Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418201899
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5418201899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - Mgr.
P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. R. - G. E., E. XXXX/XX, v zastúpení právne - JUDr. Alžbeta Boriková
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Žiline, Predmestská 57, IČO: 47 249 587, proti žalovanej
- KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4,

IČO: 00 585 441, v zastúpení právne - JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom v E. - N. N.,
G. XX, o zaplatenie sumy 75.035,04 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne a na
základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/76/2018-187 zo dňa
17.12.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o uloženej povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni sumu 25.302,04 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.039 eur za obdobie
od 12.3.2018 až do jej zaplatenia, zo sumy 28.208,04 eur za obdobie od 9.2.2019 do 21.11.2019, zo

sumy 2.041,04 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej zaplatenia, zo sumy 1.854 eur za obdobie od
14.3.2019 do 21.11.2019 a zo sumy 900 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej zaplatenia, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

N e d o t k n u t ý m o s t á v a rozsudok vo výroku II., v ktorom súd prvej inštancie konanie zastavil
ohľadne žalovanej istiny 27.121 eur pozostávajúcej zo sumy 26.167 eur uplatnenej titulom náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia za psychickú časť a zo sumy 954 eur uplatnenej titulom náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia za ploché jazvy.

M e n í rozsudok v časti výroku III., o zamietnutí žaloby o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vo zvyšku tak, že :

„ žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni ešte sumu 3 035, 85 Eur titulom mimoriadneho zvýšenia

sťaženia spoločenského uplatnenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v zostávajúcom
zvyšku o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z a m i e t a „ .

Nedotknutým ostáva odvolaním nenapadnutá časť výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšku
nepriznaných ostatných nárokov.

Žalobkyni p r i z n á v avoči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 25.302,04 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy12.039 eur za obdobie od 12.3.2018 až do jej zaplatenia, zo sumy 28.208,04 eur za obdobie od 9.2.2019
do 21.11.2019, zo sumy 2.041,04 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej zaplatenia, zo sumy 1.854
eur za obdobie od 14.3.2019 do 21.11.2019 a zo sumy 900 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej

zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. konanie zastavil čiastočne ( z
dôvodu späťvzatia žaloby ) o zaplatenie istiny 27.121 eur, z toho ohľadne 26.167 eur ako uplatnenej
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - psychickej časti a ohľadne 954 eur ako uplatnenej
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - za ploché jazvy. Vo výroku III. žalobu vo zvyšnej časti
zamietol.ŽalobkynivovýrokuIV.priznalvočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu40,78%.

2. Predmetom rozhodovania okresného súdu boli viaceré žalobou uplatnené dielčie peňažné nároky,
náhrada za: šťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej „SSU) za somatickú časť vo výške 12.039 eur,
SSU za psychickú časť vo výške 29.601 eur, náklady na znalecký posudok MUDr. Garajovej vo výške
324,04 eur, SSU za jazvy vo výške 1.824 eur; náklady na posudok MUDr. Kovalčíka vo výške 30 eur,
mimoriadne zvýšenie SSU vo výške 31.217 eur.

3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval nesporný základ uplatneného nároku
daný zodpovednosťou (zavineným konaním) Mgr. N. I., nar. X.X.XXXX vodičky motorového vozidla
EČV: MT027AP za škodu na zdraví žalobkyne spôsobenej jeho prevádzkou vzniknutej pri škodovej
udalosti - dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 14.8.2016 v katastri obce Horná Lehota na rýchlostnej

komunikácii R-3 v km 33,205. Pri uvedenej nehode žalobkyňa utrpela ťažkú ujmu na zdraví ako
spolujazdkyňa vo vozidle EČV: DK095AZ, ktoré viedol jej partner I. N.. Žalobkyňa utrpela otras mozgu,
trieštivú zlomeninu piateho lunbárneho stavca, pomliaždenie kolena, odreniny tváre s dobou liečenia
približne 60 dní. Trestné stíhanie voči vodičke zodpovednej za vzniknutú škodu bolo zastavené pre jeho
neprípustnosť - pre úmrtie vodičky zodpovednej za dopravnú nehodu a jej následkom vzniknutú škodu.

Vyšetrovaním dopravnej nehody bolo preukázané, že sa skutok stal a má znaky prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

4. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla EČV: MT027AP, na obdobie v ktorom došlo k uvedenej dopravnej nehode bolo

dojednané zákonné poistenie zodpovednosti so žalovanou, poistnou zmluvou č. 6550048161. Dopravná
nehoda ako poistná udalosť bola u žalovanej nahlásená dňa 23.11.2017, žalovaná ju zaregistrovala pod
číslom 9526794598 (odkazuje okresný súd na oznámenie žalovanej o poistnom plnení z 18.1.2018 na
č. l. 10 spisu).

5. Okresný súd vychádzajúc z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej „ZoPZP) aktívnu
vecnú legitimáciu žalobkyne ako poškodenej vyhodnotil v spore za splnenú, obdobne za splnenú
vyhodnotil pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej ako poisťovateľa vo vzťahu k nároku na náhradu škody
na zdraví žalobkyne spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

6. Žalobkyňou uplatnené nároky na náhradu škody spadajúce pod ustanovenie § 444 Občianskeho
zákonníka predstavujú podľa názoru okresného súdu všetky dielčie nároky na odškodnenie sťaženia jej
spoločenského uplatnenia s príslušenstvom, následne sa s jednotlivými v žalobe uplatnenými nárokmi
súd podrobne zaoberal a meritórne o nich rozhodol.

7. Svoj nárok na náhradu škody, v jednotlivých jej dielčich častiach žalobkyňa oprela o odborné lekárske
posudky a predmetom posudzovania sa stali nasledovné náhrady :

a. ) na základe lekárskeho posudku Prof. MUDr. E. B., CSc., z 20.11.2017 (obodoval okrem bolestného

aj SSU žalobkyne podľa § 10 zák. č. 437/2004 Z.z.) bodové ohodnotenie SSU podľa položky č. 256
- 400 bodov a rozdiel 260 bodov - po poskytnutí náhrady žalovanou podľa tzv. ľahšej položky 304c v
rozsahu 780 bodov a položkou 304d - 1040 bodov - požadovanej náhrady žalobkyňou. Spornou tak
ostala náhrada SSU v súhrnnej výške bodov 660 - vo finančnom vyjadrení 12.039 eur (660 bodov
x za 1 bod 18,24 eur)

b. ) uhradené náklady za vypracovanie znaleckého posudku MUDr. Eve Garajovej - v sume 324,04 eur.
Menovaná znalkyňa v znaleckom posudku č. 7/2018 z 19.10.2018 z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria diagnostikovala u žalobkyne posttraumatickú stresovú poruchu výrazného stupňaa SSU žalobkyne podľa § 10 zák. č. 437/2004 obodovala podľa položky č. 255 - vážne duševné poruchy
vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov v počte bodov 900 na základe zdravotnej dokumentácie a aj
klinického psychiatrického vyšetrenia žalobkyne, súčasne uvádzanú položku znalkyňa zvýšila podľa §

10 ods. 4 zák. č. 437/2004 na dvojnásobok t.j. na počet bodov 1 800 vzhľadom na vek žalobkyne a
obmedzenie jej životného fungovania v dôsledku konštatovanej psychopatológie, najmä s ohľadom na
chronifikovaný charakter s dlhodobým a nemožno vylúčiť, že aj celoživotným narušením

c.) náhrada za SSU na základe lekárskeho posudku č. 7/2018 z 19.10.2015 MUDr. S. v zmysle

bodového ohodnotenia - psychickej časti ZP, po odpočítaní sumy 4.743 eur - náhrady žalovanou
žalobkyni vyplatenej ( v zmysle obodovania podľa položky 254 - s počtom bodov 260 v lekárskom
posudku MUDr. B. ) žalobkyňa požadovala náhradu vo výške 29.601 eur ( 1800 bodov x 19,08/mínus
4.743 eur) avšak v časti o zaplatenie sumy 26.167 eur zobrala žalobu späť a zotrvala na náhrade za
SSU za psychickú časť v sume 3.434 eur.

d.) na základe lekárskeho posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia
MUDr. Slavomíra Kovalčíka z 20.11.2018 hodnotené SSU žalobkyne podľa položky 432b - pooperačné
jazvy v oblasti bedrovej chrbtice, po zvýšení podľa § 10 ods. 4 zák.č.437/2004 Z.z. o ďalších 50 bodov
( zdôvodnením mladého veku poškodenej a rozsah jaziev ), teda náhrada SSU v sume 1.908 eur ( za
100 bodov x 19,08 eur ) a náhrada nákladov v sume 30 eur spojená s vypracovaním predmetného

posudku. V priebehu sporu žalobkyňa dôsledku čiastočného späťvzatia výšku požadovanej náhrady
SSU znížila o 954 eur a zotrvávala na náhrade v sume 870 eur.

