Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2011

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22CbZm/8/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108201643
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2011:2108201643.6

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom v právnej veci žalobcu: AGROREAL, spol.
s.r.o.,sosídlom:Hlavná918/2,Galanta,IČO:31104649,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouLEGAL
ART, s.r.o., Rajčianska 87, Bratislava, IČO: 36 289 302 proti žalovanému JUDr. Jozef Boľo - FAPO, 29.
augusta 9/9, Galanta, IČO:30 342 180, zastúpenému advokátkou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD.,
Dobrovičova 6, Bratislava o zaplatenie 331.939,19- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd r u š í zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/2/2008 zo dňa 29.01.2008.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 21.01.2008 doručenú Okresnému súdu Trnava (ďalej len súd) toho
istého dňa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 10.000.000- Sk (331.939,19- Eur) s príslušenstvom, a to titulom
indosovanej vlastnej zmenky.

Súd v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal zmenkový platobný rozkaz č.k.

9Zm/2/2008 zo dňa 29.01.2008, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote námietky.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych zástupcov, vypočutím svedkov: D.. M.
B., P.. Z. N. B., F.. F. G., X. I., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä so žalobou,
predmetnou zmenkou, zmenkovým platobným rozkazom č.k. 9Zm/2/2008 zo dňa 29.01.2008, výpisom
z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 22CbZm/2/2008 zo dňa

31.03.2008, opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 22CbZm/2/2008 zo dňa 17.04.2008,
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoZm/6/2008 zo dňa 03.03.2009, uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č.k. 3MObdo/4/2009 zo dňa 30.04.2010, uznesením Krajského súdu v Trnave
č.k. 21NCb/25/2011 zo dňa 09.07.2010, uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 22CbZm/8/2010 zo
dňa 06.09.2010, ako aj s ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný vystavil dňa 30.03.2005 vlastnú zmenku na zmenkovú
sumu vo výške 10.000.000,- Sk (331.939,19- Eur), ktorú sa zaviazal zaplatiť dňa 18.004.2005
reminentke D.. M. B.. Zmenka obsahuje doložku bez protestu. Na zmenke je vyznačený domicil, t.j.
miesto zaplatenia - Q. Q., T.., Galanta.

Dňa 17.01.2008 došlo k indosácii zmenky, na základe ktorej bola zmenka prevedená na žalobcu, t.j. na
spoločnosť AGROREAL, spol. s r.o., so sídlom v Galante, a to rubopisom vyznačeným na zmenke.Svedkyňa D.. M. B. uviedla, že je bývalou manželkou žalovaného a žalobcovi postúpila práva zo zmenky.

Sama navrhla zmenku a vnímala to ako zabezpečenie, keďže bývalému manželovi verila a ten uviedol,
že žiť s ňou nechce ale dá jej to, na čo má nárok, takže mala dostať 10 mil. Sk pred podpisom notárskej
zápisnice a 10 mil. Sk potom. Uviedla, že zmenka bola vystavená v jej prítomnosti dňa 30.03.2005.
Následne v prvom aprílovom týždni žiadala o doručenie originálu zmenky a to vzhľadom na to, že
podmienila podpísanie dohody o zúžení majetku do BSM doručením originálu zmenky a vyplatení 10

mil. Sk, sa malo stať do 20.04.2005. X. I. jej odovzdal obálku so zmenkou na parkovisku kde ju doviezla
dcéra F. G., pričom následne zistili že sa jedná o kópiu. Na túto skutočnosť ju upozornila dcéra. Originál
zmenky jej bol vydaný svedkom X. I. vo firme v Galante v zalepenej obálke, ktorú pred ním otvorila
a skontrolovala, či je tam originál a následne dala notárke na vyhotovenie notárskej zápisnice dňa
20.04.2005.

Svedkyňa P.. Z. N. B. uviedla, že je dcérou žalovaného. Niekedy vo februári 2005 si otec zavolal všetky tri
dcéry a oznámil im, že ich matka s ním nechce žiť a požaduje odstupné 25 mil. Sk s tým, že ekonomická
situácia mu to neumožňuje a je schopný jej vyplatiť 10 mil. Sk. Matka sa zmienila, že podpíše záložné
práva pre Q. až keď jej bude vyplatených 10 mil. Sk. Koncom marca 2005 priviezla sestra F. G. matku

do firmy na podpis záložných zmlúv a vie, že v tento deň bola aj vystavená zmenka na 10 mil. Sk
sosplatnosťoudňa16.04.2005.Ajkeďprivystavenízmenkynebola,zmenkujejukázalotecvprítomnosti
p. I. a videla, že ju má uloženú v trezore. Potom prišla do firmy s tým, že jej boli finančné prostriedky
prevedené a dňa 20.04.2005 sa podpisovala notárska zápisnica. Následne jej matka volala, že v
notárskej zápisnici je uvedené, že konečné vyrovnanie je konečné a či si môže uplatniť vysporiadanie

v súvislosti s rodinným domom. V roku 2007 v matkinom byte so setrami zistili, že zmenku má matka a
keď žiadali od matky aby ju vydala, tak to odmietla s tým, že je to prostriedok na zničenie otca.

