Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 7, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200057
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3021200057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobcu: E. X., bytom Y.

XXX/XX, XXX XX V. nad V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 28. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného
rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.12.2020, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo

potvrdené rozhodnutie ústredia zo dňa 15.01.2018. Žalobkyňa namietala, že postupom a rozhodnutím
žalovaného boli porušené jej práva, pričom neboli zohľadnené všetky skutočnosti rozhodujúce pre
posúdenie veci. Predovšetkým nebol komplexne posúdený jej zdravotný stav.

2. Trvala na tom, že u nej stále pretrvávajú bolesti oboch nôh a ich funkcia je trvale znížená. Uviedla,
že vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla v dôsledku mimoriadnej situácie spôsobenej koronavírusom a
prijatýmiprotipandemickýmiopatreniami nepredložilažiadnenovélekárskenálezy.Žiadala,abysprávny

súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v podanom vyjadrení k správnej žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 01.10.2020,
podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétne bola u žalobkyne určená miera poklesu pracovnej
schopnosti na 30% a preto jej invalidita nevznikla. Poukázal na to, že posudok bol vyhotovený v súlade
s právnym záverom prijatým Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sk/21/2019
zo dňa 20.05.2020.

4. Ďalej uviedol, že záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré
boli preukázané počas konania o invalidný dôchodok, počas odvolacieho konania a počas konania o

realizáciu vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobkyňa v odvolacom
konaní, ani v konaní pred súdom nepreukázala žiadne nové skutočnosti a nepredložila žiadne dôkazy,
ktoré by odôvodňovali zmenu posudkových záverov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.5. Správny súd vo veci rozhodol po nariadení pojednávania, pričom po výsluchu žalobkyne a zástupcu
žalovaného, ako aj oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že

správna žaloba nebola podaná dôvodne.

6. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa podala dňa 15.11.2017 žiadosť o priznanie
invalidného dôchodku. Na základe uvedeného bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany. Posudkový lekár uzavrel, že žalobkyňa

mala v roku 2007 zlomený I., II. a III. prst pravej nohy. Odvtedy bola opakovane operovaná na pravej
nohe pre valgózny palec, bola vykonaná artrodéza a reoperácia kostným štepom. Na II. až V. prste
bola na tejto nohe vykonaná korekčná osteotómia. Noha je funkčne obmedzená len pri postavení sa na
špičky. Je prítomné mierne plochonožie. Na ľavej nohe mala žalobkyňa operovaný valgózny palec, ktorý
zrecidivoval. Je po operácii II. prsta ambulantne, kedy bola vykonaná déza. V septembri 2017 podstúpila
osteotómiu II. až V. metatarsu na ľavej nohe pre plochonožie a odstránenie kovu z V. metatarsu na pravej

nohe. Ľavá noha bola v čase posúdenia ešte opuchnutá, bolo prítomné priečne aj pozdĺžne plochonožie,
ale orientačne bola funkcia nohy postihnutá len v prednej časti. Posudkový lekár sociálneho poistenia
prirovnal posúdenie funkcie prstov ľavej nohy k amputačnej strate II. až V. prsta a určil mieru poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťnaúrovni20% stanoviaczarozhodujúcezdravotnépostihnutie
diagnózu pes transversoplanus bilat., stav po opakovaných korekčných operáciách prstov bilat. s

odkazom na kapitolu XV, oddiel G, položka 35 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Pre miernu
poruchu pravej nohy, pre opakované zápaly žalúdka a chronickú nádchu, navýšil posudkový lekár
sociálneho poistenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% na celkových 30%,
pričom záverom sa stotožnil so stanoviskom ortopéda, podľa ktorého plochonožie žalobkyňu obmedzuje
na prácu s dlhodobou chôdzou a státím, inak ju neobmedzuje.