8. ŽalovanázospornilavýškujednotlivýchdielčichnáhradSSU,vrámcisvojejobranyoponovalazávermi
ňou objednaných odborných vyjadrení č. 188/2018 zo dňa 17.7.2018, č. 55/2019 zo dňa 14.2.2019, č.

336/2019zodňa24.9.2019vypracovanýchznaleckouorganizáciou Forensicsk.vodboreZdravotníctvo
a Farmácia Bratislava ( ďalej „ forensic „ ).

9. Okresný súd zistil, že :

a. ) v odbornom vyjadrení č. 188/2018 zo dňa 17.7.2018 forensic sa nestotožnil s hodnotením SSU v
lekárskom posudku MUDr. B. podľa položky 256 z dôvodu neprítomnosti objektivizovaného poškodenia
zdravia žalobkyne v zmysle obmedzenia hybnosti driekovo-krížovej chrbtice. Na základe vykonaných
zobrazovacích vyšetrení v roku 2017 nenašiel u žalobkyne nález svedčiaci na prítomnosť koreňového
dráždenia, z tohto dôvodu navrhoval hodnotenie nie podľa položky 304d ale podľa položky 304c na

hornej hranici - 390 bodov so zvýšením o 100 %. Následná zdravotná dokumentácia - obdobie november
2017 nepoukazuje na ďalší prekonavší zákrok u žalobkyne, hoc z medicínskych podkladov bola zistená
okolnosť týkajúca sa plánovania jej ďalšej operácie, hodnotenie SSU v danom prípade bolo možné
časovo ustáliť cca november až december 2017.

b.) v odbornom vyjadrení č. 55/2019 zo dňa 14.2.2019 forensic konštatoval na základe predloženej
dokumentácie opodstatnenosť hodnotenia SSU v lekárskom posudku MUDr. Kovalčíka podľa položky
432b - v počte bodov 50, avšak bez navýšenia o 100 %.

c. ) v odbornom vyjadrení č. 336/2019 zo dňa 24.9.2019 forensic zaujal stanovisko k hodnoteniu SSU

v dôsledku duševných porúch žalobkyne v lekárskom posudku MUDr. B. a MUDr. Garajovej:
- vytýkal formálnu nesprávnosť LP MUDr. B. z dôvodu jeho vypracovania nepríslušným lekárom
( neurochirurgom ), keďže hodnotenie SSU v dôsledku duševných porúch je vo výlučnej kompetencii
psychiatra,

- označil lekársky posudok MUDr. B. za nesprávny aj po obsahovej stránke, v ňom sa uvádza len
spoločné hodnotenie pre 3 položky : 254, 256 a 304d. K uvádzaným problémom žalobkyne v jej
sexuálnom živote - žiadne také zadokumentované neboli, hodnotenie duševných porúch v LP MUDr. B.
je nepreskúmateľné. Podľa názoru forensic mala byť po správnosti aplikovaná položka 255 - pod ktorú
spadá posttraumatická stresová porucha stanovená u žalobkyne. Tiež v čase vypracovania LP nebol

ešte ustálený poúrazový duševný stav žalobkyne (liečba jej duševných porúch bola zahájená menej ako
pred rokom - 20.12.2016) a po jeho vypracovaní žalobkyňa absolvovala ďalší (už v čase vyhotovenia
LP plánovaný) operačný zákrok majúci vplyv na jej duševný stav.- hodnotenie SSU v ZP MUDr. Garajovej podľa položky 255 - v počte bodov 900 forensic považuje
za preukázané, avšak na základe spisovej dokumentácie predloženej zadávateľom ( č. 9526794598)
sa nestotožnil s navýšením danej položky o 100 %, navrhuje navýšenie o 80 % ( t.j. na celkový počet

bodov - 1 620 ) argumentujúc, že : žalobkyňa utrpela úraz až vo veku 24 rokov, poúrazová duševná
porucha sa na jej invalidite podieľa mierou len 10 %, napriek poúrazovej duševnej poruche pokračuje
v štúdiu práva (v lete 2017 absolvovala štátnice, na jeseň 2018 navštevovala 5. ročník ), pred úrazom
zahájený jej partnerský vzťah naďalej pokračuje.

10. Pre určenie výšky odškodnenia SSU, ktoré je náhradou nemajetkovej škody, je podľa názoru
okresného súdu rozhodujúcim jednak lekárske ohodnotenie počtom bodov, z ktorého je potrebné
vychádzať a tiež posúdenie predpokladov, ktoré mal poškodený pre jeho ďalšie uplatnenie sa v živote
a spoločnosti a ktoré boli následkom úrazu obmedzené alebo ich dokonca stratil. Zvýšenie bodového
ohodnotenia SSU prichádza do úvahy zo strany posudzujúceho lekára postupom podľa § 10 ods. 4
zák. č. 437/2004 ktorý ho môže primerane zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na obmedzenie alebo

stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenie na zdraví. Tiež je možné zvýšenie SSU zo strany súdu v prípade naplnenia hypotézy
v ust. § 5 ods. 5 z. č.437/2004, teda v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, kedy súd môže náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50 %. Predpokladom pre primerané zvýšenie
odškodnenia SSU stanoveného na základe bodového ohodnotenia v lekárskom posudku je existencia

takých výnimočných skutočností, ktoré umožňujú záver, že vzhľadom k uplatneniu poškodeného v živote
a v spoločnosti, napr. pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb, včítane výkonu povolania
alebo prípravy na povolanie a jeho ďalšom vzdelávaní a možnosti jeho uplatnenia sa v rodinnom,
kultúrnom, športovom, politickom živote, so zreteľom aj na vek poškodeného v čase vzniku škody na
zdraví a jeho predpokladané uplatnenie sa v živote, nemožno toto obmedzenie vyjadriť len základným

odškodnením za SSU, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre
životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb
a úloh. Zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 sa neobmedzuje len na prípady vysokej
úrovne predchádzajúceho spoločenského uplatnenia sa poškodeného v rôznych sférach (vedeckej -
vysoko odbornej, športovej, kultúrnej), ale prichádza do úvahy aj v ďalších prípadoch, v ktorých to

odôvodňujú vykonaným dokazovaním zistené individuálne okolnosti, ktoré môžu mať rôznu podobu,
vo svojom súhrne predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa s dôsledkom, že tieto spôsobujú
zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia poškodeného
alebo podstatné obmedzenie uspokojovania jeho potrieb. Dané ustanovenie, ktoré nemá konkrétne
stanovenú hypotézu, prenecháva súdu, aby sám túto hypotézu z vopred neobmedzeného okruhu

okolností vymedzil a s ohľadom na vykonaným dokazovaním zistené konkrétne rôznorodé skutočnosti,
zohľadňujúce jednotlivé stránky života, jednak tie, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí alebo
ich väčšiny (výkon nevyhnutných alebo bežných každodenných úkonov, schopnosť žiť plnohodnotným
rodinným životom, žiť v partnerskom vzťahu a mať deti), alebo ktoré sú špecifické - jedinečné u každého
jednotlivca (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života), tieto podľa

svojej úvahy posúdil, či vo svojom súhrne predstavujú prípad hodný osobitného zreteľa a ak áno, aké
primerané zvýšenie v rámci zákonom stanoveného maximálneho rozpätia v danom prípade odôvodňujú.

