Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10T/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010193
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8815010193.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudcom JUDr. Martinom Kopinom, v trestnej veci proti

obžalovanej R. Š., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom Z. XX, okres L., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 20. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

R. Š., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom Z. č. XX, okres L.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e :

dňa 11.11.2014, asi o 11:30 hod., viedla osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, evidenčného čísla L.
XXX E., po štátnej ceste na ulici Slovenskej v Hanušovciach nad Topľou, okres Vranov nad Topľou,
smerom na Prešov a vo svojom jazdnom pruhu, na riadne označenom priechode pre chodcov, vedeniu
motorového vozidla nevenovala náležitú pozornosť, neskoro spozorovala chodkyňu - poškodenú X. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. ul. č. XXX/XX, Q. W. M., okres U. W. M., ktorá prechádzala cez cestu po

priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú v smere jazdy motorového vozidla, kedy motorové vozidlo
vedené obžalovanou pravou prednou časťou narazilo do pravej strany tela poškodenej, poškodená
spadla na vozovku a utrpela pomliaždenie prednej plochy oboch kolien, pomliaždenie čela vpravo,
pomliaždenie dlaňovej plochy oboch rúk a akútnu stresovú situáciu s dobou liečenia v trvaní najviac
štyroch týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností,
podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona, na peňažný trest v sume 300,00 (tristo) EUR.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ukladá obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených: X. R., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, Q. W.
M., okres U. W. M. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937
874, s nárokmi na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na tomto súde obžalobu sp. zn. Pv
1129/14/7713 na obvinenú R. Š. pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej
stránke kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Súd vo veci rozhodol
trestným rozkazom zo dňa 29.06.2015, sp. zn. 10T/75/2015, proti ktorému bol v zákonom stanovenej
lehote podaný odpor.

Po podaní obžaloby súd obžalobu preskúmal, vrátane prípravného konania, ktoré predchádzalo jej
podaniuakonštatuje,žeprípravnékonanieboloorgánmičinnýmivtrestnomkonanívykonanézákonným
spôsobom a bez pochybení, pri dodržaní práv obhajoby. Obvinenie bolo vznesené obžalovanej dňa
07.01.2015, pričom si predmetné uznesenie prevzala dňa 12.01.2015. Zvolila si obhajcu, pričom

obhajca bol prítomný už pri jej výsluchu obvinenej dňa 15.01.2014 a následne bol na svoju žiadosť
upovedomovaný o všetkých výsluchoch a procesných úkonoch vykonávaných orgánmi činnými v
trestnom konaní, ktorých sa spravidla aj zúčastňoval.

NahlavnompojednávanísúdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovanejR.Š.,poškodenej-svedkyne

X. R., svedka R. V., H. T., Y.. X. M. - všeobecnej lekárky poškodenej, vykonal znalecké dokazovanie
výsluchom znalca Y.nalca v odbore: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Súdne lekárstvo (toxikológia,
alkohológia, sérohematológia) a oboznámením jeho znaleckého posudku č. 34/2014 zo dňa 31.12.2014.
So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní čítaná zápisnica z výsluchov svedkov z
prípravného konania: R. T. zo dňa 06.02.2015 a svedka - poškodeného R.. K. F., zástupkyne poškodenej

Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. zo dňa 23.02.2015. Boli vykonané listinné dôkazy: lekárske
správy, záznam z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke, plánik, zápisnica o ohliadke motorového
vozidla, obrazový záznam - fotodokumentácia, výpis evidenčnej karty vodiča, odpis z Registra trestov,
odpoveď na lustráciu v Registri priestupkov, správa o povesti OÚ Y. - odbor všeobecnej vnútornej
správy, správa o povesti a správa od zamestnávateľa, uplatnenie nároku na úhradu nákladov za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. z 21.02.2019. Ako listinný
dôkaz bol vykonaný aj znalecký posudok č. 135/2018 znalca Y. z odboru: Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia: Chirurgia a traumatológia, zo dňa 03.12.2018, ktorý do konania predložil obhajca obžalovanej.
Bol vykonaný zvukovoobrazový záznam - kamerový záznam Mestskej polície Hanušovce nad Topľou
z kamery umiestnenej na križovatke ulíc Slovenská a Jarmočná v Hanušovciach nad Topľou. Na

návrh obhajcu zvukový záznam telefonických rozhovorov medzi obžalovanou a poškodenou zo dňa
18.11.2014 a 21.11.2014.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná R. Š., po zákonných poučeniach, vrátane poučenia o možnosti
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, vyhlásila, že je nevinná zo skutku, ktorý sa

jej v obžalobe kladie za vinu.

Obžalovaná R. Š. (ďalej len obžalovaná) na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu,
uviedla, že: cestovala som do Prešova, bola hustá premávka, veľa chodcov a vtedy mi náhle do cesty
vbehla žena po tom, čo ostatní chodci cez cestu už prešli. Snažila som sa vyhnúť, pribrzdila som,

stočila som vozidlo doľava, aby som ju obišla. Podarilo sa mi to a to tak, že svojim vozidlom som sa tejto
chodkyne ani nedotkla. Vozidlo som odstavila na krajnici v smere mojej jazdy. Z vozidla som vystúpila,
tá pani už ku mne kráčala. Povedala mi, že sa potkla a spadla, že má špinavé šaty a že našťastie jej
nič nie je. Dala som jej 20,00 EUR, aby si šaty vyprala. Pani nemala žiadne zranenia, povedala, že
jej nič nie je, odmietla ísť do nemocnice, odmietla privolať políciu a tak sme sa rozišli. Ja sama som jej

navrhla, že ju odveziem do nemocnice a zároveň som chcela volať aj políciu. Ona toto všetko odmietla.
Pani povedala, že má nejaké psychické problémy, že jej nič nie je, že si len na chvíľu sadne na lavičku.
Po niekoľkých dňoch, presne nepamätám koľko, začala volať môjmu bratovi Y. Š., lebo na mňa číslo
vraj nemala. Číslo na môjho brata jej vraj zistil jej zať, ktorý je policajt, podľa čísla značky auta. Keďže
bratovi volala stále do práce, tak som jej volala, čo vlastne chce. Najprv povedala, že sa so mnou chce

len porozprávať, lebo som údajne náhle odišla, potom mi ale povedala, že odo mňa chce viacej peňazí aje preto ochotná povedať, že spadla niekde na schodoch. Ak jej tie peniaze nedám, povedala mi, že ma
udá na polícii. Tie telefonáty sa opakovali viackrát, preto som potom niektoré nahrala. Ďalej uviedla, že
si nepamätá, vzhľadom na odstup času, čo malo zapríčiniť pošmyknutie a pád poškodenej, ale zrejme

to, že sa ponáhľala a cez prechod pre chodcov prechádzala rýchlo. Poškodená prechádzala cez cestu
z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča. Po tom, čo chodci prešli, jej poškodená do cesty vbehla sama.
V čase skutku na mieste činu nevidela žiadne viditeľné zranenia poškodenej na rukách, dlaniach, ani na
čele. Keď zbadala chodkyňu, išla rýchlosťou asi 30 km/h - 40 km/h. Žiadnou časťou vozidla poškodenú
nezachytila. 20,00 EUR na úhradu špinavých šiat dala poškodenej preto, že plakala, že má chorého

manžela, ktorý má odrezanú nohu a zľutovala sa nad ňou. Poisťovni nahlásila haváriu až potom, čo ju
obvinila polícia.

Poškodená svedkyňa X. R. po zákonných poučeniach k svojej osobe uviedla, že pred nehodou nemala
žiadne psychické problémy, ale po nehode začala mať psychické problémy, vyhľadala pomoc psychiatra
a bralá aj psychofarmaká. Manžel jej zomrel 09.01.2015. K skutku uviedla: Z pošty v Hanušovciach

som cez cestu prechádzala oproti k potravinám. Pred reálnym vstupom do vozovky som stála už na
ceste na prechode, na kraji, poobzerala som sa do obidvoch strán, či ide auto, žiadne nešlo, preto som
pokračovala v prechádzaní cez cestu. Keď už som bola na konci prechodu, ohľadla som sa doprava,
pozerám, ide na mňa auto, veď to ma zabije. Vodička na cestu nepozerala, pozerala na pravý bok. Keď
som to auto zbadala, bolo odo mňa asi pol metra. Ja som zrýchlila krok. Na to mi narazila autom do

päty botasky pravej nohy a do pravého boka. Na to som spadla na ruky, na obe dlane, celá som sa
natiahla na cestu. Tiež som spadla na kolená. Narazila do mňa predkom vozidla, niekde, kde je svetlo,
ale nepamätám na ktorej strane. Mňa odhodilo dopredu. Ona hneď nezastavila, ale pokračovala v jazde
ďalej a zastavila asi až 30 - 40 metrov za zrážkou. Za ňou zastavila biela embéčka, z ktorej vystúpil
blonďavý chlap a povedal mi, že ma mohol prejsť. On potom pokračoval ďalej v jazde. Jeho meno

neviem. Ja som v šoku dvihla hlavu, vodička, ktorá má zrazila, prišla ku mne, pýtala som sa, kde ste sa
pozerali, ona odpovedala áno, áno, som sa obzrela. Pýtala sa ma, či mi niečo nie je, ja jej na to akože
nie, pozrite na mňa. Mala som kolená aj ruky zrafané a bola som celá špinavá. Mala som modriny na
kolenách, rukách, aj na boku. Najprv som k lekárovi ísť nechcela, potom som išla, keď ma to bolelo.
Zlomeniny som nemala žiadne, iba modriny na kolenách, dlaniach, boku, potom ma boleli aj plecia, ako

som spadla. Mala som zodreté dlane, aj kolená, išla mi z nich krv. Nohavice boli po páde pozadierané,
ale roztrhnuté neboli. Botasky boli zodraté, mala som odreté aj prsty na nohe v tej botaske. Ona ku mne
prišla, chytila ma pod pazuchu a viedla ma k svojmu autu. Pýtala sa ma, či má volať políciu. Na to, či má
volať záchranku, sanitku, sa nepýtala. Na jej otázku, či má volať políciu, som jej povedala, že pani, veď
by vám hneď zobrali vodičský. Ona mi na to, že nielen vodičský, ale i zavrieť by ma za to mohli. Ja jej na

to, že pani, šak ste ma mohli zabiť a ja mám doma chorého muža. Povedala mi, že má malé deti, začínal
advent, tak som sa kresťansky zľutovala, aby teda políciu nevolala. Na to mi dala 20,00 EUR, povedala
mi, nech si vyperiem šaty, sadla do auta a išla preč. Ja som potom sadla na lavičku, bola som v šoku. Ja
pri sebe stále nosím zápisník, niečo mi nesedelo, preto som si zapísala typ auta a jeho evidenčné číslo.
Nesedelo mi, že tak rýchlo sadla do auta a išla preč. Pri mne sa tam zbehla kopa ľudí, vyšli aj z predajne,

aj predavačka. Ja som tam mala auto pri pošte, keďže som tiež vodič. Ale tak som sa triasla, zavolala
som zaťovi R. V., aby po mňa prišiel. Ďalej uviedla, že zranenia, ktoré utrpela pri nehode, ju začali bolieť
v ten deň poobede, keď prišla domov. Kolená jej začali modrieť, ruky mala zodraté. Lekára navštívila
asi týždeň po nehode. Na otázku, prečo podala trestné oznámenie až 11 dní po nehode, uviedla, že tak
urobila až potom, keď ju všetko začalo veľmi bolieť. Uviedla, že po nehode kontaktovala obžalovanú s

tým, že sa ide liečiť, bolia ju kolená a 20,00 EUR, ktoré jej dala po nehode na náhradu škody, je málo,
že chce aspoň 100,00 EUR. Na otázky obhajcu uviedla, že psychiatrické problémy začala mať a liečiť
sa začala už pred nehodou, pretože jej manžel bol chorý. Na otázku obhajcu zopakovala, že trestné
oznámenie dala až 11 dní po nehode preto, že cítila bolesť, ktorá neustávala. Po nehode si povedala,
že nepôjde s každou rankou k lekárovi, myslela si, že to prestane. Trestné oznámenie sa rozhodla dať

až potom, keď to neprestávalo a celá zmodrela. Na otázku obhajcu uviedla, že jej obvyklý spôsob života
po nehode dňa 11.11.2014 sa zmenil tak, že sa zdržiavala viacej doma, veľmi nevychádzala, dávala si
masti a obklady. Bola uzavretá. Bála sa o koleno, ktoré jej bolo operované asi päť rokov pred nehodou.
Je pravda, že tri až štyri dni po nehode šoférovala vozidlo, to preto, že mala chorého manžela, musela
ísť nakúpiť a na lieky a práve preto, že ju boleli kolená, nešla peši, ale autom.