Svedkyňa F.. F. G. uviedla, že je dcérou bývalých manželov B.. Matka u nej bývala do polovice roku 2005.

Ďalej uviedla, že matka sa chcela vysporiadať s otcom, keďže peniaze boli vo firme a ona tam pôvodne
pracovala bez zmluvy. V tom období riešila matka všetko cez ňu a ona ju vozila. Dňa 30.03.2005 ju
vzala do Bratislavy, pričom za prítomnosti matky, jej otca a pána I. jej bola vystavená zmenka. Vie to z
dôvodu, že jej to povedala matka a videla aj kópiu predmetnej zmenky. Ešte v ten istý deň telefonovala
p. Závadskému že chce originál zmenky, ktorý jej, že povedal, že jej ju dá v Bratislave pretože ide na

zápas. Na parkovisku jej do rúk odovzdal čistú obálku v ktorej bola zmenka. Síce obálku neotvárala,
ale videla to presvietením obálky cez svetlo. Matka sa v júni toho istého roku vrátila k otcovi ale už v
novembri 2005 opäť riešila, že chce od neho odísť, čo sa aj stalo v januári 2006 kedy jej pomáhala s
odsťahovaním. V tej dobe žiadala matku o vydanie zmenky, avšak ona to odmietla z odôvodnením, že
je to spôsob ako zničiť otca.

Svedok X. I. uviedol, že v čase vystavenia zmenky bol v čase vystavenia zmenky zamestnancom JUDr.
Boľu - FAPO. Dňa 30.03.2005 mu zavolali manželia Boľoví, že sa dohodli, že M. B. bude vyplatených
ako vyrovnanie medzi manželmi 10 mil. Sk. Odôvodnili to tým, že sa budú rozvádzať. Zmenka bola

vyhotovená vo firme a po podpísaní zmenky bola uložená v trezore s tým, že on mal za ňu zodpovedať.
Ešte v ten istý večer mu volala p. M. B. a požadovala vydanie originálu zmenky, čo aj učinil bez vedomia
JUDr. Boľu a večer ju odovzdal p. F. G.. Dňa 15.04.2005 keď im prolongovali úver uhradil 10 mil. Sk. O
tom, že zmenku vydal povedal JUDr. Boľovi vtedy, až keď mu bývalá kolegyňa zo Q. povedala, že D..
B. prišla do Q. si dať preplatiť zmenku.

PZ žalobcu na podanom návrhu v celom rozsahu zotrval. Uviedol, že jeho klient nadobudol zmenku ako
cenný papier od predchádzajúcej majiteľky a neskúmal pozadie príčiny vystavenia zmenky v akom
stave bola vystavená. Poukázal na absenciu kľúčovej

námietky zániku kauzálneho záväzku, ktorý mala zmenka zabezpečovať. Podľa jeho názoru zmenka
mala jednoznačne platobnú funkciu a nie zabezpečovaciu. Pokiaľ by mala byť zmenka
zabezpečovacia ažalovanýsplnil hlavnýzáväzokmal vrámci 3dňovej lehoty podaťnámietku zániku
kauzálneho záväzku. Na túto zásadu nemá vplyv to, že bol indosament po uplynutí protistrannejlehoty akurát s tým rozdielom, že v tomto prípade nastávajú účinky postúpenia pohľadávky a
zákon nenariaďuje vykonať dokazovanie vo vzťahu kauze zmenky, čo sa aj udialo. Navrhol, aby súd
ponechal v platnosti daný ZPR a zaviazal protistranu nahradiť trovy konania žalobcovi.

PZ žalovaného uviedla, že v prípade zmenka mala zabezpečovaciu funkciu, potom došlo k plneniu
dňa 18.04. 2005 a či už chcel klient zaplatiť záväzok alebo zábezpeku nemá právny význam. Za
stranu žalovaného vypovedali 3 svedkovia účastní vzniku zmenky, vo svojich výpovediach sa zhodli

a myslí, že je nezanedbateľnou skutočnosťou fakt, že 2 z týchto svedkov boli dcéry žalovaného a
postupkyne zmenky, ktoré v čase keď zmenka vznikala podporovali matku v rodinnom konflikte a až
následne, potom čo sa zachovala bezcharakterne a už zaplatenú zmenku zobrala, ukradla z bytu
jednej z nich a postúpila na žalobcu sa ich postoj k rodinnému konfliktu zmenil a prišli vypovedať na
súd, hoci im to bolo nepríjemné. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby súd žalobu zamietol a
bol zrušený ZPR a to z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré od neho žiadal

NS SR na strane 8 uznesenia a zároveň, aby súd PZ žalovaného priznal náhradu trov konania.

Súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR (ďalej len NS SR), uznesenie sp. zn.
3MObdo/4/2009 zo dňa 30.04.2009, s ktorým sa súd stotožnil uvádza, že zmenka bola indosovaná

takmer tri roky po uplynutí lehoty na protest, z tohto dôvodu je postúpenie práv zmenky potrebné
posudzovať ako cesiu v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 20 ods. 1 ZzaŠ)

Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. Indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po

uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

V dôsledku toho zmenka stráca povahu abstraktného a formálneho úkonu. Žalovaný preto môže uplatniť
rovnaké námietky smerujúce ku kauze (právnemu dôvodu) zmenky, aké by mohol uplatniť vo vzťahu k
reminentovi (D.. M. B.). Ak žalobca popiera žalovaným tvrdenú zabezpečovaciu funkciu zmenky, musí

dôkaznými prostriedkami preukázať ním tvrdení dôvod vystavenia zmenky. Od vrátenia veci súdu z
NS SR žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že zmenka nemala zabezpečovací
charakter aj napriek právnemu názoru NS SR.

Zabezpečovací charakter zmenky je preukázaný svedeckými výpoveďami a vyplýva aj z okolností
posudzovaného prípadu:
Žalovaný dňa 15.04.2005 poukázal na účet reminenta (D.. M. B.) sumu 10.000.000,- Sk, formou
odúčtovania osobnej spotreby, ktorá bola na účet reminenta pripísaná dňa 18.04.2005, čo bol deň
splatnosti zmenky. Zhoda vo výške a čase plnenia svedčí o tom, že toto plnenie bolo plnením zo zmenky.

Je nepravdepodobné, aby toto plnenie nebolo v kauzálnej príčinnosti so splatnosťou zmenky. Žalovaný
zmenku pre svoju vtedajšiu manželku, že po jej podpise prolongácie úveru (dňa 15.04.2005) je bude
vyplatená z titulu zúženia BSM sume uvedená na zmenke. Tomuto neodporuje ani konštatovanie v
Dohode o zúžení BSM, kde sa konštatuje, že v dohode uvedená suma 10.000.000,-Sk bola v deň
podpisu dohody poukázaná na účet D.. M. B.. Žalovaný mohol predsa plniť vopred na záväzok zriadený

neskôr. Do tohto kontextu zapadá aj to, že zmenka bola vystavená na základe toho, že D.. M. B. jej
vystavením podmienila svoj podpis pod prolongáciou úveru, z ktorého bola následne zmenka žalovaným
uhrádzaná. Žalobca považuje takýto dôkaznými prostriedkami preukázaný postup za nelogický, avšak
rovnako je nelogické jeho tvrdenie opierajúce sa o svedeckú výpoveď D.. M. B., že plnením zo dňa
15.04.2005 mal byť splnený záväzok vzniknutý na základe Dohody o zúžení BSM zo dňa 20.04.2005.

Taktiež nelogické tvrdenie D.. M. B. je, že BSM so žalovaným malo byť vyporiadené formou plnenia z
vystavenej zmenky a plnením z Dohody o zúžení BSM.

V prípade ak by zmenka nemala byť zabezpečovacím úkonom, tak by sa na ňu muselo prihliadať,

ako na absolútne neplatný právny úkon. Svojim obsahom by odporovala zákonu a zákon by taktiež
aj obchádzala, pretože podľa tvrdení D.. M. B. malo byť čiastočné vysporiadanie BSM za trvania
manželstva. Tento účel je v rozpore so zákonom, ktorý v zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníkastanovuje, že BSM možno vyporiadať až keď zanikne a to či už jeho zrušením za trvania manželstva,
alebo zánikom manželstva.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok.

Zákon teda nepripúšťa uzatváranie dohôd o čiastočnom vyporiadaní BSM za trvania manželstva.
Zmenka v danom prípade je neplatná aj z dôvodu, že vystaviteľ zmenky, žalovaný a reminentka boli
v čase vystavenia zmenky manželmi. Na strane povinného ako aj oprávneného zmenky stáli vtedajší
manželia. Ak sa žalovaný zmenkou zaviazal na plnenie, zaťažil tým majetok spadajúci pod režim BSM
na úkor a zároveň aj na prospech druhého z

manželov D.. M. B.. Z tohto je logicky vylúčené aby zo zmenky, keď nemala zabezpečovací charakter k
právnemu úkonu zužujúcemu BSM, vzniklo právo resp. akýkoľvek
záväzok. Na strane povinnej a na strane oprávnenej zo zmenky stojí ten istý subjekt (BSM), hoci
prezentovaný inými osobami. Plnenie z takejto zmenky by bolo nemožné, pretože cieľom právnych
úkonov (záväzkov) je spôsobenie vzniku zmeny, alebo zániku práv zúčastnených subjektov. V tomto

prípade, by k žiadnemu vzniku, zmene a zániku práv nedošlo, pretože na úkor jedného BSM by sa malo
zväčšiť to isté BSM, z ktorého sa malo plniť. Z uvedeného je zrejmé, že takéto plnenie je nemožné (de
facto k nemu nemôže dôjsť) a v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka by išlo o absolútne neplatný
právny úkon.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo.

Z uvedeného je zrejmé, že ak žalovaný vystavil zmenku a z nej v prospech D.. M. B. aj plnil musela mať
zmenka zabezpečovací charakter, pretože inak by musela byť neplatná.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.