11. V prípade nároku - žalobkyňou uplatneného na základe lekárskeho posudku MUDr. B.
spochybneného žalovanou opierajúcou sa o odborné vyjadrenie forensic ( ďalej OV ) č. 188/2018

okresný súd zásadný význam pripísal tej skutočnosti, že MUDr. B. vychádzal zo širšieho spektra
poznatkov získaných aj vyšetreniami žalobkyne v súvislosti s reoperáciou v decembri 2017 na
Neurochirurgickej klinike FN Nové Zámky a následnou liečbou, ktoré zohľadňoval aj pri vyčíslení
SSU žalobkyne - za somatickú časť. Forensic podľa jeho OV č, 188/2018 nemal objektivizované ním
uvádzané skutočnosti zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktoré viedli k tomu, že položku 256

neakceptoval a u položky 304 namiesto závažnejšej 304d navrhol obodovanie podľa miernejšej 304c,
čo však ešte neznamená, že to prítomné nie je o to viac, že záver znaleckej organizácie forensic pre
výrazne nižšie percento podkladov, ktoré mal k dispozícii, vyznieva menej presvedčivo a to aj v kontexte
so skutkovými tvrdeniami prezentovanými žalobkyňou na pojednávaní čo do jej reálneho obmedzenia
pre faktickú neohybnosť driekovo-krížovej časti jej chrbtice, ktoré skutkové tvrdenia žalovaná na

pojednávaní nijako nerozporovala. Následne tak súd priznal žalobkyni náhradu SSU za somatickú časť
v sume 12.039 eur ( 660 bodov x 18,24 eur).12. Po porovnaní záverov LP MUDr. R. a OV forensic č. 55/2019 z hľadiska presvedčivosti, vyššiu
výpovednú hodnotu pre súd znamenal LP MUDr. R.. V tejto súvislosti súd považoval za podstatné, že
MUDr. R. svoj záver o potrebe zvýšenia SSU podľa § 10 ods. 4 zdôvodnil hoc stručne ale konkrétnymi

okolnosťami, napr. za dôvod navýšenia označil vek žalobkyne prívlastkom „mladý“, pritom uvádzaný
dôvod je jedným z kritérií na ktoré pri zvýšení výslovne ust. § 10 ods. 4 poukazuje. V súvislosti s MUDr. R.
uvádzaným dôvodom navýšenia - rozsah jaziev súd poukazuje na plošný rozsah jaziev žalobkyne 46,5
cm2 blízko hornej hranice rozpätia položky č. 432b určujúcej tam uvádzaný počet bodov pre rozsiahlosť
plošných jaziev v rozmedzí 31 až 50 cm2. Negujúci záver v tomto smere obsiahnutý v OV forensic

č. 55/2019 je bez akéhokoľvek zdôvodnenia, navyše aj v tomto prípade sa vychádzalo z predloženej
dokumentácie bez možnosti vyšetrenia žalobkyne. Súd zohľadnil, že žalobkyňa je mladou ženou, ktorá
v čase vzniku škody na jej zdraví mala 24 rokov, končila svoju prípravu na budúce povolanie a musí
dokázať žiť so svojimi terajšími hendikepmi včítane jaziev (estetickými vadami) na jej tele obmedzujúcich
jej komfort aj v obliekaní najmä v letnom období. Po takomto hodnotení súd priznal žalobkyni náhradu
SSU za ploché jazvy v sume 870 eur (18,24 eur x 100 bodov = 1.824 eur mínus 954 eur uhradených

žalobkyni žalovanou 22.11.2019) a príslušenstvo tejto pohľadávky v podobe žalobkyňou vyplatenej
odmeny za LP MUDr. R. vo výške 30 eur predstavujúcej nevyhnutné a účelné náklady spojené s
uplatnením tejto časti nároku (§ 121 ods. 3 OZ).

13. Pokiaľ ide o SSU žalobkyne v psychickej časti, posudzovaná a bodovaná v LP MUDr. B., ZP MUDr.

Garajovej a OV forensic č. 336/2019, v OV forensic č. 336/2019 boli uvádzané relevantné dôvody
vo vzťahu k obodovaniu SSU čo do psychickej ujmy žalobkyne v LP MUDr. B., ktoré bolo skutočne
vykonané v danej časti mimo príslušného odboru autora tohto posudku. Napriek tomu predmetná
námietka dôvodnosť žaloby neovplyvnila, hoc žalovaná ešte pred podaním žaloby likvidovala nárok vo
výške bodového ohodnotenia psychickej časti SSU práve podľa LP MUDr. B.. Súd odkazuje na to, že už

v bode 21.5. odôvodnenia uviedol, že táto výška plnenia (4.743 eur ako súčin 260 bodov x 18,24 eur/1
bod) bola žalobkyňou zohľadnená pri vyčíslení odškodnenia SSU - psychickej časti uplatnenej podľa ZP
MUDr. Garajovej, keď žalobkyňa v žalobe predmetný nárok SSU žiadala priznať iba v sume 29.601 eur
hoc podľa ZP MUDr. Garajovej sťaženie SSU - psychická časť bola obodovaná v počte 1800 bodov čo
zodpovedá x 19,08 eur/1 bod sume 34.344 eur. Rozdiel medzi bodovým ohodnotením SSU - psychickej

časti v ZP MUDr. Garajovej oproti OV forensic č. 336/2019 prakticky predstavuje „len“ 1/10-inu, pretože
sa zhodovalo „základné“ bodové ohodnotenie podľa položky č. 255 v rozsahu 900 bodov (z rozpätia
danej položky 260 - 1300 bodov) iba bol rozdielny pohľad na rozsah jeho navýšenia podľa § 10 ods. 4 z.
437/2004, v ZP MUDr. Garajovej sa uvádza navýšenie bodového ohodnotenia o 100 % a v OV forensic
č. 336/2019 navýšenie o 80 %. V prípade oboch znalci dospeli k záveru o nutnosti navýšenia bodového

hodnotenia, pre takýto postup uviedli aj presvedčivé dôvody a ich stanoviská sa líšili len čo do miery
primeraného navýšenia. Súd napokon vychádzal pri tomto dielčom nároku z priemeru týchto hodnôt,
teda z bodového ohodnotenia SSU vrátane jeho zvýšenia podľa § 10 ods. 4 z. 437/2004 v rozsahu
1710 bodov (900 + 810) a pri hodnote 19,08 eur za jeden bod (platnej pre rok 2018) ustálil náhradu
zodpovedajúcu sume 32.627 eur. Od uvedenej sumy odpočítal 4.743 eur, ďalej aj sumu 26.167 eur

- ohľadne ktorej zobrala žalobkyňa žalobu späť pre jej úhradu žalovanou dňa 22.11.2019. Následne
priznal žalobkyni zostávajúcu sumu náhrady za SSU žalobkyne (psychickej časti) vo výške 1.717 eur a
príslušenstvo pohľadávky v podobe vyplateného znalečného znalkyni MUDr. Garajovej vo výške 324,04
eur predstavujúcej nevyhnutné a účelné náklady žalobkyne spojené s uplatnením tejto časti nároku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