Svedok R. V. uviedol, že poškodená je jeho svokra, s ktorou má normálny vzťah. Vypovedal v súlade so
svojou výpoveďou z prípravného konania zo dňa 29.04.2015, ktorú doplnil: Pýtal som sa svokry, ktorá
mi oznámila, že ju zrazilo auto, či sa jej niečo stalo, ona mi oznámila, že ju auto zrazilo na prechode, onaspadla dopredu rukami. Povedala mi, že si udrela koleno. Pýtal som sa jej, kde je vodička auta, ktoré
do nej narazilo. Povedala, že pred pár minútami odišla, že jej tamtá vodička nariekala, že má malé deti,
svokra necítila nejakú veľkú bolesť, tak sa dohodli tak, že jej tá vodička dala 20,00 EUR, aby si oprala

nohavice. Povedala, že vodička ju prosila, aby nevolali žandárov, lebo ju dajú do basy. Pýtal som sa
jej, či jej mám volať sanitku, alebo ju odviesť k lekárke. Svokra povedala, že nie, že ona nikde behať po
doktoroch nechce, že má doma lieky, nech ju odveziem domov. Po tom, čo som ju odviezol domov, išiel
som naspäť do práce. O niekoľko dní, asi 4 - 5, mi volala svokra, že bola u lekára na ortopédii, resp.
u svojej lekárky, že ju bolí koleno a chce s tým niečo robiť. Povedal som jej, nech príde na oddelenie

nahlásiť dopravnú nehodu. Prišla a zdokumentovala sa. Na otázku, aké zranenia videl na poškodenej
po príchode na miesto činu dňa 11.11.2014, uviedol, že na nej videl odreninu na ruke - ľavej dlani. Iné
zranenia na nej nevidel. Trochu chrámala na koleno, na ľavú nohu, ale koleno nevidel, lebo ho mala pod
nohavicami. Nohavice boli trochu ošúchané na ľavom kolene. Ďalej uviedol, že v čase nehody pracoval
ako policajt a to ako zástupca riaditeľa OO PZ Q. W. M.. Na otázku obhajcu, prečo hneď po nehode
nezavolal policajtov, nezdokumentovalo sa miesto činu a prečo nepodali trestné oznámenie, uviedol, že

poškodenú - svokru o týchto postupoch informoval, ale uviedla mu, že nič nebude na polícii hlásiť, nikde
nebude po polícii chodiť, že ona sa s vodičkou dohodla a ďalej to riešiť nebude. K otázke obhajcu, k jeho
vzťahu k policajtovi Y.. V. z I. Vranov n/T., ktorý vec šetril, uviedol, že si s ním síce tyká, ale bližší osobný
vzťah s ním nemá, iba čisto pracovný. K otázke obhajcu, k jeho vzťahu k ustanovenému znalcovi vo
veci Y. uviedol, že sa s ním nestretol, nepozná ho, nemá k nemu žiadny bližší osobný vzťah a nikdy s

ním netelefonoval. K otázke samosudcu, čo podľa jeho vedomostí primälo jeho svokru - poškodenú k
zmene rozhodnutia a to podaniu trestného oznámenia cca 11 dní po nehode, uviedol, že mu k tomu
uviedla, že má problémy s kolenom, že ju bolí a bola s ním u lekára. Zohnala si číslo na obžalovanú a
telefonovala s jej bratom, pretože Š. s ňou odmietla komunikovať.

Svedkyňa H. T. po zákonných poučeniach uviedla: Sú tomu už dva roky, neviem, či si spomeniem na
všetko. Išli sme s manželom na aute do Hanušoviec oproti OD Rubín, ja som tam išla kopírovať nejaké
lekárske správy. Zbadali sme pani R., t. j. ja, manžel a rôzni iní ľudia, ako vstúpila na prechod pre
chodcov. V momente, keď naň vstúpila, žiadne autá nešli. Akurát jedno biele auto odbočovalo z hlavnej
cesty v smere z Vranova na Prešov doľava pri pošte do uličky. Ja som bola práve sklonená, hľadala som

lekárske správy, keď som sa pozrela, videla som pani R., ako kľačí na prechode spadnutá na kolená
s rukami - dlaňami opretými o zem. Podotýkam, že pani R. som poznala podľa mena, toľko čo sa
poznáme, že chodíme spolu do kostola. Ja som vystúpila z auta a išla som jej pomôcť. Nejaké zelené
auto - Fabia zastavilo asi 20 metrov za miestom zrážky, na autobusovej zastávke. Od toho auta sa k
poškodenej R. blížila pani Š. a ja som k nej šla od nášho auta. Pani R. v momente zrážky už bola skoro

na kraji prechodu pre chodcov. Š. vo svojom aute obišla biele auto, ktoré odbočovalo doľava a zastavila
ďalej, ako som uviedla. Keď som ja prišla k poškodenej R., pýtala som sa jej, čo sa stalo, či netreba
volať políciu. Š. sa pýtala R. rovnako, či sa jej nič nestalo. R. sa jej spýtala, že prečo nedávate pozor
pani. Š. ju zavolala k sebe k autu a ja som išla do papiernictva. Z papiernictva s prítomnými ľuďmi a
predavačkou sme pozerali cez okno, čo robí R. a Š. pri aute. Videla som, že poškodená R. mala v ruke

peňaženku, ktorú zatvárala. Keď som po zrážke prišla k poškodenej R., aby som jej pomohla, ona sa na
nohy postavila sama a začala sa otrepovať. Ja som sa jej nepýtala, či mám volať sanitku alebo políciu
a neviem, o čom sa s ňou bavila obžalovaná Š., lebo hneď, ako k nej prišla, ja som šla do papiernictva.
Ďalej k okolnostiam dopravnej nehody uviedla, že pred obžalovanou vyššie biele, asi dodávkové vozidlo
odbočovalo doľava. Obžalovaná ho obchádzala sprava a pokračovala v smere jazdy na Prešov, preto

asi nevidela poškodenú prechádzajúcu cez prechod pre chodcov, ktorá v jej smere jazdy prechádzala
zľava doprava. V mieste zrážky bola poškodená skoro na konci prechodu pre chodcov. Po zrážke žiadne
viditeľné zranenia na poškodenej R. nevidela. Videla len, že mala nohavice na kolenách zaprášené a
otrepávala si ich.

Svedok R. T., ktorého výpoveď zo dňa 06.02.2015 z prípravného konania bola, po splnení podmienok
podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní čítaná, uviedol, že presne v nezistený
deň zaparkoval svoje vozidlo pri budove Rubín v Hanušovciach n/T. Vtom od Prešova prechádzala
kolóna sprevádzaná majákom. Po tom, čo prešla kolóna, počul náraz. Všimol si pri konci prechodu pre
chodcov p. R., ktorá kľačala na prechode pre chodcov na rukách a nohách. Vodička Fabie podišla k R.,

pričom už pri tejto stála jeho manželka - p. T.. Počul, ako sa R. sťažovala na vodičku Fabie, že čo robí a
kde pozerá. Manželka pomohla R. vstať a odišla do obchodu na nákup. Potom prišla do vozidla a odišli.
V čase nehody bol asi 10 metrov od samotného priechodu pre chodcov.Svedkyňa, splnomocnenkyňa poškodeného - Všeobecnej zdravotnej poisťovne a. s., R.. F., ktorej
výpoveď zo dňa 23.02.2015 z prípravného konania bola, po splnení podmienok podľa § 263 ods. 1
Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní čítaná, uviedla, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.

s. si uplatňuje nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Listom zo dňa 21.02.2019 si tento nárok
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. vyčíslila.

Svedkyňa Y.. X. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je ošetrujúcou lekárkou poškodenej X. R., nie je
však v žiadnom vzťahu k žiadnej zo strán konania. Jej vzťah k poškodenej je iba pracovný, ako lekár k

pacientovi. Okolnosti a jej zranenia, ktoré mala utrpieť po dopravnej nehode 11.11.2014, si nepamätala.
Po nahliadnutí do jej lekárskej správy poškodenej zo dňa 20.11.2014 k tomu uviedla: Pacientka prišla
na vyšetrenie 10 dní po úraze a konštatuje, že v uvedený deň 11.11.2014 bola zrazená na priechode
v Hanušovciach nad Topľou autom. Uviedla presný čas medzi 11:30 a 12:00 hod., vedela poznávaciu
značku, auto jej narazilo do pravej dolnej končatiny. Ona spadla na obe kolená a na horné končatiny.
Čiže tak jak na štyri, na zem. Na vyšetrení nikde nebola v deň úrazu, ani krátko potom, ale postupne sa

jej zhoršovali bolesti už operovaného ľavého kolena, aj hlavy a bolelo ju svalstvo celého tela. To je zo
subjektívnej anamnézy pacientky, t. j. z jej slovného udania. Objektívne ja zisťujem, že v oblasti ľavého
kolena mala hematóm, čiže krvnú podliatinu v regresii, znamená už na ústupe, o rozmeroch 9 cm x
5,5 cm. V oblasti pravého kolena už len minimálna krvná podliatina, vstrebaná, s rozmermi 2 cm x 1,5
cm. Pacientka sa žiadala na ortopedické vyšetrenie, keďže išlo hlavne o bolesť ľavého kolena, ktoré