7. Rozhodnutím zo dňa 15.01.2018 ústredie žalovaného zamietlo žiadosť žalobkyne o invalidný
dôchodok vzhľadom na skutočnosť, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa
odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 15.01.2018. Žalovaný odvolanie žalobkyne

zamietol a potvrdil rozhodnutie ústredia, pričom po podaní opravného prostriedku bol zdravotný
stav žalobkyne opätovne preskúmaný lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie,
vysunuté pracovisko v Trenčíne. K tomuto posúdeniu doložila žalobkyňa nové lekárske správy,
a to z gastroenterologického vyšetrenia, rehabilitačného vyšetrenia, cievneho vyšetrenia, ako aj
ortopedického vyšetrenia. Posudkový lekár konštatoval, že u žalobkyne pretrváva funkčný postih v

zmysle neschopnosti flexie prstov na oboch nohách. Žalobkyňa potrebuje ortopedickú obuv, ktorú
doposiaľ nemá a vložky, nakoľko sa jej tvoria otlaky. Chôdza je u nej bolestivá. Takémuto zdravotnému
stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV, oddiel G, položka č. 35 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z.z. Nakoľko z hľadiska dopadu na funkčnosť nohy sa uvedený stav rovná strate troch prstov. Nemôže
sa jednať o položku 57, nakoľko nejde o zlomeninu pätnej kosti s ťažkou deformáciou chodidla jeho

vyvrátením.

8. Uvedené rozhodnutie napadla žalobkyňa správnou žalobou. Tunajší súd vo veci rozhodol
rozsudkom sp. zn. 28Sa/22/2018 zo dňa 19.12.2018 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti
tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť a vecou sa následne zaoberal Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím sp. zn. 7Sk/21/2019 zmenil rozsudok tunajšieho súdu tak,
že rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.05.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Dôvodom takéhoto zrušenia rozhodnutia žalovaného bola skutočnosť, že zdravotný stav žalobkyne
nebol dostatočne posúdený najmä vo vzťahu k ochoreniam pohybového aparátu. Najvyšší súd dospel
k záveru, že posudky posudkových lekárov nespĺňajú po obsahovej stránke požiadavky podkladu

pre rozhodnutie žalovaného. V posudkovom spise sa okrem lekárskych nálezov, zo záverov ktorých
vychádzali jednotliví posudkoví lekári sociálneho poistenia a ktoré zahrňujú do svojich lekárskych
posudkov nachádzajú aj ďalšie lekárske správy, ktoré však posudkoví lekári nevyhodnocovali v kontexte
komplexného preskúmania zdravotného stavu žalobkyne. Z posudkov nevyplýva, ako sa posudkoví
lekári vysporiadali s ďalšími zdravotnými postihnutiami žalobkyne, predovšetkým týkajúcimi sa jej

podporného a pohybového aparátu. Jedná sa predovšetkým o lekársku správu z rádiodiagnostického
oddelenia zo dňa 03.04.2017, v ktorom bola konštatovaná chondróza disku L5-S1, lézia disku L4-L5,
deformačné zmeny stavcov a pravostranná skolióza, na ktorú žalobkyňa poukazovala už v podanom
odvolaní zo dňa 19.02.2018, ktoré podala proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenédospel najvyšší súd k záveru, že posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru pokladu
schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam
uvedeným v predložených lekárskych správach, riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobkyne z hľadiska

všetkých zdravotných postihnutí, pričom svoj záver presvedčivo riadne odôvodní. Na základe
uvedeného bol zdravotný stav opätovne posúdený.

9. Posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal pri novom posudzovaní zdravotného stavu
žalobkyne zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidný dôchodok, vrátane tých

skutočností, ktoré boli zistené počas odvolacieho konania v rámci realizácii rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. V zmysle odborného posudku o invalidite zo dňa 01.10.2020 boli zohľadnené
lekárske správy predložené žalobkyňou, pričom z uvedených lekárskych správ bolo preukázané, že
rozhodujúce zdravotné postihnutie je halluces valgi, vľavo s recidívou, s tým, že žalobkyňa flexiu
prstov nevykoná - artrodéza dvoch prstov, stav opakovaných korekčných operáciách, recidivujúce
otlaky. Posudkový lekár zaradil uvedené zdravotné postihnutie do kapitoly XV - choroby podporného a

pohybového aparátu, oddielu G postihnutie končatín, položky 35, strata II. - V. prsta, alebo I. - III. prsta
nohyprílohyč.4kzákonu461/2003Z.z. smieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť20%
z percentuálneho rozpätia 15% až 20%. Za iné zdravotného postihnutia účastníčky konania posudkový
lekár priznal zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71
ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť žalobkyne bola opätovne určená na 30%.