14. Pri posudzovaní opodstatnenosti úrokov z omeškania okresný súd zdôraznil právny význam
ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP a v ňom zakotvenú povinnosť poisťovne. Žalovaná neučinila zadosť,
teda nesplnila si v celom rozsahu svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 11 ods. 6 ZoPZP s poukazom
na § 11 ods. 8 ZoPZP, z tohto dôvodu ju zaťažuje sankcia v podobe povinnosti platiť žalobkyni úroky

z omeškania z takýchto nárokov (za predpokladu, že tieto súd dôvodné). Strohé oznámenie žalovanej
citované z jej listu z 18.1.2018, hoc bolo zaslané žalobkyni v 3-mesačnej lehote nenapĺňa podľa názoru
okresnéhosúduzákonnúdikciuust.§11ods.6písm.b)ZoPZP,tedaparametrezákonompožadovaného
písomného vysvetlenia dôvodov k tým nárokom, u ktorých v 3-mesačnej lehote poisťovňa nepovažovala
za preukázaný rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Z uvádzaných dôvodov s poukazom na §

11 ods. 6 ZoPZP, § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v spojení s §
11 ods. 7 ZoPZP uložil žalovanej aj povinnosť zaplatiť žalobkyni uplatnené úroky z omeškania počnúc
dňom 12.3.2018 (3-mesačná lehota skončila dňom 24.2.2018 + 15 dní na plnenie podľa § 11 ods. 7ZoPZP, t.j. do 11.3.2018). Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala ich priznania aj za skoršie obdobie (už od
24.2.2018), v danej časti súd žalobu zamietol.

15. Totožnou právnou úvahou, na základe totožne aplikovaných ustanovení ZoPZP sa riadil okresný
súd pri posudzovaní opodstatnenosti úrokov z omeškania - u dielčieho nároku špecifikovaného pod
bodom 21. uplatnený u žalovanej listom z 24.10.2018 a u dielčieho nároku uvádzaného pod bodom
22. uplatnený u žalovanej listom z 26.11.2018 s tým, že žalobkyni úrok z omeškania z uvádzaných
peňažných nárokov priznal súd až počnúc dňom 9.2.2019 (3-mesačná lehota na splnenie povinnosti

žalovanej skončila dňom 24.1.2019 + 15 dní na plnenie podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, t.j. do 8.2.2019)
a u nároku uvádzaného pod bodom 22. až počnúc dňom 14.3.2019 (keď 3-mesačná lehota skončila
dňom 26.2.2019 + 15 dní na plnenie podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, t.j. do 13.3.2019). Pokiaľ sa žalobkyňa
domáhala ich priznania aj za skoršie obdobie (už od 1.12., resp. 16.12.2018), v danej časti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

16. Žalobe v časti o mimoriadne zvýšenie SSU uplatneného celkovou sumou 31.217 eur okresný súd
vyhovel len sčasti, za primerané vyhodnotil zvýšenie z priznaných dielčich nárokov SSU o 17 %, čomu
zodpovedá suma 10.322 eur ako 17 % zo sumy náhrad 60.717 eur, súdom ustálená matematickým
výpočtom nasledovne : položka č. 256 : 400 bodov + položka č. 304d : 1040 bodov + položka č. 255 :
1710 bodov + položka č. 432b : 100 bodov = Spolu: 3250 bodov; z nich 1540 bodov (400 + 1040 + 100

bodov) x 18,24 eur = 28.090 eur a zvyšných 1710 bodov x 19,08 eur = 32.627 eur, čo je spolu v hodnote
60.717. Pri konštatovanom závere, že v prípade žalobkyne ide o prípad hodný osobitného zreteľa a ďalej
pri stanovení miery zvýšenia súd spravujúc sa predpokladmi všeobecne vymedzenými pre takýto postup
ich vyargumentovaním aj v bode 25. odôvodnenia zohľadnil súhrn individuálnych okolností daných na
strane žalobkyne, ich danosť videl v nasledovných skutočnostiach :

17. Žalobkyňa po úraze, ktorý utrpela v mladom veku (24 rokov) študovala na Právnickej fakulte UK
v Bratislave dennou formou a jej zdravotný stav bol v poriadku. Hoc po úraze, keď sa jej prvotný
stav čiastočne upravil pokračovala v danom štúdiu a toto následne úspešne ukončila, jej zdravotné
postihnutia vo fyzickej aj psychickej zložke priebeh jej ďalšieho štúdia výrazne sťažili, nakoľko práve

zo svojich zdravotných dôvodov pokračovala v štúdiu a toto ukončila na inej, k miestu jej bydliska
bližšej škole, kde v štúdiu pokračovala v zmenenej forme na základe individuálneho študijného plánu,
kladúcemu vyššie nároky na samoštúdium. Ešte viac a zásadne s ohľadom na zdravotný stav žalobkyne,
ktorý je už čo do možnosti jeho zlepšenia zásadne ustálený a jej pretrvávajúce bolesti súvisiace
predovšetkým s postihnutím chrbtice v driekovo-krížovej časti, vyžadujúce si časté zmeny polôh a častý

oddych ležmo a tiež aj jej psychickému postihnutiu, sa zhoršila možnosť pre uplatnenie žalobkyne
praktickyvakomkoľvekdruhuprávnickejprofesievyžadujúcejsivysokúpsychickúodolnosťvočistresom
a záťaži, čo zatiaľ dokazuje aj to, že žalobkyňa po skončení školy sa nedokázala zamestnať v profesii, v
ktorej by mohla využiť štúdiom získané poznatky a aj získať potrebnú prax pre výkon nejakej konkrétnej
právnickej profesie. K poškodeniu jej zdravia došlo v mladom - produktívnom veku krátko predtým

ako mohla začať realizovať svoje pracovné uplatnenie v niektorej z činností pre oblasť, na ktorú sa
pripravovala svojim štúdiom a ktoré začínala ako zdravá osoba. V dôsledku postihnutia žalobkyne vo
fyzickej aj psychickej oblasti súd hodnotí jej obmedzenia čo do jej profesného uplatnenia, ktoré bolo
možné predpokladať ak by k úrazu nedošlo, ako výrazne horšie oproti rovnako závažnému postihnutiu
inejosobyvobdobnomvekuinéhoprofesnéhozamerania,najmätakého,kuktorémubynebolapotrebná

tak dlhá príprava (štúdium na vysokej škole). Vplyvom zdravotného postihnutia žalobkyne sa zásadne
zmenil aj jej osobný a partnerský život prakticky vo všetkých jeho zložkách (intímnej, možnosti trávenia
spoločného času, včítane realizácie spoločných koníčkov, a pod.) pre existujúce obmedzenia v jej
každodenných aktivitách, ktoré nastali po úraze a boli výlučne jeho dôsledkom. Hoc partnerský vzťah
existujúci z obdobia pred úrazom pretrváva, existujúca situácia po úraze žalobkyne ovplyvnila aj jej

partnerský vzťah a jeho fungovanie, ktorej museli prispôsobiť svoje dovtedajšie aktivity (obmedziť či
dokonca vylúčiť dovtedajšie spoločné koníčky, možnosti trávenia voľného času mimo domácnosti a
dovoleniek) a aj so zreteľom na duševný stav žalobkyne prejavujúcim sa častou a výraznou zmenou
nálad, čo predstavuje pre oboch veľkú skúšku, či za takýchto okolností dokážu do budúcna vzťah ustáť.
Nepravdepodobným (minimálne otáznym) sa stala práve pre terajší zdravotný stav žalobkyne (fyzické

postihnutie) aj možnosť mať spolu prirodzeným spôsobom deti o ktoré by sa žalobkyňa najmä v ich
útlom veku dokázala postarať. Zo skutkových tvrdení žalobkyne vyplynulo aj to, že sa snaží pristupovať
k existujúcej situácii podľa svojich možností aktívne, pravidelne cvičí a robí aj všetko iné pre to, čo by
jej mohlo pomôcť korigovať terajší stav, čo zatiaľ neprinieslo nejaký ňou očakávaný efekt, snáď len to,že jej zdravotný stav sa nezhoršuje. Žalobkyňa napokon bola uznaná invalidnou s 50 %-ným poklesom
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je jedným (a zákonom ako jediným vyslovene uvádzaným)
z možných dôvodov pre mimoriadne zvýšenie SSU. V súhrne všetkých individuálnych súvislostí, ktoré

