
byť rozhodný pre správne určenie dane. Žalovaný, tak ako správca dane, nemajú za to, že vypočutie
svedka R. E. (konateľa žalobcu od 06. 03. 2007 do 21. 10. 2015) je dôkazom rozhodným pre správne
určenie dane. To všetko s ohľadom na všetky zistené skutočnosti a fakt, že žalobca vlastne žiada od

správcu dane, aby uniesol jeho základnú dôkaznú povinnosť.

Vo vzťahu k opakovaným a zmätočným tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa výsluchu p. R. P. - konateľa
dodávateľa v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení opätovne uviedol, že tieto námietky
sú neopodstatnené. V súlade s ustanovením § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. je jedným z dôkazov,

o ktoré správca dane oprel výrok svojho rozhodnutia, aj zápisnica spísaná Prezídiom Policajného
zboru dňa 24. 08. 2017 s pánom R. P.. Nakoľko zápisnica nebola spísaná v priebehu daňového
konania vedeného správcom dane, neboli žalobcovi pri tomto výsluchu ani priznané jeho práva podľa
ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Zápisnica zo dňa 24. 08. 2017 však bola správcom
dane získaná v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, ako dôkaz bola použitá v súlade

s ustanovením § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a prispela k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane u žalobcu. Pán R. P. však v súvislosti s realizáciou zdaniteľných
plnení v zdaňovacom období január 2015 medzi spoločnosťou METAL - STAV s. r. o. a žalobcom
vypovedal ako svedok aj v priebehu vyrubovacieho konania, dňa 14. 08. 2019. O výsluchu svedka
bol splnomocnený zástupca žalobcu včas písomne vyrozumený, avšak ústneho pojednávania sa

nezúčastnil a svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil.

30. V rámci zhrnutia faktov žalovaný mal za to, že ak neboli splnené zákonné podmienky na vznik a
uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v
rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť

rozhodnutím. Za daných okolností si žalobca uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby
na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok. Je nespochybniteľné, že k splneniu hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. nedošlo. V prvom rade nedošlo k samotnému vecnému naplneniu deklarovaných plnení. Dodávateľ
sám označil faktúry za fiktívne a žalobca si nesplnil základnú povinnosť spočívajúcu v preukázaní

pravdivosti svojich tvrdení uvádzaných v daňovom priznaní a opodstatnenosti uplatnenia práva na
odpočítanie dane. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol.

Na základe uvedeného žalovaný trval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i v
rozhodnutí správcu dane, a navrhol, aby správny súd žalobu, ako bezdôvodne podanú, zamietol.

V.

31. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 03. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, beznariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods.
1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba
nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny

súd verejne vyhlásil dňa 11. 05. 2021 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

32. Podľa § 2, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je
dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,
ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,

ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru

je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období

kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom

zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

33. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného
(ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladnea bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero

právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je

úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má
právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas
písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

34. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 1.171,44 eur za zdaňovacie obdobie január 2015
a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v

kontrolovanomzdaňovacomobdobízostranynímdeklarovanéhododávateľavzmyslefaktúruvedených
v bode 1 tohto odôvodnenia.

35. Medziúčastníkmikonaniabolosporné,čižalobcovivznikolnároknauplatnenieprávanaodpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 pri ním tvrdených dodávkach tovaru od

dodávateľa - spoločnosti METAL - STAV s. r. o. podľa ním predložených faktúr. Žalobca v podanej žalobe
poukazoval na to, že žalovaný si nezadovážil dostatok dôkazov pre svoj záver, v rámci ktorého uviedol,
že žalobca nesplnil podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru spoločnosťou METAL -
STAV s. r. o. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa žalovaný nedostatočne

vysporiadal s námietkami žalobcu, v konaní si nezadovážil dostatok dôkazov pre svoje skutkové závery,
skutkový stav bol zistený nedostatočne, čo zakladá nezákonnosť celého rozhodnutia. Úplnosť zistenia
podkladov pre rozhodnutie podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku podľa žalobcu pre správny orgán
znamenalo, že vykoná všetky šetrenia, potrebné pre zistenie skutočností nevyhnutných pre správudane a pre správne posúdenie veci. Uvedenému podľa žalobcu zodpovedal taký postup správnych
orgánov, ktoré za základ pre dokazovanie si zaobstarajú najprv výpoveď v tom čase aktuálneho konateľa
spoločnosti VOMI spol. s r.o. p. R. E., ktorý jediný za spoločnosť dokáže ozrejmiť okolnosti zdaniteľných

plnení a následne pristúpiť k výsluchu svedka P. z dodávateľskej spoločnosti METAL - STAV s. r. o., čím
by zistili relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet
DPH na vstupe a takto zistený skutkový stav by pojali pre prijatie právnych záverov.

36. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre

dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ustanovení § 51 ods.
1 písm. a/ zákona o DPH. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako

sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v bode 1 tohto
rozsudku vystavených spoločnosťou METAL - STAV s. r. o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ustanovenia
§ 49 ods. 1 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Toto v predmetnej veci
znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok

tovaru, ktoré mu mal dodať ním uvádzaný dodávateľ, ktorý je platcom dane z pridanej hodnoty. V tomto
smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním
si listinných dokladov, výsluchom svedka p. P., ako aj vyjadrením žalobcu a tiež oboznámením sa
so skutočnosťami, zistenými Prezídiom policajného zboru v pôvodnej trestnej veci vedenej pod ČVS:
PPZ-891/NKA-FP-ZA-2014, v súčasnosti vedenej pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP-ZA-2016, z ktorých

vyplývalo, že spoločnosť METAL - STAV s. r. o. má v evidencii DPH - odpočítanie dane, zaevidované
faktúry za obstaranie tovaru od rôznych spoločností, ktoré v súčasnosti vystupujú pod jedným názvom
K-2-R-A, s.r.o., avšak žiadna z týchto dodávateľských faktúr sa v účtovníctve nenachádza. Súčasťou
účtovníctva sú len odberateľské faktúry. Obvinený R. P. vo svojej výpovedi uviedol, že bol jediným
konateľom a spoločníkom spoločnosti METAL - STAV s. r. o. od 09. 09. 2014 do 16. 11. 2015. Nikdy

v mene tejto spoločnosti nevykonával žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť. Vystavoval len faktúry
pre rôznych odberateľov, podľa ich požiadaviek, vrátane DPH, s rôznymi zdaniteľnými plneniami. Za
vystavenie faktúry odberatelia platili odplatu vo výške od 1,7% do 4% z celkovej fakturovanej sumy.
Medzi dodávateľmi bol aj žalobca, pričom vystavené faktúry sa týkali zdaňovacieho obdobia september
2014 a január 2015, v rámci ktorých bola požiadavka na vykonanie daňovej kontroly DPH. Súčasťou

spisu boli aj dve zápisnice o výsluchu obvineného R. P. - pokračovanie zo dňa 24. 08. 2017 a zo dňa
06. 03. 2018 pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP.ZA.2016, ako aj vystavené faktúry opísané v bode 1 tohto
rozsudku.

37. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady, ktoré sa týkali

zdaňovacieho obdobia január 2015, avšak v tejto súvislosti správny súd musí konštatovať, že
predloženie účtovných dokladov, ako aj faktúr za zdaňovacie obdobie január 2015, je len jednou z
podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a
realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i

reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez
reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité
plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať. V tejto súvislosti je potrebné najmä
poukázať na vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti METAL - STAV s. r. o., ktorý potvrdil vystavovanie
faktúr pre rôznych odberateľov podľa ich požiadaviek, vrátane DPH, s rôznymi zdaniteľnými plneniami

za odplatu vo výške od 1,7% do 4% z celkovej fakturovanej sumy, pričom poprel reálne plnenie. A tiež
skutočnosť, že z účtovných dokladov žalobcu vyplýva, že v čase zdaniteľného plnenia nemal žiadnych
zamestnancov.

38. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočítanie dane správny súd tiež uvádza, že odpočítanie

dane nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou k
preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca dane oprávnený preveriť
daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné
splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry,prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované
plnenia.

Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý
podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu
dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne
plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a
teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný,

prípadne rozhodujúci dôkaz.

39. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane
v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom,
ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený
skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné

bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt
je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového
poriadku:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov;

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní;
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.

40. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne
pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla
svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách,
teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe

vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu
a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn.
3Sžfk/40/2017,4Sžfk/38/2017,1Sžfk/1/2017,6Sžfk/43/2017,lSžf/82/2016,akoajuznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017).

41. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady za zdaňovacie
obdobie január 2015, pričom bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že daňová kontrola bola
vykonávaná na základe Žiadosti o vykonanie daňovej kontroly Prezídia policajného zboru, národná
kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra západ zo dňa 30. 05. 2018. Vo svojej
žiadosti Prezídium policajného zboru uviedlo, že v pôvodnej trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-891/

NKA-FP-ZA-2014, v súčasnosti vedenej pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP-ZA-2016, vydala účtovníčka O.. J.
M. účtovné doklady spoločnosti METAL - STAV s. r. o. Z predložených dokladov vyplývalo, že spoločnosť
METAL - STAV s. r. o. má v evidencii DPH - odpočítanie dane, zaevidované faktúry za obstaranie tovaru
od rôznych spoločností, ktoré v súčasnosti vystupujú pod jedným názvom K-2-R-A, s.r.o., avšak žiadna
z týchto dodávateľských faktúr sa v účtovníctve nenachádza. Súčasťou účtovníctva sú len odberateľské

faktúry. Obvinený R. P. vo svojej výpovedi uviedol, že bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti
METAL-STAVs.r.o.od09.09.2014do16.11.2015.Nikdyvmenetejtospoločnostinevykonávalžiadnu
reálnu podnikateľskú činnosť. Vystavoval len faktúry pre rôznych odberateľov, podľa ich požiadaviek,
vrátane DPH, s rôznymi zdaniteľnými plneniami. Za vystavenie faktúry odberatelia platili odplatu vo
výške od 1,7% do 4% z celkovej fakturovanej sumy. Medzi dodávateľmi bol aj žalobca, pričom vystavené

faktúry sa týkali zdaňovacieho obdobia september 2014 a január 2015, v rámci ktorých bola požiadavka
na vykonanie daňovej kontroly DPH. Súčasťou žiadosti boli aj dve zápisnice o výsluchu obvineného
R. P. - pokračovanie zo dňa 24. 08. 2017 a zo dňa 06. 03. 2018 pod ČVS: PPZ-873/NKA-FP.ZA.2016,
ako aj vystavené faktúry bližšie špecifikované v bode 1 tohto rozsudku, predmetom ktorých bol tovar
- režijný materiál.

Úlohou správcu dane je viesť dokazovanie, pričom musí dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Nebolo by teda v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 daňového
poriadku, aby sa správca dane uspokojil výlučne s tvrdením daňového subjektu, ktorý tvrdil, že tovarmu bol dodaný dodávateľom METAL - STAV s. r. o. bez toho, aby pravdivosť tohto tvrdenia si aj vecne
overil. Vychádzal pritom zo zápisníc spísaných s pánom R. P., konateľom spoločnosti METAL - STAV s.
r. o., spísaných Prezídiom Policajného zboru, národná jednotka finančnej polície, expozitúra západ, ako

aj na návrh žalobcu ako daňového subjektu a s cieľom zistiť skutočnosti nevyhnutné na správne určenie
dane, vykonal správca dane výsluch svedka R. P.. O tejto skutočnosti bol žalobca riadne upovedomený,
avšak aj napriek tomu sa výsluchu nezúčastnil a nevyužil svoje právo, klásť svedkovi otázky.

Svedok R. P., aj vo výsluchu realizovanom správcom dane, potvrdil, že spoločnosť METAL - STAV s. r.

o. reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Aj keď v Obchodnom registri boli zapísané viaceré
činnosti. On sám v tom období fungoval hlavne ako fakturant, účtovník, kuriér a osobný šofér pána S.
D., ktorý na neho firmu prepísal. D. úlohou bolo vystavovať faktúry podľa pokynov pána D.a, prípadne
podľa rôznych predlôh, ktoré mu nosil pán D. a jeho známi do kancelárie. Taktiež podľa pokynov vystavil
doklad o úhrade z ERP, ktorý následne pripol k faktúre. Ak to bolo nad 5.000 eur, tak to išlo cez účet.
K spoločnosti žalobcu uviedol, že ju nepozná, ale pamätal si, že pre firmu VOMI spol. s r.o. vystavoval

faktúry. Zároveň po nahliadnutí potvrdil vystavenie sporných faktúr a dodal, že on osobne nič nedodával
a spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov.

42. S poukazom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že správca dane vykonal všetky
jemu potrebné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek

tomu nebolo preukázané, že tovar na základe faktúr uvedených v bode 1 tohto odôvodnenia bol vôbec
žalobcovidodanýatiežnebolopreukázané,žebyhododalaspoločnosťMETAL-STAVs.r.o.Vychádzal
pritom z jednoznačného tvrdenia dodávateľa, ktorý sám označil faktúry, na základe ktorých si daňový
subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane, za fiktívne.

V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový
subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdí. Na
strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť
spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti,
ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Žalobca i podľa názoru súdu túto svoju dôkaznú povinnosť

v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so
spoločnosťou METAL - STAV s. r. o. v mesiaci január 2015 a teda dôvodnosť uplatneného odpočítania
dane z pridanej hodnoty. Nie je pritom správne tvrdenie žalobcu, že toto dôkazné bremeno zaťažovalo
správne orgány.