mala už predtým operované ortopédom a jej doporučujem aj chirurgické vyšetrenie, keďže išlo o akútny
úraz, úraz s odstupom 10 dní, t. j. čo sa týka chirurgických záležitostí. Pacientka je v dlhodobej liečbe
psychiatra pre depresívnu poruchu a popisovaný úraz jej ju zhoršil, tak to mám zapísané v ten deň pri
diagnóze. Na otázky obhajcu uviedla, že nemá atestáciu z odboru psychiatria. Ale ako všeobecný lekár
je oprávnená riešiť a liečiť akútne zdravotné problémy svojich pacientov základnými liekmi, ktoré pre ňu

nie sú preskripčne obmedzené, vrátane akútnej stresovej reakcie a depresie. Akútnu stresovú reakciu
majú aj pacienti, ktorí nemajú depresie. K diagnostickému rozdielu medzi akútnou stresovou reakciou
a depresiou uviedla, že akútna stresová reakcia je reakcia, ktorá vzniká u pacienta po akútnom strese,
kde vyvolávajúcou príčinou môže byť úraz, hádka, nejaké zľaknutie, alebo náhla bolesť, napríklad pri
infarktoch. Náhla bolesť vzniknutá aj bez nejakej vonkajšej príčiny. Prejavuje sa väčšinou zvýšením

tlaku, arteriálneho tlaku krvi, schvátenosťou pacienta, búšením srdca, potením, úzkostnými prejavmi,
strachom. Pokiaľ ide o depresívnu poruchu, to je ochorenie chronické, ktoré môže mať tri stupne,
ľahká, stredná a ťažká forma alebo stupeň. Pri nej je dôležité, či je recidivujúca, teda opakujúca sa
depresívna porucha. Táto sa prejavuje rannými pesimami, t. j. v ranných hodinách nezáujem o danie
v okolí, vlastnú osobu, vedenie domácnosti, prácu ako takú, až okolo poludnia sa tí pacienti akoby

rozbehnú, akoby dokážu rozbehnúť do bežných denných aktivít. Ráno a dopoludnia sú takí pasívni, bez
záujmu o čokoľvek. To je taký typický priebeh dňa u pacienta, ktorý sa lieči na depresiu, ale depresia
môže mať aj iný klinický obraz. Môže byť aj s ťažkými psychotickými prejavmi, bludmi, halucináciami,
to už riešia psychiatri, takéto ťažké formy. K otázke trvania akútnej stresovej poruchy uviedla, že u
každého pacienta je to individuálne, ale väčšinou trvá tak dlho, ako trvajú následky vyvolávajúceho

faktora. Následky mám na mysli tie fyzické, teda napríklad bolesť po úraze. Dňa 20.11.2014 k nej prišla
pacientka s diagnózou ťažkej akútnej stresovej reakcie po úraze, tak liečila jej ťažkosti v ten deň. Na
prejav tejto diagnózy použila injekciu, ktorú mala v doporučení na lekárskej správe svojej psychiatričky.
K jej nálezu z 24.11.2014, ktorý jej bol predložený obhajcom, uviedla, že subjektívne ťažkosti pacientky
tam nie sú uvedené žiadne, je to objektívna správa pre policajný zbor. Zranenia ňou určenej diagnózy

v slovenčine určila ako „pohmoždenie oboch kolien, viac vľavo.“

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal znalecké dokazovanie výsluchom znalca Y. Ten po zákonných
poučeniach zotrval na záveroch a obsahu svojho znaleckého posudku č. 34/2014. K otázke obhajoby,
ktorá spochybnila jeho znaleckú odbornosť - pôsobiť znalecky pri posudzovaní zranení živých ľudí -

poukázal na č. 48 15 00 smernice MS SR č. 7/2009 Zb. inštrukcií a oznámení, ktorá ho oprávňuje
posudzovať mechanizmy pri úrazoch, nehodách, ublíženiach na zdraví, aj u živých ľudí. Súdne lekárstvo
je vo všeobecnosti medicínskym odvetvím, ktoré rieši problematiku vonkajšieho násilia na ľudský
organizmus. V znaleckom odvetví súdneho lekárstva pôsobí od roku 2014, ale už od roku 2007 znaleckú
činnosť v tomto odvetví vykonával ako znalec ustanovovaný ad hoc. Od uvedeného roku podal cca

100 znaleckých posudkov u živých osôb na posúdenie ich zdravotného stavu, vrátane posúdenia doby
liečby a doby práceneschopnosti. V tejto konkrétnej veci mal k dispozícií zdravotnú dokumentáciu
poškodenej,ktorásatýkalaporanení,ktoréutrpelapripredmetnejdopravnejnehode.Tátodokumentácia
bola postačujúca na to, aby vypracoval znalecký posudok. Pri osobnom vyšetrení poškodenej bolipomliaždeninyvyhojenéakrvnépodliatinyvstrebané.Obvyklýspôsobživotapoškodenejbolobmedzený
bolestivosťou, opuchmi, krvnými podliatinami, ktoré mohli viesť k poruchám hybnosti chôdze a tým k
zníženiu obvyklého spôsobu života, alebo výkonu obvyklej činnosti. Poukázal na svoj znalecký posudok,

kde uviedol dobu cca 3 - 4 týždne, keď poškodená mohla mať problémy a bolestivosť pri chôdzi, chôdzi
do schodov, možno bicyklovaní, vstávaní, kľačaní a podobne. Na otázku obhajcu poukázal na stranu
14, bod d) svojho znaleckého posudku, kde potvrdil, že menovaná už dlhodobo trpela stredne ťažkou,
až ťažkou depresívnou poruchou a organickým psychosyndrómom. Čiže psychické problémy mala už
pred dopravnou nehodou. Avšak, pokiaľ ide o akútnu stresovú reakciu, táto nepatrí medzi depresívne

poruchy. U poškodenej k akútnej stresovej reakcii mohlo dôjsť, ak by aj netrpela depresívnou poruchou.
Vo všeobecnosti sa jedná o ľahký poúrazový stres, ktorý nepretrváva, spravidla sa stabilizuje a spravidla
nezanechá trvalé následky. Preto na otázku obhajcu uviedol, že nevidí dôvod na to, aby po utrpení
akútnej stresovej reakcie poškodená po troch dňoch nemohla šoférovať.

Na základe povinnosti uloženej súdom na hlavnom pojednávaní znalec doplnil zoznam znaleckých

posudkov, ktoré vypracoval v roku 2014 na posúdenie zdravotného stavu, vrátane posúdenia doby liečby
a doby práceneschopnosti u živých ľudí, do podania znaleckého posudku č. 34/2014 u poškodenej.
Predchádzalo mu 11 znaleckých posudkov u živých ľudí.

Z obrazového záznamu, zhotoveného kamerou Mestskej polície v Hanušovciach n/T., súd zistil, že k

zrážke vozidla obžalovanej do poškodenej došlo takmer na konci prechodu pre chodcov, pri prechádzaní
poškodenej cez prechod pre chodcov z protismerného jazdného pruhu do jazdného pruhu pohybu
vozidla obžalovanej. Náraz poškodenú odhodil na bok, po ktorom spadla na kolená a dlane.

V zázname z dopravnej nehody z 22.11.2014, ako aj zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody

z 22.11.2014 OR PZ Vranov n/T., ODI, je popísaná dopravná nehoda a okolnosti, za akých k nej malo
dôjsť. V pripojenej fotodokumentácii z 21.11.2014 sú obrazové záznamy z miesta zrážky.

Vo fotodokumentácii z 15.01.2015 sú obrazové záznamy OMV Škoda Fabia, evidenčného čísla L.
XXX E., zelenej farby, so zápisnicou o obhliadke motorového vozidla z 15.01.2015. Na vyhotovených

fotografiách a je to podchytené aj v predmetnej zápisnici o obhliadke, na vozidle sú viditeľné poškodenia
spôsobené opotrebovaním a užívaním vozidla. V prednej časti vozidla je predný nárazník pod predným
pravým svetlom posunutý smerom nadol. Pod stredovou mriežkou kapoty sa nachádza odlomená
plastová časť. Predný ľavý svetlomet sa zahmlieva z vnútornej strany.

Zo zvukových záznamov telefonátov medzi obžalovanou a poškodenou zo dní 18.11.2014 a 21.11.2014
je zrejmé, že v oboch prípadoch telefonovala obžalovaná poškodenej a aktívne sa snažila poškodenú
naviesť na požiadavku náhrady škody od nej v spojitosti s iniciovaním trestného konania.

V lekárskej správe z 20.11.2014 Y.. X. M., lekárka z odboru Všeobecné lekárstvo, uvádza ako pôvod

zranenia, ktorý pacient udal, že ju 11.11.2014 malo na priechode pre chodcov v Hanušovciach n/T. zraziť
auto a ona spadla na obe kolená. Zistenú diagnózu uvádza: „pohmoždenie oboch kolien, viac vľavo.“
Úraz posudzuje ako stredne ťažký.

V správe z 20.11.2014 uvádza Y.. M., po identicky uvedených subjektívnych ťažkostiach poškodenou,

objektívny nález - hematóm v oblasti ľavého kolena 9 cm x 5,5 cm v regresii, v oblasti pravého kolena
len minimálny hematóm, už resorbovaný 2 cm x 1,5 cm. Podaný apaurin inj. i. m. Ako diagnostický záver
určuje S 83.7 - poranenie viacerých útvarov kolena a F 43.0 - akútna stresová reakcia.

Z odpisu z Registra trestov a súdnych lustrácií súd zistil, že do dňa skutku 11.11.2014, ako ani po ňom,

do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, obžalovaná nebola trestne stíhaná, ani odsúdená. V priestupkovom
konaní jej 04.02.2014 bola uložená bloková pokuta 10,- EUR za porušenie predpisu o rýchlosti jazdy a
22.11.2013 pokuta v sume 60,- EUR za porušenie predpisu o vchádzaní na cestu. Vodičské oprávnenie
skupiny B jej bolo udelené 13.07.2010. Správy k osobe obžalovanej sú v zásade pozitívneho charakteru.

V priebehu hlavného pojednávania predložila obhajoba dňa 7.1.2019 znalecký posudok č. 135/2018
vypracovaný dňa 7.1.2019 znalca Y. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia,
traumatológia, pričom navrhla na hlavnom pojednávaní znalecké dokazovanie oboznámením tohto
znaleckého posudku a výsluchom znalca.Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol naposledy v tejto trestnej veci dňa 06.08.2019 Rozsudkom
tak, že obžalovanú uznal vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Obžalovanej uložil peňažný trest s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. Poškodených
s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

V dôsledku podaného odvolania obžalovanou, Krajský súd v Prešove rozhodol Uznesením sp. zn.
5To/5/2020 dňa 10.03.2020 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu aby ju

znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd vo svojom uznesení, okrem iného uviedol, že odvolanie je čiastočne dôvodné pre nesprávny
procesný postup pri vykonávaní dôkazov a pre neúplnosť dokazovania. Nesprávny procesný postup
videl v tom, že prvostupňový súd vykonal znalecký posudok Y. predložený do konania obhajobou ako
dôkaz listinný a nie znalecký. Uviedol, že ak závery takéhoto znaleckého posudku sú na tú istú otázku,

ktorá už bola v konaní doň pribratým znalcom posudzované rozdielne a majú reálny podklad, vyvstáva
potreba objasniť rozdielnosti v záveroch znaleckých posudkoch na tú istú otázku. V takom prípade
je povinnosťou konajúceho súdu znalca predvolať a po poučení ho vypočuť k objasneniu rozdielnych
záverov. Konajúci súd však týmto spôsobom nepostupoval, hoci z predloženého znaleckého posudku
vyplývajúinérozhodnéskutočnostitýkajúcesadĺžkyliečbyujednotlivýchporanení,ktorémajúpodstatný

vplyv na posúdenie konania obžalovanej oproti znaleckým záverom znalca Y. pribratého do konania
orgánom činným v trestnom konaní v rámci prípravného konania.