v spore vyšli najavo a boli preukázané, okresný súd považoval mimoriadne zvýšenie SSU o 17% za
primerané, teda o cca 1/3-inu z maximálne možnej miery navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Súd bol názoru, že takáto miera mimoriadneho zvýšenia SSU adekvátne vystihuje preukázané
individuálne okolnosti u žalobkyne, dopad poškodenia jej zdravia prihliadnuc aj na jeho závažnosť a
intenzitu následkov na jednotlivé oblasti jej života (pracovnú, súkromnú - osobnú, spoločenskú), navyše,

ponecháva adekvátny priestor pre prípady možných ešte závažnejších poškodení zdravia a ich dopadu
na dovtedajší život poškodeného. Preto pokiaľ sa žalobkyňa domáhala mimoriadneho zvýšenia SSU
vo väčšom (konkrétne maximálne podľa zákona možnom) rozsahu než predstavuje rozsah súdom
stanovený, v tejto časti jej žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. V časti, v ktorej zobrala žalobkyňa žalobu späť (odkaz na bod 14.odôvodnenia), súd podľa §

145 ods. 2 CSP konanie zastavil, keď žalovaná v súdom poskytnutej lehote neoznámila žiadne (tobôž)
vážne dôvody pre ktoré by so zastavením konania nemala súhlasiť, naviac dispozitívny procesný úkon
žalobkyne bol priamou reakciou na konanie práve žalovanej, ktorá v priebehu sporu, v časti, ktorej sa
týkalo čiastočné späťvzatie, uspokojila nárok žalobkyne.

19. Vychádzajúc z ust. § 255 CSP a § 256 ods. 1 CSP okresný súd priznal žalobkyni s prevažným
úspechom vo veci, nárok na náhradu trov ich pomernej časti, zodpovedajúcej pomeru jej úspechu a
neúspechu. Pri hodnotení úspechu žalobkyne zohľadnil aj tú časť predmetu konania, ohľadne ktorej
zobrala žalobkyňa žalobu späť, nakoľko žalovaná svojim správaním v priebehu konania procesne
zavinila toto čiastočné zastavenie konania. Žalobkyňa z celkového predmetu konania, aj po vyčíslení

percentuálne uplatnených úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, resp. úrokov z tej časti
žalovanej istiny, ktorej sa týkalo čiastočné späťvzatie žaloby ku dňu jej uhradenia žalovanou a ktorý
predstavuje čiastku 77.689,32 eur, mala úspech v rozsahu 70,39 % (ohľadne sumy 54.688,24 eur) a vo
zvyšných 29,61 % bola úspešná žalovaná, tak čistý úspech žalobkyne v spore súd ustálil v rozsahu
40,78 % a zodpovedajúco rozsahu tohto čistého úspechu jej priznal nárok na náhradu trov konania. Súd

dodal, že o výške tejto náhrady rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

20. Proti rozsudku, čo do výroku III. a IV. sa odvolala v zákonnej lehote žalobkyňa. Nesúhlasila s
mimoriadnym zvýšením SSU iba o 17 %, vo finančnom vyjadrení predstavujúce sumu 10.322 eur
( 17 % zo sumy zo sumy 60.717 eur ). Argumentovala, že v jej prípade ide o mladú ženu, ktorá

má celý život pred sebou a nie svojou vinou, vzhľadom na jej zranenia už v mladom veku prišla o
svoje sny a ideály. V čase nehody študovala na právnickej fakulte, ktorú po vynaložení veľmi veľkého
úsilia úspešne dokončila, právnické povolanie ale vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže a ani
nebude môcť nikdy vykonávať, pretože ide o sedavé a psychicky náročné zamestnanie, čo v jej prípade
neprichádza do úvahy. Rovnako v jej súkromnom živote nehoda zanechala mimoriadne negatívne a

trvalé stopy, pretože pri základných činnostiach potrebuje pomoc blízkej osoby, nezvláda vykonávanie
ani bežných domácich prác, voľno časových aktivít či iných aktivít, čo sa odráža aj v jej partnerskom
živote. Čo je najzávažnejšie, pravdepodobne nikdy nebude môcť mať vlastné deti, čo je pre ženu v
tak mladom veku ako aj pre každú ženu, ktorá sa chce stať matkou a si chce s partnerom založiť
rodinu, najväčšou a celoživotnou ranou. V rozhodovacej činnosti súdy v porovnateľných prípadoch ako

je jej jednoznačne zastávajú názor, že takéto odškodnenie treba priznať v hornej hranici možného
zvýšenia, ktorú ustanovuje zákon ( odkazuje aj na závery rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn.
9 Co/210/2018 zo dňa 18.04.2019). Preto sa domnieva, že nemožno vychádzať výlučne z percentuálnej
miery zvýšenia SSU, ale je potrebné prihliadať aj na finančné vyjadrenie priznaného zvýšenia a toto
konfrontovať s dĺžkou sťaženého až zmareného života, ktorý má ona ako poškodená na zdraví pred

sebou, totiž je rozdiel v dôsledkoch sťaženia spoločenského uplatnenia medzi 60-ročným človekom
a mladou ženou. Navyše, nevzniká jej nárok na odškodnenie za stratu na zárobku po skončení PN/
pri invalidite (tzv. úrazová renta) a už v súčasnosti je značne obmedzená pri vykonávaní zárobkovej
činnosti resp. čo do právnického povolania úplne vylúčená. I keď inštitút náhrady za SSU nemá primárne
slúžiť na kompenzáciu straty príjmu poškodeného, v jej prípade treba vnímať (mimoriadnu) náhradu za

SSU nielen v satisfakčnej funkcii, ale aj v kompenzačnej (reparačnej). Účelom SSU je jednorazové
odškodnenie trvalých následkov, následky nehody u nej sú na celý život, ktorý má ešte len pred sebou,
preto tvrdí, že v jej prípade ide o obzvlášť závažný prípad hodný osobitného zreteľa a je na mieste
priznať jej mimoriadne zvýšenie SSU o 50 %, t.j. o sumu 30.358,50 eur.21. Žalobkyňa nesúhlasí s rozhodnutím súdu ani v otázke náhrady trov konania. Dôvodí, že zásada
úspechu platí aj v konaniach v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu ( sudcovské právo )

alebo od znaleckého posudku. Ak žalobcovi bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku
nie je možné konštatovať jeho procesný neúspech, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (odkazuje
žalobkyňa na komentár k Civilnému sporovému poriadku, C.H. Beck 2016, str. 926). Prípadná čiastočná
jej neúspešnosť sa netýka základu nároku, ale iba výšky SSU o ktorej môže rozhodnúť súd výlučne na

podklade svojej úvahy ( cituje žalobkyňa z právnych záverov Krajského súdu Prešov v rozhodnutí sp.
zn. 19Co/13/2018 zo dňa 31.7.2018).

22. V rámci zmeny rozsudku žiada priznať sumu 45.338,54 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 12.039 eur za obdobie od 12.3.2018 až do jej zaplatenia, zo sumy 28.208,04 eur za obdobie od
9.2.2019 do 21.11.2019, zo sumy 2.041,04 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej zaplatenia, zo sumy

1.854 eur za obdobie od 14.3.2019 do 21.11.2019 a zo sumy 900 eur za obdobie od 22.11.2019 až do
jej zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiada priznať voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Voči rozsudku - čo do výroku I. sa odvolala v zákonnej lehote aj žalovaná. V uvedenom výroku sa

domáha zmeny rozsudku, v rámci nej zamietnutia žaloby a priznať aj náhradu trov konania, alternatívne
sa dožaduje zrušenia rozsudku s vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Vytýka,ževodvolanímdotknutejčastisasúdnevysporiadalsovšetkýmiňouprodukovanýminámietkami
v spore, práve naopak akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobkyne bez ich konfrontácie
s argumentmi jej/ žalovanej, z tohto dôvodu následne vec nesprávne právne posúdil, na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne
neudržateľný rozsudok.