10. Posudkový lekár pri opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne v rámci realizácie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobkyňu vyzval na doplnenie všetkých odborných
vyšetrení, ktoré absolvovala po poslednom posúdení dňa 17.05.2018. Všetky takto predložené

vyšetrenia, boli zapísané do zoznamu vyšetrení z predchádzajúceho posúdenia. Posudkový lekár
konštatoval, že po ich preštudovaní dospel k záveru, že neobsahujú žiadne nové skutočnosti. Konkrétne
imunoalergológ potvrdil negatívne spirometrické vyšetrenie, ortopéd konštatoval opakované otlaky a
potrebu nosiť predpísané vložky a obuv, pričom novú operáciu v tom čase neindikoval. Pokiaľ ide o RTG
vyšetrenie, na ktoré poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, tak posudkový

lekárkonštatoval,žesamotnéRTGvyšetrenienemožnopriposudzovanízdravotnéhostavuuvádzaťako
rozhodujúci dôvod posúdenia, nakoľko ide o podklad pre odborné vyšetrenie, ktoré zhodnocuje odborný
lekár a jeho stupeň a závažnosť je uvedená v záverečnej diagnóze vyšetrenia. Rozhodujúcim pre
posúdenie je vždy funkčný stav orgánov a nie ich RTG podklad. V tomto prípade konkrétne chondróza
disku L5, lézia disku L4, deformačné zmeny stavcov a pravostranná lordóza boli vyšetrenia, ktoré mal

k dispozícii ortopéd, pričom ich zapísal, nepovažoval ich za závažné a preto ich neuviedol v závere
svojho vyšetrenia zo dňa 21.04.2017. Ortopéd naordinoval len rehabilitáciu a analgetiká. Neordinoval
ďalšie podrobnejšie vyšetrenia, prípadne konzultáciu u neurológa alebo neurochirurga. Predmetné RTG
vyšetrenie dokumentuje aj fyziater, a to v náleze zo dňa 09.05.2017, pričom pridáva objektívny nález,
ktorý vylučuje poruchu statodynamiky LS chrbtice, nakoľko žalobkyňa vykoná ohnutie do 20cm od

podlahy. Ide o základné vyšetrenie pohyblivosti LS chrbtice tzv. thomayerov príznak. Okrem toho
postihnutie LS chrbtice podľa predmetných vyšetrení nebolo posudkovo závažné a nebolo ho potrebné
zvlášť posudzovať, nakoľko ho nepopísali ako závažné ani zodpovední odborní lekári. Predmetné
ochorenie LS chrbtice nebolo riešené vyšetreniami a liečbou. Väčšina diagnostických záverov žalobkyne
sú podľa posudkového lekára banálne diagnózy ako otlaky, operácie haluxov, tržnozmliaždená rana

distálneho článku prsta, ablácia nechta, zlomenina DIP II. prsta nohy, lacerácia I. až III. prsta nohy,
ktoré ako také vôbec nie sú uvedené v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pre ich minimálnu
závažnosť. Preto je možné pri posúdení použiť iba porovnávaciu položku k uvedeným diagnózam, preto
bola použitá položka kapitoly XV, odd. G, položka 35.