Ostatné dôkazy podľa záverov nadriadeného súdu boli vykonané v súlade s pravidlami stanovenými
procesnými predpismi, a preto o obsah účinne zabezpečených a vykonaných dôkazov mohol konajúci

súd opierať svoje skutkové zistenia. Okrem ustálenia následku v tejto veci, ktorý ostáva sporný, možno
priebeh skutkového deja hodnotiť z hľadiska jeho dokázania súdom prvého stupňa ako v zásade
nesporný. Krajský súd uviedol, že považuje vyhodnotenie dokazovania ohľadne priebehu skutkového
deja za zodpovedajúci logickému úsudku a pád poškodenej bol v príčinnej súvislosti s vedením
motorového vozidla obžalovanou. Ani námietka obhajoby, že poškodená sama spadla v dôsledku

veku, potknutia sa a straty rovnováhy nie je opodstatnená. Za daných zistení odvolací súd hodnotenie
dôkaznej situácie obhajobou posúdil ako nekritické a bez logických súvzťažností medzi skutočnosťami
vyplývajúcimi z jednotlivých dôkazov. Niet pochýb o tom, že po páde poškodenej na zem mohli u nej
vzniknúť poranenia na nohách, konkrétne kolenných kĺboch, a tiež aj na rukách, ktorý mechanizmus
vzniku poranení je viditeľný aj z kamerového záznamu a potvrdzuje ho aj do konania pribratý znalec Y..

Sporným teda ostáva, a to aj vzhľadom na stav dokazovania, ktoré poranenia a akého charakteru vznikli
u poškodenej. Kamerový záznam a výpoveď poškodenej nespochybňujú možnosť vzniku poranení
v dôsledku pádu na zem na kolenných kĺboch a rukách, ako aj v oblasti čela. Takisto uviedol, že
k poraneniam vypovedala poškodená X.. R. a jej tvrdenie je objektivizované aj lekárskymi správami

z 20.11.2016, z ktorých je zrejmé, predovšetkým z lekárskej správy všeobecnej lekárky Y.. M., že u
poškodenej boli objektívne zistené na ľavom kolennom kĺbe krvná podliatina v regresii o veľkosti 9 cm x
5,5 cm a na pravom kolennom kĺbe krvná podliatina, takmer vstrebaná s rozmermi 2 cm x 1,5 cm. Ak je
popísanýcharakterapovahaporanenia,ikeďniejekdispozíciisnímka,ktorábypresnejšieidentifikovala
poranenie, je nutné toto znalecky posúdiť tak z hľadiska mechanizmu vzniku tohto poranenia, doby, kedy

toto poranenie mohlo vzniknúť a či popisovaný spôsob vzniku poranenia zodpovedá mechanizmu vzniku
pre daný typ poranení. Úrazové stavy spravidla posudzujú znalci z odvetvia traumatológie, avšak znalci
z odvetvia súdneho lekárstva sú tak isto oprávnení posudzovať poranenia spôsobené vonkajším násilím
na ľudský organizmus a preto znalecký posudok podaný znalcom z odvetvia súdneho lekárstva Y. je
dôkazom, o ktorý súd môže opierať svoje skutkové zistenia, samozrejme za predpokladu jeho vykonania

v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom. Zo záverov znaleckého posudku Y.teraz
vyplýva, že najzávažnejším poranením, ktoré poškodenej malo byť spôsobené, je pomliaždenie prednej
plochy ľavého kolena, ktoré si vyžiadalo konzervatívnu liečbu približne 3 až 4 týždne. Ostatné poranenia
si nevyžiadali špeciálnu liečbu a nebola nevyhnutná práceneschopnosť, pričom doba obmedzenia
obvyklého spôsobu života sa pohybovala do 7 dní u akútnej stresovej reakcie, ktorá z ostatných

bola najzávažnejšou poruchou zdravia. V dôsledku obhajobou predloženého znaleckého posudku je
nateraz pochybnou aj doba liečby najzávažnejšieho poranenia a sťaženia obvyklého spôsobu života
u poškodenej, a to prednej plochy ľavého kolena, keďže závery predloženého znaleckého posudku
Y. obsahujú rozdielnu dobu liečby u poranení poškodenej. Je faktom, že znalec Y. nevysvetlil dôvodydlhšie trvajúcej poruchy zdravia u poškodenej súvisiacej práve s týmto poranením, z jeho znaleckého
posudku a ani z výsluchu nie je zrejmé, prečo stanovil dobu PN na 3-4 týždne, keď už 20.11.2014 sa
pomliaždenie vstrebávalo a súd to ani neobjasňoval, hoci je zrejmé, že pomliaždenina mala na deviaty

deň po vzniku poranenia tvar o veľkosti 9 x 5,5 cm a bola vo fáze vstrebávania. Nie je teda zrejmé
ani to, či pri pomliaždenine na prednej ploche ľavého kolena mohla byť ovplyvnená aj hybnosť kolena
a v akom rozsahu. Napokon vzhľadom na námietky obhajoby súd mohol objasniť aj to, či objektívne
zistené poranenia museli vzniknúť ihneď alebo sa mohli aj postupne vyvíjať aj z hľadiska ich vizualizácie
navonok a čo bolo toho dôvodom. Okrem toho mal súd znalecky objasniť i to, či bolesť u poškodenej bola

výlučne spojená iba s týmto poranením alebo mohla pretrvávať aj z iných dôvodov a z akých. Krajský
súd ďalej uviedol, že skutkové zistenia ustálené konajúcim súdom nemôžu byť podkladom pre uznanie
viny obžalovanej podľa § 158 Tr. zákona. Z dôvodu objasnenia zákonného znaku skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví, ktorým následok bezo sporu je, na podklade odvolania obžalovanej zrušil
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku, pretože skutkové zistenia sú ohľadne
následku nejasné a je nevyhnutné doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, ktoré môže viesť

aj k iným skutkovým záverom. Nevyhnutným je nielen vypočuť ako znalca Y.torý vypracoval znalecký
posudok k posúdeniu poranení poškodenej X.. R., ale tiež opätovne vypočuť aj znalca Y. za účelom
objasnenia stanovenia dlhšie trvajúcej liečby u poškodenej. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd
vec vrátil postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku konajúcemu súdu, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku: Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia:
Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,

nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti vyplývajúce zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu a vyslovený
právny názor krajského súdu prvostupňový súd doplnil dokazovanie o dôkazy nariadené nadriadeným
súdom a v súlade s jeho právne záväzným právnym názorom.

Súd prvej inštancie tak predvolal súdneho znalca Y.dboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
úrazová chirurgia a na hlavnom pojednávaní vykonal znalecké dokazovanie jeho výsluchom ako
aj oboznámením a prečítaním jeho znaleckého posudku v súlade s návrhom obhajoby. V smere
odstránenia rozporov v súlade so závermi nadriadeného súdu medzi znaleckými závermi súdneho

znalca Y. súd doplnil znalecké dokazovanie i o výsluch znalca Y. Za účelom objasnenia východiskových
skutkovýchokolností,ktorébolipodkladmipreobochznalcovprevypracovanieichznaleckýchposudkov
pred dopravnou nehodou i po nej, súd doplnil dokazovanie i o výsluch poškodenej X.N. R.. Pre
prípad uznania viny obžalovanej pre posúdenie okolností predpokladaných § 34 Trestného zákona pre
ukladanie trestu súd na hlavnom pojednávaní po vrátení veci z nadriadeného súdu na ďalšie konanie ako

listinné dôkazy vykonal i aktuálne správy zabezpečené zo súdnych databáz, a to: odpovede na lustráciu
v Registri priestupkov a Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, odpoveď na lustráciu
v registri Generálnej prokuratúry SR, odpovede na lustráciu v Systéme trestnej agendy a databáze
súdov, odpis z Registra trestov zo dňa 19.08.2020, odpovede na lustrácie v Sociálnej poisťovni, Registri
obyvateľov SR a Zboru väzenskej a justičnej stráže SR.

Súdny znalec Y.nalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia po
zákonnom poučení podľa § 268 ods. 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok
vypracoval na základe písomnej žiadosti, ktorú mu osobne doručil po predchádzajúcom telefonickom
rozhovore advokát R.. R. V., ktorý je právnym zástupcom obžalovanej. S pánom advokátom nie je

v žiadnom rodinnom a doteraz nebol ani v pracovnom pomere. Toto je jeho prvý znalecký posudok,
ktorý vypracoval na jeho žiadosť. Doteraz R.. V. nepoznal, nie sú ani kamaráti, ani nič podobné.
Nepamätá si žiaden vedomý kontakt vo svojom živote s ním. Obžalovanú takisto v živote nevidel, nie
je k nej v žiadnom rodinnom, ani inom pomere. Uviedol, že je vedený v zozname znalcov, ktorý vedie
v elektronickej forme Ministerstva spravodlivosti SR v odbore zdravotníctvo a farmácia a v odvetviach

chirurgia a traumatológia. Znalcom je od novembra roku 2009 a ročne vypracuje od 120 do 160
rôznychznaleckýchúkonov.Zotrvávanazáverochsvojhoznaleckéhoposudku,pretožebolvypracovaný
na základe zdravotnej dokumentácie poškodenej X. R. z úrazového obdobia a odbornej posudkovej
literatúry.Znaleckýposudokpodalvsúladespoučením,ktorémuvúvodetohtovýsluchudalsamosudca.V ďalšom uviedol, že prvotne ošetrujúci všeobecný lekár poškodenej - Y.. M. - do svojho lekárskeho
záznamu objektívne zdokumentovala podkožný krvný výron v oblasti ľavého kolenného kĺbu. Následne

v ten istý deň odborný lekár - špecialista chirurg Y.. Q. do svojho lekárskeho záznamu objektívne
zdokumentoval, že v oblasti ľavého kolenného kĺbu je prítomný hematóm v regresii, čiže podkožný
krvný výron, ale takisto zdokumentoval, že koleno je bez opuchu, bez náplne, postranné väzby sú
pevné, predný skrížený väz je negatívny, zadný skrížený väz je negatívny a menisky sú nebolestivé.
Negatívne skrížené väzy znamená, že sú zdravé, sú pevné, že nie sú poškodené. Takisto následne

ďalší špecialisti ortopéd Y.. R. do svojho objektívneho záznamu zdokumentoval, že je prítomný podkožný
krvný výron na prednej strane ľavého kolenného kĺbu, ale jednoznačne píše že, zohnutie a vystretie
kolena je v plnom rozsahu, koleno je stabilné. Takže ani jeden z týchto troch vyšetrujúcich lekárov
nepopísal žiadne obmedzenie funkčnosti, hybnosti, alebo svalovej sily v oblasti ľavého kolenného
kĺbu. Preto zastáva stanovisko, že v danom prípade doba obmedzenia obvyklého spôsobu života
poškodenej bola len do ústupu lokálnej bolesti daného podkožného krvného výronu, čiže 5 dní. A

naopak, závery, kde primeraná doba dočasnej práceneschopnosti a obmedzenia obvyklého spôsobu
života pri neobmedzenej funkčnosti a hybnosti ľavého kolenného kĺbu v dĺžke či nad 4 týždne alebo 3-4
týždne nemá žiadnu oporu v odbornej posudkovej literatúre. Tu naráža na závery posúdenia znalcom
Y., ktorý to určil na 3-4 týždne, ale aj odborného lekára Y.. U., ktorý to určil dokonca nad 4 týždne. Ďalej
uviedol, že kontrolou zdravotnej dokumentácie poškodenej zistil, že pred predmetným úrazom trpela

poškodená ľavostrannou gonartrózou, čiže degeneratívnym ochorením chrupaviek kolenného kĺbu, pre
ktoré sa podrobila opakovanej reimplantácii totálnej endoprotézy ľavého kolena, resp. ľavého kolenného
kĺbu. To znamená, že mala takéto poškodenie chrupavky, pre ktoré mala pravdepodobne dlhodobé
a neznesiteľné bolesti, pravdepodobne aj kľudového a nočného charakteru, pre ktoré sa rozhodla pre
implantáciu endoprotézy za účelom úplného odstránenia alebo výrazného zmiernenia danej bolesti.