24. Žalovaná zdôrazňuje, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 27.12.2018 domáhala zaplatenia
sumy vo výške 75.035,04 eur s príslušenstvom, suma istiny pozostáva z troch samostatných a

izolovaných nárokov, ktoré spolu možno zahrnúť pod pojem náhrada škody na zdraví : ad1/ nárok
na sťaženie spoločenského uplatnenia (somatická časť, psychická časť a pooperačné jazvy), ad2/
nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a ad3/ nárok na náklady spojené
s vypracovaním znaleckých posudkov vo veci. Vzhľadom však na závery odborných vyjadrení :
znalecký úkon č. 188/2018 (posúdenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia

- somatická časť), znalecký úkon č. 55/2019 (vo veci posúdenia bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia pooperačné jazvy) a znalecký úkon č. 336/2019 (vo veci posúdenia
bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia - psychická časť) uplatnené nároky žalobkyňa
podľa žalovanej preukázala iba čiastočne, odborné vyjadrenia kvalifikovane spochybnili vyčíslenie
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Pre zodpovedanie otázok odborného

charakteru bolo nutné disponovať vedeckými poznatkami, otázky takého charakteru nemohol súd sám
vyriešiť a zodpovedať. Súd totiž nemôže hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke odbornej
správnosti. Voľné hodnotenie znaleckého posudku súdom môže spočívať len v tom, či sa javí znalec
v konkrétnom prípade ako vierohodný, či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám
správneho myslenia, či znalec vychádzal zo zistených skutočností.

25. Žalovaná zdôrazňuje, že Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., forensic. sk ako znalecká
organizácia v odbore Zdravotníctvo a farmácia vykonáva znaleckú činnosť v obzvlášť obtiažnych
prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, patrí spolu so znaleckou organizáciou LEGE
ARTIS s.r.o. medzi dve znalecké organizácie, ktoré v obdobných súdnych sporoch spracúvajú

väčšinu kontrolných znaleckých posudkov, preto „bagatelizovanie“ záverov znaleckej organizácie
forensic.sk bez akéhokoľvek vedeckého/odborného podkladu je neprijateľné. Žalovaná je ďalej názoru,
že v procese zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností došlo k zrejmým nesprávnostiam pri
vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania a prijímania skutkových záverov a to práve v
dôsledku neprípustného postupu súdu - neriešenia rozporov v znaleckých posudkoch po stránke

odbornej a ich riešenia iba na základe subjektívneho názoru a voľnej úvahy súdu.

26. Žalovaná namieta v súdenej veci existenciu skutočností s charakterom „prípady hodné osobitného
zreteľa“, podľa nej už vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadňuje obmedzeniažalobkyne vo všetkých sférach jej života vrátane uznania aj jej invalidity. Zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia pojmovo aj obsahovo je mimoriadnym inštitútom, jeho aplikáciu musia
odôvodňovať mimoriadne okolnosti, v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry súdov také, ktoré

presahujú už poskytnutú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa ale neosvedčila
základný predpoklad nároku - existenciu skutočností umožňujúcich záver, že jej obmedzenie nie je
možné vyjadriť len základným odškodnením za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia.

27. Priznanie invalidity samo o sebe neumožňuje aplikáciu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004

Z. z., preto je nutné skúmať aký vplyv má priznanie invalidity na život poškodenej osoby v spoločenskej
i v rodinnej rovine, v tomto kontexte znejú aj judikačné závery súdov Slovenskej republiky. Uznanie
invalidity v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. sa stalo jedným z prípadov, nie však jediným
prípadom osobitného zreteľa, čo konštatoval napr. vo svojom rozhodnutí 5Cdo/212/2010 aj Najvyšší súd
SR. Ona/ žalovaná nerozporuje, že SSU a jeho navýšenie v zmysle § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z. z.
a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 Zákona č.

437/2004 Z. z. sú samostatné nároky fyzickej osoby, nemožno ich ale duplicitne uplatňovať na základe
rovnakýchskutkovýchtvrdení,vtakomtoprípadetotižideopostup contralegem,kedybykodškodneniu,
resp. k náhrade tých istých následkov došlo opakovane. Z pohľadu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z. treba jasne a zrozumiteľne preukázať ako sa dôvody osobitného zreteľa odrazia na živote
žalobcu a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia musí byť vždy náležite odôvodnené

s prihliadnutím k mimoriadnej povahe tohto právneho inštitútu a k okolnostiam konkrétneho prípadu.

28. Žalovaná napokon namieta aj nedostatok písomného odôvodnenia rozhodnutia, z tohto dôvodu
jeho nepreskúmateľnosť tvrdiac, že v ňom súd neuviedol aké skutočnosti považoval/nepovažoval za
preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vada

konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku v zmysle ustálenej judikatúry je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces garantované v čl. 46 a nasl.
Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrváva na vecných argumentáciách ňou

prezentovaných v odvolaní. Podľa jej názoru súd nenahradil znalecký posudok svojim neodborným
názorom. Tvrdenie žalovanej, že súd vlastnou úvahou zhodnotil odborné otázky, na ktoré nemal
predpoklady nie sú správne. Súd iba postupoval spôsobom, ktorý mu umožňuje Civilný sporový poriadok
azákonč.437/2004Z.z.Plnesastotožňujesnázoromsúdu,žeodbornévyjadreniespoločnostiforensic.
č. 188/2018 predložené žalovanou

nevychádza zo všetkých zistiteľných okolností prípadu z dôvodu, že je založené len na zdravotnej
dokumentácii žalobkyne (bez jej osobného vyšetrenia, bez skúmania celého kontextu jej zranení a
následnej komplikovanej liečby). Z odborného vyjadrenia spoločnosti forensic.sk č. 55/2019 nevyplývajú
žiadne konkrétne námietky, ktoré by nasvedčovali o nedôvodnosti zvýšenia SSU oproti lekárskemu
posudku MUDr. R., ktorý zvýšenie SSU presvedčivo zdôvodnil konkrétnymi okolnosťami. Podľa názoru

žalobkyne nič nebránilo žalovanej, aby predložila riadny súkromný znalecký posudok vychádzajúci aj
z jej/žalobkyne osobného vyšetrenia, v tomto smere ona bola ochotná poskytnúť potrebnú súčinnosť a
nič nebránilo žalovanej, aby navrhla vykonanie znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom
najmä za situácie, kedy súd vyslovil svoj predbežný právny názor aj na zamýšľaný spôsob vyhodnotenia
dôkazov žalovanej.