11. Ďalej uviedol, že v prípade erozívnej gastritídy a žalúdočného vredu v anamnéze žalobkyne, tieto
zodpovedajú posúdeniu položke X, B, 1A s mierou poklesu 5% až 10%. Chronická rinosinusitída
vzhľadom na vydráždenie nervu trigeminus a neprítomnosť ostatných komplikácii zodpovedá posúdeniu
v položke VIII, A, 5 na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia 20%. Varixy dolných končatín s
ľahkou CHVI zodpovedá posúdeniu položke IX, B, 5a s mierou poklesu na 10%. Dysplázia bedrového

kĺbu bez uvedenia funkčného postihu zodpovedá menej ako 10% v položke XV, G, 41.1. - ľahkého
stupňa. Súčasne posudkový lekár uviedol, že zdravotný dyskomfort u žalobkyne zhoršuje nadváha,
nikotinizmus a zistená neurasténia s emočnou labilitou a zvýšeným prežívaním subjektívnych ťažkostí.Na základe uvedeného o veci opätovne rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a
potvrdil rozhodnutie ústredia vydané v tejto veci.

12. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní súdu krátkou cestou predložila najnovšie lekárske správy, z
ktorých vyplynulo, že ortopéd pri vyšetrení zo dňa 06.04.2021 ďalšie operácie klenby nôh neodporúčal,
deformita je fixovaná pri vyhovujúcom obraze RTG, ale s bolestivými otlakmi. Stav považuje za trvalý.
Žalobkyňa netoleruje dlhšie státie na nohách. Potrebuje vyhovujúcu obuv, resp. ortopedické vložky.
Do budúcna by sa dala znova urobiť déza palca vľavo, ale to by výrazne nezmenilo objektívny stav.

Súčasne žalobkyňa lekárskymi správami zo dňa 17.05.2021 preukázala, že u nej bolo diagnostikované
poškodenie medzistavcovej platničky, má v tejto súvislosti absolvovať MRI vyšetrenie. Neurológ pri
vyšetrení zo dňa 03.06.2021 konštatoval lumbalgiu, toho času bez radikulopatie.

13. Žalobkyňa trvala na tom, že jej zdravotný stav nebol riadne správnym orgánom vyhodnotený, určená
miera poklesu pracovnej schopnosti je nízka a nezodpovedá jej zdravotnému stavu, resp. závažnosti a

následkom poškodenia jej zdravia tak, ako sa prejavujú v jej živote.

14. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný,
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký

zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 71 ods. 4, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a
zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej
liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

16. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je

rozhodujúcoupríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavuasozreteľomnazávažnosťostatných
zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno
zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu

zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

17. Podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak správny súd po preskúmaní

rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju
zamietne.

18. Vpredmetnejvecižalobkyňanesúhlasilasurčenoumieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť a z nej plynúcim záverom, že nie je invalidná. V konaní pred súdom preukázala novovykonanými

vyšetreniami a lekárskymi správami, že jej stav pokiaľ ide ortopedické postihnutie je trvalý, bola jej
navrhnutá operácia, ktorá by však s veľkou pravdepodobnosťou nepriniesla želaný výsledok, a to
najmä z dlhodobého hľadiska. Súčasne sa zhoršil jej stav postihnutia chrbtice, absolvovala neurologické
vyšetrenie a je plánované MRI vyšetrenie.19. Správny súd predovšetkým konštatuje, že žalovaný sa striktne držal právne záväzného právneho
názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky a posudkový lekár sa riadne, jasne a

zrozumiteľne vysporiadal jednak s RTG vyšetrením, ako aj všetkými správami, ktoré boli zo strany
žalobkyne predložené v administratívnom konaní. Vyjadril sa k jednotlivým stanoveným ochoreniam,
postihnutiam, ktoré z nich vyplynuli a svoje závery riadne odôvodnil tak ako je uvedené v odsekoch 9 až
11 tohto rozhodnutia. Takémuto postupu nie je čo zo strany správneho súdu vyčítať. Posudok o invalidite
sa následne stal podkladom pre rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.

20. Správny súd má súčasne za to, že žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo stanovil danú
kategorizáciu ochorenia a hornú hranicu percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Dôsledne sa zaoberal aj ostatnými zdravotnými postihnutiami žalobcu.

