Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 20, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/247/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117207833
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4117207833.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobkyne: Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.
XX, zastúpená: Ing. Ivana Gažíková, Nitra - Kynek, Pri kaštieli 1, proti žalovaným: 1/ Poštová banka,
a.s. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o. so sídlom Bratislava - Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471, 2/ BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, o neplatnosť zmluvy a
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 451,31
eura a finančného zadosťučinia v sume 500 eur, o odvolaní žalovaného 1 proti rozsudku Okresného

súdu Nitra zo dňa 5. septembra 2019, č. k. 25C/19/2017-445, takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomV.výroku mení tak,žežalobu zamieta.

II. V časti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1 napadnutý VIII. výrok m e
n í tak, že žalovanému 1 voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému 1 voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) napadnutým rozsudkom zo dňa 5. septembra 2019, č. k. 25C/19/2017 - 445
rozhodol tak, že I. Súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11. 08.
2009 zamieta. II. Súd konanie o určenie že zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11. 08. 2009 je
bez úrokov a bez poplatkov a bez úrokov z omeškania zastavuje. III. Súd konanie o zaplatenie sumy
174,83 eura voči žalovanému v prvom rade zastavuje. IV. Súd žalobu o zaplatenie sumy 96,48 eura
voči žalovanému v prvom rade zamieta. V. Žalovaný v prvom rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
180 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. VI. Žalovaný v druhom rade je povinný zaplatiť

žalobkyni sumu 180 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. VII. Súd žalobu o zaplatenie
finančného zadosťučinenia v sume 500 eur voči žalovaným v prvom a druhom rade zamieta. VIII. Žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 39, § 43a, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 488, § 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2, § 657, §
658 ods. 1, § 879j Občianskeho zákonníka, § 497, § 499, § 501, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, §

1 ods. 1, ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1, 2, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 137 písm. a/, b/, c/ a d/ CSP, § 92 ods. 8 zák.
č. 483/2001 Z. z. o bankách ako aj podľa článkov 10 ods. 2, 22 ods. 1 a 23 Smernice EÚ č. 2008/48/ES.3. Prvoinštančný súd konštatoval, že po pripustení úpravy petitu zastavil konanie o zaplatenie 174,83
eura voči žalovanému v 1. rade ako aj ohľadne určenia, že zmluva je bez poplatkov a úrokov podľa
§ 145 CSP. V zmysle citovaných zákonných ustanovení si súd však otázku či je zmluva bez úrokov a

poplatkov riešil ako predbežnú otázku za účelom rozhodovania o nároku na bezdôvodné obohatenia. V
existencii rozhodcovského rozsudku súd opakovane, aj z rovnakých dôvodov, ktoré neboli konštatované
ako neprávne nevidel prekážku rozhodovania v danej veci. Predmetom tohto konania bol iný petit a
iné nároky ako v rozhodcovskom konaní. Podľa súdu nemožno rozhodcovskú doložku z bodu 7 zmluvy
a zo všeobecných zmluvných podmienok považovať za platne individuálne dojednanú rovnocennými

stranami zmluvného vzťahu. Všeobecné obchodné podmienky boli vypracované žalovaným v 1 rade,
žalobkyňa nemala možnosť ich pripomienkovať, bod 7 zmluvy len všeobecne odkazuje na riešenie
sporov podľa obchodných podmienok. Z pohľadu zákona tak nejde o skutočné dojednanie strán o
rozhodcovskej doložke. Súd poukazuje na judikatúru, ktorá je všeobecne známa, napr. rozhodnutie KS
Prešov 3Co/176/2017, rozhodnutie NS SR 5Obdo/44/2011, uznesenie KS Nitra 5CoE/245/2016, v tejto
veci pritom súd nemá odlišný názor, ktorý by bolo treba podrobne odôvodniť. Vzhľadom na neplatnú

rozhodcovskú doložku je tak postup rozhodcovského súdu ako i samotné rozhodnutie je materiálne
nevykonateľné. Vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade stále má z predmetnej zmluvy finančné nároky
voči žalobkyni súd mal za to, že žalobkyňa má z tohto pohľadu naliehavý právny záujem na predmetnej
žalobe. Žalobkyňa bola dlhodobo v omeškaní so splácaním zmluvy o úvere, ak plnila, tak len čiastočne
(prehľad splácania č. l. 406-407). Bola tak od 16. 02. 2010 viac ako 90 dní v omeškaní čo i len čiastočne,