30. V prípade mimoriadneho zvýšenia SSU je nutné prihliadať aj na iné okolnosti, ako len na priznanie
invalidity. Aj NS SR v rozhodnutí sp.zn. 5 Cdo/212/2010 konštatoval, že uznanie invalidity sa stalo
jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa pri splnení ktorého môže súd náhradu za
SSU zvýšiť najviac o 50 %. Uvedený právny názor ona/ žalobkyňa vykladá tak, že priznanie invalidity

automaticky zakladá dôvodnosť mimoriadneho zvýšenia SSU a pokiaľ poškodený nie je invalidný,
neznamená to bez ďalšieho nemožnosť priznania mimoriadneho zvýšenia SSU. Na podporu tohto
názoru žalobkyňa odkazuje aj na komentár k zákonu č. 437/2004 Z.z., ktorý dáva k mimoriadnemu
zvýšeniu SSU jasné stanovisko. Osobitne zvýrazňuje, že v jej prípade bola preukázaná nielen invalidita
v dôsledku dopravnej nehody, ale aj ďalšie obzvlášť závažné skutočnosi odôvodňujúce priznanie aj

mimoriadneho zvýšenia SSU. Aj obsah výpovede svedkov K. L. a I. N. na pojednávaní dňa 18.11.2019
preukazujú, ako veľmi táto dopravná nehoda poznačila jej život. Svedok I. N. uviedol, že jej zdravotný
stav ich ovplyvnil vo všetkom, svoj osobný život musel prispôsobiť jej, nakoľko je potrebná jeho pomoc
pri bežných každodenných činnostiach. Bol ovplyvnený aj ich partnerský život a vízia, že so žalobkyňoubudú mať niekedy deti je prinajmenšom nejasná práve z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu,
keď má problém postarať sa sama o seba, nie to ešte o dieťa. Tento svedok tiež potvrdil, že v období
pred dopravnou nehodou chodievali spolu na dlhé cesty autom, na motokrosové preteky, veľa športovali,

chodievali na pracovné cesty, dovolenky, tieto činnosti ale už vykonávať nemôže. Jej otec K. L. vo svojej
výpovedi tiež uviedol, že ona má problém aj pri bežnej chôdzi, trpí obrovskými bolesťami, nemôže
robiť bežné domáce práce, nemôže sa zohnúť a pod. Súd pri priznaní mimoriadneho zvýšenia SSU
prihliadal podľa jej názoru na všetky okolnosti prípadu. Potreba mimoriadneho zvýšenia SSU počas
konania bola dostatočne preukázaná, jej invalidita nie je jediným prípadom hodným osobitného zreteľa.

Ako už uvádzala, v odvolaní proti rozsudku nesúhlasí len s výškou priznaného mimoriadneho zvýšenia
SSU o 17%, pretože v jej prípade je úplne namieste priznanie mimoriadneho navýšenia SSU v hornej
hranici zákonom dovolenej sadzby. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sťaženie SSU v zmysle § 10
ods. 4 Zákona č. 437/2004 a mimoriadne zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5
ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. nemožno uplatniť na základe rovnakých skutkových tvrdení. V prípade
ust. § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 ide o zvýšenie SSU z dôvodu obmedzenia alebo straty možnosti

uplatniť sa v živote a v spoločnosti, vzhľadom na vek v ktorom utrpela poškodenie na zdraví, pričom
komentár k § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 a dôvodom na mimoriadne zvýšenie SSU rovnako odkazuje
na komentár k zákonu č. 437/2004 Z.z. v dotknutej otázke.

31. V ďalšej písomnej reakcii zotrváva žalovaná na svojom odvolaní, v otázke nesúhlasu s mimoriadnym

zvýšením SSU žalobkyne argumentuje totožne ako v odvolaní - preto odvolací súd iba odkazuje na
už rozoberaný obsah odvolania žalovanej. Naviac žalovaná argumentuje tým, že zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o maximálnu zákonnú hranicu 50 % sa uplatňuje vo výnimočných prípadoch,
zväčša u poškodených s takým zásadným poškodením zdravia, že ide o ležiacich pacientov, alebo
pacientov s ťažkým poškodením mozgu, ktorí sú odkázaní na 24 hodinovú starostlivosť, v prípadoch

keď je poškodený pre následky poškodenia zdravia takmer vyradený zo života a jeho predpoklady k
uplatneniu sa v spoločnosti sú takmer stratené.

32. Žalobkyňa reagujúc ďalej viackrát písomne na predchádzajúce podanie žalovanej zotrváva na
všetkých svojich argumentáciách o ktoré opierala opodstatnenosť mimoriadneho zvýšenia SSU v

hornej hranici zákonom stanoveného limitu. Voči tomuto jej stanovisku sa žalovaná ohradila v ďalších
písomných podaniach argumentujúc totožne po stránke vecnej ako v odvolaní.

33. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po
zistení že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podali obe na to oprávnené procesné strany, proti

rozhodnutiu ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, postupujúc procesne podľa § 378 ods. 1 CSP v aplikácii s § 219 ods. 3
Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1,2 CSP
potvrdil, v časti výroku III. ( čo do zamietnutia žaloby vo zvyšku o mimoriadne zvýšenie SSU ) podľa
§ 388 CSP zmenil a rozsudku sa nedotýkal v odvolaním nenapadnutej časti výroku III. o zamietnutí

žaloby vo zvyšku nárokov a vo výroku II. - o čiastočnom zastavení konania.

34. Odvolanie žalovanej vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné, v prípade odvolania žalobkyne
konštatoval čiastočnú opodstatnenosť, svoje rozhodnutie zdôvodňuje nasledovne :

35.Prioritnepoukazujenatúskutočnosť,žepredmetomrozhodovania bolasporovávecniejednoduchej
skutkovej a právnej povahy, navyše pri posudzovaní výnimočných okolností súdenej veci - je prítomný aj
prvok citlivosti - ľudský rozmer práve z dôvodu, že nepredvídanou udalosťou, žalobkyňou nezavinenou
sa jej život ( dá sa povedať, že vo všetkých sférach ) v najkrajšej etape nepriaznivo zmenil. Aj
písomné odôvodnenie rozhodnutia svedčí o tom, že okresný súd riešenej právnej veci venoval

náležitú pozornosť. V písomnom vyhotovení rozhodnutia okresný súd dal stranám sporu vyčerpávajúce
odpovede na všetky zásadné vecné otázky ktoré riešil, označil hmotno-právne ustanovenia právnych
predpisov z ktorých vychádzal ( tie aj zacitoval ), výnimočné okolnosti dané u žalobkyne pre mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia jasne a v rovine individuálnej pomenoval ( zohľadnil
aj rozhodovaciu právnu prax vyšších súdnych autorít ) a aj v rovine matematickej vysvetlil ako

ustálil priznanú výšku náhrady. Písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu spĺňa podľa názoru
odvolacieho súdu kritériá riadne vyargumentovaného súdneho rozhodnutia a svojim obsahom garantuje
stranám sporu spravodlivé súdne konanie, odvolacia argumentácia žalovanej o nedostatku písomného
odôvodnenia rozhodnutia vôbec neobstojí.36. Do práva na spravodlivý súdny proces ( čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd ) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
( I.ÚS 50/04 ).

37. V predmetnom spore okresný súd rozhodoval o dielčich nárokoch žalobkyňou uplatňovaných titulom

náhrady škody na zdraví. Spornou otázkou bola výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a
či existujú v prípade žalobkyne výnimočné okolnosti pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia a z tohto titulu v akej výške jej patrí náhrada.

38. V rozhodovacej činnosti občiansko-právnych súdov je ustálené, že sťaženie spoločenského
uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky

pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo
na plnenie jeho spoločenských úloh ( § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. ). Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti ( § 4 ods. l z. č. 437/2004 Z.z. ). Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenie na zdraví ( § 10 ods. 4 veta prvá z.č. 437/2004 Z.z. ). V súdenom prípade žalobkyňa
oprela svoj nárok na náhradu za sťaženie jej spoločenského uplatnenia o odborné lekárske posudky
- tie predložila pre účely súdneho konania, na druhej strane žalovaná hoc nenamietala právny základ

nároku SSU, v rámci svojej obrany oponovala, že táto náhrada žalobkyni patrí v nižšom rozsahu ( v
nižšej výške ) - opierajúc sa o závery odborných vyjadrení znaleckej organizácie - forensic s.k. - ktoré
pre účely súdneho konania predložila. Predmetom posudzovania v spore boli aj otázky, ktoré vyžadovali
odborné znalosti, obe strany produkovali dôkazy, predložili súdu „ odborné vyjadrenia „ - za účelom
vyriešenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako následku poškodenia zdravia