21. Správny súd zdôrazňuje, že správne orgány hodnotili zdravotný stav žalobkyne ešte pred tým, ako

boli vykonané vyšetrenia chrbtice, ktoré boli preukázané v konaní pred súdom. Tieto nové vyšetrenia
a z nich plynúce diagnostické závery nemohli byť preto predmetom ich hodnotenia a posudzovania z
dôvodov uvedených vyššie. V zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 SSP je pre správny súd rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd v tomto
smere nespochybňuje, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného mohlo dôjsť k zmene,

zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne. Takáto kvalifikovaná zmena zdravotného stavu, ktorá nastala
po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktorá by mohla odôvodňovať zvýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) by však mohla mať vplyv len na ďalšie rozhodovanie
orgánu verejnej správy, a to v rámci novej žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
22. Správny súd konštatuje, že v čase rozhodovania správnych orgánov už síce bolo ochorenie chrbtice

zistené, avšak bolo bez liečby a neboli ani plánované ďalšie vyšetrenia za účelom zistenia zdravotného
stavu a nastavenia liečby. Dokonca ani v čase rozhodnutia súdu nebol v tomto ohľade zdravotný stav
žalobkyne riadne došetrený, nakoľko mala naplánované MRI vyšetrenie, ktoré bude podkladom pre
presnejšie diagnostické závery a prípadnú liečbu, resp. by z neho bude zrejmé, či je potrebné zdravotný
stav vyšetriť aj inými metódami.

23. Je zrejmé, že tieto vyšetrenia chrbtice boli vykonané takmer 6 mesiacov od skončenia
administratívneho konania, a preto nemohli byť správnymi orgánmi vyhodnotené a vzaté do úvahy. Stav,
ktorý po došetrení MRI bude zistený, je dôvodom na nové posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktoré
bude eventuálne vykonané na základe novej žiadosti.

24. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili
zdravotný stav žalobkyne, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky
zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových komisií
a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa

správnym orgánom predložila. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobcom udávané zdravotné ťažkosti,
ako aj odborné lekárske správy. Zhodne dospeli k záveru ohľadne rozhodujúceho ochorenia žalobkyne a
zvýšenia percentuálnej miery poklesu o 10 % za iné zdravotné postihnutia. Skutočnosť, že sa posúdenie
zdravotného stavu realizovalo bez osobnej prítomnosti žalobkyne nemá na tieto závery zásadný vplyv,
a to jednak z dôvodu, že posudkoví lekári rozhodujú primárne na základe predloženej zdravotnej

dokumentácie a súčasne tento stav bol vyvolaný epidemickou situáciou a postup správnych orgánov bol
v súlade s § 293eu zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z. v spojení s § 153 ods. 5 zák. č.
461/2003 Z.z.. Súčasne je potrebné uviesť, že aj pred týmto stavom platilo, že posúdenie zdravotného
stavu sa vykonávalo za osobnej prítomnosti posudzovanej osoby, ak posudkový lekár neurčil inak.
Povinnosť vykonať posudkovú činnosť za osobnej účasti poistenca bola daná len v prípade, ak o to

poistenec výslovne požiadal.

25. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že správne
orgány o veci rozhodli v súlade so zákonom. Na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a
lekárskych nálezov predložených samotnou žalobkyňou dostatočne zistili skutkový stav a vec správne

právne posúdili. Vyšetrenia a diagnostické závery z apríla 2021 ohľadne postihnutia chrbtice sú novou
skutočnosťou, na ktorú správne orgány nemohli vo svojich rozhodnutiach reagovať a sa s ňou
vysporiadať. Podľa názoru správneho súdu ide o nový stav, ktorý eventuálne odôvodňuje žalobkyňu
iniciovať nové konanie o zvýšenie invalidného dôchodku.26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP podľa ktorého žalovanému prizná správny súd
podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak

to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal a súčasne ani neboli splnené výnimočné
okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Z uvedeného
dôvodu správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo

dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky
v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).