žalovaný v 1. rade listom zo dňa 02. 10. 2012 vyzval žalobkyňu na úhradu dlhu. Pohľadávka tak bola na
žalovaného v 2. rade postúpená v súlade s § 92 zákona o bankách.

4. Uviedol, že v predchádzajúcom rozhodnutí sa prvostupňový súd vyporiadal s otázkou neplatnosti
zmluvy z pohľadu namietaných neprijateľných dojednaní týkajúcich sa výšky, počtu a termínu

splátok, istiny, úrokov, iných poplatkov, výškou RPMN (súd sa nezaoberal výpočtom RPMN ale jej
primeranosťou), veľkosťou písma. Odvolací súd sa s týmito závermi stotožnil, na základe čoho súd na ne
poukazuje. Išlo o body 40-43 prvého rozhodnutia OS Nitra (poznámka odvolacieho súdu: zrejeme malo
správne ísť o body 48-51 prvého rozsudku), na ktoré súd poukazuje. Žalobkyňa namietala neplatnosť
zmluvy i z dôvodov dojednania zmluvnej pokuty, rozhodcovskej doložky, dojednania zrážok zo mzdy

či vyhlásenia splatnosti. Súd mal za to, že tieto ustanovenia nerobia zmluvu absolútne neplatnú. V
zmluve sú podstatné náležitosti týkajúce sa poskytnutého úveru a jeho splácania, tieto ďalšie dojednania
sú druhoradé, nie je vylúčené, že samostatne ide o neplatné dojednania ako napr. u rozhodcovskej
doložky, ale podľa súdu nerobia zmluvu ako celok neplatnou. V tomto ani judikatúra nie je jednotná.
Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je ukončený, neexistuje medzi nimi žiadny

zmluvný vzťah. Žalovaný v 1. rade postúpil pohľadávku na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade
si nemá podľa pôvodnej zmluvy čo od žalobkyne uplatňovať. V konečnom dôsledku však zmluva
zanikla vzhľadom na dohodu o privatívnej novácii (dohode žalobkyne a žalovaného v 2. rade o novom
záväzku). Medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade neexistuje zmluvný vzťah aktuálne sa opierajúci o
predmetnú zmluvu ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala. Nie je dôvod rozhodovať o určení, keď

je možné rozhodovať o plnení, čoho sa aj žalobkyňa tiež domáhala. Len ako predbežnú otázku súd
posudzoval zmluvu o úvere z pohľadu § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. Súd tak rozhodol, že zamietol
návrh žalobkyne na určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 08. 2009. Aj keď
pre ďalšie žalované nároky je to nepodstatné súd skúmal aj platnosť zmluvy o novácii ako postupu
veriteľa. Žalovaní logicky zdôvodnili výhodnosť zmluvy voči rozhodcovskému rozsudku, celková suma

dlhu sa nenavýšila, ani sa podľa súdu nepriečila dobrým mravom, žalobkyňa nepreukázala, že by
bola donútená proti svojej vôli zmluvu o novácii uzavrieť. Súd pritom videl logický krok žalovaného v
uzavretí zmluvy po novácii i po rozhodcovskom rozsudku. V priebehu posledných rokov dochádza k
zmene postoja súdov k rozhodcovským rozhodnutia o čom svedčí judikatúra. V čo mal veriteľ pred
rokmi istotu sa zmenilo, uvedenou zmluvou o novácii si tak chcel veriteľ zabezpečiť pohľadávku v

súlade s aktuálnym smerom v rozhodovaní o spotrebiteľských úveroch a rozhodcovských rozsudkoch.
Rozhodcovský rozsudok v súčasnosti nemá takú právnu istotu ako rozhodnutie všeobecného súdu i keď
pôvodný zámer zákonodarcu bol iný. Oprávnenosť nárokov zo zmluvy o novácii súd uvádza v bode 53
odôvodnenia.