To znamená, že kolenný kĺb bol nahradený umelým kolenným kĺbom, čiže chirurgickou intervenciou
bolo vykonané odstránenie kĺbnej plochy dolného konca ľavej stehnovej kosti a kĺbnej plochy horného
konca píšťaly a tie boli nahradené implantátmi zo špeciálnej chirurgickej ocele pricementovaním k
pôvodnej kosti. Na RTG snímke, ktorá je prílohou znaleckého úkonu je daná endoprotéza objektívne
zdokumentovaná a sú tam aj prítomné zvyšky degeneratívneho poškodenia chrupavky, ktoré bolo

primárnou príčinou dlhodobej chronickej bolesti a následne viedlo k chirurgickej intervencii. Presný
dátum implantácie nevie a ani ho nezisťoval, keďže ho nepovažoval v zmysle zadaných otázok
zadávateľa znaleckého úkonu za potrebný. Takisto uviedol, že výmena kolenného kĺbu nemala nejaký
vplyv na úraz, ktorý mala poškodená utrpieť pri dopravnej nehode, lebo to, či poškodená mala úraz
alebo nemala úraz, nezáležalo predsa od toho, či mala implantovaný umelý kĺb ľavého kolena, ale od

toho, či danú predmetnú oblasť pôsobilo vonkajšie násilie. Je presvedčený a na základe prítomnosti
degeneratívnych zmien na RTG snímke môže tvrdiť, že po predmetnom úraze bola v oblasti ľavého
kolenného kĺbu prítomná akútna bolesť z pomliaždenia kolenného kĺbu, ktorá po liečbe lege artis ustúpi
do 5 dní a prítomná chronická bolesť z degeneratívnych zmien. Objektívne nevie zdokumentovať,
nakoľko sa na tej bolesti percentuálne podieľala každá zložka bolesti zvlášť. Nevie povedať, resp.

jeho znalecký názor je taký, že ak ona dva až tri týždne po úraze tvrdila, že ju koleno ešte stále bolí,
že išlo už o tú chronickú dlhodobú formu bolesti kolena a nie akútnu bolesť z pomliaždenia. Ďalej
uviedol, že keď vypracoval znalecký posudok, vedel, že k implantácii endoprotézy kĺbu došlo pred
predmetným úrazom, pretože na RTG snímke poškodenej z dňa úrazu je fotograficky zdokumentovaný
umelý kolenný kĺb poškodenej a táto snímka je aj prílohou znaleckého posudku a po druhé preto,

lebo je dokumentované v jej lekárskych záznamoch bezprostredne z poúrazového obdobia na odbornej
ortopedickej ambulancii Y.. R.. Uviedol, že cieľom operácii je úplné odstránenie alebo zníženie bolesti
predmetného kĺbu. Podľa jemu dostupných odborných štatistík 20-25 % pacientov po implantáciách
umelých náhrad nie je spokojných s efektom zníženia bolesti, ktorý očakávali. V danom prípade sa
venoval akútnej bolesti z pomliaždenia. Ale zdravotná dokumentácia poškodenej, ktorú mal k dispozícií a

jevznaleckomúkone,honavádzaktomu,žepoškodenátakýmtoprípadombola,pretožeošetrujúcilekár
- ortopéd Y.. R. vo svojom lekárskom zázname zdokumentoval a použil výraz reimplantácia. To znamená
opakovaný zákrok. Ďalej uviedol, že odborná posudková literatúra jednoznačne tvrdí, že pomliaždenín
kožného krytu s podkožnými krvnými výronmi sú z medicínskeho hľadiska zranenia charakteru ľahkého,
s primeranou dobou liečby a dobou práceneschopnosti počas trvania bolestí, čiže do 7 dní. Preto v

súlade s odbornou posudkovou literatúrou tvrdí, že dva, tri, štyri alebo päť týždňov subjektívne udávané
bolesti poškodenej nemajú objektívnu oporu v klinickom obraze, ktorý objektívne nezdokumentovali
nie len on, ale ani iní osobne vyšetrujúci odborní lekári. Z lekárskych záznamov vyšetrujúcich lekárov
jednoznačne vyplýva, že po predmetnom úraze u poškodenej nedošlo k obmedzeniu hybnosti ľavéhokolenného kĺbu. Takže nemohla byť ovplyvnená hybnosť kolena poškodenej. Pomliaždenie ľavého
kolenného kĺbu s podkožným krvným výronom znamená, že došlo k pomliaždeniu mäkkých tkanív v
danej oblasti a roztrhnutiu drobných cievok v podkoží z tohto pomliaždenia na základe čoho vznikol

podkožný krvný výron. Takéto poškodenie zdravia je vidno hneď po úraze, ale samozrejme, s postupom
času, tým ako postupuje to krvácanie z drobných cievok, sa ten podkožný krvný výron môže zväčšovať.
Rýchlosť a rast krvného výronu môže byť ovplyvnená liekmi, ktoré dotyčná berie, kvalitou cievnej steny,
podkožných krvných ciev a metabolizmom pečene a jej toxometabolickým poškodením. Platí, čím
poškodenejšia pečeň, tým väčšie krvácanie. To platí vo všeobecnosti, nie iba konkrétne u poškodenej.

Vizuálne pri takom úraze je hneď po ňom vidno začervenanie kožného krytu v dôsledku priameho
pomliaždenia a pod ním nastupujúci podkožný krvný výron. Pokiaľ ide o vizualizáciu takéhoto zranenia
s pribúdajúcim časom, toto je veľmi individuálne, závisiace od každého jednotlivca, ako aj od intenzity
pôsobiaceho násilia a úrazu. Ak vás niekto silno udrie päsťou pod oko, tak sa vám výron urobí takmer
hneď. Tiež, ako uviedol, závisí to od poškodenia pečene a podobne. Pomliaždenie pravého kolenného
kĺbu, pomliaždenie čela a oboch rúk bolo len pomliaždenie kožného krytu u poškodenej. Tam nedošlo k

žiadnemu pomliaždeniu podkožia, k žiadnemu roztrhnutiu drobných ciev v podkoží, a preto tam nemalo
čo rásť a zväčšovať sa. Tieto zranenia nevidno ani hneď po úraze, ani o 3 hodinky, ani o tri dni. Pri
vypracovaní znaleckého posudku som nemal vedomosť, že poškodená berie lieky na prevenciu hlbokej
žilovej trombózy a na navodenie hypokoagulačného stavu a ani to vo svojom znaleckom úkone netvrdí.
V znaleckom úkone tvrdí, že určitá forma prevencie hlbokej žilovej trombózy je pri takýchto stavoch

indikovaná. To, či poškodená berie aspyrín alebo iné antitrombotiká, nezisťoval, keďže neboli v zmysle
otázok zadávateľa znaleckého úkonu. Znalec môže tvrdiť len to, čo vie dokázať a podporiť objektívnymi
nálezmi. Má k dispozícii RTG snímku poškodenej z dňa úrazu, kde sú degeneratívne zmeny v kolennom
kĺbe prítomné. A tiež môže všetky strany tohto súdneho sporu odkázať na odborné vyšetrenie na
chirurgickej ambulancii vo Vranove n/T. Y.. U. dňa 16.12.2014, kde poškodená Y.. U. udáva bolesti v

ľavom kolennom kĺbe, ale ten konštatuje, že to nie sú bolesti, ktoré vyžadujú chirurgickú terapiu, čiže
nie to akútna bolesť z pomliaždenia, ale odosiela ju na ortopedickú ambulanciu. Čiže logicky mu z toho
vyplýva, že je to chronická bolesť degeneratívneho ochorenia. Ďalej uviedol, že nie je znalcom v odbore
psychiatria, ale že v spolupráci so znalcami z odboru psychiatria, tak odbornej aj posudkovej praxe má
vedomosť, že na pomenovanie okolnosti bezprostredne po úraze a to rôznych nepríjemných zážitkov,

duševných a podobných obtiaží, sa u úrazových pacientov používa termín akútna reakcia na stres, čím
vlastne chcel aj trochu opraviť všeobecného lekára poškodenej Y.. M., ktorá jej možnú bolesť hlavy
nedala do súvislosti s úrazom, ale s tým, že poškodená je osoba trpiaca stredne ťažkou, až depresívnou
poruchou, premorbídne senzitívne potencovaná a je u nej prítomný organický psychosyndróm. Tým
sa teda prakticky zastal poškodenej s tým, že má za to, že u nej nejde o diagnózu stredne ťažkej až

depresívnej poruchy, ale akútnu reakciu na stres spôsobený dopravnou nehodou. V podstate jej dal
za pravdu s tým, že po úraze mala právo na bolesť hlavy, aj neúrazovú, ale v dôsledku akútnej reakcie
na stres a nemuselo to byť v dôsledku depresívnej poruchy a organického psychosyndrómu, ako to
skonštatoval jej vlastný obvodný lekár Y.. M.. V dôsledku dlhodobej spolupráce so znalcami z odboru
psychiatria, má vedomosť o tom, že fyziologicky štruktúrované osoby akútnu reakciu na stres spracujú

do dvoch až piatich dní. Pred vypracovaním ZP č. 135/2018 to nekonzultoval so znalcami z odboru
psychiatrie. Z hľadiska mechanizmu vzniku všetkých poranení, ktoré uviedla poškodená a sú popísané v
právnej vete skutku obžaloby, t. j. pomliaždenie prednej plochy oboch kolien, pomliaždenie čela vpravo,
pomliaždenie dlaňovej plochy oboch rúk a eventuálne ak viete a chcete sa vyjadriť aj akútna stresová
porucha, mohli vzniknúť dňa 11.11.2014 nárazom motorového vozidla do poškodenej a jej následným

pádom na zem. Všade vo svojom ZP tvrdí, že zranenia poškodenej mohli byť spôsobené tupým násilím
vedeným na predmetné oblasti alebo nárazom predmetných oblastí na tupú plochu, čiže zranenia v
oblasti kolien mohli byť spôsobené nárazom karosérie motorového vozidla alebo nárazom kolien na
povrch vozovky a zranenia v oblasti čela a rúk mohli byť spôsobené nárazom na povrch vozovky pri
páde poškodenej. Mohli aj nemuseli. Predmetné zranenia mohli vzniknúť v akomkoľvek čase pred jej

prvotným ošetrením u jej všeobecného lekára dňa 20.11.2014 - Y.. M.. Pri dopravných nehodách býva
pád poškodených na karosériu motorového vozidla alebo na povrch vozovky, alebo dochádza k nárazu
motorových vozidiel do tela poškodenej osoby. Preto mechanizmus, ktorý udala poškodená, že k daným
zraneniam došlo pri dopravnej nehode, zodpovedá tomu, čo napísal vo svojom znaleckom úkone to
nárazu predmetných oblastí na tupú plochu alebo priamym pôsobením tupého násilia na predmetnú

oblasť.

