Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 9, 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8Pc/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320203757
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4320203757.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, vo veci starostlivosti o mal. L. L., nar.:

XX.XX.XXXX a mal. D. L., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: D. L., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX/X, E. a T. D., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom J. O. XXX/X, E., toho času v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o určenie otcovstva a úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o návrhu matky na určenie otcovstva k maloletej L. L., nar.: XX.XX.XXXX a k maloletej D. L.,
nar.: XX.XX.XXXX sa z a s t a v u j e.

II. Maloletá L. L., nar.: XX.XX.XXXX a maloletá D. L., nar.: XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej
starostlivosti matke.
III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej L. sumou zodpovedajúcou 30% sumy aktuálneho
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a na výživu maloletej D. sumou zodpovedajúcou
30% sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 07.08.2020.

V. Zaostalé výživné za obdobie od 07.08.2020 do 09.04.2021 pre maloletú L. vo výške 228,74 Eur a
pre maloletú D. vo výške 228,74,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po
10,- Eur na každé z maloletých detí popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc
výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Súd navrhovateľke p r i z n á v a oslobodenie od súdnych poplatkov.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 30.06.2020 domáhala určenia otcovstva k maloletým deťom
a úpravy rodičovských práv a povinností k nim. Za otca maloletých detí označila T. D., nar.: XX.XX.XXXX.

Navrhla, aby súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, otca detí zaviazal platiť výživné
na obe deti mesačne sumou vo výške životného minima počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o určení
otcovstva. Uviedla, že návrh na začatie konania podávala z dôvodu, že s označeným otcom ako jediným
mala v rozhodnom čase pre počatie maloletých detí intímny styk, pričom k súhlasnému vyhláseniu
otcovstva nedošlo pre stratené doklady otca maloletých detí. Otec maloletých detí sa aktuálne nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody, pričom zvyšok nevykonaného trestu predstavuje 11 rokov. Poukázala
na to, že starostlivosť o deti zabezpečuje sama, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok.

2. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať
prispievať na výživu každému z maloletých detí tzv. minimálnym výživným. Uviedol, že vykonanými
šetreniami v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o deti.3. Súd rozhodol v neprítomnosti otca maloletých detí, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie
vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Bol

vypočutý pred dožiadaným Okresným súdom v Trnave. Uznal otcovstvo k obom maloletým deťom.
Uviedol, že okrem maloletej L. a D. nemá iné vyživovacie povinnosti. Vo výkone trestu odňatia slobody
je pracovne zaradený, jeho príjem je približne 2-3,-eurá mesačne. Je nemajetný.

4. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Maloleté deti sú narodené

mimo manželstva, otec v ich rodnom liste nie je uvedený. Označený otec detí pred dožiadaným súdom
uznal otcovstvo k obom maloletým deťom. Rodičia detí spolužitie prerušili potom čo otec nastúpil na
výkon trestu odňatia slobody. Od prerušenia spolužitia zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti výlučne
matka. Otec sa na výžive detí nepodieľa finančnými ani vecnými plneniami.

5. Matka žije spolu s maloletými deťmi v prenajatom rodinnom dome. Poberá rodičovský príspevok vo

výške 275,90,-eura mesačne a prídavky na dve maloleté deti v sume 51,-eur. Je nemajetná. Mesačne
uhrádza za nájom vrátane energií 160,-eur. Maloleté deti sú v jej celodennej starostlivosti, zdravé, bez
osobitných záujmov, ktoré by vyžadovali vynakladanie zvýšených výdavkov. Maloletá D. je plienkovaná,
mesačné výdavky s tým spojené predstavujú sumu 30,-eur.

6. Otec maloletých detí vykonáva trest odňatia slobody, pracovne bol zaradený do 14.01.2021. Za
obdobie od novembra 2019 do novembra 2020 dosiahol čistý mesačný príjem v priemere vo výške
27,19,-eura. Je nemajetný. Rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti.

7. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v

tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

8. Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

9. Podľa § 91 odsek 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov.

10. Podľa § 91 odsek 2 Zákona o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným
úradom alebo pred súdom.

11. Podľa § 94 odsek 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

12. Podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku („ďalej len CMP“) ak počas konania o určenie

otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd
konanie zastaví.

13. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

14.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúťoúpravevýkonuichrodičovskýchprávapovinností.Aksanedohodnúsúdmôžeajbeznávrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

15.Podľa§24odsek1Zákonaorodinevrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.17. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

19. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s

maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh matky určenie otcovstva a úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom bol podaný dôvodne. Vzhľadom na skutočnosť, že k určeniu
otcovstva k maloletým deťom došlo v priebehu konania pred súdom súhlasným vyhlásením rodičov, súd
konanie o určenie otcovstva podľa § 110 CMP zastavil. S poukazom na skutočnosť, že rodičia detí spolu

nežijú, sa súd zaoberal zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti rodičov, otázkou výživného a
úpravystyku rodičia,ktorémudetinebudúzverenédostarostlivosti.Matkanavrhlamaloletédetizveriťdo
jej osobnej starostlivosti. Otec úroveň starostlivosti matky o maloleté deti nerozporoval ani nenamietal.
Naviac sám nie je schopný z objektívnych dôvodov zabezpečovať starostlivosť o ne , nakoľko vykonáva
trest odňatia slobody. Berúc do úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka súd zveril maloletú L. a D. do

osobnej starostlivosti matke.

22. Nakoľko ani jednému z rodičov maloletých detí nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich
rodičovských práv a povinností, v tom zmysle, že by boli ich rodičovské práva a povinnosti obmedzené,
ich výkon pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd rozhodol tak, že

obaja rodičia sú oprávnení maloletých zastupovať a spravovať ich majetok.

23. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

26. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

31. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

32. Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na
ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patri k nim predovšetkým odôvodnené potreby
dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen na
uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj

dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa
sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre
určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové
pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd

aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo
majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará
a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

33. Maloletá L. a D. sú v celodennej starostlivosti matky, obe sú zdravé, bez osobitných záujmov.

Matka má zvýšené výdavky súvisiace s nákupom plienok pre maloletú D., ktoré odhadla sumou 30,-
eur mesačne.

34. Po oboznámení sa s odôvodnenými potrebami maloletých detí, ktoré sú zdravé, nemajú osobitné
záujmy, ktoré by si vyžadovali zvýšené výdavky ako aj so zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov,

súd otca maloletých detí zaviazal prispievať na výživu každému z nich sumou zodpovedajúcou 30%
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v súlade s ustanovením s § 62 odsek 3
Zákona o rodine počnúc dňom 07.08.2020, kedy došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov (výsluch označeného otca pred dožiadaným súdom). Ide o tzv. minimálne výživné, ktoré
v súčasnosti predstavuje sumu 29,42,-eur a ktoré je povinný uhrádzať každý rodič bez ohľadu

na svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery. Výživné zo strany otca spolu s prídavkami na
deti ako aj minimálnym výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní formou
osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb detí aspoň čiastočne pokrývajú odôvodnené
potreby maloletých detí. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú odvislé od možností, schopností,
zárobkových a majetkových pomerov jeho rodičov; dieťa sa podieľa na životnej úrovni svojich rodičov

tak v pozitívnom ako aj negatívnom zmysle.

35. Odo dňa 07.08.2020, teda odo dňa určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov do rozhodnutia
súdu vznikla otcovi na výživnom pre každé z maloletých detí zaostalosť vo výške 228,74,-eura (mal
zaplatiť august 2020 : 29,42,-eur : 31 dní = 0,95,-eura x 24 dní + 4 mesiace roku 2020 - september

až december x 29,42,-eura + 3 mesiace roku 2021 x 29,42,-eura ; ktorú súd otca zaviazal zaplatiť
v mesačných splátkach po 10,-eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty možnosti uhrádzania
zaostalosti na výživnom v splátkach. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do
úvahy celkovú výšku zaostalého výživného, príjmové pomery otca maloletých detí tak aby lehota na
úhradu výživného nebola neprimerane dlhá priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného.

36. S poukazom na zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery matky súd rozhodol tak, že matke
priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.37. Vzhľadom na skutočnosť, že označený otec svoje otcovstvo nerozporoval ani nenamietal, k jeho
určeniu došlo súhlasným vyhlásením rodičov, mal súd za to, že v konaní nenastali okolnosti, pre ktoré by
bolo možné spravodlivo požadovať náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu súd vyslovil, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná
povinnosť) týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).

Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho
procesného práva výslovne vzdali.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.