5. Konštatoval, že ohľadne zaplatenie sumy 96,48 (pôvodne išlo o sumu 91,31 eura, ide však v zmysle
upraveného petitu o rozdiel medzi žalovanou sumou voči žalovanému v 1. rade a sumou 180 eur
uhradenou od 13. 03. 2015) je návrh vzhľadom na námietku žalovaného premlčaný, a preto v tejto časti
z tohto dôvodu návrh zamietol. Nebolo sporné že sumu 276,48 eura nad poskytnutú sumu 1.000 eur,žalobkyňa uhradila, čo aj žalobkyňa dokladovala. Žalobkyňa dostala sumu 1.000 eur a zaplatila 1.451,31
eura. Podľa názoru súdu došlo k ubehnutiu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od úhrady dlhu v
sume 91,31 eura pred 13. 03. 2015 do podania návrhu dňa 13. 03. 2017. V deň úhrady úveru žalobkyňa

presne vedela koľko uhradil a z akého dôvodu. Celospoločensky (mediálne, vznikom občianskych
združení, súdnou kontrolou) sa spotrebiteľská ochrana prezentuje minimálne tri roky. Nie je významné
či žalobkyňa mala také právne znalosti, aby bola schopný subjektívne posúdiť skutkové okolnosti, či
je zmluva neplatná alebo nie. Ak sa teda neskôr dozvedela, že možno jeho právny nárok kvalifikovať
ako bezdôvodné obohatenia nie je to pre plynutie subjektívnej premlčacej doby relevantné. Bezdôvodné

obohatenie, či premlčanie je upravené v Občianskom zákonníku, čo je všeobecný právny predpis,
pričom nejde o žiadne nóvum. Ak by sa umožnilo spotrebiteľovi iný náhľad na výklad týchto zákonných
ustanovení, bolo by to značne za hranicou zvýhodnených spotrebiteľských právnych vzťahov. Rovnaký
názor zaujali súdy napr. v rozhodnutiach NS ČR sp. Zn 26Cdo/785/2011, NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011,
sp. zn. 5Cdo/291/2015 KS v Nitre sp. zn. 25Co/1019/2015, sp. zn. 6Co/220/2015, rozhodnutie OS v
Prešove sp. zn. 9Csp/137/2016. Objektívna premlčacia doba bola 3 ročná, nie 10 ročná. Zo strany

žalovaného v 1. rade nebol preukázaný úmysel sa obohatiť. Aj keby zmluva neobsahovala zákonom
stanovené náležitosti, nie je možné z toho dôvodu konštatovať, že žalovaný mal úmysel sa obohatiť.
Úmysel musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného
obohatenia. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívna (rozhodnutie KS v Prešove sp. zn.
15Co/207/20151, rozhodnutia KS v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/90/2015, sp. Zn. 14Co/1128/2014, KS

v Žiline sp. zn. 9Co/516/2015). Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by preukázala úmysel
žalovaného v 1. rade sa bezdôvodne obohatiť. Nešlo o premlčanie celého nároku žalobkyne, ale len
ohľadne sumy 91,31 eura. Rozdiel medzi sumou 96,48 eura a 91,31 eura súd zamietol, žalobkyňa v
tomto rozsahu svoj nárok nepreukázala (nad poskytnutú sumu uhradila 451,31 eura a bez 180 eur a
180 eur ostáva suma 91,31 eura), súd tento nárok v sume 5,17 eura nepochopil a považoval ho za

nedôvodný.