Poškodená X. R. na hlavnom pojednávaní dňa 4.6.2020 uviedla, že raz mala plastiku a po roku jej potom
operovali koleno, už menili jej celý kĺb a po operácii sa mala dobre, po pol roku kontrola na jedničku,po roku kontrola na jedničku, málo čo barly nosila. Teraz je 11 rokov po operácii. Pred mesiacom bola
na kontrolu po roku, lebo chodí zhruba každý rok na kontrolu. Povedali výborne na jedničku koleno. Po
operácii nemala žiadne ťažkosti. Dala sa operovať, že jej je lepšie. Operáciu kolena absolvovala zhruba

pred 11 rokmi. Predtým ju koleno bolelo, ale teraz ju nebolí. Prvá operácia bola v roku 2009 alebo 2010-
tom sa jej vidí. Po operácii už ju to nebolelo. Keď bola u p. doktora R. a tak jej povedali: Dobre, že máte
umelé koleno, bo už by ste ho mali rozdrúzgané. Po tejto operácii a implantácii umelého kolenného kĺbu
ju to koleno už nebolelo, odvtedy normálne chodí, nenosí ani paličky. Ďalej uviedla, že by bola rada, aby
sa to už skončilo, lebo chce kľudne spať. A také nezmysly, čo sa oni zaujímajú, však tam je kamerový

systém, tam je všetko zdokladované, prišla ku nej Š., dala jej 20 Eur. Povedala, či má volať políciu,
však pani, však vám vezmú vodičský. Ten znalec, myslím, po 7. rokoch je trošku smiešne, také operácie
môjho kolena spomínať a lieky, aké berie, to už je zasahovanie do súkromného života. Pred úrazom,
čiže pred 11.11.2014 žiadne lieky proti zrážanlivosti krvi nebrala, nevie, nebrala, ani neberie také lieky.
Akurát Ascorutín z lekárne, to sú vitamíny. Keď pred operáciou možno niečo také brala, ale teraz, ani
predtým nie. Po operácii možno dva týždne brala také toto injekcie, čo sa pichajú do brucha, ale po tých

2 týždňoch po operácii už nič. Ona s týmto znalcom ani nebola, ten ju ani nevidel. T. ku mne prišol domu,
že mali cestu a prišiel ma pozrieť a skontrolovať. A videl ma, aká som bola.

Súdny znalec Y. znalec v odbore: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Súdne lekárstvo (toxikológia,
alkohológia, sérohematológia po zákonnom poučení podľa § 268 ods. 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní

uviedol, že znalecký posudok mu zadávalo Okresného riaditeľstvo PZ vo Vranove n/T., Okresný
dopravný inšpektorát. Nie je v žiadnom konflikte záujmov, resp. v žiadnom vzťahu k žiadnej z procesných
strán, t. j. obžalovanej, jej obhajcovi, poškodenej, prokurátorke, resp. inému orgánu činnému v trestnom
konaní, vrátane súdnych osôb. U X. R. išlo o poškodenie zdravia s dobou liečby v trvaní približne tri
- štyri týždne, vrátane doby pracovnej neschopnosti. Dobu liečby u poškodenej spôsobilo poranenie

kolien, ale najmä ľavého kolena, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 11.11.2014. Trvá na podanom
znaleckom posudku č. 34/2014 zo dňa 31.12.2014, ako aj jeho záveroch. Najzávažnejším poškodením,
ktoré poškodená utrpela, bolo pomliaždenie ľavého kolena a to bol aj dôvod jej dlhšej doby liečby. Avšak
v danom prípade, pri takomto poranení, takého rozsahu a závažnosti, je to priemerná doba liečby. Nemá
vedomosť o iných faktoroch, ktoré by mali vplyv na dobu liečby tohto poranenia, aj keď poškodená

mala v ľavom kolene umelý kĺb, v danom prípade išlo o pomliaždenie mäkkých tkanív kolena a samotná
prítomnosť umelého kĺbu nemala vplyv na dobu liečby, vrátane možnej doby práceneschopnosti. Už
v lekárskej správe zo dňa 20.11.2014 od Y.. X. M., je zmienka, že mala operované ľavé koleno. V
lekárskej správe zo dňa 24.11.2014 sa nachádza diagnóza - stav po implantácii TEP, čo je totálna
endoprotéza ľavého kolena, čiže o tom, že mala implantovanú totálnu endoprotézu ľavého kolena sa

dozvedel z jednotlivých lekárskych správ. V lekárskych správach sa nenachádza časový údaj, kedy
poškodená podstúpila implantáciu tohto kĺbu, avšak pri mojom osobnom vyšetrení poškodenej dňa
22.12.2014 na ľavom kolene poškodenej nezaznamenal nejaké čerstvé operačné jazvy, ktoré by
svedčili na nedávnu operáciu. Čiže v danom prípade poškodená s veľkou pravdepodobnosťou musela
podstúpiť túto operáciu s väčším časovým rozostupom od dňa 22.12.2014. Pokiaľ ide o to, že prečo si ho

mala dať transplantovať, k tomu uviedol, že v jemu dostupnej zdravotnej dokumentácii sa nenachádza
dôvod, prečo mala transplantovaný ľavý kolenný kĺb a on dôvod tejto implantácie nevie. Išlo o rozsiahle
pomliaždenie ľavého kolena, ktoré podľa lekárskych správ jednoznačne ovplyvnilo hybnosť tohto ľavého
kolena, kde v lekárskej správe zo dňa 20.11.2014, vypísanej Y.. Q., tento pri objektívnom vyšetrení
poškodenej konštatoval, že flexia ľavého kolena, čo je zohnutie v ľavom kolene, je len 30 stupňov. Norma

takéhoto zohnutia je 130 - 160 stupňov. Čiže poškodená deväť dní po dopravnej nehode mala výrazne
obmedzenú pohyblivosť ľavého kolena, v zmysle zohnutia ľavého kolena. Pomliaždenie ako také mohlo
vzniknúť bezprostredne po páde poškodenej, avšak takéto pomliaždenie sa spravidla postupne vyvíja
ďalej a to takým spôsobom, že dochádza k zatečeniu krvi do pomliaždených častí so vznikom krvných
podliatin a k opuchu pomliaždených častí, čiže takéto pomliaždenie s poruchou hybnosti kolena sa môže

vyvíjať aj s väčším časovým odstupom od úrazu. U poškodenej nedošlo k poraneniu endoprotézy, ani
k poraneniu väzov kolena, čo som zistil z jej zdravotnej dokumentácie, teda u poškodenej došlo len k
pomliaždeniu mäkkých častí na prednej ploche ľavého kolena, ktoré zakrvácaním a opuchom spôsobili
poruchu hybnosti tohto kolena. Teda to, že poškodená mala implantovanú totálnu endoprotézu ľavého
kolena, nemalo vplyv na dobu liečby, vrátane možnej doby práceneschopnosti. Následnú dobu liečenia

ovplyvnilo vstrebanie sa krvnej podliatiny, ako aj opuchu ľavého kolena a následná rehabilitácia tohto
kolena. Bolesť bola s najväčšou pravdepodobnosťou, síce tam nebol, ale pravdepodobnosť by určil
aj na sto percent, iba v súvislosti s poranením, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 11.11.2014.
Iné dôvody tejto bolesti vylučuje. Pri vyhotovení ZP vychádzal z lekárskych správ od Y.. X. M. zo dňa20.11.2014, ďalej z lekárskej správy zo dňa 25.11.2014 od Y.. E. U., potom z lekárskej správy zo dňa
20.11.2014 od Y.. Q., z lekárskej správy zo dňa 24.11.2014 od Y.. Ľ. R. a z lekárskej správy zo dňa
12.12.2014 takisto od Y.. Ľ. R. a z lekárskej správy zo dňa 16.12.2014 od Y.. U.. Lekárske správy, z

ktorých vychádzal, sú zahrnuté v nálezovej časti znaleckého posudku. Poškodenú R. osobne vyšetril
dňa 22.12.2014 u nej doma na A. č. XXX/XX v Q. W. M., kde pri tomto vyšetrení mu udávala, že sa cíti
lepšie, udávala mierne bolesti ľavého kolena, že sa jej chodí ťažšie a jej chôdza bola ľahko limitovaná
bolesťou v ľavom kolene. Takisto udávala, že sporadicky užíva lieky proti bolesti, že kolená si chladí
ľadom a na kolená si natiera krém proti bolesti. Takisto udala mechanizmus, ako podľa nej došlo k

týmto jej poraneniam. Mechanizmus vzniku poranení uviedla tak, že mala byť zachytená pravou prednou
časťou osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia a to tak, že pravá predná časť predmetného
vozidla ju mala ľahko zachytiť za pravú dolnú končatinu, pričom mala následne spadnúť na vozovku a
to takým spôsobom, že spadla na obidve kolená, obidve dlane rúk a na čelo. K obhajobou namietanej
absencii poruchy hybnosti ľavého kolena, ktorú námietku obhajoba opierala o znalecký posudok znalca
Y. uviedol, že v lekárskej správe od Y.. Q. zo dňa 20.11.2014 sa jednoznačne píše, že poškodená mala