žalobkyne. Odborné vyjadrenia produkované stranami sporu majú charakter dôkazného prostriedku a
svojou povahou sú obdobné znaleckému posudku, k vykonaniu týchto dôkazov a k ich hodnoteniu aj
okresný súd v uvedených intenciách postupoval. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s odvolateľom,
že súd bagatelizoval závery vyjadrené v odborných posudkoch „ forensic“ sk. ( znaleckej organizácie)
pri ich hodnotení so závermi v odborných / lekárskych posudkoch predložených žalobkyňou, vzhľadom

na odvolateľom tvrdenú - vysokú odbornosť znaleckej organizácie a z tohto dôvodu podávanie
znaleckých posudkov, odborných vyjadrení v najzávažnejších prípadoch. V zmysle čl. 15 ods. 2 CSP
totiž žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a súd ich hodnotí podľa svojej úvahy. Aj odborné
vyjadrenia predložené stranami sporu pre účely konania ako dôkazy vyhodnotil okresný súd v súlade
s ust. § 191 ods. 1 CSP, jasne vyargumentoval ktoré z odborných vyjadrení a prečo bolo pre neho

určujúce pre podklad rozhodnutia a z akých konkrétnych dôvodov pri porovnávaní hodnoty dôležitosti z
odborných vyjadrení/posudkov - ktoré predložila žalobkyňa vychádzal, súd svoje myšlienkové postupy
aj dôsledne vyjadril v písomnom odôvodnení rozhodnutia. Ak sa domnievala žalovaná, že nepostačuje
dokazovanie odborným vyjadrením/ vyjadreniami mala možnosť navrhnúť súdu vykonanie znaleckého
dokazovania ( viď postup podľa ust. § 207 CSP ), túto procesnú možnosť nevyužila - procesný návrh na

vykonania znaleckého dokazovania nepredostrela. V súhrne uvádzaných súvislostí vyhodnotil odvolací
súd odvolanie žalovanej do výroku I. za neopodstatnené.

39. Na základe výsledkov dokazovania považuje aj odvolací súd za preukázané, že poškodenie
zdravia žalobkyne a dopady sťažujúce možnosti uspokojovania jej životných potrieb a jej spoločenského

uplatnenia predstavujú závažný prípad, v ktorom základné odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia nemôže byť dostatočným odškodnením a existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v zmysle § 5 ods. 5 Z.č. 437/2004
Z.z.. Ako to uviedol aj okresný súd ide o právnu normu s relatívne neurčitou ( abstraktnou ) hypotézou,
teda o právnu normu, ktorej hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí

od úvahy súdu. Označené ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám
vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a aby sám
podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „ prípad hodný osobitného zreteľa „ a - v prípade kladného
záveru - rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom prípade primerané. Vrozhodovacej praxi súdov ale už bolo konštatované, že ani takáto úvaha súdu nemôže byť bezhraničná,
musí vystihnúť individuálne okolnosti každého prípadu, v reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v
osobnostičloveka,vjehoindividuálnychpotrebách,vživotnomzameraní,vmierezávažnostipoškodenia

zdravia a intenzite obmedzenia - tie sú významné z hľadiska diferenciácie rozsahu zvýšenia tejto
náhrady. Individuálne okolnosti súdeného prípadu okresný súd podrobne pomenoval, v konkrétnostiach
rozviedol, ich vymedzenie súdom strany sporu zásadnejším spôsobom nenamietali. Na ich základe
žalobkyňa bola názoru, že v jej prípade výnimočného charakteru je splnená podmienka pre mimoriadne
zvýšenie SSU - až na hranicu prípustného rozpätia zákonom stanovené - až o 50 %, naopak strana

žalovaná bola názoru, že individuálne okolnosti prípadu sú plne zohľadnené - už v náhrade na sťaženie
spoločenského uplatnenia a priestor pre mimoriadne zvýšenie SSU v súdenej veci nevidela.

39. Možnosť mimoriadneho zvýšenia SSU až o 50 %, t.j až v hornej hranici stanoveného limitu je
vyhradená prípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer
vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií bezmála alebo celkom sú

zmarené ( viď aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Cdo/142/2018 zo dňa 19.6.2019 ). Krajský súd
poznamenáva, že ide o prípady poškodených s najťažšími následkami, napr. kedy zostanú pripútaní na
lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú úplne
izolovaní od všetkých zložiek života. V prípade žalobkyne tak tomu nie je, jej úplné vylúčenie zo všetkých
zložiek života preukázané nebolo, z týchto dôvodov maximálne navýšenie SSU o 50 % ako to žiada

nie je možné priznať.

40.V prípade ale jej odvolania - v časti výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti mimoriadneho
zvýšenia sťaženia SSU odvolací súd konštatoval čiastočnú opodstatnenosť. Je názoru, že individuálne
okolnosti súdeného prípadu umožnili mimoriadne zvýšenie SSU nad 17 % . Krajský súd vychádzajúc v

celom rozsahu zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, z totožného právneho hodnotenia, z totožných
okolností o ktoré okresný súd oprel svoj záver, že v prípade žalobkyne existuje tzv. výnimočný dôvod
pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, za súladné s princípom primeranosti
hodnotí mimoriadne zvýšenie SSU ešte o 5 %, t.j. vo finančnom vyjadrení o sumu 3 035, 85 eur
( mimoriadne zvýšenie SSU žalobkyni je tak priznané v rozsahu 22 % : okresným súdom už prisúdené

zvýšenie o 17 % a odvolacím súdom priznané ešte ďalšie mimoriadne zvýšenie o 5 % ) keď pripísal
výnimočnejšie kritérium - sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne pri naplnení jej životného
poslania ženy/ matky, pretože následky poškodenia jej zdravia v produktívnom biologickom veku ženy
( ňou nezavinenou udalosťou ) sťažujú ( ak aj nevylučujú) mať vlastné deti a poskytovanie plnohodnotnej
osobnej materinskej starostlivosti. Nad rámec súhrnu priznaného odvolací súd vyhodnotil jej žalobu o

mimoriadne zvýšenie SSU za nedôvodnú a v zostávajúcom zvyšku tento jej nárok zamietol.

41. Voči rozhodnutiu súdu čo do priznaných úrokov z omeškania z jednotlivých dielčich vo výroku I.
vymedzených istín nevzniesla a nesmerovala konkrétne námietky ani jedna strana sporu, napokon
v označenej časti rozhodnutie okresného súdu vychádza z relevantných časových údajov a správne

aplikovaných ustanovení OZ a Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

42. Výrokov odvolaním nenapadnutých ( konkrétne vyšpecifikované vo výrokových vetách tohto
rozsudku ) sa odvolací súd nedotýkal.

43. V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 2 Civilného
sporového poriadku o náhrade trov celého konania ( prvoinštančné a odvolacie ). Aplikáciou ust. § 255
ods. 1 CSP vychádzal z úspechu/ neúspechu strán v spore a žalobkyni - na jej strane hodnotil plnú
úspešnosť priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej v spore neúspešnej.

Zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP ako rozhodujúce kritérium pri posudzovaní nároku na náhradu
trov videl odvolací súd v tej okolnosti, že žalobkyňa bola plne úspešná čo do základu uplatneného nároku
a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu
vyvodenej aj od záverov odborných vyjadrení ( odborných posudkov ). Ak aj žalobkyňa v časti žalovanej
sumy svojim dispozitívnym úkonom zobrala žalobu späť- nemožno jej pripísať procesnú zodpovednosť

za túto/ zastavenú časť konania a nadväzne hodnotiť ako jej neúspech, pretože preukázateľne k
čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ako bezprostredný dôsledok správania sa žalovanej, ktorá v
priebehu vedeného sporu žalobkyni plnila. Odvolací súd iba na ozrejmenie dodáva, že žalobkyňa máprávo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy a nie zo sumy žalovanej. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

44. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods. 2 CSP.