6. Prvoinštančný súd ďalej skúmal či zmluva obsahuje správny údaj o výške RPMN. V zmluve bola
dojednaná výška RPMN 30,35 %. Súd doplnením do vzorca údaj o poskytnutom úvere 1.000 eur, výške
splátok 36,62 eura a poštu splátok 50 určil RPMN vo výške 37,53 %, ak by išlo o 49 splátok bolo by to

36,73 % a pri 48 splátkach 35,87 %. Nižší počet splátok súd na námietku žalovaného, že v skutočnosti
išlo o menej splátok o jednu resp. dve. Predmetom zmluvného dojednania bolo aj poistenie. Podľa
súdu nešlo o individuálne nad rámec zmluvy dojednané poistenie. Z tlačiva je zrejmé, že poistenie je
súčasť zmluvy a dlžník mal len na výber aké poistenie si vyberie, možnosť bez poistenia tam nebola.
V zmluve nebolo poistné špecifikované v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č 258/2001 Z. z., teda aj

z tohto pohľadu predmetné poistné patrili na nákladov zahrnutých do výpočtu RPMN. Súd tak mal za
to, že do výpočtu RPMN v rámci splátok je potrebné zahrnúť aj poistenie v sume 3,62 eura. Reálne
RPMN bolo vyššie aj pri nižšom počte splátok ako bolo v zmluve dojednané. Údaj o RPMN v zmluve
bol neprávny v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Súd tak mal za to, že nebola platne splnená
podmienka § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z., a preto sa poskytnutý úver považoval za

bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa v nepremlčanej dvojročnej lehote uhradila žalovanému v 1 rade
sumu 180 eur (obdobie od 13. 03. 2015 do 13. 03. 2017 - podanie žaloby) a žalovanému v 2. rade
180 eur (obdobie od 15. 12. 2015 do 10. 07. 2017 - pribratie žalovaného v 2. rade do konania) nad
rámec poskytnutej istiny. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola povinná vrátiť len sumu ktorá jej bola
poskytnutá, suma uhradená naviac a nepremlčaná je bezdôvodným obohatením žalovaných, ktoré sú

povinný vrátiť žalobkyni tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené súd
nároky zo zmluvy o novácii neskúmal, keďže nemali vplyv na rozhodnutie súdu. Súd vyhodnotil, že v
zmysle zákona si žalobkyňa splnila svoju povinnosť zo zmluvy, preto nemôže byť viazaná zmluvou o
novácii. Povinnosti určené v zmluve o novácii vychádzali z neplatných nárokov žalovaných na úroky a
poplatky pohľadávky žalobkyne, preto jej dojednanie v rozsahu uvedeného príslušenstva nebolo platné,

pretože priznávalo veriteľovi viac práv ako na čo mal zákonný nárok, rovnako aj rozhodcovský rozsudok.
Nezákonnosť nároku nemohol konvalidovať ani podpis žalobkyne na zmluve. Podstatu veci súd videl v
spore o zaplatenie, s čím sa aj vyporiadal, avšak vzhľadom na petit a viazanosť odôvodnením uznesenia
KS v odôvodnení tohto rozhodnutia sa zaoberal všetkým na čo sa musel upriamiť.

7. Žalobkyňa čiastočne úspešne uplatňovala porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi. Nebolo možné ani akceptovať tvrdenia žalobkyne, že k
podpísaniu dohody, alebo aj úveru bola donútená. Žalobkyňa je svojprávna, má plnú spôsobilosť na
právne úkony. Mala možnosť úver či dohodu neakceptovať a nepodpísať. Je absurdné pri otvorenomtrhu v Slovenskej republike ak by sa žalobca opätovne obrátil na žalovaného o uzavretie zmluvy
o úvere ak bola dodatočne nespokojná. Zmluva či dohoda je, že ju akceptujú obe strany. Zväčša
sú ústupky na každej spornej strane. Nemožno očakávať, že jedna strana druhej akceptuje všetky