30 stupňovú flexiu, čo je zohnutie v ľavom kolene. Je to výrazné obmedzenie hybnosti ľavého kolena.
Dokonca v správe zo dňa 12.12.2014 od Y.. R. sa píše, že má obmedzenie flexie už len o 10 stupňov,
ale stále, podotýka, je tam napísané obmedzenie flexie o 10 stupňov, čo je zohnutie v ľavom kolene.
Takže tvrdenia, že poškodená nemala poruchy hybnosti ľavého kolena, tu nie sú na mieste. Uviedol,
že nakoľko išlo len o pomliaždenie mäkkých častí kolena, ktoré nemali žiaden súvis s implantovanou

totálnou endoprotézou ľavého kolena poškodenej, nebol dôvod zahŕňať to do znaleckého posudku. Či
by poškodená mala svoj vlastný kĺb, alebo implantovaný, poranenia mäkkých častí kolena, aké utrpela
pri predmetnej dopravnej nehode, by sa liečili takisto v trvaní cca tri až štyri týždne, či by sa jednalo o
jej vlastný alebo umelý kĺb. V jeho znaleckom posudku sa takáto doba dobu práceneschopnosti štyroch
až piatich týždňov nenachádza. Zobral do úvahy aj skutočnosť, že podľa lekárskej správy ošetrujúcej

lekárky Y.. M. zo dňa 20.11.2014 sa pomliaždenie prednej plochy ľavého kolena už malo vstrebávať.
Na deviaty deň po vzniku poranenia mala mať pomliaždeninu o veľkosti 9 x 5,5 cm a mala byť vo
fáze vstrebávania. Veľkosť krvnej podliatiny, ktorá už bola v regresii, teda na ústupe, bola 9 x 5,5
cm. Ako v znaleckom posudku uviedol, liečba takéhoto poranenia, takého rozsahu a závažnosti, je
konzervatívna a trvá v priemere cca tri až štyri týždne. Prvotne pri takomto páde na koleno, ako aj na

ostatné časti tela, dochádza k zakrvácaniu do poškodených oblastí, kde toto zakrvácanie sa postupne
vyvíja, postupne zväčšuje a krvná podliatina časom mení svoju farbu. Pri každom takom pomliaždení,
pri ktorom dochádza ku zakrvácaniu, je prítomný aj čiastočný opuch, ktorý súvisí s liečbou daného
poranenia a tzv. odpratávacou reakciou pri liečení krvných podliatin vzniknutých po pomliaždeniach
tkaniva. Takéto poranenie ihneď po jeho utrpení nemusí byť ihneď viditeľné a vyvíja sa postupne. V

prípade končatín dokonca dochádza aj k zatekaniu krvi do nižších oblastí v súvislosti s gravitáciou. Čo sa
týka vzhľadu, tak pomliaždenia takéhoto charakteru sú najprv ružovočervenej až fialovočervenej farby,
postupne tmavnú, prechádzajú až do fialovej, prípadne až fialovo-čiernej farby a následne sa farba
týchto poranení mení na hnedú až zeleno-hnedú farbu. Podľa toho sfarbenia sa dá určiť približná doba
vzniku poranenia. Teda Y.. M. popísané poranenia už ona vyhodnotila, že mohli vzniknúť pred deviatimi

dňami. Pri mojom vyšetrení poškodenej dňa 22.12.2014 už boli pomliaždenia na jej tele vyhojené,
boli nebolestivé a krvné podliatiny boli vstrebané. Na jej čele vpravo sa nachádzala drobná čerstvá
jazva sivo-červenej farby rozmerov pol centimetra až jeden centimeter so sivo-bielym suchým okrajom
priemeru tri a pol centimetra, ktorá nasvedčovala na to, že sa jednalo o vyhojené pomliaždenie. Takisto
na dlaňovej ploche rúk sa nachádzali staršie vyhojené zodretia kože sivobielej farby priemeru približne

päť centimetrov, ktoré boli ostro ohraničené od sivo-červenej neporušenej kože. Bolesť poškodenej
bola spôsobená výlučne iba s poraneniami utrpenými pri nehode dňa 11.11.2014. Uviedol, že nemá
vedomosť o tom, že by poškodená užívala lieky na riedenie krvi. Neskúmal jej zdravotný stav a nemá
vedomosť o tom, že mala nejaké zdravotné problémy súvisiace s funkciou pečene. Poškodená mu pri
osobnom vyšetrení dňa 22.12.2014 neuviedla žiadne bolesti ľavého kolena pred dopravnou nehodou.

Ak je takáto porucha ustálená a dá sa takáto porucha prirovnať k šoku, tak je možné ju hodnotiť v mojej
znaleckej odbornosti. Dané poranenia zodpovedajú ich vzniku a okolnostiam dopravnej nehody. Uviedol,
že v prvom rade chce podotknúť, že sú to typické pádové poranenia, ktoré zodpovedajú mechanizmu
predmetnej dopravnej nehody. Podľa vzhľadu a lokalizácie týchto poranení, popisovaných jednotlivými
lekármi, je možné datovať tieto poranenia na čas dopravnej nehody. Poranenia takéhoto rozsahu a

v takejto lokalizácii vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou, hraničiacou až s istotou, pri predmetnej
dopravnej nehode, preto ich vznik po čase dopravnej nehody dňa 11.11.2014 do dňa 20.11.2014 je
veľmi nepravdepodobné. S poškodenou sa v čase od 11.11.2014 do 20.11.2014 nestretol. V čase od
11.11.2014 do 20.11.2014 jej tieto poranenia nemohli vzniknúť, lebo sa jedná o poranenia typické pretakýto mechanizmus ich vzniku, ako uviedol v znaleckom posudku a teda, tieto poranenia nasvedčujú na
potenciálny pád poškodenej na vozovku. Pripustil však, že mohla si spôsobiť tieto predmetné zranenia
napríklad aj pri páde, resp. zakopnutí o nejakú prekážku, prah na dverách a podobne, kde by tiež upadla

do podobnej polohy na dlane a čelo.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Trestného zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin

spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny
korektív.

Za ublíženia na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob
života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo najmenej 7 dní, pričom pri posudzovaní sa vychádza
zo zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán

alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie
si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného.

V zrušujúcom uznesení Krajský súd v Prešove, pokiaľ ide o popis skutku, ako sa stal, sa prakticky
stotožnil so zisteniami prvostupňového súdu v pôvodnom konaní pred zrušením veci. To znamená, že

bolo objektívne zistené z vykonaných dôkazov, že došlo k zrážke motorového vozidla do poškodenej R.,
že toto motorové vozidlo viedla obžalovaná, teda odvolací súd vyhodnotenie dôkazov ohľadne priebehu
skutkového deja považuje za zodpovedajúce logickému úsudku a pád poškodenej v príčinnej súvislosti
s vedením motorového vozidla obžalovanou. Čiže pokiaľ ide o popis skutkového deja, t.j. ako sa skutok
stal, predmetom dokazovania po vrátení veci na hlavnom pojednávaní už zisťovanie tohto skutkového

deja nebolo nutné, napriek tomu, že obhajoba ho ďalej namietala.

Súd sa v zmysle právne záväzného záveru rozhodnutia nadriadeného súdu zameral predovšetkým na
objektivizáciu doby liečenia, či doba liečenia napĺňa znak skutkovej podstaty trestného činu, z ktorej bola
obžalovanej vznesená obžaloba, t.j. prečinu ublíženia na zdraví, alebo či by mohlo ísť eventuálne o

priestupok tak, ako namietala obhajoba. To znamená, či doba liečenia bola alebo nebola dostatočne
dlhá na to, aby sa mohol skutok popísaný v obžalobe považovať za trestný čin.

V tomto smere súd doplnil dokazovanie v zmysle nariadenia nadriadeného súdu v zrušujúcom uznesení,
vykonal znalecké dokazovanie znalcom Y. ďalej vykonal opätovne aj znalecké dokazovanie znalcom Y.

Na vyjasnenie rozporov súd dopočul i poškodenú R.. Súd vykonané dôkazy zhodnotil, a to ako tie, ktoré
vykonalvkonanípredvyhlásenímpôvodnéhorozsudkuakoajtie,ktorénahlavnompojednávanívykonal
po zrušení tohto rozsudku nadriadeným súdom a vrátením veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Na základe toho súd dospel k opätovnému rozhodnutiu o uznaní viny obžalovanej v skutku
obžaloby z dôvodov špecifikovaných ďalej.

Pri hodnotení znaleckého dokazovania znalcov Y. sa súd stotožnil so znaleckými závermi Y. a nestotožnil
so závermi znalca Y. z nasledovných dôvodov:

V prvom rade súd uvádza, že nespochybňuje znaleckú odbornosť oboch znalcov v tomto konaní, i keď

konajúcich v rôznych znaleckých odboroch. Súdny znalec Y. znalec v odbore: Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie: Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia). Súdny znalec Y. znalec v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia. Závery nadriadeného súdu v zrušujúcom
uznesení obom znaleckým odborom priznávajú kompetenciu vykonať znalecké dokazovanie v tejto veci.

Avšak, k prikloneniu sa k znaleckým záverom znalca Y. v prvom rade súd uvádza, že Y. svoj znalecký
posudok č. 34/2014 vypracoval dňa 31.12.2014, pričom k dopravnej nehode došlo 11.11.2014, teda ho
vypracoval takmer bezprostredne po úraze, reflektujúc v ňom proces hojenia. Na druhej strane Y. svoj
znalecký posudok č. 135/2018 vypracoval dňa 7.1.2019. T.j. viac ako 4 roky po úraze.

Po druhé, ako na priamu otázku súdu uviedol znalec Y. svoj znalecký posudok vypracoval bez osobného
stretnutia a osobného vyšetrenia poškodenej R.. Znalec Y.red podaním znaleckého posudku osobne
vyšetril poškodenú R. dňa 22.12.2014, pričom poškodenie zdravia pri dopravnej nehode utrpela dňa
11.11.2014.Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu nepochybne mohli viesť k mylným znaleckým záverom u znalca
Y.

Y. logicky vysvetlil všetky skutočnosti, ktoré namietal krajský súd, že treba dovysvetliť z jeho strany, a to
pokiaľ ide o dobu liečenia, pokiaľ ide o vizualizáciu zranení, pokiaľ ide o hybnosť kolena, relevantným
spôsobom poukázal na lekárske správy, u ktorých obhajoba namietala absenciu hybnosti kolena. Jedna
lekárska správa ošetrujúcich lekárov poškodenej R. v poúrazovej dobe uvádzala 30 stupňovú flexiu
ľavého kolena, druhá obmedzenie hybnosti o 10 stupňov. Logickým spôsobom zotrval na podanom

znaleckom posudku z prípravného konania, na svojej predošlej výpovedi na hlavnom pojednávaní pred
vrátením veci a logickým spôsobom túto svoju výpoveď doplnil o veci alebo skutočnosti namietané
obhajobou ako aj v zmysle právne záväzných záverov zrušujúceho uznesenia nadriadeného súdu.
Táto jeho výpoveď mala logické súvislosti a bola v logickej súvzťažnosti s jeho podaným znaleckým
posudkom. V jeho jednotlivých výpovediach neboli rozpory.

Pokiaľ ide o znalecký posudok Y. tento znalec pracoval, resp. v znaleckom posudku vychádzal
z rôznych hypotetických alternatív ako mechanizmu vzniku jednotlivých zranení, tak i určenia doby
liečenia jednotlivých zranení, ktoré ale nemal objektivizované anamnézou, ani subjektívnym popisom
poškodenia zdravia a dôvodu tohto poškodenia (popisu úrazového deja) zo strany poškodenej R.,
nakoľko túto osobne nevyšetril a nikdy sa s ňou nestretol (viďte vyššie). Okrem toho s výnimkou

endoprotézy ľavého kolenného kĺbu žiadna lekárska správa, z ktorej pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzal, pričom i podľa tvrdenia obhajoby vychádzal z identických lekárskych správ ako
znalec Y., tieto alternatívy neobsahovala.