Vzhľadom na zistenia v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania potom správca dane
nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade žalobcom tvrdených dodávok tovarov
správne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné
plnenia,priktorýchsiuplatnilodpočítaniedanezpridanejhodnoty,vykonalajemudodalnímdeklarovaný
dodávateľ.

43. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že správca dane, ako ani žalovaný nepochybil, keď
nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch p. R. E., bývalého konateľa žalobcu, pôsobiaceho v čase
uskutočnenia zdaniteľného plnenia, majúc pritom za to, že predmetná výpoveď by nemala žiaden vplyv
na záver správnych orgánov, v rámci ktorého bolo jednoznačne preukázané, že dodávateľom tovaru

deklarovaného na faktúrach nebol subjekt deklarovaný v predložených faktúrach, nakoľko zdaniteľné
plnenia boli dodávateľom popreté a faktúry boli vyhlásené za fiktívne a to zo strany ich vystavovateľa.
V danom prípade ani preukázanie reálneho plnenia by nič nezmenilo na právnom názore, že žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, nakoľko
bolo jednoznačne preukázané, že došlo k spochybneniu skutočného dodania tovaru na predmetných

faktúrach od daňového subjektu METAL - STAV s. r. o., ktorý nepotvrdil, že by dodal tovar odberateľovi -
žalobcovi. Ak nebolo dodávateľovi preukázané dodanie tovaru, nemohla dodávateľovi vzniknúť daňová
povinnosť a ak nevznikla dodávateľovi pri dodaní tovaru daňová povinnosť, nemohlo odberateľovi
vzniknúť právo na odpočítanie dane a ak tovar nebol dodaný, odberateľ - žalobca nemohol odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb.

44. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní dňa 16. 09. 2019. Predmetného pojednávania sa zúčastnil aj žalobca ako daňový subjekt,
zastúpený splnomocnencom, ktorý navrhol, aby bol predvolaný ako svedok R. E., bývalý konateľspoločnosti VOMI spol. s r.o. Správca dane tomuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel a
odôvodnil to tým, že nemá povinnosť vyhľadávať ďalšie dôkazy k tejto osobe. Zároveň mal za to, že
prípadná ústna výpoveď bývalého konateľa spoločnosti by nemala z hľadiska preverenia pôvodu tovaru

a fyzickej existencie tovaru význam. Fyzická existencia faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane.
Aj prípadné slovné potvrdenie obchodnej operácie z úst bývalého konateľa spoločnosti by nemalo vplyv
na výsledok daňovej kontroly a to s poukazom na výpoveď R. P., vykonaného dňa 24. 08. 2017 na
Okresnom riaditeľstve PZ v Pezinku. V tejto súvislosti správny súd opätovne uvádza, že už samotné
popretiedodaniatovaruzostranynafaktúredeklarovanéhododávateľaznamenánesplneniepodmienok

na uplatnenie odpočtu DPH podľa zákona o DPH, a preto ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne a
neprinieslo by priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu ako daňový subjekt.

45. Uvedený záver vyplýval z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo zrejmé, že na faktúre
deklarovaný dodávateľ METAL - STAV s. r. o., nebol subjektom, ktorý by vykonával reálnu hospodársku
činnosť. Fakturácia podľa vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti METAL - STAV s. r. o. bola fiktívna,

spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a p. P. nepotvrdil, že by tovar žalobcovi doručil. Práve
naopak vyjadril domnienku, že tovar nebol vôbec dodaný. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je pritom
ekonomická činnosť a je plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý je plne zodpovedný za svoje
konanie. Je v záujme daňového subjektu, aby prijal všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby
jeho plnenia boli považované za plnenia v dobrej viere. Skutočnosť, že v čase vykonania sporných

zdaniteľných plnení, bol konateľom žalobcu R. E., nemení nič na tom, že zodpovednosť za uplatnenie
odpočtu DPH nesie žalobca ako daňový subjekt, ktorý podal daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 a v ňom si uplatnil aj sporné zdaniteľné plnenia. Vzťah
konateľa a spoločnosti je upravený v ustanoveniach Obchodného zákonníka, ako aj v spoločenskej
zmluve a predstavuje ich internú záležitosť. V tejto súvislosti súd dodáva, že je povinnosťou konateľa

vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a konať v súlade so záujmami spoločnosti, a
v prípade porušenia svojich povinností, má spoločnosť zákonom stanovené nástroje na realizáciu
opatrení. Avšak uvedené nie je možné v žiadnom prípade preniesť na správcu dane, ktorý preveroval
reálnosť uplatneného zdaniteľného plnenia, vykonaného žalobcom ako obchodnom spoločnosťou.

46. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri
dodávkach tovaru od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci január 2015, bol povinný preukázať
skutočnú realizáciu dodávok tohto tovaru uvedenou spoločnosťou. Tieto okolnosti musí preukazovať
žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť
tohto uplatnenia a reálnosť dodávok tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa. V tejto súvislosti je

potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú
reálnosť dodávok tovaru spoločnosťou METAL - STAV s. r. o. pre žalobcu.

47. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie tovaru od spoločnosti METAL - STAV s. r. o.). S

poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že dodávateľovi
žalobcu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty
z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania tovaru žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi
vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06.

2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné
bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených
a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z

pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok
uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až
na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

48. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti správnysúd opakuje, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového
subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa

tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane.
Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť
dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred
daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok
dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami,

ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom
konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok
neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na
daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

49. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať

reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom,
pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou
žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri tovare, ktorý mu mala dodať spoločnosť METAL - TRADE s.r.o.
ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia, ale aj jeho skutočné dodanie
zo strany tohto dodávateľa, pričom potvrdenie takéhoto dodania zo strany R. E. (bývalého konateľa

žalobcu) v danom prípade by samé o sebe nebolo postačujúce, a to najmä na jednoznačnú výpoveď
R. P.. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový
subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci január 2015 na základe
ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že obchodná transakcia (dodávka tovaru)
sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu

daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených účtovných dokladov
a vystavených faktúr žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany
deklarovaného dodávateľa a vznik jeho daňovej povinnosti ako základnej podmienky pre uplatnenie
nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom

uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na
predloženej faktúre a v súvislosti s dodaním tovaru mu vznikla daňová povinnosť.

50. K námietke žalobcu ohľadom toho, že si žalovaný nezaobstaral dostupné dôkazné prostriedky,
pretože vo veci nevypočul bývalého konateľa spoločnosti VOMI spol. s r.o. p. R. E., pričom žalobca

bol toho názoru, že práve táto výpoveď (aj s prípadnou konfrontáciou svedkov) by bola rozhodujúca
pre zistenie skutkového stavu, správny súd opätovne uvádza, že podľa ustanovenia § 24 ods. 2
daňového poriadku síce správca dane vedie dokazovanie, ale týmto preberá na seba sekundárne
dôkazné bremeno, ktoré spočíva v povinnosti verifikovať tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom ako
daňovým subjektom. Je prvoradou povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno. V tejto súvislosti

je tiež potrebné zdôrazniť, že daňové konanie je ovládané zásadou objektívnej pravdy, čo však
nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadom ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom
dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane
dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane pritom rozhodne, ktorý návrh na vykonanie dokazovania
vykoná a ktorý s ohľadom na už zistený skutkový stav nie je potrebný. Takýmto dôkazom bol aj žalobcom
navrhnutý výsluch svedka, ktorý z dôvodov už uvedených v tomto rozhodnutí, aj podľa názoru správneho
súdu nebol spôsobilý privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie.

51. Záverom súd dodáva, že je toho názoru, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní,
lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie

náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz
proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného
súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn.III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale
je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú
námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté

rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a
nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu
podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade

s ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena.

52. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania
tovaru sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku,
konštatujúc pritom, že v predmetnej veci dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je
v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť ním tvrdenú

obchodnú transakciu i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené.

53. Následne na základe vykonaného dokazovania správca dane podľa názoru súdu správne neuznal
žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 z dôvodu, že

žalobca nepredložil a neoznačil dôkazy jednoznačne a nepochybne preukazujúce reálny obsah faktúr
i prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania neodstránil. Vzhľadom na vykonané dôkazy i podľa názoru súdu správca
dane dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že tovar bol žalobcovi reálne aj dodaný od deklarovaného
dodávateľa. Uvedené potom súvisí so spochybnením vzniku daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a

následne i so spochybnením práva žalobcu na odpočítanie dane. Tieto pochybnosti, ktoré v priebehu
daňovej kontroly vyvstali, žalobca nevysvetlil a nevyvrátil v jej priebehu, ale ani v priebehu následného
vyrubovacieho konania.

54. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle

zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 23. 09. 2019 určil rozdiel dane v sume 1.171,44 eura na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.
03. 2020, pričom obidve rozhodnutia tvoria jeden celok.

55. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav
správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z
daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení,

že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný
dodávateľ). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim
stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver
správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

56. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,vychádzajúcztoho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných

prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.58. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.