požiadavky. Ak sa sporné strany na vyriešení sporu nedohodnú, dohodu neuzavrú. S žiadnym nátlakom
sa súd nestotožnil. Veriteľ má právo dlh vymáhať, posielať upomienky aj každý deň. Je legálne dlžníka
upozorňovať na možnosť exekúcie a navýšenie nákladov, dokonca je to správne. K dohode došlo
na základe slobodného rozhodnutia žalobkyne, aké robia fyzické osoby dennodenne. Výšku náhrady
žalobkyňa ani nezdôvodnila. Podľa súdu boli tvrdenia žalobkyne tendenčné a vzhľadom na časový

odstup od uzavretia zmluvného vzťahu a na značnú zodpovednosť žalobkyne na vzniknutom stave, jej
súd primerané finančné zadosťučinenie nepriznal. Žalobkyňa mala viacero uzavretých zmlúv ohľadne
požičania si peňazí, nešlo z tohto hľadiska o neznalú osobu. Namietala, že zmluva bola formulárového
tipu, sama pritom podala žalobu, ktorá bola podávaná opakovane, do ktorej len doplnila svoje údaje.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd v tomto rozhodnutí návrh na zaplatenie sumy 500 eur
zamietol.

8.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSPtak,žežiadnejstranesporunepriznalnáhradu
trov konania. Vo veci bola čiastočne úspešná žalobkyňa, od každého žalovaného o zaplatenie sumy
180 eur, neúspešná bola ohľadne finančného zadosťučinenia a určenia neplatnosti zmluvy, súd však
vyhodnotil zmluvu ako bez úrokov a poplatkov. Súd však v zmysle § 255 ods. 2 CSP nemohol konkrétne

určiť percentuálnu úspešnosť strán (neplatnosť zmluvy v pomere k priznanej a nepriznanej konkrétne
sumy). V prípade rozdelenia trov je potrebná presná špecifikácia rozdelenia, ak by tak bol iný názor bolo
by potrebné uviesť presný spôsob takéhoto výpočtu.

9. Proti tomuto rozsudku v rozsahu žalobkyni vyhovujúceho výroku V. podal včas odvolanie žalovaný

1 poukazujúc na poistenie, ktoré podľa jeho názoru súd nemal zahŕňať do výpočtu RPMN. Uviedol, že
podľa bodu 10.1 Obchodných podmienok ustanovenia tohto článku sa použijú v prípade, ak Klient v
Návrhu prejavil svoj záujem o Poistenie alebo o zriadenie osobného účtu s balíkom MAXI, ktorý zahŕňa
aj cestovné poistenie k platobným kartám. Z bodu 10.1 Obchodných podmienok vyplýva dobrovoľnosť
uzatvorenia poistenia, nie nevyhnutnosť pre uzatvorenie Zmluvy o úvere. Poukázal na ust. § 2 písm.

g/ zák. č. 129/2010 Z. z. s tým, že do celkových nákladov patria (okrem iného) náklady na doplnkové
služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše
uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho
získal za ponúkaných podmienok. Slobodná voľba žalobcu o možnosti, no nie povinnosti, poistiť svoj
úver vyplýva napríklad z bodu 10.1 Obchodných podmienok. Ďalej slobodná voľba žalobcu vyplýva aj

z písm. g článku 2 Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je jednoznačne
uvedené, že poistenie úveru nie je Poštovou bankou, a.s. vyžadované.

10. Žalovaný 1 v ďalšom obsahu odvolania konštatoval, že už z dôvodu vyššie uvedeného pochybenia
súdu žalovanému neznámym spôsobom výpočtu dospel k záveru, že RPMN úveru mala byť 36,625.

Súd sa pritom obmedzil len na uvedenie výšky splátky a počtu splátok, pričom akým výpočtom, vzorcom
a podobne dospel k uvedeniu predmetného výsledku nešpecifikoval. Máme za to, že rozhodnutie súdu
trpí podstatnou vadou, a to nepreskúmateľnosťou. Poukázal na rozhodnutie iných všeobecných súdov,
ktoré napr. konštatovali, že treba rozlišovať ak zmluva neobsahuje RPMN a ak RPMN je v neprospech
spotrebiteľa a dôsledky zistenia RPMN v neprospech spotrebiteľa.