Konkrétne:

K dobe liečenia a bolestivosti ľavého kolenného kĺbu poškodenej s poukazom na to, že mala
mať endoprotézu kolenného kĺbu bez ďalšieho skonštatoval, že ak bolestivosť, alebo doba liečenia
pretrvávala tri až štyri týždne, že to malo byť dôsledkom chronickej bolesti spôsobenej touto
endoprotézou, pričom samotným úrazom pri dopravnej nehode takáto akútna bolesť mohla pretrvávať
len maximálne 4 až 5 dní. Poškodená pri svojom dopočutí na hlavnom pojednávaní v reakcii na

tento znalecký záver znalca Y. vypovedala, že žiadne bolesti v súvislosti alebo v nejakej príčinnej
súvislosti s výmenou alebo s endoprotézou kolenného kĺbu pred dopravnou nehodou nemala a k tejto
implantácii kolenného kĺbu došlo dlhú dobu (cca 5 rokov - rok 2009, event. 2010) pred dopravnou
nehodou. Dlhodobo pred dopravnou nehodou žiadne bolesti ľavého kolenného kĺbu z dôvodu jeho úplnej
endoprotézy ako ani zo žiadnych iných dôvodov nepociťovala. Znalec nemal k dispozícii a nepoukázal

na žiadne lekárske správy, ktoré by odôvodňovali jeho záver o chronickej bolesti kolena poškodenej z
dôvodu endoprotézy pred dopravnou nehodou. Jedinú správu, z ktorej tento záver odvodzuje je lekárska
správa Y.. U. zo dňa 16.12.2014, kde poškodená Y.. U. udáva bolesti v ľavom kolennom kĺbe, ale
ten konštatuje, že to nie sú bolesti, ktoré vyžadujú chirurgickú terapiu, ale odosiela ju na ortopedickú
ambulanciu. Takýto záver znalca vyvodený z takéhoto kontextu lekárskej správy súd považuje za rýdzo

špekulatívny a nesprávny. A to i v tom kontexte, že z inej lekárskej správy tohto istého lekára Y.. U.
z 25.11.2014 je uvedená doba liečenia, resp. predpokladanej práceneschopnosti nad 4 týždne. Okrem
toho, z logiky veci vyplýva, že podrobenie sa operatívnemu zákroku - endoprotéze kolenného kĺbu - má
a i u poškodenej malo viesť práve k odstráneniu chronickej bolesti kolena, čo znalec Y. na priamu otázku
súdu potvrdil. Keďže k tejto endoprotéze došlo relatívne dlho (cca 5-6 rokov) pred dopravnou nehodou,

je možné usudzovať, že u poškodenej z dôvodu endoprotézy táto chronická bolesť pominula a v čase
dopravnej nehody nebola. Tento záver súdu poškodená vo svojej výpovedi potvrdila.

K tejto otázke záverom súd uvádza, že znalec Y. tak z iných dôkazov súdu -lekárskych správ-
nevyvodzoval znalecké závery, ale tieto dôkazy sám hodnotil. Čo nie je úlohou znalca, ale úlohou súdu.

Vzhľadom na svoj vek ako aj rozumovú vyspelosť poškodená ako v prípravnom konaní, tak i na
hlavnom pojednávaní pred zrušením prvostupňového rozsudku nadriadeným súdom a vrátením veci na
ďalšie konanie a rozhodnutie ako i pri jej dopočutí na hlavnom pojednávaní po vrátení veci vypovedala
konzistentne a jej výpovede neobsahovali rozpory ako ani na hlavnom pojednávaní, tak ani v prípravnom

konaní. Nemala žiadne dôvody fabulovať popis skutkového deja, ani popis svojho zdravotného stavu
ako pred tak i po dopravnej nehode. Preto súd nemal dôvod o vierohodnosti jej výpovedí pochybovať.Takisto znalec Y.racoval s alternatívou, že poškodená mohla brať lieky na zníženie zrážanlivosti
krvi, koagulanty, ktoré mohli mať vplyv na vizualizáciu zranení, hematómov a ich vstrebávania a pod.
pred dopravnou nehodou. Užívanie takýchto liekov bolo vyvrátené znalcom Y. ktorému poškodená pri

osobnom vyšetrení nič také nespomínala. Nevyplývalo to ani z lekárskych správ, ktoré boli podkladmi pre
vypracovanie ZP ako znalca Y. tak aj samotnou poškodenou pri jej dopočutí v jej reakcii na závery znalca
Y.To isté platí aj pre alternatívu užívania potenciálnych liekov alebo chorôb spojených s poškodením
pečene, ktorú znalec Y. uviedol a ktoré mohli mať podľa neho rovnaký vplyv na bolestivosť, vizualizáciu
a dobu liečenia jednotlivých zranení. Užívanie aj takýchto liekov, resp. takéto choroby poškodenej pred

úrazom boli vyvrátené ako znalcom Y. ktorej poškodená pri osobnom vyšetrení nič také nespomínala a
nevyplývalo to ani z lekárskych správ, ktoré boli podkladmi pre vypracovanie ZP ako znalca Y.ak i Y. tak
aj samotnou poškodenou pri jej dopočutí v jej reakcii na závery znalca Y.
Znalec Y. vo svojej výpovedi k zahrnutiu týchto alternatív do svojho ZP poukazoval na svoju dlhoročnú
prax v svojom znaleckom odbore ako aj na konzultácie s odborníkmi v tomto a súvisiacich odboroch,
pričom na priamu otázku položenú súdom, či to konzultoval pred podaním znaleckého posudku v tejto

konkrétnej veci s nejakými inými odborníkmi z nejakých súvisiacich odborov, ak áno, tak konkrétne s
kým, odpovedal, že to s nikým nekonzultoval.

Pokiaľ ide o akútnu stresovú poruchu, i keď to nebolo to najväčšie zranenie, ktoré utrpela poškodená,
ktoré by malo veľký vplyv na dĺžku jej doby liečenia, znalec Y. v svojom odbore má právo posudzovať

toto poškodenie zdravia, kdežto znalec Y. takéto oprávnenie nemá.

Z uvedených dôvodov sa súd stotožnil so znaleckým posudkom podaným Y. Ako bolo povedané, tento
podrobne vysvetlil všetky námietky, ktoré boli zo strany krajského súdu po zrušení a vrátení veci
rozumným a logickým spôsobom objektivizované i osobným vyšetrením poškodenej R. v dobe krátko

po utrpení úrazu.

K hodnoteniu najvážnejšieho poškodenou utrpeného zranenia, a to pomliaždenia prednej plochy ľavého
kolenného kĺbu, kde znalec Y. určil dobu liečenia na 3-4 týždne a znalec Y.en“ dobu do 5 dní, súd
podporne uvádza, že so závermi znalca Y. sa stotožnil i s poukazom na to, že z lekárskej správy Y.. U.Š.,

(ktorá bola jedným z podkladov pre vypracovanie ZP oboch znalcov), ktorú vypracoval pri osobnom
vyšetrení poškodenej R. krátko po úraze, ktorý utrpela 11.11.2014, a to dňa 25.11.2014, tento lekár
uvádza predpokladanú dobu PN až nad 4 týždne. I keď Y.. U. nie je zapísaným súdnym znalcom, súdu
je z vlastnej činnosti známe jeho dlhoročné pôsobenie na Oddelení všeobecnej a úrazovej chirurgie NsP
Vranov nad Topľou ako ambulantného chirurga, tak i operatéra.

I keď na otázku obhajoby znalec Y. pri svojom výsluchu uviedol, že i keď s minimálnou
pravdepodobnosťou, ale pripúšťa, že mechanizmus vzniku zranení poškodenej by mohol zodpovedať
aj inému skutkovému deju ako obžalobou popísanej dopravnej nehode v dobe od nehody 11.11.2014
do jeho osobného vyšetrenia poškodenej dňa 22.12.2014, napr. pádu pri chôdzi pri strate rovnováhy a

pod., súd námietku obhajoby hodnotí ako rýdzo hypotetickú, nemajúcu podklad v žiadnom vykonanom
dôkaze.Žiadennahlavnompojednávanívykonanýdôkazvrátanevýpovedepoškodenejnesvedčíinému
mechanizmu vzniku zranení ako popísanému v skutku obžaloby pri dopravnej nehode dňa 11.11.2014.

Súd na záver ešte k otázke viny uvádza, že i keď nadriadený súd v zrušujúcom uznesení nenariadil súdu

prvého stupňa po vykonaní znaleckého dokazovania oboma znalcami zvažovať prizvanie znaleckého
ústavu na vyjasnenie prípadných rozporov medzi posudkami znalcov (§ 147 Tr. por.) a nenavrhla to ani
žiadna procesná strana, pre úplnosť právnych záverov odôvodnenia tohto rozsudku, sa súd vyporiadava
i s touto otázkou. Súd túto možnosť nezvažoval s poukazom na vyššie uvedené závery. Posudok znalca
Y. v záveroch pri hodnotení doby liečby poškodenej vychádzal z nepodložených hypotéz a alternatív

jej zdravotného stavu pred nehodou, ktoré vyvrátila svojou výpoveďou hlavne samotná poškodená.
Tieto alternatívy (azda s výnimkou endoprotézy ľavého kolenného kĺbu) neboli ani podložené lekárskymi
správami. Znalec Y.odnotil listinné dôkazy (lekárske správy), čo mu neprislúcha. Na druhej strane znalec
Y., poškodenú nie dlhý čas po nehode aj osobne vyšetril, svoj znalecký posudok vypracoval nie dlhý
čas po úraze, vypovedal konzistentne, bez rozporov, ako na otázky obžaloby, obhajoby i súdu, v celom

rozsahu bez rozporov zotrval na svojom znaleckom posudku a bez rozporov dovysvetlil skutočnosti
namietané nadriadeným súdom pri zrušení pôvodného rozsudku a vrátení veci.

Preto súd uznal obžalovanú vinnou zo spáchaného skutku.Súd po doplnení dokazovania k otázke uloženia druhu a výšky trestu hodnotí, že od vyhlásenia
pôvodného rozsudku sa u obžalovanej v tejto otázke nič nezmenilo. Preto jej súd uložil trest ako

navrhovala aj prokuratúra, na dolnej hranici trestnej sadzby peňažného trestu. Vzhľadom na dobu,
ktorá uplynula od skutku jej neukladal trest, ktorý by mohol byť eventuálne spojený s odňatím alebo
s obmedzením jej osobnej slobody a to dokonca ani nie s jeho odkladom na nejakú skúšobnú dobu.
Zároveň sa súd stotožnil i so záverečnou rečou prokurátora, ktorý nenavrhoval vzhľadom na dobu od
spáchania skutku ani uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov a neuložil

jej ani tento trest.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade
aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie

účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovanej súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keďže obžalovaná
viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona
súd nezistil a tak ukladal súd trest pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákona.

Obžalovaná bola uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za ktorý
trestný čin, je možné uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok, takto v zmysle § 34 ods. 6 Trestného
zákona nebol súd povinný ukladať trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o náhradu škody, nakoľko by si rozhodnutie o náhrade škody vyžadovalo ďalšie dokazovanie,

súd poškodených podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.