Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/202/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7706216514
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7706216514.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Františka Čisovského v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, Bratislava proti
povinnému: I. X., nar. X.X.XXXX, bytom S., W. X vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom
Frigom, Námestie SNP 538/16, Stropkov o vymoženie 66,39 eura a trov exekúcie, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.3.2019, č. k. 6Er/696/2006-17,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 19.3.2019, č. k.
6Er/696/2006-17 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť

súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi so sídlom Exekútorský úrad Stropkov, Hlavná 1737/61
trovy exekúcie v sume 79,09 eura v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor bol dňa 5.12.2006 poverený
vykonaním exekúcie, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané KR PZ KDI Košice
dňa 20.10.2004, č. AA 1797168. Dňa 18.12.2017 zaslal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie

exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a požiadal o priznanie trov exekúcie. Súd
citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že opakovanými previerkami a šetrením majetku
povinného v dostupných evidenciách ako aj mieste jeho bydliska súdny exekútor zistil, že povinný
nepoberá príjmy podliehajúce exekúcii, nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, z ktorého by
bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Ďalším výkonom exekúcie by sa zbytočne navyšovali

iba trovy exekúcie. S poukazom na uvedené súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) trovy exekúcie vo
výške 79,09 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného
poriadku,vzmyslektoréhoaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v zmysle § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.) tak, že exekúciu zastavuje podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku,
nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a vzhľadom na to, že súd tu dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 243j Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

nepriznal.4. Oprávnený podal odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku); neboli splnené
procesné podmienky (365 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku); zároveň toto rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku); súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) Civilného sporového poriadku). Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol,
že proti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné. Napadnuté uznesenie vydal sudca súdu prvej

inštancie. Citoval § 200, § 202 ods. 1, § 202 ods. 3 Exekučného poriadku a mal za to, že v zmysle
zákonných ustanovení má v exekučnom konaní sudca konať a rozhodovať len o veciach, proti ktorým
je prípustné odvolanie. Nakoľko Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach priamo neupravuje
prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekučného konania, má o trovách exekúcie vrátane
určenia ich výšky rozhodnúť vyšší súdny úradník. Oprávnený mal za to, že nesprávnym procesným
postupomkonajúcehosúdumuboloznemožnené,abyvyužilsvojeprocesnéprávospočívajúcevpodaní

sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu na základe podnetu súdneho exekútora v zmysle § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 11CoE/27/2012 zo dňa 18. 04.
2012, v ktorom konajúc ako odvolací súd v obdobnej veci vyjadril názor, že podanie exekútora (návrh

na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť) je iba podnetom súdneho exekútora, ktorý si plní povinnosť
podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a
povinnosťskúmaťvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniazákonnosťexekučnéhotitulu,
pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (viď uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 456/2011 a II. ÚS 340/2013). Oprávnený mal za

to, že zánik vymáhaného práva po vydaní exekučného titulu je hmotnoprávnou okolnosťou, na základe
ktorej je exekučný súd povinný exekučné konanie zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku, bez ohľadu na iné ďalšie dôvody. Súd prvej inštancie takto nepostupoval. Oprávnený s
poukázaním na vyššie uvedené v rámci tohto odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil, keď exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený podotkol, že

rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1797168 zo dňa 20.10.2004, ktoré je v tomto
konaní exekučným titulom, sa stalo vykonateľným dňa 20.10.2004, pričom lehota na vykonanie exekúcie
uplynula dňa 4.11.2007. Oprávnený vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na túto skutočnosť muselo
byť súdu zrejmé, že v konaní nemôže pokračovať z dôvodu, že uplynutím prekluzívnej lehoty právo
zaniklo, čo vylučuje akékoľvek ďalšie konanie smerujúce k vymáhaniu predmetnej pohľadávky. Exekútor

v predmetnom exekučnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko nekonal hospodárne
a bez zbytočných prieťahov a nepodal návrh na zastavenie exekučného konania podľa ustanovenia §
57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V dôsledku uvedeného je oprávnený
presvedčený, že sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 243j Exekučného poriadku, t.
j. že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na

náhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,

preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysle§385ods.1C.s.p.acontrario.Popreskúmaníuznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..

8. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil,
a to z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže už v
roku 2007 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. Nakoľko došlo k zániku práva,oprávnený mal za to, že súd prvej inštancie mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku.

9. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 6Er/696/2006 zistil, že predmetné exekučné
konanie sa začalo dňa 20.11.2006, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Krajským riaditeľstvom Policajného
zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Krajské družstvo cestného dozoru dňa 20.10.2004,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2004 a vykonateľným sa stal dňa 5.11.2004.

10. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

11. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bol s účinnosťou od 1.9.2008 z § 88 zákona o priestupkoch vypustený

odsek 1.

12. V posudzovanej veci podkladom pre exekúciu je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný
dňa 20.10.2004, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 5.11.2004. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol
vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona

o priestupkoch. Trojročná lehota na vykonanie exekučného titulu uvedená v tomto ustanovení začala
plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t.j. dňom 5.11.2004 a uplynula dňa
5.11.2007 (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení platnom do 31.8.2008). Od tohto dňa právo
priznané exekučným titulom z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty zaniklo a exekúcia, ktorá sa stala
neúčelnou, rovnako ako aj úkony súdneho exekútora v predmetnej exekúcii, mala byť zastavená.

13. Z tohto dôvodu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, ak zastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (t.j. z dôvodu
nemajetnosti) a v tej súvislosti aj o trovách exekúcie a ich výške, nakoľko v predmetnej veci dňa
5.11.2007 právo priznané exekučným titulom z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty zaniklo.

14. Preto zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nielen vo výroku o zastavení exekúcie, ale
aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391ods. 1 a 2 C.s.p..

15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s vyššie uvedenými
skutočnosťami podľa záverov odvolacieho súdu, zastaviť exekúciu z dôvodu uplynutia lehoty na
vykonanie exekúcie a zodpovedajúco tomu rozhodnúť o trovách exekúcie. Svoje rozhodnutie jasne,
stručne a presvedčivo zdôvodní a vysporiada sa aj s námietkami oprávneného uvedenými v odvolaní.

16.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).