11. V ďalšom uviedol, že konajúci súd v otázke vydania bezdôvodného obohatenia rozhodol zmätočne,
pretože podľa odôvodnenia rozsudku mala žalovaná uhradiť nad rámec istiny žalovaným sumu 451,31
eura. Súd konanie v časti 174,83 eura voči žalovanému 1 zastavil a v časti 96,48 eura voči žalovanému
1 zamietol. Teda predmetom zostalo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 180 eur. Konajúci

súd však v petite rozsudku vo výroku V. zaviazal žalovaného na úhradu sumy 180 eur a vo výroku VI.
Žalovaného v 2. rade na úhradu sumy vo výške 180 eur. Nakoľko voči žalovanému 1 zastavil a zamietol
nárok v sume 271,31 eura, je výrok V. petitu rozsudku zmätočný.

12. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného 1 nevyjadrila.

13. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní vecibez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku V. je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a v tejto časti
žalobu zamietnuť. V časti výroku o náhrade trov konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1 napadnutý

VIII. výrok (závislý výrok) bolo na mieste podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalovanému 1 voči žalobkyni
priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Odvolací súd v úvode konštatuje, že predmetom odvolacieho prieskumu je napadnutý rozsudok v
jeho výroku V., ktorým bol žalovaný 1 zaviazaný na zaplatenie žalobkyni sumy 180 eur a závislý výrok o

náhrade trov konania VIII. a to v časti, ktorá sa týkala žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Zvyšné výroky
I., II., III., IV., VI. a VII. zostali odvolaním nedotknuté, a preto nadobudli právoplatnosť.

15. Pre ďalšiu argumentáciu odvolací súd uvádza, že výrokom V. prvoinštančný súd zaviazal žalovaného
1 na zaplatenie žalobkyni sumu 180 eur. Rovnako, vo vzťahu k žalovanému 2, tohto zaviazal na
zaplatenie žalobkyni sumu 180 eur. V poradí III. výrokom konanie o zaplatenie sumy 174,83 eura

voči žalovanému 1 zastavil a výrokom IV. žalobu o zaplatenie sumy 96,48 eura voči žalovanému 1
zamietol. Celkovo žalobkyňa žiadala žalobou zaviazať pôvodne žalovaného 1 na sumu 451,31 eura
(okrem ďalších nárokov ako napr. 500 eur ako spotrebiteľské zadosťučinenie alebo určenie neplatnosti
zmluvy a bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy) a neskôr po rozšírení okruhu žalovaných žiadala
zaviazať žalovaného 1 na sumu 271,31 eura a žalovaného 2 sumou 180 eur, teda tak ako to vyplývalo

z jej podania doručeného súdu dňa 11. 05. 2017 (č. l. 54 a nasl.).

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že k záveru o dôvodnosti nároku na zaplatenie sumy
180 eur podľa výroku V. napadnutého rozsudku by žalobkyňa od žalovaného nemala nárok na zaplatenie
uvedenej sumy, pretože súd prvej inštancie zistil, že časť pôvodne žalovaného nároku vo výške 451,34

eura, ktorá pripadala na sumu 180 eur bola hradená žalobkyňou bezdôvodne už žalovanému 2, preto
aj žalovaného 2 súd na zaplatenie 180 eur zaviazal. Uvedené konštatovanie bolo založené na závere o
platnostiprávnehoúkonu-úverovejzmluvyč.XXXXXXXXXXzodňa11.08.2009,alenajejbezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, čo umožnilo konštatovať bezdôvodné obohatenie žalovaného 2. Uvedený
záver pramenil zo správneho zistenia prvoinštančného súdu, že výška RPMN pre spotrebiteľa bola

vyššia ako deklarovaná veriteľom (žalovaným 1). Nešlo o dojednanú výšku RPMN ale o výšku, ktorá
vyšla ako rovnica vstupných údajov s výstupným RPMN. Hoci je pravda, a to bol odvolací dôvod
žalovaného 1, že prvoinštančný súd vzorec pre výpočet RPMN neuviedol, uviedol vstupné údaje, ktoré
do vzorca dosadil. V tomto prípade to stačilo, pretože navyše vo vzťahu k záverom súdu o RPMN bolo
možno za správny považovať aj záver týkajúci sa nutnosti zahrnúť poplatky poistenia do celkového

výpočtu RPMN, čo by znamenalo ešte vyššiu hodnotu RPMN, a teda ešte viac vzdialenú deklarovanej
RPMN v zmluve.

17. Potom odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie zastavujúceho výroku III. vo vzťahu k žalovanému

1 vo výške 174,83 eura prvoinštančný súd odôvodnil v bode 50 svojho rozsudku tak, že po pripustení
úpravy petitu zastavil konanie o zaplatenie 174,83 eura voči žalovanému v 1 rade ako aj ohľadne
určenia, že zmluva je bez poplatkov a úrokov podľa § 145 CSP. Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku IV.
a žalovanému 1 vo výške 96,48 eura prvoinštančný súd odôvodnil rozsudok v bode 52 napadnutého
rozsudku tak, že nárok bol v tejto časti premlčaný, preto žalobu v tejto časti zamietol.

18. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

19. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu.

20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Odvolací súd konštatuje, že dôvody vedúce k zastaveniu časti žalobkyňou uplatneného nároku
vo výške 174,83 eura vo vzťahu k žalovanému 1 a zamietnutie časti nároku vo výške 96,48 eura
boli prvoinštančným súdom odôvodnené takto rozhodnuté (vo vyššie uvedených bodoch), a z takého
rozhodnutia bolo treba vychádzať. Žalobkyňa voči uvedeným výrokom odvolanie nepodala. Pravdouje, že žalobkyňa sa domáhala okrem iného (čo nemá vplyv na uvedené) zaplatenia sumy 451,34 eura
ako rámca žalobnej žiadosti najskôr voči žalovanému 1 (pokiaľ bol jediným žalovaným) a neskôr aj vo
vzťahu k žalovanému 2. Ak prvoinštančný súd vo vzťahu nároku žalobkyne vo výške 271,31 eura vo

vzťahu k žalovanému 1 konanie zastavil v časti sumy 174,83 eura a zamietol žalobu v časti 96,48 eura,
čo je spolu 271,31 eura, rozhodol tak (v tejto časti) vo vzťahu k žalovanému 1 o žalovanom nároku vo
výške 271,31 eura (v čom je zahrnutá aj v V. výroku priznaná suma 180 eur) nemohol rozhodovať ultra
petitum napadnutým výrokom, ktorým zaviazal žalovaného 1 na povinnosť zaplatenia sumy 180 eur za
situácie, že na uvedenú sumu zaviazal v VI. výroku žalovaného 2. Z uvedených dôvodov bolo na mieste

napadnutý V. výrok odvolacím súdom podľa § 388 zmeniť a žalobu zamietnuť. Výrok VI. o povinnosti
žalovaného 2 zaplatiť žalobkyni sumu 180 eur zostal týmto nedotknutý.

22. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.

24. Vo vzťahu k závislému výroku o náhrade trov konania k V. výroku napadnutého rozsudku bolo
potrebné odvolacím súdom urobiť korekciu s tým, že výrok VIII. o náhrade trov konania bolo potrebné
zmeniť tak, že žalovanému 1 voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

pretože vo výsledku bol žalovaný 1 úspešný v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že týmto
nebol dotknutý výrok VIII. v časti týkajúcej sa vysporiadania náhrady trov prvoinštančného konania
žalobkyne a žalovaného 2.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalovanému 1 voči
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu,
pretože bol so svojím odvolaním plne úspešný.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).